Tak dobrý podvečer. Predsa len týmto falošným plánom na hlasovanie sa dosiahlo, že prišlo viac ľudí do sály aj na rozpočet. Dve poznámky mám ešte, alebo tri, pred tým, než začnem hovoriť, to, čo sa má hovoriť v rozprave. Je mi trojnásobne ľúto dnes, že nemôžeme ukazovať grafy. Viacerí by určite grafy ukázali, hladšie by prebiehala tá rozprava a možnože by bola, určite by bola aj atraktívnejšia.
Druhá poznámka je, že som prihlásený a...
Tak dobrý podvečer. Predsa len týmto falošným plánom na hlasovanie sa dosiahlo, že prišlo viac ľudí do sály aj na rozpočet. Dve poznámky mám ešte, alebo tri, pred tým, než začnem hovoriť, to, čo sa má hovoriť v rozprave. Je mi trojnásobne ľúto dnes, že nemôžeme ukazovať grafy. Viacerí by určite grafy ukázali, hladšie by prebiehala tá rozprava a možnože by bola, určite by bola aj atraktívnejšia.
Druhá poznámka je, že som prihlásený a zapísaný za klub, vystupujem za klub, čiže prejdem tak, ako sa patrí, všetky postoje, ktoré náš klub k verejným financiám má, resp. nie všetky, ale všetky relevantné. A keďže to bude časť taká nudnejšia, tak skúsim ju skrátiť, a potom verím, že sa dostanem aj k pre vás zaujímavejším častiam môjho vystúpenia.
Takže ten prelet témou a postojmi vyzerá takto, nech sa páči: Vláda Roberta Fica dlhodobo posúva svoje konsolidačné ciele, neplní ich. Ďalej, ku koncu volebného obdobia, zdá sa, že sa koncentrujú zákony a opatrenia, ktoré narobia verejným financiám problémy. Ďalej, vláda práveže využíva množstvo sektorových daní a osobitných odvodov pre zvýšenie svojich príjmov. Registrujeme, registrujeme riziká a snahy spojené s vypovedaním dohôd, strategických dohôd z roku 2012, ktoré sa týkali konsolidácie verejných financií.
Zopakujem tiež, že v rozpočtovo dobrých časoch vláda nekonsoliduje dostatočne rýchlo, nepripravuje na krízu. Aj to, že vláda vlastne dekonsoliduje. Keby sme ju nahradili autopilotom, tak by sme vyrovnaný rozpočet dosiahli skôr než s vládou. Tiež chcem skonštatovať, že registrujeme nejasnosti a pri, ktoré komplikujú tvorbu rozpočtu, a je ich veľa. Sú to rôzne plány na 13., 14. platy, poplatky, oddlženie nemocníc, hoci priatelia vlády zo ZMOS-u povedali, že poplatky nebudú mať na ich financie dopad, tak si to nemyslíme.
Tiež chcem podčiarknuť, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je v rozpočte nízka transparentnosť, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť spôsobu dosiahnutia rozpočtových cieľov, a konštatujem, že záväznosť strednodobého rozpočtového rámca je nízka. A tiež to, že uvítali by sme, keby vláda viac tlačila na Komisiu, aby aj ona prijala projekt podobný projektu Hodnota za peniaze.
Ešte chcem povedať v tejto časti, že registrovali sme pomerne veľké problémy, moji kolegovia, tímlídri za jednotlivé kapitoly mali problém dostať sa k excelovským alebo elektronickým verziám tých malých rozpočtov za kapitoly. Niektorí si to potom vybavili. Ocenili by sme, keby ministerstvo financií v tomto bolo aktívne a v ďalších rokoch požiadalo jednotlivé rezorty, aby sprístupnili tieto rozpočty.
No a potom samozrejme treba povedať aj to, že vláda síce znižuje hrubý verejný dlh, ale znižuje ho jednorazovými opatreniami. Za ostatné tri roky by tento dlh rástol, nebyť, nebyť týchto jednorazových opatrení. Hovorili sme už v minulosti o tom, že sú to opatrenia typu využitie peňazí z II. piliera alebo predaj majetku. V minulosti sme hovorili aj o fiškálnej decentralizácii, ktorá sa u nás nedarí veľmi realizovať, pritom v nej máme veľké rezervy.
Tiež pripomeniem, že Komisia, Európska komisia menovala Slovensko ako jedinú krajinu, ktorá má problémy posielať pravdivé údaje o rozpočte, ktoré by sa neodkláňali od predchádzajúcich sľubov, od programu stability konkrétne. No a, a tiež spomeniem aj to, že, že reformy typu znižovanie rozdielov medzi regiónmi dosť pripomínajú systémy, ktoré sa v minulosti neosvedčili, či už je to tento konkrétny alebo povedzme duálne vzdelávanie, ktoré stálo desiatky miliónov a zatiaľ výsledky nemá.
Tak a teraz, teraz hlbšie k tým jednotlivým témam. K tomu posúvaniu sľubov. V médiách už bolo niekoľkokrát zverejnené, že sľuby o vyrovnanom rozpočte vláda posúva už mnoho rokov. Možno si pamätníci spomenú, myslím, že to bolo v roku 2006, kedy to prvýkrát odznelo od ministra financií za SMER, ktorý hovoril o tom, že vyrovnaný rozpočet by mal byť v roku 2010. Čiže odvtedy sa to ťahá, ale tak intenzívne od roku 2013, od roku 2013 vláda v žiadnom zo svojich rozpočtov nesľúbila ten deficit, ktorý nakoniec dosiahla, a všetky, všetky výsledky boli horšie než tie, ktoré vláda sľubovala. Iný parameter, ktorý doteraz v médiách veľmi alebo prezentovaný nebol, sa týka výšky výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte, čiže miery prerozdeľovania v našej ekonomike. Tam ten obrázok by vyzeral podobne, ako pri posúvaní tých deficitov, to znamená, od roku 2013 vláda nikdy nedodržala plánovaný podiel.
V roku 2012 sľubovala ten podiel na rok 2013 vo výške 37,1 percenta. Výsledok bol 41,4. Nebudem tú tabuľku celú čítať, hoci väčšina by si to zaslúžila, pretože nám tie grafy zakázala ukazovať, aj tabuľky, ale poviem teda, že záver je taký, že v roku 2015 sľúbila vláda na rok 2016 podiel pod 40 % HDP, realita je 41,5 % HDP. Medzinárodne je to tiež zaujímavé celkom. Kedysi sme boli z hľadiska tohto podielu v Európskej únii na 22. mieste, v 15. roku už sme boli na 13. mieste. Čiže ten podiel nám stúpa. V 16. klesol na 17., ale treba pripomenúť, že šestnásty bol prvý rok programového obdobia, čiže tam sa vždy čerpá menej a uvidíme v budúcich rokoch, ako sa budeme posúvať, ale zdá sa, že ten podiel rastie. Mierim k tomu, že... A máme ho vyšší než Poľsko a Česko. Nižší než orbánovské Maďarsko. To je pravda, ale poviem, kto je na čele a kto je na konci toho rebríčka. Najvyšší podiel verejných financií, výdavkov verejných financií na hrubom domácom produkte má Francúzsko, je to 56,4 percenta. To Francúzsko, ktoré súčasne má obrovské problémy s dlhom, s deficitom, s nezamestnanosťou a tak ďalej, a tak ďalej. Najnižšia úroveň je v Írsku, je to 27,1 %, a je to to Írsko, ktoré, ktoré je tigrom európskym v raste.
Takže tento prvý bod, expandovaný do uvedených poznámok, končím poznámkou, že musíme, keď chceme vedieť, ako sa budú verejné financie vyvíjať v budúcnosti, musíme sa už skôr pozerať dozadu, než do rozpočtu, lebo, lebo história nám ukazuje, že tie rozpočty nie sú dodržiavané. A to nielen v jednom parametri.
Áno, máme pocit, že ku koncu volebného obdobia sa čoraz viac koncentrujú zákony a prijímanie zákonov a všelijakých opatrení, ktoré budú mať negatívny dopad na verejné financie. Je to napríklad neudržateľná valorizácia dôchodkov naplánovaná na toto volebné obdobie. Ako to potom bude ekonomicky, finančne, politicky, že nová vláda bude musieť znížiť valorizáciu dôchodkov? No veľký, veľký problém. Aj politický, aj ekonomický. Výnimky v daňovom systéme sa množia. Sociálne balíčky, zdá sa, že tá intenzita rastie ku koncu volebného obdobia.
Súčasne platí a prichádzam teraz k tým strategickým dohodám z roku 2012, ktoré sa týkali zabezpečenia ľudí na starobu a ktoré sa týkali aj udržania dlhu v nejakých medziach, čiže hovorím o dlhovej brzde. Aj, aj tu je pokus otvoriť ju a je pokus otvoriť aj systém valorizácie a veku odchodu do dôchodku, ktoré už-už boli, vytvárali predpoklady pre udržateľné verejné financie.
Určite treba spomenúť, že, že len Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Belgicko mali v eurozóne minulý rok vyšší deficit než Slovensko. A o tom, ako sa znižoval dlh, som už hovoril.
Osobitnú poznámku si vyslúži aj oddlženie nemocníc. Ten plán na oddlženie naozaj nemá opatrenia, ktoré by boli riešením tých problémov, ktoré samotný ten program prináša. Čiže vymenované problémy sú celkom dobré v prvej časti programu a riešenia tam nie sú. Pripomeniem, že keď sa oddlžovali banky, tak sa to urobilo raz a úspešne a už sa nemusia oddlžovať. Tiež pripomeniem, že ani ten argument, ktorý sa hovorí často, že je v zdravotníctve málo peňazí, neplatí, lebo aj v školstve je málo peňazí, a ukazuje sa, že školstvo sa nezadlžuje.
Poznámka k tomu, že, že máme pocit, že naša vláda by mohla pritlačiť na Komisiu viac v smere k prísnejšiemu dodržiavaniu pravidiel a k meraniu efektívnosti. Ja som sa v ostatných dvoch mesiacoch pýtal dvoch zástupcov alebo reprezentantov v štruktúre Európskej únie a pýtal som sa ich na to, prečo nemerajú efektívnosť svojich výdavkov, a obaja odpovedali, že merajú. Podľa mňa je to najhoršia odpoveď. Keby povedali, že budú merať niekedy inokedy alebo že to nechcú merať, tak dobre, ale povedali, že merajú, pritom, pritom nemerajú. Keď si pozriete akékoľvek dokumenty, či sú to výstupy audítorského dvora alebo iných organizácii, tak tam žiadne také čísla, ako u nás v projekte Hodnota za peniaze, kde sa meria návratnosť investícií, žiadne také čísla tam nenájdete. Veľmi dôležitá vec. Myslíme si, že vláda by mala pritlačiť v tomto trocha viac, sme členom Únie, sú to aj naše peniaze.
A teraz som si nechal úplne, úplne jednu špecialitu a tá sa týka Hodnoty za peniaze. Toto je projekt, za ktorý podľa mňa súčasný minister a asi aj vláda dostane v histórii nejaké pozitívne body. Už teraz tam, kde je ten projekt, myslím si, že väčšina ekonómov nečakala, že sa dostane sem, kde, kde existujú analýzy, existuje aj nejaké politické krytie. Upozorňovali sme na to, že môže byť problém so zapojením analytických jednotiek z jednotlivých rezortov do tohto projektu, a myslím si, že čiastočne sa tie riziká materializujú. Pokiaľ ide napríklad o o záverečnú správu z rezortu ochrany životného prostredia, tak tá je veľmi dobrá. Ale tie riziká vidím napríklad v správe za školstvo. Je ich dosť, ja ich prejdem, bude to chvíľku trvať, ale prejdem ich viacero, pretože keby som spomenul jedno alebo dve, tak by sa mohlo zdať, že sa tam dostali náhodne.
No, takže ten materiál, tá záverečná správa v rámci projektu Hodnoty za peniaze v oblasti školstva hovorí o tom, že treba ukončiť kreditové príplatky a celý ten systém, a pre súčasných učiteľov by sa mala skvalitniť ponuka kurzov profesijného rozvoja. A to je všetko. Ako sa má skvalitniť? Ľudia, ktorí robia na Hodnote za peniaze, tí by mali povedať, ako sa bude merať to, že tie kurzy sú kvalitnejšie. To nejde len tak zmeniť, zmeniť kurzy, musíme vedieť, ako tú kvalitu merať. Pričom ukazovateľ, merateľný ukazovateľ, autori uvádzajú počet učiteľov, ktorí sa tých kurzov zúčastnia. No to nehovorí o kvalite nič.
Ďalej, ďalší bod sa týka vysokoškolského vzdelávania. Materiál hovorí, že máme, v zásade hovorí, že máme slabé vysoké školy, súčasne hovorí, že ten rozdiel medzi platmi absolventov vysokých škôl a stredných škôl je u nás jeden z najväčších z OECD, rozhodne nadpriemerný. Čiže toto je pomerne tvrdý ukazovateľ, kvality vysokých škôl. Napriek tomu, títo analytici, ktorí by ozaj mali byť špičkou v tomto, hovoria, že tie vysoké školy sú slabé. Upozorňujem aj ich, aj ďalších, ktorí toto vystúpenie sledujú, že The Economist včera zverejnil graf na svojom Facebooku, rebríček, ktorý zoraďuje krajiny podľa toho, aké hodnotné sú tituly, ich vysokoškolské tituly v týchto krajinách, a Slovensko tam vychádza pomerne vysoko. Súčasne upozorňujem na graf Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý využil informácie a dáta organizácie z CIO a urobil graf, ktorý pekne ukazuje, že naši mladí odchádzajú do zahraničia, najmä do Česka predovšetkým preto, že chcú ísť na lepšiu vysokú školu. Dobre, v poriadku, ak sa ale ukáže že ten Economist zverejnil dosť pravdivý graf, ak sa ukáže, že sú pravdivé analýzy OECD, ktoré sú jediné, mimochodom, ktoré, ktoré ukazujú návratnosť investícií do vysokého školstva, a že teda, ak sa ukáže, že tieto sú blízke pravde, no tak potom tí, ktorí hovoria, že máme katastrofálne vysoké školy, a hovorí to napríklad aj Komisia, ktorej som sa pred dvoma-tromi týždňami opýtal emailom, prečo to tvrdí, odpoveď som zatiaľ nedostal, ak sa teda ukáže že tie tvrdé dáta sú bližšie tomu, čo sa tu šíri už roky vo verejnej diskusii, tak potom sme vyhnali časť mladej generácie zo Slovenska úplne zbytočne. Tak obozretne, prosím, aj ľudia z inštitútov oboch narábať s konštatovaniami, že vysoké školy sú katastrofálne alebo teda veľmi zlé.
Ďalej materiál hovorí, že sa má posudzovať vzdelávací systém pomocou testovania na vzorkách a ustupuje tak trocha od testovania plošného. Spomína ho tam, spomína, že sa má zlepšiť, ale už nehovorí, na čo sa má využiť, lebo to testovanie nie je len tak zo srandy. Ono má nejaké účely a v tomto materiáli sa o tých účeloch nehovorí, hovorí sa o testovaní na vzorkách napríklad, čo rozumiem tomu, rozumiem, že prečo to tak je. A vedie ma to k postoju, že ten materiál napísali ľudia, ktorí, ktorí neboli motivovaní do dostatočnej miery záujmami daňovníkov.
No, ešte pár poznámok k tomu školstvu. Tak napríklad prečítam niektoré úlohy, ktoré prináša ten materiál. Napríklad zreálniť personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých typov škôl. No fajn, fajn. A toto, či sa to podarí zreálniť, sa má merať merateľným ukazovateľom, ktorý sa volá úprava koeficientu kvalifikačnej štruktúry. Tak keď sa upraví, tak sme zreálnili personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých škôl? Nezreálnili. Rozpor. Hneď pod tým, pri alokácii zdrojov školám zohľadniť dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Predpokladám, že sa myslí, že teda kto má dlhšiu prax, že zarobí viac. Zapamätajme si to, lebo sa k tomu ešte dostanem v ďalších, teda pamätáme si, pri alokácií zdrojov školám zohľadniť dĺžku praxe pedagogických zamestnancov. Zrejme tí, čo dlhšie robia, by mali dostať viac podľa tohto bodu. Ďalší bod je vypracovať a zverejniť investičný pán rezortu školstva bez ohľadu na zdroje financovania. Ešte raz, vypracovať a zverejniť investičný plán rezortu školstva bez ohľadu na zdroje financovania. Tak z Útvaru hodnota za peniaze príde toto? Že koľko asi potrebujeme peňazí bez ohľadu na to, aký máme zdroj financovania? No tak, no myslím si, že to nepatrí do tohto materiálu a to asi ani nemusím vysvetľovať prečo.
Ďalší bod – zabezpečiť prepojenie administratívnych databáz o absolventoch stredných a vysokých škôl a pripraviť a realizovať absolventské a zamestnávateľské prieskumy. Dobre, to prepojenie databáz to tu predkladáme v parlamente, to je veľmi dôležitá vec, aby spoločnosť vedela, ktoré stredné a vysoké školy akých úspešných absolventov produkujú a koľko oni potom zarábajú a či sú zamestnaní. Problém je, že merateľný ukazovateľ tejto úlohy je zrealizovaný absolventský prieskum a zrealizovaný zamestnávateľský prieskum. Nie je tam merateľný ukazovateľ toho zabezpečenia prepojenia databáz. A tak isto sa vrátim k tej poznámke aj pri tomto bode, že keďže som tam robil, tak, tak som si na 99 % istý, že ten úmysel, pre ktorý to tam nie je, je ten, že v myslení autora chýbala motivácia chrániť záujmy daňovníka.
Tak a teraz ďalšia konštatácia z tohto materiálu. Popri plošnom zvyšovaní platov učiteľov by mali byť prioritami predovšetkým postavenie mladých učiteľov a odmeňovanie za kvalitu učiteľov. No upozorňoval som vás, že ten materiál hovoril o tom, že treba zaplatiť zrejme tých starších, skúsenejších, tu sa hovorí, že treba zaplatiť mladších a že treba platiť podľa kvality. A tu sa znova pristavím, pretože, pretože viem bezpečne, že na Slovensku nemáme štúdiu, ktorá by hovorila, či lepšie učia mladí učitelia alebo starí, či tridsiatnik alebo štyridsiatnik lepšie učí. Tak načo sem dávame odporúčania pred tým, než sa urobí takáto štúdia? Treba urobiť takúto štúdiu a tá sa dá urobiť, keď sa plošne testuje. A nič také tu nie je v tomto materiáli napísané, pritom je to kľúčové pre celý projekt Hodnoty za peniaze v školstve, ale aj ja som si rozobral viac školstvo, ale platí to aj pre niektoré iné kapitoly. A venujem sa mu preto aj, pán minister, tak dlho, že vy viete, že to je moja srdcovka, že to je kľúčová vec pre, pre slovenské verejné financie a teda pre spoločnosť. A ešte troška odbočím, keď teda hovoríme, že ako zlepšiť kvalitu života ľudí, no tak takto, zvýšenou efektívnosťou, nie tým, že zoberieme tomu, čo sa nepozerá, a dáme tomu druhému.
Dobre. Teraz toto ma zaujalo tiež, výdavky na žiaka kvôli poklesu školskej populácie mierne stúpajú. Tu je to tiež pekne vidno, ako autori uvažovali. Výdavky na žiaka kvôli poklesu školskej populácie mierne stúpajú. Čiže celkové výdavky na školstvo podľa autora sú priklincované v DNA vesmíru, s tými sa nedá hýbať, ak teda, keď je menej žiakov, tak stúpnu výdavky na žiaka? No nemalo by to byť, nezbláznime sa kvôli takejto formulácii, určite, ale je vidno, že to, že to nesmeruje k Hodnote za peniaze.
Oceňujem že je tam popísane, v tomto materiáli, že financujeme základné školy na žiaka, ale menšia škola dostane na žiaka viac. Čiže keď sú dve školy vo obci, keď je jedna škola v obci veľká, tak sa oplatí ju rozdeliť na dve s rôznymi zriaďovateľmi a celkovo dostanú viac peňazí od štátu, než by dostali, keby to bola jedna škola. Je to tu popísané, ale opatrenie už tam chýba. Rozumiem, že politicky nepríjemné. Ale kto to má robiť, ak nie Útvar hodnoty za peniaze?
Dobre, takže pomaly mi končí čas, dostal som ho dosť. Záver je ten, že Hodnotu za peniaze považujeme za, za, ja považujem za perlu v dekáde reforiem. Možno k nej mohla patriť aj odpočítateľná odvodová položka, ale tá sa ruší, takže nie. Ale toto je veľmi dobrá vec, treba ju strážiť aj zo strany opozície a zodpovednej časti opozície. A verím, že sa to podarí tak, aby, aby aj verejné financie prispeli významne k tomu, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatí nielen byť napojený na štátny rozpočet, ale aj pracovať a podnikať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis