Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V rámci boja proti daňovým podvodom sa navrhuje zaviesť tzv. superpredbežné opatrenie, tak aby správca dane mohol okamžite zabezpečiť peňažné prostriedky na účte daňového subjektu s cieľom zabrániť ich ďalšiemu zneužívaniu v podvodnom konaní. S cieľom zjednodušiť výkon správy daní sa navrhuje, aby správca dane mohol sám opraviť chyby v daňovom priznaní, ktoré nemajú vplyv na výšku dane. Pokiaľ ide o chyby, ktoré majú vplyv na výšku dane, zavádza sa nový inštitút – vyrubovací rozkaz, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie danie, t. j. správca dane môže vyrubiť daň bez výkonu daňovej kontroly na základe skutočností, ktoré má k dispozícii. Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami, ktorá nahradí súčasné nákladné papierové doručovanie poštou. Aby bol inštitút odkladov a splátok dane prístupnejší pre širšiu podnikateľskú verejnosť, navrhuje sa pri sumách nad 3000 eur nevyžadovať zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom a súčasne sa ruší doterajší ročný časový limit povoľovania odkladov. Predpokladáme, že sa toto opatrenie bude dotýkať 100-tisíc podnikateľov, ktorí by tento inštitút vedeli využiť. Všetko na úvod.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Zareagujem krátko a energicky. Najprv by som chcel informovať, že nebudem súhlasiť so žiadnym z navrhovaných pozmeňovacích návrhov, aby sme to mali rýchlo a z cesty, úplne jasno. A myslím si, že pri téme, ktorá tu bola komunikovaná pánmi poslancami, tak myslím si, že ste sa všetci trafili, trafili ste klinec po hlavičke z pohľadu toho, že chápete, že sa snažíme hlavne vysporiadať s legislatívou, ktorá tu síce bola prítomná a platná a možno aj celé desaťročie, ale prakticky sa nerealizovala. Takže ja si dovolím povedať, že z relatívne, síce s istou mierou diskomfortu, ktorú vytvára aj takáto debata, len relatívne otvorene do očí vám hovoríme, že nechceme pokračovať v robení nejakej Potemkinovskej dediny, čo je napríklad návrh rozpočtu k 15. augustu počas uhorkovej sezóny, keď to tak zaujíma akurát bulvár, aby vedel proste nesúrodé čísla úplne súrodo komentovať. Čo sa deje každý rok a bola tomu vystavovaná akákoľvek vláda, ktorá tu bola. Opakujem, toto nemá, táto debata nie je v zásade o politike, hej, o ľavo-pravej politike. Je to skôr debata o tom, čo je realita. A možno tu máme isté napätie, ale to je tiež prirodzené medzi Národnou radou a exekutívou. A tu vám chcem len povedať, že z hľadiska zverejňovania návrhu alebo skutočného rozpočtu, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Môžem vás poprosiť, kolegyne, kolegovia, o kľud v rokovacej sále? Ďakujem.

Kažimír, Peter, minister financií SR
Ja vám môžem len povedať, že vláda schvaľuje len návrh rozpočtu, ktorý posúva do Národnej rady, a prakticky, prakticky, ale aj naozaj prakticky sa to deje, to, že Národná rada, či už cez výbory, cez gestorský výbor alebo cez plénum môže vstúpiť do rozpočtu a má absolútnu suverenitu v tom, aby rozhodovala ako nakoniec rozpočet vyzerá. To, že máme reálnu, podľa mňa zaslúženú a slušnú prax v tejto krajine, že sa rozpočet netrhá na kusy v Národnej rade na základe nejakých lobistických záujmov tej-ktorej politickej strany, to je zase tiež pravda. Ale ak chce niekto kultivovanú debatu o rozpočte, slovo kultivovaná nie je úplne vždy na mieste, ani v tejto váženej sále, tak to v zásade nemusí platiť, nemusí byť v rozpore s tým, že je skoro 60 dní medzi návrhom rozpočtu, schválený vládou, a návrhom rozpočtu (zaznievanie gongu), o ktorom sa rokuje v pléne Národnej rady. Čiže tým je prístup verejnosti k informáciám, pán poslanec Dostál, úplne zabezpečený. (Reakcia z pléna.)
