Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12.10.2016 o 11:33 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 14.10.2016 10:11 - 10:15 hod.

Peter Kažimír
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.10.2016 9:54 - 10:03 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, som sa zarozprával s kolegami na chvíľu. Ja by som chcel zareagovať ešte v rámci rozpravy, aby ste mohli aj vy na mňa ešte reagovať. Je to tak, áno? Nebudem hovoriť dlho.
Chcem vám len povedať, že je to, tak jak som v úvode poznamenal, ťažký zákon, veľmi ťažká oblasť regulácie. V danom prípade naozaj nejde len o fiškálne ciele, ale o celkový pohľad štátu, ktorý si plní svoje úlohy regulácie, ako ďalej. Chcem zároveň povedať, že táto legislatíva nie je uzavretá, to znamená, budeme na nej spolupracovať ďalej.
Bol by som rád, keby počas rokovania gestorského výboru, v danom prípade je to pre financie a rozpočet, sme sa dohodli na pozmeňovacích návrhoch, keďže ide o agendu, ktorá, ak má prejsť, teraz hovorím aj vo vzťahu k vám, kolegovia z opozície, sú prirodzené záujmy sebaprezentácie, ktoré sa dejú tuto z tohto miesta. Ale ak chceme robiť skutočné zmeny, urobme ich na výbore. Lebo to je proste podaná ruka z pohľadu toho, že poďme to urobiť. Samozrejme, môžte to tu potom odprezentovať, samozrejme, aj z tohto miesta, ale nespoliehajme sa na posledný moment druhého čítania, lebo v zásade to nie je možné. Viete to veľmi dobre, že nemôžme potom proste pripúšťať zásahy do takej ťažkej legislatívy, ak ju nepoznáme. Tak ak sú návrhy – a v zásade sú – a sčasti, nehovorím, že by sme o nich nevedeli, tak poďme precizovať ten legislatívny text počas rokovania výboru.
Opakujem ešte raz, že urobíme zmenu z pohľadu podmienok na prípadný zákaz gamblingu v nejakej mestskej časti alebo v nejakej obci. To znamená, pripomienka alebo podmienka, ktorá je tam dnes na základe pripomienkového konania, ktorú tam vlastne pretlačila zásadným spôsobom prokuratúra, ale aj ZMOS, tak tú dáme von. To je tá podmienka dokazovania narušenia verejného poriadku. Čiže nebudú sa sprísňovať podmienky na organizovanie petície alebo rozhodovanie zastupiteľstva o tejto veci. V žiadnom prípade to nedovolíme. Zároveň ale môžme zvážiť, že by sme možnosť dokazovania narušenia verejného poriadku dali ako ďalšiu alternatívu bez petície na to, aby zastupiteľstvo pri dokázanom opakovanom narušení mohlo dať návrh na ministerstvo financií, aby zrušilo licenciu, resp. povolenie hrania v danej obci. Hej, čiže ako keby taký adresný trest. Teraz nehovorím o zákaze v celom meste alebo v celom katastri obce, ale danej herne. Čiže ak zvážime, že toto by bolo schopné zastupiteľstvo dokázateľne a nevyvrátiteľne v podstate doručiť rezortu, ktorý potom by musel vlastne konať.
Ja sa chcem k tejto veci, v tejto veci by som sa chcel absolútne vyhnúť alternatívam nejakého výkladu, kde bude nejaký úradník rozhodovať o tom, áno alebo nie. Pretože potvrdzujem, a to je pravda, je tu obrovský lobing a ten lobing nemôžme dovoliť, aby tlačil na úradníka, či je na ministerstve, na zastupiteľstve, alebo v meste niekde. Musí to byť jasné a vykonateľné. To znamená, ak sa naplnia nejaké okolnosti, musí tam byť vlastne povinnosť nejakým spôsobom konať a tak musíme nastaviť legislatívu.
Toto je ináč aj druhá strana veci, ktorá vás trápi, ale v legislatíve je to vyše 10 rokov a je to vlastne stav nastavenia našej slovenskej legislatívy, kde licencia na gambling je nárokovateľná. Nárokovateľná je nielen počas fungovania SMER-u od roku 2006, ale dávno-dávno dopredu a dávno-dávno dozadu. To znamená, ak sa splnia nejaké podmienky. A ten úmysel bol podľa mňa rovnaký, nedávať možnosť vplyvu rozhodovania nejakej fyzickej osoby alebo skupiny osôb o tom, či áno alebo nie. Čiže ak sa splnia nejaké podmienky, tá licencia je nárokovateľná, ale vytvára to aj tie problémy, o ktorých vy hovoríte a ktorými svedkami tu sú.
Ja sa naozaj snažím nedívať na to len cez oči peňazí. Myslím si, že oveľa vážnejší problém z hľadiska možných finančných dopadov ako štát majú obce. Pretože pre obce, či sa vám to páči alebo nie, pre niektoré obce je to vážny, je to významný príjem. A myslím si, že v tomto prípade obce sa tak trošku správajú aj pokrytecky. Hej, takže stavajú sa, keď treba proti, ale zase nie až tak úplne, aby to tak úplne neskončilo. Česť ale tým, ktorí rozhodli sami z vlastnej iniciatívy, lebo aj také prípady tu sú. Koniec koncov vidíte to z tej pripomienky, ktorá prišla zo ZMOS-u. To znamená, to, dodatočná podmienka o dokazovaní verejného poriadku prišla práve od našich vážených konšelov, primátorov a starostov. Buďme k sebe otvorení v tejto veci.
Takže vieme urobiť poriadok v týchto oblastiach, vieme sa ešte rozprávať o posunutí účinnosti, pretože ten zákon má mnoho posunutých účinností a prechodných ustanovení. Poďme sa aj o tom rozprávať. Tie odložené účinnosti sú tam z klasických dôvodov, legisvakácie a takej proste technickej prípravy, ale môžme aj o týchto veciach hovoriť.
