Dovoľte mi, dovoľte mi telegraficky. Vy ste, pán Beblavý, nemusíte ma vy naozaj vyzývať k vystupovaniu v rámci rozpravy, lebo patrím k ministrom, ktorí mnohokrát vystupujú v rámci rozpravy, a sú to zbytočné gestá z vašej strany.
Problém vášho vystúpenia je istá miera šikanóznosti, ktorú sa mi snažíte svojou velikášovstvou; svoje velikášstvo, ktoré chcete proste podsunúť dopredu, je, zakrývate tou šikanóznosťou. A z tohto pohľadu ja zostávam veľmi pokojný človek. Ja som vám osobne povedal, že ste premárnili šancu, keď ste boli v strane, ktorej ste boli hlasnou súčasťou a mohli ste viesť rezort, zaujímavý rezort, ktorý rozhodoval a bude rozhodovať o dlhodobej udržateľnosti tejto krajiny z pohľadu, z pohľadu schopnosti vychovávať naše deti, teraz mám na mysli rezort školstva. Viete o tom veľmi dobre. A vy ste, vy ste ušli z tejto zodpovednosti do akejsi medzi, do akejsi medzispotreby v oblasti, v oblasti straníckej vašej budúcnosti, ktorá je teraz otázna. A ja vám z tohto pohľadu prajem všetko najlepšie, ale, ale je iné o veciach rozprávať a iné je veci, za veci zodpovedať a doručovať nejaké výsledky. To vie o tom aj dosť veľa vedľa vás sediaci bývalý pán minister práce.
Takže môžte pokračovať vo velikášstve a v ďobkaní do jedných alebo druhých osobností. Z tohto pohľadu vám možno táto prázdna, prázdna miestnosť, ktorá buráca atmosférou na to, aby som reagoval na vašu osobnú výzvu, vidíte, aká je tu napitá; nabitá atmosféra a všetci rečníci na balkóne aj vnútri si chcú užiť tento obrovský súboj mohykánov.
Ja sa necítim ako mohykán. Ja som mnohokrát verejne deklaroval, že mojou úlohou je obsluhovať vládu. A ak budete mať konečne tú skúsenosť, že v poslednej chvíli nezdupkáte a budete mať ambíciu a šancu, ale aj odvahu prevziať nejakú zodpovednosť, napríklad na ministerskom poste, tak zistíte, že výsledkom je nejaká tímová práca. Ak; vyzerá to tak, že táto krajina je v budúcnosti odsúdená na koaličnú spoluprácu množstva koaličných strán. To znamená, tá spolupráca bude ešte zložitejšia. A tu aj naznačujem, že ja môžem predložiť rozpočet, dokonca aj program stability, ak sa tu nechcem teda nafukovať donekonečna a burácať tu a biť pästičkami vlastnými do tejto tribúnky, môžem predkladať len také scenáre, ktoré sú realistické z hľadiska väčšinovej podpory.
A chcem vás upozorniť, že programové vyhlásenie vlády, v ktorom je jasne napísané, a už sme sa k tomuto mnohokrát, mnohokrát vyjadrili a môžte o tom tisíckrát rozprávať, že máme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v roku 2020. Tento cieľ dosiahnuť je realistické a je to možné. Samozrejme, dá sa to aj zbabrať. Dá sa to zbabrať vládnymi rozhodnutiami a môžu tomu, samozrejme, prekážkou sa stať aj externé prostredie, ktoré vôbec nie je stabilné a vôbec sa nevyvíja úplne, jak by som povedal, bezproblémovo.
Chcem povedať, že predkladám program stability, a to znamená aj výhľad fiškálnych cien na najbližšie roky na úrovni, vážená verejnosť, ešte raz vás prosím, aby ste počúvali, 0,3 % hrubého domáceho produktu. To znamená takmer vyrovnané hospodárenie, prakticky vyrovnané a nula a nula, čistá nula v roku ´20 a ´21. Nikdy ste neboli, vážení kolegovia kritici, súčasťou žiadnej, žiadneho politického zoskupenia, ktoré by malo tú zodpovednosť, keby ste čo len mohli chcieť predložiť takéto ciele. Ciele pri plnení ďalších, samozrejme, sľubov a politického videnia nejakej reality.
Lebo môžem zároveň povedať, že, a myslím, že v tomto sa možno zhodneme, pán Mihál a pán Beblavý, verejne nás kritizujete roky za odmeňovanie vo verejnej správe. Trochu manipulatívne pracujete s tarifným odmeňovaním pod minimálnou mzdou. Vieme obaja, čo je realita, ale vieme, ako sa dá hrať so slovami.
Ideme predložiť nový, nový spôsob odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe a smerujeme naozaj prvýkrát možno až k dvojcifernému, dvojcifernej indexácii miezd v celej verejnej správe. A keby nebolo tejto valorizácie, tak vám môžem s plnou vážnosťou oznámiť, že máme prebytkové hospodárenie už v roku 2019. No ale to by sme tu nemohli mať populistov, ktorí na jednej strane, priznajte si proste pravdu, proste, priznajte tú realitu! Nemôžte na jednej strane, ja si to pamätám, pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok ste predložili pozmeňovací návrh, ktorý mal znamenať 400-miliónové mínus pre hospodárenie miest a obcí. Išlo o zvýšenie daňového bonusu pre rodiny, pre deti. Je to, je to fajn, populárne. Ja chápem, že to môžu rodičia žrať, nehnevajte sa za ten výraz, je to super. Len by to stálo, tu prednesené v tejto snemovni, v pléne veľmi vážny pozmeňovací návrh za 300 mil. eur. To ste nemohli myslieť vážne, a to nemôže byť asi úplne ani v súlade s mierou zodpovednosti a s realizáciou nejakých, nejakých cieľov, ktoré máte na mysli.
Ja vás chcem len proste usvedčiť z toho, že viete veľmi populisticky pracovať s dátami aj s číslami, v čom z tohto pohľadu vám veštím veľkú budúcnosť, pretože táto práca si, bohužiaľ, a hlavne v tejto postfaktuálnej dobe vyžaduje takúto manipuláciu s údajmi. Ja sa nechystám týmto spôsobom pokračovať v svojom politickom živote, ja sa chcem pridŕžať reality. Ja som schopný predložiť program stability a následne rozpočet, ktorý bude podporený väčšinou v tejto Národnej rade pri cieľoch, ktoré rešpektujú naše medzinárodné záväzky, to znamená postupné klesanie štrukturálneho deficitu, dosiahnutie tzv. MTO cieľa, to znamená strednodobého cieľa z hľadiska štrukturálneho deficitu, čomu už verejnosť asi moc nerozumie, ale to sú tie parametre, ktoré hovoria o zdraví verejných financií. A, samozrejme, v kondícii udržateľnosti verejných financií, ktoré sú omnoho, omnoho lepšie, ako sme ich preberali v roku 2012, ako som ich ja preberal v roku 2012. Históriu teraz nechajme, nechajme za sebou.
Takže, takže toto sú veci, ktoré, za ktoré sa viem postaviť. A, samozrejme, ciele by mohli byť aj iné a mohli by byť iné, len by asi aj niektoré financovanie niektorých priorít by muselo byť iné a muselo by sa dostať do úzadia. A politika je umenie možného za, to ste počuli mnohokrát a môže vám to pripadať ako klišé, ale v oblasti prípravy rozpočtu a manažovania toho, čo je politická zhoda v oblasti toho, koľko peňazí je dosť, je toto klišé, bohužiaľ, bohužiaľ, na mieste.
V technokratickom svete by tie výsledky mohli byť, mohli byť lepšie z hľadiska toho, aby ste boli spokojnejší. Ale môžem vám, a to vy mi nikdy neuznáte, mám za sebou desiatky stretnutí s ľuďmi, ktorí denne testujú zdravie, udržateľnosť verejných financií jednotlivých štátov, lebo im požičiavajú peniaze. Mám rád účasť na tzv. roadshow, keď vlastne emitujete dlhopisy, pretože tam dostávate pravé zrkadlo, pravý, okamžitý obraz o tom, v akej situácii sa nachádzate. V debatách s finančníkmi, ktorí rozumejú a sú schopní benchmarkovať slabosti a silné stránky jednotlivých ekonomík. A verte, že otázka týchto žabomyších debát o tom, že či máme mať deficit o 0,3 % vyšší alebo nižší, nie je na mieste.
Základná vec ale, ktorá tu znie, že, a to stále tu platí pre vás všetkých opozičných, vstúpte do politického súboja, dajte na papier svoje predstavy o riadení vecí verejných z hľadiska ale aj konkrétnych dopadov na životy konkrétnych ľudí, potom sa skúste dohodnúť na nejakej vládnej väčšine a potom ukážte verejnosti, ako ste schopní riešiť dennodenný život na základe, ale tie rozhodnutia musia byť založené na základe konsenzu a zhody nejakých politických zoskupení. A viete veľmi dobre a vy to tušíte, že je to veľmi, veľmi zložité, pretože ste z toho, súčasťou takých zoskupení boli a – pri všetkej úcte – ja vám prajem v tomto veľa šťastia, lebo súťaž, súťaž je namieste, je to legitímna vec. A v prípade našej histórie možno je spravodlivé aj to, že sme zažili aj veľmi dobré časy, aj veľmi zlé časy, teraz mám na mysli vrchol ekonomickej krízy po roku 2009 – ´10. Týka sa to aj časti opozície, lebo zažila si to tiež v roku 2010 a 11, ale o tomto je život, hej? To znamená, že si, majme schopnosť si zachovať vlastnú tvár aj v dobrých, aj v zlých časoch.
Návrh programu stability, môžte ho nazvať premárnená príležitosť, ako hovorí pán Heger, alebo málo ambiciózny minister financií, ako to hovorí pán Beblavý, nikto iný sa k tomu vlastne už poriadne nevyjadril. Pán Jurzyca má svoje videnie sveta, my z tohto pohľadu nemáme žiadne zásadné spory. Takže môžte si to nazvať akokoľvek, výsledkom bude rokovanie o štátnom rozpočte, s ktorým prídem medzi vás na jeseň tohto roka, s cieľmi, ktoré dúfam, dúfam, budú veľmi blízke tým, ktoré sú dnes na papieri, a verte mi, že tieto ciele tejto krajine nepoškodia, ale v dnešnej politickej situácii im pomôžu.
Ďakujem.
