Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som prispel do rozpravy o prekladanom materiáli.
Poviem na úvod záver, a síce že bude to smerovať, tá moja prezentácia, k tomu, že budem odporúčať ambicióznejšiu konsolidáciu. Vyjadrím sa k tomu, koľko je to podľa mňa dosť, lebo o tom sa tu hovorilo, v rámci Hodnoty za peniaze expanziu IFP na rezorty. A potom ešte sa vyjadrím k dlhovej brzde krátko. Úplne na úvod chcem takú polotechnickú poznámku urobiť a polopolitickú. Pán minister včera hovoril v rozprave, že, myslím, že, že niektorému z poslancov OĽANO to povedal, ale ono to bolo adresované celej opozícii, že teraz hovoríme, že 2016. dopadol dobre, ale až tak sme zaňho nezahlasovali, čo, čo takto trocha vyzerá, že opozícia teda vždy je proti aj dobrým veciam, aj zlým veciam, a to nie je dobré pre spoločnosť, lebo potom si ten volič nevie vybrať. Ale chcem pripomenúť, že v tejto sále, aj ja som bol pri tom, sme chválili 2013. rok, ktorý dopadol dobre, kritizovali sme ’14., ’15. a teraz zasa prichádzajú dobré body za ’16. rok, čiže myslím si, že to nie je s opozíciou úplne tak. Je to do veľkej miery, že opozícia svojimi postojmi kopíruje realitu. Nehovorím, že dokonale, ale, ale do veľkej miery je zodpovedná.
Tak a teraz ako obyčajne, podľa môjho názoru viem, že, viem, že, že dobrý bod súperovi znamená demotiváciu pre voličov, ale tiež si myslím, že politika sa vyvíja, vyvíja sa od toho, že opoziční a koaliční na seba vždy vykrikovali v 90. rokoch, vyvíja sa k tomu, že, že sa posúva viac k pravde, a teda aj dobré body sa oceňujú. A myslím si, že je to tak dobré pre Slovensko, tak ako sa spoločnosť kultivuje. Takže, takže najprv zopár tých bodov, ktoré sú dobré.
Po prvé. Rozpočtový, vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu. Dobrá vec, bod. V roku 2016, to tu bolo niekoľkokrát povedané, deficit dosiahol 1,68 %. Je možné, že, a to tu tiež bolo povedané, tá jesenná notifikácia ešte niečo upraví, ale neupraví toľko, aby, aby sa z tohto stalo, z 2016. aby sa stal neúspešný rok. Tiež je pozitívne, že schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 zostáva zachovaný vo výške 1,29 %. A tiež zostáva cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Ale pre mňa je kľúčová informácia z tých pozitívnych, že konsolidačné úsilie v minulom roku prevýšilo požiadavky paktu stability, a teda dosiahlo 0,93 %. To, to konsolidačné úsilie je, je teda tá, tá najpravdivejšia pravda, ku ktorej sa analytici dokážu dostať. A teda je to, je to, v mojich očiach je to najdôležitejšia informácia. No a tiež treba povedať, že podľa tohto materiálu hrubý dlh verejnej správy sa bude naďalej znižovať. A posledné pozitívum, ktoré súvisí s programom stability, je, je Hodnota za peniaze a to, že, myslím, že prvýkrát sa, sa dostalo tomuto projektu celkom slušné politické krytie. To bolo kľúčové, to aj ja osobne som považoval za, za riziko, pretože, pretože všetci vieme, že nie je ľahké presadzovať projekty ako Hodnota za peniaze v súčasnej spoločnosti.
A teraz. Vláda sa chystá znížiť udržateľnosť verejných financií. Oproti politike žiadnych zmien, čiže keby išiel, išli verejné financie na autopilota, tak by sme v roku ’20., v roku 2020 by sme mali verejné financie v lepšom stave. A, a som presvedčený, že dobré časy sa mali, by sa mali využiť na dosiahnutie prebytku verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča 0,4 % HDP a dlh na úrovni 43,5 % HDP, čo je pod tým najspodnejším sankčným pásmom. A tiež štrukturálny deficit za zhoršil o 0,4 % HDP a bez vplyvu vlády by sa zlepšil o 2,0 % HDP.
Ešte pridám, že Európska komisia nás upozorňuje na potrebu konsolidácie zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska. Slovenské verejné financie naďalej čelia istému riziku, nie vysokému, nízkemu. Ale S2 ukazovateľ ešte nie je na úrovni, ktorý, ktorá by znamenala nulové riziko, čiže napríklad, napríklad keď hovoríme o tom, čo je to dosť, tak dosť je posunúť sa aj v tej S2 a dostať sa mimo rizikového pásma.
