Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti uviesť súhrnnú výročnú správu za rok 2016, ktorú ministerstvo financií zostavuje na základe zákona o rozpočtových pravidlách, a to každoročne do 30. októbra v nadväznosti na jesennú notifikáciu výsledkov hospodárenia verejnej správy zo strany európskeho štatistického úradu. Na rozdiel od štátneho záverečného účtu, v ktorom v apríli prezentujeme predbežné výsledky o deficite a dlhu, táto správa obsahuje aj ďalšie dôležité ekonomické ukazovatele, ako napríklad bilanciu rozpočtu verejnej správy, štrukturálne saldo a čistý dlh, odhad čistého bohatstva, súhrnnú účtovnú závierku a údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
S dvoma hlavnými číslami – výškou deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 2010 – ste sa už oboznámili aj v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020, ktorý ste pred malou chvíľou aj schválili, a ja ich pri tejto správe len zopakujem a doplním aj o ďalšie sledované údaje.
Podľa záverov jesennej notifikácie verejná správa Slovenskej republiky hospodárila v roku 2016 so schodkom 2,2 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy dosiahol úroveň 51,8 % hrubého domáceho produktu. V medziročnom porovnaní ide o pokles, o pokles deficitu aj výšky dlhu o 5 desatín percentuálneho bodu, o polovicu percenta. Slovenská republika v roku 2016 splnila európske fiškálne pravidlá v miere konsolidačného úsilia, ktoré dosiahlo úroveň 0,4 hrubého domáceho produktu oproti predpísaným 0,25 % HDP, čiže skoro dvojnásobne. Na rozdiel medzi schváleným a dosiahnutým deficitom mali vplyv najmä dve skutočnosti, a to aktualizácia výšky aktuálnych daňových príjmov, hlavne príjmy, dane z príjmov právnických osôb, kde bol pokles oproti pôvodnému rozpočtu o 245 mil. eur, čiže o 0,3 desatiny hrubého domáceho produktu, a aj na základe inštrukcie Eurostatu ohľadom výšky superdividendy z SPP, a to negatívne o mínus 161 mil. eur, čo je o 0,2 % hrubého domáceho produktu.
Pri porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie, celej dvadsaťosmičky, vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy EÚ 28 bol 1,7 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 83,2 % hrubého domáceho produktu.
Z pohľadu ďalších ekonomických kritérií, ktoré sa hodnotia v tejto správe, spomeniem výšku čistého dlhu, štrukturálne saldo a odhad čistého bohatstva. Čistý dlh predstavuje hrubý dlh po odpočítaní likvidných aktív verejnej správy, ktoré je možné okamžite použiť na splatenie svojho dlhu. Z hľadiska porovnávania medziročnej zmeny ide o vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh, pretože eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív, čím vernejšie zobrazuje skutočnú zmenu zadlženosti štátu. Takto vyčíslený čistý dlh dosiahol v minulom roku hodnotu 46,9, teda necelých 47 % hrubého domáceho produktu, a medziročne klesol o vyše jeden percentuálny bod.
Štrukturálny deficit predstavuje saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu, teda faktory, na ktoré vláda nemá svojimi nástrojmi dosah. Štrukturálne saldo vypočítané v čase spracovania tejto správy je prezentované na úrovni 2,1 % hrubého domáceho produktu a medziročný pokles predstavuje 0,4 percentuálneho bodu. Cyklická zložka pri výpočte tohto salda prispela pozitívne hodnotou 0,1 % hrubého domáceho produktu. Hodnota čistého bohatstva sa medziročne zlepšila o 22,1 percentuálneho bodu. Vplyvom revízie odhadovaných implicitných záväzkov, najmä na zdravotníctvo, došlo k zníženiu o vyše 20 % a podmienených aktív zvýšenie o vyše 3 % hrubého domáceho produktu subjektov súhrnného celku.
Skôr ako odhadovaná výška čistého bohatstva ku koncu minulého roku, to znamená mínus necelých 150 % HDP, je dôležitá jeho medziročná zmena. Okrem už spomenutých faktorov pozitívne prispeli aj zníženie podmienených záväzkov niektorých štátnych podnikov, nižší hotovostný deficit štátneho rozpočtu a lepšie hospodárenie aj Národnej banky Slovenska.
Z údajov súhrnnej účtovnej závierky, ktorá zahŕňa 7 940 subjektov, opakujem, 7 940 subjektov štátnej správy a samosprávy, to sú všetky subjekty, ktorých hospodárenie vstupuje aj do štátneho záverečného účtu, ale aj do hodnotenia výšky dlhu alebo deficitu, môžme konštatovať, že celkové aktíva, rovnako ako celkové pasíva verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahli 63,6 mld. eur, čo je oproti roku 2015 viac ako 646 mil. eur.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Dámy a páni, dovoľte mi po jednom dni rozpravy, začali sme včera o štrnástej hodine a tridsiatej štvrtej minúte, tuším, aby som zaujal postoj k rozprave, ktorá z väčšej časti bola seriózna a až na výnimky zopár krikľúňov; ten posledný sa tu prejavil pred pár sekundami; a musím povedať, že smeroval k veci.
Zvýšený hlas, nervozita a klamstvo nie sú totiž argumentmi, páni poslanci zo SME RODINA! Ak sa niekto podieľal na malých, veľkých privatizáciách, či už ako funkcionár Prezídia Fondu národného majetku, alebo ako kupujúci, hej, ak sa podieľal na drancovaní štátneho majetku za pravicových vlád minulých rokov, ktorého výsledkom sú napríklad, je tristná situácia v Slovenských elektrárňach, kde chýbajú napríklad dividendy z tejto firmy, tak je obrovský populizmus a obrovská nehanebnosť sa tu proste zaštiťovať takýmito obvineniami a argumentami niekde na pomedzí komunistickej a fašistickej ideológie. Hej, a toto musím povedať, že tento psychický stav, ktorý je v prírode nie veľmi obvyklý, si treba proste vysporiadať sám so sebou a nastaviť sa buď naľavo, alebo napravo. To je úplne najlepšie. Ja chápem, že vyšší hlas, vyššia tónina, obava o osudy ľudí, som tu dosť dlho na to, aby som to "ľudí", to stredoslovenské "ľudí" počul z úst ľudí, ktorí sa prevážajú proste v autách nad 100-tisíc eur bez problémov, či už boli nadobudnuté poctivým, alebo nepoctivým spôsobom. Nenechám sa vyprovokovať, nenechám sa vyprovokovať ľuďmi, ľuďmi typu, ktorí proste potrebujú si nahnať nejaké to percentíčko a nejaký ten hlas v najbližšom prieskume práve takouto argumentáciou.
Čo sa týka samotnej rozpravy, neviem ju naozaj zhodnotiť jedným slovom, pretože nikto z vystupujúcich sa na predložený rozpočet nepozeral ako na celok, ale každý sa venoval iba svojej parciálnej oblasti. Samozrejme, teraz nebudem komentovať ľudí, ktorí sa tomu venujú celý život, a to sú ľudia z aj výboru pre financie a rozpočet. Je jednoduché kritizovať a populisticky vyhlasovať, že dali ste málo na školy, na zdravotníctvo, na dôchodcov, na deti, na cesty a neviem na čo všetko. Ale je to veľmi jednoduché a doprial by som každému z vás, naozaj každému z vás, aby ste si to vyskúšali niekedy obrazne rozdeliť milión, keď od vás chcú tri. Skúste si to! Skúste si to doma, skúste si to, natrénujte si to v posilovni niekde, skúste to, ako sa to dá.
A či sa vám to páči, alebo nepáči, naše verejné financie sú v dobrom stave, ak nechcete súhlasiť, sú určite v lepšom, ako boli pred piatimi rokmi, pred troma rokmi alebo dvoma rokmi. Ak tvrdíme, že budeme mať vyrovnané hospodárenie, keď, ho budeme mať vtedy, keď sa naše výdavky budú rovnať našim príjmom, tak hovoríme, že vtedy dosiahneme nulu, vtedy zastavíme zadlžovanie v absolútnej hodnote, ale musím trvať na tom, že to nie sú preteky.
Áno, na základe mnohých teoretických konceptov, napríklad no policy change, o čom by sme tu mohli hovoriť, to je tzv. scenár nezmenených politík, ako vám to tu niekto predvádzal, je to vlastne scenár, keď si vláda sadne na ruky a na nohy a nerobí nič, by sme dosiahli vyrovnané hospodárenie už v najbližších rokoch. Lenže; a dokonca vám môžem povedať, že by som sa stotožnil aj s takýmto cieľom, ja by som sa s ním stotožnil, lenže to by znamenalo, že by som neznížil dane, neznížil by som sadzbu daní z právnických osôb, nezrušil by som daňovú licenciu, zbavil by som sa 10 % zamestnancov štátnej a verejnej správy, nezvýšil by som platy učiteľom, ktorí majú výstupy štandardne, aké majú a nie sú merané, to znamená, plošne by som odmietal im to takto, takto zvyšovať, a urobil som mnoho iných vecí. Nemohol by som, nemohol by som súhlasiť s mnohými nápadmi z oblasti sociálnej politiky. Takže viete, scenár nezmenených politík je možno lákavý pre technokrata z hľadiska toho, aby dostal medailu z toho pohľadu, že ho odmeníte potleskom za to, že nemá deficit alebo že ten dlh nebude 44 miliárd 300 miliónov, ale 44 miliárd. Viete veľmi dobre, že si nájdete inú palicu. Nájdete si ju, pretože to je úloha, to je úloha a to je proste obraz dnešnej politiky.
