Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, máme na stole viaceré správy, ktoré sa venujú zahraničnej a európskej politike Slovenskej republiky v zložitom období, ktoré prežíva Európa aj svet.
Som rada, že správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky konštatuje, že priority našej zahraničnej a európskej politiky ostávajú v tomto zložitom prostredí nezmenené. V uplynulom roku sa realizovali v súlade s programovým vyhlásením vlády na roky 2016 až 2020.
Chcem oceniť na tomto mieste aj zahraničnopolitické vyjadrenia pána predsedu vlády Petra Pellegriniho po jeho nástupe do funkcie. Teší ma, že zmena na poste predsedu vlády ani na moment nespochybnila náš zahraničnopolitický kurz.
Rovnako dôležité tiež je, že Slovenská republika v roku 2017 jasne deklarovala záujem participovať na pokračovaní integračných procesov v rámci Európskej únie tam, kde je to pre Slovenskú republiku prospešné a v súlade s jej záujmami. V tomto kontexte Slovenská republika pristúpila k stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany.
Európska únia bude rešpektovanejším globálnym hráčom a bude silnejšia, keď bude k bezpečnostným hrozbám pristupovať jednotne.
Chcem tiež oceniť pomoc Slovenska v boji s migráciou. Keď sme sa prihlásili k európskym riešeniam problémom migrácie prostredníctvom mimoriadneho príspevku do Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike vo výške 1 mil. eur. Všetci tí, ktorým sa táto suma zdá priveľká, by si mali uvedomiť, že každé euro vynaložené v súčasnosti nám môže ušetriť desiatky eur v budúcnosti a že ich investujeme do bezpečnosti našich vlastných občanov.
Za nesmierne dôležité v súvislosti s migráciou tiež považujem zachovanie a upevnenie schengenského systému. Slovensko by malo podporovať všetky aktivity smerujúce k posilneniu vonkajšej ochrany hraníc spoločnými silami EÚ a prijatie takých opatrení, ktoré by zamedzili k svojvoľnému obnovovaniu hraničných kontrol vnútri schengenského priestoru zo strany jednotlivých členských štátov, tak ako sa to deje v súčasnosti.
Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky sa zaoberá na rozdiel od Programového vyhlásenia vlády aj Ruskou federáciou. V súvislosti s Ruskom možno nie vždy vieme promptne zareagovať, ale oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí konštatuje, že limitujúcim faktorom v rozvoji bilaterálnej spolupráce zostáva anexia Krymu a destabilizácia situácie na Donbase a s tým spojené sankčné opatrenia Európskej únie voči Ruskej federácie.
V tejto súvislosti je tiež dôležité konštatovanie o tom, že Ukrajina je našim susedom a nesmierne významným záujmom Slovenskej republiky je udržanie jej suverenity a teritoriálnej integrity. Slovenská republika zachovávala pozíciu založenú na odsúdení anexie Krymu a destabilizácie Donbasu. Uznávame európske ašpirácie Kyjeva a jeho snahu o politickú asociáciu, hospodársku integráciu s Európskou úniou. Odsúdenie anexie Krymu a destabilizácie Donbasu by slovenská diplomacia a politici mali robiť pri každej možnej príležitosti. Nielen preto, že Ukrajina je našim priamym susedom, ktorý má európskej integračné ambície, ale najmä preto, že aj v našej histórii máme bohatú skúsenosť so svojvôľou agresívnych veľmocí pri ukrajovaní z nášho územia.
Za najdôležitejšie pre našu budúcnosť však považujem to, ako bude vyzerať budúca Európska únia, aby bola pružnejšia, akcieschopnejšia a mala silnejšie slovo vo svete. Dlhodobo hovorím, že v Európskej únii nebude priestor pre čiernych pasažierov. Myslím tým najmä štáty, ktoré chcú požívať výhody, vyberať si hrozienka, ale odmietajú pomôcť tam, kde si to solidarita vyžaduje. Potvrdzuje to aj príprava nového rozpočtu a postoje niektorých členských štátov. Tí, čo odmietajú pre Slovensko užšiu spoluprácu, nepredstavujú podľa môjho názoru žiadnu zmysluplnú alternatívu. Vezú sa na populárnej vlne, nemajú však žiaden plán a podľa mňa ani najmenšiu predstavu o tom, čo by sme robili, ak by sme zostali mimo. Už sme videli, ako rýchlo sa rozutekali tí, ktorí najvehementnejšie presadzovali brexit.
Ja osobne vidím až štyri dôvody, resp. skupiny dôvodov, prečo treba pokračovať v hlbšej integrácii do Európskej únie. Sú to geopolitické a bezpečnostné dôvody, ďalej ekonomické dôvody, ochrana liberálnej demokracie a v neposlednom rade aj spoločenské benefity, ako voľný pohyb osôb, či možnosť študovať pre našich mladých v rámci programu Erasmus kdekoľvek v Európe a mimo nej. V minulosti existovala na otázkach zahraničnopolitickej orientácie až na pár výnimiek zhoda medzi koalíciou a opozíciou. Dnes to, bohužiaľ, tak celkom nie je. Dovolím si povedať, že v proeurópskych stanoviskách je MOST - HÍD dnes jedinou stranou, ktorá ich skutočne dôsledne presadzuje, hoci to možno nie je vždy populárne, a nepomáha si zbieraním politickým bodov nadávaním na zlý Brusel, či našich spojencov. A práve to ma viedlo aj k tomu, že som minulý týždeň do tejto politickej strany vstúpila a aktívne sa zapojila do prác na jej európskom programe, pretože celá programová debata o Európskej únie je niečo, čo nám najmä v tomto dynamickom a pre budúcnosť Európy dôležitom období veľmi chýba.
Doteraz európsky program predstavila minulý rok strana Sloboda a Solidarita, ktorej názor rešpektujem, vrátane niektorých jeho euroskeptických odtieňov. Oceňujem otvorenosť. MOST - HÍD už čoskoro predstaví program, ktorý bude proeurópsky, pretože som presvedčená, že táto orientácia je základným národnoštátnym aj geopolitickým záujmom Slovenska. V MOST-e - HÍD chceme, aby bolo Slovensko dobre pripraveným a konštruktívnym partnerom v debate pri hľadaní odpovedí na aktuálne výzvy, ktoré stoja pred Európou, a to aj v politicky senzitívnych debatách, ako napr. o budúcnosti menovej únie, spoločnej daňovej politike, riešením migrácie či globálnych environmentálnych tém. Treba sa k tomu postaviť oveľa zodpovednejšie ako doteraz z dôvodu, že sme svedkami rôznych rozvratných trendov, spochybňovania nášho členstva v Európskej únii a v NATO, ako aj liberálnodemokratických hodnôt. Na tieto účely sú zneužívané aj nové informačné kanály, najmä internet a sociálne siete. Tieto fenomény majú schopnosť rozložiť našu spoločnosť, ako aj celú Európsku úniu. Je našou povinnosťou preto im čeliť so všetkými nástrojmi ktoré majú štáty aj Európska únia k dispozícii.
Je rok pred voľbami do Európskeho parlamentu, kde mávame dlhodobo najnižšiu účasť zo všetkých členských štátov, hoci členstvo v EÚ paradoxne našťastie podporuje drvivá väčšina našich spoluobčanov. Boli to vždy najmä politické strany, ktorým sa pripisovala zodpovednosť za nízku účasť. Tá je nielen zlou vizitkou a zdrojom kritiky pre naše médiá, ale aj problémom pre autoritu a legitimitu našich zvolených europoslancov. Zvýšenie volebnej účasti pri voľbách do Európskeho parlamentu by malo byť v záujme všetkých politických strán, a je teda najvyšší čas zaoberať sa tým, čo spoločne vieme urobiť pre vyššiu účasť pri zachovaní demokratických pravidiel a všetkých aspektov férovej politickej súťaže.
Zvlášť by som v tomto kontexte chcela oceniť iniciatívu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktoré znova spustilo diskusiu o Európskej únii v rámci Národného konventu o EÚ. Som presvedčená, že práve aktívna diskusia s mladými ľuďmi i širšou verejnosťou je nástrojom, ako zvyšovať povedomie o Európskej únii, prínosom nášho členstva a zároveň bojovať proti dezinformačným kampaniam, ktorým sa u nás, bohužiaľ, tak darí.
Spoločenskú diskusiu však musí sprevádzať i tá politická. Je preto najvyšší čas zamyslieť sa nad hľadaním spoločných platforiem pre formovanie postojov v európskych záležitostiach i na úrovni politických strán. Už nie sme v roku 2004, keď v tom najzásadnejšom bola zhoda naprieč politickým spektrom. No myslím, že o to intenzívnejšie by sme mali začať hľadať najmenší spoločný menovateľ našich postojov k EÚ a k ďalšej integrácii. Je to dôležité pre krajinu. Sme malým štátom, ale jednotná reprezentácia a konzistentné postoje nám môžu pomôcť posilňovať postavenie spoľahlivého a rešpektovaného partnera. To posilní silu hlasu Slovenska pri spoločnom európskom stole na všetkých úrovniach, aj v europarlamente. A potom nech už je to súťaž vízií, osobností a programov. Účasť na eurovoľbách nezvýšime, ak kampaň bude o neustálych útokoch, očierňovaní, vyhrážkach, na čo sme si už, bohužiaľ, pri slovenskej politike v posledných rokoch asi zvykli. V prípade Európskej únie však potrebujeme programovú, zmysluplnú debatu a budem rada, keď väčšina politických strán na nej bude participovať najmä svojimi postojmi a programom.
Slovenská republika potrebuje, aby sme v otázkach zahraničnej politiky a európskych záležitostí prekonávali vnútropolitické zákopy a bariéry a hľadali spoločnú cestu v záujme ľudí.
Ďakujem pekne.
