Videokanál poslanca

Ďakujem pekne Janke Cigánikovej aj Fedorovi Hegerovi, tam úplne súhlasím. Jasné, že ministri musia viac komunikovať, ale inak vychádza to aj, je to aj doložiteľné cez MPK, že tam boli nejaké nezrovnalosti.
Ale najviac, samozrejme, musím zareagovať na pána poslanca Baláža. Bolo tu kedysi menej kúpeľov. Dobre, nesporím sa, ale z toho nevyplýva, že ich musíme podporovať. Nemusíme podporovať všetko, čoho bolo kedysi menej. Čiže, čiže ten argument musí byť silnejší – či čoho bolo kedysi viacej, pardon, ma tu opravujú kolegovia – a potom, že to pomôže ľuďom, preto treba naštartovať kúpele. No ale v takom prípade ukážte, že práve naštartovanie kúpeľov pomôže ľuďom viac, než povedzme nižšia daň alebo nejaké alternatívne podpory. Prečo práve kúpele? Toto, toto vyčítam, že v tom materiáli nie je vydokladované a samozrejme hlavne to, že ja som zástanca skôr toho, že radšej nižšia sadzba dane a všetci, než vysoká a výnimky udeľuje vláda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre mňa je to tiež najväčší, najväčší, ďaleko najväčší problém, tento bod, zo všetkých bodov, s ktorými prichádza pán minister a podpredseda vlády dnes alebo na túto schôdzu. Odkláňame sa od systému jednoduchej dane, tým pádom s nižšou sadzbou k daňovému systému s viacerými a viacerými a viacerými výnimkami. Čiže štát akoby vedel, že človek, ktorý prevádzkuje kúpele, by mal v čistom zarobiť viac než farmár. Alebo človek, ktorý predáva topánky s dizajnom, by mal zarobiť v čistom viac než programátor. Vlastne programátor nie, ten tiež už bude môcť zarobiť viac na základe výnimky, ale než inštalatér. Toto štát čoraz viac hovorí, že vie. S týmto mám strategický problém pri tomto zákone.
A teraz ku kúpeľom. Všeličo sa hovorí, prečo má byť tá podpora kúpeľov. Programové vyhlásenie ale v súvislosti s podporou kúpeľov najviac hovorí o znížení regionálnych rozdielov. Tak sme sa teda pozreli na zoznam 22 kúpeľných miest, či sú tieto mestá naozaj v okresoch, ktoré zákon považuje za menej rozvinuté. A zistili sme, že odkedy tento zákon platí, iba jedny kúpele, a to Číž, sa dostali do okresu, ktorý je menej rozvinutý. Čiže podporou kúpeľov rozdiely medzi regiónmi neznížime, ale zvýšime v rozpore s tým, čo chce programové vyhlásenie vlády dosiahnuť podporou kúpeľov.
Ale uznávam, že existuje aj iná štatistika, a to je priemerná miera nezamestnanosti. Pozreli sme sa na okresy, kde je týchto 22 kúpeľov. Tam bola v júni priemerná miera nezamestnanosti 7 %, kým priemer je na Slovensku 6,9 percenta. Takmer to isté. Cesta k znižovaniu regionálnych rozdielov tadiaľto nevedie, aj keby teda sme nemali, neuznávali výhodu menšieho počtu výnimiek z dane z príjmu.
O ďalšom dôvode dobre hovoril Edo Heger, a to je, to sú tie dopady na zdravie. Myslím si, že ak by mali posudzovať liečbu odborníci zo štátnej správy, čo je teda legitímne, tak skôr potom z ministerstva zdravotníctva než z ministerstva financií, ktorí z ministerstva zdravotníctva tomu rozumejú lepšie, čo podporiť a čo nie. Tiež by bolo pre mňa, je pre mňa čudné, že práve kúpele treba podporiť, pretože kúpele neposkytujú len zdravotnú starostlivosť, ale množstvo iných aktivít, na ktoré by sa tiež táto výnimka vzťahovala.
Tretí taký dôvod, ktorý sa v súvislosti s podporou kúpeľov sa uvádza, je podpora cestovného ruchu. No tak bolo by dobré vydokladovať, nejakou analýzou doložiť, že naozaj takáto podpora vedie k rozvoju cestovného ruchu. Ja som si pozeral nejaké štúdie. Našiel som iba OECD, je to Tourism Trends and Policies z 2016. a tam sa píše, že čisté efekty zmeny podpory, poklesu podpory turizmu sú nejasné. Nejasné. No tak minimálne je legitímne, ak my, alebo ja žiadam predkladateľa, aby zdôvodnil, keď už teda má dôjsť k výpadku z verejných financií, aby zdôvodnil, prečo si myslí, že sa to Slovensku oplatí takýto výpadok verejných financií. Môžete zdôvodňovať emocionálne, ale to bude pre iných prijímateľov. Ja by som uvítal racionálne zdôvodnenie. Teda cez fakty a ich analýzy. Hoci nechcem podceňovať ani tie emocionálne zdôvodnenia.
Ďalej ešte musím uviesť, že sa zavádza úplne nová sadzba dane, ale k daňovému bonusu na hypotéky. Tam si myslím, že, bude o tom hovoriť Miro Beblavý, a určite veľmi dobre. Mne sa zdá ten posun pozitívny smerom k modernejšiemu systému.
