Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, tiež budem sa snažiť byť veľmi stručná. Návrh na obmedzenie maloobchodného predaja je v tomto pléne už niekoľkýkrát. Či už to boli zákazy predaja cez sviatky alebo nedele, vždy sme sa my v klube SaS stavali k tomuto obmedzovaniu negatívne. Sme totiž presvedčení, že existuje istá hranica, o čom ešte má rozhodovať štát, a za akou hranicou už štát rozhodovať nemá. A sme presvedčení o tom,...
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, tiež budem sa snažiť byť veľmi stručná. Návrh na obmedzenie maloobchodného predaja je v tomto pléne už niekoľkýkrát. Či už to boli zákazy predaja cez sviatky alebo nedele, vždy sme sa my v klube SaS stavali k tomuto obmedzovaniu negatívne. Sme totiž presvedčení, že existuje istá hranica, o čom ešte má rozhodovať štát, a za akou hranicou už štát rozhodovať nemá. A sme presvedčení o tom, že za istou hranicou sú zákazy, príkazy a regulácie neželané, dokonca škodlivé, pretože za tou hranicou existuje napríklad v tomto konkrétnom prípade trhový mechanizmus, ktorý mnohé veci vyrieši ďaleko lepšie, ďaleko efektívnejšie a hlavne prirodzene. Inými slovami, ak na jednej strane v tomto konkrétnom prípade obmedzovania existuje dopyt po nakupovaní a na druhej strane existuje ochota predávať a týmto vzniká podpora spotreby. Tá podpora spotreby zase generuje podporu výroby, podporu ďalších sprievodných služieb, ďalšie sprievodné služby a potreba výroby zasa generuje potrebu vytvárania nových pracovných miest a vytváranie nových pracovných miest zase generuje lepšie postavenie zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a toto vedie k zvyšovaniu platov, tak sme presvedčení, že do tohto jednoducho štát nemá zasahovať a nemá toto silou-mocou zákonom regulovať.
Sloboda jednotlivca patrí medzi najvyššej hodnoty vyspelej demokratickej spoločnosti a pre mňa osobne je aj najvyššom hodnotou vôbec a nemali by sme ju obmedzovať tam, kde sloboda jedného nezasahuje do slobody iných. A takto definovanú slobodu, teda tá, ktorá nezasahuje do slobody iných, vidieť v mnohých oblastiach každodenného života. Napríklad aj v individuálnej voľbe organizácie času svojho voľného a bez ohľadu na to, či je pondelok, sviatok alebo či je nedeľa.
Zákonom zakazovaný predaj nie je ničím iným ako legislatívne organizovanie voľného času v určité konkrétne dni ľudom. Preto sa pýtam, komu takéto štátom nariadené organizovanie času prospeje? Občanom určite nie. Dnes nikto neprikazuje občanom chodiť do obchodov a nakupovať, je to ich slobodná vôľa, nemusia to robiť, keď nechcú, ale na druhej strane majú tú možnosť, keď chcú. Ani zamestnancom, tí dnes tiež nemajú povinnosť vybrať si takú prácu, ktorá si vyžaduje prácu v sviatky alebo v nedele a podobne, alebo aj v soboty. Som presvedčená, že ani obchodníkom, pretože ani im dnes nikto neprikazuje mať otvorené svoje obchody. Majú ich otvorené dobrovoľne, pretože si to zrejme spočítali. Tí, ktorí vedia prečo, majú slobodnú vôľu ich nemať otvorené, mať otvorené, je to proste na ich slobodnej vôli.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, no sviatočné a nedeľné nákupy sa stali súčasťou našich životov. Ľudia si zvykli chodiť do nákupných centier, zvykli si vybaviť si v nich množstvo vecí, ktoré cez pracovný týždeň, či už kvôli práci, alebo kvôli povinnostiam vo vzťahu k svojim deťom, odvozy do školy, na krúžky a podobne, ktorí ich nestihli, a tak si cez víkendy alebo aj v nedele, alebo aj v sviatky v týchto nákupných centrách vybavia veci či už v banke, na pošte, v obchodoch, stretnú sa tam s priateľmi, dajú si tam kávu, navštívia s deťmi kino a tak rôzne. Tieto sviatočné návštevy obchodov nie sú len o nákupoch. Sú aj o spoločenskom rozmere života mnohých, a to, že naozaj mnohých, tak o tom svedčia tie plné parkoviská áut, ktoré pred týmito obchodnými domami sú.
