Videokanál poslanca

Takže otázka číslo 9, áno, dobre sme, pán predsedajúci? Výborne, takže som sa trafil.
Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky venuje mimoriadnu pozornosť fenoménu hybridných hrozieb. Aj preto minulý rok iniciovala vypracovanie koncepcie boja proti hybridným hrozbám v Slovenskej republike. Na návrhu koncepcie pracuje medzirezortná skupina expertov pod vedením Kancelárie bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Materiál sa nachádza vo finálnej fáze prípravy a je predpoklad, že v dohľadnej dobe bude aj predložený na rokovanie Bezpečnostnej rady a následne na rokovanie vlády.
Centrum výnimočnosti pre boj s hybridnými hrozbami v Helsinkách zohráva významnú úlohu v koordinácii členských krajín v boji s týmto fenoménom. Počas práce na koncepcii sa pracovná skupina zaoberala aj možnou účasťou Slovenskej republiky v tomto centre. Koncepcia preto identifikuje zapojenie sa Slovenskej republiky do práce centra ako jednu z možných foriem medzinárodnej spolupráce v rámci boja proti hybridným hrozbám. Po schválení koncepcie bude ministerstvo zahraničných vecí rokovať s ostatnými rezortami o možnosti takéhoto členstva. Skončil som.

Pán poslanec? Môžem odpovedať?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Môžem odpovedať. Mám vraj dve minúty, bohužiaľ.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Päť, päť, päť.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Päť minút, skvelé. Tak ich využijem, ak dovolíte.
K analytickej časti. Dnes som s predsedom vlády a s ministrom hospodárstva a s ministrom práce navštívil Volkswagen pri Bratislave, kde sa riešili konkrétne veci, ale mal som možnosť na tlačovej konferencii oznámiť niečo, čo teraz zopakujem. V najbližších dňoch zverejníme makroekonomickú prognózu na ďalšie obdobie. Je to riadna prognóza, ktorú teraz v júni ohlásime s konkrétnymi závermi a upozorneniami. Súčasťou tej prognózy je malý zaujímavý box, ktorý hovorí o tom, že v prípade, a teraz sa vysporadúvame aj s problémom, na ktorý smerujete, v prípade, že by sa naozaj pokračovalo v takzvanej obchodnej vojne medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta, to znamená, ak by sa zrealizoval nie príjemný scenár navyšovania ciel pri dovoze automobilov do Spojených štátov amerických, tak náš predpokladaný dopad na ekonomický rast Slovenska pri avizovaných číslach je medzi 0,05 a 0,12 percenta hrubého domáceho produktu. Vypočítané Inštitútom finančnej politiky. Nič iné a lepšie nemáme. Myslím, že je to proste rešpektovaná vec.
Čo to číslo hovorí? Hovorí to o tom, že by to zhoršenie mohlo byť asi v priamom dopade asi jedna desatina hrubého domáceho produktu, čo je relatívne zanedbateľná záležitosť. Ale oveľa horšie následky tej, pokračovania tej možnej colnej vojny sú v atmosfére, ktorá sa môže obrátiť, lebo všetko je o signáloch. Tak ako vy máte, evidentne vaša osobnostná výbava je pesimistická, tak vás vnímam, pán poslanec, ja vás roky pozorujem, proste váš pohľad je taký trošku smutnejší, takže vyvstáva proste, vy vidíte svet z tej proste tmavšej strany mesiaca. Ja ho vidím z tej svetlejšej. Ja ho musím vidieť. Ja keby som vysielal signály vášho typu, tak by som mohol dokonca, nechcem sa preceňovať, ale vysielal by som, mohol by som ovplyvňovať investičné rozhodnutia. Teraz nehnevajte sa, ale naozaj to tak je. Je to proste, komunikácia je veľmi dôležitá.
Takže neviďme všade bubákov. Aj z tohto pohľadu buďme pripravení. Uznávam, ak téma, že či sme príliš v automobilovom priemysle zainteresovaní, sme. Otázka máme možnosť to inak nejak zmeniť? Moja odpoveď: nie. Okamžite nevieme to proste ako zmeniť. Môžme sa na to pripravovať. Je správne o tom uvažovať, je správne o tom uvažovať. Potrebujeme byť, ale už keď tam sme, v automobilovom priemysle, potrebujeme byť v ňom špecialisti. To znamená, máme byť najlepší. Ak chceme našu, osud ďalej zakladať na výrobe automobilov a momentálne žiadny ďalší iný scenár tu nemáme, potrebujeme sa ďalej špecializovať a to znamená, že musíme patriť medzi najlepších na svete. A to nie je zlý scenár.
