Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Paška, viackrát ste už zopakovali ten graf Thomasa Pikettyho. Chcem vás upozorniť na článok renomovaného inštitútu Bruegel a autora článku Zsolta Darvasa, ktorý píše presne o tomto grafe. Spomína tam, že Piketty vôbec nepovedal, že členstvo v EÚ a s tým spojené zahraničné investície vedú k finančnej strate alebo viedli k finančnej strate pre strednú Európu. Jednoducho len porovnal tie zisky, ktoré tu majú zahraniční investori, s veľkosťou grantov, ktoré dostávame, alebo eurofondov, ktoré dostávame v Únii. Ale či by to vyšlo tak, alebo tak, to vôbec nehovorí, či sa nám tie investície oplatili. To si musíme odčítať z toho, že nám tu vzrástla zamestnanosť, že nám rástlo HDP aj mzdy, z toho vidíme, či sa nám tie investície vyplatili aj bez eurofondov. Ja som presvedčený, že sa nám oplatili.
Takže nie je to dobré, pekne to máte v tom článku Zsolta Darvasa z Bruegelu. Opakujem, je tam viacero argumentov použitých na to, aby vysvetlili, že ten graf nie je dobré takto jednoducho interpretovať. Nie je to správne dokonca.
Ďakujem.

Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za slovo. Nové programové vyhlásenie vlády je podľa mňa signálom novej vlády, že Robert Fico nikam neodchádza. Keby nový premiér chcel, tak za hodinu by mal v programovom vyhlásení vlády nové záväzky. Napríklad Peter Kažimír nám hovoril na finančnom výbore, že plánuje výdavkové stropy. Dobrá vec. Prečo to tam nie je? Dve-tri vety, za chvíľu to mohlo byť. Nie je to nič kontroverzné, že by to cez vládu neprešlo alebo cez koaličnú radu. Pretože to nebude úplne implementované, bude to testovacia prevádzka. Kľudne sa to mohlo stať.
Neverím tomu, že Tomáš Drucker za dva roky ako minister nevymyslel nič. Ani dve vety, ktoré by sa dali dať do programového vyhlásenia vlády v dôležitom rezorte.
Mala by sa vyjadriť aj Gabriela Matečná. Pri jej skúsenostiach z agrosektora a pri dnešnej popularite dotácií v ňom a pri chaose v nich.
Mal by sa vyjadriť Árpád Érsek. Neverím, že nemá nič v hlave, čo bude ďalej s výstavbou diaľnic.
László Sólymos, ochrana životného prostredia. Po pomerne kvalitných analýzach hodnoty za peniaze, že by z toho nič nevyplynulo, jedna-dve vety? Neverím tomu.
Keby nový premiér chcel, mohol oznámiť zmeny systémovo znižujúce priestor pre korupciu. Napríklad zrušenie niektorých výnimiek v daňových zákonoch. Vidíme ich tu, ako parlament ich prijíma takmer na každej schôdzi. Mohol napríklad oznámiť rozšírenie zákazu podnikania osobám, ktoré sa dopustili ekonomickej alebo korupčnej trestnej činnosti. Napríklad zavedenie zverejňovania zoznamu osôb so zákazom podnikania. Napríklad uľahčenie vyhľadávania v registri zmlúv. Všetko dávno známe návrhy z agendy, napríklad z Agendy 2020 ekonomického programu strany Sloboda a Solidarita.
Keby nový premiér chcel, mohol sa vyjadriť k tomu, či je správne, že štátne orgány poskytujú informácie o občanoch, ktorí im pošlú žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z mojej vlastnej čerstvej skúsenosti môžem potvrdiť, že štát takéto informácie poskytuje. Pred pár týždňami som sa obrátil na ministerstvo hospodárstva so žiadosťou o informácie. Žiadal som sprístupniť hodnotenie investičných zámerov. Ministerstvo hospodárstva som žiadal o informácie o investičných zámeroch firiem. A viete, kto sa mi ozval? Jedna z tých firiem. Jedna z tých firiem. Pred tým, než mi ministerstvo poskytlo informácie. Čiže tá firma dostala z ministerstva hospodárstva informáciu, že sa o ňu zaujímam, a všetci vieme, čo z toho môže vyplývať. Zákon 211 o slobodnom prístupe k informáciám bol vymyslený na čistenie spoločnosti, nie na zvýšenie byrokracie. Ako sa môže spoločnosť čistiť, keď tie subjekty, ktoré majú dostať dotácie, dostávajú informácie, kto sa o nich zaujíma? Tak ja sa toho nebojím ako poslanec, ale v nejakých prípadoch to môže byť seriózny problém. K tomu sa tiež mohol a ešte môže nový premiér vyjadriť, ak sa chce aspoň trocha vymedziť oproti bývalej vláde.
Keby nový premiér chcel, tak by v programovom vyhlásení vlády alebo aspoň v úvodnej reči k nemu povedal, že nebude pokračovať v rozdeľovaní rezervy premiéra podľa doterajších zvyklostí. Tie popísala Transparency International Slovensko takto: „Princíp rozdeľovania rezervy vlády je viac politický ako sociálny. Analýza rozdeľovania dotácií priamo z finančnej rezervy predsedu vlády, ktorá by mala slúžiť na financovanie urgentných problémov ľudí v núdzi, neukazuje na veľké sociálne cítenie. Najsilnejším faktorom pri rozdeľovaní peňazí je politická blízkosť obdarovaných k premiérovej strane. Len každá štvrtá dotácia šla do znevýhodneného okresu a je to menej ako desatina celkového objemu; 7 zo 16 chudobných regiónov obišlo úplne na sucho. Obzvlášť južné okresy ako Rožňava, Revúca či Rimavská Sobota a 60 % podporených obcí má starostu za koaličnú stranu, a to najmä za SMER. Vo finančnom objeme sú to dokonca 3/4.“
Citát ďalej pokračuje zaujímavo: „Záhadou je dar 10 000 eur od premiéra pre obec so 130 obyvateľmi. Starostka je tam za SMER. Oznam o tejto podpore s fotkou premiéra visí na webe obce a znie takto, počúvajte: "Vďake tejto finančnej podpore predsedu vlády SR si obec môže vytvoriť rezervu vlastných finančných prostriedkov a tieto investovať v budúcnosti do rozvoja obce."“ Na rezervu, nie na nejaký problém. Na rezervu dostala starostka za SMER... (Reakcia predsedu vlády SR.) Ďakujem pekne za vysvetlenie, pán premiér. Môžem vám to ešte raz prečítať alebo si to pozrite v prepise, lebo je to veľmi čudné, veľmi čudné poďakovanie. Ako keby iné obce nepotrebovali peniaze na rezervy a na investície. Tiež potrebujú všetci, aj takí, čo majú starostu za opozičnú stranu.
Záver je, keby nový premiér chcel, mohol vyslať signál, že Fico odišiel. Vyslal však presne opačný signál.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Rokovací poriadok mi zakazuje ukázať vám graf a len čo skončíme, prídem za vami, ukážem vám ten graf OECD, z ktorého vyplýva, že nám stúpa krivka, ktorá znázorňuje počet mŕtvych na cestách na milión obyvateľov. A napríklad v Poľsku klesá.
Len toľko. Ale rozumiem, inak akceptujem tú vašu odpoveď na moju základnú otázku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budú to také tri poznámočky, resp. prvá poznámka bude s otáznikom, že či sa predkladatelia stretli s nejakým odporom. Síce pán poslanec Klus hovoril, že, že ani nie, no ale, ale očakávam, že, že nejaký odpor zrejme zo strany koalície bude, takže či predsa len sa tam niečo nenašlo.
Možno by sa dalo ešte doplniť, že možnosť voliť poštou, verím, že zmení tú diskusia predvolebnú a obohatí ju o európske témy, o témy, ktoré sú dôležité pre našich krajanov žijúcich v zahraničí a ktoré by mali byť tým pádom dôležité aj pre nás a ktoré zrejme nevygenerujeme v optimálnom rozmere pri len na, len v domácej diskusii.
No a potom ešte chcem uviesť, že ten, ten potenciálny nárast o tri percentuálne body je teda ohromujúci. Keby to sa podarilo, tak, tak klobúk dole.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež zareagujem teda na oba ostatné zákony, ale na tohto predkladateľa. Dobré nápady. Vidno, že ten sociálny systém, ktorý, ktorý spôsobuje, že sa niekedy neoplatí pracovať, je hrozný, povedal by som, asociálny.
Ale mám otázočku k tomuto predkladanému zákonu, že či ste neuvažovali, alebo neuvažujete o tom, že predsa len pri nejakej výške príjmu by tá štátna podpora postupne klesala. Bodka. A otáznik.
Ďakujem.

Ďakujem. Tiež chcem poďakovať Ondrovi Dostálovi za to, že sa snaží posunúť tú debatu z emocionálnej roviny do, do roviny tvrdých dát a analýz a o tom chcem hovoriť.
Nie je podľa mňa pravda ani jeden externý postoj, to znamená, že imigranti znižujú mzdy alebo zvyšujú mzdy, bodka. Lebo keby to tak bolo, tak keďže všetci v Európe sme, keby tak dlhodobo bolo, keďže v Európe sme všetci migranti, tak by tu boli nulové mzdy, keby platilo, že imigranti znižujú mzdy.
Ale sú krajiny, kde je takmer 100 % nezamestnanosť, a tam tí tiež, tí ľudia, ktorí tam žijú, tak odniekiaľ prišli. A ekonomika je katastrofálna. Čiže dôležité sú pravidlá hry, aké fungujú, a aj to, aký vplyv majú imigranti na tie domáce ekonomiky. A tu som vybral dve štatistiky, ktoré proste treba, treba brať do úvahy, je to z Medzinárodného menového fondu a tá štatistika hovorí, že, že imigranti v časoch medzi rokmi 2007 a 2009 mali vplyv na verejné financie napr. v Luxembursku, v Grécku pozitívny, ale napríklad v Poľsku, Francúzsku, Nemecku negatívny. Čiže toto treba sledovať, pretože oni môžu prísť s rodinami, nemusia prísť s rodinami. Ďalší, ďalší... A tie môžu robiť alebo nemusia.
A ďalšia štatistika z rovnakého zdroja hovorí, že ešte rôzne vlny imigrantov mali rôzny vplyv na sklon brať sociálne dávky. V priemere boli u, u tej čerstvej vlny imigrantov vyššia ako napríklad predtým u... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Tri také poznámočky k problému domáca produkcia verzus najnižšia cena. Už ak ste, pán minister, počúvali prejav pána Krajniaka, tak tam sa dala nájsť veľmi dobre sformulovaná časť odpovede. Chcel by som ale ešte vám povedať aj to, že či, otázka, či má vláda zrátané, do akej miery sa oplatí produkovať doma za vyššiu cenu. To sa netýka len, len vojenskej techniky. To sa týka napríklad aj liekov, či teda máme nakupovať drahšie lieky a drahšie liečiť pacientov s tým, že domáci producenti ich budú vyrábať, či máme nakupovať zariadenie do škôl drahšie s tým, že domáci producenti budú dodávať. A týka sa to celého verejného obstarávania. Tvrdím, že taká analýza neexistuje a ani nemôže existovať.
A druhá otázka je, že kto je potom konečným užívateľom výhod, ktoré z tohto vyplývajú. Sú to občania Slovenskej republiky alebo jeden občan niekde s účtom na Belize? A myslím si, že vzhľadom na skúsenosti zo Slovenskom, že nebude až také ťažké odpovedať. A teraz keby sme jedno aj druhé vyriešili, tak vzniká problém, že keď zablokujeme dovozy zo zahraničia, tak zahraničie zablokuje dovozy zo Slovenska a stali sme sa izolovanou krajinou. A pozrel som si nejaké rebríčky najizolovanejších krajín, skoro všade sa objavujú krajiny úplne naj izolovanejšie ako Eritrea, Kongo, Zimbabwe, Severná Kórea, Somálsko. To určite nie sú krajiny ktoré by vybabrali s ekonomikou sveta. Sú to najchudobnejšie krajiny, tie izolované.

Pán minister, tiež dobrý bod za vystúpenie v rozprave. Tri poznámky v rámci tejto faktickej. Po prvé, stimuly sú peniaze, ktoré sa zoberú zvyšku ekonomiky a dajú sa jednej firme. Nemáte analýzu, ktorá by hovorila, že toto je dobré pre Slovensko. Pretože to, čo zoberiete, to znamená, že niektoré firmy majú menej peňazí a možnože aj krachujú, že to bola tá posledná kvapka v pohári. A ale beriem to, že aj vy a pán Bagačka ste hovorili niečo také, akože dobre, ale čo keď to robia všetci. No keď robia všetci zlú vec, tak ju nemusíme robiť aj my. Platí, že keby všetci dotovali výrobu televízorov a predávali by televízory za polovičné ceny a robili by to dlhodobo, tak pre nás je najlepšie kupovať od nich lacné televízory a vyrábať autá. Nemusíme sa prispôsobiť, nemusíme robiť to isté.
Pokiaľ ide o ten bod, že SaS-ka dávala stimuly, keď bola vo vláde,. Užitočnosť stimulov časom klesá. Po skončení socializmu alebo po nedobrej vláde vláda by mala vyslať signál, že zavádzame nie len dobré reformy, ale naozaj máme záujem o investorov. To tak je a teda pomerne draho zaplatiť tých prvých a na nich sa potom nabalia ďalší.
A nezadali sme INESS-u, nezadali sme, aby urobili nejakú štúdiu kvôli tomuto zákonu, kvôli nám, toto naozaj vyzerá konšpiračne, toto nie je pravda. Je to asi taká pravda, ako keby ste si mysleli, že, že zadali sme akciovým trhom, aby dnes padli po včerajšej Ficovej tlačovke, kde hovoril, že čakajú nás dobré časy. Toto je naozaj konšpirácia, nefunguje to takto.

Ďakujem pekne. No, úplne jasnú odpoveď, pán minister, sa mi z prečítania odpovede pána ministra Sólymosa nepodarilo dekódovať, ale ďakujem pekne, viem viac, než som vedel pred touto odpoveďou.

Ďakujem pekne za slovo. Čiže predpokladám, pán minister, že potom sa zverejnia trendy, ako by vyzerali bez tej metodickej zmeny (reakcia ministra: "aj spätne.") aj spätne. (Reakcia ministra: "Áno, áno.")
Ďakujem pekne.