Podobné výhrady, ktoré som mal k tomu zavedeniu nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo, mám aj k tomu samostatnému odpisovaniu technického zhodnotenia v prípade budov kúpeľov. A ešte sa vrátim k tej histórii odpisovania u nás, k superodpočtu na výskum. Keď sa zavádzala, tak nám prešiel pozmeňujúci návrh s Mirom Beblavým, aby sa tie projekty, na ktoré sa bude vzťahovať superodpočet na výskum, aby sa zverejňovali. Minister financií podporil takýto pozmeňujúci, takže prešiel. Ja si myslím, že to zdisciplinovalo tých, ktorí tie projekty predkladajú, a možno aj tých, ktorí dávajú tie výnimky. Prečítam z jedného z tých projektov, ktorý bol zverejnený na základe aj toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý má byť výskumný. "Projekt je primárne zameraný na analýzu regionálneho trhu, v ktorom už má naša spoločnosť pôsobnosť, na analýzu regionálneho trhu, expresnejšie získavanie spätnej väzby po dosadení nového produktu na tento trh a teda reálne vykalkulovanie návratnosti investícií vynaložených na technologické, marketingové a personálne zdroje." Mne to nepripadá ako výskum. Bol by som teda opatrný pri rozširovaní toho superodpočtu na výskum aj na základe takýchto informácií. A to sa, samozrejme, týka, a ja už som spomínal tie patenty a počítačové programy, hovorím, znamená to, že vláda ako keby vedela, že ten, čo predáva program alebo topánky s vlastným dizajnom by mal zarobiť v čistom viac než ten, čo opravuje vodovody napríklad.
Mám pocit, že do druhého čítania by sa dali urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy. Teda taký ozaj vypalovák najväčší by bol vrátiť tie odpisy pred časy, kde došlo k zmene urobenej vládou na čele s Robertom Ficom. To ale nepredpokladám, že sa stane. Ale možnože pozmeňovák analogicky tomu, ktorý nám prešiel pri tej superodpočítateľnej položke a ktorý by sa týkal tých rôznych výsledkov výskumu, že taký by mal šancu na realizáciu.
Ešte chcem uviesť, že nielen nám, počuli ste poslanca Hegera, aj mňa, na úvod, že s týmto návrhom máme problémy. Ale nezdá sa to len nám. Keď som si to dobre poznačil, tak v MPK bolo 206 zásadných pripomienok, 160 z toho neakceptovaných. Nebýva zvykom taký vysoký počet zásadných pripomienok a ešte neakceptovaných.
Záver je ten teda, že komplikuje sa systém, zvyšujú sa tzv. transakčné náklady, často sa zamieňajú za transformačné, ktoré sú spojené s výmenou systémov. Transakčné sú tie, ktoré platíme za používanie systému. A je to to, čo naozaj vláda má v rukách, čo keby znižovala, tak rýchlejšie rastie hrubý domáci produkt. Ľudovejšie sa to nazýva byrokracia alebo administratíva. Pripomínam to aj preto, že minulú soboru uplynuli štyri roky od smrti nositeľa Nobelovej ceny Ronalda Coase´a, ktorý rozvinul teóriu transakčných nákladov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Krátke vystúpenie v rozprave. Nie som, nepovažujem sa za odborníka na nedopredané cigarety s nižšou spotrebnou daňou, ale dostal som toľko podnetov a toľkokrát som v médiách čítal sťažnosti ľudí, ktorí strácajú pri tom našom systéme, že som si pozrel nejaké zdroje aj zo zahraničia. A vychádza mi to tak, že tie prechodné obdobia bývajú v zahraničí dlhšie, počas ktorých môže predajca predávať tie staré cigarety. Čiže nie je toto nejaké veľmi asertívne vystúpenie, ale chcem sa vlastne opýtať alebo požiadať predkladateľa, aby do druhého čítania sa ešte pozrel na tieto štatistiky a na to, či by predsa len to prechodné obdobie nemohlo byť oproti tomuto návrhu dlhšie o jeden mesiac. Ďakujem pekne za pozornosť.

Veľmi dobré vystúpenie, Ondro. Oceňujem vyjadrenie, v zásade vyjadrenie podpory tomuto zákonu aj za náš klub a za teba. A to, že si hovoril o tom, že regulačné opatrenia musia byť efektívne, a veru efektívne musia byť aj tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto zákone. A osobitne dobrý príklad podľa mňa je index daňovej spoľahlivosti, o ktorom som si pozrel štúdiu Svetovej banky, vis beigest text audits, ktorá hovorí, čo by mal priniesť, aké zlepšenia. No a toto je príležitosť pre ministerstvo financií, pre predkladateľa, pre Finančnú správu urobiť odpočet takéhoto regulačného opatrenia a dokázať na konci, či bolo dobré, alebo nie. Tam treba ale začať už dnes. Pripravovať si ten súbor parametrov, ktoré sa budú merať. V tej spomínanej štúdii sa hovorí napríklad o tom, že výber daní by mal byť lacnejší, že tie firmy, ktoré sú lepšie, tak sa budú menej stretávať s kontrolami a celkovo výber daní bude efektívnejší. Samozrejme, Ceteris paribus, všetky ostatné premenné nemenné.
