Ďakujem za možnosť zareagovať. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. A v podstate ďakujem aj za spôsob vystupovania kolegov kľúčovo z opozície. A z môjho pohľadu, dokonca vonkajšieho pozorovateľa procesov na našej politickej scéne za posledné mesiace to pri tejto téme považujem za návrat k takému zdravému rozumu a k debate k veci. Pretože to, čo zaznelo kľúčovo z pohľadu opozičných poslancov, je presne pohľad pravoľavý, by som to takto nazval,...
Ďakujem za možnosť zareagovať. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. A v podstate ďakujem aj za spôsob vystupovania kolegov kľúčovo z opozície. A z môjho pohľadu, dokonca vonkajšieho pozorovateľa procesov na našej politickej scéne za posledné mesiace to pri tejto téme považujem za návrat k takému zdravému rozumu a k debate k veci. Pretože to, čo zaznelo kľúčovo z pohľadu opozičných poslancov, je presne pohľad pravoľavý, by som to takto nazval, lebo väčšinovo pravoľavý.
Najprv by som si dovolil reagovať podnety, ktoré sa týkali priamo návrhu tohto zákona. Som naozaj pamätník, ktorý sa týka, pamätník z pohľadu zavedenia bankového odvodu alebo Bank Love, ak to chceme hovoriť, volať po anglicky, pretože som bol opozičný poslanec, ktorý viackrát provokoval vtedajšieho ministra financií a Ivana Mikloša na to, aby zaviedol takýto typ odvodu v čase v podstate krátko po vrchole, prvom vrchole krízy po roku 2009, ak si pamätáte, v tom krátkom čase vlády Ivety Radičovej v roku 2010 až 2011. Čiže SMER – sociálna demokracia prichádzala, pokiaľ viem, dvakrát bola v tejto Národnej rade s konkrétnym návrhom zákona, návrhom zákona, ktorý vtedajšia koalícia, v ktorej sedí aj dneska väčšina opozície, v podstate bola v danej vláde, vtedy nesúhlasila v rámci obvyklého princípu, čo je z opozičných lavíc, vládnej väčšine zväčša nevonia. Takže tento text bol odmietnutý a potom bol z čista jasna, aj z dôvodov prípravy rozpočtu na rok 2011 a ´12, zázračne tento text zákona skoro vcelku akceptovaný, prepísaný do vládneho návrhu a zákona a presadený a väčšinou hlasov vládnych poslancov.
Potom po roku 2012 tento odvod bol navýšený o hranicu 0,4 %, budem vám hovoriť len výsledné čísla, aby ste mali pocit, išiel z 0,2 na 0,4. Potom bol dohodnutý tzv. roudmap, alebo cestovná mapa s celým bankovým sektorom na to, ako sa tento objekt má vyvíjať s tým, že bola stanovená konečná hranica. To znamená, ja vás chcem všetkých poopraviť, tento odvod nemal skončiť v roku 2012, mýlite si to s odvodom pre firmy pôsobiace v regulovanom prostredí. Tento odvod sa má podľa platného zákona znížiť z úrovne 0,2 na 0,1. To sme mali ísť na polovičnú úroveň, pretože sa dosiahla hranica akumulácie na úrovni tri štvrte miliardy eur, mal klesnúť na polovicu a mal postupne odoznieť na hranici 0,01, nemal nikdy zaniknúť. Tento napriek debatám, ktoré v tejto sále naozaj boli veľmi vášnivé v rokoch 2010 a 2011, bolo v tom veľa politiky, veľa pravoľavého videnia, veľa populizmu, z tej jednej aj z druhej strany, tento odvod potvrdil svoje vizionárstvo. Pretože banková únia, tak ako je dneska vnímaná, ako i minimálne dva piliere, supervízia a záchranný systém spoločného zachraňovania systémových bánk v bankovej únii, potvrdilo, že to bola presne cesta, ktorú následne v podstate kopírovali európske modely, ktoré sú dneska súčasťou smerníc alebo takého introgovernmentálneho vnímania bankovej únie. Čiže z pohľadu fungovania tohto odvodu myslím, že už dnes nemusíme mať nejak vzrušenie o tom, či je to správna cesta, či je to nejaký ľavicový extrémizmus alebo nejaký revanš. Nie, je to naozaj pohľad na to, že niekto za tú krízu z hľadiska dedičného hriechu DNA mohol niekde v úvode v rokoch 2008 a ´9. To je už tiež možno pre pamätníkov, naozaj v rokoch ´6, ´7, ´8 sme zažili konjunkturálne piky, úplné vrcholy svetového rastu ekonomiky vo všetkých kútoch svetadielov, ktoré dneska sú z pohľadu toho, čo zažívame, neopakovateľné a nedosiahnuteľné z hľadiska rozdelenia rizík vo svete tak, ako ich vnímame. A finančný sektor na tom mal svoj podiel.
Takže nehľadajme spravodlivosť v týchto systémoch, dokonalú spravodlivosť, ale naozaj aj z hľadiska vlastníckej štruktúry nášho bankového sektora, ktorý je z absolútnej väčšiny vlastnený zahraničnými bankovými domami, s kľúčovou orientáciou na rakúsky, áno, na rakúsky bankový sektor, následne taliansky, trochu nemeckého, niečo z talianskeho, tak vzhľadom na ten rodostrom našich bankových domov treba to vnímať veľmi, veľmi komplexne. Je pravdou, že na začiatku tohto tisícročia Slovensko si vyriešilo svoje problémy, hriechy minulosti, pretože niekto tieto hriechy spáchal v deväťdesiatych rokoch, keď boli naše banky zhumpľované, oddlžili sme ich, stálo nás to 10 a 12 % hrubého domáceho produktu, nikto nám nepomohol, zaplatili sme to sami a je to premietnuté dodnes vo verejnom dlhu, pán kolega. Dovoľujem si povedať, nárek nad veľkosťou dlhu musí so sebou niesť aj informáciu o tom, čo v tom dlhu je.
Takže toto máme za sebou a dnes máme veľmi zodpovedný prístup, ktorý sa týka budovania akejsi rezervy peňazí v štátnych finančných aktívach. Dnes je to tri štvrte miliardy eur, po čom, ak prejde tento návrh novely zákona, odpovedám na jednu z otázok, to finále, pán Mihál sa tvári strašne otrávene, to finále bude, pán poslanec Mihál, na úrovni skoro 1,3 mld. eur. Tu chcem povedať, že sme oproti iným krajinám oveľa vpredu, ináč to je aj odpoveď na otázku tzv. tretieho piliera bankovej únie, a to je mutualizácia alebo spoluzodpovednosti za ochranu vkladov v celej bankovej únii. A tu máme postoj veľmi blízky Nemecku, kde tvrdíme, že si krajiny majú najprv splniť svoje domáce úlohy, majú si znížiť rizikovosť vlastného bankového sektora, majú si vybudovať ex ante, to znamená, dopredu systém ochrany vkladov. My sme jedna z mála krajín v Európskej únii vrátane starých členských krajín, dôstojných dám Európskej únie, ktorá má dopredu budovaný Fond ochrany kladov a má vybudovaný tzv. rezolučný fond, alebo ak chcete, prepáčte za anglické výrazy, backstop, takú národnú zábezpeku. A to bol práve tento rezolučný fond, ktorý je budovaný štátnymi finančnými aktívami, a keby sa niečo stalo a vždy sa niečo môže stať, práve preto, že naše banky napriek tomu, že sú doma riadené konzervatívnym bankovým dohľadom Národnej banky Slovenska a domácim konzervatívnym manažmentom, ale sú stále prepojené svojimi vzťahmi s matkami, ktoré sú už v takom stave, v akom v Európe banky bývajú, pozrite si posledné výsledky stress testov európskych bánk, a ja nechcem nič spochybňovať, nič zvýrazňovať, ale isté riziká a geografické riziká, kde sú nejaké problémy, sú tam dosť jasne čitateľné.
Je úplne jasné, že existencia tohto odvodu tu je. Platí aj to, čo povedal pán predseda výboru Kamenický. Mali sme veľa debát o tom, čo sa prenesie do cien a čo sa neprenesie do cien. Viete, že tu okrem zákonnej úpravy, kde sa neumožňuje tento odvod priamo prenášať do cien, máme aj nejakú realitu životnú, ja vás nechcem presviedčať o tom, že čo je zelené je modré a naopak, ale pravdou je, že keď sa tento odvod zavádzal, bol tu obrovský nárek a hrozby o tom, ako prepadne zisk bánk a ako to fatálne sa proste prenesie do cien produktov. Máme za sebou niekoľko rokov fungovania tohto odvodu a viete, že máme nejakú, nejakú stabilitu, transparentnosť, povedzme, že v poplatkovej politike, teraz v úvodzovkách, našich bankových domov, a na druhej strane máme nejaký vývoj zisku. A vývoj čistého zisku napríklad za minulý rok je úplne identický a je stále na úrovni okolo vyše pol miliardy eur ročne za celý bankový sektor. To znamená, je úplne jasné a dokázateľné, že bankový sektor sa vysporiadal s týmto odvodom bez toho, aby sa nejak fatálne ohrozila finančná stabilita sektora ako takého. A zároveň platí, keďže nenavyšujeme tento odvod, hej, my nič iné nerobíme, len ho ponecháme na úrovni hranice 0,2 percenta. Ja by som chcel vidieť v tejto miestnosti tohto romantika, ktorý by prehlásil, že ak ten odvod znížime, tak sa znížia ceny poplatkov alebo ceny služieb. Chcel by som toho romantika vidieť, ktorý si myslí, že dnes je taká miera konkurencie na bankovom trhu na Slovensku, že by sa pokles tohto odvodu preniesol v prospech ľudí. Opozícia strašne rada používa slovo ľudí, v prospech ľudí.
Pán poslanec Beblavý má ale plnú pravdu, ak hovorí, že ak chceme niečo viac urobiť v prospech ľudí, máme to robiť v prospech ochrany klientov, spotrebiteľov a v podpore konkurencie. Tento odvod, keďže je plošne používaný na všetky bankové domy v tejto krajine, nejde proti konkurencii, národnej konkurencii a rozhodne nejde ani proti ochrane spotrebiteľov ako taký.
Otázka a odpoveď pánovi poslancovi Jurzycovi ešte z hľadiska toho číselného miš-mašu, ako to môžete nazvať. Doložka hovorí o dopade 52 mil. eur a NBS hovorí o 60 mil., je to netto, brutto bankové, to znamená, pohľad Národnej banky, finančnej stability. Odvody asi naozaj okolo 60 mil. eur navyše oproti pôvodnému scenáru, ale keďže tento odvod je daňovo odpočítateľná položka, znižuje to samozrejme daň z príjmu, takže celkový dopad v prospech verejných financií je niečo cez 50 mil. eur.
Niečo ste mi... Aha, pardon. Niečo ste mi chceli povedať, pán profesor (rečník sa obracia dozadu)? Ďakujem.
Takže toto, dúfam, že racionálne z mojej strany, hej, to znamená, mimo politiky, mimo nejakých šťuchancov. Poďme k šťuchancom a k takým tým, ľavopravému nejako videniu sveta.
Dámy a páni z opozície, bol som pri tvorbe vládneho programu ani nie tak z pozície svojej nejakej straníckej, ale z pozície ministra financií, čo je asi bežné, a stane sa to aj vám, keď budete mať tú možnosť. A táto vláda naozaj tým, že je pravoľavá, alebo stredoľavá, ale tak, kto jak sa pozrie do akého zrkadla, tak to uvidí. Samozrejme, mám v sebe tú krehkú rovnováhu videnia sveta aj pohľadu na verejné financie. Ja som ale minister financií strany, ktorá je sociálnodemokratická. Ja vám hovorím s úplnou, akože bez toho, aby som sa musel za to nejako hanbiť, alebo žeby som to nejako skrýval, ja považujem mieru prerozdeľovania v tejto krajine za stále malú, hej. To znamená, ak by sa páni kolegovia, je vás väčšina, ako v pravici, je to legitímne, váš pohľad na svet, túžba po malom štáte je jedna z túžieb, ktorá v podstate ani nebola naplnená, je aj ťažko naplniteľná vzhľadom na systémy urobené, ktoré sú proste zakomponované v demokratickom zriadení ako takom. Ale ja som naozaj presvedčený o tom, že Slovensko patrí po vyše desaťročnej hegemónii pravicových neoliberálnych postojov z konca deväťdesiatych rokov a zo začiatku tohto storočia, jeho následkom patrí Slovensko v miere prerozdeľovania, čo je podiel výdavkoch na hrubom domácom produkte, alebo v daňovej, to je ad dva, ak chceme hovoriť, to je oblasť zase super odvodov a daní na HDP, patrí na chvost v Európskej únii, na chvost v OECD. Prosím, zoberte to do úvahy. To je stále pravda. Aj po tom, čo vy voláte nájazdy jednofarebných ľavicových vlád, to je stále pravda. Stále je pravdou, že Slovensko patrí po tom, čo ste tu prečítali, ste prečítali, pán poslanec, v podstate taký report dvoch pohľadov Konzervatívneho inštitútu a potom INESS-u. To sú dva syntenky, ktoré sú, ja volám podpionierske organizácie pravicových strán, ony túžia, aby sa zavesili na nejakú funkčnú pravicovú stranu, len nemajú na akú, lebo ste, bohužiaľ, v stave, v akom ste. A ony vám dávajú teda potravu, ktorá je, bohužiaľ, aj často manipulatívna. Už, pán poslanec, vy ste tu vymenovali, viete, ja by som tu mal byť majstrom manipulácie v číslach po tých rokoch, ale snažím sa, snažím sa nebyť chytaný za slovo, ale nemôžte, viete, skombinujete, skombinujete európske peniaze so štátnymi, štátne s verejným sektorom, verejný sektor je štát a samospráva, vrátane žúp, našich milovaných, aj vrátane Banskobystrickej župy, aj so všetkými zamestnancami, učiteľmi. Aj týmto proste. Ja chápem snahu dať trochu inzulínu zase, to už je, štát je zlý, nevie to a proste my sme to vedeli robiť, to v rámci súťaže, ktorá je legitímna a ktorá by tu mala prebiehať namiesto mnohých iných vecí a je v pohode. Je na nás, aby sme v záujme sa preli o tom, čo má byť nejaká vízia.
Ja vám hovorím, že ak si napríklad, pán poslanec Mihál sa tu proste, sa čuduje nad tým, čo v Bratislave sa udialo pre infraštruktúru, to je taký typický pohľad Bratislavčana a toho, čo vidí len tak za Inter a nikde inde. Viete, lebo ja poznávam veľa ľudí, dokonca vo vlastnej rodine, ktorým vôbec nezáleží na tom, čo je za Bratislavou, majú to úplne v paži. Ako načo je, sú ľudia, ktorí povedia, načo vám je nejaká diaľnica za Trnavou, načo vám je za Pezinok niečo, však tu sa deje svet, tu sú plné Shopping Moly, tu sú ľudia a komu tu vôbec, akože nejak, niečo sa mu deje ako nejaké zlé?! Lenže títo ľudia a títo ľudia píšu do novín každý deň, rozčuľujú sa o tom, aké to je. Ako je to možné nevedieť žiť s Rómami na východnom Slovensku, nevyjsť s nimi? Ako je to možné, keď tuto v bratislavskej kaviarni je to tak všetko iné a my by sme chceli byť iní a hlavne chceme robiť dobre pre ľudí, že, pán Mihál a ostatní?!
No, máme takú krajinu aj z pohľadu verejných financií, aké sme si nastavili proste pravidlá. Ja vám chcem len povedať, že ak sa budeme, hľadieť, napr. v Bratislave, Bratislava je podľa mňa hanbou jedného hlavného mesta, jednej krajiny európskej, z pohľadu toho, ako vyzerá. Ak si myslíme, že to budeme riešiť tým, že bohatší si kúpia SÚV, len na to, aby cez tie jamy prechádzali bez problémov, a ďalej budú platiť proste, máte tu miliónové nehnuteľnosti, na týchto kopčekoch tuto v okolí, kde sa aj radi stretávate. Dane sa tu platia z nehnuteľností také ako v Rožňave alebo v Košiciach. A vy sa nečudujte, dámy a páni, lebo keby sme tu prišli s návrhom zákona o zvyšovaní napr. dane z nehnuteľnosti, tak to by ste tuná mali plné ústa ľudí. Problémom je, ten, napríklad, viete, miera, Bratislava je osobitný prípad, kde financovanie samospráv je vzorec, ktorý tu bol proste implementovaný do legislatívy tiež ešte za jednej inej múdrej vlády, a proste na hlavné mesto sa z tohto pohľadu asi zabudlo. A ja si, nepovažujem za úplne normálne, aby hlavné mesto vedelo zrekonštruovať svoje cesty a chodníky len vďaka injekcii zo štátnych firiem, čo sa muselo udiať minulý rok, aby sme tu mohli mať zopár potentátov z Európy a aby sme tu proste sa nemuseli hanbiť, že vám niekto spadne do kanála. Toto je ale výsledok, toto je jeden z výsledkov vášho videnia. Niektoré, teraz nechcem hovoriť, všetkých vás, ale niektorých tých, takých tých nositeľov zástav toho malého, malého až najmenšieho štátu, aký je a každý si bude nosiť so sebou vedro asfaltu a zaasfaltuje si tú svoju dieru pred svojím domom. Asi by toto možno mohlo byť jedno z videní.
Ja vám chcem len povedať, pán kolega, že o miere prerozdelenia napríklad, ak do toho započítate napríklad, že zníženie druhého piliera, hej, z deväť na štyri, je väčšia miera daňového zaťaženia, čo je napríklad v tejto analýze tak zarátané, tak je to zlé. Proste je to populizmus, chceme, aby nám tak vyšlo, tak vyjde, keď si tak povieme. Takže ja sa vraciam okľukou. Miera prerozdeľovania v tejto krajine je stále malá, miera efektivity výberu mnohých daní je stále ešte nedostatočná. Vidíme to cez tzv. VAT Gapy a ďalšie gapy z hľadiska teoreticky možného výberu. Máme všetci, či tu sme my alebo budete tu vy, roboty ako na kostole, z pohľadu toho, aby orgány štátu z hľadiska dodržiavania zákonnosti, lebo hovoríme o zákonoch, dosiahli optimálne európske minimum. Tak to nazvime.
A ešte k fiškálnym cieľom. Rozpočet bude samozrejme záležitosť tejto jesene aj z hľadiska politických diskusií v koalícii, aj samozrejme z hľadiska obrany a útokov na tento rozpočet, návrh rozpočtu, ktorý tu zažijeme niekedy v novembri a decembri tohto roku. Ja vám len môžem povedať, že ciele, ktoré schvaľuje vláda v programe stability, lebo to je ten dokument, ktorý vlastne definuje základné ciele na najbližšie roky, tieto ciele sme schopní dosiahnuť bez nejakých zásadných zmien v napr. daňovom mixe, ak to chceme takto nazvať. Pravdou ale je, že vláda sa dohodla na tom, že znižuje daň z príjmov právnických osôb o jednopercentuálny bod a ruší daňové licencie, čo je dohromady v tom strednodobom pohľade štvrť miliardy eur ročne. To je základná vec, na ktorú vám, stále vám musím proste, musím, zrovna ak hovoríte o plusoch a mínusoch, zabúdate hovoriť o tomto základnom čísle. Už len návrh zákona o dani z príjmov, ktorý ešte nie je v hotovej vládnej podobe, má v sebe doložku, ktorá hovorí o negatívnom dopade 130 mil. eur na budúci rok. To len aby ste chápali ten koncept, v ktorom žijeme. Ale chcem povedať, že bez týchto zásahov sme schopní dosiahnuť ciele, ktoré sú stanovené, a tie sú na rok 2019 stanovené v objeme prebytkového rozpočtu, ale nie sme schopní tieto ciele dosiahnuť pri napĺňaní vládnych priorít, ktoré sú pomenované tiež v programovom vyhlásení vlády, ktoré sa týkajú napríklad platových pomerov našich učiteľov a ďalších zamestnancov štátnej a verejnej správy, navýšenie obrany výdavkov, zvyšovania výdavku v oblasti životného prostredia, atď., atď., ale uvidíte, a ja vám to garantujem, som tu zažil štyrikrát, zažijem to päťkrát, všetci tí, ktorí sa zaprisahávate o tom, ako veľa štát vyberá, ma tu budete kritizovať o tri mesiace, kde všade chýbajú peniaze. Stavme sa!
Ďakujem pekne.
Skryt prepis