A tiež ma zaujalo, že fiškálna politika v roku 2020 bude mať pozitívny vplyv a zrýchli HDP o 2 percentuálne, o 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa, sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj tu viedli, že keď sme my hovorili, že v dobrých časoch by sa malo šetriť, v zlých časoch, povedzme teda že nejaká expanzia je legitímna, tak vtedy sme často dostávali odpoveď, že a my sme nemali dobré časy, lebo, lebo tá produkčná medzera, že sme sa proste neprehrievali. Tam, existovala tam stále produkčná medzera. No, ale teraz, teraz už sa bude prehrievať ekonomika a súčasne budeme mať rozpočtovú politiku stavanú na iné časy. Nebude tam súlad aj z tohto pohľadu.
Čiže, čiže fiškálne impulzy, tak ako sme, ale aj zo sveta, zvyknutí, prichádzajú, keď sa ekonomike darí, nedarí, keď sa neprehrieva aj prehrieva. Nebude to v celom tom horizonte, o ktorom hovoríme, ale ten záver taký bude. Tiež chcem poznamenať, že v porovnaní so schváleným rozpočtom sa ciele mierne zhoršili, teda ciele na ’18. a ’19. rok, nie je to, nie je to strašidelné, ale dochádza k tomu a k tomu postupnému zhoršovaniu cieľov vlastne dochádzalo v uplynulých rokoch pomerne často.
Pokiaľ ide o riziká, tak už tu bolo spomínané, že rada vidí ako rizikové príjmy z dividend emisných kvót podhodnotenie výdavkov zdravotníctva a na verejné financie. Plus chcem podčiarknuť dlhovú brzdu. Ja ju vidím ako hlavné riziko udržateľnosti verejných financií. Uvidíme, fakt je, že ju pripravuje ministerstvo financií, ktoré rozumie, rozumie verejným financiám, ale riziko, riziko tam teda vidím. A potom môžu prísť nepredvídané riziká. V minulosti sme o nich veľakrát hovorili, ale, ale aby som bol aktuálny, tak riziko môže vzniknúť aj z toho, že niektorý z členov vlády bude chodiť navštevovať podniky a hovoriť im, že nemôžu mať nižšie platy než ich kolegovia v Nemecku. Toto, toto teda môže tiež zahýbať ekonomikou, ak by to bolo robené vo veľkom.
Teraz zopár poznámok, ktoré sa týkajú, týkajú tejto oblasti, ale, ale sú také, povedal by som, hydinového charakteru, to znamená, nie až také významné. Jedna sa týka minuloročnej debaty o tom, či sa bude zverejňovať rozpočet 15. augusta. Nakoniec vláda tento termín alebo parlament ho zrušil na žiadosť vlády a ministerstva financií. Prebehla tu debata, opozícii sa to nepáčilo. Pán minister financií v októbri 2016 povedal, citujem: "Zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku, a o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli."
Čiže ja to len pripomínam, že toto je stále v hre. My na to myslíme, záležalo nám na tom, čiže niekedy v ďalších mesiacoch my by sme uvítali, alebo teda odporúčame silno, aby, aby sa v tomto smere niečo urobilo.
Potom ma zaujala ešte poznámka, že automobilový priemysel, automobilový priemysel, výstavba bratislavského obchvatu, verejná správa vrátia investície do čiernych čísiel. Upozorňujem na to, že sú to všetko investície, kde má vláda výrazný vplyv na ne. A už sme sa tu aj v minulosti niekoľkokrát rozprávali o tom, že my nepovažujeme za šťastné, ak určuje vo veľkej miere vláda to, kde, ako, za koľko sa bude investovať. My dosť veríme tým malým, stredným podnikom, nezávislým, ktoré nedostávajú žiadne dotácie a ktoré financujú práveže tie stimuly pre väčšie firmy. A veríme tomu, že sú strojcom prirodzeného rastu, a znižujú tak riziko toho, že sa nám môže stať, že vláda sa pomýli alebo že budeme mať, že budeme mať celú ekonomiku založenú na automobiloch a tá ekonomika potom bude krehká. Čiže, čiže bola takáto veta v materiáli, nedalo mi neokomentovať ju.
Tiež chcem upozorniť na to, že výnosy dlhopisov s dlhou splatnosťou... (ruch v sále a odmlčanie sa rečníka), že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Laššáková, poprosím, kľud v sále.
Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
... že výnosy z dlhopisov s dlhou splatnosťou v priebehu roka opustili historické minimá. Počúvajte, pani Laššáková, toto je zaujímavé, lebo má to vplyv na spoločnosť. Hovorilo sa dosť dlho, že už tie úroky sú mínusové a že teda štáty snáď sa budú financovať za mínusové úroky, tak jemne sa to naznačilo aj v tejto sále, ale veľa ľudí sa na to spoliehalo. Myslím, že sa to aj do nejakých analýz premietlo, ktoré vyzerali tak, že vlastne štátu sa oplatí investovať takmer do všetkého na rozdiel od súkromného sektoru, lebo štát si požičiava za mínusové úroky, a teda nielen nemocnice, keď to preženiem, tak ak by to tak platilo, že štát si požičiava za mínusové úroky, tak, tak nakoniec by to asi skončilo, že by aj, že by aj reštaurácie staval štát. A vidíme teraz, že končí toto obdobie, a aj nabudúce si zapamätajme, že keď aj príde znova, že budú takéto nízke úroky, že ono to nie je nadlho a nemôžme sa naozaj spoliehať na to, že, že štát si bude takto lacno požičiavať, a obozretne musíme hospodáriť. Toto, toto nebude nadlho a ukazuje sa, že nie nadlho.
Čiže keďže som si veľakrát vypočul tie slová, že, že teda štáty už teraz, už neplatí to, čo v minulosti, že musíme strážiť dlh, lebo štáty sa financujú za mínusové úroky, tak si neodpustím poznámku, že sa vraciame do sveta, kde sa piesok sype a voda leje.
Teraz k Hodnote za peniaze. Hodnota za peniaze začala celkom dobre. Celkom dobré analýzy, najmä v tom prvom kole boli urobené. To druhé kolo, čo som si pozeral materiály, a už vyzerá o niečo slabšie. Ja si myslím, že je to do veľkej miery tým, že jednoducho Inštitút finančnej politiky je súčasťou ministerstva financií a ministerstvo financií má tvrdé prostredie, funguje v tvrdom prostredí. Toto je podstata. Ministerstvo financií má merateľné ciele. Bol to trojpercentný deficit, teraz ešte nižšie, sú to tie strednodobé ciele. Takisto má jasný, merateľný cieľ z hľadiska rastu hrubého dlhu alebo jeho poklesu, kým v ostatných rezortoch tieto ciele nie sú tak jasne stanovené. Nemáme, nemáme takýto merateľný ukazovateľ v školstve ani v zdravotníctve, ani v kultúre, a teda tie analytické inštitúty tam majú objektívne ťažšiu robotu a sú v konflikte záujmov, lebo, lebo ten rezort jednoducho neťahá k nejakému splneniu merateľného ukazovateľa. A tí analytici môžu robiť, čo chcú, keď to vedenie nie je tlačené, tak ono ďalej netlačí na tých analytikov. Čiže preto si myslím, že, že by bolo rozumné, keby väčšiu ingerenciu v týchto, v týchto analýzach malo IFP, ktoré jediné má ten tlak z vonku aj z vnútra.
No potom ešte mám aj také ešte drobnejšie poznámočky. Jednak aj v tomto materiáli, ako v mnohých ďalších materiáloch, ale aj súkromných bánk sa často hovorí, že ekonomika je ťahaná napríklad, v tomto prípade je ťahaná domácou spotrebou a exportom. Odporúčam, je to malé odporúčanie, ale odporúčam dopĺňať, že to je krátkodobo ťahaná ekonomika, lebo, lebo potom v tomto postfaktuálnom svete veľa ľudí uverí, že naozaj, keď si natlačíme viac peňazí a dáme viac pôžičiek ľuďom, tak to potiahne ekonomiku a dlhodobo budeme rásť. To takto proste nefunguje. A, a vidíme, čo sa deje okolo sveta s tými konšpiračnými teóriami a so všelijakými nesprávnymi informáciami. Tak inštitút, ako ministerstvo financií, alebo IFP by mohlo strážiť aj, aj takéto z osvetových dôvodov, takéto drobnejšie veci.
Potom, potom ešte čo ma zarazilo, bolo, že ministerstvo hospodárstva neposkytlo odpovede na otázky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k odhadu príjmov z dividend. To je vážna vec, lebo, lebo my potrebujeme kvalitné informácie o tom, akú máme udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska, a teda pokiaľ z RRZ nedostanete informácie, tak je problém.
To mám 19 sekúnd do konca? Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja som išiel písomne. Písomne. No dobre.
Takže uzatváram tie odporúčania. Ambicióznejšia konsolidácia, lebo S2, sankčné pásma, to hovoria, expanzia IFP. A dlhová brzda je veľké riziko z hľadiska udržateľnosti verejných financií.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)