Čo mi prekáža na tomto návrhu regulácie, tak tento návrh zákazu predávať vo sviatky nie je len útokom na slobodu jednotlivca, ale je aj útokom na jeden úplne konkrétny sektor a konkrétny sektor maloobchodu. A ja sa pýtam, prečo len tento maloobchod? Prečo zrovna oni nám prekážajú, prečo zrovna zamestnanci a zamestnankyne v týchto maloobchodoch nám prekážajú? Ale už nám neprekáža živnostník, ktorý pracuje vo svojom obchode, pretože tento zákaz sa nevzťahuje, resp. nie je definovaný tak, že nesmú byť otvorené obchody. Je definovaný tak, že nesmie nikto zamestnávať niekoho počas tieto dni, čiže keď sa živnostník rozhodne mať otvorený svoj obchod, tak tam už nám to neprekáža, a keď sa tak rozhodne eseročka, tak už nám to prekáža. A toto je mimoriadne nebezpečné, pretože my sme povedali, že v jednom konkrétnom sektore, v konkrétnom sektore maloobchodu títo môžu a títo nemôžu. A ja sa pýtam, kde je tu spravodlivá hospodárska súťaž pre týchto všetkých?
A vy ste hovorili o tom, že už tuto predo mnou rečníci hovorili o tom, je tu reálna potreba kupovať si kvety v nejaké konkrétne dni, a preto poďme s výnimkou naspäť a povedzme, že tie všetky dni, teda budú zakázané cez Zákonník práce otvorené obchody, ale je tu reálna potreba tých kvetov, tak spravme výnimku ešte pre tie kvety. Ale veď to, že je tu reálna potreba mať otvorené obchody v maloobchode, tak dôkazom tejto reálnej potreby sú tie plné parkoviská. Tak ja sa pýtam, prečo, keď sa pozeráme na predaj kvetov cez reálnu potrebu a tu ideme zohľadniť v tomto zákaze, prečo sa nepozeráme aj na reálnu potrebu mať otvorené obchody v inom sektore? Veď nechajme to, preboha, na ten trh a tá reálna potreba si nájde reálne otvorené obchody. Do tohto štát skutočne nemá čo zasahovať.
Okrem toho, že je to nezmyselné v mnohých ohľadoch, čiže prečo maloobchod nám vadí, kvety nám zrazu, už vyzerá, že vadiť nebudú, prečo nám nevadia zoologické záhrady, prečo nám nevadia reštaurácie, kaviarne? Aký je rozdiel v tom, že je otvorená reštaurácia alebo kaviareň, kam sa teda môže ísť, a môžu tam tí zamestnanci pracovať a toto nám neprekáža, ale vadia nám potraviny? Vadia nám topánky, vadia nám nejaké, ja neviem, veci pre deti, školské peračníky a toto, toto nám vadí. Takže okrem toho, že je to nezmyselný zásah do slobody jednotlivca a do slobody podnikania, tak takéto opatrenie spôsobí aj škody, čo sa týka hospodárstva, a to rovno v mnohých ohľadoch. Určite to budú výpadky tržieb a nehovorme, prosím, o tom, že ľudia zjedia len jeden rezeň a nakúpia si len jedno niečo, a keď to nekúpia vo sviatok, tak to kúpia iný deň. Toto, dámy a páni, neplatí, pretože my tu máme, 20 % z celkového objemu nákupov sú tzv. spontánne nákupy. To znamená, množstvo ľudí ide do obchodu, vidí niečo, kúpi niečo iné, 20 % z tržieb sú spontánne nákupy a týchto 20 % nedeľných tržieb, o to obchodníci definitívne prídu. Navyše podporíme nákupný turizmus do okolitých krajín, kde v tieto dni otvorené obchody nie sú (poznámka red.: "sú"). Škoda, že si nechceme zobrať príklad z Maďarska, kde veľmi, veľmi krátko vydržal takýto skvost v ich legislatíve, kedy sa snažili zabrániť otvoreným obchodom a veľmi, veľmi rýchlo zaradili spiatočku a dali teda zrušili teda tento zákaz.
Čiže výpadok tržieb, výpadok tržieb spôsobí aj výpadok zo štátneho rozpočtu či už na daniach, na odvodoch, na DPH-čke a tak ďalej a tak ďalej. Ak obmedzíme v nejakom rozsahu predaj, samozrejme, že obchodníci budú potrebovať na nižší počet otvorených obchodov menší počet zamestnancov. A ja teraz nepoviem presné číslo, pretože závisí od toho, aký rozsah tohto obmedzenia bude, koľko dní to bude, ale to, že to bude mínus, ak obmedzíme možnosť otvorených dní, to je jeden holý fakt. A to, že aj zamestnanci, ktorí majú možnosť si privyrobiť či už cez tie sviatky, alebo nedele, a to, že si majú šancu privyrobiť, to tiež vieme, cez rôzne príplatky, či už zákonom stanovené, alebo dobrovoľné, tak aj títo zamestnanci prídu o možnosť privyrobiť si. A títo zamestnanci rozhodne nie sú len matky s malými deťmi. Sú to dôchodcovia, sú to študenti, pre ktorých je to jediná možnosť si privyrobiť, a títo bývajú najčastejšie obsadzovaní práve na tieto sviatky a aj nedeľné predaje.
V rámci ekonomického odhadu je nevyhnutné pamätať aj na sekundárne následky a dopad sa teda prejaví aj v rámci logistiky a výroby. Čiže strata nebude len v prípade konkrétnych zamestnancov, predavačov, dokladačov. Toto všetko sa bude týkať, samozrejme, aj ľudí, ktorí sú, naviazané pracovné pozície na to. Toto sú tí, čo tam dovážajú ten tovar, to sú tí, čo tam upratujú tie priestory, to sú tí, ktorí ich strážia, tie priestory, toto všetko sa jednoducho obmedzí a tí ľudia proste v nejakej miere prídu o prácu. A netvárme sa, že neprídu, pretože to jednoducho tá matematika nepustí.
A teraz to najhoršie a to je ten najnegatívnejší dopad okrem toho, že bude na celú spoločnosť, čo by sa mohlo javiť, že sa to nejako rozplynie a že to jednoducho minister financií povie, že tie peniaze v štátnom rozpočte oželie, bude to mať určite dopad aj na konkrétnych jednotlivcov, o ktorých som už hovorila, pretože pre mnohých či už strata zamestnania, alebo strata možnosti si privyrobiť môže byť, môže byť naozaj veľmi zlá. A ja sa chcem spýtať, že či naozaj toto obmedzenie stojí za to. Ja som presvedčená, že nestojí za to, a preto sme aj s mojimi kolegami prišli s tromi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zjemnia tento zákaz o niektoré dni.
A ja si dovolím prečítať prvý z týchto pozmeňujúcich návrhov a aby som teda už potom nič k tomu nedala naviac, iba tú formuláciu, tak už v tejto fáze sa teda veľmi pekne uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pekne prosím aj pani spravodajkyňu, aby boli potom v tomto poradí aj dané na hlasovanie. Čiže môj bude prvý a v poradí, ako ich podajú kolegovia, tak potom sa o nich v tomto poradí bude hlasovať, lebo ony sa potom odporujú, keby boli v inom poradí. Takže čítam teda ten pozmeňujúci návrh č. 1.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14. hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. novembra po 12. hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "vo Veľkonočnú nedeľu".
Prečítam aj odôvodnenie z dôvodovej časti pozmeňujúceho návrhu. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazu maloobchodného predaja všetky dni okrem Veľkonočnej nedele, ktorú veriaci aj veľká časť sekulárnej verejnosti vníma ako sviatok v pravom slova zmysle, a preto sa domnievame, že v prípade tohto dňa existuje všeobecný konsenzus na tom, aby v tento deň platil zákaz maloobchodného predaja.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
