Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.5.2019 o 11:22 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.5.2019 11:22 - 11:22 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som vás pozvala na 12. hodinu na prezentáciu o hybridných hrozbách, ktorá sa uskutoční v miestnosti výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, miestnosť č. 148. Špeciálne by som chcela pozvať tých kolegov, ktorí neveria, že nejaké hybridné hrozby vôbec existujú. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 11:30 - 11:30 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som rada, pán predseda, že sa hlásite k spoločnej deklarácii troch najvyšších ústavných činiteľov, len potom nerozumiem jednej veci, že keď som na túto schôdzu Národnej rady chcela predložiť vyhlásenie Národnej rady k 15 rokom alebo k 15. výročiu členstva Slovenska, vstupu Slovenska do Európskej únie, tak to bola práve Slovenská národná strana, ktorá odmietla túto deklaráciu alebo toto vyhlásenie. A dávala som si veľký pozor, aby v texte som vychádzala, dokonca presne kopírovala formulácie práve z deklarácie troch najvyšších ústavných činiteľov z jesene 2017. Nerozumiem, kde bol potom problém a kde nastala zmena alebo teda či si naozaj túto deklaráciu ešte stále ctíte.
Hovoríte, že rozbíjam koalíciu. Ja ju nerozbíjam, naopak, ja som jedna z posledných, ktorí tu ešte bránia a ctia si programové vyhlásenie vlády v zahraničnopolitickej kapitole. A nie, nemienim ustupovať z pozície ani odchádzať z koalície, budem naďalej pomáhať tým, ktorí stoja o napĺňanie programového vyhlásenia vlády v zahraničnopolitickej oblasti. Nebudem tu vyprázdňovať priestor pre rôznych extrémistov a dobrodruhov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 10:52 - 10:52 hod.

Katarína Cséfalvayová
Nie, nebola som, pán poslanec Marček. Ja si ctím oficiálnu zahraničnú politickú líniu a postoje Slovenskej republiky a nerobím si výletíky na Krym a iné okupované oblasti. Ale práve som rada, ak ste tam videli utrpenie, pretože to je práve výsledkom ruskej agresie, porušenia medzinárodného práva na Ukrajine.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 10:37 - 10:49 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne zapojiť sa do tejto zlúčenej rozpravy o našej zahraničnej politike, o členstve Slovenska v Európskej únii a perspektívach do budúcnosti. Pokúsim sa stručne dotknúť všetkých týchto oblastí.
Naša zahraničná politika sa ocitla na dôležitom rázcestí a to je dané závažnými faktormi, či už domácej alebo európskej scény. Sme v období, keď sa po sérii kríz po prvýkrát Európska únia nerozširuje, ale opúšťa nás jeden člen našej európskej rodiny. A tu na Slovensku zatiaľ po dvoch desaťročiach zahraničnopolitického konsenzu a spoločných deklarácií ústavných činiteľov sme sa pomerne dynamicky prehupli do doby, kedy naprieč politickým spektrom sú spochybňované naše členstvo v Európskej únie a NATO, atakované naše spojenecké väzby a kolektívna bezpečnosť, pre ktorú sme sa dobrovoľne rozhodli, dostáva nálepky rovnocenné s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968.
Rozpad konsenzu znamená, že zahraničnopolitické témy sa čoraz intenzívnejšie stávajú témou vnútropolitickej súťaže. To by samo osebe vôbec nemuselo byť na škodu veci, ale, bohužiaľ, nám éter ovládli extrémisti a populisti a v ich koktaili sa varíme ako tá povestná žaba. Aj štandardné s predtým pomerne fungujúcim kompasom si nechali vnútiť túto hru a zapojili sa do súťaže. Dnes už sa napríklad nájde len málo politikov, ktorí by mali tú odvahu pochváliť Európsku úniu bez toho, aby sa hneď ponáhľali za to dodať slovíčko "ale".
Nerozumiete mi zle. Prvá by som sa tešila, keby bol doma záujem o legitímne zahraničnopolitické témy a odbornú diskusiu na ne. Teraz pred voľbami do Európskeho parlamentu by sme sa napríklad mohli rozprávať o tom, či treba fiškálnu úniu, ako viac bojovať proti daňovým únikom, ako zlepšiť spoluprácu bezpečnostných zložiek naprieč Európskou úniou, či treba, v akej forme spoločnú európsku armádu alebo ako spolupracovať v obrane a mnohé ďalšie. Namiesto toho sme však dopustili, aby sa hlavnými zahraničnopolitickými témami sezóny stali Istanbulský a Marrákešsky dohovor. Tie nás síce nijakým spôsobom neohrozujú, skôr naopak, pretože sú súčasťou riešenia, a nie problému, ale stali sa užitočným nástrojom rozdúchavania vášní, podnecovania nenávisti, rozdeľovania, štiepenia spoločnosti a ľudí na dobrých a zlých. A na základe nezmyselných kritérií a hľadania nepriateľa, ktorý niekde tam vonku číha, a treba pred ním Slovensko ochrániť. Výsledok? Nepomohlo to nikomu, len tomu najkrajnejšiemu extrému, ktorý sa v týchto dňoch teší zo 14-percentnej podpory v prieskumoch. Blahoželám všetkým, aj z koalície, aj z opozície, ktorí sa do tejto hry zapojili.
Našťastie majákom v tejto pomýlenej diskusii zostáva ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré dôsledne napĺňa programové vyhlásenie vlády a stráži pevné zahraničnopolitické ukotvenia Slovenska tam, kde patrí a tam, kde je to pre Slovensko aj najvýhodnejšie. Ešte lepšie by bolo, keby zahraničnopolitické priority stanovené vo vládnom programe napĺňala aj vláda samotná a predložila by na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky strategické dokumenty, ktoré už sama schválila a ktoré na jeseň minulého roku sľúbil aj pán premiér predložiť do konca roka.
No a, úplné ideálne by bolo, ak by všetci traja najvyšší ústavní činitelia sa držali aj činmi svojej deklarácie z jesene 2017. Je totiž v rozpore so základným hodnotovým smerovaním Slovenska, ak jeden z jeho najvyšších ústavných činiteľov máva ruským zbraniam, ktoré porušujú medzinárodné právo, okupujú územia Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska. Je v rozpore s našimi životnými záujmami, ak v hlbokom úklone podávame ruku predstaviteľovi štátu, ktorého vojenské avantúry už stáli život tisíce ľudí u nášho východného suseda.
Aby som však nezabudla na tých najdôležitejších, nesmierne ma teší fakt, že napriek dezorientovanej diskusii o zahraničnej politike v tom kľúčovom, má drvivá väčšina našich občanov zatiaľ jasno, že vidia Slovensko aj naďalej, aj v budúcnosti v Európskej únii.
Nájdenie tohto strateného zahraničnopolitického konsenzu sa síce momentálne javí ako pomerne nereálne, ale to by nás nemalo demotivovať v tom, aby sme hľadali témy a výzvy, na ktoré by sa naša zahraničná politika mala ešte viac sústrediť v budúcnosti. Strategické sa mi z toho pohľadu javia dve oblasti a budem sa im venovať, pretože a napriek tomu, že ani jedna z nich nie je čisto a primárne zahraničnopolitickou témou, na obe však je veľmi dôležité nahliadať aj práve v zahranično-politickom kontexte. Sú to klimatické zmeny a hybridné hrozby.
Kým a my tu dohadujeme, či klimatická zmena vôbec nastáva, či je spôsobená človekom, naša planéta sa rúti do záhuby. A robíme chybu, pokiaľ na tento problém nahliadame ako na čisto environmentálny problém, pretože ak máme zle zarámcovaný problém, je veľmi ťažké nájsť adekvátne riešenie. A tento problém zďaleka nie je len environmentálny, ale je oveľa, oveľa širší. Zasahuje do všetkých oblastí života a boj proti klimatickej zmene alebo aspoň za jej zmiernenie, pretože úplne sa jej nezbavíme, si bude vyžadovať dramatické zmeny vo všetkých sektoroch hospodárstva, v zmýšľaní a životnom štýle jednotlivcov i spoločnosti.
A áno, je to dnes aj jeden z najväčších zahranično-politických problémov, a to v dvoch rovinách. V prvom rade klíma, ovzdušie ani emisie skleníkových plynov nepoznajú hranice. Nefunguje to tak, že keď ja budem menej znečisťovať, tak sa ma potom klimatická zmena menej dotkne. Takže hoci by sme sa aj my na Slovensku dohodli a dokázali by sme prejsť k nulovým emisiám skleníkových plynov, nemôžeme byť chránení pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien.
Preto je to problém, ktorý si vyžaduje spoločné, ani nie európske, ale skutočne globálne riešenie a zapojenie všetkých hráčov. Potrebujeme dohodu, ktorú budú skutočne rešpektovať všetci, aj Čína, aj Spojené štáty americké, pretože inak všetci prehráme.
Druhý dôvod, prečo je nutné považovať klimatické zmeny za zahraničnopolitický problém sú ich dôsledky. Masová migrácia, strata území niektorých štátov, otázky, ako čo budeme robiť so štátmi, resp. národmi, ktoré prišli o svoje územie, konflikty o vodu alebo iné prírodné zdroje, to všetko sú problémy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou zasiahnu aj nás v Európe.
Môžeme prízvukovať, že je v našom záujme stabilná Afrika, môžeme do nej nalievať peniaze v snahe predísť ďalšej migračnej vlne, ale pokiaľ sa nebudeme veľmi vážne sústrediť na klimatické zmeny a ich dopady, tak nám to bude veľmi málo platné.
Druhou veľkou témou, na ktorú sa bude potrebné v rámci zahraničnej politiky v budúcnosti omnoho viac sústrediť, sú hybridné hrozby. V súčasnosti sa spájajú najmä so zneužívaním kyberpriestoru. Ten sa využívaním nových technologických výdobytkov stal novým priestorom potenciálneho konfliktu. Stále väčšia závislosť modernej spoločnosti od internetu prináša aj väčšiu zraniteľnosť prostredníctvom kyberútokov. Tento priestor sa však stáva aj otvoreným bojiskom o verejnú mienku a práve ovplyvňovanie verejnej mienky, jej dezorientácia sa stáva nástrojom na dosahovanie cieľov často účinnejším než konvenčné zbrane.
V dnešnom svete mediálneho a najmä internetového pretlaku je veľmi ťažké odlíšiť pravdu od lži, od manipulácie, či propagandy a tam sa na zdravý rozum spoliehať nemožno. Kybernetické útoky, zneužívanie internetu a sociálnych sietí na lživú propagandu a mnohé ďalšie nástroje hybridnej vojny sme v posledných mesiacoch a rokoch mali možnosť sledovať v celej Európe i za jej hranicami. Ako príklady si stačí spomenúť na ovplyvňovanie prezidentských volieb vo Francúzsku či Spojených štátoch amerických alebo na snahy, úspešné snahy o ovplyvnenie výsledkov referenda o brexite.
Sme konfrontovaní s neľútostnou snahou o manipuláciu verejnej mienky s cieľom meniť politické pomery v jednotlivých krajinách, a s tou sme sa ešte naplno nestretli, alebo teda naplno k nám ešte nedorazila, doba "deepfake". Potrebujeme preto viac aj legislatívou reagovať na tieto javy, aby aj v online priestore platila nielen sloboda slova, ale aj zodpovednosť za ňu. Zároveň by aj vláda v tejto oblasti mala pridať. Vyžaduje si oveľa viac úsilia a nasadenia, či už prostriedkov alebo ľudí. Veď práve kyberpriestor sa čoraz viac stáva dejiskom moderných konfliktov. Keď investujeme veľké čiastky do ťažkej vojenskej techniky, určite je na mieste rádovo zvyšovať aj investície do kybernetickej bezpečnosti.
Verím, že to bude mať vláda na pamäti pri zostavovaní najbližšieho štátneho rozpočtu, napríklad posilnením útvarov, akým je odbor strategickej komunikácie na ministerstve zahraničných vecí. Samozrejme, mohli by sme pokračovať vo vyratúvaní dôležitých oblastí, na ktoré sa zahraničná politika musí zamerať, ako je nárast protekcionizmu v medzinárodnom obchode, tak nebezpečný pre malé a otvorené ekonomiky, akou je práve aj tá slovenská, či prekresľujúcimi sa siločiarami vo svetovej politike v prospech nových hráčov, kde Európska únia, žiaľ, nehrá takú úlohu, v akej by sme ju radi videli.
Zostanem však pri klimatických zmenách a hybridných hrozbách, pretože ich považujem za dve hlavné strategické výzvy do budúcna, o ktorých málo hovoríme napriek tomu, že naberajú na aktuálnosti. Zároveň je jasné, že najlepšie a najefektívnejšie odpovede na ne nenájdeme izolovane na Slovensku, ale len spoločne v spolupráci s našimi partnermi a spojencami, či už na európskej alebo širšej medzinárodnej úrovni. Aj preto by som bola rada, keby sme už prestali nielen so spochybňovaním nášho členstva v Európskej únii, ale i jej neustálym kritizovaním. Akoby náš slovenský dom bol tak opravený, že môže byť príkladom pre celý svet.
Európska únia má svoje nedostatky. Áno, takisto ako všetko na tomto svete, čo zostrojili a spravujú ľudia. Preto by sme ale mali menej sústrediť na to neustále utopické vylepšovanie, na ktorom sa nevieme zjednotiť ani len v slovenských rozmeroch, nie to ešte v dvadsať sedmičke, pretože svet nečaká. Čína nebude čakať, kým si vyriešime brexit. Klimatické zmeny sa nezastavia do momentu, kým sa doreformujeme a kým si na ne nájdeme čas. Tí, čo zneužívajú sociálne siete na šírenie dezinformácií a hoaxov, si tiež nezoberú prázdniny, kým my budeme mať čas ich konfrontovať.
Vážme si a stavajme na tom, že sme členmi spoločenstva, ktoré je nositeľom mieru, stability a prosperity už sedem desaťročí. Spolupracujme, priložme ruku k dielu a pomáhajme pri rozvoji jeho kapacít a schopností, pretože to je to najlepšie, čo môžeme pre obyvateľov Slovenskej republiky urobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 30.1.2019 11:15 - 11:15 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne. Pripomínam členom zahraničného výboru, že ak dnes náhodou bude obedová prestávka, tak 12.30 máme stretnutie výboru v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 17:21 - 17:23 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok. V prvom rade tento text nie je dokonalý. Áno, na tom sa zhodneme, na tom sa zhodnem aj ja. Ale čo by sme chceli od textu, ktorý negociovalo 192 zúčastnených strán s tým, že prevažná väčšina štátov, ktoré sú členskými štátmi OSN, sú rozvojové a prevažná väčšina z nich sú poskytovatelia, teda zdrojové štáty migrácie. A jednoducho Európa svoje problémy s migráciou nevyrieši bez toho, aby spolupracovala so zvyškom sveta, a zo zdrojových štátov, a so zdrojovými štátmi, takže si myslím, že aj nedokonalý text je lepšie podporiť, ako nemať nič, ako nemať nejaký základ pre budúce riešenia problémov, ktoré môžu s migráciou vyvstať, pretože stále migrácia intenzívnie a všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude aj v budúcnosti. Takže po prvé radšej nedokonalý text ako nijaký. Najmä, keď nás ničomu nezaväzuje.
V druhej poznámke som chcela hovoriť o tom, aké krajiny si berieme za vzor - Maďarsko, Spojené štáty, Rakúsko, ale to už v podstate povedal Martin Poliačik, takže to preskočím pre krátkosť času.
Po tretie. Tie, to doručenie výhrad poštou, ja si myslím, teda s tým uznesením, čo prednášate, by sa dalo úplne súhlasiť, keby slovíčko doručenie, doručením bolo vymenené za napríklad tlmočením alebo nejaké iné sloveso, pretože doručenie poštou jednoducho nie je prijateľné, nie je, nie je spôsob na to, ako by sa naše výhrady potom dostali do oficiálnych záznamov, pokiaľ ich tam niekto naozaj fyzicky neprednesie. Je to nemožné.
Takže presne ako hovorí Poľsko, ktoré, alebo urobí Poľsko, ktoré mnohí tu dávajú za vzor, že tiež odmietajú migračný kompakt, ale predsa len tam pošlú dvoch ľudí, úradníkov z ministerstva zahraničných vecí a vnútra, ktorí prednesú fyzicky, povedia výhrady Poľskej republiky.
A tento model by, si myslím, by mohol byť ešte akcepto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 15:59 - 16:01 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nestihnem asi na všetko, ale na pani poslankyňu Zimenovú by som chcela, že ja som sledovala aj tú debatu z kancelárie, a chcela by som možno aj teraz z tohto miesta oceniť všetky konštruktívne pripomienky a normálnu, racionálnu diskusiu, ktorá zaznela, do ktorej zaraďujem aj vaše vystúpenie, pani poslankyňa, aj vystúpenie pán poslanca Dostála, Poliačika a iných. Som veľmi vďačná, že je tu aspoň niekto, kto vyvažuje túto diskusiu a poukazuje na to, že skutočným problémom nie je compact o migrácii, ale skutočným problémom je, kam sa naša spoločnosť takouto diskusiou a s takouto populistickou politikou uberá.
Pán poslanec Klus, nestála som tam ani som nemala priestor na to, aby sme si rozobrali presne bod po bode a viedli odbornú diskusiu o tom, že čo je dobré a čo je zlé, mňa osobne prekvapilo, ako som vám už aj signalizovala minulý týždeň v písomnej našej komunikácii, napríklad že máte výhrady k remitenciám a stále, teda sme sa dohodli, že sa o tom porozprávame odborne, tak sa verím, že budeme, pretože remitencie, alebo teda to, že emigrant posiela do domovskej krajiny peniaze, je úplne normálnou súčasťou migrácie, je to dokonca v globále ešte väčší objem peňazí, ako je oficiálna rozvojová pomoc, je to adresnejšia pomoc, než je, než je oficiálna rozvojová pomoc, pretože ide presne tam, kde vznikajú potreby, a nie je tam priestor pre korupciu, to je ako pri oficiálnej rozvojovej pomoci, takže myslím si, že aj odborne vieme o tomto diskutovať.
Ja som len vo vystúpení považovala za potrebné viac upozorniť na tento trend než, než obhajovať alebo diskutovať o konkrétnych aspektoch, na čo ani v parlamentnej diskusii nie je časový priestor, a o dohode medzi SMER-om a SNS neviem, nebudem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 15:44 - 15:53 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme sa v škole učili o kognitívnej disonancii, priznám sa, že nie úplne som si vedela predstaviť, čo to tak v praxi môže znamenať, ako to môže vyzerať. Teória hovorí, že je to porucha, kedy človek hovorí alebo robí dve rozdielne veci, ktoré si navzájom odporujú alebo sa vylučujú. A skutočne som tomuto termínu, tejto poruche porozumela asi až teraz v posledných dňoch, keď som si uvedomila, nakoľko, do akej miery kognitívna disonancia ovládla nemalú časť našej zahraničnopolitickej diskusie tu na Slovensku. Na jednej strane v otázkach brexitu už mesiace zdôrazňujeme, že prioritou č. 1 pre nás okrem investícií je to, aby naši občania žijúci a pracujúci v Spojenom kráľovstve mali zachované rovnaké práva aj po roku 2020, aké majú doteraz a aké majú aj občania Spojeného kráľovstva. S tým, samozrejme, sa nedá nesúhlasiť.
Pred pár mesiacmi sme na výbore pre európske záležitosti mali rakúskeho veľvyslanca, ktorému výbor prízvukoval, že nesúhlasí s nižšími sociálnymi dávkami alebo prídavkami pre deti, ak chcete, pre naše, pre našich zamestnancov, alebo teda pre ľudí, ktorí, ktorých deti žijú mimo územia Rakúska. A jedným dychom tu už týždne väčšina tých istých ľudí, ktorí majú plné ústa brexitu, plné ústa rakúskych opatrovateliek, odmietajú dokument, ktorý vytvára základ práve pre spoločné štandardy v oblasti aj práce v zahraničí.
Poviete mi, naši občania v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve tam predsa žijú, pracujú presne tak isto, ako ich vlastní domáci občania, tak prečo by nemali byť rovnaké, nemali mať rovnaké práva? Áno, súhlasím, a na to vám odpoviem áno, a práve o tomto tento dokument je. Je o legálnej, riadenej migrácii, na ktorú sme, ako nám to o chvíľu bude pravdepodobne prízvukovať aj pán minister práce, ktorý nás bude žiadať o skrátené legislatívne konanie, odkázaní už aj my tu na Slovensku.