A v závere chcem povedať a chcem reagovať na unikátnu situáciu v Bratislave. To, čo sa stalo v Bratislave, je naozaj za hranicou akejkoľvek slušnosti a akejkoľvek vymožiteľnosti práva, ak to chceme o tom hovoriť, a rešpektovaní nejakých pravidiel. Ale je to zrejme aj následok nejakej atmosféry na bratislavskom magistráte a inak ako bordel sa to podľa mňa nedá nazvať. Nehnevajte sa, alebo nech sa nehnevá ani pán primátor. Ale my mu podáme pomocnú ruku tu spolu, lebo si myslím, že by sme mali vytvoriť také právne prostredie, aby mohlo zastupiteľstvo Bratislavy postupovať ďalej bez ohľadu na to, čo sa stalo, hej?
To znamená, sme pripravení hovoriť o tom, že znížime pre mesto Bratislavu a mesto Košice, je to aj z technických dôvodov, lebo sa ich týkajú tak zákony o meste Bratislave, o Košiciach, že by sme to kvórum znížili na takú hranicu, aby magistrát v pohode prešiel s tým, čo mu zostalo, akože s tým počtom hlasov, ktoré mu zostali. A zároveň by sme chceli reagovať aj na tie pripomienky, ktoré spomínal pán poslanec Budaj. To znamená, dať možnosť týmto dvom veľkým mestám robiť petície aj po mestských častiach a zároveň dať zrejme aj kompetenciu potom zastupiteľstvu po úspešnej petícii adresne rozhodovať. To znamená, aby to nebol taký en bloc zákaz, hej? To znamená, lebo gambling je, to je, najširšia definícia gamlingu je aj stávkovanie, sú aj stávkové hry, ktoré si nemyslím, že sú predmetom tohto, takého ataku, ale sú aj naozaj, nechcem sa teraz zastávať kasín, ja nie som tiež, nehlásim sa ku kasínovým typom ľudí, ale je to proste nejaký typ spoločensky akceptovanej zábavy. Takže nemusela by nastať potom situácia, ako hovoril pán poslanec Budaj, že rozhodnutie sa bude týkať všetkého gamblingu, hej? Takže toto sú možnosti, o ktorých môžeme hovoriť.
Máme relatívne málo času. Keby sme to nejak úplne nestíhali, tak môžme možno posunúť aj legislatívny proces s tou jednou výhradou, že sú tam, ide tam aj o peniaze a tie potrebujeme od 1. januára. Čiže potom by sme ten zákon museli nejak rozdeliť v podstate. A všetko sa pri dobrej vôli dá a snáď tak to základné oznámenie, som presvedčený, že Bratislava bude môcť podľa práva, Boha a práva, organizovať zastupiteľstvo, na ktorom budú rozhodovať o osude gamblingu v Bratislave. A tým len spĺňam verejný sľub, ktorý som dal po tom, čo sa táto vec udiala, že urobíme všetko preto, aby sme to mohli urobiť. Nástroje na to máme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 16:57 - 17:00 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Dobre, ja budem bezprostredne reagovať v podstate na výtku pána poslanca Beblavého, ale aj pani Pfundtner v podstate prišla s podobnou vecou. Musím priznať, že ja sám som prekvapený, pretože som vedel o tejto podmienke, ale v súvislosti ako o ďalšej možnosti. To znamená, že nie ako podmienkou, ako podmienka pre to, aby mohlo, mohla byť spustená petícia a následne zakázané VZN, ale ako paralelná možná súčasť, ako ďalší spôsob v podstate ukončenia činnosti. Takže budeme si to musieť vysvetliť. Ako toto nie je oblasť, tak jak ste, pán poslanec, dobre povedali, kde sa ja cítim, cítim doma. Mám informáciu zhora od svojich kolegov, zhora z balkóna mám na mysli (rečník sa smeje), že to bola požiadavka ZMOS-u. Podľa ZMOS má byť petícia naviazaná na narušenie verejného poriadku. Samotné tvrdenie o narušení poriadku spôsobuje právnu neistotu a problémy bla-bla-bla, pričom aj obec by mala mať možnosť na základe relevantných údajov prešetriť, či skutočne dochádza na jej území v súvislosti s hazardnými hrami k narušeniu verejného poriadku.
Takto, summa summarum, máme prvé čítanie, toto je zákon, ktorý samozrejme má svoj fiškálny dopad, a ten si dovolím postrážiť, ak mi dovolíte, lebo to je akosi moja vec, všetko ostatné je otvorené. Takže deje sa presne to, čo sa diať má, aj tento zákon naozaj prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním, o tom niet pochýb. Chcem len povedať, že všetko je dovolené z pohľadu, z pohľadu návrhov, ktoré sú proste na stole, zvážime ich.
Tak ako pán poslanec Beblavý pripomína, v roku 2012, ja som sa naozaj po skúsenosti z roku 2012, vtedy som bol úplný zelenáč-minister, bol som tu šesť dní a bol to teda nepríjemný zážitok, pretože som ani nebol pripravený na to, čo tu môžem zažiť z tohto pohľadu, lebo je to veľmi populárna a populistická záležitosť. Ja sa nechcem nikoho dotýkať, je to vážna vec s vážnymi negatívnymi externalitami, prepáčte, ale súhlasím aj s tým a ja som zástanca toho, že nevieme zachrániť toho, kto zachránený nechce byť, hej, takže nie som v tomto. Zatiaľ je to legálne podnikanie, áno? Gambling je zatiaľ legálne podnikanie. Ak sa väčšina spoločnosti rozhodne o tom, že to nebude legálne podnikanie, tak sa proste zo zákona zakáže. To, na čom teraz pracujeme, je regulácia a rozhodnutie plebiscitom alebo verejným rozhodnutím, verejným hlasovaním občanov o tom, aby v ich, na ich území takáto, takéto podnikanie nebolo možné.
