Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, venovať zvláštnu pozornosť najmenej rozvinutým okresom a snažiť sa podporiť rozvoj je naozaj nevyhnutná potreba. Ja by som si dovolila predniesť svoj príspevok, ktorý je viac vecne zameraný, k predloženej, k predloženému návrhu zákona.
Odhliadnuc od toho, že spúšťanie nového systému podpory bolo spojené s politickým marketingom a nesystémovými výjazdami, výjazdovými rokovaniami vlády, ja osobne som tomuto projektu držala palce. Na konci totiž mal byť dobrý výsledok, ktorý menej rozvinutým regiónom pomôže. Verila som, že tvorba akčných plánov, pri ktorých sa kladie dôkaz na iniciatívu priamo z regiónov, bude mať reálny dopad a prínos pre rozvoj regiónov. Som totiž presvedčená, že pri plánovaní regionálneho rozvoja treba čo najviac stavať na návrhoch tých, ktorí región najlepšie poznajú. Všetko nasvedčovalo tomu, že výsledkom budú preinvestované milióny eur na projekty, ktoré sú v regiónoch potrebné.
Žiaľ, správy, ktoré sa objavili v septembri tohto roka, ma naplnili zmiešanými pocitmi. Na jednej strane tu bol dobrý pocit práce, ktorý urobil so svojim tímom splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin v spolupráci s ľuďmi z regiónov. Akčné plány dobre pomenovávajú problémy a ponúkajú aj veľmi konkrétne návrhy pre riešenie najmenej rozvinutých okresov. Ďalším krokom malo byť poskytnutie regionálnych príspevkov na projekty, ktoré sa v nich spomínajú. A práve tu je kameň úrazu, z ktorej, z ktorého mám zmiešané pocity.
Zaznela totiž informácia, že približne z 20 mil. eur, ktoré boli vyčleňované, vyčlenené na poskytovanie regionálnych príspevkov na rok 2016 a ’17, bolo v septembri takmer 17 mil. eur nevyčerpaných. Ak sa pozrieme na zoznam uzatvorených zmlúv o poskytnutí regionálneho príspevku, ktorý je dostupný na
www.uradvlady, je jasné, že od septembra tohto roku sa tempo vôbec výrazne nezvýšilo.
Od začiatku septembra do 27. novembra bola podľa publikovaného zoznamu zazmluvnených len 12 projektov za necelých 1,2 mil. eur. Ak bude Úrad vlády poskytovať príspevky takýmto tempom aj v decembri, na konci roka nám ostanú milióny eur, ktoré sme nedokázali poslať tam, kde sú potrebné.
Splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy už v septembri upozorňoval na to, že podľa jeho názoru by sa spôsob vyplácania regionálneho príspevku v najmenej rozvinutých okresoch mal urýchlene zjednodušiť. To videl ako jedinú šancu na dosiahnutie čo najskoršieho reálneho očakávania doručenia finančnej podpory do regiónov. V najmenej rozvinutých regiónoch s napätím čakajú na to, že v súčasnej situácii výrazne pomôže práve táto predkladaná novela zákona, o ktorej rokujeme.
Po tom, ako som si ju preštudovala, mám pocit, žiaľ, že prináša len veľmi málo zmien, ktoré reálne urýchlia čerpanie finančných prostriedkov. To, že sa bude tvoriť dokument ročných priorít a akčný plán úradu, možno systém trochu vzpruží, lebo vďaka nim sa nebude pri každom jednom projekte posudzovať, či je formálne odporúčaný vládou. Takisto pomôže aj to, že bude možné z dôvodu hodného osobitného zreteľa poskytnúť príspevok aj vtedy, keď nesplní niektoré určené, určené podmienky.
No zároveň do zákona vláda vkladá ohľadom regionálneho príspevku a jeho oprávneného prijímateľa podstatne viac podrobností, ktoré bude potrebné kontrolovať. Reálne tak ostane na pleciach Úradu vlády prakticky rovnaké množstvo administratívnej práce a komunikácie s prijímateľmi regionálnych príspevkov.
Návrh novely zákona zavádza tzv. ročné priority, to je dokument zameraný na realizáciu cieľov akčného plánu v príslušnom roku, ktorý má obsahovať zoznam aktivít a projektov financovaných alebo spolufinancovaných z regionálneho príspevku. Okresný úrad bude pri tvorbe návrhu ročných priorít postupovať v zmysle metodiky vydanej a schválenej úradom vlády.
