Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Prajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí mienia opustiť túto miestnosť, aby tak urobili čo najskôr a potichu.
Nech sa páči.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže chcel som sa vám, páni poslanci a poslankyne, pokojným hlasom prihovoriť v tom duchu, že z rezortu financií zvykne prísť najvyšší počet legislatívnych návrhov v jednotlivých volebných obdobiach. Z tohto pohľadu je vysoko pravdepodobné, že sa budeme veľmi často vidieť a ja sa teším, teším na túto spoluprácu. A teším sa na ňu možno aj z pohľadu diskusie, ktorú som mal možnosť vypočuť v posledných hodinách a týkala sa školstva.
A využijem možno príležitosť, keďže stojím pri tomto mikrofóne, sa dotknúť aj debaty, ktorá tu prebiehala včera a dnes doobedu, týka sa kľúčovo, samozrejme, aj verejných financií a mám teraz na mysli odmeňovanie učiteľov, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy. A musím povedať, že po dlhej dobe som s veľkou pozornosťou vypočul diskusné príspevky všetkých poslancov – či už z vládnej koalície, alebo z opozície – a musím oceniť konzistentnosť názorov, ktoré v tejto snemovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko, ja neviem, či vy si to neuvedomujete; prepáčte, prosím vás pekne, pán minister; ale vás je počuť všade a neustále. Prestaňte vykrikovať (reakcia poslanca Hrnka), prestaňte vykrikovať! (Potlesk v pléne, reakcia poslanca Hrnka.) Ja mám problém, ja mám problém s vami, vediem túto schôdzu, keď ju budete viesť vy, tak vykrikujte vy. Ja vám hovorím, že si zoberiete slovo len vo faktickej poznámke. Naučte sa správať! (Reakcia poslanca Hrnka, reakcie z pléna, odchod ministra od rečníckeho pultu.)
Prepáčte, páni poslanci, choďte to, prosím vás, riešiť von. Pán minister čakal dve hodiny na svoje vystúpenie. Môžme pokračovať?
Pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa za prerušenie.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nejde tu o moje vystúpenie momentálne ani o tému, ktorá nie je mimoriadne vzrušujúca, ide asi o niečo úplne iné.
Chcem len, chcem sa len pár slovami dotknúť debaty, ktorá sa týkala zvyšovania platu učiteľov, ktorá sa, samozrejme, istou a nie malou mierou dotýka verejných financií a aj rezortu financií. Chcem oceniť serióznosť debaty a chcem dokonca s mnohými príspevkami vysloviť maximálny súhlas. Ale všimol som si, že prvýkrát nešlo iba o peniaze, naozaj nešlo iba o peniaze, ale išlo aj o debatu o tom, ako by školstvo malo v budúcnosti vyzerať. A myslím si, že aj priebeh tejto debaty je dôkazom o tom, že sme ďaleko od nejakej zhody. A moja krátka analýza je o tom, že aj tu som si všimol takú deľbu na liberálne a konzervatívne pohľady, ako by školstvo malo vyzerať. Ja sa hlásim k liberálnym, to som vám chcel snáď povedať, a z tohto pohľadu ani v našom tábore zrejme nie je úplne jednotný názor na to, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať.
Ale dovolím si povedať za rodiča, že ak, a som rodič, som rodič a riešim tú každodennú dilemu, kam dať svoje dieťa a ako sa s ním doma učiť a aké má mať výsledky, aká má byť jeho budúcnosť. Chcem povedať, že odpoveďou na nekvalitu výstupov, ktorá je dokázateľná, tu mám napr. iný, proste ja nesúhlasím ani s pánom predsedom výboru o tom, že vzdelanie je kvalitné. Nie je podľa mňa kvalitné, pretože sú jasne merateľné výsledky, ktoré hovoria o tom, že tá legenda o tom, aké máme skvelé, akí sme skvelí v matematike a proste v prírodných vedách, už nie je pravdou. Proste to nie je pravda. Ak niekde problém je – a ja vás len prosím za všetkých rodičov, aby to nebolo v rodičoch, lebo často počúvame, že nie je problém ani v učiteľoch, ani v štáte, ale problém, za všetko môžu rodičia, lebo to je pohľad zase mnohých ľudí, ktorí sú, pracujú vnútri v školstve. Takže bolo by fajn, keby sa z toho akvária, v ktorom je poriadne zelená voda, tá voda vyčistila a že by videli tí, čo sú vnútri, jak to vyzerá von a my, čo sme vonku, mohli povedať, že to vnútri, že sa tam dá žiť a že my do toho akvária môžeme deti svoje pustiť. Všetko k téme, ktorá aj mňa teda zaujala.
Predstupujem pred vás s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Je to také hodnotenie toho, taký účtovný, výkaznícky pohľad na to, aký minulý rok bol. Rok 2015 bol špecifický z pohľadu vývoja ekonomiky verejných financií. Ekonomický rast Slovenska zrýchlil na 3,6 % hrubého domáceho produktu, čo je v pokrízovej fáze globálnej ekonomiky veľmi dobré číslo, veľmi dobré číslo aj v porovnaní s okolitými krajinami a určite veľmi dobré číslo v porovnaní s krajinami eurozóny. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku totiž domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ale prebudili sa aj súkromné investície a, samozrejme, kľúčová pre nás je aj spotreba domácností. Z tejto spotreby domácností mám naozaj osobitnú radosť a považujem ju za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí, lebo to znamená, že ľudia naozaj dostali viac peňazí, že štatistiky o raste reálnej mzdy nie sú len štatistikami a ľudia naozaj možno odtrhli svoje oči od televízorov a od zlých správ, ktorými sa proste živia médiá a vyjadrili svojím míňaním svoj názor, svoj pohľad na strednodobú budúcnosť krajiny, v ktorej žijú. Vývoj a stav verejných financií ku koncu roku 2015 nechám na hodnotení, samozrejme, aj iných odborníkov, ktorí sedia aj v tejto sále, ale ako minister financií, samozrejme, si dovolím pár poznámok.
Do notifikácie sme vstupovali s deficitom v roku, vo výške 2,56 % hrubého domáceho produktu. Notifikácia je oficiálny proces, ktorým prechádza každá krajina Európskej únie, prechádza v spolupráci s národným štatistickým úradom a finálne výsledky potvrdzuje potom Eurostat. Úroveň 2,56, s čím sme vstupovali do notifikačného procesu, ktorý trvá asi dva týždne, to znamená dva pracovné týždne, v apríli tohto roku. Tá hodnota 2,56 je takmer identická alebo veľmi blízka hodnote, ktorá bola uvedená v štátnom rozpočte, schválenom návrhu štátneho rozpočtu.
Eurostat však len pár týždňov pred zverejnením výsledkov neuznal viaceré príjmy, Eurostatom zverejnený deficit verejnej správy Slovenska teda skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu, takže poukážem na rozdiel medzi 2,56, to sú čísla, ktoré postúpil Slovenský štatistický úrad do Eurostatu, a výsledok 2,97, to je ten, ktorý potvrdil luxemburský Eurostat. Osobne nepovažujem za metodicky správne vyjadrenie hospodárenia verejnej správy roku 2015, ktoré bolo zverejnené Eurostatom.
