Ďakujem pekne za slovo. Dôvod, prečo som nereagovala na faktické poznámky, je ten, že ich bolo pomerne veľa a veľa pripomienok bolo vznesených, takže by som to asi za dve minúty nestihla, preto mi dovoľte teraz sa pokúsiť reagovať na všetky pripomienky.
V prvom rade za ne ďakujem, mnohé z nich boli konštruktívne a mnohé z nich sa dajú, ako aj odznelo, zapracovať v druhom čítaní a niektoré z nich aj privítam, keď sa zapracujú a máte pravdu.
Dovoľte mi, dúfam, že som si zapísala všetko, takže budem sa snažiť reagovať na všetko, ak nie, tak ešte bude priestor potom na diskusiu.
Prečo verejné vysoké školy? Pretože primárne mi išlo práve o hospodárenie s verejnými zdrojmi. Ale veľmi sa stotožňujem s tým, že ten titul, ktorý vyjde aj zo súkromnej školy, z verejnej alebo štátnej, má úplne rovnakú kvalitu, má mať úplne rovnakú kvalitu, preto sa nebránim tomu, aby bola táto novela zákona rozšírená a aby bol zapracovaný pozmeňujúci návrh, že bude rozšírená plošne na všetky vysoké školy.
Čo sa týka tej definície, že "iná funkcia vedúceho zamestnanca" a prečo tam možno boli taxatívne vymenované niektoré aj zdanlivo absurdné kombinácie, aby rektor bol zároveň prorektorom alebo prodekanom? Tak na jednej strane je prípad v praxi zrovna na súkromnej vysokej škole, kde je rektor zároveň dekanom a ešte aj vedúcim katedry na verejnej vysokej škole. Ale toto názvoslovie a prečo sme to takto formulovali, priznám sa, že mi pomáhalo legislatívne oddelenie, teda legislatívny odbor ministerstva školstva. Je to práve preto, aby sa prispôsobilo názvosloviu existujúceho zákona, pretože tam sú taxatívne vymedzené niektoré funkcie, funkcia vedúceho katedry a iný vedúci zamestnanec tam nie je úplne presne uvedený, takže kvôli tomu sme sa chceli prispôsobiť vlastne zneniu, súčasnému zneniu zákona.
Čo sa týka návratu do inej riadiacej funkcie z funkcie dekana a rektora, tak v prvom rade nevidím nejaký legitímny dôvod, prečo by mal byť tento návrat zaručený. Ale tiež pokiaľ je dopyt aj zo strany vysokých škôl alebo pokiaľ je dopyt zo strany kolegov, tak tiež nevidím dôvod, prečo by sa to nedalo zapracovať. To znamená, aby sa iná vedúca funkcia, napríklad funkcia vedúceho katedry, iba prerušila na čas vykonávania funkcie rektora alebo dekana, ktorá je nezlučiteľná s výkonom inej vedúcej funkcie, a potom po uplynutí alebo ukončení výkonu funkcie dekana či rektora by tento človek mal možnosť vrátiť sa na svoje iné vedúce miesto alebo iné vedúce zaradenie.
Ďalej mám poznačené štátnice a študijné poriadky. Áno, študijné poriadky upravujú spravidla štátnicové komisie, ale práve toto, táto konkrétna úprava, ktorú by som chcela dosiahnuť v zákone, tak taká je len v jednom študijnom poriadku z desiatich, ktoré som si mala možnosť preštudovať, takže si myslím práve preto, že je žiadaná tá zákonná úprava. Pretože jednak to, čo majú školy v študijných poriadkoch a štatútoch, ani samy to nemusia dodržiavať.
Čo sa týka štatútov, tak áno, jedna vysoká škola z verejných, ktoré som si pozerala štatúty, tak má zapracovanú, alebo teda konkrétne vyjadrenú nezlučiteľnosť funkcií dekana s vedúcim katedry, a aj tak ju na dvoch fakultách porušuje, takže nemyslím si práve pre toto, že ten štatútu je dostatočný a že práve preto by mali byť niektoré základné takéto morálne princípy zapracované do zákona.
Čo sa týka retroaktivity, túto pripomienku považujem za relevantnú, vítam ju a môžme ju, samozrejme, zapracovať, ako som sa už mala aj možnosť rozprávať s reprezentantmi Slovenskej rektorskej konferencie, takže tam nevidím problém, a je to skôr nápomocná pripomienka, aby teda tí ľudí, ktorí sú momentálne vo funkcií dekana alebo rektora, to už nemuseli riešiť, ale až noví od nástupu účinnosti zákona, ktorí nastúpia do funkcie, a aby sa to týkalo až tých, aby na to boli vopred pripravení, aby vedeli, za akých podmienok do tejto funkcie idú.
Prečo som teda nepočkala, ja som to aj hovorila na začiatku, ale môžem zopakovať, prečo som nepočkala na novelu vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva. Jednak, lebo si myslím, že toto sú pomerne jednoduché úpravy, ktoré sa dajú zapracovať už teraz, a jednak preto, že táto novela podľa mojich informácií má riešiť trošku iné veci, napríklad upraviť pôsobnosť Akreditačnej komisie a skôr tú filozofiu vysokého školstva, než takéto čiastkové úpravy.
Áno, máte pravdu v tom, že nezlučiteľnosť akademickým senátom je uvedená a je teda explicitne stanovená, čo je normálne, pretože to, ako povedal pán poslanec Kresák, to by bolo, ako keby sme zlučovali výkonnú a zákonodarnú moc, takže tam je to jasné. Ale sú aj iné vedúce funkcie okrem vedúceho akademického senátu, takže preto si myslím, že je nevyhnutné toto zapracovávať.
Zaznela aj výtka, že by to bolo narušenie akademických slobôd. No, ja by som bola veľmi rada, keby naša spoločnosť bola teraz v stave, že tí ľudia, ktorí zastávajú vedúce funkcie, si sami vedia vyhodnotiť, že keď dávam odmeny sám sebe a keď hodnotím sám seba, som sám sebe nadriadený a podriadený, tak jednoducho sa tej jednej z tých dvoch funkcií vzdám, a nemuseli by sme im to hovoriť. Je to, áno, trošku možno až hanba, že to musí byť, ale našla som desať prípadov pri nevyčerpávajúcej rešerši, kde dekan alebo rektor zastáva inú vedúcu funkciu, a považujem to, nehnevajte sa, za konflikt záujmov.
Pán poslanec Štarchoň sa pýtal, že kedy vznikol konflikt záujmov. No zakaždým, keď tá istá osoba je v dvoch funkciách, ktoré sú vzájomne nadriadené a podriadené, a keď tá istá osoba si dáva odmenu, to je naozaj, ako keby pán minister školstva, ktorý prišiel na funkciu ministra školstva z funkcie riaditeľa sekcie vysokých škôl, si nechal aj pozíciu riaditeľa sekcie vysokých škôl a zároveň bol aj ministrom školstva. Pochybujem, že opozícia by toto nechala len tak bez povšimnutia a že by tam nevidela v tomto prípade konflikt záujmov.
Či ja ako prodekanka som riešila na vedení. Áno, my sme to na našej fakulte na vedení riešili, podnety boli podané a boli podniknuté kroky na nápravu situácie, ale, žiaľ, na jednej fakulte napraviť si situáciu nestačí, keď tých fakúlt máme po Slovensku xy, takže preto to do zákona.
No ešte raz by som rada zopakovala, že to rozhodne nie je mojím zámerom, vstupovať do akademickej autonómie vysokých škôl, veľmi si ju vážim a súhlasím s tým, že vysoké školy potrebujú autonómiu na to, aby vykonávali svoje poslanie. A dokonca si myslím, že hoci ten vysokoškolský zákon má nejakých, ak sa nemýlim, 78 strán, nie je jedným z tých rozsiahlejších a že by sa dal ešte skrátiť možno aj, možno aj na polovicu a nemusíme tým vysokým školám diktovať presne podmienky, ktoré majú a nemajú dodržiavať a ako sa majú správať. Ale myslím si, že hneď jedna z prvých viet vysokoškolského zákona sa odvoláva na morálne vzdelávanie a morálne princípy vo vzdelávaní, ak tieto morálne princípy nie sú dodržané, tak nehnevajte sa, ale ak nie je iný spôsob ako "donútiť" akademickú oblasť, aby ich dodržiavala, tak jednoducho to musí byť upravené zákonom podľa môjho názoru, ale, samozrejme, sa teším na diskusiu a na kompromisy, možno aj skvalitnenie návrhu zákona počas druhého čítania a počas diskusie vo výboroch.
Ďakujem vám veľmi pekne.
