Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ja som len úplne, pani poslankyňa, nepochopil, prečo ste reagovali na mňa, ja som nemal vystúpenie (povedané s úsmevom), ale, pani poslankyňa, ja si ten čas nechám iba na reakciu na pána Mizíka.
Poviem vám takto, pán poslanec, môžme si aj my dať spoločné školenie niekedy a povedať si, že medzi migrantom a žiadateľom o azyl je ale dramatický rozdiel, ale dramatický rozdiel. To, s čím má Európa problém, je nelegálna migrácia. To je najväčší problém a z rokov predchádzajúcich predovšetkým to, že pri obrovskom počte nelegálnych migrantov jedna nemenová juhoeurópska alebo západo-juhoeurópska krajina udelila alebo urobila z nelegálnych migrantov šmahom jedného administratívneho rozhodnutia o počte zhruba milión ľudí legálnych obyvateľov tej krajiny. Toto sú rozhodnutia, ktoré zapríčinili tie veľké hniezda, ktoré sú, ktoré gravitujú k sebe, priťahujú k sebe ďalších migrantov z krajín, kde neprebieha vojnový konflikt, kde ide predovšetkým o ekonomickú migráciu.
A ďalšia vec, pán poslanec, vojnovým utečencom azyl neprináleží. Čiže ešte preto vám stále hovorím o tých faktoch, nie preto, že sa chcem s vami hádať, ale preto, že vojnovému utečencovi azyl neprináleží. Ani mu nie je udeľovaný, ak to niektoré krajiny v Európe robia, robia proste chybu a spôsobili si sami sebe problémy. Preto hovorím, že môžte mať politické vyhlásenia, Slovensko je demokratická krajina a môže ich robiť, to je všetko v poriadku, hovorím, že by sa viacej hodilo opierať sa o niektoré fakty, ale zákon o azyle rieši to, aby sme ďalej pokračovali práve v tej politike, ktorú sme razili doteraz, ani zmäkčenie, ani žiadna zmena a mimo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Po dlhých rokoch opätovne premiéra k nejakej téme s touto možnosťou. Ja by som rád povedal k predrečníkovi jednu veľmi dôležitú vec, že mne absentuje vo vašich prejavoch predovšetkým väčšie sústredenie sa na faktografiu, lebo niekoľko viet za sebou sa aj častokrát opakuje a kladiete dôraz na vzletné reči, ale chýbajú mi tam fakty. A fakty sú jasné. Slovensko je krajina s najtvrdším azylovým systémom. To je proste fakt. Všetky čísla, ktoré porovnáte, sme za ne pravidelne kritizovaní každý rok a v zásade všetky úpravy, ktoré sa aj v azylovom zákone robia z dielne ministerstva vnútra, sa robia smerom k tomu, aby sme vyrovnávali jednotlivé pozície.
Kritiku by som prijímal vtedy, keby ste mohli byť sklamaní z prístupu ministerstva vnútra k azylovým procedúram a vyhodnocovaniu jednotlivých žiadostí jednotlivých žiadateľov o azyl. Ale týmto sme naozaj známi a tie čísla, ktoré sú u nás na ročnej báze od desať do dvadsať ročne, s výnimočnými prípadmi, ako boli asýrski kresťania, ktorí nám minulý rok zdvihli ten počet len kvôli tomu, že sme ich prijímali. Pri tom ste boli pri tom rozhodovaní, všetci poslanci. To znamená, treba vnímať, že aj dodnes mali napríklad mimovládne organizácie prístup k tomu, aby zastupovali cestou právnej pomoci a podobne. To nijakým spôsobom nezľahčuje pozíciu samotného azylanta. To, čo je najväčší problém v azylových kódoch celej Európy, je výklad a realizácia tých zákonov. Oni nie sú napísané zle, sú napísané dobre, že má to byť individuálna ochrana prenasledovaných ľudí. Mnohé štáty poskytujú kolektívne ochrany. To znamená, akonáhle sa rozhodnem, že tá krajina má problém, tak všetkým, ktorí požiadajú, dám azyl. A to sú tie chyby, ktoré sa v Európe udiali, prečo máme vlastne segregované komunity bývalých žiadateľov o azyl, kde vlastne dochádza k radikalizácii. Tu je ten problém.

Ďakujem pekne. Mám len dve minúty, takže budem veľmi rýchly. Zareagujem vlastne len na dve veci.
Pán poslanec Marosz. Pán poslanec Marosz, ja som na rozdiel od vás v politike 20 rokov a vy ste niekoľko hodín, keď to poviem tak jednoducho, ale už ste sa stihli presláviť, kedy už aj váš plátok, ktorý vás podporuje, vás rozbije, že proste nič neodbornejšie nikdy nečítal. Čiže radšej budem znášať vaše klamstvá, ako by som vyzeral ako tĺk. To je jednoduché. Keď ste chceli na moju vecnú diskusiu hovoriť takto.
A zároveň vám pripomeniem, že presne na týchto lžiach boli postavené aj tie protesty tých študentov, pán poslanec. A tie protesty boli postavené na tom, že vy ste tvrdili, že som prijal nejaké peniaze od pána Bašternáka. A ja som ich neprijal a to, v tom je ten rozdiel. Preto celý čas ste zavádzali a klamali, ale to je vaša pracovná metóda, preto nás to neprekvapí.
K pánovi poslancovi Galkovi. Pán poslanec, naozaj vecne, vecne. Ja som si pozrel tú časť, ktorá ma zaujíma z toho vášho projektu, pretože ESET vždy sa tvári ako najväčší ekonomickí profesionáli. A ja keď som si prečítal váš návrh na zrušenie výsluhových dôchodkov, ja som onemel. Nič tak, ani nemám na to dobrý výraz, lebo na to fungujú len vulgarizmy a tie sa sem nehodia. To je nielenže slabé a diletantské a neodborné, ale aj mimoriadne nebezpečné. Vy si proste myslíte, že politika je PlayStation, že vy chytíte ten ovládač, vy sa zahráte a keď vypnete, tak všetko je v poriadku, nič sa nemôže diať. Vy si neuvedomujete, akými vašimi neuváženými krokmi dokážete ohroziť obranyschopnosť krajiny, naozaj. A tento váš nápad ten je hodný jedného ustanovenia v Trestnom poriadku, ktorý sa volá, že vlastizrada. Akože naozaj ste sa zbláznili?! Viete, čo ste tam napísali?! Akože jedna z vecí, na ktorých stojí ťažká služba všetkých ozbrojených zborov, to znamená, kvalitné sociálne zabezpečenie po určitej dobe namáhavej služby, a vy to chcete zrušiť?! To je neuveriteľné.
