Videokanál poslanca

Skôr než uvediem; ďakujem. Skôr než uvediem tento posledný svoj bod, tak chcem v podstate poďakovať všetkým vám členom Národnej rady, lebo toto je v podstate posledný bod môjho 16-bodového maratónu, ktorý mal pre mňa oveľa lepší priebeh, než som pôvodne očakával aj z časového hľadiska, ale aj z obsahového hľadiska. Takže ďakujem za veľmi koncepčnú a myslím si, že úplne konsenzuálnu z pohľadu dôležitosti týchto bodov, za obsah debaty, ktorý bol korektný napriek tomu, že tie témy, s ktorými som tu za vami musel prísť, sú v mnohých bodoch kontraverzné a vnímam ich kontraverznosť. Takže ďakujem.
Cieľom predkladaného protokolu je prerozdeliť podiely členských krajín v upísanom základnom imaní Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (MBHS) po vystúpení Maďarska a Kubánskej republiky z tejto banky. Maďarsko vystúpilo z banky ešte v roku 1992 a Kubánska republika v roku 2013, obidve krajiny však dodnes figurujú ako podielnici. Pri zmene štruktúr odpísaného základného imania je potrebná zmena zakladajúcich dokumentov banky a súhlas všetkých členských krajín, toto je vlastne kľúčový dôvod, pre ktorý tu som.
Ďakujem.

Dobre, ja sa nevyjadrím k veciam protokolárnym, lebo tie sa ma netýkajú, ja som ako niekde na pozadí tohto bodu vnímal námietky časti opozície ohľadom zaradenia do programu a to je naozaj vec, ktorá sa netýka nás ako predkladateľa, v tomto si vy viete urobiť poriadok sami, koniec koncov sa tak aj stalo. Čiže to mne nepatrí komentovať.
K samotnej podstate, ja musím, budem hovoriť vlastne aj k tomu druhému bodu. Emíbé alebo MIB, ak chcete, a MBHS to sú dva rôzne prípady alebo dva rôzne príbehy. V prípade MBHS aj my navrhujeme za ministerstvo likvidáciu banky, resp. ukončenie činnosti, v prípade MIB, naopak, podporujeme spolu s ministerstvom zahraničných vecí a s ministerstvom hospodárstva rozvoj našej účasti v tejto banke.
Prečo tak odlišný prístup? No pretože aj v tých bankách je úplne odlišný, je cítiť proste úplne odlišný prístup, či je to dané prístupom väčšinového ruského akcionára alebo konkrétnych ľudí, ktorí sú v managmente, ja teraz neviem povedať, ale viem potvrdiť, že MIB, to znamená Medzinárodná investičná banka so sídlom v Moskve, má snahu sa transformovať na klasickú medzinárodnú bankovú inštitúciu. Koniec koncov dôkazom toho, že tú snahu má, je práve dokument, s ktorým pred vami predstupujem, pretože, opakujem, ide o štandardizovanie pomerov v tej banke z hľadiska hlasovacích práv, štruktúry riadenia a podobne. Čiže tá snaha, ktorá nebola proste, nebolo ľahké sa jej dožiť, ale snaha posledných dvoch-troch rokov nového vedenia smeruje k tomu, aby tento typ banky sa úplne podobal z hľadiska štandardov vnímania rizika a všetkých procesov, ktoré takéto banky majú, aby sa podobal na Európsku investičnú banku alebo teraz novú Ázijskú banku v Číne a podobne.
A ak by ste sa pýtali, čo by sa stalo, keby sme to neschválili, tak jednak zablokujeme celý proces tej inštitúcii, lebo sme pevnou súčasťou, pokiaľ nevystupujeme, tak sme proste účasťou a budeme blokovať partnerov, ale aj partnerov, ktorým snáď bez problémov rozumieme, ako je Česko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, ktorí sa tiež rozhodli dokonca aj navyšovať základné imanie týchto, tejto inštitúcie. Takže nevidím dôvod, prečo by sme mali postaviť k situácii takýmto spôsobom, aby sme ešte blokovali iných. Keď, tak potom by sme mali presadiť odchod, ak, to je čisté riešenie. Aby sa; ak by ste sa ma pýtali, či by som ho odporúčal, tak vám poviem, že nie, a dôvod je veľmi pragmatický. Ja nie som tu v pozícii politológa alebo experta na zahraničnú politiku, ale vnímam veci cez ekonomický záujem. Hej, to znamená, ja sa nenechám stiahnuť do, by som povedal, do tých častí spektra teraz hovoriť o zlom ruskom bratovi a o vplyve tejto inštitúcie. Ja to vnímam; ak tu niekto vníma túto banku ako nejakého pohrobka RVHP, je to pozostatok, opakujem, ktorý sa úplne inak vyvíja ako kolega MBHS, odkiaľ chceme odísť a navrhujeme likvidáciu.