Dobre, ďakujem za pozornosť. Ešte poprosím o zrušenie mojej žiadosti o vystúpenie v rozprave, keďže som svoje povedal teraz. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež oceňujem, už sme si zvykli, že pán minister Kažimír vystupuje a dáva možnosť reagovať. Tiež oceňujem aj tú jeho časť vystúpenia, kde hovoril o tom, že s ministerstvom vnútra ešte do druhého čítania možno urobia nejakú pozitívnu zmenu. Ale mám komentár k tomu, k tej časti vystúpenia, kde hovoril, že na jednej strane my kritizujeme výpadok z VAT napríklad a potom by sme chceli byť milí k firmám. Ale ja som o tom nehovoril, ja som hovoril o tom, že v materiáli chýbajú argumenty, že treba urobiť presne, presne tie veci, ktoré zákon navrhuje. A je to vidno z doložky vplyvov. Lebo tento materiál bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny dopad na podnikateľské prostredie, pričom materiál nehovorí, ktorý prevažuje, a ostatné dopady sú žiadne. Takže tu ten materiál neprináša argumenty, ktoré by mňa, ako poslanca Národnej rady, presvedčili, že treba túto reguláciu. Ja nič iné, nič viac som nehovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň, ďakujem pekne za slovo. Tuším, možno mi ušla možnosť prihlásiť sa faktickou, aj by som to bol tuším vyriešil, ale nezaregistroval som ponuku. Takže do ústnej krátko. Chápem archiváciu tak, že aj papierová je povinná. A vyplýva to aj z pripomienkového konania, kde predkladateľ hovorí, že by bol za zmenu, ale garantom je iný rezort, preto k tej zmene nedošlo.
Tiež sa chcem vyjadriť ešte k tomu, že my máme povinnosti v rámci tohoto zákona nadštandardné, my ako Slovensko, napr. povinnosť auditu je prísnejšia, než vyžaduje od nás smernica Európskej únie. U nás, u tých menších firiem je to nad 30 zamestnancov, smernica vyžaduje od veľkosti 250 zamestnancov. U nás nad obrat 2 milióny, smernica nad 40 miliónov.
Pokiaľ ide o ten skok z piatich na desať rokov archivácie, tak tam je tiež treba povedať, že väčšina krajín má kratšiu archiváciu, Poľsko 5 rokov, Španielsko 6 rokov, Írsko tak isto, Veľká Británia, Rakúsko, Holandsko, Švédsko, Maďarsko, a tak ďalej. V každom prípade tu je treba aj sa zastaviť pri tom, ako sa spracúva analýza dopadov tohto návrhu. Takéto opatrenie, takéto predĺženie povinnosti archivácie z päť na desať rokov by malo byť podložené analýzou a nie je, je to podložené iba požiadavkou orgánov činných v trestnom konaní. No ale práve tie analýzy sú na to, aby sme na základe faktov a ich analýz poznali potrebu regulačných opatrení, aby sme vedeli, či tá regulácia, dobre, zaťaží ekonomiku, ale prinesie aj nejaké benefity. Nestačí, ak sa jednotlivé rezorty navzájom odvolajú vo svojich návrhoch na to, že to požaduje nejaký iný rezort.
Ja si myslím, že predsa len tá možnosť zrušiť živnostenské oprávnenie je prísna, že pri opakovanom finančnom porušení by mala byť opakovaná pokuta, nezdá sa mi primerané. Hoci, ako hovoril Edo Heger, hoci je to len možnosť, zdá sa mi dosť prísna.
Pri tých reguláciách na záver chcem povedať, že predkladateľ neporovnal veľkosť pozitívnych a negatívnych dopadov na podnikateľské prostredie, čiže z nejakej analýzy naozaj nevieme, či tieto sprísnenia, ktoré v zákone sú, či sú naozaj potrebné, alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Tiež oceňujem, že ste nechali na seba reagovať. Skôr to patrí k menšinovému zvyku v parlamente a je to dobrý zvyk, ale okomentujem niekoľko vašich výrokov.
Jednak ste povedali, že stavebné firmy sú v celej tej hre dôležité, tomu teda rozumieme aj sme sa tu troška usmiali, len upozorňujeme, že dlhy potom splatia všetky firmy a ľudia a to aj z iných odvetví. Chcem pripomenúť, že Grécko som nespomínal v tom zozname, ktorý ste citovali.
Tiež chcem povedať, že keď som hovoril o analytikoch, ktorí odmietajú investičnú výnimku, tak som citoval Klub ekonomických analytikov, nehovoril som, že len tak nejakí analytici.
Tiež sme tu nikto nehovorili o tom, ani ja, že požičiavanie je automaticky zlé. My hovoríme, otázka nie je, či si má štát vôbec, či má mať nejaký dlh, otázka je, či si má zvyšovať dlh oproti tomu, ktorý je dnes považovaný nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť podľa ústavného zákona za vysoký, lebo je v sankčnom pásme.