Ja viem, o čo ide z hľadiska schvaľovania. Ale to sú také ľúbivé reči, ktorými sa zaštiťujete, a to je otázka verejnosti. Verejnosť je veľmi ľúbivá záležitosť v danej veci, ale ja som minister financií a ako minister financií som kľúčove v spore so všetkými, so všetkými, opakujem vám, z pohľadu toho, kto má dostať aký podiel výdavkov z celého balíka peňazí, ktorý sa proste rozdeľuje. To je proste prirodzené rozdelenie. A to znamená, som prirodzene v konflikte so všetkými zástupcami verejnosti, lebo aj minister dopravy sa v danej chvíli stáva verejnosťou.
Takže tu musím povedať, že v zásade navrhujeme teraz veľmi čisté riešenie, ktoré je ešte dokonca v takom praktickom tichom rozpore s tripartitným rokovaním, ktoré sa má usporadúvať pred rokovaním vlády. Tam ten spor reálny je. Zaoberali sme sa s ním aj proste pred dvoma týždňami práve pri rokovaní tripartity o návrhu rozpočtu, kde tak isto kolegovia z tripartity, či to boli zamestnávatelia alebo odborári, mali naozaj pár hodín iba na to, aby hovorili o základných črtách rozpočtu. Čiže summa summarum, prosím vás o... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále, nech pán minister môže dokončiť.

Kažimír, Peter, minister financií SR
Prosím vás o pochopenie v tom duchu, že teraz si presadzujeme relatívne tvrdohlavo také čisté riešenie z pohľadu plnenia lehôt. Platí to, že zákon samozrejme bude, z hľadiska definitívneho schvaľovania v Národnej rade bude vystavený ako každý rok kritike, mikroskopickému skúmaniu z toho, kde tie kapiláry rozpočtu proste sú nasmerované. A z hľadiska politiky a tak by som povedal, tak politického nakŕmenia je tu dostatok priestoru určite aj za takýchto podmienok. Zároveň ale pripúšťam, zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku, o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli, ale musíme brať do úvahy ten relatívne prísny a nadiktovaný kalendár, ktorý je tu daný, ja neviem, napríklad zverejňovaním čísiel, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, čo má na starosti Eurostat a Štatistický úrad, prognózovanie, európsky semester. Takže my sme naozaj, žijeme v takej zviazanej košeli, ktorá je daná európskou, ale aj národnou legislatívou, a nie ľahko sa nám dýcha. Takže z hľadiska praktického, praktických dopadov novo navrhnutej formy prípravy rozpočtu sme pripravení sa k tejto téme vrátiť opäť v budúcom roku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Rozpočtové pravidlá, je to taký, taká, v podstate taká biblia pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu, čiže v zásade dôležitá norma. A v podstate ani nie je zákon, ktorý by sa nejak veľmi často menil a dokonca ani zákon, ktorý nemá nejaké v zásade politicko ľavopravé zafarbenie. Ide kľúčovo o to, aby ten proces, ktorý je relatívne veľmi konzervatívny, zodpovedal, zodpovedal dobe. My sme začali so zmenami rozpočtového procesu už v minulom roku a v prvom rade sme sa snažili ako keby priblížiť proces, ktorý je tu tretí rok prítomný. A to je akýsi, niečo, čo sa volá európsky semester. A to je vlastne posudzovanie rozpočtových cieľov a celého rozpočtu Slovenskej republiky aj v Bruseli na základe nášho členstva v eurozóne. Asi ste si už zvykli na to, že popri klasickom rozpočte 15. októbra v danom roku vždycky posielame do Bruselu aj tzv. draft budget plan, po slovensky nejaký návrh rozpočtu, ktorý, ktorý posudzuje potom Európska komisia na zásade benchmarkov a pravidiel, ktoré majú také záhadné slová ako Two-Pack, Six-Pack a Pakt stability a rastu a podobne, a na základe tohto hodnotenia sme tri roky po sebe patrili ku kategórii absolútnych premiantov v rodine, ako je Nemecko, Holandsko, Luxembursko, kde v podstate sme boli vyhodnotení, že sme v súlade s pravidlami eurozóny.
Preto sme začali minulý rok vlastne s procesom, ktorý tú starú procedúru prispôsobuje aj z hľadiska času a procedúry k tomu, čo sa začalo diať po harmonizovaní s Európskou úniou, a dokončujeme v podstate túto robotu aj týmto, týmto zákonom. Do toho nám trošku prišli aj nové pravidlá legislatívneho procesu a výsledkom tohto trošku chaosu, do ktorého vstúpili samozrejme aj parlamentné voľby, mohli ste sa nad týmto výsledkom zasmiať, v auguste, keď sme vlastne na základe nových legislatívnych pravidiel boli povinní dať do MPK, do medzirezortného pripomienkového konania rozpočet, ktorý ale zase vôbec ešte nebol hotový, čiže vyšiel bez čísel, na čom sa zabavili niektorí komici v tejto krajine, či už sú v politike alebo naozaj v umení, takže aj toto zosúlaďujeme, aby sme sa vyhli takýmto výsledkom, o ktorých sa skôr dočítate v Hlave XXII ako v normálnej krajine.
Takže predmetný zákon sa zaoberá najmä, alebo navrhuje hlavne reguláciu čerpania výdavkov štátneho rozpočtu v prípade, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnutej prognóze Výboru pre daňové prognózy, výdavky štátneho rozpočtu vo vzťahu k týmto rozpočtovaným príjmom bude možné použiť len v prípade, ak celková suma daňových príjmov bude obsiahnutá v prognóze výboru pre daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku. Zložito povedané. Po slovensky, tri roky po sebe sme mali vytvorenú rezervu ako keby si rezervu na lepší príjem. Spôsobilo to búrku v pohári vody a aj za účasti, aktívnej účasti, samozrejme, aj opozície, dokonca pán prezident sa o to zaujímali na prelome rokov. Ja len potvrdzujem, že táto úprava vlastne hovorí to, čo sme vždy robili.
My sme, čo sme robili? Robili sme to, že sme tri roky po sebe v podstate na základe reality posledných troch rokov predpokladali, že vyberieme viac daní ako odvodov, ako nám stanovili dokonca konzervatívni analytici. Nikdy sme ale takéto peniaze nerozpočtovali na jednotlivé výdavky, čakali sme, či sa naplnia. Vždy sa naplnili, naopak, tie, dokonca príjmy sa vždy preplnili a potom tieto prostriedky boli uvoľnené. Chcem len upozorniť a opakujem to stále, len rok 2015, sa líši odhad, na základe ktorého bol robený rozpočet, a realita roku 2015 sa líšila o miliardu 300 miliónov. To, že sme si my vytvorili rezervu, ja neviem, povedzme 300 mil. v danom roku ako nadpriemerný stav alebo nič oproti skutočnej realite. Takže je to náš taký odborný spor aj s odbornou obcou, ak to mám takto nazvať, čo je správne, čo nie je správne. My len teraz tvrdíme že dávame do zákona to, že naozaj ak kľúčovo Národná rada rozhodne o tom, že príjmy majú byť vyššie, lebo si trúfame ďalej a ďalej bojovať s daňovými únikmi, tak, alebo zvyšovať efektivitu výberu daní alebo odvodov iným spôsobom, tak to máme právo urobiť, a ani nieže to máme právo urobiť, to máme aj dnes, lebo nie sme v rozpore so zákonom, ale môžeme takéto peniaze použiť až vtedy, ak naozaj Výbor pre daňové prognózy, ktorý je poradným orgánom ministra a ministerstva financií, skutočne čierne na bielom potvrdí, že takéto prostriedky prišli, alebo sú súčasťou oficiálnej prognózy. Čiže to opatrenie je tvrdšie, ako bola doterajšia realita.
V ďalšom vypúšťame fixný termín 15. augusta bežného roku, do ktorého ministerstvo financií predkladalo vláde návrh rozpočtu verejnej správy, a ministerstvo financií je naďalej povinné predložiť návrh rozpočtu verejnej správy tak, aby ho vláda mohla predložiť Národnej rade najneskôr 15. októbra v bežnom roku.
Rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov rozpočtovanej organizácie sa zjednotili a rozpočtové údaje o rozpočte podliehajú vlastne reálnej skutočnosti. To je ďalší bod, ktorý tam je. Z dôvodu, že zákon o štátnom rozpočte je špecifický a svojím charakterom a obsahom sa odlišuje od ďalších legislatívnych noriem, navrhujeme, aby sa vylúčil tento zákon zo špeciálneho zákona z procesu medzirezortného pripomienkového konania, to je to, o čom som hovoril, čo sa stalo v auguste. No a novelou zákona zároveň aj, zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy, sa zabezpečuje použitie návratných zdrojov financovania vrátane dodávateľských úverov.
V ďalšom chcem ešte povedať, že počas legislatívneho procesu na gestorskom výbore bol schválený pozmeňovák, ktorým sa, ktorého cieľom je vytvorenie dlhšieho časového priestoru na čerpanie bežných výdavkov, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe ako bežný transfer. Ide o takú klasickú záležitosť dotácií obciam, mestám, občianskym združeniam, ktoré, ktoré ak túto dotáciu dostanú v neskoršej časti roka, tak ju majú vlastne povinnosť vyčerpať do konca kalendárneho roka, čo bolo pre nich naozaj niekedy prakticky fyzický problém. Takže posúvame tú možnosť v podstate o dva mesiace. Navrhujeme, aby bežný transfer poskytnutý zo štátneho rozpočtu, aby sa mohol vlastne použiť až do 31. marca ďalšieho roku, pokiaľ bude pridelený po 1. auguste predchádzajúceho roku. To je asi všetko, čo som vám chcel na úvod k tomuto zákonu povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som o tomto zákone hovoril v prvom čítaní. Ide o kľúčovú transpozíciu európskeho práva. A chcem ešte povedať, že potom v podstate počas legislatívneho procesu gestorský výbor pre financie a rozpočet odporučil schváliť novelu zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých cieľom je vyprecizovanie zákona, ale napríklad aj uľahčenie podania príkazu na registráciu zmluvného záložného práva do registra záložných práv pri existencii dvoch centrálnych depozitárov. A takisto sú tam nejaké ďalšie legislatívno-technické úpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi, veľmi krátko reagovať. V podstate v tele zákona je ešte schválenie dodatočné, pozmeňovací návrh pána poslanca Madeja, ktorý podal pozmeňovací návrh, ktorým sa ustanovilo, že každé postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sa musí oznámiť spotrebiteľovi. S týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasíme.
Potom tam boli rôzne pokusy, ktoré sme identifikovali ako snahu hlavne poskytovateľov úverov, aby sme dostali aj takzvané zdieľanie nákladov do, do vzorcov, s čím sme ale my nesúhlasili. Išlo o snahu presadiť pozmeňujúci návrh, ktorý by sa zaviedol z dielne nákladov na domácnosť a vyživovaciu povinnosť osôb pre účely posudzovania schopností spotrebiteľa splácať. Tak s tým sme nesúhlasili. A teraz tento návrh, prax, pán kolega, ja musím povedať, že ak chcete niečo aj dobré presadiť, tak nám to musíte dať vedieť ako dopredu, toto nie (vyslovené s pobavením), to je príliš vážna legislatíva na to, aby sme mali päť minút teraz na posúdenie toho, čo chcete, čo chce básnik povedať. Môžem snáď jedine poprosiť, ak sa chceme vážne v tej veci zaoberať. Moji kolegovia, samozrejme, budú študovať váš návrh, ale ak sa niečo naozaj mieni v dobrom urobiť, tak treba o tom informovať predkladateľa, lebo ja to nemôžem len tak politicky pustiť, pretože ste mi sympatický (vyslovené s pobavením), alebo s vami súhlasím, alebo nesúhlasím. Ja možno, ak by sme požiadali o odloženie hlasovania o tejto veci, aby sme sa mohli k tomu postaviť, tak to by bolo asi tak najlepšie. Vtedy to, neodmietnem to proste takto spád ruky, ale pozrieme sa na to.
Ale, prosím vás, pán kolega, ak chcem, lebo naozaj sa dajú aj rozumné veci presadiť, ale odborne to musí byť proste posúdené. Jedno je, samozrejme, nejaký súboj a druhá vec sú veci, sú veci, ktoré, ktoré súvisia s tým, že každý máme právo do vecí vstupovať a nikto z nás geniálny z neba nespadol. Takže ja tým pádom prosím procedurálne, aby sme asi vytvorili priestor na to, aby sme mohli pozmeňovací návrh posúdiť a posunuli hlasovanie o tomto zákone na ďalšie, na ďalšie hlasovanie. To už asi necháme na vedení Národnej rady.
Všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh tejto novely zákona vznikol na základe iniciatívy Národnej banky Slovenska. Zákonodarnú iniciatívu potom prevzal samozrejme rezort financií. Za obdobie posledného roka dosiahol podľa Národnej banky Slovenska medziročný rast spotrebiteľských úverov až pätnásťpercentný nárast. Je nevyhnutné, aby bol rast objemu spotrebiteľských úverov postavený naozaj na zdravých a udržateľných základoch. Veritelia poskytujú spotrebiteľské úvery často výlučne s účelom dosahovania zisku bez zhodnotenia možnosti spotrebiteľa splácať tento úver. Návrh zákona je teda reakciou na snahu hlavného orgánu dohľadu – Národnej banky o väčšiu kontrolu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Cieľom návrhu zákona je zabrániť preúverovaniu sa spotrebiteľov a to prostredníctvom napríklad nástrojov, ako je stanovenie ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, ide o tzv. scoring klienta. Ide o stanovenie limitu na lehotu splatnosti, stanovenie požiadaviek na predkladanie dokladov a overovanie údajov o príjmoch spotrebiteľa, zohľadnenie zníženia príjmu spotrebiteľa, najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku.
Prijatím návrhu sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel nielen na banky, tak ako tomu v istej miere už bolo samozrejme aj dodnes, ale aj na tzv. nebankovky, ktoré majú veľký podiel na trhu spotrebiteľských úverov.
Chcem povedať, že tento zákon naozaj veľkým spôsobom reaguje na dynamiku tzv. súkromného zadlžovania. V médiách sa často dočítate a nepochybujem, že aj tu vystúpia poslanci, ktorí sa budú zaoberať alarmujúcim stavom, povedzme, v tejto oblasti. Ja chcem povedať, že z pohľadu hodnotenia medzinárodného posúdenia Slovensko ani v oblasti verejného zadlženia, tak ako to tu radi hlavne opoziční poslanci podkladajú, nepatrí určite k problémovým krajinám. Skôr naopak, patríme ku krajine, ktorá má, patríme možno k prvej tretine najmenej zadlžených krajín, v Európe určite. A z hľadiska domácností sme na tom ešte lepšie a zodpovedá to samozrejme mentalite Slovákov, ktorá v zásade fundamentálne je daná tomu, že je položená na tom, že sa bezhlavo Slováci akosi nevrhajú do priepasti zadlžovania. Ale je pravdou, že sme v generačnom posune, sme v kopírovaní modelov, kultúrnych modelov, kde všetko sa blyští a je, proste vonia a všetko sa dá kúpiť. Takže treba asi, asi uznať, že tento model mentalitného správania sa aj na Slovensku mení a že tu máme dynamiku zadlžovania domácností, ktorej, ktorá musí vzbudiť pozornosť. A toto je presne naša reakcia.
Takže akceptujem kritiku hrozby o tom, že to samozrejme zhorší prístup peňazí, ľuďom k peniazom a podobne, len na druhej strane je presne to, o čom tu častokrát hovoríte, a to je to, že ľudia často sú bezhlavo ochotní sa upísať diablovi z pohľadu toho, že sú schopní vlastne celý svoj majetok prehajdákať pre to a zaviazať sa vlastne k splácaniu úverov alebo zaručiť dom svojej starej mamy za to, aby sa nejako realizovali. Je to pre nás dôležité riešiť, samozrejme nie z takého politického, populistického hľadiska, ale z pohľadu toho, aby sme predišli, predišli v budúcnosti pasci, ktorú, ktorá by mohla tvoriť naozaj také sociálno-ekonomické napätie. A samozrejme sme aj naozaj v situácii veľmi nízkych úrokových sadzieb, kde naozaj, a nech to neberú finančné inštitúcie ako nejaké obvinenie, ale je to proste realita, kde ten súboj o klienta je obrovský a súboj o poskytovanie služieb a produktov je takisto obrovský, lebo to je vlastne cieľ, je to spôsob ako dosahovať zisk. No a keď toto skombinujeme, na jednej strane lepšiu ekonomickú situáciu, lepšiu situáciu na trhu práce a trend nie strácania práce, ale, naopak, vyšších nominálnych miezd a toho, že si vlastne človek môže prejsť z roboty do roboty bez toho, aby sa obával, že o robotu príde, keď to skombinujeme s tým, že je tu krutá konkurencia na trhu s poskytovaním finančných služieb a ešte aj ukrutne nízke úroky, čiže banky, nebankovky sa predbiehajú v tom, aby nalákali klienta, tak toto sú vlastne, je snaha, snaha stanovenia formálnych pravidiel na to, aby sme tomu trošku dali nejaký, nejaký poriadok. To je celé. Nevychádzame z premisy, že sme schopní zachrániť jedinca, ak sa ten jedinec zachrániť nechce, lebo myslím, že k tejto téme sa mnohokrát vrátime aj pri mnohých iných témach, ako je hazard a ďalšie a ďalšie veci. Takže je to naozaj podľa nás technokratická reakcia na situáciu, ktorá nie je katastrofická, nie je nejak strašne vážna z hľadiska porovnania naozaj medzinárodného, ale je tu proste trend, ktorý máme povinnosť si všímať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom návrhu zákona je možnosť podpisu dohody o úverovom mechanizme medzi vládou Slovenskej republiky a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Tento úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenskej republiky. Jedná sa o doplnenie súčasného rámca druhého piliera bankovej únie, slúžiaceho na riešenie krízových situácií bánk v Európskej únii. Podpisom dohody zabezpečujeme možnosť poskytnutia dodatočných prostriedkov pre riešenie krízových situácií finančných inštitúcií so sídlom v Slovenskej republike. Podporíme teda stabilitu slovenských bánk a ochranu prostriedkov slovenských občanov. Stanovený postup vyplýva zo záväzku Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie a rovnako z programového vyhlásenia vlády. V súčasnosti je Slovensko jednou z posledných krajín, ktoré do tohto času ešte nepodpísali predmetnú dohodu, a kľúčovým dôvodom bol politický cyklus v našej krajine.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Chcem vám dať na vedomie, že sa vlastne prijalo ešte ustanovenie, ktoré rieši skutočnosť, že zákon viac nebude vyžadovať získanie bankového povolenia alebo povolenia na poskytovanie investičných služieb správcom aktív, vzhľadom na to, že je už vyžadované podľa iných osobitných zákonov. Zároveň bolo prijaté ustanovenie, ktorým sa rieši, aby peňažné prostriedky Národného fondu pre riešenie krízových situácií a Fond ochrany vkladov nepodliehali exekúciám, aby sa tak zabránilo potenciálnym špekulatívnym exekúciám voči prostriedkom, ktoré majú slúžiť na ochranu prostriedkov občanov alebo záchranu týchto finančných inštitúcií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Návrhom zákona sa ponecháva ročná sadzba osobitného odvodu bánk na roky 2017 až 2020 na súčasnej úrovni 0,2 percenta. Ruší sa degresia bankového odvodu, to jest jeho automatické znižovanie a zároveň sa časovo obmedzuje platenie odvodu do roku 2021.
Dôvodom je navýšenie prostriedkov štátnych finančných aktív určených na riešenie potenciálnych kríz v slovenskom bankovom sektore a teda na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky, vrátane možnosti doplnenia systému ochrany vkladov. Sami vidíme, že bankový sektor v Európe je stále veľmi zraniteľný, o čom nás presvedčili nedávne udalosti okolo nemeckej nespochybniteľnej Deutsche bank a nepriaznivý stav aj v Taliansku. Rovnako hlasovanie o brexite vo Veľkej Británii spôsobilo nestabilitu finančného trhu. Slovenské banky sú veľmi úzko prepojené s európskym bankovým trhom, je preto potrebná zvýšená obozretnosť, čo bol dôvod, pre ktorý sa vláda rozhodla ponechať súčasnú úroveň sadzby bankového odvodu, aby tak banky vyzbierali viac prostriedkov na ich prípadnú záchranu. Vzhľadom na to, že sadzba odvodu sa v porovnaní so súčasnou úrovňou nezvyšuje, nie je ani dôvod na žiadnu obavu, žeby sa premietla do zvýšenia poplatku klientov bánk, ako to bolo naznačované už napríklad v priebehu debaty v prvom čítaní.
Zároveň vás chcem upozorniť na pozmeňujúce návrhy vo výboroch. Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporučil schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ich cieľom je zmena účinnosti zákona na deň vyhlásenia. Dôvodom bola skutočnosť, že ak by sme ponechali pôvodnú dobu účinnosti 24. október, prezidentovi Slovenskej republiky by po schválení Národná rada zrejme neposkytla dostatok času na plnú lehotu na podpis zákona. To je 15 dní, ktoré mu vyplýva z ústavy. Bol by to precedens, ktorý by sa mohol, samozrejme, v budúcnosti vypomstiť, a preto sa skrátila lehota dňom vyhlásenia, čím sa dosiahlo, že podpis v kratšej lehote bude rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, jeho samotným rozhodnutím. Buď návrh podpíše v lehote, alebo nepodpíše vôbec, ak by s ním prípadne nesúhlasil. V tejto veci s prezidentskou kanceláriou rezort financií už komunikuje, aby v prípade jeho súhlasu bol dosiahnutý ten podpis čím skôr. Toľko, toľko asi na úvod.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo.
Návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou o sociálnom zabezpečení bol pripravený s prihliadnutím na politické a ekonomické zmeny v oboch štátoch. Podľa tejto zmluvy budú do Čiernej Hory vyplácané dôchodky a iné peňažné a vecné dávky. Ide v súčasnej dobe o veľmi malý okruh osôb, na ktorý sa zmluva vzťahuje. K 31. októbru minulého roku bolo do Čiernej Hory vyplácaných šesť dôchodkov a v Slovenskej republike sú k tomuto dňu zamestnaní traja občania z Čiernej Hory.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo oboch zmluvných štátov, a na ostatné osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb.
Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na právne predpisy Slovenskej republiky týkajúce sa zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti, dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a úrazového poistenia, poistenia v nezamestnaní a prídavkov na dieťa. Vzťahuje sa na právne predpisy Čiernej Hory upravujúce tak isto podobné typy poistení.
Náklady na dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a ďalších dávok budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne, prídavky na deti budú hradené z bežne rozpočtovaných prostriedkov kapitoly rezortu práce a podobne náklady na zdravotnú starostlivosť budú hradené z verejného zdravotného poistenia. Náklady na čerpania zdravotnej starostlivosti budú medzi zmluvnými stranami vzájomne refundované.
Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou pred jej ratifikáciou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. A zároveň odporúčame Národnej rade rozhodnúť, či ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby.
Túto zmluvu podpísal náš minister Miroslava Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, 20. mája tohto roku v Podgorici, za Čiernu Horu to bol Boris Marič, minister práce a sociálnych vecí Čiernej Hory.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dovoľte mi teda uviesť, aký bude výsledný stav v oblasti poskytovania vianočného príspevku v roku 2016 po prijatí navrhovanej novely zákona.
Jednorazové zvýšenie sa bude vzťahovať na poberateľov vianočného príspevku s dôchodkom, resp. úhrnom súm dôchodkov do výšky 396,18 stotín eura vrátane. To je z dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Suma jednorazového zvýšenia vianočného príspevku pre niektorých poberateľov dôchodku bude aj v roku 2016 vo výške 12 eur 74 centov.
Navrhovaná úprava bude v praxi znamenať, že maximálna suma vianočného príspevku vrátane jednorazového zvýšenia bude aj v roku 2016 pre dôchodky nepresahujúce sumu životného minima, pre tento rok je to suma 198 eur a 9 centov. Tak ten celkový príspevok vianočného príspevku bude teda 100 eur pri tejto sume životného minima.
Uvedené opatrenie sa pozitívne dotkne približne 733-tisíc osôb v prípade jednorazového zvýšenia vianočného príspevku poberateľom dôchodku, ktorých dôchodok alebo úhrn súm dôchodkov je vo výške najviac dvojnásobku sumy životného minima.
Ďakujem.