Ale vy si musíte uvedomiť slabosť, slabiny našej krajiny a jedna zo slabín je naša závislosť, je to aj silná, aj slabá stránka zároveň, ako to býva aj v živote ľudskom, je to závislosť na exporte. A my, viete, ak sa aj hrdíme veľkou závislosťou na exporte a o tom, že exportujeme do celého sveta, tak vo veľkej časti našej ekonomiky o tom exporte nerozhodujú naši manažéri, resp. firma s kapitálovým zastúpením na Slovensku, ale nadnárodné firmy, čiže my sme len súčasťou nejakej distribúcie pri tých veľkých celkoch, ako napríklad v automobilkách. Čiže to nie je náš skutočný export, na ktorom sa podieľame.
A to, na čom by sme sa mali dlhodobo, na čom by sme mali dlhodobo pracovať, je diverzifikácia našich trhov. Je úplne jasné, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že máme isté ľahšie cesty na trhy z minulosti. Mne sa to zdá také príkre, ak teraz odmietneme prístup alebo návrat na trhy, ktoré sú spojené s RVHP a s minulosťou. Tie krajiny sú proste už úplne inde, budujú si svoje modely spoločnosti a sú rešpektované aj našimi západnými spojencami. Ja si myslím; vy si myslíte, že francúzski, nemeckí alebo americkí investori sa zaoberajú politickým, nejakou proste; politickým pasom alebo nejakým občianstvom možnosti, ktoré sa volá investícia? Tak máte právo ako zákonodarcovia, samozrejme, nastoliť aj tieto otázky, ale ako hovoria Rusi, že "v biznise net sentimenta", tak z tohto pohľadu naozaj ide o biznis a ide o to, že aj cez túto inštitúciu sa vieme dostať do krajín, ako je Mongolsko. Vieme fungovať na Kube z hľadiska našich súkromných investorov.
Ja nehovorím o štáte, viete, že štát nemá možnosti investovať v zahraničí, ale má záujem, aby slovenské firmy, či už tie skutočné, alebo dokonca aj tie, ktoré sú výsledkom investície zahraničného kapitálu, aby expandovali do tých krajín sveta, kde ak nastane problém u nás, pretože máme vysokú citlivosť práve na, a závislosť na exporte do krajín eurozóny a Európskej únie, ale tým pádom sme spojení v rámci ekonomického cyklu práve s náladami v týchto krajinách. To znamená, ak; správne to tu niekto povedal; ak sa darí Nemecku, darí sa aj nám, ale ak sa nedarí Nemecku, aj my s nimi padáme. To znamená, ak chceme trošku sa rozkročiť a istejšie stáť na nohách, tak mali by sme mať väčší podiel exportu do krajín, ktoré sa z podstaty nachádzajú v inej časti ekonomického cyklu. A to sú aj bývalé krajiny RVHP a nie je žiadnym tajomstvom, že práve aj cez takéto inštitúcie sa vieme dostať bližšie k týmto trhom.
Nič za tým iné nie je, žiadna politika, žiadne nadŕžanie jednej alebo druhej strane, žiadne, žiadny súhlas s potlačovaním práv alebo obdiv k nejakému režimu, určite nie. Ide len o materializovanie možných výhod, možných výhod, ktoré z tohto môžu vyplývať. A viac by vám možno vedel úplne prakticky povedať váš bývalý kolega Jozef Kollár, ktorý tam je už teraz skoro trištvrte roka, takže ak si ho pozvete na výbor, som si istý, že rád príde a povie vám úplne prakticky, praktické možnosti, ktoré z členstva v tejto banke vyplývajú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda za slovo.
Chcem vás vlastne informovať, že som tu druhýkrát s týmito dvoma zmluvami alebo dvoma dokumentami, ktoré majú charakter medzinárodnej zmluvy. Ja som tu hlavne preto, lebo hlasovanie o tejto veci bolo počas futbalového zápasu Slovensko – Ruská federácia a akosi sme nezískali dostatok hlasov, keďže takto nerozumne nastavené hlasovanie naozaj nebolo možné prekonať. Takže som tu opäť s touto témou.
Cieľom predkladaného protokolu je modernizovať riadenie Medzinárodnej investičnej banky podľa štandardov iných medzinárodných finančných inštitúcií, čo je v záujme všetkých členských krajín MIB. Zmeny nastanú najmä v nasledovných štyroch oblastiach: Ide o štruktúru riadenia tejto banky, terajší dvojstupňový systém riadenia, ktorý dnes reprezentuje predstavenstvo a rada, sa zmení na efektívnejší trojstupňový: predstavenstvo, rada riaditeľov a rada guvernérov.