Pokiaľ ide o hodnotu za peniaze, tak v agende 2020 v roku 2016 bola pasáž o KPI – Key Performance Indicator, to je veľmi podobné hodnote za peniaze. Bolo to skôr ako tá hodnota v programovom vyhlásení. Najdrahšia diaľnica je nepostavená, som nijako teda neprekrútil, ani neviem, ako by sa to dalo prekrútiť. Ľudia neocenia nízky dlh, ale diaľnice, súhlasím, to platí dnes, ale v budúcnosti to bude naopak a v budúcnosti nemusí byť každá diaľnica drahšia.
A potom infraštruktúra je tepna ekonomiky, súhlasím, ale aj vzdelávanie a zdravotníctvo sú dôležité.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým za seriózne faktické poznámky. Bolo toho veľa, takže vypichnem reakcie len na niektoré. Áno, Janka Kiššová hovorila o tom, že dobré časy treba využiť nielen na znižovanie dlhu, ale na reformy, to je, to považujem za kľúčové.
Pán Marian Kotleba, súhlasím s tým, že prioritne sa Slovensko zadlžovalo v dôsledku krokov politikov, nie občanov, ale upozorňujem, že v histórii samostatného Slovenska sme mali aj obdobia, kedy sa dlh znižoval.
Pánovi Podmanickému, tam to vyzeralo, že, pán Podmanický, hovoríte, že teda to uznesenie sa týka len diaľnic, ale na výbore finančnom dnes už bol pozmeňujúci návrh predložený aj na železnice, tak neviem, či sme rovnako uvažovali.
Pán Baška, tam veľmi súhlasím a to, to nikdy nie je dosť opakovania hodnoty za peniaze. Hovorím, ak sa to bude naozaj realizovať a prenášať do praxe, tak si myslím, že v takých projektoch, kde to bude, že sa ľahšie bude hľadať konsenzus.
A posledné je k pánovi Vašečkovi, že predsa len tá politika je dôležitejšia a aj vždy to tak bolo, že politika nakoniec je rozhodujúca, ale predsa len tie piliere, na ktorých stojí, sú tvorené aj odbornosťou a pravdou, nie je to úplne zanedba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol 12 argumentov, ktorými zdôvodním môj postoj k návrhu. Ak si urobíte jednoduchý aritmetický priemer tých argumentov, tak vám určite, určite vyjde, ako asi sa chystám hlasovať o tomto návrhu.
Takže Slovensko nemá nízky dlh, Slovensko má vysoký dlh. Stále sa nachádzame v sankčnom pásme dlhovej brzdy, od roku 2012 sme sa z neho nedostali. Čiže nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje náš dlh za vysoký, je to tak podľa ústavného zákona. Ale aj Európska komisia vo svojich ukazovateľoch, ktoré hodnotia dlhodobú udržateľnosť verejných financií, hovorí v ukazovateli S2, ktorý má hodnotu nad nulou, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií Slovenskej republiky existuje riziko.
Po druhé, ako to tu pán predkladateľ hovoril, áno, politicky to bude vyzerať tak, že úplne legitímne, ak by prešlo uvoľnenie dlhovej brzdy za účelom výstavby diaľnic, prídu ďalšie požiadavky zdôvodnené úplne rovnako a včera sme o tom v kuloároch rozprávali a dnes sa už stalo na finančnom výbore, že už prišla takáto požiadavka na financovanie infraštruktúry v železniciach.
A prídu ďalšie, pretože aj o vzdelávaní sa dá povedať, že pôsobí v ňom multiplikačný efekt, že keď dáme viac peňazí do vzdelania, tak budeme mať ďalšiu generáciu lepšie pripravenú na trh práce. A pomôže to ekonomike, pomôže to morálke, šťastiu ľudí. Veľmi podobná argumentácia. Veľmi podobná platí aj pre zdravotníctvo. Máme vysokú odvrátiteľnú úmrtnosť. Keď dáme do zdravotníctva viac peňazí, budeme mať zdravších ľudí vo vysokom veku. Viem, o čom hovorím. Budeme mať ľudí dlhšie žijúcich. A to sa tiež prejaví v ekonomike. Ďalšie a ďalšie oblasti prídu s takouto argumentáciou. A to, čo hovoril pán predkladateľ, že pokiaľ by sa uvoľnila dlhová brzda, tak by sa našli peniaze aj na školstvo, zdravotníctvo a na ďalšie oblasti. No tak pozrite, nenavykajme celú spoločnosť, všetky odvetvia žiť na dlh dlhodobo. Čiže ja to nevnímam ako pozitívum.
Tretí argument. Prvá vláda Roberta Fica rozbehla ale že poriadne zadlžovanie s tým, že boli ťažké časy. Ťažké časy boli, veľká kríza a vláda teda rozbehla zadlžovanie, hoci teda – poznámka pod čiarou – so sľubom, že Slovenska, Slovákov sa kríza nedotkne, rozbehla to zadlžovanie s tým, že keď prídu dobré časy, tak sa dlh zníži. Toto boli dohľadateľné sľuby vtedy rovnakého predsedu vlády, akého máme teraz. Že teda teória hovorí, že v zlých časoch sa krajina môže zadlžovať a v dobrých časoch sa potom dlh znižuje. No prišli dobré časy a vláda rozobrala II. pilier. To nevyzeralo na vracanie požičaného z krízy. Prišli dobré časy, obrovské nárasty príjmov, od roku 2009 do roku 2015 narástli príjmy našich verejných financií o závratných 45 %, a dlh sa nevrátil späť. Ostal približne na dvojnásobku. Tak toto je kľúčová vec. Povedzme si jasne, či teda budeme zadlžovať Slovensko v zlých časoch a v dobrých časoch ho zadlžíme tiež. Alebo či chceme naozaj v dobrých časoch vracať to, čo sme si v zlých požičali. Ak nie a nie, tak potom sa nezadlžujme v budúcej kríze, pretože sme krajina, ktorá nevie vracať tie dlhy späť.
