Ďakujem. Ďakujem za možnosť reagovať, tým pádom aj natiahnuť asi debatu k tejto téme, ale myslím si, že povaha zákona si zaslúži širšiu diskusiu, dokonca aj v prvom čítaní.
No, sami ste, dámy a páni, počuli tú pestrofarebnosť opozičnej kritiky návrhu, tak ako bol povedal jeden z rečníkov. A bolo tu množstvo zásadných pripomienok k zákonu, ale tie mali veľmi podobný charakter ako vaše príspevky, pretože boli nad rámec tejto novely. Môžte povedať, že to je také, paušálna odpoveď na výtky. A naozaj zákon o dani z príjmu sa dotýka toľko oblastí života, že každý, kto môže do toho niečo povedať, si presadzuje svoje videnie sveta, respektíve svoju stranu peňaženky, hej. Takže to boli pripomienky zo strany zamestnávateľov, pripomienky zo strany rôznych profesných združení vrátane odborov, samozrejme, samosprávy ako takej.
Preto toľko zásadných pripomienok. A preto aj to veľmi suché konštatovanie, že sme s nimi nevysporiadali, pretože nemôžme v situácii, kde máme jasný záväzok znižovania deficitu, to znamená, znižovanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, v situácii, keď sú jasné výzvy a požiadavky zvyšovania výdavkov v daných oblastiach tých onakých, na druhej strane prijať všetky návrhy, ktoré smerujú k znižovaniu príjmov ako takých. Obzvlášť nie k situácii po jednej alebo dvoch daňových prognózach, ktoré ohlasujú pokles výberu dane z príjmu právnických osôb, ktorý je spôsobený úplne inými dôvodmi ako skutočnou legislatívou, ale jednorazovosťou čerpania európskych fondov v roku 2015 a chybami v prognózovaní.
Takže v tomto, v tejto atmosfére vidíte, že tých tém, návrhov, čo riešiť, je veľké množstvo. Reakcie, ktoré tu, moja reakcia na výtky k jednotlivým oblastiam bude v niektorých témach veľmi, veľmi, veľmi strohá. V oblasti kúpeľníctva moja reakcia bude rovnaká ako v prípade mediálnej reakcie, plním programové vyhlásenie vlády. Nič viac, nič menej. Moja odpoveď, plním programové vyhlásenie vlády.
K téme hypoték, podpory hypoték a využijem ten priestor hovoriť o tom teraz, lebo o chvíľu tu máme zákon o bankách, kde vlastne zrkadlovo riešime ten istý problém. Tu musím povedať, že tu si, tu sme v situácii, kde na jednej strane sú, z času na čas sa ozývajú analytici, ktorí hovoria o prehrievaní ekonomiky, z ktorých jedným zo znakov skutočných je naozaj zväčšovanie sa dynamiky zadlžovania našich domácností a ktorého súčasťou samozrejme, veľkou súčasťou je prehlbovanie alebo vyššie čerpanie úverov na bývanie. Tu musím povedať, že keby som mal striktne reagovať na výzvy prehrievania ekonomiky, mali by sme zrušiť úplne podporu, podporu ďalších, ďalšieho úverovania domácností a mali by sme reagovať na štrukturálny problém našej krajiny, a to je nedostatok v nájomnom bývaní, ktorý má obrovský dopad na mobilitu pracovnej sily a na to, čo sa z roku na rok stalo absolútnym problémom našej ekonomiky.
Ešte rok, dva dozadu, ešte dokonca v predvolebnom súboji, ktorý sme podľa mňa legitímne zvádzali, bola nezamestnanosť obrovským problémom krajiny. Dnes, behom 40 mesiacov tu máme proste problém, máme problém úplne z opačnej strany, a to je nedostatok pracovných síl.
Čiže, a to je jedna z odpovedí na otázku pána poslanca Mihála. Samozrejme, že ZMOS repce a nie je spokojný so zmenou spôsobu podpory hypotekárnych úverov, ale zároveň ZMOS z roka na rok žiada viac a viac peňazí na nájomné bývanie. A ak chceme riešiť nájomné bývanie, a to aj formou dotácie našim obciam, tak to je proste presne, čo sa objaví vo výdavkoch štátneho rozpočtu. Takže, pán poslanec Mihál, moja odpoveď znie, je to aj spôsob, ako sme ich, povedzme, s prísľubom uspokojili, je to, že ak ušetríme v štátnom rozpočte na výdavkoch podpory hypotéky mladým v budúcnosti, tak takéto prostriedky mienime naliať do transferov naspäť obciam vo forme podpory nájomného bývania, čo sa nám zdá štrukturálne správne rozhodnutie. A dúfam, že ak raz budete mať možnosť z tejto strany obhajovať nejaký typ vládnej politiky, že v ňom budete môcť pokračovať. Tieto zmeny by sa nemali týkať iba podpory hypoték pre mladých, ale aj stavebného sporenia, ktorý je dávno, dávno, by som povedal, z tejto doby. Je to naozaj nástroj z minulého storočia, ktorý mimochodom spotrebúva ešte viac peňazí, skoro 40 mil. eur, pre vašu informáciu.
Takže my máme ináč vo výdavkoch štátneho rozpočtu asi k dispozícii nejakých 60 – 70 mil. eur, ktoré sa dneska, sú adresne nasmerované na podporu nejakého typu bývania, ale je to, prepáčte, old fashioned prístup na vlastníctvo. A my potrebujeme zmeniť motiváciu správania na to, aby nájomné bývanie bolo dostupnejšie.
Ak je tu kritika toho, že táto podpora, ktorú dneska ponúkame, je, ako by povedal, je slabšia, ako je pôvodná, nesúhlasím s ňou. Pretože ak na jednej strane, jedným dychom pán poslanec Beblavý priznal, že dnešný systém podpory je v podstate skôr akoby priamy transfer do zisku bánk, to znamená, ako keby pripúšťame, potichu pripúšťame, že dnešný model bonifikácie úrokov, ktorý robíme cez komerčné banky, v podstate nemusí vôbec znižovať náklady na skutočné hypotéky.
Chápete ma, čo chcem povedať? Je tu silné podozrenie, že komerčné banky zneužívajú tento systém podpory. To znamená, nerobia reálny skóring klienta, taký, aký mu prislúcha, ale v podstate ako keby umelo ho navyšuje a berie si tú podporu štátu. Ak je toto pravda, pán poslanec, a meníme ten systém a donútime banky trhovo reagovať, to znamená, že podpora 400 eur, keby bola len 100 eur ročne, bude účinnejšia ako dnešný systém. Je to hypotéza, to, čo dnes hovorím, ale je to verzus výroku, ktorý ste proste povedali. To znamená, ak dnešný systém je zneužívaný komerčnými bankami a je z veľkej časti transferom do ziskov týchto ustanovizní, tak vytvárame systém, ktorý bude napomáhať, môže byť ešte účinnejší. A zároveň si stojím za tým, že sme v nejakej fáze ekonomického cyklu, kde nie je priama podpora na mieste, hej. To znamená, my ju len istým spôsobom tlmíme.
Pripomienky, ktoré boli, zazneli z úst pána poslanca Mihála, ja akceptujem, ja ich dokonca poznám už aj z pamäti. Len pán poslanec sa vlastne opravil vo faktickej alebo v odpovedi na faktické poznámky, kde priznal, že skoro všetky vaše pripomienky smerovali na daň z príjmov fyzických osôb, ktoré sú príjmom samospráv. To znamená, všetky vaše ataky sa smerujú, smerujú na príjmy obcí a krajov. A to je základný problém, a ten ste pomenovali až v reakcii na faktické poznámky. Áno, základnou prekážkou, napr. zvyšovanie nezdaniteľného minima, všetky ďalšie, daňového bonusu, všetko to ohryzáva v podstate príjmy našich miest a obcí. A ja vám želám, aby ste sa postavili pred zástupcov miest a obcí, najlepšie na sneme, raz ročne a predstúpili s takýmto návrhom. Je to proste problém. Zároveň ale znie, ja vám ďakujem za to, že poukazujete na ten problém, pretože aj mestá, aj obce si musia uvedomiť, že nebudú môcť zo strednodobého hľadiska sa tváriť, že tento typ dane je iba ich a že je nedotknuteľný. A to hovoríme o sadzbách a to hovoríme aj o základe dane ako takej.
Problémom ale je, že naša vláda, naša minulá jednofarebná vláda naprávala relatívne arogantné opatrenie vašej vlády, prepáčte, pre historikov, pán poslanec Mihál, kde ste vy boli ministrom za, ministrom práce, kde jednorazovým opatrením ste zobrali peniaze obciam aj krajom tým, že ste zmenili vzorec. My sme riešili v podstate tento vzťah, my sme vrátili všetky peniaze mestám a obciam a krajom, dokonca sme prvýkrát v histórii urobili také delenie týchto podielových daní, že ani cent, ani cent z dane z príjmu fyzických osôb nemá štát, tak ako ste to povedali v tejto reči, ale je príjmom miest, obcí a našich krajov. V podiele 70 pre mestá a obce, 70 % pre mestá a obce a 30 % pre kraje. Preto je obrovským problémom zasiahnuť do tohto systému, pretože my nemáme žiadny iný, po fiškálnej centralizácii, žiadny iný nástroj transferu do príjmov miest a obcí. A problémom, ktorým, na ktorého riešení sa možno aj zhodneme, je to, že mestá a obce, nie kraje, zásadne odmietajú daňový mix, ktorý by bol z hľadiska stability financovania oveľa správnejší, vytváral by aj možnosť lepších zásahov do systému dane z príjmov fyzických osôb napríklad, lenže mestá a obce sa historicky rozhodli visieť na jednom lane, a to je na dani z príjmov fyzických osôb. A prečo? Pretože tento typ dane je dynamicky zaujímavejší ako celkový daňový mix.
To znamená, to je to, čo zvykneme niekedy vyčítať mestám a obciam, ich príjmy rastú rýchlejšie ako príjmy štátu, pretože je to logické, so zvyšujúcou sa zamestnanosťou, s dobiehaním, so zvyšujúcimi sa platmi sa zvyšujú aj príjmy, samozrejme, miest a obcí. A toto je ten základný rozpor, ktorý tu máme. Ale ak si vážime mestá a obce ako partnerov, ak sa uchádzate aj vy ako politické strany v politickom súboji o posty županov, o posty primátorov, starostov, obecných zastupiteľov, tak treba uznať, že toto je beh, minimálne na dlhšiu trať a potrebujeme istú mieru konsenzu. Zatiaľ sa nám tento konsenzus nepodarilo dosiahnuť.
Posledná poznámka k zákonu o obecnom zriadení. Dovolím si len pripomenúť veľmi, veľmi pokrokový paper alebo analýzu z Inštitútu finančnej politiky, ktorý jasne poukazuje na neefektivity v obecnom zriadení v počte zastupiteľov, kde lámeme rekordy naprieč celého sveta, komplikovanosti zastúpenia v Bratislave, v Košiciach a v ďalších, ďalších, množstve miest. Takže naše zásadné pripomienky pri tomto zákone, ktorého sme gestorom, smerujú práve k tomu, aby sa táto téma otvorila, aby samospráva postupne samozrejme reagovala aj na túto výtku, pretože podľa našich odhadov je možné ušetriť v desiatkach miliónov eur, keby sa proste flexibilne upravilo aj samotná samospráva, nehovoriac o tom, že máme malé obce, ktoré vyše 50 %, niekedy až 80 % príjmov, vlastných príjmov používajú na samotnú správu. To znamená... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.
Kažimír, Peter, minister financií SR
... len na plat svojho starostu a jeho pomocníčky, takže to je veľmi tristné, a tomu zodpovedá samozrejme aj kvalita poskytovaných služieb.
Toľko vystúpenie v rámci rozpravy, ďakujem.