Výška schodku bola ovplyvnená najmä úpravami v priebehu notifikačného procesu na základe rozhodnutia Eurostatu, na ktoré naozaj rezort financií má iný názor, ale nemá na reálne rozhodnutie žiadny dosah. V konkrétnosti išlo o neuznanie zaznamenania príjmov splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur, to je v percentuálnom vyjadrení 15 stotín hrubého domáceho produktu, a tak isto o neuznanie zaznamenania príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, čo znamená nula celá alebo 26 stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze v Štátnom fonde rozvoja bývania boli určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania, to znamená pre návratné pôžičky.
Bez týchto úprav, opakujem, tá hodnota deficitu je na úrovni 2,56. Skúsenosť v tomto roku vnímame ako výzvu, opätovnú výzvu venovať sa dôslednejšie európskej metodike ESA 2010 a podľa mňa naozaj nie je možné, aby Slovensko slúžilo ako experiment pre testovanie novej metodiky len preto, že sme schopní vykazovať pomerne detailné údaje a zaviedli sme do praxe vyspelé fiškálne nástroje a sme malá krajina. V porovnaní vám môžem spomenúť ešte aj ponosy mojich kolegov z Európy. Podobná vec sa stala Írsku, navýšenie o 1 % počas notifikačného procesu, a kolega zo Slovenska (pozn. red.: správne malo byť zrejme "Slovinska") zaznamenal 0,7-percentný nárast počas tých dvoch týždňov notifikačného procesu. Všetci traja sme tieto ponosy zverejnili aj na rokovaniach ECOFIN-u a Euroskupiny a podľa mojich informácií práve počas nášho predsedníctva sa jeden z ECOFIN-ov má venovať aj problematike vypočítateľnosti, predvídateľnosti rozhodovania Eurostatu.
Považujem za správne, aby Eurostat zaujímal podrobné a jednoznačné stanoviská ku konkrétnym metodickým otázkam implementácie metodiky ESA 2010 a aby krajiny boli v dostatočnom predstihu o jeho rozhodnutiach informované a aby bol na krajiny používaný rovnaký meter.
Tiež je nanajvýš žiaduce, aby Eurostat publikoval porovnávacie štúdie, ako sú jeho rozhodnutia implementované v jednotlivých krajinách Európskej únie, spolu s príslušnou kvantifikáciou vplyvov na verejné financie. Toľko zápletka s luxemburskou inštitúciou, ktorá sa volá Eurostat.
Výsledky hospodárenia metodiky ESA 2010, pár čísel. Takže verejné financie zaznamenali schodok notifikovaný vo výške 2,97 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol úroveň 52,91 % hrubého domáceho produktu. V absolútnom vyjadrení predstavuje deficit výšku 2,3 mld. eur, čo je o 378 mil. eur viac, ako bola rozpočtovaná hodnota. Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 ale vyššie o 6,3 mld. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery o 3,3 mld. eur, ktoré súviseli s historicky najvyšším čerpaním eurofondov. Aktuálne daňové a odvodové príjmy boli medziročne vyššie o 974 mil. eur. Pre porovnanie s ďalšími rokmi, roku ´14 tie príjmy boli o 1,2 mld. eur a v roku ´13 o 1,8 mld. eur. A súviseli najmä s vyšším hospodárskym rastom, vyšším domácim dopytom, pozitívnym vývojom na trhu práce, ale aj vyššou efektivitou výberu daní a odvodov.
Na strane výdavkov došlo k medziročnému rastu bežných výdavkov o 4 mld. eur a kapitálových výdavkov o 2,7 mld. eur. V náraste výdavkov sú premietnuté najmä vyššie príjmy z eurofondov a k nim vyššie výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré za rok 2015 dosiahli výšku 762 mil. eur a medziročne boli vyššie skoro o 400 mil. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41,3 mld. eur, čiže to percentuálne vyjadrenie je skoro 53 %, 52,9; a je reprezentované absolútnou hodnotou 41,3 mld. eur. Tento konsolidovaný dlh sa oproti roku ´14 zvýšil, avšak jeho pomer k HDP sa znížil už druhý rok po sebe, a to o 1 percento, oproti rozpočtovanej hodnote bol nižší o 1,5 percenta, hej, to znamená, bol nejaký plán a ten výsledok bol o 1,5 percenta vyšší. V absolútnej hodnote sa, samozrejme, dlh zvyšoval, pretože stále sme v období deficitného hospodárenia. Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 mld. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.
Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, medzi subjekty verejnej správy, a to vo výške 312 mil. eur. Opäť rozhodnutie Eurostatu, to znamená Železničná spoločnosť je od minulého roku vo verejnom sektore, čo nám zvýšilo dlh o 0,4 percenta. V rámci Európskej únie 28 krajín bol priemerný schodok vo výške 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 na úrovni 85,2. Čiže priemer 85 verzus našich 52,9. Tak. V porovnaní so Slovenskom dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahli vyšší dlh verejnej správy.
Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2015 dosiahli 16,2 mld. eur a výdavky 18,1 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o vyše 1 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer o 34 percent. Toto je hotovostný pohľad a poprosím, keby ste si aj toto číslo zaznamenali, respektíve si ho uvedomili.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 14:32 - 14:43 hod.
Peter KažimírJa v prvom rade chcem teda poďakovať pánovi Jurzycovi za veľmi korektný príspevok, ktorý sa skoro nikdy teda nedostáva do nejakých populistických rovín, ako myslím si, že to je to vzájomné poznanie.
Ja by som vo všeobecnosti chcel povedať úplne tak apoliticky, aj keď sa to ťažko z tejto kabínky ako dá, ale ja sa o to pokúsim vzhľadom na agendu, ktorú mám na starosti.
Táto krajina v...
Ja v prvom rade chcem teda poďakovať pánovi Jurzycovi za veľmi korektný príspevok, ktorý sa skoro nikdy teda nedostáva do nejakých populistických rovín, ako myslím si, že to je to vzájomné poznanie.
Ja by som vo všeobecnosti chcel povedať úplne tak apoliticky, aj keď sa to ťažko z tejto kabínky ako dá, ale ja sa o to pokúsim vzhľadom na agendu, ktorú mám na starosti.