Napríklad, ja neviem, poznáte koľko je národov na svete? Vyše 150 je krajín. Ako nie je známe, že by ste o každej krajine vedeli povedať, že to sú, robia to, robia hento, proste v tom a v tom sú najlepší na svete. My sme, v angličtine je to, že car makers. My vyrábame autá. Je to naša obrovská výhoda, ktorá nám v prípade napríklad Volkswagenu, mám tie čísla z rána, tak preto vám môžem povedať, obrat Volkswagenu je 7,7 miliardy eur. To je skoro 8 % z hrubého domáceho produktu. Tá firma je tu 27 rokov. Nainvestovala tu od roku 2013 dve miliardy eur bez akýchkoľvek stimulov. Je tu, potichu tu je, zamestnáva 14-tisíc ľudí, ďalších 55-tisíc nepriamo. No jasné, že je veľmi dôležité, čo sa deje vo Volkswagene a v celej skupine toho Volkswagenu. Ale týka sa to samozrejme ďalších, ďalších automobiliek.
Ale opakujem, kľúčové nie sú tieto vlajkové lode, sú veľmi dôležité. Kľúčové je, že máme sieť medzi tristo a štyristo subdodávateľov. A to sú malé, stredné podniky.
Bol som na rozhovoroch s Land Roverom pred tými dvoma, troma rokmi. To bolo kľúčové, čo rozhodlo, že máme veľmi dobrých subdodávateľov, hej, z tých rôznych kategórií. Tí, ktorí hovoria o tom, že sme len dielňou, nehovoria pravdu. Je to dehonestácia.
Ale je pravdou, že my potrebujeme si udržať kontakt s technologickým vývojom. To znamená, pýtajte sa na elektromobilitu, či tam držíme ten kontakt, či výrobky, ktoré vychádzajú z našich fabrík, spĺňajú túto kompetitívnosť, lebo tam by sme mohli proste, proste určite zaspať. A na to potrebujeme reagovať. A to je plán vo vzdelávaní, kde máme obrovské problémy, v mobilite pracovnej sily.
Skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Aj táto otázka je dôkazom o tom, že nie ste stratený prípad a že sa viete naozaj pýtať aj na rozumné a dôležité veci.
Automobilový priemysel na Slovensku sa v žiadnom ohľade nedá porovnať s niekdajším priemyslom v Detroite. Negatívna skúsenosť Detroitu s automobilovým priemyslom má pôvod v tom, že Detroit vyrábal takmer všetky automobily predané v tom čase na americkom trhu a nebol vystavený konkurenčnému tlaku, pretože trh Spojených štátov bol v tom čase chránený vysokými clami voči dovozom zo zahraničia, čo vám možno môže pripomínať udalosti aj z dnešných dní na spomínanom kontinente. Po otvorení trhu pre automobilový priemysel zo zahraničia, najmä z Japonska, sa neefektívnosť výroby v Detroite prejavila naplno.
Slovensko však dnes pôsobí na globálnom trhu a jeho automobilky sú vystavené neustálej medzinárodnej konkurencii, čo výrobu robí efektívnou. Výroba automobilov na Slovensku je pritom diverzifikovaná geograficky. Exportujeme do rôznych krajín. Je diverzifikovaná podľa rôznych značiek. Teraz mám na mysli či už výrobcov z Nemecka, Volkswagen, výrobcu Peugeot Citroënu z Francúzska, výrobcu, ktorý o chvíľu začne svoju výrobu, Jaguar Land Rover z Veľkej Británie alebo kórejského výrobcu z Kie. Takže ďalšia diverzifikácia podľa segmentov, kde výroba má záber od jednoduchých automobilov, cez strednú triedu až po luxusný segment.
Príchod ďalšej automobilky môže diverzifikáciu ešte vylepšiť. Samozrejme, ak sa nebude dariť jednej automobilke, môže sa dariť inej. Napríklad, o čo viac by benefitovalo Fínsko, ak by okrem Nokie produkovalo aj iPhone.
Toľko pripravená odpoveď, ale chcem povedať, že ja si, ja si uvedomujem obsah tejto debaty, ktorý má, by som povedal, veľký mediálny dosah. Lebo príklad Detroitu je samozrejme mediálne príťažlivý. Samozrejme, samotná skutočnosť života v tomto meste je poznamená aj mnohými inými proste problémami a nechcem sa nimi teraz tu zaoberať, napríklad aj rasovou neznášanlivosťou. Ale v prvom rade chcem povedať, že má to proste aj akademický rozmer. A myslím si, že sedliacky rozum je asi to najdôležitejšie, čo musíme použiť. To znamená, máme taký asi pocit, že keď sme príliš závislí na nejakom druhu výroby, nejakom type ekonomiky, tak sa vystavujeme do rizík. Ja musím súhlasiť, že akademicky je to správny, správny postoj. Zároveň ale musím povedať, že ale máme všetci v tejto krajine jednu skúsenosť a to je skúsenosť, ktorá je neopakovateľná a ktorá sa stala v roku 2009, ´10 a ´11. A to je to, že sme všetci, všetci naprieč celého politického spektra, ale aj všetci občania boli svedkami v podstate naozaj najhlbšej ekonomickej krízy, ja neviem, od 30. rokov minulého storočia alebo možno v histórii civilizácie s obrovskými dôsledkami na globálny biznis a na situáciu na trhu práce. Viete, že to aj na Slovensku stálo 100-tisíc pracovných miest v roku 2009. Naozaj to nebolo ľahké obdobie a ešte si na to veľmi dobre pamätáme. Ale práve v tomto období hlbokej krízy, ktorá bola neopakovateľná, nám práve tento, tento automobilový priemysel, tento kritizovaný automobilový priemysel, ktorý vytvára tieto akademické riziká, pomohol.
