Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som si dovolil veľmi krátky príspevok len k tomu, o čom sme vlastne chceli debatovať, a potom, o čom ste aj debatovať v skutočnosti niektorí začali.
Pre mňa je otázka národnej bezpečnosti veľmi dôležitá a ja sa chcem poďakovať aj pánovi ministrovi obrany, že nabral odvahu a rozhodol sa robiť možno najväčšie modernizačné zmeny za posledné obdobie. A rovnako tak v tomto prípade platí poďakovanie vláde, ktorá sa rozhodla, že dokáže z prostriedkov, ktoré v uplynulom období či už usporila alebo dokázala urobiť lepšie ekonomické výsledky, že uvoľnila toľko zdrojov, aby sme mohli obranyschopnosť Slovenska zásadným spôsobom zvýšiť.
Pokiaľ sa nemodernizuje armáda, tak v zásade sa o nej veľa nehovorí. Mnohí o nej veľmi málo vedia a ja si veľmi dobre pamätám na Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, kedy sa prerokovávalo programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej a kedy viacerí poslanci sme dali otázky vtedajšiemu ministrovi obrany pánovi poslancovi Galkovi, ktorý nám na ne proste neodpovedal. On bol proste tridsať minút ticho. Ja dodnes neviem prečo. On to nikdy nevysvetlil. My sme mu kládli jednoduché otázky. Ja som ho nechcel skúšať. Nikto ho nechcel skúšať z toho, že či má MIG 29 dve kolesá, tri kolesá, dvojitý podvozok, jednolitý alebo čokoľvek iné. Žiadne takéto otázky sme nekládli, my sme kládli jednoduché. Povedzte nám, prosím vás pekne, pán minister, ako zástupca strany Sloboda a Solidarita, ktorá vie všetko a všade bola trikrát, ako si predstavujete víziu slovenských ozbrojených síl. Stali ste sa ministrom obrany, mali ste mesiac na to, aby ste pripravili programové vyhlásenie vlády, a povedzte nám, kde chcete vidieť slovenskú armádu o štyri roky, keď bude vám končiť mandát. Ticho. Prosím vás pekne, tak ja to skúsim ešte inak. Boli by ste taký láskavý a skúsili by ste nám povedať, že teda či viacej preferujete stíhacie lietadlá alebo chcete viacej posilniť možno bojové letectvo alebo viacej vrtuľníky, do lietadiel. Aká je len predstava. Nechcem počty, kusy, že čo je vo vašej vízii za tých tridsať dní, čo si myslíte, keďže predtým sa zjavne na tú funkciu nepripravoval, keďže pôdohospodárstvo už bolo plné, tak ostala iba obrana. A v zásade je veľmi dôležité, že čo by ste chceli. Nič. Naozaj. Kto tam bol, ten si to pamätá. Proste my sme sa nedostali počas prejednávania programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej ani k jednej jedinej odpovedi.
A tí istí ľudia dneska chcú, že mohli by sme, prosím vás pekne, verejne dostať odpovede na otázky a hovoriť voľne a slobodne o ministerstve obrany. Vtedy sme dostali na všetko odpoveď, to je tajné, to je tajné.
Čiže príde mi táto snaha naozaj nie úprimná a ten úprimný záujem sa prejavuje vždy úplne inak. Ja som presvedčený, že minister obrany Peter Gajdoš má otvorené dvere. A nepamätám si, lebo sme sa raz o tom bavili, či niekedy odmietol nejakého poslanca prijať, či odmietol sa baviť, či už vo svojej kancelárii alebo na nejakom útvare alebo dokonca na výcvikom priestore Lešť, kde sme zvykli v minulosti robiť aj niektoré prezentácie, aby sa s tým mohli poslanci oboznámiť, lebo veď to nie je naozaj jednoduchá vec. A hlavne nie je úplne verejná. Lebo buď teda môžme našim potencionálnym nepriateľom, ja by som si vybral nejakých možno z tých, ktorí okupujú momentálne, dajme tomu, alebo teda okupovali, pretože už by sme ich mohli považovať za porazených, islamistov niekde z Blízkeho východu. A je teda otázka, či im nafaxujeme všetky naše obranné mechanizmy, ktoré máme, či už útočné alebo obranné, aby sa vedeli dostatočne pripraviť, keby náhodou niekedy sme museli aj my brániť našich spoločných spojencov a podstatne. Alebo to budeme robiť tak, ako sa to civilizovane robí, že je tu nejaký mandát a o tom mandáte to ministerstvo je ochotné diskutovať práve aj so zástupcami opozície v pléne, ktoré je na to určené, aj široko.
Ja si myslím, že tie tlačové konferencie, ktoré napríklad aj už k spomínaným osemkolesovým autám sa robili, boli naozaj pomerne otvorené. Ale to nie je úplne tak. Lebo ten záujem naozaj nie je úprimný. To, o čo je záujem, je robiť škandály, zo všetkého urobiť škandály. Už dnes som počul v novinách, že proste áno, a škandál nejakých osemkolesových obrnených vozidiel. Ja som teda o žiadnom zatiaľ ešte nepočul, lebo sa ešte nič nekúpilo. Tak aký škandál? Ale je dôležité používať to slovíčko, lebo to je super, lebo to mi možno pomáha v mojej obrovskej snahe dostať sa na stoličku a potom neodpovedať.
Ja si dokonca veľmi dobre pamätám, že to sa stalo historicky prvýkrát, keď bol výbor Národnej rady, vtedy sme boli v opozícii, je to presne teda v tých rokoch, kedy pán poslanec Galko bol ministrom, sme boli na vojenskom výcvikovom priestore Lešť, kde bolo jarné alebo, teraz si nepamätám, jesenné vyvodenie vojsk, kde sme mali záujem ako poslanci sa bližšie porozprávať, s podmienkami, s vojakmi, so všetkým, čo sa vlastne pripravuje, aké sú nové plány. A to je prvýkrát, kedy na poslanca Národnej rady boli nasadení príslušníci Vojenského spravodajstva, aby monitorovali, či nám náhodou niektorí vojaci nepovedali viac, ako je vhodné. Naozaj ja som mal pocit, že my sme v tom roku a pol v takom komunizme, ma prepadol taký ten pocit, ktorý sme mávali, keď sme chodili pozerať Ľudové milície ešte pred osemdesiatym deviatym, lebo to bola tá transparentnosť. Vtedy ste nemali informácie žiadne. Ja si dokonca pamätám, ako bol vydaný pokyn na to, že jeden poslanec, dokonca koaličný a dokonca, neviem, či bol predseda výboru, Martin Fedor dostal zákaz vstupu do priestorov ministerstva obrany bez vedomia ministra. Povedzte mi, pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Krajniak, o akej, alebo obidvaja, aj vy ste boli vo vláde, aj vy ste vtedy boli, ak nie vy, tak OĽANO minimálne, pardon, vy ste boli až od roku 2012 (reakcie z pléna, smiech v sále)... Pán poslanec, to máte pravdu, to človek nevie, že za ten jeden deň členstva, koľko tých káuz sa naňho môže zviesť, čo? Ale dobre, buďme úprimní. Skratka, o akej transparentnosti chcete hovoriť, keď mohli ste ísť príkladom? Mohli ste nám to ukázať, mohli ste predviesť to a povedať: no viete, presne tak, ako keď sme boli my ochotní s vami vtedy debatovať, tak chceme, aby ste boli vy ochotní takto debatovať s nami. Ale ak to porovnám, otvorenosť ministerstva obrany dnes a vtedy, tak sú to dve odlišné pesničky. Dokonca to je úplne iná hitparáda.
V tomto prípade mám pocit, že jednak s vami ministerstvo obrany komunikuje, ja oceňujem jednak aj ten príhovor pána ministra, ale samozrejme aj všetky údaje. A kedykoľvek máte záujem, som presvedčený, že môžete nájsť dostatočné pochopenie na tom, aby ste aj na ministerstve obrany, taký bol náš zvyk, ak som sa mal záujem niečo opýtať ešte v prvej vláde, teda v prvom mojom pôsobení, keď bol ministrom obrany Juraj Liška alebo neskôr Martin Fedor, ak som mal nejaké pochybnosti a zavolal som ministrovi, prišiel som na miesto, stačili niekedy dokumenty, niekedy sme išli priamo na ten priestor, ktorý bol problematický, a tak ďalej. Čiže toto je ten obrovský rozdiel, a preto považujem túto snahu a kritiku ministerstva obrany teda za naozaj mimoriadne povrchnú.
Nie je to jednoduché, v každej krajine je snaha, aby sa z akejkoľvek modernizácie ozbrojených síl stala obrovská téma a kauza. Skúsme ísť príkladom a byť vecní. Hovoriť naozaj iba o tých prípadoch, o ktorých sa bavíme. A ja v tomto prípade uvediem to, čo je pre mňa najpodstatnejšie, aby som nehovoril dlho. Pre mňa je najpodstatnejšie, že je tu záujem zapojiť slovenský obranný priemysel. Počul som nejakú otázku, že či budú nejaké voľné miesta, či budeme zamestnávať tých menej kvalifikovaných a tak ďalej. Neviem, v koho príhovore sa to objavilo. Ja vám poviem iné. My predsa máme záujem, aby sa postupne z montážnej dielne, ktorá, Slovensko, bezpochyby bola, sa postupne stávala krajina, ktorá vyrába sofistikované technológie a ktorými dokážeme ponúknuť prácu aj v čase, kedy kríza bežné odvetvia hospodárstva potrestá a spôsobí nejaké straty, ale aby sme my práve cez vec, ktorá je neustále predmetom záujmu, boli schopní konkurovať. A práve tá odvaha, tá neochvejná snaha mať zakaždým jednu podmienku, aby slovenský obranný priemysel participoval na modernizácii slovenskej armády, to je ten základ toho celého. Na tom musíme žiadať my bez ohľadu na to, aké iné témy z toho vyplývajú. Toto je najpodstatnejšie.
A rovnako je najpodstatnejšia cena. Keď sa dozvieme cenu, budeme vedieť porovnať. Ale až vtedy budeme môcť zhodnotiť, keď zistíme, s akou cenou sa príde k tomu, že to bude platiť štátny rozpočet. Dovtedy sú všetky kuvičie hlasy falošné a zjavne prejavujú jedinú vec, že nemajú úprimný záujem o to, aby bola modernizovaná armáda a aby slovenskí ľudia mali z toho dobrú prácu. Boli sme s tým predsa známi. Dnes, kedy sa možno po rokoch, po 20-tich rokoch prvýkrát vyťahuje kanón väčší ako 100 milimetrov z priestoru a technológiách, kde sa to nerobilo 20 rokov.
Poviem vám jeden príklad. Keď bol pán minister Galko, fungovala spoločnosť, ktorá sa volá ZTS – ŠPECIÁL. Mala trojmiliónový obrat a stratu mala takmer 250-tisíc. To sú tí odborníci, ktorí zo strany Sloboda a Solidarita, ktorí hovoria, že na všetko majú ekonomický program, všetko videli, všetko už riadili a za nimi ide iba zisk. Ako je možné? Že veď takto z kvalitných manažérov dosiahla jedna zo strategických spoločností ministerstva obrany takúto stratu? Keby nevypredala svoj majetok v tom roku, to bolo jediné, ako boli schopní získať reálne peniaze, mali 3-miliónový obrat, tak aby ešte neboli nielen v účtovnej strate, ale aby teda neboli v predlžení, nešli do konkurzu, tak rýchlo vypredávali svoje technológie, či už do šrotu, alebo kdekoľvek inde, ktoré dneska sa ťažko zháňajú naspäť. A to bol ten výsledok, tá kvalitná manažérska práca.