Treba však dôrazne upozorniť na to, že od plánovaného nadobudnutia účinnosti zákona k 1. aprílu 2018 budú do prvého predloženia ročných priorít ostávať len dva mesiace, pretože podľa prechodných ustanovení sa majú predložiť do 1. júna 2018. Je preto nevyhnutné, aby sa okamžite po schválení zákona začalo pracovať na metodike, podľa ktorej sa majú tvoriť návrhy ročných priorít, a to tak, aby bola k dispozícii súbežne s termínom nadobudnutia účinnosti zákona. Ak bude metodika meškať, bude to ďalší priestor na zbytočné zdržania. Samozrejme, treba hľadať aj riešenie na urýchlenie vyplácania príspevku podľa zákona, ktorý bude platiť od úvodu apríla, pretože už teraz je jasné, že nová metodika ani nové pravidlá minimálne do apríla, kým bude nový, účinný zákon, vyplácanie príspevkov neurýchlia.
Riešením je podľa môjho názoru operatívne prehodnotiť požiadavky na detailnosť rozpočtov a kontrolu verejného obstarávania, ktorá podľa mojich informácií často ide nad rámec zákona o verejnom obstarávaní. Návrh novely zákona podmieňuje poskytnutie príspevku preukazovaním, či prijímateľ nie je v likvidácii, či neporušil zákon nelegálneho zamestnávania, či nemá nedoplatky na poistnom. Kto bude všetko toto povinný preukazovať? Prijímateľ? Alebo bude situácia taká ideálna, že úrad vlády s dokladovaním podrobných náležitostí nebude príjemcu zaťažovať a preverí si ich operatívne prostredníctvom orgánov štátnej správy a verejne dostupných registrov? Obávam sa, že táto zvýšená administratívna záťaž zostane na pleciach prijímateľa, ktorý bude musieť najprv posielať listy na súdy, inšpektoráty, poisťovne, aby získal požadované potvrdenia.
Kto niekedy kolotoč získavania dokladov k žiadosti absolvoval, vie, o čom hovorím. Text zákona znie, ako by vypadol zo štandardného manuálu niektorého poskytovateľa dotácie, napr. ministerstva. Nebudí dojem toho, že je riešením, vďaka ktorému sa poskytovanie regionálneho príspevku zjednoduší. Zdôrazniť treba, že ide o riešenie pre najmenej rozvinuté regióny, v ktorých je hľadanie personálnych kapacít na prerokovávanie, prekonávanie byrokracie ešte väčším problémom ako kdekoľvek inde.
Čerešničkou na torte v návrhu novely je ustanovenie o tom, že z dôvodu hodného osobitného zreteľa je možné poskytnúť príspevok aj vtedy, ak prijímateľ nesplní zákonom určené podmienky. Teda výsledkom skúmania doručenej žiadosti bude, že síce príjemca niektorý z bodov nespĺňa a má na to aj potvrdenie, ale že vlastne až to tak nevadí. Ukladá potom nejaký predpis, aby príjemca spĺňal všetky požadované náležitosti, ak zákon pripúšťa poskytnutie dotácie aj v tom prípade, že ich nesplní? Na čo tam potom takéto podmienky dávame?
Áno, práve v najmenej rozvinutých okresoch by sme mali, ak je možné, hľadať také riešenia, ktoré pomôžu aj tým, ktorí v minulosti mali nejaké problémy. Niektoré chyby z minulosti sa jednoducho opraviť nedajú. Otázka je, kto bude rozhodovať o tom, komu bude udelená výnimka zo zákona. To je nový priestor na voľnosť v rozhodovaní a vytváraní rôzneho prístupu k príjemcom, čo uberá na transparentnosti procesu. Minimálne to, kto bude o tom rozhodovať, čo je a nie je dôvod hodný osobitného zreteľa, by v zákone určite v zákone uvedené byť malo.