Je pravda, že on skolaboval počas vašej vlády a keď som prišiel, v 2012-om tam bolo nejakých mínus 20 miliónov eur na osobitných účtoch. Teraz už je účet ministerstva obrany v pluse. Ale pravda je taká. Prekročil som dve minúty? Ale mi to merávali, bolo zvykom, takže už končím. Čiže len toľko poviem, že je to mimoriadne nebezpečné. Zamyslite sa a prepracujte to!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som si dovolil veľmi krátky príspevok len k tomu, o čom sme vlastne chceli debatovať, a potom, o čom ste aj debatovať v skutočnosti niektorí začali.
Pre mňa je otázka národnej bezpečnosti veľmi dôležitá a ja sa chcem poďakovať aj pánovi ministrovi obrany, že nabral odvahu a rozhodol sa robiť možno najväčšie modernizačné zmeny za posledné obdobie. A rovnako tak v tomto prípade platí poďakovanie vláde, ktorá sa rozhodla, že dokáže z prostriedkov, ktoré v uplynulom období či už usporila alebo dokázala urobiť lepšie ekonomické výsledky, že uvoľnila toľko zdrojov, aby sme mohli obranyschopnosť Slovenska zásadným spôsobom zvýšiť.
Pokiaľ sa nemodernizuje armáda, tak v zásade sa o nej veľa nehovorí. Mnohí o nej veľmi málo vedia a ja si veľmi dobre pamätám na Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, kedy sa prerokovávalo programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej a kedy viacerí poslanci sme dali otázky vtedajšiemu ministrovi obrany pánovi poslancovi Galkovi, ktorý nám na ne proste neodpovedal. On bol proste tridsať minút ticho. Ja dodnes neviem prečo. On to nikdy nevysvetlil. My sme mu kládli jednoduché otázky. Ja som ho nechcel skúšať. Nikto ho nechcel skúšať z toho, že či má MIG 29 dve kolesá, tri kolesá, dvojitý podvozok, jednolitý alebo čokoľvek iné. Žiadne takéto otázky sme nekládli, my sme kládli jednoduché. Povedzte nám, prosím vás pekne, pán minister, ako zástupca strany Sloboda a Solidarita, ktorá vie všetko a všade bola trikrát, ako si predstavujete víziu slovenských ozbrojených síl. Stali ste sa ministrom obrany, mali ste mesiac na to, aby ste pripravili programové vyhlásenie vlády, a povedzte nám, kde chcete vidieť slovenskú armádu o štyri roky, keď bude vám končiť mandát. Ticho. Prosím vás pekne, tak ja to skúsim ešte inak. Boli by ste taký láskavý a skúsili by ste nám povedať, že teda či viacej preferujete stíhacie lietadlá alebo chcete viacej posilniť možno bojové letectvo alebo viacej vrtuľníky, do lietadiel. Aká je len predstava. Nechcem počty, kusy, že čo je vo vašej vízii za tých tridsať dní, čo si myslíte, keďže predtým sa zjavne na tú funkciu nepripravoval, keďže pôdohospodárstvo už bolo plné, tak ostala iba obrana. A v zásade je veľmi dôležité, že čo by ste chceli. Nič. Naozaj. Kto tam bol, ten si to pamätá. Proste my sme sa nedostali počas prejednávania programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej ani k jednej jedinej odpovedi.
A tí istí ľudia dneska chcú, že mohli by sme, prosím vás pekne, verejne dostať odpovede na otázky a hovoriť voľne a slobodne o ministerstve obrany. Vtedy sme dostali na všetko odpoveď, to je tajné, to je tajné.
Čiže príde mi táto snaha naozaj nie úprimná a ten úprimný záujem sa prejavuje vždy úplne inak. Ja som presvedčený, že minister obrany Peter Gajdoš má otvorené dvere. A nepamätám si, lebo sme sa raz o tom bavili, či niekedy odmietol nejakého poslanca prijať, či odmietol sa baviť, či už vo svojej kancelárii alebo na nejakom útvare alebo dokonca na výcvikom priestore Lešť, kde sme zvykli v minulosti robiť aj niektoré prezentácie, aby sa s tým mohli poslanci oboznámiť, lebo veď to nie je naozaj jednoduchá vec. A hlavne nie je úplne verejná. Lebo buď teda môžme našim potencionálnym nepriateľom, ja by som si vybral nejakých možno z tých, ktorí okupujú momentálne, dajme tomu, alebo teda okupovali, pretože už by sme ich mohli považovať za porazených, islamistov niekde z Blízkeho východu. A je teda otázka, či im nafaxujeme všetky naše obranné mechanizmy, ktoré máme, či už útočné alebo obranné, aby sa vedeli dostatočne pripraviť, keby náhodou niekedy sme museli aj my brániť našich spoločných spojencov a podstatne. Alebo to budeme robiť tak, ako sa to civilizovane robí, že je tu nejaký mandát a o tom mandáte to ministerstvo je ochotné diskutovať práve aj so zástupcami opozície v pléne, ktoré je na to určené, aj široko.
Ja si myslím, že tie tlačové konferencie, ktoré napríklad aj už k spomínaným osemkolesovým autám sa robili, boli naozaj pomerne otvorené. Ale to nie je úplne tak. Lebo ten záujem naozaj nie je úprimný. To, o čo je záujem, je robiť škandály, zo všetkého urobiť škandály. Už dnes som počul v novinách, že proste áno, a škandál nejakých osemkolesových obrnených vozidiel. Ja som teda o žiadnom zatiaľ ešte nepočul, lebo sa ešte nič nekúpilo. Tak aký škandál? Ale je dôležité používať to slovíčko, lebo to je super, lebo to mi možno pomáha v mojej obrovskej snahe dostať sa na stoličku a potom neodpovedať.
Ja si dokonca veľmi dobre pamätám, že to sa stalo historicky prvýkrát, keď bol výbor Národnej rady, vtedy sme boli v opozícii, je to presne teda v tých rokoch, kedy pán poslanec Galko bol ministrom, sme boli na vojenskom výcvikovom priestore Lešť, kde bolo jarné alebo, teraz si nepamätám, jesenné vyvodenie vojsk, kde sme mali záujem ako poslanci sa bližšie porozprávať, s podmienkami, s vojakmi, so všetkým, čo sa vlastne pripravuje, aké sú nové plány. A to je prvýkrát, kedy na poslanca Národnej rady boli nasadení príslušníci Vojenského spravodajstva, aby monitorovali, či nám náhodou niektorí vojaci nepovedali viac, ako je vhodné. Naozaj ja som mal pocit, že my sme v tom roku a pol v takom komunizme, ma prepadol taký ten pocit, ktorý sme mávali, keď sme chodili pozerať Ľudové milície ešte pred osemdesiatym deviatym, lebo to bola tá transparentnosť. Vtedy ste nemali informácie žiadne. Ja si dokonca pamätám, ako bol vydaný pokyn na to, že jeden poslanec, dokonca koaličný a dokonca, neviem, či bol predseda výboru, Martin Fedor dostal zákaz vstupu do priestorov ministerstva obrany bez vedomia ministra. Povedzte mi, pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Krajniak, o akej, alebo obidvaja, aj vy ste boli vo vláde, aj vy ste vtedy boli, ak nie vy, tak OĽANO minimálne, pardon, vy ste boli až od roku 2012 (reakcie z pléna, smiech v sále)... Pán poslanec, to máte pravdu, to človek nevie, že za ten jeden deň členstva, koľko tých káuz sa naňho môže zviesť, čo? Ale dobre, buďme úprimní. Skratka, o akej transparentnosti chcete hovoriť, keď mohli ste ísť príkladom? Mohli ste nám to ukázať, mohli ste predviesť to a povedať: no viete, presne tak, ako keď sme boli my ochotní s vami vtedy debatovať, tak chceme, aby ste boli vy ochotní takto debatovať s nami. Ale ak to porovnám, otvorenosť ministerstva obrany dnes a vtedy, tak sú to dve odlišné pesničky. Dokonca to je úplne iná hitparáda.
V tomto prípade mám pocit, že jednak s vami ministerstvo obrany komunikuje, ja oceňujem jednak aj ten príhovor pána ministra, ale samozrejme aj všetky údaje. A kedykoľvek máte záujem, som presvedčený, že môžete nájsť dostatočné pochopenie na tom, aby ste aj na ministerstve obrany, taký bol náš zvyk, ak som sa mal záujem niečo opýtať ešte v prvej vláde, teda v prvom mojom pôsobení, keď bol ministrom obrany Juraj Liška alebo neskôr Martin Fedor, ak som mal nejaké pochybnosti a zavolal som ministrovi, prišiel som na miesto, stačili niekedy dokumenty, niekedy sme išli priamo na ten priestor, ktorý bol problematický, a tak ďalej. Čiže toto je ten obrovský rozdiel, a preto považujem túto snahu a kritiku ministerstva obrany teda za naozaj mimoriadne povrchnú.
Nie je to jednoduché, v každej krajine je snaha, aby sa z akejkoľvek modernizácie ozbrojených síl stala obrovská téma a kauza. Skúsme ísť príkladom a byť vecní. Hovoriť naozaj iba o tých prípadoch, o ktorých sa bavíme. A ja v tomto prípade uvediem to, čo je pre mňa najpodstatnejšie, aby som nehovoril dlho. Pre mňa je najpodstatnejšie, že je tu záujem zapojiť slovenský obranný priemysel. Počul som nejakú otázku, že či budú nejaké voľné miesta, či budeme zamestnávať tých menej kvalifikovaných a tak ďalej. Neviem, v koho príhovore sa to objavilo. Ja vám poviem iné. My predsa máme záujem, aby sa postupne z montážnej dielne, ktorá, Slovensko, bezpochyby bola, sa postupne stávala krajina, ktorá vyrába sofistikované technológie a ktorými dokážeme ponúknuť prácu aj v čase, kedy kríza bežné odvetvia hospodárstva potrestá a spôsobí nejaké straty, ale aby sme my práve cez vec, ktorá je neustále predmetom záujmu, boli schopní konkurovať. A práve tá odvaha, tá neochvejná snaha mať zakaždým jednu podmienku, aby slovenský obranný priemysel participoval na modernizácii slovenskej armády, to je ten základ toho celého. Na tom musíme žiadať my bez ohľadu na to, aké iné témy z toho vyplývajú. Toto je najpodstatnejšie.
A rovnako je najpodstatnejšia cena. Keď sa dozvieme cenu, budeme vedieť porovnať. Ale až vtedy budeme môcť zhodnotiť, keď zistíme, s akou cenou sa príde k tomu, že to bude platiť štátny rozpočet. Dovtedy sú všetky kuvičie hlasy falošné a zjavne prejavujú jedinú vec, že nemajú úprimný záujem o to, aby bola modernizovaná armáda a aby slovenskí ľudia mali z toho dobrú prácu. Boli sme s tým predsa známi. Dnes, kedy sa možno po rokoch, po 20-tich rokoch prvýkrát vyťahuje kanón väčší ako 100 milimetrov z priestoru a technológiách, kde sa to nerobilo 20 rokov.
Poviem vám jeden príklad. Keď bol pán minister Galko, fungovala spoločnosť, ktorá sa volá ZTS – ŠPECIÁL. Mala trojmiliónový obrat a stratu mala takmer 250-tisíc. To sú tí odborníci, ktorí zo strany Sloboda a Solidarita, ktorí hovoria, že na všetko majú ekonomický program, všetko videli, všetko už riadili a za nimi ide iba zisk. Ako je možné? Že veď takto z kvalitných manažérov dosiahla jedna zo strategických spoločností ministerstva obrany takúto stratu? Keby nevypredala svoj majetok v tom roku, to bolo jediné, ako boli schopní získať reálne peniaze, mali 3-miliónový obrat, tak aby ešte neboli nielen v účtovnej strate, ale aby teda neboli v predlžení, nešli do konkurzu, tak rýchlo vypredávali svoje technológie, či už do šrotu, alebo kdekoľvek inde, ktoré dneska sa ťažko zháňajú naspäť. A to bol ten výsledok, tá kvalitná manažérska práca.
Pozrime sa ale na ZTS – ŠPECIÁL dnes. Je rovnaký čas od nástupu pána ministra Gajdoša a keď sa pozriete na rok 2017, tak sa môžete pozrieť na dvojnásobný obrat a na 500-tisícový zisk. To sú tí členovia tejto vládnej koalície, ktorí nevedia hospodáriť, ktorí nevedia byť manažéri, ktorí nevedia riadiť.
A práve preto, že vedenie ministerstva obrany tlačí na to, aby slovenské výrobné kapacity dostávali čo najviac práce, máme šancu, že tieto firmy proste lepšie fungujú. Ale samozrejme štátne kapacity nestačia na to, aby sme modernizovali celú armádu, ale budú tam určite aj súkromné firmy. Mnoho z nich bolo kedysi štátnych a dnes nie sú štátne preto, pretože strany, ktoré tu už boli dnes spomínané, tieto veci dávno sprivatizovali. Nepamätám si, že tieto, to bolo ešte niekedy za Vladimíra Mečiara, nie je podstatné sa vracať k týmto starým veciam. Podstatné je, že máme kvalifikovaných ľudí a chceme aby dostávali dobré platy. Toto je to, čo má šancu posunúť Slovensko naozaj dopredu.
A keď sa bavíme, týmto by som uzavrel túto časť, ktorá hovorí o tom, že pre mňa je dôležité, aby úspešnosť tohto projektu bol meraný len dvoma faktormi, t. j. cenou a zapojením slovenského obranného priemyslu. A myslím si, že na týchto dvoch faktoroch to minister aj postavil a za to ho treba oceniť a nie kritizovať.
Čo je ďalšia vec, sú veci, že ako to prebiehalo predtým. Určite ste dnes už o tom hovorili, ale povedzte mi, ako sa dá – lebo mnoho prípadov tu bolo spomínaných, kauzy všetkého typu, jedny na druhých, to je všetko pravda. Ale sú niektoré veľmi výnimočné – ako sa dá nakúpiť niečo, čo nemám na čo použiť? Ten slávny nákup pneumatík na vozidlá, ktoré sa na ministerstve obrany nenachádzajú, som dodnes nepochopil. Dodnes som nepochopil, že akú mieru talentu to chce, aby proste sa nakúpili pneumatiky, ktoré sa nedajú použiť.
Ja by som porozumel, pán poslanec Vašečka, pán poslanec Krajniak, pán poslanec Galko, keby dnes bola schôdza o tom, že minister obrany sa rozhodol kúpiť sejačky. To chápem, pretože to by bolo presne také isté, ako keď nakupoval pán minister Galko. Ale v tomto prípade sa bavíme o príbehu, ktorý len začal a ktorý nie je vyhodnotený, nie je skončený, a vy máte príležitosť cez výbor pre obranu a bezpečnosť, aj cez ďalšie výbory, ktoré kontrolujú iné organizácie na ministerstve obrany a priamo s ministrom hovoriť každý deň o tejto téme. A nevyužijete tu a tu s potom sťažujete na verejnom priestore, kde mnoho vecí nie je možné povedať, na to, že s vami nikto nekomunikuje. To je proste neférové a pokrytecké.
Pán poslanec Galko spomínal o tom, že pán Glváč s kým sa stretáva, áno alebo nie. No viete, každý sa s niekým v živote stretával a poznal ho. Aj ja poznám niekoľko daňových podvodníkov, jeden ma menoval do funkcie, ale jeden problém je v tom, že u vás jeden z týchto ľudí, ako je pán Kočner, skladal vašu kandidátku. Povedzte mi, stalo sa to inde, že by človek tohto rangu skladal inej politickej strane kandidátku a s vami riešil, kto bude generálny prokurátor? (Potlesk.) Ja sa priznám, že nemoralizujem, pretože každý sme niekde niekoho videli, stretli, počuli, niekedy ľutujeme, niekedy sme spokojní s týmto, to už sú vedľajšie veci. Ale ako môžete vy, ktorí ste možno na kandidátke práve vďaka a zásluhou pána Kočnera, lebo ste museli prejsť jeho previerkou, neviem, či si pamätáte, že sa k tomu vôbec vyjadrujete?!
Potom som pochopil a to sú dva posledné príbehy, ktoré vám chcem dneska povedať, lebo bola tu o tom téma v súvislosti kauzou odpočúvania, ktorá teraz vyšla po rokoch zase na povrch. Viete, ja vám ten príbeh jeden poviem celý. Bola to chvíľa, musím rýchlejšie, pochopil som, tak budem veľmi rýchly. Bola to chvíľa, kedy pán Galko mal tlačovú konferenciu alebo rozhovor, kde sa vyjadril o všeličom, ale hlavne sa sťažoval, že ho opozičný predseda politickej strany SMER predbehol 200-kilometrovou rýchlosťou, že mu opadal lak z jeho vládneho bavoráku. Pamätáte si to? Na to mi jeden človek, ktorý si testoval svoju kameru na svojom aute, poslal cédečko na videu, že nejaká vládna limuzína ho predbehla a že či to nechceme použiť v politickom súboji, lebo vytláčala nejaké autá. A ja som sa pozrel na to auto, pozrel som si značku toho auta a pamätal som si to, že to auto kedysi bolo na kultúre, tak som nevedel, kde je teraz zaradené. Až raz, keď som išiel cez garáž Národnej rady, tak som videl, že to auto vlastne používa minister obrany. Hovorím, no tak instant karma, ako sa hovorí dneska častokrát, tak sme to video ukázali pánovi ministrovi, že teda neviem kto, komu opadáva lak, ale tomu, koho on vytláča z cesty, lak teda určite opadal a možno ešte dlho presedel na toalete ten vodič. Čo je ale podstatné, je, že vtedy poňal podozrenie, že my máme paralelnú tajnú službu, a preto všetci, čo sa objavia v jeho závese, sledujú jeho a stranu Sloboda a Solidarita a chcú poškodiť ich politickým zámerom. A to bolo jeden z dôvodov, keďže nejaký kamiónista zrejme išiel dlhšie ako mal za pánom Galkom a jeho okamžitý pokyn, že musí byť prenasledovaný a teda odpočúvaný. Kamiónom, svedkove auto, kamión, a že musí byť odpočúvaný. A potom vysvitlo, že hovorí iba po maďarsky a teda že sa zjavne s Kaliňákom nevie spojiť, keďže Kaliňák nevie po maďarsky, a teda že to bol nejaký takýto konkrétny problém. Tak ak nedal na to pán minister Galko pokyn, tak kto, keď išiel za ním?
A posledná vec, tá absurdita, kto všetko sa odpočúval na ministerstve a aká bola vtedy tá metóda paranoje a zákazov a kto je, k tej transparentnosti som sa vrátil na počiatok, keď žiadate o transparentnosť, tak vám chcem povedať iba jednu jedinú vec. Bol kedysi bývalý šéf vojenskej spravodajskej služby, ktorý bol pánovi Galkovi poradcom a naďalej bol pracovníkom tejto vojenskej spravodajskej služby, a pán Galko dal pokyn cez druhú spravodajskú službu, aby ho odpočúvala. Rozumiete tomu? (Potlesk.)
Pán Galko, je to jednoduché, aby ste obišli svoje problémy, nevyberajte si poradcov, ktorých chcete odpočúvať. (Smiech v sále a potlesk.) Ja si myslím, že je omnoho transparentnejšie, aby ste sa vrátili, zhodnotili svoje chyby, pretože my sme vás neodvolali vtedy, vtedy vás odvolala vaša vlastná premiérka. Boli ste vlastne jediný odvolaný minister obrany v histórii Slovenska takýmto spôsobom, ostatní odstúpili. Treba povedať, že môžte si priznať chyby, my určite vám iba povieme, že máte pravdu, ale ak chcete porovnávať prístup, ktorý zvolilo teraz ministerstvo obrany v tom, akým spôsobom chce rozvinúť pracovné miesta, slovenské ozbrojené sily a zvýšiť obranyschopnosť Slovenska, máte sa čo poučiť, aby ste do budúcna vedeli, ako sa to robí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pri tej príležitosti politických mŕtvol som si dal aj čierne sako (povedané so smiechom), neviem, či ste si všimli, pán poslanec. Dovoľte, aby som zareagoval teda. A, samozrejme, ja som si to chcel vyskúšať. Aj som si to vyskúšal, že v momente, keď som vám povedal nejaké veci, na ktoré by ste mali reagovať, tak ste obaja zareagovali útokom, taký ten Pavlovov reflex, že proste hneď ste obsah žalúdka proste hodili sem do pľacu, ktorý ste mali, a, a v zásade, samozrejme, všetko, čo ste povedali, nie je pravda, ale to už, pán Poliačik, miliarda je dávno ušetrená. Ešte pred koncom roka 2016 a už je to viac ako 1,2. Z toho sú vlastne mnohé veci dnes postavené. Z toho sú mnohé veci financované, ktoré máme práve z týchto úspor, a verifikoval to aj Inštitút finančnej politiky ministerstva financií.
Ale veď to je vec, keďže sa nezaujímate o prácu, lebo viete, vy nestíhate, že kde som všade cez deň, lebo vy na tú prácu až tak úplne zo deň nechodíte, tak trošku obmedzene, ale to je vedľajšie. Ja vám to nechcem vyčítať. Ja vám nevyčítam to, či pracujete, nepracujete, a pánovi Dostálovi, či pracuje, či nepracuje, mne sa proste nepáči vaše pokrytectvo. Mne sa proste nepáči fakt, že súdite iných, pričom vy sami ste celí zablatení. To je celý problém. Jednoducho ak chcete o niekom hovoriť, či používa, nepoužíva štátne a mestské peniaze, začnite svojím predsedom. Začnite svojím predsedom! Keď kúpil za 45 a za 60 v priebehu jedného roka mestský pozemok, mestské peniaze, peniaze všetkých Bratislavčanov. Raz ste sa k tomu nevyjadrili, proste vám to nevadí. Proste vám to nevadí. To sú proste tým pádom všetko pokrytecké kecy, ktoré hovoríte, lebo sa im nedá veriť.
Jednoducho strana, ktorá odpočúva bez problémov len preto, lebo niekto by mohol mať zlé názory proti nej. Kto porušuje súkromie z ústavy? Ďalší, ktorý vyzýva k tomu, aby sa nerešpektoval rozsudok Ústavného súdu? Poslanec Národnej rady vyzýva k nerešpektovaniu rozsudku Ústavného súdu? A ďalšia unáša deti? (Ruch v sále.) Vy ste ako... (Reakcia z pléna.) Komu tykáte, pán, čo? Chcem sa vás opýtať. Sme si potykali, pán poslanec? Sme sa potykali, pán poslanec? Aby ste vykrikovali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister, dve minúty už sú preč. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec, pán poslanec Baránik!

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Čiže ešte raz, porušujete ústavu, porušujete mnoho vecí, ktoré jednoducho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ak chcete ostatných súdiť podľa toho, že či majú dobrý alebo zlý názor. To je celý váš problém. (Reakcie z pléna.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik, prišli ste len teraz a už kričíte! Mali ste tu sedieť od deviatej, keď už teda...
Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Branislava... (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Baránik, pán minister, nech sa páči, nech sa páči vonku máte toľko priestoru, kde si to môžte vybaviť medzi sebou... (Ruch v sále.) Prečo tu? Prečo tu? Chceme, chceme rokovať, to znamená, že chceme mať tu väčší kľud.
Takže tretíkrát. Prosím pána poslanca Gröhlinga, aby uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve (tlač 808).
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 808.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som si chcel dovoliť len zopár poznámok, ktoré som si dneska tak všimol, že takú tú selektívnu spravodlivosť, takú tú, také to selektívne rozhorčenie, ktoré tu funguje, a budem reagovať dnes na dvoch pánov poslancov, pána Dostála a pána Poliačika.
Pán Poliačik, vždy viete krásne kričať, ako sa porušuje rokovací poriadok, hoci som presvedčený, že pán Tomáš neporušil rokovací poriadok, ale len v prípade, ak sa jedná, že sa vám to hodí. Ste teraz členom Progresívneho Slovenska a chcete úprimne bojovať o tom (reakcia z pléna), čo hovoríte, pán poslanec, musíte, musíte, musíte sa (zaznievanie gongu) snažiť byť naozaj spravodlivý byť na všetkých. To znamená, mali ste takto vyskočiť a povedať pánovi Dostálovi, že celé jeho vystúpenie bolo od veci. Že sa netýkalo samotnej veci, že všetkých poslancov oklamal, keď rozprával o svojej komunálnej politike a snažil sa stiahnuť pozornosť sám na seba.
Viete, ľudia, ktorí podvádzajú pri voľbách, ktorí pravidelne obchádzajú volebný zákon len preto, aby sa na chrbte inej strany dostali do parlamentu, paradoxne vždy inej, lebo vždy majú potom po určitom čase tak trošku dosť v tej strane, tak musia striedať, pravidelne skáču tak, samozrejme, moralizujú v tomto parlamente najviac. A praktiky, ktoré používajú pri kádrovaní iných ľudí, sú proste ešte z čias roku ’88, ’87, ’86. Čo som to počul, pán Dostál? Že človek je problém, pretože kritizoval prezidenta? Že to je morálny, morálne bahno a morálny úpadok, že kritizoval prezidenta? Čo si to dovolil? Ja si myslím, že by ho mali zavrieť, pán Dostál. (Ojedinelý potlesk.) Ďakujem pekne. Búrlivý potlesk. (Povedané so smiechom a smiech v sále.)
Pán Dostál, vôbec cítite sa, že ako absolútne nespravodlivo vlastne hájite len svoje záujmy a presadzujete ich a nadávate všetkým ostatným, pritom používate komunistické praktiky? Toto robili eštebáci, čo robíte vy. Kádrovali ľudí podľa názoru. Čítali ste niekedy slovenskú ústavu, okrem toho, že na ňu stále poukazujete? Že nemôžete byť v tejto krajine nejakým spôsobom diskriminovaný kvôli výkonu svojej práce, či už advokáta, alebo notára, alebo kohokoľvek, že poviete svoj názor, za názor, za prácu, za presvedčenie, akýmkoľvek spôsobom postihovaný? To je pre mňa otázka, jednoducho zneužijete zákon, ktorý hovorí jasne o tom, aby sa vylepšili podmienky pracovníkom.
Tvrdíte, že vy ste zástanca toho, že si to majú vyjednať. A vy ste niekedy počuli o tom, že postavenie zamestnanca a zamestnávateľa nie je rovnocenné? Už ste o tom počuli? Už ste niekedy inak ako zo štátu brali peniaze, skúšali ste sa zamestnať a pracovať pod nejakým tvrdým šéfom, že čo vám povie na to, že čo si myslíte o svojom plate? Už ste to niekedy skúsili? Lebo vy ste celoživotný NGO-kár, to znamená, že moc tých skúseností nemáte. To znamená, povedzte mi, ako choďte raz do fabriky, robili ste niekedy manuálne? Viete, že skúsite, normálne že pôjdete do fabriky alebo niekam a vyskúšate si opýtať šéfa, že viete čo, mne sa tých 480 eur, čo mi dávaš, zdá málo! Dáš mi viac? Čo myslíte, čo? A on, samozrejme, prosím vás pekne, sadnite si pán kolega, tuná porozprávali sme sa o zvýšení vášho platu alebo vás rovno kopne do zadku? Pretože tak je to nastavené. Keď ste prišli do vlády v roku 2010, prvé, čo ste urobili zliberalizovali ste Zákonník práce, aby bolo možné ľudí vyhadzovať kedykoľvek. Rozumieme sa? To znamená, chápem, že sa vám to nepríjemne počúva. A keď chcete hovoriť o iných ľuďoch začnite tým, ktorého klubu predsedá človek, ktorý okradol Bratislavčanov o 20 mil., že prepísal pozemok na svoju vlastnú firmu. Bratislavčanov. Tým začnite a vtedy vám začnem veriť, pán Dostál, prvýkrát v živote, že máte o niečo záujem, že máte záujem byť spravodlivý, že naozaj chcete hodnotiť všetkých rovnako. Vtedy to bude dôveryhodné. V opačnom prípade, či už pán Poliačik, ktorý naozaj úplne nezmyselne (povedané so smiechom) zaútočil na spravodajcu, lebo robíte vždy prejavy, keď ste spravodajcovia. (Reakcia z pléna.) Tak, pani Nicholsonová, si to veľmi dobre pamätám. Vtedy ste na pani Nicholsonovú nekričali... (Ruch v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, môžte sa potom vyjadriť procedurál..., teda faktických. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Poliačik, vo faktickej môžte!

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Vtedy ste nikdy na ňu nekričali... Pán poslanec, prosím vás pekne, vaša selektívna spravodlivosť je tak známa všeobecne, vás všetkých vlastne pôvodom zo SaS-ky, že je to na tom naozaj zábavné.
Ale proste zneužiť poslanecký, alebo teda zneužiť zákon na to, aby ste reprezentovali vlastné stranícke, komunálne veci, to tu už dávno nebolo! A teraz ma zaujíma, keď zákon hovorí jasne, že má kandidovať politická strana alebo v koalícii. V meste sa prezentujete, že ste OKS pán poslanec. Tu ste SaS. Tak ako je to naozaj? Aby sme vedeli, že jak ten zákon je, že či ste naraz v dvoch stranách alebo v koľkátich vlastne? A keď moralizujete, musíte začať od seba, lebo vy ste ten prvý, ktorý podviedol voličov, resp. zákon, ktorý hovorí jasne, buď ste straník, alebo koalícia. A SaS-ka nekandidovala ako koalícia, o tom som presvedčený. Takže od seba začnite, aby ste niekomu mohli niečo vyčítať. A keď sa snaží poslanecká časť alebo skupina poslancov presadiť aj vec, ktorá má zlepšiť podmienky, ja chápem, že sa vám to nepáči. Lebo prvé, čo ste urobili, keď ste boli vo vláde, ste tie podmienky zrušili a to by mali všetci vedieť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dámy poslankyne, páni poslanci, no, priznám sa úprimne, že dlho sme uvažovali, že aj ako na tú otázku odpovedať, pán poslanec, lebo ministerstvo vnútra za účasť v európskych voľbách naozaj zodpovedné nie je. A ani v akomkoľvek materiáli sa nenachádza žiadny údaj k tomu, že my máme robiť reklamu, skôr to je otázka možno na politika, tak to skúsim tak nejak uchopiť. A možno je to otázka na nás všetkých, že akým spôsobom budeme verejne deklarovať potrebu slovenského, silného slovenského zastúpenia v europarlamente, a to už je skôr konsenzuálna otázka pre nás všetkých.
Môžem poukázať na niekoľko dát, to znamená, prečo je v Belgicku 89,6 alebo prečo je v Luxembursku 85,5. Ale myslím, že keby sme to chceli riešiť ako v Belgicku, v Luxembursku, tak sa dočkáme od občanov Slovenskej republiky veľmi negatívneho vysvedčenia, pretože povinné voľby, povinná účasť na voľbách je na Slovensku spájaná jednoznačne s režimom spred roku ´89. Takže touto cestou sa asi nikto nevydáme.
No a samozrejme, v otázke toho, že sme najslabší, je to možno otázka, akým spôsobom presne vnímajú obyvatelia potrebu riešenia otázok európskych práve cestou svojich zástupcov. Je možné, že migračná téma, pretože dovtedy nikto Európsky parlament nevnímal tak intenzívne ako prostredníctvom tejto otázky, ten záujem o tie voľby zväčší, ale v každom prípade technické opatrenia, ako je napríklad voľba poštou, je treba hovoriť o štatistike, kde v Národnej rade stúpol počet alebo účasť vo voľbách o necelú polovicu percentuálneho bodu. To znamená možno technické opatrenia nejakým spôsobom a to isté ja hovorím aj o voľbe cez internet, pretože aj voľba cez internet znamená v praxi nejaké technické opatrenia, ktoré treba urobiť na to, aby sa to zvýšilo. A myslím, že ani Estónsko nepreukázalo, že by malo nejakú tendenciu, ktorá by nabúdzala k nejakému optimizmu, a oni sú teda v tomto prípade ako posadnutí tým, aby všetko robili elektronicky, a tie čísla nie sú prevratné.
Čiže z môjho pohľadu tie voľby nie sú každý deň, nie sú každý víkend a každý by si toto právo mal do určitej miery vážiť k tomu, aby svoj názor prejavil. Čiže uzavrel by som tú odpoveď na otázku tým spôsobom, pán poslanec, že je možno našou úlohou spoločnou bez ohľadu na koalíciu, opozíciu, aby sme dokázali dostatočne komunikovať, ako sú tie témy podstatné. Možno môžme hovoriť aj o RTVS, iných médiách, ktoré možno majú častejšie prinášať diskusie na pálčivé otázky, o ktorých prebiehajú nejaké hádky v Európskom parlamente, lebo ak sú reportáže z Európskeho parlamentu, respektíve z Európskej únie, tak súvisia možno s radami ministrov alebo veľkých summitov premiérov maximálne, aj to nie vždy. A tak vlastne tá Európska únia je nejakým vzdialenejším pojmom, z ktorého my predovšetkým vnímame možnosť slobodne cestovať. Tento rok sme, teda minulý rok sme si pripomenuli 10. výročie Schengenu, alebo že platíme eurom, alebo že v našej obci sa obnovilo námestie z eurofondov a to sú tak tie maximálne veci. Akonáhle budeme tie témy otvárať, prečo je dôležité, aby slovenský hlas v europarlamente bol silný, je možné zviesť aj seriózny politický súboj o počet poslancov, a teda myslím zastúpenie pomerné medzi jednotlivými politickými stranami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si predsa len ešte dovolím pokračovať, pani poslankyňa, s dvomi poznámkami k tomu. My sme vychádzali z tej otázky, ktorú ste položili, lebo tá je, tá je konštatovaná ako fakt. "V dôsledku prostitúcie aj maloletých dievčat" – čiže to je fakt, ktorý sa mal stať, o ňom nevieme v takejto podobe – "sa stalo Trebišov mestom syfilisu". Chorobnosť v prepočte na 100-tisíc obyvateľov je šesťkrát vyššia pravdepodobne hlavne preto, lebo inde nie je.
A z môjho pohľadu pri tých najmladších sa ešte dopodrobna a práve si myslím, že je veľmi obtiažne, keď je po zodpovednosti volaný, že policajti urobili nejakú chybu alebo niečo neurobili tak, ako mali, pretože v skutočnosti nevieme byť zodpovední už úplne za všetko. A v tomto prípade možno častokrát vám to osvetlia aj poslanci, ktorí tu sedia v tomto parlamente, ktorí pochádzajú z Trebišova, kde dochádzalo k obmedzovaniu či už infekčného oddelenia, alebo kožného oddelenia v Trebišove a hádky medzi hygienikmi a tými ďalšími, kde sa každý snaží dokázať svoju dôležitosť a opodstatnenosť svojho oddelenia, ktorá je rušená. Za mnohými takýmito prípadmi a zverejňovaním takýchto informácií môžte hľadať vždy aj nejaký ďalší záujem, ktorý nie vždy súvisí iba s tým úprimným záujmom o samotné zdravie dieťaťa. Myslím, že všetky orgány, ktoré konať majú, sa snažia, aby tú situáciu vyriešili, pre nikoho to nie je vizitka, s ktorou by bol spokojný.
Počas preverovania, ešte to dopoviem, počas preverovania boli zistené aj prípady, kedy v rodine na jednej posteli spalo viacero detí bez spodnej bielizne, jedno z detí nainfikovalo infekčnou chorobou syfilis súrodenca biologickým materiálom. Na plachte je cez rameno, na ruke súrodenca. A to sú vlastne tie lekársky dokázané asi zrejme pravidlá, akým spôsobom sa to šíri. Čiže tých prípadov sa snaží polícia dopodrobna zistiť presne, aký bol mechanizmus, spôsob toho, ako bolo získané a šírenie tejto choroby, najmä medzi maloletými. Takže myslím, že sa snažia najmä rómski špecialisti, ktorí sú v týchto osadách, tú svoju prácu robiť veľmi dôsledne a určite ju budeme aj podrobne monitorovať.
A ešte raz sa poďakujem za otázku, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, možno by som začal takou prvou protiotázkou, že kedy, pani poslankyňa, ste naposledy boli preveriť situáciu v tejto téme v trebišovskej rómskej osade? To je prvá otázka, na ktorú mi nemusíte, samozrejme, odpovedať, lebo je rečnícka. Pretože začínate konštatovaním, ktoré, tú otázku, dokonca v dôsledku, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Predpokladám, že tá otázka môže vychádzať z toho, čo napísali médiá, a to vlastne je ten hlavný problém, že médiá nielen častokrát hyperbolizujú, ale radi si robia svoj vlastný výklad reality.
Situácia v zásade v najväčšej rómskej osade na Slovensku, hoci nie úplne oficiálne, lebo oficiálne žije v trebišovskej rómskej osade okolo 3,5-tisíc Rómov, ale neoficiálne ich je tam asi 6-tisíc, nie je taká, ako ju popísali niektoré médiá. Vyjadrenie okresnej hygieničky môžme brať takisto s veľkou rezervou, lebo ich podiel a ich identifikácia niektorých znakov tohto typu ochorenia tam nie vždy sa stretla s takou aktivitou, akú by sme my sami potrebovali. Ale poďme teda k niektorým faktom.
Ak máte takú informáciu, že teda tam prostituujú 10- až 14-ročné dievčatá, je potrebné ju oznámiť Policajnému zboru, pretože od začiatku roku 2017 na základe iniciatívy práve Policajného zboru bolo vykonaných, aby som povedal presné čísla, hneď vám ich udám (minister hľadal údaje vo svojich podkladoch), bolo zistených šesť prípadov ohrozovania pohlavnou chorobou, 20 prípadov sexuálneho zneužívania a 17 prípadov ohrozovania mravnej výchovy mládeže. A všetky tieto prípady boli zistené práve na základe činnosti Policajného zboru, nie z oznámenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Doposiaľ Policajný zbor neobdržal ani jednu informáciu o šírení pohlavnej choroby od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Čo je veľmi dôležité povedať, že iniciatívnou prácou pracovníkov odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove boli vykonané odhaľovanie aj preverovanie jednotlivých prípadov. Zo zoznamu 45 infikovaných osôb pohlavnou chorobou syfilis bolo 17 dospelých, 17 mladistvých a 11 osôb maloletých. Čiže by sme sa nemohli baviť o tom, že tu máme v prípade 6-tisíc obyvateľov nejakú nepretržitú prostitúciu maloletých alebo dokonca osemročných, alebo nejaké podobné dáta, kde bolo preukázané spáchanie trestného činu ohrozovania pohlavnou chorobou celkom šiestim osobám, z ktorých boli tri dospelé, dve mladistvé a jedna maloletá. Z predmetného zoznamu bolo zistených ako poškodených celkovo deväť osôb, z ktorých tri boli dospelé, päť mladistvých a jedna maloletá. U ďalších tridsiatich osôb takáto činnosť preukázaná nebola.
Keďže sa Policajný zbor zaoberá podrobne prostitúciou ako možnou príčinou šírenia choroby, tak k tejto veci je potrebné uviesť, zo 45 osôb bolo 11 osôb mladších ako 15 rokov, pričom najmladší chlapci boli vo veku 12 rokov a najmladšie dievča vo veku 13. Žiadne osemročné, ako to bolo v médiách uvádzané ako stopercentný fakt. Ani u jednej z tých osôb vo veku 12 – 13 rokov prostitúcia ako zdroj nákazy preukázaná nebola. U piatich chlapcov vo veku 12 rokov dokonca nebol ani zistený spôsob nákazy, nakoľko popreli akýkoľvek pohlavný styk, čiže nakazenie chorobou nastalo inak ako sexuálnym stykom.
Na predloženom zozname nakazených figurujú dve maloleté dievčatá, ktoré boli vyšetrované Policajným zborom ako poškodené v trestnom čine sexuálneho zneužívania, čiže páchateľa, páchateľ bol Policajným zborom odstíhaný pre trestný čin sexuálneho zneužívania. Páchatelia v čase sexuálneho styku nemali vedomosť o tom, že sú nakazení pohlavnou chorobou.
Poznatky Policajného zboru k vykonávaniu prostitúcie v meste Trebišov sú priebežne preverované a niektoré sa aj potvrdili. Osoby vykonávajúce prostitúciu, o ktorých máme vedomosť, že sa živia týmto spôsobom, sú však dospelé a nemáme vedomosť o tom, že by boli nakazené... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja rozumiem nevyhnutnej potrebe za každých okolností niečo kritizovať. Ja si myslím, že v poriadku, patrí to k politickej práci, a myslím si, že zvýšená miera demagógie, takisto nakoniec nie ste jediní, ktorí to v tomto pléne používajú, a dokonca niektorí možno aj v oveľa väčšej miere.
Ja som sa usmieval na tom, na tej obrane toho, že sa bude niekto pozerať na účty. Viete, odkedy som v politike, sa mi poslanci a novinári na účet pozerajú, vyvrcholilo to teraz jedným z poslancov SaS, ale to už prvé príbehy boli v roku 2004, kedy ma s mojimi účtami konfrontovali novinári, ale vtedy ešte nemali vo zvyku to aj zverejňovať, lebo ešte v tom čase tak nejak trošku ctili nejaké tie pravidlá, ktoré ústava hovorí.
V tomto prípade ale je jeden prvý zásadný rozdiel, že nejde o tých obyčajných ľudí, o ktorých vy hovoríte, ide o podnikateľov. To je prvá vec. To znamená, tie pravidlá sa sprísňujú predovšetkým pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, to znamená platí pre našich občanov to, čo sa zaviedlo už dávnejšie, že fyzické osoby, občania môžu platiť bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom bližšie monitorovaní do výšky 15-tisíc eur. Myslím si, že bežní ľudia denne do výšky 15-tisíc eur neplatia štandardne, nie je to možné. Jednak preto, že sú to, sú to obrovské čiastky peňazí a je to dokonca, dokonca suma, ktorá prevyšuje priemerný ročný príjem. Takže z tohto uhlu pohľadu si myslím, že to, o čom ste hovorili, zachované je. Opačná vec je, že v tomto prípade nejde o zákaz používania hotovosti, ale o to, že akonáhle tá hotovosť je vo väčšom meradle, tak v podstate už nasledujú nejaké kroky, či už povinnej osoby v prípade banky smerom k finančnej polícii, sám som to vyskúšal viackrát aj úmyselne, aby sme preverili funkčnosť tohto mechanizmu, to znamená nad určitú neobvyklú sumu, keď vložíte alebo vyberiete, alebo niekde zaplatíte, je povinný ten subjekt spracovať k tomu danú informáciu, aby sa mohol bližšie vyšetriť pôvod peňazí vo väčšom objeme, či už je to 100-, 200-, 300- alebo 500-tisíc eur práve kvôli tomu, že ide už o veľmi vysoké čiastky. Čiže v tomto prípade išlo predovšetkým o monitorovanie a o určitý, kontrolu tých tokov, kde častokrát sa preukázalo, že niektoré firmy vyslovene prijímajú peniaze z Blízkeho východu a následne ich v Európe distribuujú. To sa častokrát stalo aj niektorým mimovládnym organizáciám. Aj vďaka takýmto informáciám sa podarilo rozložiť napríklad mimovládne organizácie, ktoré sa podieľali na prevážaní migrantov zo severoafrického pobrežia na pobrežie Talianska, kde práve vďaka finančným tokom sa podarilo zistiť, kto vlastne stál za tým organizovaným, organizovanou účasťou niektorých mimovládnych organizácii na transporte migrantov medzi severoafrickým pobrežím a Európou. V tomto prípade išlo o nastrčené, zakladané mimovládne organizácie zo strany talianskeho organizované zločinu. Takže si pod tým netreba predstavovať Greenpeace a treba si pod tým predstavovať, že to boli náhodne založené „občianske združenia“, ktoré si potom kúpili loď a vlastne chodili na presne určené súradnice k pobrežiu Líbye a zásobovali tým niektoré ubytovacie zariadenia v Taliansku, ktoré zase od štátu prijímali peniaze. Takže aj na takéto veci, aj vďaka tomu, že to Talianska vláda odhalila, niektoré mimovládne organizácie vylúčila, resp. začala trestne stíhať, tak ten pokles toho transportu bol viac ako 50 % z Líbye a dnes aj tá stredomorská cesta je ďaleko výraznejšie bezpečnejšia ako doteraz, na čo vláda aj naša a krajín V4 reagovala zvýšeným, zvýšenými výdavkami alebo zvýšeným príspevkom do fondu, ktorý by mal vlastne cvičiť líbyjskú pohraničnú stráž tak, aby sme nechytali vlastne migrantov, keď už idú na more, ale aby sme ich dokázali eliminovať už pri južnej hranici Líbye. Takže každá vec má svoje logické odôvodnenie. Aj v tomto prípade hovoríme predovšetkým o subjektoch, ktoré nie sú bežnými civilnými osobami, ktorí boli týmto spôsobom monitorované.
Ďakujem pekne.