Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som vám veľmi pekne poďakovať. Tým, čo sa aktívne zapájali do rozpravy, musím povedať tak trošku citovo, že je pre mňa osviežujúce vidieť v tomto parlamente takú konštruktívnu, v pozitívnom duchu sa nesúcu diskusiu, aktívne sa zapájanie v dobrom ľudí, ako sme sa snažili nájsť riešenie, ako by sme mohli tento problém vyriešiť. Takže veľmi pekne ďakujem.
Chcela by som poďakovať poslancom, ktorí uviedli aj svoje osobné príklady. Ja som sa tomuto chcela vyhnúť, aby to nevyzeralo, že na nejakom svojom osobnom príklade, alebo zo svojich osobných zážitkov teraz idem navrhovať zákony, ale myslím, že veľmi dobre ilustrovali, či už pán spolunavrhovateľ, pán poslanec Krajčí, pani poslankyňa Gaborčáková, Žarnay, Fecko, Suchánek aj viacerí. Niektorí dokonca uviedli skutočnosti, ktoré mňa osobne šokovali. Napríklad pán poslanec Žarnay, keď povedal, že existujú učitelia, ktorí podporujú u svojich študentov fajčenie, aby potom boli kľudnejší, na stredných školách, tak to sa mi zdá skutočne šokujúce a niečo, čo je neprípustné, ale teda samozrejme v tomto zákone to neriešime. Ale keď sa bavíme o ochrane nefajčiarov a vôbec o fajčení, najmä v súvislosti s mladistvými, tak, tak je to určite relevantný argument.
Pani poslankyňa Milanová, hoci tu nie je, ale navrhovala, že by sme mohli pritvrdiť, alebo teda boli tu viaceré ešte iné nápady, ktoré, verím, že bude priestor prerokovávať v druhom čítaní, ak sa podarí tento zákon posunúť ďalej.
Chcela by som poďakovať aj pani spravodajkyni za to, že zazneli aj argumenty druhej strany, hoci teda som úplne nečakala od členky zdravotníckeho výboru, ale, ale rozumiem. A myslím si, že ale teda mnohé z nich úplne beriem. Je to taká tenká hranica, ako som hovorila vo svojom úvodnom slove, že je to v istom zmysle kontroverzný návrh, že kde sa končí tá sloboda a kde sa začína sloboda iného, a určite to nie je cieľom, keď navrhujeme tento zákon, niekoho obmedzovať na jeho osobnej slobode. Ale asi vždy, keď sa predkladá nejaká právna úprava, tak vždy to niekomu pomôže a niekomu to možno trošku poškodí alebo trošku menej pomôže. A cieľom je asi hľadať ten, ten dobrý pomer medzi tým, že maximalizáciu nejakých pozitív z tohto vyplývajúcich a čo najväčšia ochrana tých, ktorí, ktorí si chránia zdravie, alebo chránia hodnoty nejaké dôležité. V tom by sme mali pomáhať.
Tiež by som bola rada, keby sa dalo v praxi, že niekoho poprosím, fajčiara, aby, aby sa posunul a on sa posunie alebo zahasí cigaretu, alebo podobne, ale ako sme počuli, v uvedených príkladoch, nie vždy to funguje. A všade inde sa tomu, áno, dá vyhnúť, aj keď na tej zástavke, ako hovoril pán poslanec Krajčí, to nie vždy je úplne, úplne v pohode, alebo ako uvádzala pani poslankyňa Milanová aj na tej ulici to niekedy je problém, najmä ak idete s kočíkom a s dieťaťom. Ale práve terasy reštaurácií sú také miesto, kde, kde, ak ste hlavne väčšia partia, máte rozjedený obed, tak sa vám veľmi ťažko niekam posúva, vám, ktorého ohrozuje nejaký cigaretový dym, niekam inam do interiéru, alebo, alebo proste niekde ďalej, kde možno ani nemusí byť miesto. Takže, takže všetky tieto argumenty by boli okej a dokonca by som aj povedala, že veď znášajme to, že je to nepríjemné, že to smrdí, atď., keby tam nebol ten vážny argument zdravia ohrozujúceho pasívneho fajčenia.
Ja som tie štatistiky, ktoré som tu pomerne rozsiahlo citovala zo Svetovej zdravotníckej organizácie, som neuvádzala preto, aby som vás oslnila, aká som pripravená, ale preto, aby som akcentovala, aký veľký problém práve pasívne fajčenie pre zdravie môže spôsobovať, že z tých 8 mil. úmrtí ročne až za 1,2 mil., čo je obrovské číslo v tomto, je zodpovedné práve pasívne fajčenie. A že dokonca ani to nemusí byť dlhodobé pasívne fajčenie, ale presne, ako uvádzal pán poslanec Krajčí, niekedy stačí len jedno vdýchnutie dymu na to, aby, aby u astmatikov napríklad odštartovalo astmatický záchvat.
Takže, takže ak hovoríme, že chránime ľudí sami pred sebou, ako uviedla pani poslankyňa Cigániková, tak áno, nebola by som za to, ako sa tu uvádzalo, že by sme nemali podporovať, že niekto si skracuje svoj vlastný život. To nech si teda svoje zdravie každý, každý rieši, ako chce, problém nastáva vtedy, keď ohrozujeme život a zdravie niekoho iného. A zároveň aj zaznel argument od pána poslanca Fedora, že zároveň to, že niekto aj ohrozuje svoj vlastný život alebo zdravie a zdravie niekoho iného, znamená aj dodatočné náklady pre štát, pretože práve tieto osoby sú mnohonásobne, ako som to aj uvádzala vo svojom úvodnom prejave, náchylnejšie na veľmi ťažké, či už rakoviny alebo kardiovaskulárne choroby, ktorých liečenie, najmä ak je to rakovina, tak je veľmi nákladné z pohľadu štátu.
Ďalšie výhrady, ktoré zazneli, pán poslanec Goga spomínal zahraničie. My sa práve tiež inšpirujeme zahraničím a nasledujeme trend, ktorý nasadili krajiny ako Fínsko, Švédsko. Bavili sme sa o Rakúsku, tí to majú ešte prísnejšie. Tam aj tie spomínané špaky, ktoré zazneli v rozprave, že s tým by sa malo niečo robiť, a inač veľa pripomienok od ľudí, ktoré mi prišlo, sa tiež týkalo špakov, tak tam aj toto je napríklad riešené. Čo sa týka, čo sa týka ďalšej výtky pána poslanca Gogu k, ekonomických dopadov na prevádzkovateľov, práveže sa nepreukázalo, ani keď sme v interiéroch, alebo keď bol zavedený pred tými desiatimi rokmi, ak sa nemýlim, zákaz fajčenia vnútri v reštauráciách, tak sa nepreukázalo, že by to malo z dlhodobejšieho hľadiska, okrem tých prvotných nákladov, ktoré reštaurácie, prevádzkovatelia mali na to, aby oddelili fajčiarsku a nefajčiarsku časť, tak už potom sa nepreukázalo, že by boli nejaké negatívne ekonomické dopady.
Ja som v tom čase osobne práve žila vo Francúzsku, a tam sa to niekoľko mesiacov pred nami zavádzal tento zákaz fajčenia. A Francúzi sú teda práve národ, ktorý, ktorý extrémne, má extrémne veľký podiel ešte v tom čase najmä, mal extrémne veľký podiel fajčiarov v populácii, a tam sa práve vypracovávali rôzne štatistiky a rôzne štúdie, či už sociálnych alebo ekonomických dopadov. Z ekonomických dopadov sa zistilo, že to nemá, zo sociálnych dopadov sa zistila taká zaujímavosť, že sa zvýšil počet zoznámení sa medzi mužmi a ženami vonku pred podnikom, keď si išli von zapáliť. Tak to bolo, to bol akože spôsob č. 1, ako, ako dochádzalo k zoznámeniu a k nadväzovaniu vzťahov.
Zazneli ešte, ešte asi posledná vec, ktorú mám zapísanú, aj konštruktívne, konštruktívne návrhy od, od teda tábora, ktorý odporuje tomuto návrhu zákona, od pani poslankyne Cigánikovej, ak sa nemýlim, že to radšej spravme tak do zákona, že nech fajčiar nesmie ohrozovať nefajčiara, resp. rozdeľme terasy na fajčiarske a nefajčiarske. Toto považujem za veľmi dobré, konštruktívne návrhy, o ktorých práve by sa dalo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov rokovať v druhom čítaní. To rozdelenie terás by bolo už potom na každom prevádzkovateľovi. Ak ju má tak malú, že ju nevie rozdeliť, tak, tak sa to samozrejme ťažko. V nejakých väčších reštauráciách je to asi veľmi jednoduché a niekde to funguje už dnes. Alebo teda nech fajčiar nesmie ohrozovať, nech je aspoň povinný, povinný, ak ho niekto poprosí, len to tiež neviem si predstaviť, ako by sme premietli do zákona, že z tohto pohľadu legislatívne je asi jednoduchšie zakázať fajčenie na terase.
Ja som tiež inač prívrženkyňou, ešte k tomuto posledná, posledná možno poznámka, tzv. nudge alebo postrčenia behaviorálnej ekonómie, alebo pôvodne je to asi skôr z behaviorálnej psychológie, ale ja som sa to učila v rámci ekonómie. To znamená, že napr. pri vchodoch do nemocníc alebo do staníc alebo do škôl sa, sa nakreslia napr. na zem šľapy, po ktorých ten človek má prejsť k popolníku a má sa posunúť trochu ďalej. A zvykne to fungovať a sú ekonomické štúdiá o tom, že to funguje a že ľudia sa radi zase akože, ak môžu vyjsť niekomu v ústrety, tak mnohokrát áno a je to účinný spôsob. Len práve na tých terasách reštaurácií si neviem predstaviť ako to spraviť. A tam práve tento nudge podľa mňa, možno mi poviete, že, že, že viete vymyslieť, ale ja som neprišla na spôsob ako to urobiť, že skôr mi príde jednoduchšie, nemyslím si teraz, že teraz fajčiari prestanú chodiť na obedy na terasy reštaurácií, že skôr sa postaví tak ako v zime, keď je vnútri, tak sa skôr postaví od toho jedla a urobí tie tri kroky smerom niekde von na ulicu a zapáli si tú cigaretu tam. Takže by som to úplne nebrala ako nejaké, nejaké obmedzovanie slobody fajčiarov. Veď napokon aj samotný fajčiar, pripomínam, že toto naozaj obmedzuje fajčenie len na terasách, kde sa podáva jedlo. To znamená, argument kávička, cigaretka neplatí, pretože kávičku, cigaretku si môžete dať v kaviarňach, tam sa zvyčajne jedlo nepodáva. A pri jedle, myslím si, že aj fajčiar, málokedy som videla fajčiara fajčiť uprostred jedla, že tam, tam to naozaj nemá až také následky a dopady na fajčiarov, ako odporcovia tejto novely zákona tvrdia.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za diskusiu, za vaše príspevky, či už také alebo onaké. Myslím si, že to bola dobrá diskusia. Chcela by som vás ešte raz opätovne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, aby sme ho posunuli spoločne do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