Ďalší argument. Robert Fico a niekoľkí ministri dopravy tvrdia, že najdrahšia diaľnica je nepostavená. Možnože treba nad tým chvíľu porozmýšľať, ale kto už to počul a rozmýšľal nad tým, tak vie dobre, že to znamená, že nech sa postaví diaľnica za akékoľvek peniaze, tak je to vždy lacnejšie, než ju nepostaviť. Hocijaké peniaze nech tam dáme. Toto je filozofia premiéra a ministrov dopravy, aj súčasného. A môžete povedať síce, že to sa možno, možno si to nedomysleli matematicky, keď nie sú matematici a povedali to nejak tak pomimo. No ale to by sme nemohli vidieť aj to, že na ostatnom hearingu kandidátov na Úrad pre verejné obstarávanie Robert Fico povedal, že vo verejnom obstarávaní máme jedno veľké riziko, že sú tam príliš nízke ceny, vychádzajú z neho, a teda že by sme mali vymyslieť také pravidlo, že najvyššia a najnižšia ponuka sa vyškrtnú, pričom priemerný počet uchádzačov, tendrov vo verejnom obstarávaní máme niečo cez tri, tak že by sa zrušila tá súťaž. Podpredseda vlády nedávno napísal blog o tom, že nízke ceny sú nebezpečné. V minulom volebnom období parlament sa snažil odvolať podpredsedu vlády za to, že v minulosti obstarával lacno diaľnice. Čiže toto nie je len nejaké náhodné, nejaká náhodne uletená veta. Naozaj Robert Fico neverí tej efektívnosti, neverí tej hodnote za peniaze. Verí tomu, že míňať treba, a je to dokladovateľné mnohými citátmi. Ale inak tú hodnotu za peniaze uznávam, že je dobrá vec, dobrá vec. Toto riziko vnímam ale ako veľmi významné, je reprezentované citátom "najdrahšia diaľnica je tá nepostavená".
Piaty argument. Odbrzdenie by bolo aj zlým signálom dovnútra Slovenska. Zlým signálom všetkým tým silám, ktoré sa snažia zvyšovať bohatstvo krajiny cez prácu, cez lepšie pravidlá, cez lepšie fungovanie súdov. Lebo veď načo, keď chýbajú peniaze, tak si požičajme. Tak sú tu eurofondy buď, alebo keď už nebudú eurofondy, no tak odniekiaľ musia prísť tie peniaze. Ak na toto navykneme Slovensko, tak, samozrejme, že vyšleme signál do vnútra krajiny, že sa neoplatí zvyšovať efektívnosť verejnej správy, znižovať byrokraciu, kupovať voličov populistickými návrhmi, balíčkami, to sa oplatí teda. Jednoducho nezlepšovať fungovanie krajiny.
Šiesty argument. Včera parlament schválil program stability. Ak by sme mu mali veriť, tak to odbrzdenie až tak veľmi by nebolo potrebné, keď si prerátate, aké by mal dopady a aký bude vývoj sankcií dlhovej brzdy v najbližšom období a ktoré pásmo dlhovej brzdy je naozaj nepríjemné, lebo tie prvé dve nie sú nepríjemné.
Tiež chcem uviesť siedmy argument, že proti investičnému odbrzdeniu sa vyjadrili aj v podstate všetci odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Klub ekonomických analytikov.
Siedmy argument. Slovensko je jednou z dvoch krajín v Európe, ktoré zažili za ostatných 20 rokov dvakrát zdvojnásobnenie dlhu, verejného dlhu v priebehu piatich rokov. Dvakrát v priebehu piatich rokov sme zažili zdvojnásobenie dlhu. To znamená, máme tu tie inštitúcie a to myslenie a ľudí a možno aj politikov, ktorým to proste raz za čas ujde na rozdiel od drvivej väčšiny krajín v Európskej únii. U nás a v Rumunsku sa to stalo dvakrát.
Deviaty argument. Ôsmy? Tak ôsmy, dobre. Tak musím ešte nejaký vymyslieť. (Reakcie z pléna.) Tušil som, že na niečom ma chytíte. Dobre. Tak ďalší argument teda je, že dlhy v zahraničí dokážu narásť veľmi rýchlo. Dám vám pár príkladov. Napríklad Cyprus o 63 % za osem rokov, Chorvátsko 47 % za sedem rokov, Írsko 23 %, pardon, o 95 % za šesť rokov, Slovinsko 61 % za sedem rokov, Španielsko o 64 % za sedem rokov, Spojené kráľovstvo o 43 % za päť rokov.
Ďalší, hoci som už o tom argumente, troška som ho naznačoval, ale podstata je tá, že premiér Robert Fico mnohokrát zopakoval, že doteraz sme žili z miliardových darov z Európskej únie a keďže tie môžu skončiť, tak musíme zase žiť z niečoho, čo dostaneme. Z niečoho, čo dostaneme. No ja si myslím, že to nie je dobrá filozofia, že je dobré mať zvyknutú krajinu na to, aby žila z toho, čo si sami vyrobíme.
No a tiež chcem uviesť, že to, čo nám naozaj ukrajuje z bohatstva, a to, čo nám bráni viac investovať do diaľnic, do školstva, do zdravotníctva, je práve tá neefektívnosť, sú práve napríklad dotácie, stimuly, ktoré nemajú návratnosť. Za všetky uvediem to hnedé uhlie, hoci to nie sú priamo dotácie, ale ten systém sa prejavuje v zníženej schopnosti aj platiť dane zo strany ľudí a podnikov. Za byrokraciu môžem uviesť gastrolístky alebo pracovnú lekársku službu. Nie preto, že sú to najväčšie príklady, ale pretože sme sa o tom veľa vyhádali v parlamente. To sú príklady krokov, ktoré nám pomôžu mať viac peňazí aj na investície.
Vlastne už k záveru chcem uviesť, že momentálne máme na jednu štvorčlennú rodinu dlh cez 31-tisíc alebo okolo 31-tisíc eur. Ten dlh bude splácať takmer každý cez vyššie dane a odvody a cez nižšie platy učiteľov, sestričiek, lekárov a v budúcnosti cez menší počet kilometrov opravených a nových ciest. A bude sa to týkať ľudí na celom Slovensku. Tak úplne posledná myšlienka je, že tuto pôjde o veľa miliárd eur. Ten tlak na parlament, keďže projekt netlačí vláda, ale vznikol akože zdola, bude podľa mňa veľký, tak vám všetkým želám, aby ste naozaj zahlasovali nakoniec podľa svedomia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som prispel do rozpravy o prekladanom materiáli.
Poviem na úvod záver, a síce že bude to smerovať, tá moja prezentácia, k tomu, že budem odporúčať ambicióznejšiu konsolidáciu. Vyjadrím sa k tomu, koľko je to podľa mňa dosť, lebo o tom sa tu hovorilo, v rámci Hodnoty za peniaze expanziu IFP na rezorty. A potom ešte sa vyjadrím k dlhovej brzde krátko. Úplne na úvod chcem takú polotechnickú poznámku urobiť a polopolitickú. Pán minister včera hovoril v rozprave, že, myslím, že, že niektorému z poslancov OĽANO to povedal, ale ono to bolo adresované celej opozícii, že teraz hovoríme, že 2016. dopadol dobre, ale až tak sme zaňho nezahlasovali, čo, čo takto trocha vyzerá, že opozícia teda vždy je proti aj dobrým veciam, aj zlým veciam, a to nie je dobré pre spoločnosť, lebo potom si ten volič nevie vybrať. Ale chcem pripomenúť, že v tejto sále, aj ja som bol pri tom, sme chválili 2013. rok, ktorý dopadol dobre, kritizovali sme ’14., ’15. a teraz zasa prichádzajú dobré body za ’16. rok, čiže myslím si, že to nie je s opozíciou úplne tak. Je to do veľkej miery, že opozícia svojimi postojmi kopíruje realitu. Nehovorím, že dokonale, ale, ale do veľkej miery je zodpovedná.
Tak a teraz ako obyčajne, podľa môjho názoru viem, že, viem, že, že dobrý bod súperovi znamená demotiváciu pre voličov, ale tiež si myslím, že politika sa vyvíja, vyvíja sa od toho, že opoziční a koaliční na seba vždy vykrikovali v 90. rokoch, vyvíja sa k tomu, že, že sa posúva viac k pravde, a teda aj dobré body sa oceňujú. A myslím si, že je to tak dobré pre Slovensko, tak ako sa spoločnosť kultivuje. Takže, takže najprv zopár tých bodov, ktoré sú dobré.
Po prvé. Rozpočtový, vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu. Dobrá vec, bod. V roku 2016, to tu bolo niekoľkokrát povedané, deficit dosiahol 1,68 %. Je možné, že, a to tu tiež bolo povedané, tá jesenná notifikácia ešte niečo upraví, ale neupraví toľko, aby, aby sa z tohto stalo, z 2016. aby sa stal neúspešný rok. Tiež je pozitívne, že schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 zostáva zachovaný vo výške 1,29 %. A tiež zostáva cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Ale pre mňa je kľúčová informácia z tých pozitívnych, že konsolidačné úsilie v minulom roku prevýšilo požiadavky paktu stability, a teda dosiahlo 0,93 %. To, to konsolidačné úsilie je, je teda tá, tá najpravdivejšia pravda, ku ktorej sa analytici dokážu dostať. A teda je to, je to, v mojich očiach je to najdôležitejšia informácia. No a tiež treba povedať, že podľa tohto materiálu hrubý dlh verejnej správy sa bude naďalej znižovať. A posledné pozitívum, ktoré súvisí s programom stability, je, je Hodnota za peniaze a to, že, myslím, že prvýkrát sa, sa dostalo tomuto projektu celkom slušné politické krytie. To bolo kľúčové, to aj ja osobne som považoval za, za riziko, pretože, pretože všetci vieme, že nie je ľahké presadzovať projekty ako Hodnota za peniaze v súčasnej spoločnosti.