Táto krajina v oblasti verejných financií má veľmi dobrý kredit. Hovorím o verejných financiách a hovorím o pohľade zvonku. Hovorím o pohľade, ktorý si napríklad dodržiavajú medzinárodné finančné trhy, pretože vždy a vždy budem opakovať, že najlepšou skúškou toho, akú krajina má meno, aké meno má, je to, či vám veriteľ požičia peniaze a za čo vám požičia peniaze. A Slovensko naozaj patrí k tým krajinám, ktoré svoje dlhopisy, svoje dlžoby je schopná financovať cez veľmi, cez dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou, to znamená, 10-, 20-ročné, 30-ročné dlhopisy v prípade Slovenska nie sú problémom. Naše takzvané rizikové prirážky sú na historických minimách, hneď na to odpoviete, samozrejme, ale kvantitatívne uvoľňovanie, ale Draghi, ECB. Áno, aj, ale tieto podmienky majú všetky krajiny, nielen Slovensko, hej, majú aj všetky krajiny eurozóny a aj ďalšie krajiny Európskej únie. A tu už tie výsledky nie sú úplne rovnaké, pretože naozaj Slovensko sa v istých obdobiach na základe hodnotenia takzvaných benchmarkových porovnateľných dlhopisov, za ktoré sa považuje dlhopis s desaťročnou splatnosťou, má tretie najlacnejšie, hej, po Nemecku a takzvanom trvalom eurovale, na Slovensku to voláme trvalý euroval, v angličtine to je ESM, čo je teda výborná vizitka. Je to proste vizitka, je to praktické vyjadrenie toho, že keď vám niekto je ochotný požičať peniaze na 10, 15, 30 rokov, to znamená, neberie do úvahy veľmi nejakú minulosť alebo nejakú takú fatálnu prítomnosť, ale berie do úvahy pravdepodobnosť toho, že o 10, 15, 30 rokov vám tá krajina peniaze vráti. To znamená, že verí v tú budúcnosť tej krajiny a verí v to, čo tá krajina vysiela, čo proste reprezentuje.
Možno sa, máte pocit, že hovorím v nejakej rovine science fiction, lebo to proste politická scéna je často proste traumatizovaná tým, že my sa sebabičujeme, ináč mentalitne sme zrejme tiež nastavení tak, že sa málokedy vieme pochváliť alebo chceme pochváliť. Je to otázka proste aj vnútorného sebavedomia.
Ja vám vravím na základe svojej skúsenosti, ktoré už sa blížia k dekáde skoro, bez chvastúnstva, lebo toto je výsledok celej politickej elity za väčšie obdobie. Toto, to ja, nikto nechce si tuná, teraz nechcem tu mať nejakú medailu (rečník si ukázal na ľavú stranu hrude) a budem sa tu búchať, že toto je teraz len moja zásluha. Na rezorte financií napríklad robia ľudia, ktorí sú tam 12 rokov, hej. To znamená, viete veľmi dobre, sú minimálne dva rezorty v krajine, ktoré majú takú dlhodobú udržateľnosť z hľadiska personálnych politík. Čiže to nie je ani o politike. To je naozaj to, čo ste, pán Jurzyca, povedali, to je o takom vnímaní takej, sledovanie takej zlatej nite, ktorú by bolo dobré nasledovať, ak veríme v niečo, čo by malo ovplyvniť životy našich detí v tom dobrom slova zmysle.
Takže z hľadiska verejných financií opakujem, táto krajina v porovnaní s inými, samozrejme, hej, ja nebudem hovoriť o Švajčiarsku teraz a o Novom Zélande, ale máme tu nejaký svoj, svoj európsky pašalík, v ktorom si proste žijeme, a v tom porovnaní s krajinami, ktoré teda niekedy sme do tých krajín chodili s klobúkom v ruke, v porovnaní s týmito váženými starými dámami naša krajina má veľmi dobré parametre verejných financií a to aj z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, ktorý je, nehnevajte sa, ja považujem teda túto kategóriu síce všeobecne za akceptovanú, merateľnú, ale veľmi akademickú. Lebo hovoríme o tom, čo bude v roku 2050, a my nevieme, čo bude 24. júna po brexite, hej. Po referende vo Veľkej Británii o tom, či Británia zostane alebo nezostane.
Ja vám chcem len povedať, že od roku 2009, keď celé svetové hospodárstvo spadlo do jednej veľkej jamy a odvtedy sa z nej proste škriabe a Slovensko opäť malo to šťastie, že patrilo medzi tých, ktorí sa medzi prvými vyškriabalo z tých problémov v roku 2009. Od tej doby je veľký problém prognózovať vývoj, od tej doby sme proste na hojdačke a ako malá a otvorená ekonomika sme proste odsúdení na sledovanie tejto hojdačky a napriek teda proste tomu, že sme veľmi vystavení šokom, proste chúťkam, psychopatickým niekedy reakciám svetových finančných trhov, lebo sú veľmi citlivé a naozaj by si zaslúžili veľkú psychologickú štúdiu, tak napriek tomu, že sme vystavení týmto otrasom, máme schopnosť stáť na vlastných nohách naozaj niekoľko rokov a teraz idem aj k cieľu, vysvetleniu ekonomickej podstaty, prečo napríklad posun.
Posledné dva-tri roky stojíme na zdravých vlastných nohách vďaka tomu, že máme oživenie domácej ekonomiky. To je to, čo sa hovorí, je iné mať trojpercentný alebo päťpercentný ekonomický rast založený len na zahraničnom dopyte a iné ho mať vyvážený, kde má zahraničný dopyt pri našom type ekonomiky svoj, samozrejme, prirodzený význam, ale je podporený a plne vyvažovaný domácim dopytom, to znamená tým, že domácnosti míňajú. Že dokonca aj tí dôchodcovia míňajú. Že firmy míňajú, že investujú, že zamestnávajú, že majú menej nezamestnaných a dúfam, že aj menej ľudí, ktorí sú len závislí na dávkach a len proste niekedy naozaj žijú mimo systém.
Uvedomte si, jeden zo základných problémov našej krajiny je to, že máme nízku zamestnanosť. Máme nízky počet ľudí, ktorí pracujú v porovnaní s ďalšími krajinami, s ktorými sa chceme porovnávať, dokonca aj s Českou republikou. Uvedomte si, že sme v krajine, ktorá si zvykla a vyrovnala sa vlastne s tým, že najnižšiu nezamestnanosť v histórii sme mali na úrovni ôsmich percent. To je, osem percent je v iných krajinách fatálna nezamestnanosť. V tejto krajine najnižšia nezamestnanosť v histórii bola osempercentná a už signalizovala ekonomika nedostatok pracovných síl. My sa k tejto hranici opäť blížime.
Opäť z týchto dokumentov v programe stability už vidíte, kde atakujeme deväťpercentnú hranicu, prídeme s prognózou, ktorá bude hovoriť o osempercentnej hranici o dva roky. A už viete, keď sa stretávate s ľuďmi, zamestnávateľmi, že už je problém, už je problém so zamestnanosťou, už je problém s remeslami a zase sa dostávame k debate, ktorej ste sa tu venovali jeden deň, k školstvu a vôbec k mládeži a k budúcnosti našich detí. Ale je to dané, samozrejme, aj tým, že tu máme rómsku populáciu, hej, ktorú proste zamlčiavame ten fakt, ale máme tu nepracujúcu alebo proste neschopnú pracovať rómsku populáciu, ale máme tu aj kopec bieleho väčšinového obyvateľstva, ktorý si tiež žije mimo systém. Na to proste, jednak si tieto veci treba povedať, že to tak je, že máme možno 100-tisíc ľudí bielej pleti, Slovákov, hej, ktorí nerobia, ktorí nerobia, ktorí sú možno v pasci, napríklad v pasci exekúcií, hej, cez nebankové, cez modely správania, modely kultúrneho správania, kde každý chce mať všetko a má svoje ciele a chtíče a tomu podriaďuje všetko.
Nie som tu za farára, aby som o týchto veciach hovoril, ale ak hovoríme o udržateľnosti napríklad penzijného systému, odchode veku do dôchodku, môžme proste hovoriť celé dni o rôznych možnostiach, ako tým potenciometrom posunúť doľava alebo doprava, ale kľúčový problém je v tom, že ľudia nechcú mať deti. Proste rodí sa nám malý počet detí. Rodiny odkladajú rozhodnutie o tom, aby mali deti, ženy odkladajú rozhodnutie o tom, že by mali deti, však si zoberte, koľko máte prvorodičiek do 30 rokov. Toto je proste problém, ktorý ale opäť nemá ani ľavé ani pravé videnie, možno konzervatívne, možno liberálne, tam sa proste dajú hľadať ako riešenia, ale proste toto nemôže rozdeľovať ani politickú scénu. Tieto témy nemôžu rozdeľovať politickú scénu. Totiž bez konsenzu riešenia týchto problémov nie sme schopní riešiť to, čo sa odborne volá potenciál tejto ekonomiky, hej, ktorý nemôže byť zase riešený iba; viete, máme plné ústa inovácií, tých zázračných vecí, stratégií 2020, 24 to proste plno tých bruselským jazykom povedaných vecí, ktoré, o ktorých viete, ale nikdy ich neuvidíte ani sa nikdy nenaplnia.
Tie problémy sú veľmi jednoduché z hľadiska pomenovania a to je, respektíve riešenie začína v tom, že si musíme byť schopní povedať pravdu, aj keď je veľmi nepríjemná. A jedna z právd je, že máme napríklad regióny, ktoré sú proste odsúdene na exodus, kde sme sa, vlastne možno elity, politické elity posledných desiatich, pätnástich rokov akceptovali to, že možno je lepšie žiť načierno v Bratislave, neprihlásený na trvalé bydlisko, alebo je lepšie žiť v Írsku, alebo robiť niekde pokútne v Nemecku alebo v Rakúsku. Toto sú proste veci, o ktorých, ktoré majú súvis s udržateľnosťou verejných financií, s tým, koľko vyberáme daní, aké dane sme schopní vôbec nastaviť a vôbec s kultúrou a príslušnosti k štátnosti ako takej.
Prajem krásny deň. Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 14:03 - 14:12 hod.
Peter KažimírTak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne...
Tak ako v predchádzajúcom bode, štátny záverečný účet hovoril o výsledkoch hospodárenia štátu a celej verejnej správy v roku 2015, tento dokument je takým širším plánom, ako by sa mala vyvíjať ekonomika a verejné financie v najbližších rokoch, výhľadovo až do roku 2019. Samozrejme, aj s očakávaniami výsledku v roku 2016. Tento dokument je vlastne základnou odpoveďou aj na eventuálne pochybovačné otázky o tom, ako by sa mala riešiť pozícia fiškálnej disciplíny a doplnenie fiškálnych pravidiel, či už z národnej legislatívy, alebo tej kľúčovej, ktorá vyplýva z legislatívy, ktorá nám priam vyplýva z hľadiska nášho členstva v Euroskupine a v Európskej únii.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa v Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Slovenská ekonomika si za vlaňajšok pripísala nárast hrubého domáceho produktu o 3,6 %, čo je najviac za posledných 5 rokov. Vďaka rastu domáceho aj zahraničného dopytu pokračovalo oživenie na trhu práce. V ekonomike pribudlo 44-tisíc nových pracovných miest. Voľné pracovné miesta zaznamenávajú historické maximá, a preto možno predpokladať pokračovanie pozitívneho vývoja zamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2015 vzrástla na 883 eur, čo predstavuje medziročné tempo rastu o 2,9 percenta. Vzhľadom na pokračujúci pokles cien vzrástla reálna mzda až o 3,2 %, čo predstavuje druhý najrýchlejší rast po krízovom období. V nasledujúcich rokoch bude pokračovať postupné znižovanie deficitu verejnej správy až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, tzv. MTO, v roku 2019.
Stanovené fiškálne ciele sú plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Fiškálny rámec predpokladá v rokoch 2017 – 2019 postupné znižovanie schodku verejnej správy v roku 2017 na úroveň 1,29 stotín, v roku 2018 na úroveň 0,44 stotín percenta hrubého domáceho produktu a dosiahnutie rozpočtového prebytku 16 stotín, teda plusová hodnota 16 stotín percenta hrubého domáceho produktu v roku 2019.
Primárne saldo hospodárenia verejnej správy sa dostane do prebytku 0,1 % hrubého domáceho produktu už v roku 2017 a bude sa naďalej zlepšovať až k dosiahnutiu 1,5 % HDP v roku 2019. To je aj odpoveď na kritiku, ktorá zaznela pri obhajobe programového vyhlásenia vlády, ktoré fixuje dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy najneskôr do roku 2020, tak jak som vám to teraz popísal v súlade, v plnom súlade s medzinárodnými, ale dúfam, že aj domácimi pravidlami. To ale de facto znamená, že prebytkové hospodárenie chceme už dosiahnuť v roku 2019 a oproti pôvodnému plánu minulej vlády to je vlastne posun teda len o jeden rok, nie o dva, ako je to často interpretované.
Rozpočtové ciele verejnej správy sú v plnom súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami, tak ako som vám to pomenoval. Nevýrazná odchýlka od plnenia konsolidačných požiadaviek identifikovaná v roku 2015 je kompenzovaná výraznejším než požadovaným poklesom štrukturálneho salda v roku 2016. Očakávaný výsledok hospodárenia v roku 2016 a rozpočtové ciele zodpovedajú medziročnej štrukturálnej konsolidácii vo výške 0,7 % HDP v roku 2017 a pol percenta hrubého domáceho produktu roku 2018. Pri takmer neutrálnej fiškálnej politike Slovensko dosiahne v roku 2019 svoj strednodobý rozpočtový cieľ v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni pol percenta. Teda v roku 2000 nominálne 0,16, štrukturálne mínus 0,5. Tak ako nám to pravidlá dovoľujú.
Dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu na úroveň 0,9 % HDP v roku 2017. Fiškálny priestor vo výške dodatočných 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu. To znamená inými slovami, zmäkčenie cieľov na rok 2017 oproti pôvodnému plánu sa chce plne využiť na financovanie investícií, obchvat, Land Rover, a samozrejme aj je započítané zníženie korporátnych daní a samozrejme tento priestor sa chce využiť aj na navýšenie platov, napríklad v oblasti verejnej správy, kľúčovo v oblasti školstva.
V rokoch 2018 a 2019 prispejú k naplneniu cieľov konsolidačné opatrenia celkovo vo výške 0,2, resp. 0,3 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami potrebných konsolidačných objemov sú naozaj realizovateľné ciele.
Výdavky na vládne priority by mali byť financované pomalým rastom mzdových nákladov vo verejnej správe a vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní. Novým nástrojom rozpočtovej politiky je hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov, tzv. projekt hodnota za peniaze. V roku 2016 prebehne revízia výdavkov zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 % výdavkov verejnej správy. Mandát pre jednotlivé revízie schvaľuje vláda a závery revízie budú vstupom pre prípravu rozpočtu verejnej správy a pevne verím, že v týchto jednotlivých kapitolách už pri príprave rozpočtu na budúci rok.
Naplnenie strednodobého rozpočtového plánu umožní pokles hrubého dlhu verejnej správy na horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu, do roku 2017 zostane úroveň verejného dlhu bez výrazných zmien okolo úrovne 53 %, ako je to dnes. A počnúc rokom 2018 sa prognózuje rýchlejšie tempo znižovania dlhu vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky. Oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku, a to je vo výške 48 % hrubého domáceho produktu.
Vláda zachováva rozpočtový cieľ pre rok 2016 na úrovni 1,93 % HDP na základe identifikovaných pozitívnych rizík. Podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy, v ktorom sú zahrnuté negatívne riziká, opäť pripravujúce kľúčovo, napríklad z rozhodnutia ohľadom výstavby bratislavského obchvatu, je dnešné očakávanie na úrovni 2,13 % hrubého domáceho produktu. Ale máme ešte pred sebou minimálne dve daňové prognózy, makroekonomické prognózy a my už dnes môžeme povedať, že tieto riziká budeme vedieť absorbovať minimálne teda z lepšieho ekonomického fungovania a z lepšieho výberu daní.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 12:03 - 12:10 hod.
Peter KažimírJa vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého...
Ja vám dovolím si prečítať ešte raz jednu vetu z úvodného slova. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 1,05 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer 34 percent. Schodok, áno, čiže musím vás dostať do sféry kešu, takého toho hodnotenia hotovostného schodku a potom takzvaného akruálneho, áno. Čiže jeden je hotovostný, kešový, normálne odborné porovnanie a odborná terminológia. Pán poslanec a bývalý člen bankovej rady potvrdí. Jeden je hotovostný schodok, druhý je takzvaný akruálny. Akruálny je veľmi podobný podvojnému účtovníctvu, ktoré poznáme z firiem. Bohužiaľ, nie tak veľmi podobný. Princípy sú podobné, bohužiaľ, vo verejnom výkazníctve alebo v štátnom výkazníctve sú pre ľudí, ktorí robili v biznise a prišli z normálneho života a nie z nejakého akvária, absolútne nelogické veci, ktoré sú v štátnom výkazníctve, bohužiaľ. Ale je to tak a je to proste naprieč všetkými krajinami v Európe.
Ten schodok bol, pán poslanec Dostál, nižší. Čiže to je tá základná vec. To, čo kritizujete, vy máte, to je taká streľba proste na viacej terčov. Rozumiem, ste, nepovažujem vás za teda naozaj mohykána vo verejných financií. Ste aktivista, venujete sa mnohým veciam. Moji partneri z finančného výboru v tejto oblasti mnoho vecí určite vám budú vedieť vysvetliť. Ja som tak isto pripravený hocikedy či už na výbore alebo, mimo pléna, samozrejme. Ale podstatné je hovoriť o tom, že v tom makroálnom hodnotení sú naozaj plusové, mínusové položky. Takže viete, hovoriť teraz. Ja som vám, celý úvod som vám vysvetľoval, že jedným účtovným rozhodnutím, to znamená účtovným zaevidovaním alebo nezaevidovaním nejakého typu príjmu alebo nejakého typu výdavku je tá odchýlka od pôvodného cieľa. To, čo je kľúčové z pohľadu ale hotovostného schodku alebo kešového schodku, je výsledok hospodárenia, ktorý je o miliardu lepší. A preto aj medziročne klesá verejný dlh. Vaša poznámka o tom, že ale neklesá v absolútnom čísle. Tak tu musím povedať, že ako minister financií musím povedať, že áno, nedá sa vyhovovať vo všetkých oblastiach, lebo keby neklesol ani v percentuálnom, tak to inak ma vyšticujete. Áno, ale v tejto krajine nikdy neklesal hotovostne schodok s výnimkou výpredaja štátneho majetku a la Gorila, hej, keď sa proste predával štátny majetok a vtedy sa časť tohto výnosu použila na zníženie dlhu.
A tu vám musím povedať, že táto krajina nikdy nehospodárila čo len vyrovnane, nie prebytkovo, preto nemôže klesať medziročne absolútny dlh. To je konštatovanie. Nie je to výhovorka. Je konštatovanie. A ja som sedel v opozičných laviciach, keď vy ste boli koaličný poslanec, a pamätám si vaše vystúpenia a celú takú, bol to taký rýchly film, ktorý vám prebehol za dva roky. Ale pamätám si, pamätám si, čo sa vtedy dialo. Tak poprosím z hľadiska takej konzistencie, príspevok, ktorý ste si pripravili, bol teda štipľavý, ale opakujem vám, niektoré veci vám tam tiež nesedia, hej, z toho vnímania. Nemôžte ísť raz do akruality, raz do absolútneho vyjadrenia. Proste miešate to, lebo vám to vyhovuje. Lebo ste človek, ktorý rád priťahuje pozornosť. V rámci toho ste schopný behať v gumených rukaviciach alebo s prezervatívom na hlave. Je vám to jedno. Ide o to, len upútať pozornosť, pán poslanec.
Ak hovoríme o tom, čo ste rozprávali vy, pán poslanec, z pohľadu výdavkov. Príbeh minulého roku je veľmi jednoduchý. Súhlasím, že príjmy sa rozpočtujú ťažko a sú to v podstate, je to prognóza a ja kritizujem všetkých analytikov, aj ktorí pracujú na ministerstve alebo sú mimo budovy ministerstva financií, že sa netriafajú. Pozrite si príjmy. Tretí rok za sebou miliarda hore-dole. Chvalabohu, na tej pozitívnej stránke. To znamená, máme väčšie príjmy a mohlo by to byť možno aj inak. To znamená, tá prognostická práca je v pokrízovom období zrejme objektívne problematická a sme naozaj v období, kde sa zásadným spôsobom zvyšuje efektivita výberu daní ako výsledok boja s daňovými únikmi. Môžte si teraz v tejto atmosfére myslieť, čo len chcete, ale čísla sú jasné. A to je strana príjmová.
A tá výdavková je v minulom roku postihnutá veľmi jasnými vplyvmi. Čerpanie európskych fondov, lebo finále, lebo Speedy Gonzales z hľadiska čerpania európskych fondov, lebo korekcie, dofinancovanie korekcií, rozhodnutia v projektoch, kde bolo vyšetrovanie Olafu. Rezort dopravy zrušil financovanie, nahradili sme ho zo štátneho rozpočtu. 300 miliónov len jedna trať v Zlatovciach, hej, len proste pre vnímanie reality. A potom ďalšie dve investície, a to je Land Rover, ktorý nemohol byť zahrnutý v rozpočte na rok 2015, lebo sa o ňom rozhodlo až niekedy začiatkom roku 2015, a dúfam, že konsenzus alebo väčšinový konsenzus je, že je to pozitívna vec. A potom ďalšia vec je obchvat Bratislavy, keď sa začal výkup pozemkov, pretože sa začalo pracovať na PPP projekte, ktorý bol následne teraz verifikovaný. A to sú všetko stámilióny eur. To sú všetko desatiny percenta HDP, keď by sme išli presne. Výkup pozemkov sa dial cez NDS, ale hospodárenie NDS ovplyvňuje celý verejný sektor. A podobne rezort dopravy a hospodárstva v oblasti Land Roveru, príprava toho sajtu, toho priemyselného parku a eurofondy. Toto je celá zápletka. Toto je celá zápletka a z tohto pohľadu, prepáčte, nemám výčitky svedomia, lebo podľa mňa sú to správne veci, hej, obchvat Bratislavy, konsenzus, veľká investícia a dočerpanie európskych fondov, obálok hlavne v rezorte dopravy.
Skončil som, ospravedlňujem sa, ak som sa niekoho dotkol a ak som teda nebol úplne vyčerpávajúci. Ďakujem veľmi pekne, vidíme sa popoludní.
Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 11:15 - 11:32 hod.
Peter KažimírPrajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová,...
Prajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí mienia opustiť túto miestnosť, aby tak urobili čo najskôr a potichu.
Nech sa páči.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže chcel som sa vám, páni poslanci a poslankyne, pokojným hlasom prihovoriť v tom duchu, že z rezortu financií zvykne prísť najvyšší počet legislatívnych návrhov v jednotlivých volebných obdobiach. Z tohto pohľadu je vysoko pravdepodobné, že sa budeme veľmi často vidieť a ja sa teším, teším na túto spoluprácu. A teším sa na ňu možno aj z pohľadu diskusie, ktorú som mal možnosť vypočuť v posledných hodinách a týkala sa školstva.
A využijem možno príležitosť, keďže stojím pri tomto mikrofóne, sa dotknúť aj debaty, ktorá tu prebiehala včera a dnes doobedu, týka sa kľúčovo, samozrejme, aj verejných financií a mám teraz na mysli odmeňovanie učiteľov, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy. A musím povedať, že po dlhej dobe som s veľkou pozornosťou vypočul diskusné príspevky všetkých poslancov – či už z vládnej koalície, alebo z opozície – a musím oceniť konzistentnosť názorov, ktoré v tejto snemovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko, ja neviem, či vy si to neuvedomujete; prepáčte, prosím vás pekne, pán minister; ale vás je počuť všade a neustále. Prestaňte vykrikovať (reakcia poslanca Hrnka), prestaňte vykrikovať! (Potlesk v pléne, reakcia poslanca Hrnka.) Ja mám problém, ja mám problém s vami, vediem túto schôdzu, keď ju budete viesť vy, tak vykrikujte vy. Ja vám hovorím, že si zoberiete slovo len vo faktickej poznámke. Naučte sa správať! (Reakcia poslanca Hrnka, reakcie z pléna, odchod ministra od rečníckeho pultu.)
Prepáčte, páni poslanci, choďte to, prosím vás, riešiť von. Pán minister čakal dve hodiny na svoje vystúpenie. Môžme pokračovať?
Pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa za prerušenie.
Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nejde tu o moje vystúpenie momentálne ani o tému, ktorá nie je mimoriadne vzrušujúca, ide asi o niečo úplne iné.
Chcem len, chcem sa len pár slovami dotknúť debaty, ktorá sa týkala zvyšovania platu učiteľov, ktorá sa, samozrejme, istou a nie malou mierou dotýka verejných financií a aj rezortu financií. Chcem oceniť serióznosť debaty a chcem dokonca s mnohými príspevkami vysloviť maximálny súhlas. Ale všimol som si, že prvýkrát nešlo iba o peniaze, naozaj nešlo iba o peniaze, ale išlo aj o debatu o tom, ako by školstvo malo v budúcnosti vyzerať. A myslím si, že aj priebeh tejto debaty je dôkazom o tom, že sme ďaleko od nejakej zhody. A moja krátka analýza je o tom, že aj tu som si všimol takú deľbu na liberálne a konzervatívne pohľady, ako by školstvo malo vyzerať. Ja sa hlásim k liberálnym, to som vám chcel snáď povedať, a z tohto pohľadu ani v našom tábore zrejme nie je úplne jednotný názor na to, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať.
Ale dovolím si povedať za rodiča, že ak, a som rodič, som rodič a riešim tú každodennú dilemu, kam dať svoje dieťa a ako sa s ním doma učiť a aké má mať výsledky, aká má byť jeho budúcnosť. Chcem povedať, že odpoveďou na nekvalitu výstupov, ktorá je dokázateľná, tu mám napr. iný, proste ja nesúhlasím ani s pánom predsedom výboru o tom, že vzdelanie je kvalitné. Nie je podľa mňa kvalitné, pretože sú jasne merateľné výsledky, ktoré hovoria o tom, že tá legenda o tom, aké máme skvelé, akí sme skvelí v matematike a proste v prírodných vedách, už nie je pravdou. Proste to nie je pravda. Ak niekde problém je – a ja vás len prosím za všetkých rodičov, aby to nebolo v rodičoch, lebo často počúvame, že nie je problém ani v učiteľoch, ani v štáte, ale problém, za všetko môžu rodičia, lebo to je pohľad zase mnohých ľudí, ktorí sú, pracujú vnútri v školstve. Takže bolo by fajn, keby sa z toho akvária, v ktorom je poriadne zelená voda, tá voda vyčistila a že by videli tí, čo sú vnútri, jak to vyzerá von a my, čo sme vonku, mohli povedať, že to vnútri, že sa tam dá žiť a že my do toho akvária môžeme deti svoje pustiť. Všetko k téme, ktorá aj mňa teda zaujala.
Predstupujem pred vás s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Je to také hodnotenie toho, taký účtovný, výkaznícky pohľad na to, aký minulý rok bol. Rok 2015 bol špecifický z pohľadu vývoja ekonomiky verejných financií. Ekonomický rast Slovenska zrýchlil na 3,6 % hrubého domáceho produktu, čo je v pokrízovej fáze globálnej ekonomiky veľmi dobré číslo, veľmi dobré číslo aj v porovnaní s okolitými krajinami a určite veľmi dobré číslo v porovnaní s krajinami eurozóny. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku totiž domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ale prebudili sa aj súkromné investície a, samozrejme, kľúčová pre nás je aj spotreba domácností. Z tejto spotreby domácností mám naozaj osobitnú radosť a považujem ju za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí, lebo to znamená, že ľudia naozaj dostali viac peňazí, že štatistiky o raste reálnej mzdy nie sú len štatistikami a ľudia naozaj možno odtrhli svoje oči od televízorov a od zlých správ, ktorými sa proste živia médiá a vyjadrili svojím míňaním svoj názor, svoj pohľad na strednodobú budúcnosť krajiny, v ktorej žijú. Vývoj a stav verejných financií ku koncu roku 2015 nechám na hodnotení, samozrejme, aj iných odborníkov, ktorí sedia aj v tejto sále, ale ako minister financií, samozrejme, si dovolím pár poznámok.
Do notifikácie sme vstupovali s deficitom v roku, vo výške 2,56 % hrubého domáceho produktu. Notifikácia je oficiálny proces, ktorým prechádza každá krajina Európskej únie, prechádza v spolupráci s národným štatistickým úradom a finálne výsledky potvrdzuje potom Eurostat. Úroveň 2,56, s čím sme vstupovali do notifikačného procesu, ktorý trvá asi dva týždne, to znamená dva pracovné týždne, v apríli tohto roku. Tá hodnota 2,56 je takmer identická alebo veľmi blízka hodnote, ktorá bola uvedená v štátnom rozpočte, schválenom návrhu štátneho rozpočtu.
Eurostat však len pár týždňov pred zverejnením výsledkov neuznal viaceré príjmy, Eurostatom zverejnený deficit verejnej správy Slovenska teda skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu, takže poukážem na rozdiel medzi 2,56, to sú čísla, ktoré postúpil Slovenský štatistický úrad do Eurostatu, a výsledok 2,97, to je ten, ktorý potvrdil luxemburský Eurostat. Osobne nepovažujem za metodicky správne vyjadrenie hospodárenia verejnej správy roku 2015, ktoré bolo zverejnené Eurostatom.
Výška schodku bola ovplyvnená najmä úpravami v priebehu notifikačného procesu na základe rozhodnutia Eurostatu, na ktoré naozaj rezort financií má iný názor, ale nemá na reálne rozhodnutie žiadny dosah. V konkrétnosti išlo o neuznanie zaznamenania príjmov splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur, to je v percentuálnom vyjadrení 15 stotín hrubého domáceho produktu, a tak isto o neuznanie zaznamenania príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, čo znamená nula celá alebo 26 stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze v Štátnom fonde rozvoja bývania boli určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania, to znamená pre návratné pôžičky.
Bez týchto úprav, opakujem, tá hodnota deficitu je na úrovni 2,56. Skúsenosť v tomto roku vnímame ako výzvu, opätovnú výzvu venovať sa dôslednejšie európskej metodike ESA 2010 a podľa mňa naozaj nie je možné, aby Slovensko slúžilo ako experiment pre testovanie novej metodiky len preto, že sme schopní vykazovať pomerne detailné údaje a zaviedli sme do praxe vyspelé fiškálne nástroje a sme malá krajina. V porovnaní vám môžem spomenúť ešte aj ponosy mojich kolegov z Európy. Podobná vec sa stala Írsku, navýšenie o 1 % počas notifikačného procesu, a kolega zo Slovenska (pozn. red.: správne malo byť zrejme "Slovinska") zaznamenal 0,7-percentný nárast počas tých dvoch týždňov notifikačného procesu. Všetci traja sme tieto ponosy zverejnili aj na rokovaniach ECOFIN-u a Euroskupiny a podľa mojich informácií práve počas nášho predsedníctva sa jeden z ECOFIN-ov má venovať aj problematike vypočítateľnosti, predvídateľnosti rozhodovania Eurostatu.
Považujem za správne, aby Eurostat zaujímal podrobné a jednoznačné stanoviská ku konkrétnym metodickým otázkam implementácie metodiky ESA 2010 a aby krajiny boli v dostatočnom predstihu o jeho rozhodnutiach informované a aby bol na krajiny používaný rovnaký meter.
Tiež je nanajvýš žiaduce, aby Eurostat publikoval porovnávacie štúdie, ako sú jeho rozhodnutia implementované v jednotlivých krajinách Európskej únie, spolu s príslušnou kvantifikáciou vplyvov na verejné financie. Toľko zápletka s luxemburskou inštitúciou, ktorá sa volá Eurostat.
Výsledky hospodárenia metodiky ESA 2010, pár čísel. Takže verejné financie zaznamenali schodok notifikovaný vo výške 2,97 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol úroveň 52,91 % hrubého domáceho produktu. V absolútnom vyjadrení predstavuje deficit výšku 2,3 mld. eur, čo je o 378 mil. eur viac, ako bola rozpočtovaná hodnota. Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 ale vyššie o 6,3 mld. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery o 3,3 mld. eur, ktoré súviseli s historicky najvyšším čerpaním eurofondov. Aktuálne daňové a odvodové príjmy boli medziročne vyššie o 974 mil. eur. Pre porovnanie s ďalšími rokmi, roku ´14 tie príjmy boli o 1,2 mld. eur a v roku ´13 o 1,8 mld. eur. A súviseli najmä s vyšším hospodárskym rastom, vyšším domácim dopytom, pozitívnym vývojom na trhu práce, ale aj vyššou efektivitou výberu daní a odvodov.
Na strane výdavkov došlo k medziročnému rastu bežných výdavkov o 4 mld. eur a kapitálových výdavkov o 2,7 mld. eur. V náraste výdavkov sú premietnuté najmä vyššie príjmy z eurofondov a k nim vyššie výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré za rok 2015 dosiahli výšku 762 mil. eur a medziročne boli vyššie skoro o 400 mil. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41,3 mld. eur, čiže to percentuálne vyjadrenie je skoro 53 %, 52,9; a je reprezentované absolútnou hodnotou 41,3 mld. eur. Tento konsolidovaný dlh sa oproti roku ´14 zvýšil, avšak jeho pomer k HDP sa znížil už druhý rok po sebe, a to o 1 percento, oproti rozpočtovanej hodnote bol nižší o 1,5 percenta, hej, to znamená, bol nejaký plán a ten výsledok bol o 1,5 percenta vyšší. V absolútnej hodnote sa, samozrejme, dlh zvyšoval, pretože stále sme v období deficitného hospodárenia. Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 mld. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.
Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, medzi subjekty verejnej správy, a to vo výške 312 mil. eur. Opäť rozhodnutie Eurostatu, to znamená Železničná spoločnosť je od minulého roku vo verejnom sektore, čo nám zvýšilo dlh o 0,4 percenta. V rámci Európskej únie 28 krajín bol priemerný schodok vo výške 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 na úrovni 85,2. Čiže priemer 85 verzus našich 52,9. Tak. V porovnaní so Slovenskom dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahli vyšší dlh verejnej správy.
Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2015 dosiahli 16,2 mld. eur a výdavky 18,1 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o vyše 1 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer o 34 percent. Toto je hotovostný pohľad a poprosím, keby ste si aj toto číslo zaznamenali, respektíve si ho uvedomili.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem pekne.
Zodpovedanie otázky 19.5.2016 15:02 - 15:05 hod.
Peter KažimírAby som to vysvetlil po slovensky, na základe našich prognóz budú rásť mzdy v národnom hospodárstve istým tempom. Podľa mojich informácií, a nebude to presné číslo, lebo v každom roku je to inak, ale budú to hodnoty vyše 4 % per annum na základe dnešného poznania situácie na trhu práce. A my v rozpočte predpokladáme, že rast miezd, ten priemerný rast, aby som teraz sa nedotkol učiteľov napríklad, by mal podľa nás byť nižší ako toto percento, ktoré som vám uviedol. Takže to je celé, čo za tým je.
A z toho vyplýva teraz nejaká praktická úspora, teda medzi scenárom nezmenených politík a nami odhadovaným rastom miezd alebo tej celkovej obálky výdavkov, ktoré idú na mzdy vo verejnej správe.
Tu si len dovolím pripomenúť, že, samozrejme, súčasťou tejto obálky sú aj mzdy zamestnancov, nielen štátu v tom ponímaní klasickom, ale aj celej samosprávy, teda miest, obcí a vyšších územných celkov.
A na konci dňa čísla, ktoré vidíte a následne schvaľujeme v štátnom rozpočte, bývajú obvykle, ak sa podarí dohoda dosiahnuť, výsledkom kolektívneho vyjednávania. Spravidla výsledky tohto vyjednávania sú známe niekedy na jeseň pred schvaľovaním rozpočtu, niekedy v septembri.
Skončil som, ďakujem.
Mám odpovedať na otázku, ktorá sa týka rozpočtového portálu. Takže dovoľte mi odpovedať.
V...
Mám odpovedať na otázku, ktorá sa týka rozpočtového portálu. Takže dovoľte mi odpovedať.
V súčasnosti poskytuje informáciu o rozpočte verejnej správy stránka rozpočet.sk. Táto stránka bola spustená už v roku 2011 a obsahuje informácie o procese prípravy rozpočtu verejnej správy, štruktúre rozpočtu, ale aj príslušnej legislatíve, ktorá sa týka rozpočtových politík. Stránka podáva informácie nielen o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočtoch jednotlivých subjektov verejnej správy.
Vzhľadom na skutočnosť, že v dnešnej naozaj dynamickej dobe rovnako oblasť verejných financií prešla od času spustenia tento stránky vývojom a prebiehajú na našej úrovni ministerstva financií diskusie a nielen diskusie, ale analýzy a sú spustené práce na úprave tejto stránky a výsledkom by naozaj mala byť taká webová stránka rezortu, ktorá moderným, pútavým spôsobom priblíži občanom zložitú problematiku rozpočtu verejnej správy, lebo naozaj niekedy je to o číslach, ktorým málo ľudí rozumie. To znamená, my naozaj pracujeme na tom, aby sme možno aj za účasti ľudí, ktorí, ktorí sa venujú problematike a klientsky orientovaným stránkam. Za účasti týchto ľudí proste chceme, chceme ich dostať na takú úroveň, aby ste sa v nej lepšie vedeli všetci orientovať. Samozrejme, všetci tí, ktorí majú záujem, lebo kľúčovo je to nasmerované asi na odbornú verejnosť, na novinárov a všetci, ktorí sa z oblasti médií zaujímajú, ale, samozrejme, aj na mnohých vás, ktorí sedia dneska v poslaneckej snemovne, aby ste potom následne mohli v rozpravách, či už k štátnemu rozpočtu, alebo k iným, k iným legislatívnym aktom, zaujať, zaujať jasné stanovisko.
Nakoľko tento proces zatiaľ nie je uzavretý z hľadiska práce a analýz, neviem v tejto chvíli povedať jasné, jasné slovo, termín, odkedy spustíme novú stránku alebo jej amulet, jej, jej obnovu. Môžeme len povedať, že sa na tom naozaj robí a nehovoríme o rokoch, hovoríme o mesiacoch. Pevne verím, že v budúcom roku budeme vedieť spustiť túto stránku.
Všetko, skončil som.
Vystúpenie v rozprave 19.4.2016 18:59 - 19:02 hod.
Peter KažimírJa naozaj využijem iba posledné minúty, ktorá nám asi zostávajú z dnešného rokovacieho dňa, aby som na pani poslankyňu zareagoval týmto spôsobom, ktorým si asi aj želá. A urobím to práve v oblasti, ktorú pomenovala úplne v závere svojho vystúpenia. K tomu úvodu sa nebudem vyjadrovať, lebo ona tiež vie, že moja reakcia bola reakciou na jej výrok o, o diplomovej práci napríklad?...
Ja naozaj využijem iba posledné minúty, ktorá nám asi zostávajú z dnešného rokovacieho dňa, aby som na pani poslankyňu zareagoval týmto spôsobom, ktorým si asi aj želá. A urobím to práve v oblasti, ktorú pomenovala úplne v závere svojho vystúpenia. K tomu úvodu sa nebudem vyjadrovať, lebo ona tiež vie, že moja reakcia bola reakciou na jej výrok o, o diplomovej práci napríklad? Moja otázka, lebo nepočuli ste, moja otázka bola, koľko, koľko programových vyhlásení pani poslankyňa už vypracovala alebo čítala. (Reakcia z pléna.) Ale nebudeme asi viesť teraz tento dialóg.
A chcem len povedať to, že pri hazardných hrách, pamätníci si pamätajú, že v roku 2012 som tu bol s novelou zákona, Igor Matovič si to pamätá veľmi dobre, a po tom, čo som tu zažil, tuším som tu strávil asi šesť dní a pri dvoch čítaniach a stal som sa ako (vyslovené s pobavením) nový minister otcom hazardu, ja som hazard vymyslel, ja som teda ho aj podporoval, aj som všetky hriechy sveta, ktoré si viete predstaviť, ktoré s hazardom za účasti kresťanských demokratov, vtedy kvalitnej účasti kresťanských demokratov v tejto sále zažil. Môj záväzok bol, že už nikdy s novelou zákona neprídem do tejto snemovne, čo som ináč splnil, akože. Ja som už do konca volebného obdobia, minulého volebného obdobia s novelou zákona neprišiel.
Môžem avizovať, že sa budeme sústreďovať na prípravu vládnej novely a viem si predstaviť, že tu bude o ňu podobný záujem. A viem si predstaviť, že veľmi pružne by sme mali zareagovať aj napríklad na výsledky toho plebiscitu, ktorý prebehol teraz v konkrétnych mestách, a mali by sme sa poponáhľať, pretože druhá strana tiež pracuje a v zmysle zákona nemáme dostatok možností na to lege artis reagovať.
Ale, pani poslankyňa, musím vás v jednej veci upozorniť na jednu vec, ktorú si ja neviem vysvetliť. Ja som si momentálne googlil váš, zopár vecí o vás. A u absolventov, teda u ľudí, ktorí majú kontakt so saleziánmi, som, nie som zvyknutý, ani u mojej ženy nie som zvyknutý na to, aby zamlčovala fakty a manipulovala, pretože vo vládnom vyhlásení máte, v tej slohovej práci alebo diplomovej práci, máte zmienku nielen o tom, že sa tu bude opravovať niečo s výhernými automatmi, ale ja vám zacitujem: "Navrhne efektívnejšie pravidlá a podmienky v oblasti dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier s dôrazom na výherné prístroje." A potom akosi vám vypadlo: "Zvýši úroveň ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti on-line hazardných hier v nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb on-line hazardných hier." Ja viem, že je to lákavé vyberať, trúsiť veci tak, ako sa hodia, ale buďme, buďme k sebe korektní, lebo inak to vyzerá veľmi zle.
Ďakujem. (Potlesk.)