Kolegovia, ja viem pochopiť, ak máte k textu globálneho rámca výhrady. Čo však neviem pochopiť, snažím sa, ale skutočne neviem, je, prečo zrazu tak strašne vadí komunikovať naše výhrady partnerom. Ak chceme kritizovať, ak máme výhrady, tak predsa nedáva zmysel odísť od stola. Práve naopak, ak sa v Marrákeši nezúčastníme, globálny rámec bude prijatý a my sa pripravíme o príležitosť predniesť svoj postoj. Toto je štandardné uznesenie OSN, ku ktorému má každý štát príležitosť predniesť tzv. EOP, teda explanation of position, alebo ak chcete po slovensky, vysvetlenie postoja. Urobia tak pravdepodobne Nemci či Holanďania, aby zabezpečili, že ich postoje a výhrady budú súčasťou záverov z konferencie, a výrazne ovplyvnia ich, ako to voláte vy, politický či morálny záväzok. Inými slovami, ísť do Marrákeša a predniesť EOP, explanation of position, je silnejšie vyjadrenie, ako neísť tam vôbec.
My však, ako tu sledujem, ideme dobrovoľne utiecť od stola, a preto, dámy a páni, mi z toho vychádza jediný záver, že táto diskusia už nie je o compacte. Spôsob, akým sa vedie táto debata, už dávno nie je o tom, čo sa v kompakte nachádza alebo nenachádza, k čomu nás zaväzuje alebo nezaväzuje. Táto diskusia je o tom, že politické strany miesto hľadania riešení a vysvetľovania sa vybrali ľahšou cestou naskočenia na nálady toho najhlučnejšieho extrému na sociálnych sieťach. Nerozumejte mi zle, ja chápem a rešpektujem, že občania Slovenskej republiky, občania tohto regiónu majú strach z neznámeho. A ja to vždy vysvetľujem partnerom v zahraničí, najmä keď sa jedná o tému povinných kvót v migrácii. Lenže našou úlohou je zodpovedne vysvetľovať, čo migrácia je, a chrániť občanov len pred jej rizikami, nie zatvárať tu dvere a podliehať pokušeniu priživiť sa na strachu časti populácie z neznámeho. Takto sa zodpovedný politik nespráva.
Som presvedčená, že ak chceme byť aj naďalej demokratickým spoločenstvom, musíme vedieť uniesť bremeno debaty a argumentácie v akejkoľvek ťažkej a nepopulárnej téme. Chcem veriť, že sme toho schopní, chcem veriť, že toto nemá byť prvým krokom k nástupu demokracie karpatského typu podľa vzoru Orbána či Mečiara, kde sa kapitulovalo na hľadanie riešení, kde stačí strašiť a nájsť za všetko zodpovedného vinníka, či už doma, alebo ešte lepšie v zahraničí. Z krátkodobého hľadiska sa tomu možno dá rozumieť, napokon aj tu u nás na Slovensku nás čakajú voľby, prezidentské, do Európskeho parlamentu a každý hlas je dobrý, všakže. Lenže v širšom pohľade je to zvlášť nebezpečné, najmä preto, že takáto politika zvyšovania hystérie, navodzovania rôznych kultúrnych vojen pomôže v konečnom dôsledku len konšpirátorom a extrémistom. V rétorike okolo globálneho compactu, bohužiaľ, mám niekedy problém rozlíšiť podľa slov povedaných, či práve prehovoril poslanec koalície, demokratickej opozície alebo člen Ľudovej strany Naše Slovensko.
Milí kolegovia tak z koalície, ako aj z demokratickej opozície, zastavme, prosím vás, túto nezmyselnú hystériu. Skúsme sa poctivo pozrieť aj na potreby Slovenska, na potreby Európy a širšieho sveta, nielen na svoje vlastné krátkodobé ciele, lebo potom keď príde skutočný problém, ho nebudeme vedieť vyriešiť.