A teraz. Vláda sa chystá znížiť udržateľnosť verejných financií. Oproti politike žiadnych zmien, čiže keby išiel, išli verejné financie na autopilota, tak by sme v roku ’20., v roku 2020 by sme mali verejné financie v lepšom stave. A, a som presvedčený, že dobré časy sa mali, by sa mali využiť na dosiahnutie prebytku verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča 0,4 % HDP a dlh na úrovni 43,5 % HDP, čo je pod tým najspodnejším sankčným pásmom. A tiež štrukturálny deficit za zhoršil o 0,4 % HDP a bez vplyvu vlády by sa zlepšil o 2,0 % HDP.
Ešte pridám, že Európska komisia nás upozorňuje na potrebu konsolidácie zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska. Slovenské verejné financie naďalej čelia istému riziku, nie vysokému, nízkemu. Ale S2 ukazovateľ ešte nie je na úrovni, ktorý, ktorá by znamenala nulové riziko, čiže napríklad, napríklad keď hovoríme o tom, čo je to dosť, tak dosť je posunúť sa aj v tej S2 a dostať sa mimo rizikového pásma.
A tiež ma zaujalo, že fiškálna politika v roku 2020 bude mať pozitívny vplyv a zrýchli HDP o 2 percentuálne, o 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa, sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj tu viedli, že keď sme my hovorili, že v dobrých časoch by sa malo šetriť, v zlých časoch, povedzme teda že nejaká expanzia je legitímna, tak vtedy sme často dostávali odpoveď, že a my sme nemali dobré časy, lebo, lebo tá produkčná medzera, že sme sa proste neprehrievali. Tam, existovala tam stále produkčná medzera. No, ale teraz, teraz už sa bude prehrievať ekonomika a súčasne budeme mať rozpočtovú politiku stavanú na iné časy. Nebude tam súlad aj z tohto pohľadu.
Čiže, čiže fiškálne impulzy, tak ako sme, ale aj zo sveta, zvyknutí, prichádzajú, keď sa ekonomike darí, nedarí, keď sa neprehrieva aj prehrieva. Nebude to v celom tom horizonte, o ktorom hovoríme, ale ten záver taký bude. Tiež chcem poznamenať, že v porovnaní so schváleným rozpočtom sa ciele mierne zhoršili, teda ciele na ’18. a ’19. rok, nie je to, nie je to strašidelné, ale dochádza k tomu a k tomu postupnému zhoršovaniu cieľov vlastne dochádzalo v uplynulých rokoch pomerne často.
Pokiaľ ide o riziká, tak už tu bolo spomínané, že rada vidí ako rizikové príjmy z dividend emisných kvót podhodnotenie výdavkov zdravotníctva a na verejné financie. Plus chcem podčiarknuť dlhovú brzdu. Ja ju vidím ako hlavné riziko udržateľnosti verejných financií. Uvidíme, fakt je, že ju pripravuje ministerstvo financií, ktoré rozumie, rozumie verejným financiám, ale riziko, riziko tam teda vidím. A potom môžu prísť nepredvídané riziká. V minulosti sme o nich veľakrát hovorili, ale, ale aby som bol aktuálny, tak riziko môže vzniknúť aj z toho, že niektorý z členov vlády bude chodiť navštevovať podniky a hovoriť im, že nemôžu mať nižšie platy než ich kolegovia v Nemecku. Toto, toto teda môže tiež zahýbať ekonomikou, ak by to bolo robené vo veľkom.
Teraz zopár poznámok, ktoré sa týkajú, týkajú tejto oblasti, ale, ale sú také, povedal by som, hydinového charakteru, to znamená, nie až také významné. Jedna sa týka minuloročnej debaty o tom, či sa bude zverejňovať rozpočet 15. augusta. Nakoniec vláda tento termín alebo parlament ho zrušil na žiadosť vlády a ministerstva financií. Prebehla tu debata, opozícii sa to nepáčilo. Pán minister financií v októbri 2016 povedal, citujem: "Zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku, a o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli."
Čiže ja to len pripomínam, že toto je stále v hre. My na to myslíme, záležalo nám na tom, čiže niekedy v ďalších mesiacoch my by sme uvítali, alebo teda odporúčame silno, aby, aby sa v tomto smere niečo urobilo.
Potom ma zaujala ešte poznámka, že automobilový priemysel, automobilový priemysel, výstavba bratislavského obchvatu, verejná správa vrátia investície do čiernych čísiel. Upozorňujem na to, že sú to všetko investície, kde má vláda výrazný vplyv na ne. A už sme sa tu aj v minulosti niekoľkokrát rozprávali o tom, že my nepovažujeme za šťastné, ak určuje vo veľkej miere vláda to, kde, ako, za koľko sa bude investovať. My dosť veríme tým malým, stredným podnikom, nezávislým, ktoré nedostávajú žiadne dotácie a ktoré financujú práveže tie stimuly pre väčšie firmy. A veríme tomu, že sú strojcom prirodzeného rastu, a znižujú tak riziko toho, že sa nám môže stať, že vláda sa pomýli alebo že budeme mať, že budeme mať celú ekonomiku založenú na automobiloch a tá ekonomika potom bude krehká. Čiže, čiže bola takáto veta v materiáli, nedalo mi neokomentovať ju.
Tiež chcem upozorniť na to, že výnosy dlhopisov s dlhou splatnosťou... (ruch v sále a odmlčanie sa rečníka), že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Laššáková, poprosím, kľud v sále.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
... že výnosy z dlhopisov s dlhou splatnosťou v priebehu roka opustili historické minimá. Počúvajte, pani Laššáková, toto je zaujímavé, lebo má to vplyv na spoločnosť. Hovorilo sa dosť dlho, že už tie úroky sú mínusové a že teda štáty snáď sa budú financovať za mínusové úroky, tak jemne sa to naznačilo aj v tejto sále, ale veľa ľudí sa na to spoliehalo. Myslím, že sa to aj do nejakých analýz premietlo, ktoré vyzerali tak, že vlastne štátu sa oplatí investovať takmer do všetkého na rozdiel od súkromného sektoru, lebo štát si požičiava za mínusové úroky, a teda nielen nemocnice, keď to preženiem, tak ak by to tak platilo, že štát si požičiava za mínusové úroky, tak, tak nakoniec by to asi skončilo, že by aj, že by aj reštaurácie staval štát. A vidíme teraz, že končí toto obdobie, a aj nabudúce si zapamätajme, že keď aj príde znova, že budú takéto nízke úroky, že ono to nie je nadlho a nemôžme sa naozaj spoliehať na to, že, že štát si bude takto lacno požičiavať, a obozretne musíme hospodáriť. Toto, toto nebude nadlho a ukazuje sa, že nie nadlho.
Čiže keďže som si veľakrát vypočul tie slová, že, že teda štáty už teraz, už neplatí to, čo v minulosti, že musíme strážiť dlh, lebo štáty sa financujú za mínusové úroky, tak si neodpustím poznámku, že sa vraciame do sveta, kde sa piesok sype a voda leje.
Teraz k Hodnote za peniaze. Hodnota za peniaze začala celkom dobre. Celkom dobré analýzy, najmä v tom prvom kole boli urobené. To druhé kolo, čo som si pozeral materiály, a už vyzerá o niečo slabšie. Ja si myslím, že je to do veľkej miery tým, že jednoducho Inštitút finančnej politiky je súčasťou ministerstva financií a ministerstvo financií má tvrdé prostredie, funguje v tvrdom prostredí. Toto je podstata. Ministerstvo financií má merateľné ciele. Bol to trojpercentný deficit, teraz ešte nižšie, sú to tie strednodobé ciele. Takisto má jasný, merateľný cieľ z hľadiska rastu hrubého dlhu alebo jeho poklesu, kým v ostatných rezortoch tieto ciele nie sú tak jasne stanovené. Nemáme, nemáme takýto merateľný ukazovateľ v školstve ani v zdravotníctve, ani v kultúre, a teda tie analytické inštitúty tam majú objektívne ťažšiu robotu a sú v konflikte záujmov, lebo, lebo ten rezort jednoducho neťahá k nejakému splneniu merateľného ukazovateľa. A tí analytici môžu robiť, čo chcú, keď to vedenie nie je tlačené, tak ono ďalej netlačí na tých analytikov. Čiže preto si myslím, že, že by bolo rozumné, keby väčšiu ingerenciu v týchto, v týchto analýzach malo IFP, ktoré jediné má ten tlak z vonku aj z vnútra.
No potom ešte mám aj také ešte drobnejšie poznámočky. Jednak aj v tomto materiáli, ako v mnohých ďalších materiáloch, ale aj súkromných bánk sa často hovorí, že ekonomika je ťahaná napríklad, v tomto prípade je ťahaná domácou spotrebou a exportom. Odporúčam, je to malé odporúčanie, ale odporúčam dopĺňať, že to je krátkodobo ťahaná ekonomika, lebo, lebo potom v tomto postfaktuálnom svete veľa ľudí uverí, že naozaj, keď si natlačíme viac peňazí a dáme viac pôžičiek ľuďom, tak to potiahne ekonomiku a dlhodobo budeme rásť. To takto proste nefunguje. A, a vidíme, čo sa deje okolo sveta s tými konšpiračnými teóriami a so všelijakými nesprávnymi informáciami. Tak inštitút, ako ministerstvo financií, alebo IFP by mohlo strážiť aj, aj takéto z osvetových dôvodov, takéto drobnejšie veci.
Potom, potom ešte čo ma zarazilo, bolo, že ministerstvo hospodárstva neposkytlo odpovede na otázky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k odhadu príjmov z dividend. To je vážna vec, lebo, lebo my potrebujeme kvalitné informácie o tom, akú máme udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska, a teda pokiaľ z RRZ nedostanete informácie, tak je problém.
To mám 19 sekúnd do konca? Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja som išiel písomne. Písomne. No dobre.
Takže uzatváram tie odporúčania. Ambicióznejšia konsolidácia, lebo S2, sankčné pásma, to hovoria, expanzia IFP. A dlhová brzda je veľké riziko z hľadiska udržateľnosti verejných financií.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)