Potom v ďalšom ide o flexibilitu zmien základného imania. Podľa terajšieho stavu je na zmenu upísaného základného imania MIB potrebné zmeniť zakladajúce dokumenty, čo si vyžaduje súhlas parlamentných členských krajín, zložitý ratifikačný proces, takže sa navrhuje, aby o nich mohla rozhodovať priamo rada guvernérov.
Ďalšou, modernizácia systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch, momentálne má každá členská krajina jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho vkladu, a úprava výsad a imunít banky pre súčasný medzinárodný; podľa súčasných medzinárodných štandardov.
Toľko na úvod. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som už vlastne v predchádzajúcom bode začal hovoriť aj o tomto zákone, ale zbehnime si tie základné charakteristiky. Zákon o dani z príjmu je každoročne evergreenom a snáď s výnimkou minulého predvolebného roku, keď sme doňho naozaj premyslene nevstupovali. Pevne verím, že aj z hľadiska ďalších úprav v najbližších rokoch sa budeme môcť dostať k tomu, aby sme novelizovali túto normu menej ako štyrikrát počas tohto volebného obdobia, bol by som naozaj rád. A aj aby sme, ak k tej novele pristúpime, aby sme ju mohli schvaľovať a predkladať vám najneskôr niekedy v lete a nie takto k ultimu roku, lebo ja uznávam každoročnú kritiku nedostatočného času tzv. legisvakácie.
Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmu má zase, musí byť v podstate prijímaný rok pred finančným rokom, ktorého sa zase týka, tak množstvo z tých vecí zase, prirodzene, podnikatelia majú čas celý rok sa tomu nejak prispôsobiť. Ale opakujem, z hľadiska plánu by som bol rád, keby prvé čítanie takejto novely zákona bolo niekedy v júni, v júli, hej, aby sme to mohli potom v septembri uzavrieť a v prípade vstupov do informačných systémov účtovných firiem a podobne, aby sme mali dostatok času. Teraz priznávam sebakriticky, že to opäť raz robíme v podstate z hľadiska účinnosti na poslednú chvíľu, ale tentokrát je to, má dôvody, tie dôvody sú politický cyklus a voľby.
Takže návrh a princípy zmien, ktoré sú v zákone a ktoré určite máte, vážení, hlavne opoziční poslanci, mikroskopom zmapované, ten kľúčový evergreen tak isto vyplýva z programového vyhlásenia vlády, to znamená zníženie daňového zaťaženia prostredníctvom zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb z 22 na 21 % od 1. januára budúceho roku. Prvýkrát sa reálne toto, samozrejme, uplatní za zdaňovacie obdobie až v roku 2018, keď firmy budú platiť dane za výsledky svojho hospodárenia v roku 2017.
V ďalšom zvyšujeme maximálny limit uplatňovania paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov, maximálne do výšky 20-tisíc eur, to sú naozaj závažné parametrické zmeny.
No a ešte snáď taká menšia vec, zavedenie daňovej podpory poskytnutia materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, kde poskytnuté dary budú daňovým výdavkom.
Ďalšou významnou zmenou je, návrh zákona zavádza zdanenie podielov na zisku, tzv. daň z dividend a iných podielov pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov, to určite vašu pozornosť láka. Zdanenie týchto príjmov sa prevažne bude vzťahovať na fyzické osoby, teda na fyzické osoby. A opakujem, mediálne sľuby už za sebou máme, stále musím opakovať, že túto daň platia, týka sa fyzických osôb, vlastníkov a poberateľov dividend a podielov. Sadzba je navrhnutá na úroveň 7 %, je to sadzba najnižšia v Európe a druhá najnižšia je v Grécku na úrovni 10 %, vo všetkých iných krajinách sú tie sadzby ďaleko, dvojnásobné v podstate.