Pozrime sa ale na ZTS – ŠPECIÁL dnes. Je rovnaký čas od nástupu pána ministra Gajdoša a keď sa pozriete na rok 2017, tak sa môžete pozrieť na dvojnásobný obrat a na 500-tisícový zisk. To sú tí členovia tejto vládnej koalície, ktorí nevedia hospodáriť, ktorí nevedia byť manažéri, ktorí nevedia riadiť.
A práve preto, že vedenie ministerstva obrany tlačí na to, aby slovenské výrobné kapacity dostávali čo najviac práce, máme šancu, že tieto firmy proste lepšie fungujú. Ale samozrejme štátne kapacity nestačia na to, aby sme modernizovali celú armádu, ale budú tam určite aj súkromné firmy. Mnoho z nich bolo kedysi štátnych a dnes nie sú štátne preto, pretože strany, ktoré tu už boli dnes spomínané, tieto veci dávno sprivatizovali. Nepamätám si, že tieto, to bolo ešte niekedy za Vladimíra Mečiara, nie je podstatné sa vracať k týmto starým veciam. Podstatné je, že máme kvalifikovaných ľudí a chceme aby dostávali dobré platy. Toto je to, čo má šancu posunúť Slovensko naozaj dopredu.
A keď sa bavíme, týmto by som uzavrel túto časť, ktorá hovorí o tom, že pre mňa je dôležité, aby úspešnosť tohto projektu bol meraný len dvoma faktormi, t. j. cenou a zapojením slovenského obranného priemyslu. A myslím si, že na týchto dvoch faktoroch to minister aj postavil a za to ho treba oceniť a nie kritizovať.
Čo je ďalšia vec, sú veci, že ako to prebiehalo predtým. Určite ste dnes už o tom hovorili, ale povedzte mi, ako sa dá – lebo mnoho prípadov tu bolo spomínaných, kauzy všetkého typu, jedny na druhých, to je všetko pravda. Ale sú niektoré veľmi výnimočné – ako sa dá nakúpiť niečo, čo nemám na čo použiť? Ten slávny nákup pneumatík na vozidlá, ktoré sa na ministerstve obrany nenachádzajú, som dodnes nepochopil. Dodnes som nepochopil, že akú mieru talentu to chce, aby proste sa nakúpili pneumatiky, ktoré sa nedajú použiť.
Ja by som porozumel, pán poslanec Vašečka, pán poslanec Krajniak, pán poslanec Galko, keby dnes bola schôdza o tom, že minister obrany sa rozhodol kúpiť sejačky. To chápem, pretože to by bolo presne také isté, ako keď nakupoval pán minister Galko. Ale v tomto prípade sa bavíme o príbehu, ktorý len začal a ktorý nie je vyhodnotený, nie je skončený, a vy máte príležitosť cez výbor pre obranu a bezpečnosť, aj cez ďalšie výbory, ktoré kontrolujú iné organizácie na ministerstve obrany a priamo s ministrom hovoriť každý deň o tejto téme. A nevyužijete tu a tu s potom sťažujete na verejnom priestore, kde mnoho vecí nie je možné povedať, na to, že s vami nikto nekomunikuje. To je proste neférové a pokrytecké.
Pán poslanec Galko spomínal o tom, že pán Glváč s kým sa stretáva, áno alebo nie. No viete, každý sa s niekým v živote stretával a poznal ho. Aj ja poznám niekoľko daňových podvodníkov, jeden ma menoval do funkcie, ale jeden problém je v tom, že u vás jeden z týchto ľudí, ako je pán Kočner, skladal vašu kandidátku. Povedzte mi, stalo sa to inde, že by človek tohto rangu skladal inej politickej strane kandidátku a s vami riešil, kto bude generálny prokurátor? (Potlesk.) Ja sa priznám, že nemoralizujem, pretože každý sme niekde niekoho videli, stretli, počuli, niekedy ľutujeme, niekedy sme spokojní s týmto, to už sú vedľajšie veci. Ale ako môžete vy, ktorí ste možno na kandidátke práve vďaka a zásluhou pána Kočnera, lebo ste museli prejsť jeho previerkou, neviem, či si pamätáte, že sa k tomu vôbec vyjadrujete?!