Takže vyjadrím sa odborne k jednej veci a to je tá, ktorú poslanec Heger mnohokrát zdôrazňoval, a to je oblasť rezerv. A dokonca aj tejto výtke rozumiem, pretože ste poslanci Národnej rady, je tu výbor, ktorý má kontrolovať fungovanie exekutívy, a práca s rezervami znamená neadresné použitie výdavkov. Chcem ale povedať, a vy to viete veľmi dobre, že držíme zákon, že rezervy nie sú ničím neobvyklým a vždy tu boli a že ich výška je vždy ovplyvnená informáciami, ktoré, ktorými ministerstvo financií disponuje v čase zostavovania rozpočtu. A keďže sa niektoré predpoklady splnia a iné nie, tak skutočné čerpanie tých rozpočtovaných a pomenovaných rezerv sa v skutočnosti, logicky, líši. Ale na to je dokument, ktorý tu schvaľujete a o ktorý nemáte zväčša veľký záujem, a to je štátny záverečný účet. Dokonca dvakrát sem prichádzam, dvakrát za jednoročné účtovné zhodnotenie s týmto dokumentom, kde máte do posledného eura vyúčtované, kde a ako sa použili peniaze. To je vlastne obraz dokumentu, ktorý sa volá štátny rozpočet. Lebo rozpočet je plán a štátny záverečný účet je výkazníctvo, je obraz, je fotografia toho, čo sa za ten rok minulý stalo.
Prebehnem si rezervy. Rezerva vlády, štandardná vec, rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí, štandardná vec, rezervy na riešenie krízových situácií, absolútne štandardná vec, povodne, požiare, zosuvy pôdy, rezerva na riešenie vplyvu nových zákonných úprav, to je prejav zodpovednosti a nie nezodpovednosti. Avizujeme legislatívne zmeny, máme ich kvantifikované zhruba, keby sme tam nemali rezervu, kľudne sa môžte opýtať, a z čoho to chcete zaplatiť? Z čoho chcete zaplatiť tú alebo inú legislatívu, 13. alebo 14. plat alebo nočné príplatky? Toto je rezerva na tieto sľuby, ak to chcete tak nazvať.
Rezerva na mzdy a poistné. Štandardná rezerva, ktorá má veľkú, veľký objem, ale vyplýva z toho, že kolektívne vyjednávanie s 350-tisíc zamestnancami verejnej a štátnej správy vždy koliduje s prípravou štátneho rozpočtu. Ak ste mali čas sa tomu venovať, tak len pred dvoma týždňami sa vláda dohodla na tom, že valorizácia platov s drvivou väčšinou tých zamestnancov štátu a samospráv je na úrovni 4,8 percenta. Tá kvantifikácia je tu, je v tejto rezerve, ktorá sa postupne cez rok, dokonca už začiatkom roku preúčtuje alebo rozpočtovým opatrením prepíše do jednotlivých kapitol. Nie je na tom nič, nič pokútne. Je to technika prípravy rozpočtu.
Rezerva na významné investície. Ide o Jaguar Land Rover, o nič iné. Takisto do posledného eura si to môžte pozrieť v budúcom roku, tak ako ste si to mohli pozrieť tento rok za rok minulý.
Rezerva na zhoršený vývoj daňových a nedaňových príjmov. To je rezerva, ktorá vznikla na základe situácie z tohto roku, keď nám skokovito poklesol príjem z dane z príjmu právnických osôb, ako sa pán poslanec Kollár rozčuľoval, na čo sme jasne poukázali, že to bolo spôsobené zlým prognózovaním založeným na podhodnotení takzvaných jednorazových efektov z roku 2015, keď sa vymíňalo 30 % obálky z eurofondov.
Súhlasím s vami, stotožňujem sa s kritikou, že nevyrovnanosť čerpania eurofondov spôsobuje toto, spôsobuje nevyrovnané efekty napr. na ziskovosť z firiem a tým pádom aj na zhoršenú schopnosť predpovedania platieb. Ale nemôžem súhlasiť s tým a to je, toto je klamstvo, pán poslanec Kollár! Ak sa zvyšuje počet zamestnaných ľudí, vy veľmi dobre viete, čo mám na mysli. Máme najvyššiu, najvyššie percento zamestnanosti v histórii krajín, máme vyše skoro 2,4 mil. zamestnaných ľudí, ktorí chodia do práce a platia dane, pretože dodržujú zákony. A keďže sa tieto platy ešte aj nominálne zvyšujú v priemere v národnom hospodárstve asi o 5 %, tak ich platia vyššie ako minulé roky.
A úplne za záver vám poviem, čo radi zamlčujete, že tieto peniaze, ani jeden cent nejde do štátnej kasy, ale ide do kasy miest, obcí a vyšších územných celkov. Každé jedno euro z týchto peňazí nejde vláde Roberta Fica, Bélovi Bugárovi, Andrejovi Dankovi, ale starostom a primátorom a županom. A ten, teraz už aj vašim županom, tak čo tu populisticky proste obhadzujete túto vec, to je absolútne, proste principiálna lož, o ktorej hovoríte. Takže vysvetlíme si základné pojmy a môžme sa dohodnúť, že ste sa mýlili, lebo ste tomu zle rozumeli. Ale toto je proste pravda, ako hovorím, ak to hovoríte naschvál, tak klamete, nerád by som vám to pripomínal.
A potom je tu rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie a tu by som nerád sa proste zakrýval alebo približoval niektoré z týchto xenofóbnych prejavov, ktoré tu zazneli z lavíc jedného poslaneckého klubu, či čo to je, ktorý nás tu straší proste z Európskej únie, ale je to proste tiež štandardný nástroj, ktorý ráta s korekciami, s nepravidelným čerpaním, skofinancovaním a s tým, že pomôžeme lepšiemu čerpaniu. Nič na tom zlého nie je.
Chcem vám na záver povedať ešte z hľadiska toho, môžme sa tu šticovať o tom, čo je veľa a čo je málo. Som presvedčený o tom, že dĺžka tejto debaty k rozpočtu verejnej správy, dĺžka vlastne debát posledných rokov ani tak nesúvisí so zmenou vášho rokovacieho poriadku, ale viac súvisí s tým, že táto téma už nie je dráma. Nie je to dráma z pohľadu toho, že by, a v tomto súhlasím aj s predrečníkom, že by, že by, to hovoríme o desatinke percenta doľava alebo doprava, hej, to je o tom cielení. Ale ak hovoríme o tom, čo z toho majú ľudia, tak to sú proste konkrétne opatrenia, na ktoré môžme mať rôzny názor a ja som s nimi ako minister financií súhlasil.
Nemám nič proti tomu, že pôjde viac peňazí opatrovateľom. Je tu výzva z opozičných lavíc, že to malo byť dávno a malo to byť skôr ako v septembri. Nemám nič proti tomu, aby sme konečne reformovali sociálne služby a riešili problém našich rodičov, sociálne služby sú o dôchodcoch. Nie je to o politických stranách, nie je to o celebritách, ktoré sa proste ukazujú každú nedeľu v Markíze, je to o ľuďoch, ktorých treba prezliekať, ktorí proste dožívajú sami. To mám merať s tým, či máme vyrovnaný alebo nevyrovnaný rozpočet? O tom, že ten problém väčšieho a väčšieho počtu ľudí, ktorí nie sú odkázaní na seba, lebo žije v spoločnosti, kde viacgeneračná solidarita sa, bohužiaľ, stáva iba heslom alebo výkrikom pri nedeľnej omši? Prepáčte. Sú to proste funkcie, ktoré štát má a ktoré musí, musí plniť a či si ich plní dobre alebo zle, vyhodnotí každý jeden z nás, lebo sa každý jeden z nás do tejto situácie raz v živote dostaneme. A že to stojí peniaze, áno, stojí to peniaze, sociálne služby, 90 mil. eur navyše, tak ako to bude rásť, bude to cez 100 mil. eur navyše, ale musíme sa s tým vyrovnať. Je to proste problém, na Slovensku sa rodí málo detí.
Máme konzumnú spoločnosť, ktorá sa zadlžuje. To je vaša, vaša zase, začínate útočiť so zadlžovaním domácností. Na to by sme si museli otvoriť fľašu vína, aby sme sa na tom zhodli. Ale zadlžovanie súkromných domácností je fenomén, ktorý je spojený so zmenou kultúrneho modelu. Nesúhlasím s vaším populistickým cvičením o tom, že je to dôkaz o tom, že ľudia nemajú z čoho žiť. Sú tu nulové úroky, veľmi nízke úroky, a ľudia chcú mať vyššiu životnú úroveň, chcú si kúpiť hento, tamto, chcú mať proste viac. A preto sa zadlžujú, v prvom rade preto, lebo majú prácu alebo majú istoty zamestnávania. Takže, a okrem toho, ak si pozriete model ďalších európskych krajín, či sú to protestantské, katolícke, južné, severné, východné, tak z tohto vychádzame stále veľmi, veľmi dobre.
Máme nebezpečnú dynamiku zadlžovania, preto sme robili reguláciu či s CZBS, preto sme stúpli na krk nebankovkám, preto chceme hovoriť o regulácii sprostredkovateľských finančných služieb, a preto hovoríme – a to je beh na strašne dlhú trať – o finančnom vzdelávaní. O tom, aby deti od prvej triedy chápali, čo je úrok a čo je to, požičajte si a reštrukturujte si svoj úver a o všetko prídete. Áno, to je proste diablova ponuka, ktorá tu je, ale súvisí nie s tou, onakou vládou, vnímaním takých alebo onakých globálnych hrozieb, súvisí s tým, že naša generácia je mladšia a mladšia a mení sa, v podstate sa mení, to znamená, ten klasický Slovák, ktorý nežil na dlh, mizne postupne, mizne, pretože keďže je zamestnaný a vie že sa to dá aj žiť na dlh, tak začína žiť na dlh. A to je debata, ktorá, ktorú, samozrejme, môžte vždycky zobrať aj z iného súdka a môžte nás ňou biť po hlave.
Ja len viem povedať, že tak ako Národná banka alebo ministerstvo financií je regulátor v tejto oblasti, bude si plniť svoje funkcie a vy ste tu na to, aby ste nás kontrolovali a hovorili, či je to veľa alebo dosť. No a k tomu vám musím povedať, že chcem aj poďakovať za to, že ste ma po tej relatívne nudnej debate trošku vytočili a že som vám mohol povedať to, čo som si o vás myslel.
A chcem len povedať, že všetko sa na dobré obráti. Ak hovoríme o globálnych rizikách; to je naozaj posledná myšlienka; riziká tu sú, ráno sa zobudíte, vyjdete na ulicu a je riziko, že sa večer nevrátite. To je proste, s tým žijeme a s tým vstávame a s tým ideme spávať. Ale ak sa pozrieme na výmenu informácií, to, ako to na svete funguje, tak najbližšie dva-tri roky by sme mali ešte žiť v konjunktúre, také sú odhady, také sú odhady ľudí, ktorí majú takzvaný helikoptér, žijú a môžu sa pozerať na to, ako sa v svetových ekonomických centrách čo deje. Samozrejme, toto sa môže zmeniť z minúty na minútu, ak niekomu v Severnej Kórei, v Spojených štátoch alebo niekde inde prepne a zahraje sa proste s tlačítkami globálnej politiky a všetko môže byť inak. Lebo taký je dneska život a nikto si sám len, si nevie ochrániť ani svoj osud len sám v nejakom proste teritóriu, to je proste iba idea a sen.
A ak mi dovolíte, toto je môj šiesty rozpočet a ja urobím všetko pre to, aby to, čo tu je čierne na bielom, aby sa stalo aj realitou. Ďakujem vám, krásny večer vám prajem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť. Dosť dlho som mlčal od včera, aby som teraz mohol zareagovať a vybral som si práve pána poslanca Fecka. Práve preto, že tuším, že je tretíkrát zvolený do Národnej rady, čiže má svoje skúsenosti, niečo sme si tu spolu odsedeli a z tohto pohľadu aj sa doňho veľa zmestí, lebo je trénovaný politik, takže nech mi teraz odpustí dopredu, čo poviem.
Ale reagujem preto, ja sa dotknem aj vecí, ale chcem vám povedať, že toto bolo jedno typické, jedno typické opozičné vystúpenie. A viete prečo? Lebo pán Fecko prvých, prvé tri minúty venoval kritike toho, že už nemáme vyrovnané hospodárenie, už včera sme ho mali mať, a stretol estónskeho ministra, ktorý povedal, že keby tu mali také dlžoby a mali deficit, tak by už odstúpil.
Pekne sa to počúva, pán Fecko, chápem, tých pár ľudí, čo vás počúvajú, tak tomu rozumejú, že už teda to malo byť zlé, je to nezodpovedné, že nemáme vyrovnané hospodárenie, že nemáme perinu takú, na akú proste, na akú sme si zarobili. A potom 17 minút rozprávok o tom, koľko chýba peňazí v pôdohospodárstve. A chýba! Ale to, čo ste tu čítali, proste listy pôdohospodárov a asociácií a záujmových skupín, záujmových s veľkým Z, to všetko stojí desiatky, ak nie stovky miliónov eur. Čiže ešte väčší deficit, ešte väčší deficit.
Ja vám, len v jednom priamom prenose vám hovorím, že jednou rukou hovoríte, alebo jedným hlasom hovoríte, že už dávno má byť vyrovnané hospodárenie, to znamená, buď to; to sa dá urobiť len dvoma spôsobmi, buď viac príjmov, alebo menej výdavkov, a zároveň hovoríte, že tam má byť viac výdavkov. Ale ja nie som Copperfield, ja to neviem urobiť. Neviem vyhovieť tej časti spektra, ktorí hovorili, všetkých zdierate, tam na kraji (minister ukázal smerom doprava), zdierate, platíte, ľudia platia viacej daní. Áno, je viac ľudí zamestnaných, majú vyššie platy, platia dane, populizmus, ale dobre. Hovoríte to každé ráno, s tým sa zobúdzate a s tým idete zaspávať.
Čiže neviem vyhovieť tým, ktorí hovoria, plaťte menej daní tomuto štátu, a vyhovieť vám, ktorý hovoríte dve tretiny svojej reči, dajte viac peňazí nám, lebo v tejto oblasti ich potrebujete. Ale takisto včera vaša kolegyňa hovorila o tom, jak treba do životného prostredia dávať viac peňazí. Hovorila o tom? Hovorila o tom. Má svoju pravdu, zo svojho uhlu pohľadu? Má. Je tu mnoho proste skrytých problémov, ktoré táto krajina má, ale buďme preto k sebe čestní, buďme trošku čestní, nebuďme len koalično-opoziční! Buďme voči sebe čestní, že sa nedá všetko urobiť zo dňa na deň, že sme na nejakej ceste postupného približovania tých nožníc a že nevieme vyhovieť všetkým a že je to o prioritách, tak jak hovoríte.
Nie som špecialista na pôdohospodárstvo, pán Fecko, ale trápi ma, ak sa prechádzam, ak prechádzam rodným východným Slovenskom a vidím pôdu ladom, vidím burinu, takúto proste, väčšiu ako človek. No len žijeme v nejakej dobe, po vstupe do Európskej únie, keď sme sa vzdali vlastných distribučných trhov. Trápi ma, že v Sobranciach je, odkiaľ pochádza moja mama, kde je stále dvojciferná nezamestnanosť, kde ľudia si privyrábajú často možnože aj ilegálnym pašovaním všeličoho, že sú tam proste zahraničné obchodné reťazce, že tam nenájdete už niekoho ani na trhu, ktorý by proste predal vlastné vajcia alebo dorobil niečo na vlastnom poli. Ale toto je proste dlhodobý proces, ku ktorému sme sa proste dostali, lebo naši pôdohospodári možno aj určite vedia aj vyrobiť, ale nevedia predať. Nevedia predať. Zaorú cibuľu, zaorú mrkvu, pretože ju nevedia predať cez nákupčieho v Tescu v Londýne alebo kde, proste nevedia, pretože sme sa v 90. rokoch cez vlny malej privatizácie, ktorým šéfoval jeden z ľudí, ktorý tu sedel aj s nami, volá sa Ľudovít Kaník a má plné ústa ľudí každý deň, proste predal cez malú privatizáciu všetko.
Máme svojich starostov, máme svojich primátorov, máme stavebný zákon, máme územné plánovanie, ako s tým narábame? Ako naši autonómni predstavitelia samospráv rozhodujú o tom, kde majú byť v centrách našich malých miest a dedín Kauflandy, Billy a ďalšie a ďalšie veľké obchodné reťazce? Pozrite sa, je transparentné, koľko tieto reťazce platia daní? Nič, skoro nič! Zamestnávajú ľudí za minimálnu mzdu zato, že balia ľuďom do balíčka? Nakupujú niečo od našich pôdohospodárov? Čo jedia naši ľudia? Čo jedia naši ľudia? Veci dovezené zo Španielska, z Portugalska, zelené paradajky z Cypru, tak to je, tak to je. Ale to nevyriešime ani záujmovými skupinami v našom pôdohospodárstve.
Čo je jeden z problémov nášho pôdohospodárstva? Že sú tam kapitalisti, že sú tam latifundisti, máte tam jedného pozemkového grófa hore, ktorému patrí pol Rimavskej Soboty, čo si nahonobil za svoje ministrovanie, máte ho tam. Tak sa ho opýtajte, ako je spokojný alebo nespokojný. Pozrite sa na jeho príjmy a výdavky v jeho firmách. Mali sme tu aj iných latifundistov, na všetkých stranách. To nie je také jednoduché.
Ak hovoríte, je kopec právd, máte ho o tom, že tu máme dlžoby ešte z matky, od Márie Terézie, problémy roztrúsenosti pozemkového práva, to je proste pravda. Má, ale pravdou aj je, že efektívne nám tu hospodária Dáni a Holanďania. A potom tu máme týchto pozemkových grófov, ktorým sa plnia kešene z dotačných schém, ktoré sú aj v tomto rozpočte, ale podľa niektorých je ich ešte málo. No tieto problémy ja vyriešiť naozaj neviem.
Viem reagovať na výzvu, ak sú ceny, výkupné ceny mlieka ukrutne malé a naozaj hrozí vytĺkanie dobytka, čo sa dialo pred dvoma rokmi, tak vieme operatívne dať injekciu, bola vyše 30 mil. eur a zachránili sme pár tisíc kusov stád nášho proste dobytka, aby ich nepredali do Turecka alebo niekde na mäso. Vieme, ak mráz zničí ovocinárom sady, vieme im pomôcť jednorazovou injekciou, vieme pomôcť vinárom. Ale pohľad na to, ako ďalej v tejto oblasti pôsobiť, naozaj si musíte urobiť vy. Vy, ktorí sa tomuto rozumiete.
A ja môžem len povedať, že napríklad na budúci rok som sľúbil ministerke pôdohospodárstva alebo teraz už podpredsedkyni vlády to, že ak bude možné, ak výsledky hospodárenia budú lepšie, ako očakávame, tak sa vrátime k novej, modernej schéme zelenej nafty napríklad, ale nie na báze toho, že zamestnáme ďalších 300 colníkov na to, aby kontrolovali, či je nafta červená alebo modrá. Musí to byť proste model podpory, ktorý bude orientovaný na intenzifikovanú výrobu. To znamená, nie na mulčovanie, nie na počet vychrdnutého proste, počet dobytka v nejakom vychrdnutom stáde, ale na to, koľko vyrobíte, hej, čo dáva zdravý rozum. Ale viete, že voči tomu všetkému je tá spoločná európska politika, ktorá vlastne nechce, aby sme intenzívne proste vyrábali, pretože trh je rozdelený, pretože sú krajiny, kde nepracuje v pôdohospodárstve 4 % obyvateľstva, ako je to na Slovensku, kde je to oveľa väčšia politická skupina a vplyvová skupina, ako je to vo Francúzsku, ako v ďalších aj vyspelých krajinách. A tam títo ľudia tvrdia muziku.
Takže prepáčte za moju reakciu, ktorá je možno rozháraná. Absolútne uznávam popis problémov, ktoré ste povedali. Ja vám zároveň tvrdím, že sú to ale skryté veci, o ktorých sa, neradi sa o tom rozprávame, ak som sa niekoho dotkol, sa ospravedlňujem. A zároveň vás chcem poprosiť, buďme k sebe čestní. Nemôžme mať, nemôžte ma kritizovať za to, že nemám nulu v deficite a zároveň žiadať ďalšie stovky miliónov eur na podporu napríklad pôdohospodárstva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť s úvodným slovom k zákonu roka. Ešte som tajne dúfal, že dáte možnosť tým zástupom čakajúcich poslancov na chodbách, aby sa mohli rýchlo dostaviť do tejto sály, lebo teraz to tak vidím asi na nejakú desatinu z celej Národnej rady. A samozrejme, ako predstaviteľ exekutívy nemám právo sa k tomu vyjadrovať, možno ako štyrikrát zvolený poslanec áno, ale inak nie. Ale aj tak, samozrejme, v čase moderných technológií komunikačných pevne verím, že táto téma, ktorá, ako vidíte alebo aj budete počuť, je čoraz menej vzrušujúca, sa dostane do uší proste tých, ktorí sa k tomu majú právo a chcú aj vyjadriť.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Ako každý rozpočet je to predpoveď budúcnosti, ako sme ju nakreslili my na ministerstve financií po dohode, po politickej dohode v koalícii. Je preto prirodzené, že v rozpočte sa nachádzajú aj návrhy opatrení, ktoré si táto vláda definovala vo svojom programovom vyhlásení a sú pre ňu prioritou. Všetci dobre viete, že toto leto bolo viac než horúce, a nemyslím tým iba počasie. Už to vyzeralo všelijako, ale som rád, že vám môžem predstaviť návrh, na ktorom sa dohodli koaliční partneri a ktorý prináša množstvo pozitívnych správ pre ľudí, a to nielen pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre dôchodcov a tých, ktorí sú poberateľmi rôznych dávok.
Tento návrh sme pripravovali v dobrej ekonomickej klíme. Slovensko patrí medzi úspešné stredoeurópske ekonomiky a potvrdzujú to aj prognózy medzinárodných inštitúcií. Našej krajine sa naozaj darí a čísla hovoria o tom, že sa jej aj dariť bude, čo jasne dokazujú napríklad aj investori pri kúpe našich, našich štátnych dlhopisov. Za všetky spomeniem historický úspech, kedy sme v októbri tohto roku predali na finančných trhoch 30-ročné dlhopisy, dlhopisy, štátne dlhopisy so splatnosťou o tridsať rokov. Investori o ne prejavili obrovský záujem. Ak hovoríme v číslach, hovoríme o jednej miliarde eur. Je to dôkaz, že sme na správnej ceste, a je to odmena za to, že po tejto ceste kráčame. Zároveň je to aj dôkaz, že investori, ktorí požičali našej krajine peniaze na tridsať rokov, veria v budúcnosť Slovenska. Je to potvrdenie zdravej ekonomiky našej krajiny, zdravých verejných financií.
Z roka na rok postupne znižujeme deficit verejných financií a verím, že o tri roky, keď sa tu stretneme, vám s radosťou oznámim, že sme sa dostali na nulu, alebo ak chcete, že sme dosiali vyrovnané hospodárenie. Áno, je to tá pomyselná nula, ku ktorej sa malými, ale istými krokmi približujeme. Áno, je to tá nula, o ktorej všetci tak radi hovoria a zároveň si nezabudnú šťuchnúť a povedať, že už sme ju tu mohli mať dávno. A ja odpovedám, áno, mohli, ale, ale nemohli by sme urobiť nič pre ľudí. A ja si vám dovolím predostrieť to, čo všetko vláda pre ľudí pripravila. Verím, že opatrenia, o ktorých vám v stručnosti poviem, ľudia ocenia. My sme ich ocenili na zhruba štvrť miliardy eur, teda štvrť miliardy, 250 miliónov eur, ktoré poputuje ľuďom.
Ako som už povedal, z roka na rok zlepšujeme hospodárenie a vyrovnať príjmy a výdavky chceme v roku 2020. Sme zároveň piatou krajinou s najnižším hrubým dlhom v eurozóne a v budúcom roku očakávame jeho ďalší pokles až pod hranicu 50 % hrubého domáceho produktu.
Ale aby som nepredbiehal, poďme pekne po poriadku. Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na budúci rok je stanovená vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu. V ďalšom roku, v roku 2019 sa navrhuje deficit rozpočtu verejnej správy na technickej úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu a v roku 2020 chceme dosiahnuť spomínané vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy. Tieto ciele reflektujú naše medzinárodné záväzky vyplývajúce z pravidiel Paktu stability a rastu a sú v súlade s konsolidačnými požiadavkami Európskej komisie. Európska komisia to potvrdila vo svojej novembrovej správe. Návrh nášho rozpočtu hodnotila tak ako každý rok a potvrdila, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 je v súlade s európskymi pravidlami Paktu stability a rastu. Podobne ako Ministerstvo financií Slovenskej republiky považuje aj Európska komisia smerovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu za adekvátne a bez výrazného odchýlenia.
Hovoril som o dobrej ekonomickej klíme. Dovoľte mi, aby som teraz chvíľu hovoril rečou čísiel. Dobrá klíma znamená, že v tomto roku ekonomika Slovenska vzrastie o 3,3 percenta. Na budúci rok sa podľa našich odhadov
zrýchli až na úroveň 4,2 percenta. Rovnako Slovensko dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, ktorej rast v roku 2018 sa očakáva na úrovni 1,4 percenta. Nezamestnanosť z mesiaca na mesiac klesá a naozaj prelamuje historické minimá. Stoja za tým tisíce, tisíce nových pracovných miest. V tomto roku, v tomto roku sa predpokladá vytvorenie 47-tisíc nových pracovných miest a v roku 2018 ďalších 33-tisíc. Je preto prirodzené, že sa tento vývoj odzrkadľuje na poklese miery nezamestnanosti.
Priaznivý ekonomický vývoj a pokračujúca konsolidácia sa odzrkadlí aj v parametroch dlhu. Hrubý dlh verejnej správy by mal v roku 2018 dosiahnuť necelých 50 %, 49,9 % hrubého domáceho produktu. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2012. Na základe aktuálneho odhadu skutočnosti za rok 2017 a parametrov rozpočtu na roky 2018 a 2020 možno očakávať, že hrubý dlh verejnej správy bude v pomere k hrubému domácemu produktu klesať aj naďalej až k úrovni niečo nad 45 % HDP v roku 2020. Zároveň od roku 2019 klesne dlh aj mimo sankčných pasiem dlhovej brzdy zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tak ako ho dnes poznáme.
Aj z pohľadu makroekonomickej prognózy sa Slovensku darí, a preto úplne rozumiem očakávaniam smerujúcim k zvýšeniu rozpočtu na výdavkové politiky. Avšak považujem za potrebné upozorniť na skutočnosť, že o príjmovej stránke rozpočtu nie je, žiaľ, možné hovoriť až v takých superlatívoch ako v prípade našej aktuálnej makroekonomickej situácie. Zatiaľ čo vývoj odvodových príjmov kopíruje priaznivý ekonomický vývoj a najmä trh práce, v prípade daňových príjmov štátneho rozpočtu tomu celkom tak nie je. Takže v súvislosti s priestorom na realizáciu výdavkových politík musím konštatovať, že sa nám nedarí tak, ako by sme si všetci priali. Napriek obmedzeniam, ktoré sú prítomné v každom jednom rozpočte, sa podarilo zostaviť rozpočet, ktorý rešpektuje požiadavku konsolidácie a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach.
Pozrime sa najskôr na stranu príjmov, kde dochádza k viacerým zmenám. A verte mi, že nie so všetkými som sa stotožnil. Konkrétne mám na mysli zrušenie daňových licencií, ktoré som vnímal ako zmysluplné opatrenie, a budem úprimný, vždy som bol, ak by to bolo možné, zavediem ich znova. Okrem toho sa zavádza zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum. Ďalším opatrením je úprava odpisovania technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva a do daňového systému sa zavádza aj nezdaniteľná časť na kúpeľnú starostlivosť. Rozvoj kúpeľníctva je jednou z priorít tejto vlády. Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa oslobodí od tejto dane materiálna a humanitárna pomoc venovaná napríklad súkromnými spoločnosťami tretím krajinám.
Rovnako na strane výdavkov zohľadňuje rozpočet priority vlády či už v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, obrany a ďalších. A myslíme samozrejme aj na dôchodcov, ale poďme postupne.
Na zvýšenie platov sú v štátnom rozpočte na budúci rok zabezpečené prostriedky v objeme 216 mil. eur, 216 mil. eur navyše oproti tomuto roku. Z toho 135 mil. eur je rozpočtovaných na krytie záväzku vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na rok 2018, v percentuálnom vyjadrení medziročný nárast tarifných platov o 4,8 percenta. A 82 mil. eur je alokovaných na krytie zvýšenia platov pedagogických zamestnancov a to vo výške tarifných platov, ktoré boli predbežne schválené už od 1. septembra tohto roku. A to je tá známa valorizácia o 6 %, 6% do tarifných platov pedagogických zamestnancov. Rozpočet počíta aj so zavedením 13. a 14. platu, ako aj s oslobodením príjmov, dohôd dôchodcov. Nakoľko pri týchto opatreniach nie je ešte známa definitívna podoba legislatívy a teda vplyv, vplyvy neboli zohľadnené v ostatnej prognóze daňových a odvodových príjmov, sú na krytie ich vplyvu zabezpečené finančné prostriedky v kapitole Všeobecná pokladničná správa v rámci rezervy na riešenie vplyvu nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Pokračujeme v revízii výdavkov a hodnotení veľkých investičných projektov. V súlade s programovým vyhlásením vlády a rámcov pre hodnotenie investícií zhodnotili sme už takmer polovicu celkových verejných výdavkov a sme tak na dobrej ceste splniť náš zámer, pozrieť sa teda na väčšinu verejných výdavkov. Je to prístup, ktorý razia najvyspelejšie krajiny OECD alebo Európskej únie, a revízia výdavkov sa stáva štandardom vo verejných financiách v celom svete. Navrhujeme ako ďalšiu tému revíziu výdavkov na marginalizované komunity, najmä rómskej, v spolupráci so splnomocnencom a ďalšími rezortami, to je proste jedna horizontálna priorita. A chceme sa takisto pozrieť na výdavky v rezorte pôdohospodárstva a horizontálna priorita v oblasti miezd vo verejnej správe v tom najširšom slova zmysle.
Zároveň sme sa dohodli s ministrom zdravotníctva na pokračovaní analýzy v zdravotníctve, na druhý diel jeho príbehu. Minulý rok sme sa dohodli, že budeme hodnotiť veľké investičné projekty nad 40 mil. eur, v prípade informačných technológií nad 10 mil. eur a cieľom je spolu pripraviť lepšie a lacnejšie investičné projekty a za tie isté peniaze tak možno postaviť viac a prinášať viac osohu pre našich daňových poplatníkov. Takýmto hodnotením prešiel aj tak veľmi medializovaný projekt koncepcie nákupu a použitia obranných výdavkov na nákup vozidiel 4x4 a 8x8 v rezorte obrany, ako ste si mohli všimnúť.
Chceme ďalej zlepšovať inštitúcie, potrebujeme partnerov na analytickej úrovni. Prínosom je, ak si veci najskôr medzi sebou vyjasnia analytici, až potom sa dostanú na politickú úroveň. Som preto rád, že tento projekt sa stáva súčasťou viacerých rezortov, na ktorých sa vytvorili analytické tímy, ktoré vzájomne spolupracujú a hľadajú najlepšiu, naozaj najlepšiu hodnotu za peniaze. Môžem spomenúť napríklad útvary, ktoré vznikli na rezortoch školstva, životného prostredia, zdravotníctva, pôdohospodárstva, a ďalšie a ďalšie vznikajú. Vznikla implementačná jednotka, ktorú má na starosti podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini, a jej úlohou je sledovať plnenie opatrení, ktoré sme si stanovili. Revízia výdavkov priniesla veľa nových návrhov, viaceré sú aj priamo, už zapracované priamo v rozpočte.
Vrátim sa ale naspäť k rozpočtu a k jeho príprave, ktorá obyčajne začína hneď po novom roku. Ako každý rok boli pri tomto procese ťažké rokovania v oblasti zdravotníctva. Ich výsledkom je, že výdavky verejného zdravotného poistenia sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 4,7 mld. eur, 4,7 mld., čo predstavuje medziročný nárast o 250 mil. eur, to znamená, 5,6 % oproti rozpočtu na rok 2017. Okrem týchto zdrojov má ministerstvo zdravotníctva k dispozícii opätovne 70 mil. eur určených na rekonštrukcie budov a kvalitnejšiu techniku v nemocniciach.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výdavky kapitoly bez prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania medziročne rastú o necelých 100 mil. eur, presne o 96 mil. eur, t. j. o 4,78 percenta. Nárast je spôsobený vplyvom novelizácie zákonov o sociálnom poistení, o sociálnych službách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákona o službách v zamestnanosti. V rámci tejto kapitoly sú zabezpečené aj prostriedky na zvýšenie príspevku na opatrovanie. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré rozpočet zohľadňuje, patria príspevok na dochádzanie za prácou a príspevok pri presťahovaní rodiny za prácou. To sú všetko oblasti, ktoré sa týkajú buď ťažko zdravotne postihnutých a ich rodinných príslušníkov, dôchodcov, alebo snaha aj riešiť problém, štrukturálny problém našej ekonomiky, nedostatok pracovných síl v danom mieste, v danej kvalifikácii, to znamená, stimulácia dochádzania za prácou.
Na oblasť vzdelávania je v rozpočte verejnej správy na budúci rok vyčlenených tri a pol miliardy eur, čo oproti minulému, alebo, prepáčte, tomuto roku predstavuje nárast o 131 mil. eur. Čiže 2018 verzus 2017 navýšenie o 131 mil. eur a hovoríme o výdavkoch do vzdelávania, ktoré sú distribuované v niekoľkých kapitolách rozpočtu a teda nielen v kapitole rozpočtu ministerstva školstva. Do roku 2020 by mali výdavky na túto oblasť dosiahnuť úroveň 4,1 mld. eur. Takže ešte raz, rok 2018 3,5 mld., do roku 2020 predpokladáme postupný nárast na úroveň 4,1 miliardy. Teda medzi rokmi 2016 a 2020, to je celé jedno volebné obdobie, dôjde ku kumulatívnemu nárastu o skoro 3 mld. eur.
Keď hovoríme o vzdelávaní, spomeniem aj evergreen, ktorý sa opakuje, a týmto evergreenom je zvyšovanie platov učiteľov. Toľko ponúk na vyššie platy, ako dostali v posledných rokoch učitelia, nemajú žiadni iní zamestnanci verejnej správy, aj napriek tomu tieto ponuky odmietli školské odbory a odmietli aj ponúknutú ruku vlády. Tu mi však dovoľte, aby som povedal niekoľko slov aj ako otec, ktorý má možnosť sledovať úroveň výučby priamo na svojich deťoch. Ja si dovolím tvrdiť, že za slabými výsledkami našich detí stojí, žiaľ, aj nízka úroveň nášho vzdelávacieho systému, a to aj napriek tomu, že do školstva idú každoročne stámilióny eur.
Pozrime sa teda konkrétne na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36, to znamená, 1,4 mld. skoro eur a z toho prostriedky štátneho rozpočtu v objeme 1,3 mld. a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania z rozpočtu vo výške skoro 70 mil. eur.
V rámci výdavkov štátneho rozpočtu na regionálne školstvo celkovo v objeme 1,7 mld. eur sú zvýšené prostriedky o 4 mil. eur, napríklad na nákup a distribúciu učebníc a učebných textov a navýšenie o ďalších 8 mil. eur na nových asistentov učiteľov v počte ďalších 580 asistentov.
Zabezpečuje sa zvýšenie financovania projektov výskumu a vývoja prostredníctvom agentúry na podporu výskumu a vývoja o sumu 12 mil. eur a poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj o ďalších skoro 14 mil. eur.
Na oblasť športu, ktorá tiež patrí do kompetencie tohto rezortu, sa rozpočtuje skoro 133 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 30 percent. V tomto raste je premietnuté zvýšenie úrovne odvodu z prevádzkovania lotériových hier na 75 % a zabezpečenie financovania projektu národného futbalového štadióna v sume vyše 60 mil. eur.
Od školstva prejdem k obrane, ktorá tiež vyvolala pred niekoľkými týždňami búrlivé diskusie, a to kvôli obstarávaniu novej vojenskej techniky. Celkove obranné výdavky sú na roky 2018 a 2019 rozpočtované vo výške 1,22 z hrubého domáceho produktu a v roku 2020 potom skokovo na úroveň 1,6 % hrubého domáceho produktu. Výdavky kapitoly ministerstva obrany na budúci rok sa rozpočtujú v sume 1,1 mld. eur, čo je medziročný rast o 92 mil. eur, čiže v percentách vyše 9 percent. Nárast sa prejavuje predovšetkým v rámci rozvoja obrany, kde dochádza k medziročnému navýšeniu vyše 15 %, a to je samozrejme hlavne vojenská technika.
Prejdem k ministerstvu dopravy a výstavby, kde sa rozpočtujú výdavky v sume vyše miliardy eur, na cestnú a železničnú infraštruktúru sa rozpočtujú výdavky v sume 881 mil. eur, kde v rámci rozpočtu kapitoly sú zabezpečené výdavky na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre osobnú železničnú dopravu v celkovom objeme skoro pol miliardy eur. Na platbu pre dostupnosť PPP projektu rýchlostnej cesty R1 sa rozpočtujú prostriedky v objeme 127 mil. eur. To len aby sme vedeli, keď ideme každý deň do Banskej Bystrice, že za to proste platíme každý rok, a tento budúci rok to bude 127 mil. eur.
Oblasť rozvoja bývania prostredníctvom štátneho rozpočtu zabezpečená v budúcom roku v objeme takisto 127 mil. eur, a to prostredníctvom štátnej prémie v stavebnom sporení, ktorá, dúfam, prejde v krátkom čase zásadnými zmenami, a v ďalšom ide o bonifikáciu hypotekárnych úverov, dotácií do rozvoja bývania a transferu pre Štátny fond rozvoja bývania. Celkovo skoro 130 mil. eur ročne do bývania.
Na podporu v oblasti výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry, podpory moderných a efektívnych spôsobov dopravy a zlepšovania energetickej hospodárnosti budov sa v kapitole rezortu dopravy zvyšujú zdroje o 93 mil. eur.
Pozrime sa ale na ministerstvo hospodárstvo. Rezort hospodárstva má k dispozícii 256 mil. eur vrátane európskych fondov a spolufinancovania. V tejto sume sú alokované prostriedky na schválené a pripravované investičné stimuly v objeme vyše 21 mil. eur. Ďalším titulom, ktorý je krytý v rozpočte rezortu, sú výdavky na podporu regionálneho rozvoja v sume 5 mil. eur, konkrétne na podporu rozvoja priemyselných parkov.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má na budúci rok rozpočtované zdroje vo výške vyše 1 mld. eur. Na priame platby sa v rozpočte alokujú prostriedky s postupným nárastom do roku 2020 na úroveň 470 mil. eur, čo je oproti skutočnosti roku 2016, predstavuje nárast o 15 percent.
Na regionálny rozvoj je rozpočtovaných vyše 200 mil. eur, ktoré sú smerované na modernizáciu regionálnych ciest druhej a tretej triedy, rozvoj verejnej osobnej dopravy, cyklodopravy, podpory deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti. Ide o rozvoj infraštruktúry vzdelávania, rozvoj zdravotníckej infraštruktúry a množstvo, množstvo ďalších oblastí, či už oblastí vodného hospodárstva alebo zelenej infraštruktúry, revitalizácie zanedbaných objektov. Všetko určite bohumilé veci.
Celkové zdroje rezortu kultúry sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 280 mil. eur. Oproti tomuto roku dochádza i k nárastu o 15 percent. Ide o prostriedky v objeme napríklad 8 mil. eur na zabezpečenie činnosti novozriadeného Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v kapitole ministerstva kultúry. Zvyšuje sa transfer pre Fond na podporu umenia o 5 miliónov. Nárast kapitálových výdavkov skoro o skoro 17 mil. eur súvisí s pokračovaním prác na rekonštrukcii a modernizácii Slovenskej národnej galérie, rekonštrukciou budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine a vybudovaním depozitára pre Slovenské národné múzeum.
Ministerstvo vnútra. V budúcom roku oproti rozpočtu tohto roku jeho zdroje rastú o necelých 70 mil. eur, čo je nárast o necelé 3 percentá. Rozdiel celkových výdavkov je spôsobený najmä premietnutím valorizácie platov z roku 2017 a súčasne nižším rozpočtovaním EÚ prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie v treťom programovacom období.
Ministerstvo spravodlivosti na budúci rok má vyčlenené zdroje vo výške 400 mil. eur. Nárast oproti tomuto roku predstavuje niečo vyše dvoch percent. Rozpočet kapitoly kryje prevádzku súdnictva, väzenstva, vrátane zákonných nárokov sudcov, prostriedkov na zabezpečenie súdneho konania, odškodňovanie v zmysle platnej legislatívy a po prvýkrát sa rozpočtuje aj príspevok na bývanie pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Ministerstvo financií, zdroje vo výške 364 mil. eur, do oblasti výberu daní a cla finančnou správou smerujú výdavky v sume 228 mil. eur s medziročným nárastom 7 % a rozpočet kapitoly kryje aj výdavky na informačné systém verejnej správy v objeme 85 mil. eur.
Ministerstvo životného prostredia bude mať v budúcom roku k dispozícii celkové výdavky v objeme 193 miliónov. V rámci rozpočtu kapitoly dochádza k výraznému nárastu v oblasti prevádzkových výdavkov, ktoré nie sú smerované na spotreby rezortu. Dôvodom tohto rastu je premietnutie výdavkov potrebných na vypracovanie stratégie na ochranu ovzdušia, plnenie geologických úloh, sanácie a havarijné zosuvy a mnoho ďalších záležitostí, vrátane napríklad riešenia lokality Poloniny a Karpatských bukových pralesov či Starých bukových lesov a ďalšieho terénneho mapovania a výskum rôznych ekosystémov. Zároveň sa v rámci kapitálových výdavkov rozpočtujú zdroje na výkup pozemkov v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP-u.
Ministerstvo zahraničných vecí, celkové výdavky v budúcom roku v porovnaní so schváleným rozpočtom na tento rok vyššie o necelých 7 mil. eur, nárast o 6 percent. Ten nárast súvisí predovšetkým s prípravou na predsedníctvo Slovenska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na rok 2019, kde v budúcom roku budú prebiehať prípravné práce, a zabezpečenie, samozrejme, je tu aj výdavkov pre stále zastúpenie Slovenska v Bruseli. V kapitole výdavky v budúcom roku sa plánujú použiť najmä na zlepšenie a obnovu majetku, nášho majetku v zahraničí. Konkrétne ide o rekonštrukcie stálej misie v Štrasburgu, rekonštrukcie budovy zastupiteľského úradu v Ankare a podobne.
No a ako minister financií musím samozrejme myslieť aj na nepriaznivé situácie, ktoré sa objavili počas v podstate každého aktuálneho vývoja bežného roku a ktoré bolo možné riešiť aj vďaka v rozpočte vytvoreným a jasne pomenovaným rezervám. Z toho dôvodu je v rozpočte na budúci rok vytvorená v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa rezerva na zhoršenie daňových a nedaňových príjmov v objeme 140 mil. eur a je to vlastne reakcia na problém, s ktorým sa musíme pasovať aj v tomto roku, a to je proste neočakávaný výpadok istého typu daňových príjmov, ale o tom som mnohokrát v pléne hovoril.
Hovoril som tento rok, dámy a páni, oveľa viac ku konkrétnym kapitolám a možno to pre vás mohlo pôsobiť nudne, ale, ale tento výpočet úplne konkrétnych položiek v jednotlivých kapitolách znamenal len a len to, že je to proste taký, taká snaha prezentovať to množstvo rôznych úloh, ktoré jednotlivé rezorty, ale samozrejme aj ďalšie orgány štátnej správy plnia či už zo zákona alebo z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vlády.
Za predloženým rozpočtom si stojím a už teraz vám chcem povedať, že urobím všetko pre to, aby v ňom nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli ohroziť plán dosiahnutia vyrovnaného hospodárenia v stanovenom termíne. Tomuto rozpočtu verí aj Európska komisia a dúfam, že mu budete veriť aj vy. Som pripravený na konštruktívnu diskusiu a verím, že tak ako sa stalo zvykom v ostatných rokoch, kedy bolo rokovanie o rozpočte naozaj vecné a bez emócií, tak, tak bude prebiehať aj tento rok.
Takže, dámy a páni, ďakujem za pozornosť na úvod a teším sa na vaše príspevky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ako navrhovateľ vzhľadom na obrovský záujem o túto tému, aj túto tému, chcem reagovať na otázku, ktorá nie je síce, znie banálne, ale nie je banálna. Krajiny, ktoré majú taký typ ekonomiky, ako máme my, to znamená, extrémne otvorená ekonomika, niekde na úrovni, posledné číslo je niekde na úrovni 170 až 180 % HDP, to je vlastne zrátanie vývozu a dovozu verzus hrubý domáci produkt.
Zahraničný obchod má neuveriteľne dôležitú proste funkciu a z tohto pohľadu je tradičné a nie je to len nejaký európsky zvyk kontinentálny, alebo ak by si niekto ešte myslel, nejaký postsocialistický. Je úplne normálne, že štáty majú svoje agentúry na podpory exportu. Štáty podporujú export svojich daňovníkov niekedy neuveriteľným (vyslovené s pobavením) spôsobom, bezohľadne v niektorých krajinách, čím väčšie, väčšia krajina, tým bezohľadnejšie praktiky.
Samozrejme, my sme krajina, ktorá je plne zapojená do všetkých medzinárodných štruktúr, ktoré z hľadiska našej veľkosti je proste možné dosiahnuť. Treba si to vážiť. Naša Eximbanka je rešpektovaná a môžu existovať debaty o tom, či by sme išli českou cestou, to znamená, oddelenia bankových a poisťovacích činností, pretože Eximbanka nie je v skutočnosti banka. Je to naozaj agentúra na podporu exportu a má svoju poisťovaciu a bankovú divíziu. Banková poskytuje priame, môže poskytovať priame úvery. Ja som rád, že poskytuje, lebo boli obdobia, keď ich neposkytovala, len otáčala peniaze na bankových účtoch, aby zarábala, ukladala peniaze v iných bankách. Tak toto asi účelom takejto agentúry nemá byť, na to je potom veľmi dôležitá poisťovacia časť.
Pre vašu ešte informáciu, exotická informácia v podstate, pri OECD existuje taký jeden málo známy výbor na stanovenie úverových rizík jednotlivých krajín. Členkou tohto výboru je jedna veľmi vzdelaná zamestnankyňa slovenskej Exportno-importnej banky a to je, to je presne ten výbor známeho OECD, ktorý dáva známky rizikovosti operácií asi 150 krajinám na svete. To znamená, ak hovoríme, že Irán má najhoršiu sedmičku a, neviem, Kuba má šestku a teraz sme prišli z Mongolska a má šestku, tak je to o tom, že sa takýto výbor rozhodol dať takejto krajine takúto známku. A samozrejme taká známka je výsledkom, tak ako i pán profesor Jurzyca povedal, nejakej analýzy, čo je objektívna vec, to znamená, nejaké kredibilné riziko, nejaký ekonomický vývoj, nejaká závislosť, nezávislosť od tohto vývoja. No a potom je v tom strašne, strašne veľa aj politiky, tiež, to sa proste, nedá tomu proste akože vyhnúť. A to je ten spôsob, ako aj cez obchodné toky riešiť veci, ktoré trápia veľkých tohto sveta.
Takže aj toto je taká nejaká malá, môže sa vám zdať bezvýznamná, ale významná úloha ľudí, ktorí sa venujú na Slovensku podpore exportu. A môžem vám povedať, že som presvedčený, že podpora exportu a vôbec zahranično, zahranično-obchodné aktivity Slovenska sú tou boľavou pätou, ktorú máme tu ešte z bývalého federálu a bývalého Československa, keď historicky väčšina podnikov zahraničného obchodu bola, boli lokalizované v Prahe a tým pádom aj ľudia a ľudské kapacity. A toto proste, bohužiaľ, aj po mnohých rokoch, po dvoch dekádach svojím spôsobom nám tu proste prežíva a nie je ľahké. Nie je ľahké pre Slovákov aj pri tej štruktúre ekonomiky, ktorú proste máme, väčšie firmy s vlastnými obchodnými kanálmi, malý počet malých a stredných podnikov.
Takže odpoveď, táto dlhá odpoveď na banálnu otázku, či áno alebo nie, z môjho pohľadu určite áno a, ako sa hovorí, lepšie, lepšie ako dnes.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ťažiskom bankových činností Eximbanky v roku 2018 bude naďalej priame financovanie úverov a tiež poskytovanie širokej škály záručných produktov. Návrh rozpočtu predpokladá, že k útlmu roku, k roku 2018 čistá majetková angažovanosť z financovania úverov dosiahne výšku necelých 300 mil. eur a záručná angažovanosť vyše 70 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní s očakávanou skutočnosťou za tento rok predstavuje nárast o vyše 35 percent.
V budúcom roku sa očakáva zvýšenie podielu dlhodobého financovania na celkovom portfóliu úverov. Eximbanka sa v oblasti poistenia v budúcom roku zameria na poistenie neobchodovateľných rizík s prioritou podpory projektov strednodobého a dlhodobého charakteru na rizikovejšie teritóriá. Taktiež sa plánuje aj realizácia aktívneho zaistenia partnerských exportných úverových agentúr Eximbankou u strednodobých a dlhodobých projektov.
Celková hrubá poistná angažovanosť z upísaných obchodovateľných a neobchodovateľných rizík sa ku koncu budúceho roku predpokladá na úrovni 700 mil. eur, oproti očakávanej skutočnosti za tento rok išlo o nárast o necelé 2 percentá.
Z pohľadu teritoriálnej orientácie je činnosť Eximbanky, popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie je dlhodobo zameraná na rizikovejšie teritóriá. Medzi krajiny prednostného záujmu budú patriť aj v budúcom roku Irán, krajiny Balkánu, Ruská federácia, Ukrajina a Bielorusko. Z hľadiska komoditnej štruktúry ide hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, strojárenstva, stavebníctva, chemického priemyslu, pričom komoditné zameranie bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti Eximbanky. Produktová orientácia bude vo väčšej miere zameraná na dlhodobejšie financovanie s dôrazom na podporu exportu v oblasti priameho financovania a tiež v oblasti poistenia neobchodovateľného rizika.
Predpokladá sa realizácia projektu na základe novej schémy obchodnej viazanej pomoci a tiež v nadväznosti na novú legislatívu Európskej únie v oblasti exportných úverov pre poľnohospodárske komodity, príprava nového produktu, ktorý umožní slovenským exportérom prienik na zahraničné trhy s poľnohospodárskymi komoditami.
V ekonomickej oblasti bude v budúcom roku hlavnou úlohou Eximbanky dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, kde nárast a zefektívnenie obchodných aktivít sa pozitívne odrazí vo výnosoch aj napriek pretrvávajúcemu trendu nízkych úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.
Z obchodných aktivít sa predpokladá dosiahnutie čistých výnosov po zohľadnení vplyvu rezerv a opravných položiek skoro 10 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o vyše 4 percentá. Na tomto objeme sa bankové produkty podieľajú sumou necelých alebo okolo 7 mil. eur a poisťovacie produkty sumou 2 mil. eur. Eximbanka aj v roku 2018 bude hľadať cesty optimalizácie svojich prevádzkových nákladov. Mierny nárast o necelé 2 % sa prejaví hlavne v položkách, ktoré súvisia so zintenzívnením akvizičnej činnosti a zrýchlením schvaľovacieho procesu v segmente malých a stredných podnikov.
Z rozpočtovanej výšky výnosov a nákladov za rok 2018 Eximbanka plánuje dosiahnuť zisk po zdanení vo výške necelého pol milióna eur. Súčasťou rozdelenia disponibilného zisku bude v súlade so zákonom o Eximbanke aj návrh na odvod do štátneho rozpočtu.
Splnenie zámerov rozpočtu Eximbanky na budúci rok je vo významnej miere podmienené aj výsledkami, ktoré budú dosiahnuté za tento rok. Rizikami splnenia zámerov obchodného plánu a rozpočtu na rok 2018 sú aj zhoršenie kvality obchodného portfólia a možné zlyhanie obchodných prípadov z II. polroku 2017, prípadne roku 2018 nad rámec uznaných hrozieb a neplnenie plánu rozpracovaných obchodných prípadov, ktoré sú v návrhu rozpočtu na rok 2018 zohľadnené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Novelou zákona sa zavádza inštitút daňového zastúpenia zahraničných osôb, ktoré nadobúdajú tovar z iného členského štátu a tento tovar dodávajú zákazníkom mimo tuzemska, a preto nie je povinné platiť daň z pridanej hodnoty v tuzemsku. Ide o zjednodušenie pre zahraničné osoby, ktoré sa nemusia registrovať za platiteľov dane. Daňové priznanie, kontrolný výkaz a súhrnnýy výkaz bude za tieto osoby podávať daňový zástupca, ktorým môže byť len tuzemská osoba.
Navrhuje sa vypustiť jednu z troch domnienok pre ručenie odberateľa za daň nezaplatenú dodávateľom správcovi dane. Ide o prípad, keď dodávateľ je uvedený v zozname osôb, ktorým daňový úrad môže z dôvodu neplnenia zákonných daňových povinností zrušiť registráciu platiteľa dane. Táto domnienka spôsobuje v praxi podnikateľom zvýšenú administratívnu záťaž a daňové úrady ju využívajú len v nepatrnej miere.
Novela zákona v súlade so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane bezodplatné dodanie tovaru formou daru z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Novela zákona je ďalej orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá a ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako napríklad osobitné pravidlá uplatňovania dane cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem, že som nestihol ešte počas rozpravy, keďže pán predseda už ukončil, ale chcem len informovať a reagovať v podstate na otázky a hlavne v oblasti zdaňovania digitálnej ekonomiky. Veľmi krátko chcem povedať, že chceme naozaj zrovnoprávniť klasické prevádzkarne s digitálnymi. Viete, že ten problém tu je. Potrebujeme reagovať okamžite, pretože peniaze unikajú každý rok, hej, takže nechcem sa ani chváliť tým, že reagujeme včas alebo neskoro, ale každé... Viete, že zákon dane z príjmu funguje tak, že ak ho neprijmeme s účinnosťou od 1. januára daného roku, tak je to možné urobiť až, ak je v neprospech nájomníka, v danom prípade je, že by mal platiť viac, vieme to vlastne posunúť až o ďalší finančný rok.
No a, viete, na zázračné riešenia z Európskej komisie z Bruselu ani po pondelku, ani po utorku moc neverím, takže v oblasti daňovej politiky je dohoda veľmi zložitá a bude trvať mesiace a možno roky. Súhlasím s iniciatívou Francúzska, že treba do toho udrieť, ale to sú riešenia, ktoré sa hlavne pravici v Európe ani na Slovensku nebudú veľmi páčiť, lebo sa uvažuje napríklad o nejakej forme spotrebnej ako keby dane na takýto druh operácií. Čo je ako okamžité účinné riešenie, lebo sa to proste rieši tam, kde sa to platí, hej, a nie je to hľadanie cez kapiláry, kde sa ešte peniaze pristanú v nejakom daňovom základe. Ale toto sú proste rozohraté hry. A určite takýto typ zdanenia, tzv. takéhoto levy B nemohlo byť dlhodobé, mohlo to byť len dočasné riešenie na nejaké časové obmedzené obdobie, aby sa podarilo nájsť skutočné riešenia. A na to sú naozaj rôzne názory.
Ak máme možnosť my dnes prijať, možno nie dokonalú legislatívu, ale krok, aspoň dať signál proste, že tu nie je niečo v poriadku, myslím, že je to správny krok. Ale vôbec nevylučujem, že to budeme musieť meniť. Súhlasím s tým, že tá miera istoty tu nie je veľká, ale všetci v Európe, vo svete vieme, že toto je obrovský problém a že reagovať naňho takými klasickými metódami z minulého storočia už proste nie je možné. Akože, proste ekonomika sa nám mení pred očami, zdieľaná ekonomika, pracovné nástroje, príjmy, to proste všetko lieta hore-dole po zemeguli a základný motív je neplatiť, ten je úplne prirodzený. Takže a zase motív štátu má byť platiť, pretože potrebuje platiť, financovať verejné služby. Takže toľko asi k tomuto.
Ešte by som aj vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý pán spravodajca predložil, by som sa prihováral a prosím o odloženie hlasovania až na zajtrajšie popoludnie, lebo myslím, že sa to hodí vzhľadom na predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, dámy a páni. Prajem vám príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som začal s mojou sekciou zákonov, ktorá sa bude venovať daniam, a potom by sme plynulo pokračovali návrhom zákona o rozpočte verejnej správy. Tým pádom si nárokujem odhadnúť, že by som sa tu s vami do konca týždňa zdržal.
Dámy a páni, návrh zákona obsahuje opatrenia, ktoré posilnia naše odhodlanie bojovať proti daňovým únikom. Ide o jednotlivé opatrenia zo smernice, takzvanej ATAD, o ktorej prijatie sme sa zaslúžili aj my, Slováci počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie.
Návrh zákona ďalej obsahuje ustanovenia na podporu výskumu a vývoja a to na, hlavne na začiatku cyklu výskumu a vývoja prostredníctvom zvýšenia takzvaného super odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z dnešných 25 na 100 % výdavkov uplatňovaných v príslušnom zdaňovacom období, ako aj z medziročného nárastu týchto výdavkov. A v ďalšom v oblasti vedy a výskumu, aj na konci toho procesu vedy a výskumu, kde prichádzame so zavedením takzvaného patent boxu, to jest čiastočné oslobodenie od dane z príjmov z komerčného využitia nehmotných aktív duchovného vlastníctva. Pre vaše, pre lepšiu predstavu, napríklad pri vytvorení softvéru a následného predaju licencií, v takom prípade by to, by príjmy z takéhoto predaja boli zdaňované nižšou, nižšou sadzbou.
V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva, a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.
Zmena zákona o správe daní je vyvolaná zavedením patent boxu. V tejto súvislosti sa Finančnému riaditeľstvu ukladá povinnosť zverejňovať zoznamy daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.
Asi by bolo správne, aby som vás informoval aj o tom, že tento populárny zákon, lebo zákon o dani z príjmov je veľmi populárny vždy, prešiel ešte zmenami aj počas legislatívneho procesu v jednotlivých výboroch Národnej rady. A telegraficky, naozaj telegraficky by som vám pripomenul, že obsah pozmeňujúcich návrhov smeroval napríklad ku odpisom v kúpeľníctve. Ide o skrátenie doby odpisovania nehnuteľností. V ďalšom sa riešila, dochádzanie zamestnancov do práce. Ide o participáciu zamestnancov na úhrade nákladov na dopravu do zamestnania. Oslobodenie príjmov z predaja obchodného podielu sa tak isto riešilo pozmeňovacím návrhom. V ďalšom, takzvaných CFC pravidiel, rozšírenia aj na fyzické osoby. A potom oslobodenie príjmov z reklám u neziskových organizácií a ešte dopilovanie spomínaného patent boxu, riešenie rezidencie, v príjmoch fyzických osôb takzvané podnikové kombinácie, náhrady škody a tak isto daňový bonus na hypotékach. Takže teraz máte pred sebou komplexný návrh zmien, o ktorých budeme teda rokovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dovoľte, aby som vám predstavil Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunu zisku súvisiacich s daňovými zmluvami, ktoré som v mene Slovenskej republiky podpísal 7. júla minulého roku počas ministerského stretnutia OECD v Paríži.
Dohovor je významnou súčasťou akčného plánu G20 a OECD v boji proti erózii daňového základu a presunu ziskov, tzv. projekt BEPS, a zatiaľ ho podpísalo 70 štátov. Dohovor umožňuje efektívne a rýchlo implementovať vybrané opatrenia tejto iniciatívy do jednotlivých zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
Hlavným cieľom dohovoru je zamedziť umelému presúvaniu ziskov nadnárodnými skupinami prostredníctvom zneužívania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Upravujú sa hlavne pravidlá ohľadom daňovej rezidencie, transparentných subjektov, metód na zamedzenie dvojitého zdanenia. Dohovor ďalej rieši otázky súvisiace so vznikom stálej prevádzkarne a ďalšie oblasti využívané daňovníkmi na agresívne daňové plánovanie.
Slovenská republika do procesu zaradila 64 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a k zneniu dohovoru uplatňuje tri výhrady: K čl. 8 dohovoru transakcie týkajúce sa výplaty dividend, kde je navrhovaný časový termín 365 dní na držbu obchodných podielov, neuplatníme u tých zmlúv, ktoré obsahujú dlhšie časové obdobie. K čl. 16 dohovoru, riešenie prípadov dohodou, Slovenská republika si vyhradzuje právo, aby daňovník predkladal svoj prípad na riešenie sporu len v štáte svojej rezidencie. A k čl. 17 dohovoru, ktorý rieši korešpondujúce úpravy pri transferovom oceňovaní, o tieto ustanovenia sa doplnia iba tie zmluvy, ktoré príslušné ustanovenie neobsahujú.
Z hľadiska obsahu je dohovor medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a je medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.
Ďakujem.