Odpustím si teraz vzájomné ataky, ktoré už som teda pocítil aj pri predchádzajúcom vystúpení, chcem len povedať, že pozrime sa na to, čo je pôvod tohto, tohto opatrenia, či naozaj prišiel zo ZMOS-u, akým spôsobom sa dostal do návrhu a či je ten návrh naozaj tak vysvetľovaný a právne platný, ako ho vysvetľujete, či už pani Pfundtner alebo pán poslanec Beblavý. Dopredu ale hovorím, že nedovolím sprísnenie. To znamená, že ak je to tak interpretované, ako hovoríte, tak v druhom čítaní prikročíme k zmenám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 16:07 - 16:14 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni, toto je významný návrh novely zákona vo veľmi významnej oblasti, ktorý určite vás zaujme, a predpokladám, že tu s vami chvíľu budem bývať pri tomto návrhu zákona. Aspoň je to taká moja skúsenosť z roku 2012. Nerád by som ju opakoval z hľadiska dĺžky, lebo vtedy to bolo tuším šesť dní. Myslím si, že tento návrh je oveľa, z hľadiska toho, čo chceme spolu dosiahnuť, oveľa lepšie pripravený, ako ten v roku 2016, ´12, prepáčte.
Rozhodujúcimi oblasťami predkladanej úpravy je navrhnutie efektívnejších pravidiel a podmienok v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier, zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb on-line hazardných hier a prehodnotenie prístupu k regulácii on-line hazardných hier zmenou zákona o hazardných hrách v oblasti prevádzkovania a propagovania hazardných hier subjektmi, ktoré nemajú udelenú licenciu.
Tých oblastí, ktoré tento návrh zákona rieši, je množstvo, tak pôjdeme tak po poriadku. Ja pôjdem tak heslovite, samozrejme, budete sa k tomu postupne vyjadrovať, ale tento zákon naozaj nemá len fiškálne ciele. Nesie so sebou aj zvýšenie odvodov, to proste priznávam, po štyroch rokoch zdvíhame niektoré typy odvodov pre prevádzkovateľov, ale myslím si, že toto nie je kľúčová, kľúčová vec.
Takže v oblasti dozoru navrhujeme zmeniť napríklad to, že dozor bude vykonávať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a colné úrady. Doposiaľ orgánom dozoru bol rezort ministerstva financií a obce. Rozdelenie kompetencií v rámci dozoru navrhujeme nasledovne: Finančné riaditeľstvo v rozsahu kompetencií daňových úradov a od 1. júla 2017 aj dozor nad subjektami poskytujúcimi on-line hazardné hry bez licencie, osobami poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a služby a vybranými poskytovateľmi platobných služieb. Daňové úrady by mali riešiť dozor na mieste, na diaľku a vyhľadávaciu činnosť by tak isto mohli robiť a colné úrady na mieste a vyhľadávaciu činnosť. Daňové úrady budú vykonávať dozor aj mimo svojej miestnej príslušnosti, to znamená, zavádza sa rotácia pracovníkov daňových úradov v rámci celého územia Slovenskej republiky. Finančné riaditeľstvo a colné úrady budú mať novú kompetenciu dozor vykonávať od 1. 1. 2017 a novou formou vykonávania dozoru bude aj dozor pod utajenou identitou aj vrátane takzvaného mystery shoppingu.
V oblasti ochrany spotrebiteľa vytvorenie, vytvárame alebo chceme navrhnúť vytvorenie registra fyzických osôb, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi, takzvanú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie. Fyzické osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie alebo ktorým bola dehonestikovaná choroba patologického hráčstva a osoby evidované v tomto registri budú mať zamedzený prístup k hazardným hrám.
Ďalej chceme, aby prevádzkovatelia využívali internet pri prevádzkovaní hazardných hier. Budú musieť informovať hráčov o zdravotných rizikách, ktoré prináša nadmerné hranie, informovať hráčov o dĺžke času ich hrania, varovať hráčov o rizikách vysokých finančných strát. Koncentrácia hazardných hier, to jest výherných prístrojov technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vylúčene do herní a zvýšenie minimálneho počtu zariadení, z piatich kusov navrhujeme vlastne zvýšiť tento počet na dvanásť v herniach, v ktorých je zriadený stály dozor. To znamená, tá herňa by mala mať stály dozor zo strany prevádzkovateľa, a to od 1. 1. 2019.
Navrhujeme zákaz vstupu do herní pre osoby mladšie ako 18 rokov veku a pre osoby vylúčené z hrania hazardných hier. Navrhujeme zákaz označenia herne formou reklamy v akejkoľvek podobe upozorňujúcej na existenciu tejto herne nabádajúcej na účasť na hazardnej hre vrátane reklamy, na podávanie alkoholických nápojov v herni.
V ďalšej časti navrhujeme reguláciu on-line hazardných hier, na ktoré nebola udelená licencia. Orgán dozoru nad subjektami poskytujúcimi zakázané ponuky bude, tým orgánom bude Finančné riaditeľstvo. Dozorovanými subjektami budú osoby poskytujúce a propagujúce hazardné hry bez licencie, ďalej právnické osoby, ktoré poskytujú prístup na elektronické komunikačné siete a služby, a vybraní poskytovatelia platobných služieb.
V ďalšom orgán dozoru bude aktívne vyhľadávať webové stránky týchto subjektov a bude s nimi komunikovať s cieľom odstránenia prístupu z územia Slovenskej republiky na tieto stránky a v prípade, že nedôjde k náprave, vypracuje a zverejní zoznam zakázaných webových sídiel. Zároveň požiada krajský súd, ktorý bude na to uspôsobený, Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu súdu, na základe ktorého vybraní poskytovatelia platobných služieb zamedzia vykonanie platobnej operácie alebo služby na účet, ktorý používa subjekt poskytujúci zakázanú ponuku, a osoby poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby zamedzia prístup k zakázaným webovým sídlam. Navrhujeme, aby zoznam zakázaných webových sídiel sa zverejnil prvýkrát 17. júla roku 2017 a po tomto dátume sa na základe súdneho príkazu budú blokovať aj nelegálni poskytovatelia hazardných hier. Súčasťou zákona je aj naozaj zvýšenie sadzieb odvodov, ktorý budú platiť alebo ktorý platia aj dnes prevádzkovatelia. A to je ten fiškálny dopad celkovo necelých 18 mil. eur v budúcom roku. Toľko na úvod.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 15:31 - 15:49 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Vystupujem v podstate ešte pred aj posledným poslancom, pánom Jurzycom, ktorý je prihlásený do rozpravy, takže pevne verím, že ešte zareaguje aj on na mňa.
A táto téma nie je úplne jednoduchá, ale musím najprv v úvode povedať, že viac vám poviem pri rozpočte, samozrejme, lebo samozrejme, že celá tá kritika toho celého balíka zákonov, ktoré ma sprevádzajú už od septembra, je samozrejme, sú spojené s prípravou rozpočtu, takže to úplne finálne bude obhajoba návrhu rozpočtu, s ktorou prídem medzi vás niekedy na prelome novembra, decembra. No a to si teda vypočujeme, pán Heger, vtedy, ja nepochybujem o tom, ja som tu už minule, som sa vami, chcem staviť, že moja skúsenosť, 90 % príspevkov bude k tomu, kde všade chýbajú peniaze, a to kde ich ušetriť, to je trošku akože menej, odvážne názory sú a menej časté.
A taký je život, sedel som aj ja v opozičnej lavici a bez mučenia priznávam, že viem, ako to zákonite funguje.
No, takže chcem len povedať, že k tomu, k takej tej základnej debate o tom, že či je peňazí veľa alebo málo, sa dostaneme pri rozpočte, nepochybujte o tom. Pokúsim sa aj nejakými grafmi, ktoré som nerobil ja, ale moji ľudia, vám proste ukázať to, že naozaj, naozaj ďaleko, stále sme ďaleko za krajinami V4, alebo, už nehovoriac, o krajinách OECD alebo celej EÚ dvadsaťsedmičky, už keď budem hovoriť, alebo o EÚ devätnástke, ak chceme hovoriť o eurozóne, sme ďaleko v podiele príjmov na hrubom domácom produkte, alebo aj v podiele výdavkov na hrubom domácom produkte. A to sú také asi dva ukazovatele, ktoré ukazujú tzv. veľký alebo malý štát. Ten trend je naozaj zdvíhajúci sa, hej, a my sa len približujeme k tomu priemeru tých krajín. Ťažko hovoriť o niečom, čo nevidíte, ale je to úplne viditeľné. A ten spor je vlastne v tom, či to bolo dobré predtým alebo je to dobré teraz, alebo to bude dobré potom. Dobre? Ale to je proste legitímna debata. Teraz niekto tu z vás hovoril niekedy o tých kľúčoch od miešačky. Teraz sú tu, tak to ide podľa toho. Máme nejakú dohodu, nie je ľahká, je to stredoľavá vláda. Z toho aj ten výsledok. Ale ja aj priznávam, že to kúskovanie, je nejaká výčitka, ktorá je na mieste, ale je výsledkom koaličného vládnutia, hej. Takže bez mučenia priznávam, že by to asi vyzeralo trochu inak, keby to bolo, proste úplne pravicová vláda alebo úplne ľavicová. Takže to je proste realita, ktorej momentálne všetci čelíme.
Ak hovoríme, pán Beblavý, ale aj vy ste hovorili o tom, ako je to tu teraz super aj z hľadiska príjmov. Ja chcem len podotknúť, lebo váš boss saskársky mi dneska odkazoval o tom, jak sa ja chválim príjmami. Ja sa nechválim príjmami. Odo mňa jedno slovo, jednu tlačovku som ja neurobil o lepších príjmoch. Čím sa chválim, je ekonomický rast a tvorba pracovných miest. S tým sa rád pochválim. Ale príjmami sa ja nechválim a rozhodne si z toho tu nerobím žiadny pomník. Som rád, že tu sú, len zároveň chcem odkázať, ak tu je pán poslanec Beblavý a určite zareaguje, že on neprispel veľmi k tomu, aby tie príjmy tak boli. Hej? Aby tie príjmy tak skvelé tu boli. Pretože ja som si tu odstál pred štyrmi rokmi pred inou skladbou opozície, keď sme presadzovali návrhy z tých zákonov, ktoré aj smerovali k zvyšovaniu sadzieb, veľmi otvorene, napr. pri dani z príjmu právnických osôb z 19 na 23 a mňa tu niektorí ľudia, ktorí už sú históriou v politike, obviňovali z toho, že miešam smrteľný koktail. Tak keď konfrontujeme, čo sa teda odvtedy udialo a čo je dneska obraz toho smrteľného koktailu, tak je to napr. za posledné tri roky, ak to teda zrátame, ´15, ´16 a odhad na rok ´17, je to skoro 140-tisíc nových pracovných miest. Tak ja len hovorím, som zvyknutý na istú príkru, príkre zveličovanie v tejto miestnosti z hľadiska politického prezentovania takého alebo onakého názoru. Ale čísla hovoria niečo iné.
Takže pán poslanec Beblavý, samozrejme ako vtedajšia súčasť opozície, určite nehlasoval za tieto typy zákonov, ktoré smerovali, a dneska ich výsledkom sú vyššie príjmy v tejto krajine. A samozrejme to súvisí aj so zvyšovaním efektivity. I keď pán poslanec Rajtár si bude hovoriť niečo úplne ako iné, ale ako čísla efektívnej daňovej sadzby sú merateľné ľuďmi z Inštitútu finančnej politiky. Ich nezávislosť, tohto inštitútu, ktorým sa pozerajú proste na prsty ďalší ľudia, ktorí s politikou nič nemajú, by som si nikdy nedovolil spochybňovať, a tí hovoria jasne. Keby sme boli rovnakí babráci, ako bol niekto babrák v roku 2012 pri fungovaní v daňovej správe, tak by sme tento rok vybrali, sú to čísla, o 912 mil. eur na DPH menej. Keby sme boli rovnako efektívni, to je tak veľmi slušne povedané. Ja hovorím, keby sme boli rovnakí babráci ako v roku 2012, mali by sme na DPH o 912 mil. eur menej. A ja si dovolím povedať, že ani s tým nemá, nemajú, nemáte vy niektorí, ktorí mňa kritizujete za vyššie príjmy, veľa spoločného, hej, lebo za tým je nejaký príbeh, nejaké úsilie, nejaké riziko z hľadiska manažovania procesu ako takého.
Poisťovníctvo, veľký nárek nad touto oblasťou industry, alebo nejakého proste finančného priemyslu. Ja musím povedať, že uvedomte si, poisťovníctvo neplatí daň z pridanej hodnoty. Áno? Služby z poisťovníctva sú oslobodené z DPH. Z toho pohľadu teraz, čo majú so štátom, hej, kde je nejaký výnos. Zamestnávajú nejakých ľudí, platia si dane z nehnuteľností, ak sídlia v pekných a sídlia v pekných, sklenených budovách, pretože majú dosť peňazí. Zväčša aj tento biznis tu, proste sa nám tu proste ukotil zo zahraničia, to znamená, tiež to nie je nejaká slovenská kapitálotvorná vrstva. Čo bolo, to Mečiar predal. To išlo proste akože preč. Takže o tomto asi ťažko hovoriť, áno? Takže máme tu proste množstvo poisťovní, pobočiek, základných proste firiem, ktoré poisťujú. Ak daň z pridanej hodnoty tam nie je, teraz by ste povedali, že platia dane. Nejaké dane platia, ale nie je to proste nič extra a jeden z dôvodov sú rezervy. Rezervy, ktoré si musia vytvárať, ktoré sú na základe aktuárskych výpočtov, ktoré sú dané samozrejme regulátorom a dohľadom ako takým a často sú proste odpočítateľnou čiastkou aj z daňového základu. Takže tak či tak, ale môže hovoriť, ak hovoríme o vývoji ziskovosti v poistnom sektore, tak v poslednom roku má stúpajúci trend. Za prvý polrok tohto roku vzrástol medziročne zisk poisťovní o 83 % a dosiahol úroveň 130 mil. eur. To je číslo, ktoré tu mám. Vlastné zdroje poisťovní dva- a polkrát prevýšili požiadavku na solventnosť, podľa nového režimu Solvency 2.
Okrem toho poisťovne avizujú, že sa vysporadujú, teda hrozia, že sa vysporadujú s týmto odvodom tým, že by ho preniesli do cien. Akým spôsobom sa môžu vysporiadať s týmto odvodom? Môžu samozrejme na úkor svojho zisku v kombinácii s tým, že ušetria, to, čo robia aj banky. Vyhadzujú, zatvárajú svoje pobočky, vyhadzujú svojich zamestnancov, alebo aj zvýšia ceny svojich produktov. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude mix týchto troch druhov správaní. Prečo vám hovorím o mixe? No, pretože, pretože, ja neviem, vy ste tu pravičiari, ja som ľavičiar, to znamená, vy veríte viac na zákony trhu a na konkurenciu ako ja. Ako je to kľúčovo vaše náboženstvo, vy máte pod vankúšom túto ideológiu, s týmto zaspávate. Takže ak tu je konkurencia, a z hľadiska počtu a regulácie je, tak ten súboj tu nastane. Máme jednu skúsenosť s odvodom z roku pána, to je ten odvod z povinného ručenia, 8-percentný, ktorý bol sprevádzaný podobným krikom poisťovní, ako to všetko zabije, no ale dokázateľne objem vyberaného odvodu klesá. A klesá preto, niežeby klesol počet aut, a klesá cena poistného. Je tu bratovražedný súboj v oblasti, medzi poisťovňami v tejto oblasti. Niekedy možno na hranici technických rezerv, ale to nie je moja vec, to je vec NBS a dohľadu, čo je z toho reálne. Ale, ale konkurencia to evidentne je a sú tu proste účastníci trhu, ktorí sa správajú veľmi agresívne, ak hovoríme o poisťovníctve. Nielen voči sebe, ale aj voči vláde, voči klientovi, voči každému, nebudem nikoho menovať. Najväčšie celebrity sa už odtiaľ aj na chvíľu pohli mimo, za hranice z tejto, poisťovacie celebrity mám na mysli.
Takže, takže tie spôsoby vysporiadania sú rôzne, ale je vysoko pravdepodobné, že tu bude mix kombinácie. To znamená na úkor zisku, sčasti do ceny a sčasti na úkor vlastnej úspory. Kľúčovo prečo? Lebo konkurenčný boj.
A z hľadiska toho, aký to má dopad na samotný, na samotný trh. No mám, odborne sa to volá, pán poslanec Dostál to citoval, penetrácia, hej, teda nie náter, ale penetrácia, množstvo poistených medzi nami. Ja tie príčiny vidím teda nielen v nejakých cenách. Na to dôvod nie je. Ale ja ich vidím kľúčovo v kvalite služieb poisťovacích. Ja neviem, aké máte skúsenosti vy, ale teda tak keď hovoríte, že to presakuje do verejnosti, že s tým nesúhlasí, tak sa opýtajte verejnosti, ako je spokojná s poistnými plneniami. Lebo jedna vec je zaplatiť, nechať sa presvedčiť na to, aby ste sa dali poistiť, každý z nás to vie, čo to znamená. A druhá vec je mať skúsenosti, keď sa vám niečo stane a dostať nejaké poistné plnenie. Ja si myslím, že tam tkvie problém, hej. Takže ale to je odkaz na druhú stranu. Ak ste, páni poisťovatelia, nespokojní s tým, že máte málo ovcí, ktoré sa u vás nechajú poistiť, tak sa vysporiadajte hlavne s tým, ako sa k nim správate. A ja hovorím, že sa správajú, ako sa správajú a každý z nás to, podľa mňa má takú nejakú skúsenosť. Či ste havarovali s autom, alebo ste niekoho vytopili, alebo, alebo. Odrazu nájdete malými písmenkami niekde v poučeniach o tom, že ste mali urobiť to alebo ono. Možno ste mali zatvoriť kohútik, aby ste sa nevytopili, napríklad mohlo to tam byť napísané.
Takže, takže ten problém je v zdravom rozume a v tej, v tej, ako to tu niekto nazval, chamtivosti. Myslím si, že tam ten problém je.
A je tu ešte jeden problém veľmi skrytý, ktorý ideme riešiť a je veľmi lobisticky citlivý, a to bude jediný kvikot ešte okolo toho, a to sú sprostredkovatelia, dámy a páni. Sprostredkovatelia všetkých finančných služieb. To keď si pozriete ten, tú cenotvorbu, hej, že ako sa tvorí cena. Verte mi, však človek nemusí všetko vedieť, ale aj mňa ovalilo, keď som proste sa dozvedel, že niekedy pri poistke platíte rok alebo dva, proste splácate len províziu toho pána, ktorý vás nachytal niekde s perom v ruke a vy ste sa podpísali ako Faustovi. A toto je problém. A to už nehovorím o tom, že ten istý poisťovateľ vás potom nahovorí, aby ste zrušili a prešli niekam inam a oholí vás ešte raz a ešte raz a ešte raz.
A vy si myslíte, že títo poisťovatelia alebo tieto siete platia štátu dane? No to tiež si dovolím pochybovať. Ale veď všetko je na webe, môžme sa na to pozrieť.
Takže pozrieme sa, a pevne verím, že aj za vašej spoluúčasti, na to, ako sprostredkovatelia, a teraz ja nemyslím, nemám na mysli nejakú, meno, priezvisko z Vranova, alebo meno, priezvisko z Humenného, mám na mysli veľké, multilevel firmy, ktoré sú proste pyramídovo postavené a ktoré predávajú od poisťovacích produktov cez mikrovláknové handričky všetko, hej. A kedysi predávali aj účasť v II. pilieri, aj to tak dopadlo, dopadlo. Takže, takže verím, že keď sa nám podarí behom niekoľkých mesiacov, lebo na tom sme začali robiť, takže tu na jar budem so zákonom, kde budeme sa venovať sprostredkovateľom. Verím, že keď zastropujeme, obmedzíme odmeny v tejto oblasti, tak ušetríme, ušetríme na tom, aby cena, konečná cena poistných produktov a iných finančných produktov klesla, respektíve aby sa nezvýšila možno aj vďaka takémuto odvodu, aký, aký máme dneska pred sebou.
Chcem povedať, pri sprostredkovateľoch je ešte tento problém, že sprostredkovatelia prerástli cez hlavu samotným bankám a samotným poisťovniam. Tie inštitúcie pre to, aby znižovali vlastné náklady, sa vlastne zbavili vlastných obchodných sietí a nahradili ich v mene nejakého trendu týmito, týmito sieňami vonkajších sluhov, ktorí sa stali pánmi a mnohokrát parazitmi v podstate v tomto systéme, a manažéri závislí na plnení obchodných plánov sú v podstate plne závislí na externých obchodných sieťach, ktoré sa správajú, ako sa správajú.
Takže preto vám o tom tak zložite hovorím, pretože si myslím, že sme schopní urobiť všetko pre to, aby časť, možná časť negatívneho efektu aj z tohto odvodu bola odstránená práve v oblasti, ktorá je, pán poslanec, presne taká, v tieni, nikto ju nevidí, nikto sa jej nevenuje. To sú sprostredkovatelia, ktorí fakturujú, fakturujú, fakturujú, a je zaujímavé, jak sa hýbu aj v štátnom sektore, aj inde. Akože je to, je to proste naozaj problematická oblasť. Jeden zo škandálov prebiehal v Českej republike nedávno v tejto oblasti. Takže toľko k penetrácii, toľko.
Ešte snáď ponosy na to, že je to daň diskriminačná alebo odvod diskriminačný, no, alebo v rozpore s ústavou dokonca. Chcem povedať, že takýto typ odvodu, a koniec koncov opäť je to aj z tej správy, ktorú čítal pán Dostál, jasné, lebo spomínal Nemecko, je prítomná v Európe veľmi, veľmi často. To je úplne štandardné. Jeden z nepriamych nástrojov voči poisťovacím službám, či sa to volá Insurance Plan Text alebo nejaká Stamp Plan Duty alebo nejaká FedEx, sú proste prítomné v krajinách Európskej únie aj v OECD. Sadzby sú od jeden až po 30 percent. Je to proste, niektoré pri luxusných poisťovaní, ja neviem lodí a podobných vecí, sú v niektorých krajinách tie sadzby stanovené úplne inak. Toto sú veci, nad ktorými sa ešte možno v budúcnosti môžeme zamyslieť, ale nie je to nejaký extra výmysel proste neeurópskeho typu. Nemožno konštatovať, že je to nejaký diskriminačný nástroj vymyslený momentálne na Slovensku. A v tomto prípade sa, ak hovoríme o diskriminácii, musíme sa zastať naozaj bankového sektora, ktorý právom, ako to tu bolo povedané, právom musel znášať od vrcholu krízy roku 2009 oveľa väčšie, oveľa väčšiu ťarchu cez bankový odvod, či náš národný alebo európsky, alebo cez ďalšie selektívne zdaňovanie. Právom podľa mňa, ale znášal ho. Poisťovníctvo tento typ ďalších nákladov určite nemalo.
Chcem vám ešte oznámiť, že chceme počas legislatívneho procesu upraviť spôsob platenia. Odvod by sa, dnes je to navrhnuté po štvrťrokoch, v podstate je tu úvaha, že by sa platil dvakrát ročne, aby sa znížili nároky administratívne. Nie kvartálne a v prvom roku by to malo byť za prvé tri kvartály spolu, aby sme dali priestor v podstate na prípravu poisťovniam, na to, aby sa vedeli technicky pripraviť. Takže o tomto hovoríme. A zároveň áno, 7. októbra bola zverejnená predbežná informácia o začatí, začíname legislatívny proces, novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Teším sa na spoluprácu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 15:07 - 15:08 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Cieľom tejto novely zákona o poisťovníctve je zavedenie odvodovej povinnosti vo výške 8 % z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia. Predmetná právna úprava sa nebude týkať odvetvia poistného z povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa osempercentný odvod už uplatňuje, a bude fungovať v nezmenenej podobe.
Finančné prostriedky novozavedeného odvodu sa budú odvádzať každý štvrťrok na osobitný príjmový účet daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Tieto prostriedky budú príjmom štátneho rozpočtu. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bude vykonávať kontrolu a správu odvodov časti prijatého poistného podľa daňového poriadku. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2017. Toľko stručne na úvod. Zvyšok zareagujem v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 14:35 - 14:37 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Hlavnými cieľmi prekladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon sú zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv štátny rozpočet a to vo výške 29,5 mil. eur v roku 2017. V súvislosti so zmenou sadzieb dane z tabakových výrobkov sa predpokladá dopad aj na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovými výrobkami. Účinnosť zákona sa navrhuje 15. decembra 2016 z dôvodu navrhovaného predĺženia lehoty dopredaju cigár a cigariet, u ktorých došlo k zmene ich zdaňovania od 1. januára 2016. Okrem zmeny, ktorá sa navrhuje od 1. februára 2017, čiže je tu viacej termínov účinnosti, od 1. februára 2017 sa má upraviť sadzba dane z cigariet a tabaku, od 1. júla 2017 zavedenie úpravy zdaňovania bezdymových tabakových výrobkov a od 1. februára 2019 upraviť sadzbu dane z cigariet a tabaku a cigár a cigariek v ďalšom období. Je to v podstate legislatíva, ktorá rešpektuje akúsi cestovnú mapu vývoja sadzieb spotrebnej dane v tejto oblasti na celé toto volebné obdobie. Takže je to asi taký, by som povedal, aj nový prístup z pohľadu stability daňovej legislatívy. Toto je v podstate náš taký tichý záväzok, že nebudeme do tejto legislatívy vstupovať počas volebného obdobia ďalej a nebudeme ani prekvapovať, ani spotrebiteľov, ani samotný trh s predajom tohto tovaru. A samozrejme s pozitívnym dopadom na štátny rozpočet vo výške cca 30 mil. eur v každom jednom roku odteraz.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 14:24 - 14:28 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Predmetná novela zákona zabezpečuje v prvom rade transpozíciu novely smernice Rady. S účinnosťou od 1. januára budúceho roku plánujeme rozšíriť automatickú výmenu informácií v oblasti daní o novú kategóriu výmeny, a to záväzné stanoviská. Záväzné stanovisko vydávajú daňové správy členských štátov na žiadosť daňovníkov. Správca dane v nich vyjadruje svoje stanovisko k daňovým prípadom jednotlivých daňovníkov. Ukázalo sa, že niektorí daňovníci využívajú tieto stanoviská nielen na zabezpečenie tzv. daňovej istoty, ale aj na agresívne cezhraničné daňové plánovanie.
Cieľom účinného boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, čo je odborný výraz pre nič iné, ako znižovanie daňového základu a neplatenie daní, si jednotlivé členské štáty budú vymieňať určený obsah cezhraničných záväzných stanovísk, pričom obmedzený rozsah informácií budú zdieľať aj s Európskou komisiou.
Prínosom tejto novely pre nás bude získanie prístupu k tým záväzným stanoviskám, ktoré boli vydané slovenským daňovníkom v iných členských štátoch, a finančná správa bude potom môcť využiť získané informácie na cielené daňové kontroly, kľúčovo v oblasti transferu oceňovania.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2016 14:22 - 14:24 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja chcem reagovať v podstate ešte spred obeda na otázku, ktorú nastoľuje pán poslanec Beblavý a pán poslanec Rajtár, a v podstate pripomínajú obsah debaty spred mesiaca a pri prvom čítaní. A môžem vám potvrdiť, áno, v tomto týždni vyjde v podstate informácia o zámere rezortu financií novelizovať zákony daňové a jedna z tých súčastí, súčastí bude aj otázka daňového tajomstva v tom najširšom slova zmysle. A je to reakcia vlastne na vzniknutú situáciu, hlavne v posledných mesiacoch, keď aj existujú tu spory medzi výborom, požiadavku pána poslanca Rajtára o nejaké informácie, potom spory, ktoré vo veľkej miere naozaj patria na pôdu Národnej rady, lebo proste vyjasniť si kompetencie a nároky, to si naozaj musíte vy sami. Ale keďže sú tam proste nejaké nejasnosti, je tam nejaká právna neistota, tak otvárame veľkú debatu o daňovom tajomstve, ak to mám takto povedať. Môže to byť aj o odvodovom tajomstve, proste o všetkých informáciách, ktoré sa týkajú výsledkov podnikania. A myslím si, že budeme mať všetci nejaké vnútorné zábrany ohľadom fyzických osôb. Ale všetko je dovolené z hľadiska toho, že sa o tom môžme rozprávať.
Takže budeme v podstate očakávať, ja viem, že to bude taký, že veľký súboj, možno sa to, zrejme sa to zmení aj na veľkú politiku, ale ja sám cítim, že proste sme sa dostali do situácie, keď nemôžme proste nejak defenzívne stáť a proste tvrdiť, že tu sú nejaké zákony. Vy ste tu ľudia, hej, ktorí môžte zmeniť tieto zákony. To znamená, že ak niečo nie je úplne v súlade s tým, čo je už dneska spoločenská nejaká proste potreba z hľadiska toho dozvedieť sa nejakú informáciu, tak toto je to miesto, kde sa to môže zvrátiť.
Myslím si, že sme dozreli k tomu, aby sme sa o tom rozprávali. Ja idem do toho s odvahou, odvahou človeka, ktorý presadil v minulom volebnom období, že zrušil daňové tajomstvo pri právnických firmách. To znamená, viete, že sme jedna z dvoch alebo troch krajín v Európskej únii, ktorá nechráni informáciu o daňovej povinnosti tej-ktorej firmy. Som presvedčený, že aj keď to mohlo byť príkre zo začiatku, že sa nikomu nič nestalo a že je to proste informáciou, s ktorou vedia narábať aj médiá, aj politika, aj tretí sektor, a že to nikomu neškodí. Takže proste budeme hľadať rovnováhu. Samozrejme, samozrejme, že očakávam, že populizmus je tiež bezbrehý, takže niektoré z návrhov, ktoré prídu, nielen z politiky, ale aj úplne z vonku, môžu byť, mať takú krajnú polohu. Ale je na nás, aby sme potom snáď so zdravým rozumom sa dohodli na nejakom novom statuse, hej, na novej situácii.
Takže k tomu len smerujem, lebo stále tu máme medzi sebou nejaké uzlíky z minulosti, hlavne na výboroch. Keď sa tento problém vyrieši, tak myslím si, že bude jasno. A to sú aj kompetencie poslancov z hľadiska narábania s informáciami, ale aj iných orgánov činných v trestných konaniach. Takže treba to otvoriť a treba do toho ísť s otvorenou hlavou. A tým pádom vlastne je aj úplne jasné, aj keď taký ten, viete, harmonogram práce z rezortu financií z hľadiska toho končí zväčša rozpočtom a potom až v druhej polovici roku, takže je úplne jasné, že s týmto zákonom sem prídem medzi vás na začiatku budúceho roku. Pretože dúfam, že ho budeme mať z hľadiska pripomienkového konania nejak hotový do Vianoc alebo niekedy v januári najneskôr. Toľko som chcel dať informáciu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2016 11:33 - 11:36 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Zámerom vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru. Účinnosť opatrenia je nastavená v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia, resp. Eurostat v októbri za tento, príslušný rozpočtový rok, bude väčšia ako 11 percentuálnych bodov. Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií.
Totiž samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017, ako je pôvodne v legislatíve uvedené, neovplyvní síce aktuálny výnos DPH. To znamená, ten nominálny výsledok hospodárenia krajiny vo vyjadrení percentuálneho deficitu. Zníži však hotovostný výnos dane z pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch daného roku, keď sa to zavádza, skoro o 600 mil. eur, čo je dnes asi 0,7 % hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z predchádzajúceho roku. Toto negatívne ovplyvní výšku maachstritského dlhu a úrokové náklady, samotnú výšku skoro o 1 % hrubého domáceho produktu. Inak povedané, keby sme išli podľa pôvodnej legislatívy, tak v budúcom roku si zvýšime verejný dlh o 1 percentuálny bod na základe realizácie opatrenia, ktoré je síce veľmi, veľmi vítané hlavne zo strany zahraničných investorov, ale pri našej súčasnej, hlavne domácej legislatívy z hľadiska regulácie dlhu a rozpočtovej zodpovednosti, mám na mysli hlavne zákon o rozpočtovej zodpovednosti, si toto nemôžeme dovoliť.
Novelou sa navrhuje doplniť do zákona aj nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Ide o tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí 6 mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Platiteľ dane má takto nárok na úrok vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak táto nedosiahne 1,5 %, použije sa ročná úroková sadzba vo výške 1,5 percenta. To znamená, ten minimálny úrok 1,5 percenta. Súčasná výška základnej úrokovej sadzby je nula. Preto bude pri úročení použitá minimálna stanovená hodnota 1,5 percenta. Nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, tzv. reverse charge pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, ktorý je zavedený od 1. januára tohto roku, sa dopĺňa úprava, ktorá zabezpečí väčšiu právnu istotu tak pre dodávateľa, ako aj pre odberateľa pri uplatňovaní tohto systému. Reagujeme tak na výsledky aplikačnej praxe. Ak dodávateľ dodá stavebnú službu s prenosom daňovej povinnosti a na faktúre uvedie túto informáciu, platiť daň bude príjemca plnenia. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.
Účinnosť ustanovenia o posune samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov sa navrhuje od 31. decembra t. r. a ostatné úpravy nadobúdajú účinnosť 1. januárom roku budúceho. Toľko na úvod.
Ďakujem.
Skryt prepis