Potom som pochopil a to sú dva posledné príbehy, ktoré vám chcem dneska povedať, lebo bola tu o tom téma v súvislosti kauzou odpočúvania, ktorá teraz vyšla po rokoch zase na povrch. Viete, ja vám ten príbeh jeden poviem celý. Bola to chvíľa, musím rýchlejšie, pochopil som, tak budem veľmi rýchly. Bola to chvíľa, kedy pán Galko mal tlačovú konferenciu alebo rozhovor, kde sa vyjadril o všeličom, ale hlavne sa sťažoval, že ho opozičný predseda politickej strany SMER predbehol 200-kilometrovou rýchlosťou, že mu opadal lak z jeho vládneho bavoráku. Pamätáte si to? Na to mi jeden človek, ktorý si testoval svoju kameru na svojom aute, poslal cédečko na videu, že nejaká vládna limuzína ho predbehla a že či to nechceme použiť v politickom súboji, lebo vytláčala nejaké autá. A ja som sa pozrel na to auto, pozrel som si značku toho auta a pamätal som si to, že to auto kedysi bolo na kultúre, tak som nevedel, kde je teraz zaradené. Až raz, keď som išiel cez garáž Národnej rady, tak som videl, že to auto vlastne používa minister obrany. Hovorím, no tak instant karma, ako sa hovorí dneska častokrát, tak sme to video ukázali pánovi ministrovi, že teda neviem kto, komu opadáva lak, ale tomu, koho on vytláča z cesty, lak teda určite opadal a možno ešte dlho presedel na toalete ten vodič. Čo je ale podstatné, je, že vtedy poňal podozrenie, že my máme paralelnú tajnú službu, a preto všetci, čo sa objavia v jeho závese, sledujú jeho a stranu Sloboda a Solidarita a chcú poškodiť ich politickým zámerom. A to bolo jeden z dôvodov, keďže nejaký kamiónista zrejme išiel dlhšie ako mal za pánom Galkom a jeho okamžitý pokyn, že musí byť prenasledovaný a teda odpočúvaný. Kamiónom, svedkove auto, kamión, a že musí byť odpočúvaný. A potom vysvitlo, že hovorí iba po maďarsky a teda že sa zjavne s Kaliňákom nevie spojiť, keďže Kaliňák nevie po maďarsky, a teda že to bol nejaký takýto konkrétny problém. Tak ak nedal na to pán minister Galko pokyn, tak kto, keď išiel za ním?
A posledná vec, tá absurdita, kto všetko sa odpočúval na ministerstve a aká bola vtedy tá metóda paranoje a zákazov a kto je, k tej transparentnosti som sa vrátil na počiatok, keď žiadate o transparentnosť, tak vám chcem povedať iba jednu jedinú vec. Bol kedysi bývalý šéf vojenskej spravodajskej služby, ktorý bol pánovi Galkovi poradcom a naďalej bol pracovníkom tejto vojenskej spravodajskej služby, a pán Galko dal pokyn cez druhú spravodajskú službu, aby ho odpočúvala. Rozumiete tomu? (Potlesk.)
Pán Galko, je to jednoduché, aby ste obišli svoje problémy, nevyberajte si poradcov, ktorých chcete odpočúvať. (Smiech v sále a potlesk.) Ja si myslím, že je omnoho transparentnejšie, aby ste sa vrátili, zhodnotili svoje chyby, pretože my sme vás neodvolali vtedy, vtedy vás odvolala vaša vlastná premiérka. Boli ste vlastne jediný odvolaný minister obrany v histórii Slovenska takýmto spôsobom, ostatní odstúpili. Treba povedať, že môžte si priznať chyby, my určite vám iba povieme, že máte pravdu, ale ak chcete porovnávať prístup, ktorý zvolilo teraz ministerstvo obrany v tom, akým spôsobom chce rozvinúť pracovné miesta, slovenské ozbrojené sily a zvýšiť obranyschopnosť Slovenska, máte sa čo poučiť, aby ste do budúcna vedeli, ako sa to robí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)