Ešte niekoľko rokov dozadu bolo pomaly nadávkou slovné spojenie zahraničný kapitál. Ja som síce bola ešte dieťa, ale pamätám si pánov, ktorí v televízii opakovali heslo cudzie nechceme, svoje si nedáme. Ak by sa vtedy neboli našli odvážni politici, ktorí išli proti verejnej mienke, išli proti strachu občanov z cudzieho, zahraničného kapitálu, vyšli do ulíc, do terénu a vysvetľovali, čo zahraničný kapitál je, čo zahraničný kapitál nie je, aké prináša pozitíva, aké sú jeho riziká, tak by sme tu dnes mali pravdepodobne oveľa vyššiu nezamestnanosť, pravdepodobne by sme bojovali s chudobou, o stabilnom raste HDP by sme mohli len snívať. A tobôž o vyrovnanom rozpočte, ktorý budeme o chvíľu v Národnej rade prerokovávať.
Dnes ako politici máme možnosť postaviť sa čelom k ďalšiemu nepopulárnemu a zložitému problému. Naším príspevkom by podľa môjho názoru malo byť práve také odvážne vysvetľovanie, diskusia, hľadanie riešení pre všetky aspekty migrácie ako javu, ktorý sa nás týka bez ohľadu na to, či chceme, alebo nie, javu, pred ktorým dvere jednoducho nezavrieš.
Viete, najsmutnejším momentom minulotýždňového zasadnutia zahraničného výboru pre mňa bolo, keď sa na záver prihlásili o slovo kotlebovci a povedali, že už vlastne obsahovo ani nemajú veľmi čo dopĺňať, pretože všetko, čo chceli povedať, už povedali kolegovia z SaS, SNS a zo SMER-u. Ja sa len modlím, aby výsledkom tejto nastupujúcej populistickej politiky neboli len usmievajúci sa extrémisti, ktorí budú spokojne konštatovať, že sme všetku prácu odviedli za nich.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 11:41 - 11:42 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, netýka sa to len vás, ale teraz som na to opäť spozornela vo vašom prejave, že viacerí poslanci, bohužiaľ, používajú výraz Globálny pakt o migrácii. Chcela by som upozorniť, že to je nesprávny preklad, že sa to tu rozšírilo, keď ešte nebol vôbec oficiálne preložený tento dokument, anglické slovíčko compact je oficiálne v slovenčine preložené ako rámec. A nejde mi tu o nejaké ťahanie sa o slovíčka, ale slovo pakt najmä v našom kontexte a v našom historickom a geopolitickom má nielenže právne zaväzujúci, zaväzujúcu konotáciu, ale ešte aj výrazne negatívnu. Takže ak by som veľmi pekne mohla poprosiť ctené plénum, ak sa vyjadrujeme k tomuto dokumentu, aby sme ho nazývali tak, ako sa skutočne volá, teda globálny rámec, nie pakt.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 11:26 - 11:28 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Martin, chcem ti poďakovať za vnesenie takej normálnej, racionálnej, racionálneho tónu do tejto diskusie, ktorá mi pripomína už niekoľko dní a týždňov hon na čarodejnice skôr.
A chcela by som však reagovať na jednu konkrétnu vec, nie ti ju vytknúť, ale možno tak odporučiť, keď si hovoril o utečeneckej vlne, o ľuďoch, ktorí boli naozaj v neľudských podmienkach aj v Maďarsku, tiež som sa bola pozrieť na maďarsko-srbskej hranici, tiež som to videla na vlastné oči a tiež mi trhá srdce, rovnako ako mi trhá srdce, keď tu vôbec diskutujeme o tom, či pomôcť sýrskym sirotám, ktoré prišli o svojich rodičov kvôli vojne, a sú tu ľudia, ktorí sú schopní odmietnuť, aby sme ich prijali sem na Slovensko.
Avšak v tejto diskusii je skôr kontraproduktívne spomínať utečencov, pretože tento kompakt je o legálnej riadenej migrácii, tento kompakt je aj o Slovákoch, ktorí študujú, pracujú v Českej republike alebo v Spojených štátoch amerických, vo Francúzsku a inde. A práve tým, ak tam, ak tam budeme zamiešavať tému utečencov, ktorým sa bude venovať zvlášť úplne iný kompakt, a nechcem si teda predstaviť diskusiu, ktorá bude pri ňom, tak tým naháňame práve vodu na mlyn tým, ktorí prezliekajú tento nevinný dokument do niečoho, čo v skutočnosti nie je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis