Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.10.2017 o 11:58 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.10.2017 11:58 - 11:59 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám dve veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre ruch v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chvíľku pokoja, prosím vás.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Mám dve veci, jedna je, že pri hlasovaní č. 160 ma systém vykázal, že som nehlasovala a bola som za, tak poprosím uviesť do zápisu. A druhá vec, pripomínam členom hospodárskeho výboru, že budeme mať zasadnutie o trinástej v miestnosti č. 150. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.10.2017 13:06 - 13:07 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, podávam týmto procedurálny návrh, aby sa do programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradil nový bod s názvom Informácia podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho o stave riešenia problému funkčnosti elektronických schránok zo strany štátu.
Odôvodnenie: Nefunkčnosť elektronických schránok nadobúda škandalózne rozmery a štát riešenie daného problému vo vzťahu k verejnosti dodnes žiadnym spôsobom nekomunikuje. Rovnako zástupcovia vládnej koalície odmietajú o danej kauze hovoriť na zasadnutí mimoriadneho hospodárskeho výboru. Plénum Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj občania Slovenskej republiky majú právo sa dozvedieť, kto je za tento stav zodpovedný a akým spôsobom ho vláda rieši alebo hodlá riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

14.9.2017 11:50 - 11:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť návrh skupiny poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve. Tento návrh odbúrava v porovnaní s európskou legislatívou neúmerne prísne nastavené limity pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. Súčasná, voči európskej legislatíve veľmi prísna úprava predstavuje nemalé administratívne a aj finančné zaťaženie podnikateľských subjektov, čo samozrejme zhoršuje celkovo podnikateľské prostredie.
V návrhu navrhujeme upraviť podmienky na povinné audity nasledovne, a je to tak, ako to definuje európska legislatíva: V prvom bode navrhujeme zvýšenie celkovej sumy majetku účtovnej jednotky zo súčasného milióna eur na úroveň 4 milióny eur. V druhom bode navrhujeme zvýšenie hodnoty čistého obratu účtovnej jednotky, ktorého presiahnutím má obchodná spoločnosť povinne vytvárajúca základné imanie a družstvo povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom z 2 mil. eur na 8 mil. eur. A v treťom bode navrhujeme zvýšenie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov účtovnej jednotky v jednom účtovnom období, pri prekročení ktorého vzniká obchodnej spoločnosti, povinne vytvárajúcej základné imanie alebo družstvu povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a to zo súčasných 30 zamestnancov na 50 zamestnancov.
V Slovenskej republike je približne 6500 podnikateľských subjektov, ktorým podľa súčasnej právnej úpravy vzniká povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom. Po prijatí nami navrhovaných zmien by počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesol na približne 2-tisíc. Čiže predpokladané zníženie administratívnej záťaže sa teda bude týkať približne 4500 podnikateľských subjektov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, dopad na hospodárenie mnohých podnikateľských subjektov sa odhaduje v celkovej výške približne 22 mil. eur ročne, keďže môže predstavovať zníženie administratívnej záťaže u 4500 podnikateľských subjektov.
Zníženie výdavkov u týchto podnikateľských subjektov možno predpokladať od približne 1160 eur do 15-tisíc eur. V nadväznosti na navrhované zmeny možno predpokladať čiastočnú stratu v segmente trhu audítorských spoločností, to treba otvorene povedať, že takýto dopad tu bude, ale pokiaľ máme štátom garantovaný biznis pre určitú skupinu podnikateľov, je dôvodné neprihliadať na takýto dopad, je dôvodné prihliadať na oprávnenosť takejto vynútenej služby.
Predložený návrh nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí, rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Účinnosť tejto navrhnutej legislatívnej zmeny navrhujeme na 1. januára roku 2018.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím ctené plénum o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 10:43 - 10:48 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť návrh skupiny poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, pričom ak sa nepreukáže neoprávnenosť nároku na nadmerný odpočet, je daňový úrad povinný platiteľovi bezodkladne vrátiť nadmerný odpočet spolu s úrokom z nadmerného odpočtu. Ďalej zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. A ďalej upravuje spôsob výpočtu úroku z nadmerného odpočtu obdobne, ako je upravený výpočet úrokov pri odklade platenia dane a povolenia splátok podľa § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť tejto predkladanej novely sa navrhuje od 1. januára 2018.