V prípade, že podiely na zisku budú vyplatené alebo prijaté vo vzťahu k nezmluvnému štátu, použije sa v rámci boja proti daňovým únikom jednotná sadzba dane 35 percent. To je zase trend, ktorý vyplýva z tlaku na automatickú výmenu informácií a potláčanie aj proste fungovania daňových rajov, tento princíp tu je. Dobre. A pri podieloch zo zisku vykázaných zo zdaňovacieho obdobia do konca tohto roku ostáva zachovaný súčasný právny stav. To znamená, bude tam niekoľko režimov de facto s tým, že režim do roku, do konca roku 2003 navrhujeme zjednodušiť v podstate podľa týchto podmienok, lebo to je tiež taký atavizmus tam zastaralý vlastne do roku, do konca roku 2003. Môžu byť na to rôzne názory, ale mali sme za to, aby sme tam, kde fungovala dividenda, aby to bola jedna sadzba, hej, a tam, kde fungoval odvod, aby zostal odvod, a tam, kde nebolo nič, tak aby zostalo to v podstate, to je roky 2004 až 2011, tuším. Takže z tohto pohľadu dúfam, že výhrady k retroaktivite nebudú, lebo, myslím si, že prakticky nemôžu byť.
Z dôvodu boja proti daňovým únikom je tu ešte, v oblasti transferového oceňovania sa sprísňujú sankcie u tých daňovníkov, ktorí účelovo znižujú základ dane a vyhýbajú sa daňovým povinnostiam, napríklad vytvárajú umelé štruktúry a schránkové firmy, takže... Zároveň u týchto daňovníkov dochádza aj k zmierneniu vyšších sankcií, ak uznajú svoje pochybenie a včas zaplatia rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote. To je prístup aj sankčný, ktorý sme začali minulý rok uplatňovať, lebo naším cieľom nie je vyrubovať sankcie a mať nezaplatené stovky miliónov, to je pravda, ak za to celé obdobie máme v skrini obrovské čiastky nezaplatených sankcií, či už za odvody, alebo dane, a naším cieľom je reálne vybrať čo najviac na základe platnej legislatívy a zvyšovať ďalej efektivitu výberu.
Toľko, dámy a páni, na úvod. Ďakujem.

Pár slov k téme, ktorá možno väčšine ľudí v tejto krajine úplne jasná nie je a po tom, čo tu predstúpili niektorí opoziční poslanci, nemám pochybnosť, že im je ešte menej jasná.
Po prvé, áno, tento odvod bol zavedený v čase vrcholiaceho konsolidačného úsilia a mal časovo obmedzený limit. To znamená, priamo v legislatíve bolo napísané, kedy končí, končí. Pokiaľ tento zákon nebude prijatý, tak končí uplatňovanie tohto odvodu de facto ultimom tohto roku. Má charakter odvodu, ktorý sa ročne zúčtuje.
Dámy a páni, môžte tu mať neuveriteľné obavy o budúcnosť tejto krajiny, ale tento test, tento odvod prešiel testom aj v Európskej komisii. Samozrejme, že ťaháme sa za prsty s veľmi nebezpečnými hráčmi, bohatými subjektami, ktorí majú na právnych zástupcov, na audítorov, vedia si svoje lobistické záujmy presadiť. Ináč mám trochu pocit, že si ich presadzujú aj v tejto váženej snemovni, lebo ináč hlavne vaše vyjadrenia sú veľmi EPH friendly. Ako hovorím, EPH friendly a viem, o čom hovorím. Takže riešte si svoje náklonnosti v prospech toho alebo iného biznisu alebo tej-ktorej skupiny investičnej, akým spôsobom chcete.
Ja chcem len povedať, že dostal som úlohu, som minister tejto vlády, vláda má v programovom vyhlásení vlády jasne napísané, čo chce s týmto typom odvodu robiť. To znamená, ideme úplne otvorene do legislatívneho procesu, ktorý je proste novou etapou, hej? V tom ten sľub, ktorý bol spojený s minulým volebným obdobím, je za nami a teraz je tu nová koalícia, ktorá sa dohodla na istom type politík.
Jedným z tých typov politík, budeme sa aj o chvíľu mu venovať pri dani z príjmov, je aj zníženie sadzby o 1 percento. Pán Mihál, máte pravdu, len máme, máme tu vyše 200, niekoľko stotisíc právnických osôb, ktoré práve platia dane a všetkým týmto sa znižuje sadzba.
Ak chceme nazvať tento zákon akýmsi spôsobom progresívneho zdaňovania, aj to môžme, áno, je to, toto je jeden zo spôsobov, ako progresívne v podstate zdaňovať právnické osoby, a ak chcete hovoriť o selektívnosti, aj to pripúšťam, ale tá smeruje v oblasti regulácií, to znamená všade, kde je regulátor zo zákona, z hľadiska európskej transpozície, z hľadiska národných špecialít a špecifík, tak všade, kde regulátor je a vykonáva sa nejaká regulovaná činnosť, tak nastáva vlastne možnosť, nastáva možnosť klasifikovania sa na platenie takéhoto odvodu.
Pravdou aj je, že meníme spôsob platenia tohto odvodu a robíme to na základe požiadaviek práve tých subjektov, ktoré spomínate. Takže ja sa nenechám tu chytiť do pasce z hľadiska jedného sporu, konkrétneho, ale; a nebudem hovoriť ani o jednom konkrétnom právnom spore, len poviem, že z nás chlpy nepôjdu jednoducho, hej, a budeme sa brániť zubami-nechtami. A to aj robíme. A to je proste úplne legitímne. A nepovažujem za úplne normálne, aby sa niekto, kto podniká so štátnou firmou, sa správal takýmto spôsobom, ako sa správa z hľadiska toho právneho konania. To je všetko, čo k tomu chcem povedať, lebo nechcem ohrozovať našu pozíciu pri právnom spore.
Ale, pán Mihál, toto opatrenie nie je dočasné. To znamená, my nateraz v zákone už priamo hovoríme, že tento odvod – kývete hlavou – áno, je v legislatíve už natrvalo, áno, ale sadzba vyklesáva do tej pôvodnej sadzby vlastne počas tohto volebného obdobia, hej? Takže z tohto pohľadu si myslím, že to už je otvorená hra a nie je tu nejaká hra na prísľuby. Samozrejme, v rámci predvolebnej kampane nepochybujem, že niečo zaznie, i keď toto nie je taká veľmi oblasť, ktorá by asi možno aj vám nosila volebné úspechy. Pretože ak hovoríte, ak sa pýtate, komu berieme a komu dávame, no tak napríklad vo vyvážení a v doplnení so zákonom o dani z príjmov, ktorý má, so sebou nesie negatívnu doložku, naozaj znižuje sa sadzba dane z príjmu právnických osôb pre všetky subjekty o jeden percentuálny bod. Naozaj to má dopad na verejné financie 140 miliónov eur a sú tam aj ďalšie veci z hľadiska živnostníkov a podobne. Takže tým, ak chcete hovoriť robinhoodovským jazykom, tým dávame a berieme obmedzenému počtu firiem, ktoré naozaj pôsobia v prostredí, kde sa z podstaty dosahuje jednoduchší zisk. Je to, je to proste tak. Je to tak z hľadiska typu biznisu, ktorý robíte. Pozrite si na Ebitdu. Pozrite sa na Ebitdu napríklad týchto firiem. Pozrite sa na Ebitdy telekomunikačných operátorov. Pozrite sa na európske iniciatívy, ktoré smerujú k znižovaniu nákladov alebo poplatkov pri roamingu alebo proste podobne a podobných veciach.
Áno, sme v oblasti, je tu progresívny biznis, zmenil náš život a je neuveriteľným zdrojom zisku. A nielen u nás, vo všetkých krajinách sú telekomunikační operátori, okrem toho mám vám spomínať mexického pána Slima, hej, ktorý patrí, možno je to, tuším, najbohatší človek na zemeguli alebo v prvej trojke alebo päťke určite je. Tak je to typ biznisu, ktorý so sebou nesie extra marže, opakujem moje mediálne vyjadrenie.
Z tohto pohľadu sa naozaj snažíme, bez mučenia priznávam, o selektívny typ dodatočného odvodu, ktorý má charakter odvodu z podnikania v regulovanom odvetví. Prešiel testom v Európskej komisii. Teraz podľa mňa odstraňujeme aj možné výčitky, ktoré tu boli, lebo naozaj sa pán Jurzyca mýlil, ak hovoril o tom, že sa platí aj z neregulovanej činnosti. A prvý, bude sa platiť od prvého eura vlastne fakturácie regulovaných činností, ale na konci dňa ho bude platiť len firma, ktorá má ten treshold alebo ten limit hospodárskeho výsledku troch miliónov.
Chcem povedať, že nastavenie aj platenia zo základne hospodárskeho výsledku a nie daňového základu má tiež svoj úmysel, pretože u väčšiny týchto firiem ide o nadnárodné firmy, kde sú nájomní manažéri, môžme to tak nazvať, ktorí sú priamo zväčša zainteresovaní práve na hospodárskom výsledku a na Ebitde, hej? Čiže úplne prirodzene, a preto ho nazývame, tento príjem, ako stabilný, pretože motivácie, manipulácie s tou základňou sú minimálne, pretože by si tie kapre vypúšťali vlastný rybník. To znamená, ak je odmeňovanie v takýchto nadnárodných firmách naozaj naviazané na typ parametru, fiškálneho parametru, ktorý nazývame EBITDA, napríklad hospodársky výsledok po slovensky, ak chcete, tak k tej manipulácii dochádza oveľa s menšou pravdepodobnosťou, ako je to pri daňových základoch, kde transferové oceňovanie alebo podobné záležitosti naozaj sú realitou a musíme s nimi denno-denne bojovať.
A posledná vec snáď ešte, že či konsolidácia pokračuje alebo nepokračuje. Konsolidácia pokračuje. Pokračuje do cieľa vyrovnaného hospodárenia, ktoré je jasne naznačené či v programe stability, alebo v navrhovanom rozpočte, a my by sme v roku 2019 mali na základe tejto, tohto, projekcie aj vďaka tomuto, takémuto jednému z druhov príjmov dosiahnuť vyrovnané a prebytkové hospodárenie v roku 2019. Čiže konsolidácia neskončila. Verejné financie sú, samozrejme, už asi tretím rokom v oveľa lepšom stave, sú pod hranicou troch percent. Tento rok skončíme, dúfam, pod dvoma percentami, sú na to vytvorené dobré podmienky a budúcoročný deficit je naplánovaný a vnímam to aj ako realisticky dosiahnuteľný, tento výsledok, na úrovni 1,3 percent. Čiže to je konsolidácia. To znamená, tá cesta stále, stále neskončila.
A to je asi všetko, čo by som k tomu povedal. Ale základnou odpoveďou, je to robinhoodovské – komu sa berie a komu sa dáva. Myslím si, že z návrhu tohto zákona je to úplne jasné.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dovoľte mi, pán poslanec Mihál, po milión siedmykrát sa pokúsiť povedať, že nehovoríte úplnú pravdu. Akože musím pove...; nemôžem povedať, že by ste klamali, ale nehovoríte úplnú pravdu, pretože naozaj tu máme tento typ odvodu, ktorý platia, dnes ich platí 64 firiem, ktoré pôsobia v tomto regulovanom prostredí.
Prečo len 64? Pretože je tam tzv. treshold, po anglicky, alebo je tam tá úroveň, to musíte splniť ešte podmienku trojmiliónového hospodárskeho výsledku, a to už sú naozaj akože, ja to volám, tučné firmy, ktoré takúto podmienku spĺňajú. Sú naozaj firmy, ktoré majú dobré hospodárske výsledky, čiže sa to absolútne netýka väčšiny firiem, ale absolútnej menšiny firiem, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. A regulované prostredie, a o tom bude hovoriť pán profesor Jurzyca, bude hovoriť o tom, že je lepšie regulovať, ako sa s tým vysporadúvať.
Ja len hovorím, že môžme sa tu zaklíňať o lepšej regulácii, ale vieme, že regulované prostredie je nastavené, regulácia je nastavená tam, kde hrozí nejaký typ buď monopolného správania, alebo nejakej zhody vo využívaní výhod trhového postavenia. A to sa proste reálne deje, hej? Viete, že; spomínali ste telekomunikačných operátorov. Máme ich obmedzený počet. Ale medzi nimi sa realizuje bratovražedná vojna z hľadiska cenotvorby. Čo je napríklad jeden, vás považujem za krsteného pravičiara, tak z toho pohľadu vašej viery v konkurenčný boj, samozrejme, ten súboj je tak silný, že je schopný absorbovať aj takýto typ zdanenia.
Koniec koncov posledné štyri roky toho boli, sme boli svedkami, že tento typ odvodu neovplyvnil nejak významne cenotvorbu napríklad pri telekomunikačných operátoroch. Ale musím povedať, že absolútne to je; to je to, čo som povedal, že nehovoríte úplne pravdu, lebo pri tých telekomunikáciách môžme sa hrať s tým, do akej miery to môže ovplyvňovať cenotvorbu. Ale naozaj ste nehovorili pravdu, ak hovoríte o elektrine alebo o plyne, alebo o teple, pretože tu sú ceny už silne regulované regulátorom a zo zákona sú z regulačného vzorca vylúčené, je tento typ výdavkov alebo nákladov. Okrem toho tento odvod je daňovým výdavkom, ale nie je výdavkom, ktorý sa dovoľuje, že by, ktorý by regulačný úrad pripúšťal do regulačného vzorca. To znamená, nemôžu ho presadiť v cenotvorbe rozvodné závody alebo dodávateľ, alebo nejaké, alebo SPP, ak ho platí. Nemôže ho, proste uplatniť si ho v návrhu cenového konania. Takže tam je to priamo zo zákona vylúčené, dvojnásobne aj týmto zákonom a potom ešte aj zákonom, samozrejme, alebo zákonmi, ktoré upravujú jednotnú reguláciu v jednotlivých oblastiach.
Takže to vám chcem len povedať, že váš nárek nad tým, že by to mali teraz zaplatiť, tento odvod, naši dôchodcovia, naši voliči dôchodcovia, ak ste to chceli tak naznačiť, tak to nie je pravda. Pravdou je, a to si teda tiež viete proste pozrieť, že všetky tieto firmy dosahujú kontinuálne veľmi vysoké zisky a že aj vzhľadom na nastavenie privatizácie z minulého obdobia, že tieto firmy proste vynášajú ako vrecia, plné vrecia peňazí a repatriujú tieto dividendy do svojich materských prístavov. A to je čierne na bielom. Hej, takže... A nemáme možnosť do toho nejakým spôsobom zasiahnuť. A v tomto máte pravdu, aj keď sa tu budeme baviť o chvíľu o dani z dividend, tak tu nemáme možnosť na základe smernice matka – dcéra do toho zasiahnuť, pretože sme vo váženom klube európskych krajín, ktoré si prihliadajú vlastne na svoje záujmy, hlavne starých členských krajín. Táto smernica má pre mňa takú koloniálnu príchuť, ale je to tak. To znamená, oni si potom zdaňujú dividendy doma na základe svojich legislatívnych pravidiel. Toľko som len chcel na upresnenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Cieľom novely tohto zákona v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády je pokračovanie v uplatňovaní zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach s upravenou sadzbou odvodu z dnešnej 0,00363 na 0,00726. To je sadzba z dôvodu konsolidácie verejných financií ako jednej z hlavných priorít vlády. Súčasťou návrhu je aj nastavenie následného vyklesávania sadzby na pôvodnú výšku v období medzi 1. januárom ešte v roku 2019 až do roku, až do konca roku 2020.
Podľa navrhovanej novely bude základom odvodu výsledok hospodárenia upravený tak, aby sa odvod platil iba z tých činností, ktoré patria do regulovaných oblastí, to znamená, že sa nebude vzťahovať na príjmy z neregulovaných činností, čo je zmena oproti súčasnému stavu. Regulovanej osobe vznikne povinnosť platiť odvod, len ak jej výsledok hospodárenia dosiahne sumu aspoň tri milióny eur.
Taktiež sa navrhuje, aby regulovaná osoba správcovi odvodu, ktorým je daňový úrad, pre vybrané daňové subjekty na účely platenia a zúčtovania odvodov, ako aj v prípade, ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, predkladala formalizované oznámenia, ktorých vzory určí finančne riaditeľstvo.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 31. decembra tohto roku a návrh zákona má zároveň veľmi veľký pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja sa pokúsim reagovať na výzvu, ale chcem aj povedať, že som dojatý tou atmosférou a výzvami hlavne poslancov SaS vo vzťahu k tejto novele zákona. Ja si, ja v podstate budem reagovať hlavne na pragmatické poznámky niektorých pánov poslancov.
Ja musím povedať, že ja nepredstupujem s touto novelou pred vás s nejakou radosťou, áno? Opakujem, príčina, prečo tu sme, momentálne je to, že Európska komisia začala s nami proces infringementu kvôli rozporu, domnelému rozporu s európskym právom, to tu bolo zopakované aj pánom poslancom Ivanom. Ale kľúčovým dôvodom, prečo sa tak stalo, je to, že niektorí poslanci za stranu SaS nabonzovali túto krajinu v Európskej komisii. To je proste, to je fakt, absolútne jasný, môžete sa nad tým koľkokrát smiať, ale váš pán predseda v rámci svojho biznisu, ktorý má v Európskom parlamente, toto robí rád, nebolo to prvýkrát. No proste nemusíte sa rozčuľovať, toto je normálna pravda, je to jeho štýl. To znamená, strana SaS je z tohto pohľadu proste stranou, ktorá rada bonzuje na krajinu, a toto je jeden z dôsledkov, toto je jeden z dôsledkov, ktorý tu dneska prakticky máme.
Je to moje podanie veci, nemusíte s tým súhlasiť, je to vaše právo. Ja vám len hovorím, že je ten, ktorý na túto vec upozorňoval zásadným spôsobom, že porušujeme práva ďalších krajín alebo európskej legislatívy z pohľadu toho, že ako keby sme bránili dovozu ojazdených áut. Tak proste vy si musíte ujasniť trošku, ujasniť v hlavách, čo chcete, pretože napádali ste tento typ registračnej dane práve z dôvodu ako keby diskriminácie z dovozu z iných krajín Európskej únie. Toto bol proste princíp.
A v tomto princípe s vami Európska komisia súhlasí a povedala, áno, Slovensko obmedzuje v podstate týmto nastavením registračnej dane, ktorá je úplne obvyklá. Opäť vám hovorím, nie je to nič, žiadne vymyslené koleso, vo väčšine krajín Európskej únie sú registračné dane na autá, tak ako sú aj na iné typy proste produktov. Dokonca sú ešte aj dane cirkulačné, to vám tu ani nechcem hovoriť, to znamená vlastníctvo auta, s nimi proste sú spojené nejaké náklady a každý štát si to reguluje sám, ale vo väčšine vyspelých krajín je registračná aj cirkulačná daň. To znamená, každý rok platíte, tak ako platíte povinné ručenie alebo poistku, tak tak platíte aj takýto typ dane. Slovensko zaviedlo v roku 2013 iba registračnú daň, pozrite si krajiny v okolí, s výnimkou Českej republiky všetky aj naše krajiny vo V4, čiže aj v Maďarsku, aj Poľsku majú takýto typ dane, o Rakúšanoch ani nehovorím, tu majú aj cirkulačnú daň. Ale dobre, toto je proste priestor, kde sa hýbeme.
Vy ste napadli, SaS napadlo diskrimináciu pri dovoze, no tak dneska tú diskrimináciu dávame preč, a to sa zase nepáči iným poslancom, hej, ktorí hovoria, že sa staneme nejakým vrakoviskom. Tak sa proste musíte na niečom dohodnúť!
Toto je proste realita, s ktorou tu prichádzame, opakujem a musím vám to zdôrazniť, týmto, touto novelou zákona sa nezvyšuje príjem do štátneho rozpočtu ani o euro, nie je tam žiadny odhad, ktorý by mal hovoriť o zvýšených príjmoch, je to tak, ako to tu povedal pán poslanec Mihál, že sme proste zahrkotali s tými sadzbami a pokúsili sme sa vyjsť v ústrety Európskej komisii.
Ja si ale nemyslím, ja chápem, že sa pohybujeme v priestore politiky, ale ja by som sa neobával teraz nejakej fatálnej motivácie z dovozu. Dovozy tu boli vždy, hlavne, dovozy tu boli hlavne v 90. rokoch, dovozy tu fičia aj dnes. Na východnom Slovensku stretnete množstvo áut s ešpézetkami z Veľkej Británie, to sa môžte na to obrátiť na našich cigánskych priateľov, akože nájdete ich tam. Moja prvá návšteva na východe bola prekvapená z toho, koľko máme britských návštevníkov turistov, ale sú to v podstate naši rezidenti, ktorí si autá, ktorí si jazdia proste na autách a týchto, pokiaľ si to nepreregistrujú a pokiaľ ich miestni policajti k tomu nedonútia, tak vlastne asi ani nebudú platiť žiadny registračný poplatok, ma teraz napadá.
Ale kľúčové naozaj je, aby sme teraz nemali nejaké fatálne obavy z nárastu dovozu. Ako ten dovoz tu bol aj predtým, bude vždy, Slováci majú radi autá, niekedy veľké limuzíny parkujú proste pred panelákmi, sú to proste, majetkový status, ktorý je veľmi pomíňateľný, ale, bohužiaľ, tak je nastavená v našej krajine aj nejaká kultúra bytia, nemusíme s tým byť spokojní, ale, bohužiaľ, to tak je. Toto je asi táto výčitka.
Ak tu bola otázka o tom, koľko peňazí dostali automobilisti, tak si to proste treba pozrieť v štátnom záverečnom účte za posledné tri roky a vidíte tam výdavky Slovenskej správy ciest alebo Národnej diaľničnej, ktoré určite za posledné roky kumulatívne presahujú úroveň 100 miliónov eur. To je garantované. Ja poviem len jedno číslo, ktoré si pamätám, lebo je najbližšie. V rozpočte na budúci rok je okolo 40 miliónov eur na opravy ciest prvej triedy, len to je jedna, proste jeden riadok z množstva položiek. Takže nepochybujem o tom, že tá bilancia je hlboko, hlboko negatívna v prospech rozpočtu a nie naopak.
To, že by tých peňazí bolo treba viac, to je jedna z mojich odpovedí na to, čo sa ma stále pýtate, načo ja potrebujem peniaze. Načo ich zbieram? Áno, dopravná infraštruktúra by si určite zaslúžila viac a zatiaľ to nie sme proste schopní to viac zabezpečiť, hej, takže to by sme, musel by som tu predstúpiť asi s inými daňovými zákonmi a to by vám vlasy dupkom stáli tuná už úplne. Takže toto je asi základná, ak by som chcel tak nie úplne populárne na vás reagovať, lebo to ani nemá význam, ja nechcem tu už rozdávať žiadne výtky ani hodnotenia, je to zbytočné.
Ďakujem.