Čiže ja nie som akademik, ja som praktik a ja bol som proste vystavený často proste úlohám, ktoré majú mať praktický koniec a majú byť orientované na cieľ. Takže musím povedať, že napriek akademickej úvahe, ale aj sedliackemu rozumu, ktorý hovorí o tom, že ak ste príliš zaviazaní na nejaký typ výroby, tak sa vystavujete rizikám, tak napriek tomuto prakticky v tom najnebezpečnejšom období nám práve automobilový priemysel pomohol, pretože sme ho mali v takej štruktúre a v takej fáze zapájania ďalších a ďalších kapacít, že nám hneď v roku 2010 a ´11 ďalšie kapacity, kľúčovo vo Volkswagene, ale aj v ďalších fabrikách proste pomohli sa dostať z pasce prepadu ekonomického rastu. Toľko prax.
A chcem ešte povedať nasledovnú vec. Automobilový priemysel je podľa mňa, budem hovoriť svoj osobný názor, náš osud. Rozhodli sme sa preňho v podstate ako výsledok, výsledok transformácie našej ekonomiky z 90. rokov. Viete, že sme prešli veľmi bolestivým údolím v 90. rokov reštrukturalizácie nášho priemyslu, ktorý má za cenu aj jednu stratenú generáciu ľudí, ktorí sa dodnes ocitajú v pasci nezamestnateľných osôb. No a vyšli sme z tejto pasce tým spôsobom, že z výrobcu zbraní a nepredajných výrobkov sme sa stali naozaj jednými z lídrov vo výrobe automobilového priemyslu, ktorý je ale známy svojou komplexnosťou. Čiže na Slovensku, a to odmietam...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme, pán minister.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
... ktorý hovorí o tom, že sme dielňa. My nie sme dielňa, my sme hlavne sieť skoro 400 dodávateľov do automobilového priemyslu – od pneumatík, cez všetko, čo sa týka výroby z kovov, alumínia a elektrických súčastí, GPS-ka, to znamená, inovačné prvky sú toho nevyhnutnou súčasťou.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, skončil som.

Slovenská republika ako člen Európskej únie dlhodobo podporuje procesy modernizácie, transformácie a integrácie týchto krajín, ktorým Európska únia ponúkla víziu členstva v Európskej únii a ktoré prejavili o členstvo záujem. Sme presvedčení, že rozšírenie priestoru, v ktorom sa rešpektujú hodnoty a princípy, na ktorých je Európska únia budovaná, ako aj jej legislatíva a právne prostredie, je priamym a životným záujmom Slovenskej republiky aj občanov. Rozširovaním tohto priestoru, teda vstupom nových krajín do Únie sa rozširuje priestor mieru, stability a prosperity. A Slovensko uvedené procesy podporuje nielen politicky, ale aj konkrétnou technickou pomocou a zdieľaním našich skúseností z reformných a integračných procesov.
Krajina, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, musí úspešne prejsť transformačným procesom, splniť známe kodanské kritériá, dohodnúť podmienky členstva a uzavrieť zmluvu o vstupe krajiny do Európskej únie. Takýto proces úspešne absolvovala aj naša krajina, Slovenská republika, pred tým ako, sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Najnovším členom je Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Únie v roku 2013.
V súčasnosti sú kandidátskymi krajinami pre vstup do Európskej únie Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Macedónsko a stále aj Turecko. Prístupové rokovania prebiehajú s Čiernou Horou a so Srbskom. Hoci prístupové rokovania s Tureckom boli otvorené ešte v roku 2005, v súčasnosti sú de facto zastavené z dôvodu politického vývoja po pokuse o štátny prevrat v lete roku 2016.
Sedemnásteho apríla tohto roku Európska komisia prijala svoj každoročný balík týkajúci sa rozširovania. Obsahuje aj sedem osobitných správ, ktoré hodnotia vykonávanie politiky rozširovania Európskej únie na základe stanovených kritérií a spravodlivej a prísnej podmienenosti. A jednou z najdôležitejších správ je, že odporúčanie začať rokovania s Albánskom a s Macedónskom je naozaj reálny odkaz o tom, že tieto krajiny sa približujú. Správa hodnotí vykonávanie politiky rozširovania na základe stanovených kritérií vo všetkých šiestich krajinách západného Balkánu a v Turecku. O otvorení rokovaní budú rozhodovať členské krajiny Európskej únie. Správy detailne hodnotia dosiahnutých pokrok vo všetkých oblastiach, ktoré sú podstatné z hľadiska európskej integrácie a slúžia ako základ pre rozširovanie krajín na základe ich úsilia a aj dosiahnutých výsledkov.