Myslím si, že ak budú chcieť úradníci všetko, čo sa uvádza ohľadom prijímateľa príspevku, detailne skontrolovať ešte pred jeho poskytnutím, na tom, ako dlho potrvá poskytnutie príspevku sa, bohužiaľ, veľa nezmení. A keďže vyplatenie príspevkov rádovo v hodnotách niekoľko tisíc eur je pre prijímateľov behom na dlhé trate, je jasné, že strácajú motiváciu a strácajú záujem. Prestávajú veriť, že táto forma podpory bude fungovať.
Myslím si, že toto sme na začiatku tohto procesu určite nechceli. Určite nie je dobré, ak regióny, ktoré dostali impulz a začali veriť v zmenu, vo finále demotivujeme prebujnelou byrokraciou a tým, že príspevok, ak vôbec dostanú, tak ho dostanú po veľmi dlhej dobe. Nehovoriac o prirodzenom strachu, že ak sa im niečo nepodarí a ak nebude všetko, ako je na papieri, budú to musieť komplikovane meniť a absolvovať komunikáciu s úradom vlády znovu.
Bolo by preto dobré v rámci legislatívneho procesu ešte raz zodpovedne prehodnotiť, či nedokážeme byrokraciu a detailné podmienky zjednodušiť a nájsť taký spôsob vyplácania príspevku, aby sme urobili to, čo žiadajú v najmenej rozvinutých regiónoch. Aby sme zároveň presne vedeli, na čo sa má regionálny príspevok použiť, no zároveň aby poskytnutie niekoľko tisíc eur na menšie projekty netrvalo niekoľko mesiacov. A tiež aby sme našli dostatočne flexibilné riešenie, ktoré umožní realizovať aj mierne pozmenené projekty bez ďalšej obrovskej úradníckej tortúry.
Ešte v septembri splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin uviedol, že má v návrhu zákona tri oblasti, ktoré považuje dôležité, za dôležité. Prvou je, bolo zníženie koeficientu z 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na 1,5-násobok. To tu je zahrnuté a vďaka teda tejto predkladanej, predkladanému návrhu zákona by sa počet okresov, ktorým sa bude venovať zvýšená pozornosť, zvýšil. To je možné vnímať pozitívne.
No treba upozorniť aj na potrebu primerane navýšiť kapacity a kompetencie pre prípravu a realizáciu akčných plánov. Je pomerne, je treba povedať, že kapacita je momentálne veľmi malá. Niekoľko ľudí na sekcii regionálneho rozvoja, pár ľudí na sekretariáte splnomocnenca, pár špičkových odborníkov, to je všetko. Chýbajú kapacity, ale aj spolupracujúci na ministerstvách, ktorí tému regionálneho rozvoja berú ako niečo cudzie. Posilnenie kapacít je zásadná otázka pre akékoľvek uvažovanie o urýchlení vyplácania príspevkov.
Druhým dôležitým bodom novely podľa pána splnomocnenca bolo, aby sa príjemcami regionálneho príspevku mohli stať aj fyzické osoby podnikatelia. Aj toto je v návrhu novely zahrnuté a vnímam pozitívne, že po schválení bude môcť takýmto spôsobom získať podporu napríklad samostatne hospodáriaci roľník či živnostník. Koniec koncov išlo o požiadavku práve z regiónov a niektoré riešenia stáli na tom, že táto podpora doposiaľ, podľa doposiaľ platného zákona teda možná nebola.
Tretím dôležitým prvkom novely, o ktorom v septembri hovoril pán Marcinčin, bolo zásadné zjednodušenie poskytovania príspevku. Ako som už uviedla, v tejto oblasti vidím veľký priestor na tom, aby sme v ďalšom legislatívnom procese tento návrh ešte dopracovali. Treba sa na vec podľa mňa pozrieť koncepčne, vecne a skutočne do druhého čítania pripraviť návrh, ktorý tento problém bude riešiť.
Takže na záver ja si myslím, že regióny si zaslúžia zvláštnu pozornosť a hlavne prioritnú pomoc. Bohužiaľ, mám pocit, že súčasná vláda toto nepovažuje za svoju prioritu a za to si zaslúži kritiku. Na druhej strane si myslím, že ostatní – aj teda vládni, aj opoziční poslanci – by sme sa mali spojiť a skutočne bez ohľadu na politickú príslušnosť hľadať riešenia pre regióny a navrhovať riešenia, ktoré týmto regiónom pomôžu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.