A dovoľte len veľmi stručne povedať, čo je v takej ľudskej reči predmetom tohto zákona a čo by mal riešiť. A budem stručná len preto, lebo ho tu podávame už niekoľkýkrát. Zatiaľ sa nepodarilo s ním uspieť. Ale ja verím, že príde jeho deň a uspieť sa nám podarí.
Nie je žiadnym tajomstvom, že podnikatelia okrem mnohých rôznych problémov majú aj problém finančný. A finančný nie preto, lebo by sami nedisponovali dostatočným množstvom finančných prostriedkov, ale práve preto, že daňový úrad zadržiava peniaze, ktoré by im mal podľa správnosti vrátiť, a mali by mať možnosť s týmito vlastnými prostriedkami disponovať. Nestáva sa tak. Častokrát sa stáva, že daňový úrad zadržiava vratky DPH podnikateľom aj umelo. Nie preto, že sú na to pádne dôvody, ale preto, lebo si tým pomáha ku cash-flow, ale zároveň týmto vytvára problém s cash-flow podnikateľom. Častokrát sa stáva, že pri nadmernom odpočte napochoduje do spoločnosti daňová kontrola, ktorá naozaj až komických a umelým spôsobom predlžuje daňové kontroly a tieto prostriedky podnikateľovi nezaplatí. Mnohým vznikajú rôzne problémy. Problémy, že nemajú peniaze na prevádzku firmy, nemajú peniaze na rozvoj spoločnosti, možno niekedy na mzdy. Tá situácia je rôzna. V každom prípade nemajú k dispozícii svoje vlastné prostriedky.
My preto navrhujeme, že pokiaľ daňový úrad má dôvod na vykonávanie kontroly, nech tak robí. Skutočne nech tak robí, nech preveruje, nech skúma. Ale pokiaľ do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly nepríde na také pochybenia v spoločnosti, ktoré by mali za následok krátenie daní, nech tieto vratky DPH uvoľní a nech ich podnikateľovi vráti. A nech daňová kontrola ďalej prebieha, tam je limit jeden rok. Tento limit neskracujeme ani nijakým spôsobom neupravujeme. Ale pokiaľ za štyri mesiaca daňový úrad nepreukáže pochybenia také, kde došlo ku kráteniu dane, nech dépeháčku vráti. Pokiaľ sa nepreukáže, že došlo k takémuto kráteniu daní a daňový úrad si neodôvodnene tieto vratky dane nechal a zadržal a disponoval s nimi štát, nie podnikateľ, nech podnikateľovi uhradí presne takú istú sumu úrokov, akú si účtuje daňový úrad, pokiaľ jemu občan alebo podnikateľ dlží nejakú neuhradenú sumu.
Takže toľko k tomuto návrhu zákona. Myslíme si, že takýto rovnaký meter vo vzťahu k tým úrokom je úplne na mieste. A je úplne na mieste nastaviť pravidlá tak, aby vám vaše peniaze daňový úrad bezdôvodne nezadržiaval. Naozaj to spôsobuje veľké problémy, spôsobuje to druhotnú platobnú neschopnosť a tým reťaziace sa rôzne problémy. Ja si myslím, že podnikatelia majú tých problémov dnes neúrekom, a skúsme im takýmto spôsobom uľahčiť život.
Chcem preto na záver požiadať ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2017 11:19 - 11:19 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne za slovo. Tiež pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnes o 13.15 bude pokračovať zasadnutie výboru, ktoré bolo ráno prerušené. Budeme to mať v miestnosti č. 148. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 10:55 - 10:57 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Preto som sa aj odhlásila z rozpravy, pretože som chcela povedať niečo veľmi podobné, ako povedal kolega Jozef Mihál. Tiež som sa chcela poďakovať pánovi ministrovi, čo teda sa nedeje tak často, že si pripustil k srdcu nami predkladaný, niekoľkonásobne nami predkladaný návrh zákona, respektíve návrh novely, aby sa za nelegálnu prácu nepovažovali stavy, ktoré v tom súčasnom znení sú považované za nelegálne zamestnávanie.
Ale v tom ďakovaní som trošku zdržanlivejšia, pretože som presvedčená, že pokiaľ identifikujeme stav, že máme nastavené nejaké zlé, škodlivé pravidlo, ktoré možno veľkému množstvu podnikateľov naozaj škodí a naozaj ich stavia do svetla, v akom postavení byť nemajú, tak si myslím, že sme povinní čo najskôr a v čo najkratšej dobe takúto zmenu prijať. A tých možností takúto zmenu prijať bolo niekoľko. My sme s Jozefom Mihálom tento návrh zákona, tento návrh novely podávali niekoľkokrát a som presvedčená, že keď už ste neboli ochotní pristúpiť na odsúhlasenie nášho návrhu, mali ste s ním prísť veľmi, veľmi rýchlo. Je to viac ako rok, odkedy sme to podávali my prvýkrát.
A rovnako ako Jozef Mihál chcem sa spýtať, čo bude s prípadmi od momentu, kedy sme identifikovali nesprávny a nespravodlivý stav, čo bude s tými prípadmi. Tí budú nespravodlivo sankcionovaní? Čiže je tu naozaj priestor na to druhé čítanie. A rovnako chcem apelovať na, pán minister, vás, aby ste možno vy predložili takýto pozmeňujúci návrh, pretože bude mať väčšiu šancu na prijatie, ako keď ho predložíme my.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 17:28 - 17:28 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež chcem upozorniť členov hospodárskeho výboru, že máme zasadnutie zajtra o 8.15 ráno. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2017 16:50 - 16:51 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, ja obdivujem vašu odvahu, akým sebavedomým spôsobom k tejto téme v tejto snemovni vystupujete. Dnešná schôdza nie je výsledkom žiadnej frustrácie opozície. Sú to mimoriadne vážne dôvody, ktoré boli veľmi jasným a zrozumiteľným spôsobom pomenované a vy ste sa k nim takmer vôbec nevyjadrili, takmer vôbec. A nie je to len opozícia, ktorá vidí dôvody na vaše odvolanie. Je to aj časť koalície. A ak nič iné, tak aspoň toto by mohlo byť pre vás vážnym odkazom, pán minister.
A jedna vec z vášho vystúpenia ma takmer zdvihla zo stoličky. Vy ste povedali, že na začiatku kauzy bol blog Natálie Blahovej o sexuálnom zneužívaní a obťažovaní maloletých zverených detí. Pán minister, na začiatku tejto kauzy nebol blog Natálie Blahovej o sexuálnom zneužívaní. Na začiatku tejto kauzy bolo sexuálne zneužívanie detí. A táto vaša poznámka hovorí všetko o tom, akou optikou sa vy na túto kauzu a na tento problém pozeráte. A za toto by ste sa fakt mali hanbiť! (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2017 10:52 - 10:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.
K pánovi poslancovi Zelníkovi. Ja vôbec nebagatelizujem pracovnú zdravotnú službu, ja hovorím o jej neprimeranosti a povedala som aj, prečo hovorím o neprimeranosti. Ak vy hovoríte opakovane o obrovskom množstve chorôb z povolania pri 2. kategórii, tak ste asi nepočuli to, čo som hovorila vo svojom príhovore, keď som hovorila, že ten výskyt týchto chorôb je pri 0,007 %. Toto je jednoducho viac štatistická chyba ako, ako vec, ktorou sa treba zaoberať, a plošne 2,4 mil. zamestnancov zaťažiť nejakou povinnosťou, ktorú má ich zamestnávateľ voči nim mať. Ak by som to chcela naozaj veľmi plasticky odľahčiť, tak by som mohla povedať, že možno primeranejšie by bolo, keby za tieto peniaze tí zamestnávatelia svojim ľuďom kúpili každý jedno jablko. Toto by možno bolo primeranejšie ako to, čo sa dnes v pracovnej zdravotnej službe deje.
Hovorili ste o tom, že bezpečnostní technici podľa vás nespĺňajú. Ja som ale vyslovila prosbu odpovedať na to, prečo nespĺňajú. Prečo si to myslíte? Doteraz to vykonávali. My máme nejakú informáciu, nejakú štatistiku alebo nejaký dôkaz o tom, že to nevykonávali dobre? Toto treba na to, aby sme si vedeli na túto otázku odpovedať, tak na to potrebujeme proste nejaký rukolapný dôkaz. A nie, že ja si myslím a vy si myslíte. To si môžeme myslieť, ale pokiaľ na tejto báze chceme robiť zmenu v zákone, tak to potrebujeme niečím podložiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.9.2017 10:34 - 10:45 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať plénu za ústretovosť a možnosť spojiť diskusiu, a teda rozpravu k vládnemu návrhu zákona a k nášmu poslaneckému návrhu, ktorým meníme podmienky pri povinnostiach vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe. Bude tak možno lepšie porovnať zmeny, ktoré v oblasti v pracovnej zdravotnej služby navrhujeme my s kolegami Eugenom Jurzycom, Ľubomírom Galkom, Jozefom Rajtárom, so zmenami, ktoré prináša ministerstvo zdravotníctva a ktoré predniesol pán minister Drucker.
Pokiaľ pán minister vo svojej dôvodovej správe, a povedal to aj pri prednesení návrhu zákona, že zmena reaguje na požiadavky zamestnávateľov, tak ja som presvedčená, že tieto požiadavky vôbec nepochopil. Zamestnávatelia totiž dlhé roky hovoria, že pracovná zdravotná služba je administratívne mimoriadne náročná, neprimerane ich zaťažuje a je veľmi drahá a v mnohých prípadoch a hlavne tam, kde sa vzťahuje na nerizikové pozície, tak je aj zbytočná.
Zmeny, ktoré pán minister predstavil, podnikateľov príliš neodľahčia. Už dnes sa zamestnávatelia vyjadrujú, že sú len alibizmom, že sú len zmenou pre zmenu, ktorá žiadne uľahčenie neprinesie. V dôvodovej správe je ďalej uvedené, že hlavnou zmenou je nahradenie povinnosti zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zo strany zamestnávateľa zabezpečením posúdenia zdravotného rizika zamestnancov.
To znamená, že ak doteraz museli mať zamestnávatelia zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu pre všetky štyri rizikové kategórie, tak po novom budú musieť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov, a to pri zamestnancoch 1. kategórie jednorazovo, pre zamestnancov 2. kategórie raz za 18 mesiacov a pre zamestnancov 3. a 4. kategórie raz ročne. Čiže pracuje sa tu s rôznymi intervalmi pre rôzne kategórie a ja chcem vidieť v 500-zamestnancovej firme, ako toto budú evidovať. Ak je toto administratívna úľava, tak asi máme o administratívnych úľavách inú predstavu.
Navyše posudok pre zamestnancov v 1. a v 2. kategórii už nebude možné zabezpečiť bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostno-technickou službou a zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v 2. kategórii, budú musieť každoročne reportovať v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Toto je povinnosť, ktorá pribúda.
Čo sa týka výkonu a dohľadu nad pracovnou zdravotnou starostlivosťou, ministerstvo túto zmenu odôvodňuje, a povedal to aj pán minister, neodbornosťou bezpečnostných technikov. Teda tých technikov, ktorí to dodnes roky vykonávali, ktorí sú v oblasti bezpečnosti zdravia a práce pravidelne preškoľovaní, a ich spôsobilosť je preukazovaná skúškami. Čiže nie sú to len bezpečnostní technici, ktorí by vôbec s touto odbornou matériou nemali žiadne skúsenosti. A ja sa chcem spýtať, pretože ministerstvo síce ich neodbornosťou odôvodňuje túto zmenu, ale túto neodbornosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje alebo, alebo nedáva žiadny dôkaz alebo nejakú štatistiku, alebo nejaký argument, čím by sa potvrdila táto neodbornosť, že skutočne toto je problém, že títo ľudia sú neodborní a pre toto a pre toto túto prácu dodnes vykonávajú zle, alebo teda s nedostatočnou odbornou spôsobilosťou.
Ja sa to pýtam preto, pretože toto je naozaj veľmi vážna vec. A pokiaľ to naozaj relevantne zdôvodnené nie je, tak to vyvoláva pocit, že tento štátom garantovaný biznis, ktorý dodnes robila istá skupina ľudí, bude po novom robiť iná skupina ľudí. A toto jednoducho vyvoláva aj rôzne otázky a, a možno aj nejaké zvláštne pocity.
A vážna vec je to aj preto, pretože veľká časť zamestnávateľov dnes poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika a práve týmto zamestnávateľom my dnes veľmi skomplikujeme situáciu, pretože budú musieť tieto, tieto aktivity, tieto služby meniť.
Summa summarum, doterajšie pravidlá nahradzujú nejaké iné pravidlá. Niečo pribúda, niečo sa mení, zavádzajú sa rôzne lehoty. V každom prípade ale vo finále sa len nejaké povinnosti menia a zabehnuté pravidlá budú musieť zamestnávatelia meniť. A z toho, ako je tento zákon koncipovaný, vôbec nie je jasné a ja si dovolím dokonca pochybovať o tom, že prinesie ten zamýšľaný a sľubovaný cieľ, že to zamestnávateľov odľahčí či už finančne, alebo administratívne. A tu si treba uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec, pretože aj časté zmeny zákonov, ak neprinášajú úľavu alebo zjednodušenie, podnikateľom komplikujú život. Musia študovať nové zmeny, nové paragrafy, novú legislatívu, musia sa im prispôsobovať, musia meniť zabehnuté procesy a aj toto všetko stojí čas aj peniaze. Na Slovensku je nevyhnutné stabilizovať legislatívu a zjednodušovať podnikanie, nie ho neustále komplikovať, meniť, zneprehľadňovať a stále viac zaťažovať.
A teraz čo sa týka nášho návrhu na zmeny v pracovnej zdravotnej službe. Ako som už uviedla, navrhujeme túto úplne pre 1. a 2. kategóriu zrušiť. Sme totiž presvedčení, že pre tieto dve rizikové kategórie, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia, je zavedenie pracovnej zdravotnej služby neprimerané. A chcela by som povedať pár slov k tej neprimeranosti.
Ministerstvo sa v dôvodovej správe odvoláva na informácie poskytnuté Národným centrom zdravotníckych informácií, podľa ktorých bolo za rok 2015 v Slovenskej republike hlásených 328 chorôb z povolania, pričom z celkového počtu bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov zaradených do 2. kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Tak ak sa v nejakom, nie celkom jasnom kontexte povie, že niečoho je 53,4 %, tak každému je na prvý pohľad jasné, že je to asi veľa a je to viac ako polovica. Ale tu je práve ten kontext veľmi dôležitý. Ministerstvo totiž v týchto štatistikách zabudlo povedať jednu veľmi dôležitú vec, a síce z akého celkového počtu zamestnancov, na ktorých sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahuje, bol ten výskyt chorôb z povolania. Čiže zabudlo uviesť, že v roku 2015 bolo na Slovensku zamestnaných viac ako 2,45 mil. ľudí. Takže my dávame akúsi povinnosť, ktorá zaťažuje administratívne aj finančne, zabezpečovať ju pre 2,45 mil. ľudí, pričom výskyt chorôb je pri 328 chorobách z povolania, to je 0,013, čiže 0,013 % všetkých zamestnaných a 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov v druhej kategórii, a to 0,007, čiže sedem tisícin percenta všetkých zamestnancov. Takéto čísla sa bežne označujú ako štatistické chyby, a nie ako dôvod na zavádzanie tak masívnych opatrení, a tak drahých opatrení.
A to je tá primeranosť, o ktorej hovorím, a nehovorím o nej len ja, ale aj smernica, na ktorú sa pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby už aj v minulosti navrhovatelia odvolávali, odvoláva sa na ňu aj teraz pán minister. Aj táto smernica hovorí o tom, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Nehovorí vôbec o žiadnom zavedení pracovnej zdravotnej služby alebo o nejakej povinnej pracovnej zdravotnej službe. Hovorí o tom, že primerané, že opatrenia, preventívne opatrenia majú byť primerané. A ja sa domnievam a som toho názoru, že dnes nastavené pravidlá ani nastavené pravidlá podľa novely navrhovanej ministerstvom zdravotníctva nebudú primerané. Primerané by boli podľa môjho názoru vtedy, ak by sa nám podarilo schváliť nami navrhovanú novelu, teda ak by sme pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu zrušili a ponechali ju len pre pracovné kategórie 3. a 4. skupiny, teda pre práce, kde naozaj existuje reálne riziko, to sú práce, kde sa pracuje v hluku, v prašnom prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Presne tak, ako sa nám podarilo túto novelu presadiť počas Radičovej vlády. Ale, žiaľ, nie nadlho, pretože strana SMER ju zaviedla v ďaleko širšej podobe.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, prosím, spomenúť, že náš návrh zákona nevznikol len za stolom v kancelárii bez možnosti vyjadriť sa k nemu pre tých, ktorých tento zákon zasahuje najviac. Prešiel pripomienkovým konaním najväčších organizácií, ktoré zastupujú zamestnávateľov a podnikateľov. Pripomienkovali ho Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500 a všetky tieto organizácie sa vyjadrili pozitívne. A aj preto si celkom odvážne dovoľujem požiadať a poprosiť vás o podporu nášho návrhu zákona, teda o podobu zmeny pre pracovnú zdravotnú službu tak, ako je navrhnutá v našom poslaneckom návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis