Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili faktickými.
Soni Gaborčákovej odpovedám, že, že aby, aby to nedopadlo na ľudí, tento zákon, tak ho treba zrušiť, no. A ja, áno.
Potom s pánom Budajom aj s ďalšími predrečníkmi súhlasím, s pánom Budajom osobitne v tom, že spoločná poľnohospodárska politika nesmie diskriminovať. Je to hrozné, keď diskriminuje a doplácajú na to aj naši farmári.
A najviac času som si nechal pre pána Bernaťáka. Tie ceny, a existuje na to nejaká analýza Národnej banky, u nás ceny potravín rastú aj preto rýchlejšie, lebo keď rastie cena komodity, tak tá komodita, tá cena komodity v celkovej cene potravín u nás tvorí väčší podiel než napríklad v Rakúsku. A ten zvyšok je proste u nás nižší a ten by mohol tlmil ten nárast ceny. A keďže je u nás nižší a pri raste ceny komodity na svetových trhoch u nás dochádza k tomu, že nám narastú rýchlejšie ceny než napríklad v Rakúsku. Súčasne platí, že u nás v priemere rastú rýchlejšie ceny než v západnej Európe z dôvodu konvergencie celej ekonomiky.
Pána Katriaka si musím pozrieť, ale v zásade platí, že ak by zvýšené dane nezvyšovali ceny, tak by sme objavili perpetuum mobile.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň. Zvýšenie cien bude pri zvýšení daní. Je to tak v drvivej väčšine prípadov. Platí totiž, že tzv. cenová elasticita dopytu je záporná, teda keď sa zvýšia náklady, zvyšuje sa cena. Možnože pri, pri predaji heroínu to neplatí, kde je tá elasticita teda nízka. A teda zvýši sa cena, zaťažia sa ľudia, tie peniaze sa zoberú a nejako sa použijú v prospech jedného rezortu. Nie je to dobré riešenie.
Teraz ďalšia poznámka. Pán Baláž, hovorili ste, citovali ste odborníka, myslím, že pána Drahovského. Podľa mňa ten citát bol nepresný. A je to pre mňa dôležité, pretože tento návrh odborníci ne-pod-po-ru-jú. A nepodporuje, ani pán Drahovský nepovedal, že nedôjde k zvyšovaniu cien. On hovorí doslova: "Tie spoločnosti počkajú a ceny potravín nezvýšia hneď, pristúpia k určitým úpravám neskôr, smerom nadol to určite nebude," sa hovorí v tom jeho citáte.
Ďalej, ďalšia poznámka. Rozhodovanie pri zlyhaní trhu vo vyspelom svete je zverené protimonopolným úradom. Je to tak vyše sto rokov. Tie majú legislatívu na to urobenú, majú literatúru odbornú a vedia posudzovať zlyhania trhu. Jednotlivým rezortom by som to teda nedával do vienka ani v prípade, že chcú byť miestom, ktoré rozhoduje v druhej inštancii. Nie je to dobré.
Poviem príklad. Nemôžme postupovať tým smerom, že napríklad ministerstvo školstva by si povedalo, že začne rozhodovať o zdaňovaní naväzujúceho rezortu. To znamená, že zdaní nejaké firmy, ktoré zamestnávajú absolventov škôl, zdaní ich a zoberie si z tej dane peniaze. Takto nemôžme Slovensko parcelovať, že si jednotlivé rezorty budú navzájom brať peniaze mimo rozpočtu. Rozpočet tu slúži na to, aby sme demokraticky rozhodli, kto má dostať koľko peňazí, takáto partizánčina podľa mňa nemá dlhú životnosť.
Diskriminácia, ku ktorej dochádza, ktorá sa ešte skomplikovala a znejasnila pozmeňujúcim návrhom, tá už dochádza do takého detailu, že fakt, sledujúc tento trend, obávam sa, že keď takto pôjdeme ďalej, v najbližšom kole už budeme odsúhlasovať pravidlá pre konkrétne firmy. A v zákonoch za sebou budú mená firiem, tak ako pred ´89.
Pripomínam tiež nedávnu štúdiu UniCredit Bank, ktorá hovorí, že vyššie platy majú naši ľudia vo väčších firmách a vo firmách so zahraničným vlastníctvom. Toto je znova útok na firmy, ktoré platia vyššie platy. Čiže ja to vnímam ako protislovenský útok, protislovenský. Nie je to výhodné pre ľudí, ktorí tu pracujú a zarábajú, pretože tí zarábajú lepšie vo firmách, ktoré sú veľké a zahraničné.
Pripomeniem aj to, že úspešný obchod je dobrý pre producentov. Nestrieľajme mu do kolien. On je dobrý pre výrobcov topánok, áut, nohavíc aj potravín. A keď mu budeme strieľať do kolien, bude sa zhoršovať situácia aj producentov.
Pripomeniem aj to, čo sa stalo s našou sebestačnosťou, keď zmizli z európskeho trhu vajíčka. Darmo sme mali viac než 100-percentnú sebestačnosť v produkcii vajec. Jednoducho vajíčka sledovali peniaze a odišli do zahraničia a my sme mali prázdne obchody. Čo nám pomohla tá sebestačnosť, o ktorej sa hovorí aj v dôvodovej správe tohto návrhu?
No a na záver chcem povedať, že sledujme troška viac tých odborníkov. Tu sa to nestalo pri tomto návrhu. Pripomeniem výsledky Trend barometra, kde sa vyjadrujú čitatelia Trendu a ekonomickejšie odborne zameraní, tam dostali otázku: "Je podľa vás rozumné a legitímne, ak štát cez odvody z obratu presúva zdroje medzi prepojenými odvetviami tak, ako to teraz pri obchodných reťazcoch a farmároch presadzuje SNS?" Odpoveď bola: skôr nie 13 %, rozhodne nie 77 %. To je, dokopy 90 % tých ľudí povedalo, že to nie je dobré.
Tak dúfam, že troška to zarezonuje u predkladateľov, v radoch predkladateľov aj pre budúce podobné návrhy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Kratučko o tom istom, ako minule som hovoril k tomuto zákonu jeden dôvod navyše, a síce, nie k tomuto zákonu, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, jeden dôvod do dôvodovky ponúkam navyše, a síce ten, že my dnes nevieme, aký je dopad na verejné financie veľmi nízkopríjmových ľudí a mali by sme to vedieť, lebo je celkom možné, že tých veľmi nízkopríjmoví jednoducho odvádzajú menej na financovanie verejných statkov, než, než koľko využívajú z tých verejných statkov, zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, polícia a tak ďalej atď. Toto by sme mali vedieť, pretože ak tá štruktúra prichádzajúcich bude taká, že väčšinou to budú ľudia s mzdou blízkou minimálnej, tak nám to môže zaťažiť verejné financie.
Toto, čo navrhuje pani Simona Petrík, je taká jednoduchšia regulácia a také jednoduchšie riešenie tohto problému. Ono by malo byť urobené na základe fakt dobrých analýz, ale keďže ich nemáme, tak považujem tento návrh za, za dobrý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Využijem príležitosť, pripomeniem, že u príchodu pracovnej sily z tretieho zahraničia je dôležité merať dopady na verejné statky, už som to minule hovoril a tentokrát by som chcel pridať príklady.
Jeden je nemecká štúdia, ktorú si nechalo spracovať nemecké ministerstvo pre rodinné záležitosti švajčiarskou univerzitou v Zürichu, Univerzitou aplikovaných vied v Zürichu, a meria dopady na bezpečnosť.
Druhý príklad je analýza Medzinárodného menového fondu z januára 2016, volá sa Derefugges search in Europe Economic Chellenges, hovorím to preto, aby som dal tipy aj rezortu, aj možno úradníkom, ktorí počúvajú, aby nemuseli hľadať metodiku alebo vymýšľať metodiku.
A tiež chcem ešte dodať, že my máme, hovorí sa, že veľa univerzít, máme Akadémiu vied, máme peniaze z eurofondov, ktoré sa nie celkom dokážu dobre dostať do výskumu. Podľa mňa toto sú príležitosti pre organizácie typu univerzít alebo SAV-ky a peniaze na toto by sa dali vyčleniť bez veľkých problémov. A takéto problémy naozaj asi ťažko môže skúmať ministerstvo a ministerskí úradníci, ale tieto inštitúcie by to mohli robiť a mohli by sme byť ďalej, keby to robili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobre, Edo, si to povedal. Chcem povedať, že je pravda, že vyrovnaný rozpočet ešte nikdy nebol tak blízko, ale pravda je aj to, že riziko politického ovládnutia NBS tiež ešte nikdy nebolo tak blízko, aspoň čo ja si pamätám. A nehovorím, že to je fatálne, ale to riziko je a určite budeme veľmi podrobne sledovať, ako sa vývoj bude, ako sa situácia bude vyvíjať.
Doplním to hlasovanie, bolo to 7. 2., ten viceguvernér mal 122 hlasov za, OĽANO, všetci, čo hlasovali, hlasovali za, aj opozičná SaS, teda aj opozičné OĽANO. No, je to silný mandát, ktorý dostal vo februári viceguvernér. Čakajme, čo sa udeje dnes, myslím si, že vzhľadom na ten doterajší vývoj aj informácie, ktoré tu odzneli aj dnes, že to teda takýto mandát nebude.
A ešte drobné veci k tomu, že NBS-ka je naozaj dôležitá. K tomu, čo si hovoril, Edo, len to, že NBS-ka robí aj analýzy potrebnosti štrukturálnych reforiem. A to je tiež strašne dôležité pre Slovensko, nemať takéto niečo obsadené politicky. A má vplyv aj na rozhodovanie Európskej centrálnej banky a teda v prípade nejakej krízy môžeme vplývať alebo NBS môže vplývať na to, či budú použité na riešenie nákupy dlhopisov zadlžených krajín alebo záporné úrokové miery, a k tomu máme svoj názor a verím, že odborne ho bude presadzovať NBS-ka.
Ďakujem.

Dobrý podvečer. Nebude to dlhé. Zakončím to prečítaním dvoch krátkych otázok s technickým znením, preto budem čítať, ale predtým vysvetlím, o čo mi ide.
V systémoch, v pravidlách, ktoré stanovil štát, na Slovensku máme veľa skokových situácií. Hovoril som o tom aj v rozprave v rámci rozpočtu a teraz o tom budem hovoriť znova. Prečo, čo to vlastne je, na jednoduchom príklade. Ako keby sme nakupovali banány, a tie by stáli kilogram za euro a hmotnosť nad 1 kg a 1 g až 2 kg by stála 2 eurá. A to isté potom k tretiemu kilogramu, takto v skokoch by to. Zle to je, zle to je mať takéto pravidlá a uvediem dôvody, prečo je to zle. Je to zle preto, lebo tá motivácia nie je spojitá. Znamená to, že ani predávajúcemu sa neoplatí predávať nejaké hmotnosti medzi jedným a druhým kilogramom a takisto sa neoplatí kupovať v tomto intervale. Ďalej. Zákazníci aj predávajúci si musia naštudovať množstvo konkrétnych situácií, ktoré môžu nastať, a je to, je to drahé. A potom aj preto, že ľudia nedôverujú takémuto systému.
No a teraz príklady zo štátnej praxe. Takto sa chodí do predčasného dôchodku, je tam takýto skokový interval a je to chaos. V rozpočte, pri rozpočte som hovoril o tom, že takto skokovo sa rozdeľujú podielové dane na obce. Veľmi odlišný koeficient je pre, pre mestá s veľkosťou 10-tisíc a 1 občan a 50..., až 50-tisíc a potom iný koeficient výraznými je pre mestá s veľkosťou 50 001 občan až 100-tisíc. A teda hovoril som tu, že pri mestách ako Poprad a Prievidza sa môže stať, že jeden človiečik im spraví milión v rozpočte. Toto nie je dobré, nie to dobré z tých dôvodov, ktoré som hovoril. Okrem toho, že musia ľudia študovať, tak je to aj, človek sa nejako nemôže spoľahnúť na tú spoločnosť, lebo vie, že s takýmito čudnými situáciami narába.
No a teraz sa dostávam aj k tomuto zákonu, lebo ten tiež prináša podobný skok. Prečítam dve otázky na záver. Predtým ešte hovorím, že dúfam, že buď tento minister, súčasní ministri s týmto pohnú, alebo budúci. Ak nie, tak pán dnes spomínal že, spomínal rok 2020, tam zrejme budú nejaké zmeny a verím tomu, že potom dôjde k tlaku na to, aby sme nemali tie pravidlá skokové, ale aby boli popísané, popísané spojitou funkciou takzvane.
Teraz tie otázky. V novele v čl. 10 v bode 13 sa intervaly pre výšku ročného príspevku samostatných finančných agentov delené na základe výšky vkladných tokov, sú delené na základe výške vkladných tokov. Akým presným postupom budú určované sadzby pre tieto príspevky samotných finančných, samostatných finančných agentov v jednotlivých intervaloch? Na základe čoho bolo určené rozpätie tohto intervalu? Prečo je to vôbec definované skokovo, po intervaloch, a nie nejakou hladkou funkciou? V tejto podobe rozdiel dvoch eur môže teoreticky spôsobiť rozdiel v ročnom príspevku o 2-tisíc eur. A prvá otázka s dvoma-troma otáznikmi.
A teraz druhá otázka. Prečo majú tieto ročné príspevky strop 25-tisíc eur? Je očakávateľné, že to zvýhodňuje veľké spoločnosti. Kladné toky budú najväčším spoločnostiam stúpať.
Ďakujem pekne za pozornosť, pekný večer.

Ďakujem pekne. Skúsim to do hlasovania.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak máte dlhšie, tak, samozrejme, môžme prestať až po hlasovaní potom. Ako to cítite? (Povedané so smiechom.)

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Cítim to, že to poctivo chcem skúsiť do hlasovania.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči. (Povedané so smiechom.)

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Ale keď sa budeme rozprávať, znižujeme tú šancu. (Povedané so smiechom.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči. (Povedané so smiechom.)

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Po prvé chcem upriamiť pozornosť aj ministra financií, aj ľudí z ministerstva financií na to, že v ostatnom období sa nám tady rozmohl takový nešvár. Veľa návrhov prichádza do parlamentu s tým, že chcú nejako daňovo postihnúť zahraničné a väčšie firmy a poviem vám, čo v tejto súvislosti hovorí čerstvá analýza Unicredit bank. Hovorí toto, citujem: „Produktivita práce rastie smerom od malých k veľkým a od tuzemských smerom k zahraničným firmám, pričom tento nárast patrí na Slovensku k najvýznamnejším v EU. Podobne v smere aj v rozsahu rastú im mzdové náklady.“
Prítomnosť zahraničného kapitálu teda zdvíha úroveň ekonomiky, životnú úroveň jej obyvateľov. Chcem upozorniť tých, ktorí útočia napríklad na obchodné reťazce a podobne, čo má vplyv a vzťah k rozpočtu, že skôr škodia Slovensku, než by mu pomáhali.
Druhý bod. Prehrievanie ekonomiky. Hovoril som o tom v súvislosti s rozpočtom v rozprave, ale chcem dodať, že keď sa ekonomika prehrieva a rozpočet nie je vyrovnaný alebo prebytkový, tak sa zvyšuje počet projektov (zaznievanie gongu), ktoré sú neudržateľné, a potom v horších časoch dramaticky na to doplatia ľudia, ktorí boli v týchto projektoch zapojení.
Tretí bod. Krátky. Pán minister hovoril, že sme tu s Edom Hegerom roztrhali rozpočet na rok 2017. Nechcem sa hádať kvôli osobným veciam vôbec, ale nie je to pravda. Pozrel som si záznam môjho vystúpenia v rozprave z roku 2016 a netrhal som ho určite. Hovorím to, pretože teraz keď som citoval, že na rok 2019 štyri kľúčové organizácie hovoria, že je veľké riziko (zaznievanie gongu), že nebude dodržaný a nebude vyrovnaný, že to je poctivé, poctivý postoj. A nie je každý rok rovnaký, v ’16. taký nebol.
No a ešte poviem aj to, že keďže pán minister končí, tak nebudem to zhŕňať, nakoniec budeme ešte asi hovoriť na výbore o týchto veciach, ale poviem, že z ostatných piatich rozpočtov (zaznievanie gongu), z piatich rokov tri neboli dodržané, a súčasne chcem povedať, že vnímal som tohto ministra ako ministra, ktorý znižoval negatívne dopady Ficových návrhov.
Ďakujem za pozornosť. (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pekne. Pán minister, poznámka k dodávateľovi poslednej inštancie.
Ak tomu dobre rozumiem, je to obchodník poslednej inštancie, nie rúra poslednej inštancie. Je to obchodník. A tých obchodníkov je 27, ako ste povedali. Kedysi to bolo tak aj s Telekomunikáciami, že tiež to bolo firma nejakej poslednej inštancie, v každej dedine musela byť jedna telefónna búdka, mali povinnosť takto Telekomunikácie službu dodávať. Ale odkedy je súťaž, a to je kľúčové, či je súťaž, podľa mňa, na trhu, a ak je, tak je teda otázne, či tam máme zvýhodňovať nejakého obchodníka poslednej inštancie. Ak má byť argument to, že plyn je dôležitý pre ľudí, aby im bolo teplo, tak hovorím, že dôležitá je aj potrava pre ľudí a... (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. A my potrebujeme dodávateľa poslednej inštancie. Takže, takže nezdá sa mi, že je tam vážny dôvod na nejaké zvýhodnenie, zvýhodnenie takejto organizácie, či už z hľadiska cenovej, alebo z hľadiska tejto ochrany.
Ďakujem.