Vláda Slovenskej republiky preto vníma uvedené hodnotenie predovšetkým v kontexte nedávno zverejnenej stratégie Európskej komisie západného Balkánu a k rozširovaniu Európskej únie. Sme presvedčení, že rozširovanie Únie na základe plnenia stanovených kritérií je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie, založenej na skutočných spoločných hodnotách. Jedno musí byť jasné, a to platí pre všetky krajiny západného Balkánu, cesta do Únie nepozná žiadne skratky. Pokrok na ceste do Európy je objektívny proces. Objektívny proces založený na zásluhách, ktorý súvisí od konkrétnych výsledkov dosiahnutých každou jednotlivou krajinou. Prístupové rokovania vnímame ako súčasť procesu modernizácie a reforiem týchto krajín a veríme v prijatie skorého rozhodnutia Európskej rady o ich otvorení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, na Slovensku je podľa štatistickej ročenky školstva 84 vysokoškolských internátov, ubytovaných je v nich vyše 41-tisíc študentov. Internáty sú začlenené do troch kategórií, do tzv. kategórie A, B a C, pričom až 90 % z nich je začlenených do tej najhoršej kategórie, kategórie C. Z toho vyplýva, že drvivá časť je v zlom stave, a preto peniaze na obnovu vysoké školy naozaj súrne potrebujú.
Ako ste určite postrehli, 11. mája tohto roku sme spolu s predsedom vlády Slovenskej republiky a s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu, opätovne sme sa stretli s prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie a s rektormi jednotlivých univerzít. Máme za sebou veľmi konštruktívne a pozitívne rokovanie. Na spoločnom stretnutí sme sa zhodli, že citlivo vnímame trend, kedy sa absolventom stredných škôl zdá, že by si mali pre svoje vysokoškolské vzdelanie vybrať školy a univerzity predovšetkým v zahraničí. Ten trend sa prejavuje už niekoľko rokov. Diskutovali sme spoločne, prečo je tomu tak, pretože na Slovensku sú naozaj aj univerzity, ktoré vedia poskytnúť skutočne kvalitné vzdelávanie, a nevidíme dôvod, aby študenti opúšťali našu krajinu.
Pravdou ale je, že štúdium na vysokej škole nie je len o kvalite našich profesorov a docentov a nie je len o kvalite technického vybavenia v laboratóriách a v centrách, ktoré boli vybudované na jednotlivých univerzitách, ale je to naozaj aj o prostredí, v ktorom naši študenti žijú a v ktorom sa pripravujú na vzdelávací proces. A preto sme sa vrátili k sľubu predchádzajúcej vlády vyčleniť na obnovu internátov v našich univerzitách sumu 50 mil. eur, a za vládu Slovenskej republiky chcem uviesť, že som veľmi rád, že sa nám tento sľub darí plniť.
V týchto dňoch by už mali mať vysoké školy na svojich účtoch finančné prostriedky v celkovej výške 20 mil. eur, ktoré predstavujú prvú tranžu z toho prisľúbeného 50-miliónového a dohodnutého balíka. Teda ďalších 30 mil. eur budú môcť využiť univerzity v najbližších dvoch rokoch, v rokoch 2019 až 2020 a začne sa tak najrozsiahlejšia rekonštrukcia ubytovacích kapacít v histórii našej krajiny.
Od uvedenej veľkej finančnej injekcie očakávame, že väčšina internátov sa posunie do vyšších kategórií, do kategórií A a B a myslíme si, že sú to peniaze, ktoré vysoké školy, slovenské vysoké školy naozaj potrebujú. Financie na rekonštrukciu internátov budú prerozdelené podľa kľúča, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach so zástupcami rektorskej konferencie, a prostriedky budú rozdelené tak, ako navrhli samotní rektori. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje uvedené rozdelenie. Rektori počas stretnutia prijali konsenzus, že tie najproblematickejšie objekty sa nachádzajú v Bratislave, v Bratislave, ktorá nemohla, v ktorej vysoké školy nemohli čerpať európske fondy na obnovu ubytovacích kapacít.
Zo spomenutého dôvodu pristupujeme k Bratislave s osobitou pozornosťou a až 51 % prostriedkov by preto malo zostať v Bratislavskom kraji. Účel použitia peňažných prostriedkov je v kompetencii verejných vysokých škôl, ide o kombináciu kapitálových prostriedkov aj bežných nákladov, či už na nákup vybavenia alebo obstarania vyššej kvality služieb. Pri distribúcii peňažných prostriedkov sme prihliadali na mieru pripravenosti jednotlivých vysokých škôl, pretože mnohé z nich už v predchádzajúcom období veľa investovali z vlastných zdrojov do lepšieho ubytovania a v podstate pôjde v ich prípade o dovybavenie týchto zariadení.
Súčasťou peňažných prostriedkov sú aj zdroje na obstaranie tzv. energetických posudkov, pretože chceme kombinovať prostriedky z klasických grantov s použitím európskych zdrojov, ale aj úplne nové, moderné formy tzv. EPC kontraktov, kde má celé úsilie smerovať k lepšej energetickej efektívnosti.
Vláda je pripravená v najbližších dvoch rokoch vyčleniť ďalších 30 mil. eur. Práve v druhej etape realizácie obnovy vysokoškolských internátov by sa malo uskutočniť rozsiahle zateplenie budov prostredníctvom vyššie spomínaných tzv. EPC projektov, ktoré spočívajú v uzavretí zmluvy medzi vybraným poskytovateľom energetických služieb a vlastníkom budovy, pričom náklady na modernizáciu sa splácajú z financií ušetrených za prevádzku. Táto previazanosť sa týka najmä energetických častí budov, kde sa dajú využiť spomínané ďalšie zdroje. V nasledujúcich dvoch rokoch chceme vysoké školy motivovať k využívaniu aj týchto ďalších dostupných zdrojov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. So všetkou pokorou pripomínam, že od vzniku Slovenskej republiky sa nepodarilo koncipovať a realizovať regionálnu politiku, ktorá by účinne odstraňovala regionálne rozdiely. Preto vláda pristúpila k predmetnej téme ako k výzve, ktorej sa nemôžeme ďalej vyhýbať. Podľa programového vyhlásenia si je vláda vedomá nevyhnutnosti zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na najmenej rozvinuté okresy. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrení a finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnej iniciatívy motivácie pre spoločný postup miest, obcí v okrese kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a na centrálnej úrovni. Realizácia uvedeného v praxi je pomerne komplikovanou prierezovou problematikou. Pri podpore najmenej rozvinutých okresov je preto vidieť aj rôzne tzv. detské choroby, ktoré odstraňujeme za pochodu.
Ďakujem, že v januári tohto roku ste schválili novelu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. Záväznými dokumentmi zameranými na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania sú akčné plány prijaté vládou Slovenskej republiky. Predstavujú systematický prístup k riešeniu problematiky zaostávania regiónov, integrujú existujúce rezortné i prierezové programy a obsahujú odporúčania pre monitorovacie výbory pre operačné programy financované z európskych fondov vo vzťahu k poskytovaniu pomoci pre najmenej rozvinuté okresy.
Onou ambíciou vlády je akčnými plánmi vyrovnávať rozdiel medzi východom a západom. Určite budete so mnou súhlasiť, že silné a vnútorne integrované Slovensko bude iba vtedy, keď sa budú znižovať sociálne rozdiely medzi jeho východnou a západnou časťou.
Vláda Slovenskej republiky uskutočnila v poslednom období štyri výjazdové rokovania do okresov Sabinov, Trebišov, Vranov nad Topľou a do Gelnice, kde všetky tieto stretnutia boli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov v súlade so zákonom 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov. V okrese Gelnica bol schválený 5. apríla akčný plán na obdobie rokov 2018 až 2022. Jeho hlavným cieľom je do roku 2022 podporiť rast zamestnanosti a vytvorenie podmienok pre tvorbu ďalších vyše 900 nových pracovných miest. Hodnotenie jeho plnenia v tejto fáze je preto predčasné. V ďalších troch okresoch, v okrese Sabinov, Trebišov a Vranov nad Topľou, bolo hlavným cieľom zhodnotiť plnenie akčných plánov schválených vládou už v roku 2016 za účasti prizvaných zástupcov z okresu. Hodnotenie bolo zamerané najmä na počet vytvorených pracovných miest v jednotlivých okresoch, čo je hlavným cieľom akčných plánov. Z plánovaného počtu 5195 vytvorených pracovných miest v týchto troch okresoch východného Slovenska bolo k marcu roku 2018 vytvorených 2915 pracovných miest, čo predstavuje 56 percent. V okrese Trebišova je plnenie tohto cieľa až na úroveň 87 percent. Z tohto pohľadu plnenia akčných plánov možno hodnotiť naozaj pozitívne.
Prínosom výjazdových rokovaní bola aj priama komunikácia členov vlády s ľuďmi, ktorí žijú, pôsobia alebo sa priamo zapájajú do rozvoja daného okresu vrátane realizácie akčného plánu okresu. V nadväznosti na túto komunikáciu boli operatívne prideľované aj ďalšie úlohy jednotlivým ministerstvám, ktoré môžu podporiť rýchlejší rozvoj toho-ktorého okresu. Pripomienky zo strany prizvaných hostí boli najmä k pomalému či zložitému čerpaniu verejných zdrojov, ktoré komplikujú realizáciu akčného plánu a jeho pružnú adaptáciu k meniacim sa podmienkam v rámci okresu. Ľudia z okresu Vranov nad Topľou napríklad bojujú za prinavrátenie lodnej dopravy na Domašu už niekoľko rokov. Vláda požiadala ministerstvo financií, aby do 30 dní pripravilo informáciu akým spôsobom bude možné zabezpečiť financie na nákup lode, jej dopravu a opravu brehu a prístaviska, kde by mala táto loď kotviť. Myslíme si, že prostriedky, ktoré na tento účel požaduje samospráva, sa nájdu, keďže región má veľký potenciál práve v oblasti turizmu a cestovného ruchu.
Jedným z opatrení, ktoré by malo zlepšiť situáciu pri čerpaní verejných zdrojov, je aj vytvorenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov, ktorej predsedom je od 9. mája 2018 podpredseda vlády pre investície a informácie Richard Raši. A dokazuje to, že podpora regionálneho rozvoja s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy je prioritou vlády a verím, že rada pomôže pri lepšom prepojení potrieb okresov s verejnými zdrojmi, či už ide napríklad o európske štrukturálne a investičné fondy alebo regionálny príspevok.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní budú: podpredseda vlády pre investície na informatizáciu Richard Raši, zastupuje ho minister hospodárstva Peter Žiga; a potom medzi nami nie je momentálne podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos, zastupovať ho bude minister dopravy a výstavby Arpád Érsek; medzi nami dnes nezavíta ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, ktorú bude zastupovať minister dopravy a výstavby Arpád Érsek. Na ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú a na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, nie sú na týchto dvoch členov otázky, tak nie sú ani prítomní.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť na záver. Myslím si, že ma dosť dobre poznáte na to, aby ste si mysleli, že som naivný, To znamená, tie úlohy sú tu jasne rozdelené. Zavádzame daň z poistenia. Nájdete si ju v angličtine – v Európe alebo vo svete – ako insurance premium tax, ako civilizovaný nástroj, dokonca vo väčšine krajín Európskej únie. Potvrdené, myslím si, že tak trošku obšité takou smradľavou niťou od pána profesora Jurzycu, ale potvrdil, že to tak je.
Tie úlohy sú asi rozdelené. Mojou úlohou je prichádzať s vecami, ktoré nemajú a priori len populárny rozmer. Mojou úlohou je zbierať peniaze, dámy a páni, to znamená, mám zodpovednosť za štátnu pokladnicu, za ciele, ktoré sú stanovené v programovom vyhlásení vlády, za záväzky, ktoré sú dané aj našou účasťou, naším členstvom v eurozóne a v Európskej menovej únii, to znamená s cieľom dosiahnuť strednodobý cieľ, čo je v štrukturálnom vyjadrení pol percenta HDP, a vyrovnané hospodárenie, čo je politický cieľ tejto koalície do roku 2020.
Tento návrh je súčasťou tohto plánu. Čo je ale najdôležitejšie, či tu budete populárne, populisticky alebo neviem ako opisovať túto daň, ak sa tento zákon neprijme, zostane v platnosti odvod, ktorý má de facto úplne tie isté charakteristiky, dokonca tú istú sadzbu. Na základe mojich rokovaní s trhom ešte v roku 2016 obmena zmlúv v neživotnom poistení je na ročnej báze asi 25 %, hej? To znamená, celý trh neživotného poistenia sa spravidla obmieňa za štyri až päť rokov. Zase tí, ktorí v tom niečo robia, vám to asi potvrdia alebo vyvrátia, alebo nejak sa k tomu dostane. To ja vám len vysvetľujem úplne pokorne a s kľudným hlasom, že keď sa tento systém neprijme, ten európsky, tak zostaneme pri odvode, pri ktorom zavádzaní v roku 2016 sme si užili celý ten folklór, kto za to môže, kto za to zaplatí a podobne. Dokonca dneska už vieme merať aj nejaké výsledky, lebo celý rok 2017 sa tento odvod vyberal do štátneho rozpočtu. Vybral sa asi vo výške okolo 15 mil. eur. Veľmi zaujímavé plnenia to boli krížom-krážom z celého sveta, takže; a funguje, skeptikom chcem oznámiť, že funguje.
Nefunguje úplne v tej výške, ako bol rozpočtovaný, z jedného dôvodu, pretože nás poisťovne oklamali. Ja to hovorím tak, lebo ja som zvyknutý hovoriť ľuďom do očí pravdu. To znamená, my sme vtedy urobili dohodu, že nepôjdeme na staré zmluvy, pôjdeme len na nové zmluvy asi s tým štvorročným nábehom, s tým, že odrazu sa začali poisťovne, niektoré poisťovne správať tak, že začali dodatkovať staré zmluvy, začali ako keby ovplyvňovať svoju produktovú štruktúru, ako keby ten život zastal. Začali sa vlastne vyhýbať tomu odvodu tým, že naťahovali vlastne staré zmluvné plnenia.
No a ešte je tu námietka Protimonopolného úradu z hľadiska toho, to je naozaj fakt, o tomto teda môže mať radosť aj pán Dostál, áno, protimonopolný ústav; Protimonopolný úrad namietal nerovnakosť prístupu staré a nové zmluvy napríklad. Áno, tento, tento problém tam naozaj, naozaj je. Ale s hrubšou kožou vieme znížiť, samozrejme.
Takže žiadne životné poistenie tam nie je, je tam len neživot, je tam sadzba 8 percent. Ak tento zákon neprejde, zostane odvod, hej, pretože neprejde ani zrušenie tohto odvodu, o tom vás ubezpečujem. Takže veľké víťazstvo to nebude a bude to len víťazstvo možno z pohľadu nejakých, zadosťučinenia niektorým populistických rečiam a kecom. Nehnevajte sa, pretože; prečo hovorím o kecoch; pretože nesúhlasím – a ja mám tiež právo nesúhlasiť, je to názor, hej – nesúhlasím s tým, že tento odvod sa automaticky prenáša do ceny. Existovalo legislatívne riešenie, že by sa prenášal automaticky do ceny.
A teraz zase niečo prezradím z rokovania s bezcharakternou Asociáciou poisťovní; bezcharakternou Asociáciou poisťovní, stojím si za tým; ktorým od začiatku, od roku 2016, samozrejme, tento odvod vadil a nahovárali nás, zaveďte daň, zaveďte daň, my nechceme odvod. Prisahám, jak tu stojím, chceli daň. Dostali daň. Majú daň, ale oni chceli inú daň. Oni chceli presne takú daň, ktorú teraz v poslednej chvíli pán Jurzyca opísal, že bude na účtenke ako keby DPH, hej, čiže poistné plus 8 percent. Pán Heger, nevediac o čom hovorí, sa k tomu tiež prihlásil. No to je presne to, čo chcú lobisti z poisťovne. Prečo? Pretože vtedy daňovníkom je kto? Poistený. Vtedy tú daň naozaj platí. Im je úplne jedno, im ide len o vlastný biznis. Poisťovniam ide o vlastný biznis.
Odmietam tú mediálnu, tú mediálnu hmlu okolo toho, ako poisťovne de facto robia nejakú dobrácku činnosť. Akože proste, to proste, poisťovne nie sú ľudomilovia. Sú to zväčša nadnárodné spoločnosti, ktoré si proste, ktoré fungujú na trhu finančných služieb tak, ako je to v civilizovaných krajinách obvyklé, a podľa miery regulácie viac alebo menej holia svojich klientov a správajú sa k nim tak, ako im to klienti dovolia. A mnohí z nás majú skúsenosti pri plnení poistných udalostí, ako sa správajú. Áno, čiže s veľkým hurá vtedy, poistite sa, priatelia, a potom s veľkým menej hurá, keď majú robiť poistné plnenia.
Viete, sú celebritné prejavy v tejto spoločnosti, ktoré sa dajú stotožniť s predstaviteľmi, ktorí riadia naše poisťovne. Nechcem ich konkretizovať, ale možno ich máte pred sebou v kožených sakách a s hrubými reťazami pred sebou. No poisťovne majú jeden problém. Platia málo daní. Platia ich preto, že neplatia DPH a potom platia aj preto tých daní málo na celom svete, podotknime, pretože, pretože pri dani z príjmov pracujú s rezervami. A tie technické rezervy môžu byť také, že to sú také trošku hókusy-pókusy, priatelia. Vstupuje do toho dohľad, je tu taký, by som povedal, bytostný rozpor medzi, medzi dohľadom a možno nami ako regulátorom, ako ministerstvom financií a Finančnou správou z hľadiska hodnotenia toho, čo je správna, výpočet rezervy, ktorý vstupuje do daňových nákladov, áno, a čo je napríklad potrebné a nepotrebné zaistenie.
Verejne prehlasujem, že vieme a podozrievame niektoré veľké poisťovne, že robia transfer zisku do svojich materských štátov tým, že zaisťujú svoje poistky u svojich matiek nad mieru, ktorá je potrebná zo zákona. Viete si to možno predstaviť, je to taký veľmi jednoduchý zatiaľ, zatiaľ legálny spôsob, ako dostať vrecia, milióny, desiatky miliónov eur, stovky miliónov eur z tejto krajiny, ak hovoríme v dĺžke desiatok rokov. Bohužiaľ, to je proste osud krajiny, ktorá je závislá od priameho zahraničného kapitálu, kde sú usalašené nadnárodné firmy a kde ten trend, hej, proste musíme tu mať sadzbu, akú len chceme z hľadiska dane z príjmov. Ten trend posielania peňazí domov materským firmám sledujeme v bankách, v automobilkách, sledujeme ho aj v poisťovniach. Všade si nejakým spôsobom môžme a nemôžme poradiť.
Preto jeden z dôvodov, to hovoril pán, takisto pán profesor pod vami sediaci, aspoň ja ho volám pán profesor (povedané s pobavením) z SaS, ktorý je z iného odborného, žije v inom svete odbornosti a hovoril o Göttingene, o tom, tak upozorňujem, že tento zákon o insurance premium tax je do veľkej miery kópiou nemeckého zákona o insurance premium tax; a som presvedčený, že ste radšej, že je kópiou zákona z Göttingenu a nie z Ľvova, hej; akurát s tým rozdielom, že v Göttingene, čiže v Nemecku, by tá sadzba bola na úrovni dane z pridanej hodnoty, čo je v nemeckých pomeroch 19 percent. Pozrite si to, je to tak, hej? Tu je to 8 % a nie 20, abychom nepopudili.
Takže, takže nesúhlasím s tým, aby to bolo na tej účtenke, pretože toto chcú dva roky poisťovne. Uvedomte si, páni poslanci, ktorí za to drukujete, možno by sa vám to páčilo, aby to bolo na účtenke, aby k tomu ešte bolo napísané SMER – SD alebo koalícia, to by sa vám určite páčilo, len to chcú aj poisťovne. A prečo? Pretože tú poistnú, tú daň nechcú platiť. Dnes celý spor s poisťovňami, prečo tak štekajú, prečo tak kúšu, je ten, že my nechceme dovoliť, aby automaticky to platil klient. Ak, páni a dámy, alebo, dámy a páni, ak tu sú niektorí z vás, ktorí veria na tú neviditeľnú ruku trhu, ona tu naozaj akože vie robiť poriadky. A v niektorých odvetviach je veľká miera konkurencie. Tak toto je práve priestor, kde tá konkurencia môže zafungovať. A ona zafunguje, to avízo tu je z trhu.
To znamená, budú poisťovne, ktoré; hovoril som pri sprostredkovaní, je to podobná situácia; ktoré využijú tú daň na konkurenčný boj a absorbujú. To znamená, nepremietnu ju automaticky do ceny poistiek. A sú také, také staré tlsté poisťovne, prežraté, ktoré majú možno problémy s rezervami, pán predseda výboru možno vie, ktoré mám na mysli, regulátor a dohľad o nich tiež vie, ktoré to nebudú si môcť dovoliť, pretože už dnes sú na dne, pretože v bratovražednom boji na trhu slovenskom sa proste tak vyčerpali, že už dnes majú problémy s tým, aby spĺňali litery zákona z hľadiska rezerv.
Asi cítite po páde jednej poisťovne, že nie všetko úplne na slovenskom trhu poisťovníckom je úplne v poriadku. Že tam môžu byť proste nejaké zhnité hrušky a jablká a že sú tam proste isté, isté problémy a možno istý benevolentný pohľad nás všetkých na tak bokom postavený priemysel poisťovníctva.
Opakujem, nie sú to dobráčikovia, robia biznis ako každý iný, treba sa im pozerať na prsty a keď využívajú výhody voľného trhu na Slovensku, tak majú aj platiť dane na Slovensku. A táto daň z poistenia je primárne, alfa a beta, omega platí to, že primárne je namierená na zdaňovanie po-i-sťov-ní, takže majú ju platiť poisťovne.
Posledná vec, ako to nesedí tým poisťovniam. Naschvál sú tu dva zákony, ktoré trošku spolu súvisia, a to je o sprostredkovaní, kde regulácia sprostredkovania aj poistných produktov, kde tie isté poisťovne kričia, neregulujte nám sprostredkovanie! To je vzťah medzi dvoma súkromnými entitami, čo sa vy do toho montujete, štát! Len to sprostredkovanie niekto platí. Takže v prípade sprostredkovania poisťovne hovoria, nie, nie, neregulujte nám províziu, to neplatí klient! A kto to platí? Čiže v prípade nákladov spojených s poistením sa to netýka klientov, ale v prípade dane z poistenia sa to automaticky krát 1,2 a neviem cez čo ešte týka klientov. No nemáte pocit, že im niečo nesedí? Ja mám pocit, že im nesedí niečo v tej argumentácii.
Tak vás prosím, keď čítate, ja viem, že je to ťažká téma, hej, naozaj je ťažká a veľmi tak na pokraji aj z hľadiska odborných backgroundov. Ja nikoho nezosmiešňujem, ani ja nie som odborník v tejto oblasti. To musia riešiť ľudia, ktorí s tým naozaj žijú, ale, ale nečítajte otrocky proste veci, ktoré produkujú manažmenty, opakujem, niektorých tlstých, prehnitých organizácií, ktoré sú tu proste založené na tom, aby zbierali zisk a posielali ho domov, hej, svojim akcionárom. Nečítajte to otrocky! Majú svoje záujmy a vy máte vlastný rozum z tohto pohľadu.
Nesúhlasím s tým, že sa to automaticky prenáša do ceny. Budú také poisťovne, ktoré to prenesú do ceny, a klienti sa budú mať šancu rozhodnúť, prepoistiť do poisťovní, ktoré to neurobia. A čo vám na tom, vám, ktorí sa modlíte každé ráno k trhu, vadí? Čo vám na tom môže vadiť? Je to výzva. Bude to nejaký čas trvať, ale trh sa s tým určite vysporiada, a to vám hovorím ako socialista.
Krásny deň vám prajem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.
Cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie nepriamej dane, ktorá nahradí v súčasnosti platný osempercentný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia. Túto daň budú v zásade platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú od poistníkov v zaplatenom poistnom.
Daň z poistenia predstavuje štandard používaný vo väčšine členských štátov Európskej únie predovšetkým z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
V nadväznosti na zavedenie tejto dane sa upravuje aj zákon o dani z príjmov, ak daň platí sám daňovník v postavení poistníka alebo právnická osoba na základe preúčtovaných nákladov poistenia v rámci koncernu, je daň po jej zaplatení daňovým výdavkom.
Obsahom novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých z realizácie virtuálnej meny, tzv. kryptomeny, na čo nadväzuje aj novela zákona o účtovníctve, ktorou sa dopĺňa spôsob oceňovania tejto virtuálnej meny.
Ďakujem, na úvod.