Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

17.5.2018 o 11:16 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 17.5.2018 11:16 - 11:21 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jana Kiššová, Igor Matovič a Boris Kollár, samozrejme v mene našich troch klubov. Dovoľte mi na úvod len krátke zdôvodnenie, potom viac by som k tomuto návrhu povedala v rozprave, do ktorej sa teda rovno aj hlásim ako predkladateľ. Teraz k tomu krátkemu, stručnému zdôvodneniu.
Od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali 5. marca roku 2016, prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa do parlamentu dostalo 8 politických strán, ktoré utvorili 8 poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch po voľbách došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr dokonca k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany a v súčasnosti, ak nepočítam prestupy medzi poslaneckými klubmi, v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až 10% z celkového počtu poslancov.
Už pri kreovaní vlády v roku 2016 nemohli byť podľa medializovaných informácií do vlády nominovaní poslanci jednej strany, lebo ich náhradníci by súčasnú vládu nepodporovali. Vláda Slovenskej republiky sa v súčasnosti opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu, a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov. Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné rozloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky a to dokonca ani z tej z roku 2016. Už toto samotné osebe je dôvod, pre ktorý je úplne na mieste pochybnosť, či táto vláda v takomto zložení má oporu v podpore vo verejnosti.
Ale sú tu aj ďaleko vážnejšie dôvody, pre ktoré spolu s kolegami tento návrh predkladáme. Vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, ktoré boli najväčšie od roku ´89. Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany SMER – SD na ľudí, ktorí sú spájaní s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov bolo okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách. Vážnosť tejto situácie potvrdzovala aj demisia vlády a zostavovanie akože novej vlády. Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany MOST-u –HÍD, napríklad pána Šebeja, demaskovali značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda rovnako ako tá predchádzajúca sa opiera vo viacerých vystúpeniach aj o nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany, kandidujúce vo voľbách.
Ako predkladatelia toho návrhu ústavného zákona vidíme riešenie tejto situácie v skrátenom volebnom období, teda navrhujeme skrátiť VII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, a v stanovení termínu nových volieb v čo najkratšom termíne tak, aby boli zachované všetky zákonné lehoty. A teda navrhujeme termín 8. september 2018.
Návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie, pretože bude spojený s nákladmi na konanie nových volieb, a nebude mať, samotné skrátenie, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani negatívne sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Som ale presvedčená, že predčasné voľby by mali významný pozitívny vplyv na všetky uvedené oblasti.
Ďakujem veľmi pekne, zároveň sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 11:58 - 12:00 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Chcem sa veľmi pekne poďakovať za všetky faktické poznámky aj pánovi Kollárovi za, ak to môžem považovať, že to bola podpora môjho vystúpenia. (Povedané s pobavením.)
Presne to, čo povedal aj kolega Heger, my si musíme uvedomiť, že ono sa to javí, že ideme pridať nejakú daň na jeden produkt, ale to sa prejaví úplne všade, pretože to poistenie naozaj vstupuje do všetkých procesov, do všetkých sfér a prejaví sa tým pádom v ďaleko väčšom rozsahu takmer na každej službe a na každom tovare, na cene teda každého tovaru a každej službe. A v tejto súvislosti treba povedať, že my naozaj máme pozavádzané také rôzne všelijaké dane, nepriame dane, skryté dane a Slovensko už začína byť tak strašne krajinou s tak vysokým daňovým zaťažením, že to naozaj aj brzdí ekonomiku, aj to proste pôsobí demotivačne a nespôsobuje to určite nejaké pozitívne, pozitívne dopady.
A to, čo hovoril Ondrej Dostál, to je presne to, o čom som aj ja hovorila, že pokiaľ vláda zavádza nejaké opatrenie, kde sa má vzdať nejakej časti odvodu alebo má nejakú úľavu dať, tak to rozloží na ďalšie tri roky a pokiaľ má, pokiaľ zavádza nejaké opatrenie, ktorým má zaťažiť obyvateľov alebo podnikateľov, tak s tým ide, ide proste pomaly dobre že nie v skrátenom konaní.
Ďakujem veľmi pekne. Ešte jedna poznámka, Ondrej Dostál, veľmi rada by som si vypočula tvoje vystúpenie, ale utekám na výbor, takže vypočujem si ho zo záznamu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 11:36 - 11:52 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis

81.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne reagovať na predložený návrh zákona o dani z poistenia, o ktorom sa už pán minister vyjadroval, že ide o zákon prehľadný, jednoduchý, ktorý sa nebude dotýkať produktov životného poistenia, že poisťovne nebudú musieť zvyšovať poistné a nedôjde k zvýšeniu administratívnej náročnosti alebo potrebe veľkých zmien v informačných systémoch. Tak nielen ja, ale aj poisťovne, Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra, ale aj všetky relevantné združenia máme na toto trošku iný názor.
Nie je to tak dávno, bolo to 1. januára v roku 2017, kedy ministerstvo financií zaviedlo nepopulárny 8-percentný odvod z poistného z neživotných poistení. Už vtedy bol predmetom mnohých polemík, a to jednak kvôli jeho ústavnosti, systémovosti a efektívnosti. No a neprešlo veľa času a dnes tu máme nový návrh zákona, ktorý je opätovne predmetom takmer identických polemík.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie dane z poistenia, ktorý má nahradiť doteraz fungujúci alebo teda v súčasnosti platný 8-percentný odvod z poistného, z prijatého poistného, z neživotného poistenia podľa zákona o poisťovníctve. A v zmysle dôvodovej správy to má byť daň z poistenia, ktorá má byť nepriamou daňou.
V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8 % a zdaňovania na princípe platby je potom princíp taký, že poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 jednotiek, teda základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň, teda hodnota 100 jednotiek. Poisťovňa teda ako o výnose, teda ako o prijatom poistnom, účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka.
Navrhované znenie indikuje, že celú platbu, teda napríklad tých 108 eur alebo jednotiek, má poisťovňa považovať za prijaté poistné, teda výnos, a až následne vypočítať daň vo výške 8 jednotiek alebo 8 eur. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti.
To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká situácia, taká istá, ako to bolo teda pri, teda v súčasnom, je to v súčasnom odvode v zmysle zákona súčasného. Teda navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo, predpokladám, nebol zámer zákonodarcu alebo teda predkladateľa.
Daň z poistenia je podľa návrhu zákona súčasťou poistného, čo komplikuje poisťovniam jej implementáciu v súčasnosti a spôsobí problémy pri každej zmene sadzby dane z poistenia. Navyše takáto formulácia zvyšuje poistné o daň z poistenia, čo nepriamo navyšuje náklady poisťovne na provízie a aj zaistenie, ktoré sú počítané z poistného. Ak chce poisťovňa mať dostatok prostriedkov na krytie svojich záväzkov, bude musieť zvýšiť cenu pre klienta o viac, než je sadzba dane. A tu sa dostávame teda k tomu tvrdeniu, že tento návrh zákona sa nedotkne spotrebiteľov, a ja teda tvrdím, že sa ho dotkne a dotkne sa ho významne.
Aj keď zámerom zákona možno nie je navyšovať ceny poistného, tak to, ako sa so zavádzanou daňou, pokiaľ ide o zvýšenie ceny poistného, vysporiadajú poisťovne, zostáva výlučne v ich kompetencii, pričom aj v analýze sociálnych vplyvov sa odhaduje zvýšenie výdavkov domácností v súvislosti s využívaním poistných produktov v odvetviach neživotného prostredia. Poisťovne s najväčšou pravdepodobnosťou tento náklad prenesú do cien poistného, čo je pochopiteľné, čo sa prejavilo, samozrejme, aj v navýšení cien, keď bol zavedený ten 8-percentný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky poukazuje na fakt, že fyzické osoby sú výrazne zaťažené daňovou povinnosťou prostredníctvom dane z príjmov fyzických osôb. Podľa rozpočtu verejnej správy predstavovala v roku 2016 vybraná daň z týchto príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti takmer 40 % všetkých vybraných daní z príjmov, ziskov a z kapitálového majetku a v roku 2017 môže tento podiel dosiahnuť až 46 % a v ďalších rokoch to bude takmer hranica 50 %, a to je asi aj to, o čom hovoril môj predrečník pán poslanec Heger. Oproti tomu objem príjmov zo závislej činnosti v národnom hospodárstve je nepomerne nižší ako objem ziskov. A ďalej prostredníctvom svojej spotreby platia fyzické osoby väčšinu daní na tovary a služby, čím sa ich podiel na platení daní výrazne zvyšuje.
Tento návrh zákona bude mať negatívny vplyv aj na spoločnosti a podnikateľov. Nezasiahne len poisťovne, ale aj vysoko konkurenčné odvetvia s nevyhnutným poistením, napríklad oblasť automotiv, stavebníctvo či preprava, ale nielen tie, pretože dnes už naozaj sa poisťuje takmer všetko, niekde dokonca zo zákona sú poistenia nutné, ale naozaj ten podiel toho poistenia jednoducho rastie. Návrh uvalí 8-percentnú daň z poistného na všetky majetkové poistky, a to nielen na tie nové, ale aj na tie, ktoré už bežia a budú pokračovať v budúcom roku. Podľa vyjadrení jednotlivých poisťovní ide až o 85 %, pritom v ich prípade sa nová daň vôbec nemohla zarátať do poistného. Čiže tam opäť vzniknú nejaké škody, ktoré asi budú poisťovne uvažovať, ako ich vykryť.
Zákon pre zmluvy uzatvorené pred jeho dátumom účinnosti zásadne mení podmienky, ktoré si poisťovňa v minulosti dohodla s klientom, v neprospech poisťovní tým, že z ceny za službu, ktorá bola kalkulovaná bez dane z poistenia, má poisťovňa zaplatiť daň. Zákon je v dôsledku tohto podľa vyjadrenia odborníkov retroaktívny, čo sa javí, ako že by mohlo byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Zamestnávateľské združenia upozorňujú, že predraženie poistiek môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť a ziskovosť dôležitých sektorov, a teda nielen ich ziskovosť je problém, ale tým pádom aj atraktivita daného sektoru, ktorá s tým, samozrejme, úzko súvisí. Popri subdodávateľoch pre automobilový priemysel môže spôsobiť zásadné problémy v doprave či v stavebnom sektore. Oba tieto sektory sú vysoko konkurenčné, s nízkymi maržami, takže nárast cien im môže naozaj skomplikovať život. Nemôžu si pritom dovoliť nemať poistenie, vyžadujú ho buď pravidlá v preprave, alebo obchodní partneri. A nielen tam. Nový odvod, resp. daň predraží aj projekty z eurofondov. Pravidlá Európskej únie jasne hovoria, že každý projekt musí byť poistený, ak ho má Európska únia, resp. ak má byť hradený z prostriedkov Európskej únie.
Poisťovne zas upozorňujú na možnosť, že sa ich klienti začnú poisťovať v zahraničí. V rámci voľného pohybu služieb stačí akejkoľvek európskej poisťovni len oznámiť, že chce pôsobiť aj na Slovensku, a veľké podniky sa poohliadnu po poistení v zahraničí a v rámci veľkých koncernov, samozrejme, majú rámcové poistky pouzatvárané, takže to bude pre nich aj administratívne a procesne veľmi jednoduché a my ich k tomu, samozrejme, takýmto opatrením namotivujeme.
Príkladom toho, aké problémy môžu nastať pri využití služieb pobočky namiesto dcéry, je slovenská skúsenosť s rumunskou poisťovňou Astra. To si asi všetci pamätáme. Tá minulého roku stratila v Rumunsku licenciu a prestala predávať poistky. Stále však mala klientov vrátane tisícok na Slovensku. Rumunsko síce na pomoc klientom zriadilo garančný fond, ten však nápor poistencov nezvláda. Napríklad v Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorá hradí škody spôsobené klientami Astry pri povinnom zákonnom poistení, ponúkla preplatenie iba polovice všetkých nákladov.
Dámy a páni, aj predstavitelia Národnej banky Slovenska otvorene varujú, že nový odvod prinesie razantný rast cien poistiek a výrazne zaťaží podnikateľov, domácnosti aj samotný poistný sektor a, samozrejme, aj jeho tvorbu rezerv.
Nejde navyše o jedinú daň pre poisťovne. Ministerstvo im chce od budúceho roku zvýšiť špeciálny odvod zo zisku. Ten pôvodne vznikol ako pomoc s deficitom počas krízy a v tomto roku mal skončiť. Namiesto toho, keďže zrejme dotknutí príliš málo kričia, tak namiesto toho, aby bol zrušený, tak ako bolo pôvodne zamýšľané, tento sa má zdvojnásobiť a zruší sa dokonca dno pre odvod. Doteraz platili špeciálny odvod poisťovne od troch miliónov eur, po novom už to bude z každého eura zisku. Dohromady má toto zaťaženie zvýšiť ceny majetkových poistiek v priemere až o 10 percent. Poisťovne sa môžu zachovať ako výrobcovia potravín pri snahe udržať cenu tovaru, možno uberú z kvality, možno uberú z iných atribútov poskytovaných služieb a toto, tiež chcem veriť, že nemal byť zámer tohto návrhu.
Mnoho zamestnávateľov taktiež avizuje, že budú hľadať každú cestu, aby neplatili o 10 % vyššiu poistku, a to opäť len otvára priestor na kadejaké výhybky, na kadejaké vyhýbanie sa poisteniam a budú vznikať škody, ktoré pokiaľ nebudú poistené, budú môcť spôsobiť týmto zamestnávateľom rôzne problémy.
V návrhu zákona je mnoho ďalších chýb. Napríklad to, že nepriznáva, že daňovníkom je poistník, aj keď klient to bude musieť v konečnom dôsledku zaplatiť za cenu vysokých nákladov poisťovne na prepracovanie poistných zmlúv. Tiež na; taktiež neoddeľuje daň od poistného a tým spôsobuje poisťovniam ďalšie zvyšovanie nákladov, napríklad na zaistenie alebo distribúciu.
Dovoľte mi ešte poukázať na jeden veľmi dôležitý fakt, na ktorý v strane SaS neustále poukazujeme, už to tu bolo aj, myslím, spomenuté, pán poslanec Heger to spomenul, a to je, že zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií majú byť daňové zákony novelizované od 1. januára nasledujúceho roku. Takto to znie aj v programovom vyhlásení vlády, ale, bohužiaľ, ani v tomto prípade – ako v mnohých iných – sa vláda nedrží svojho vlastného programového vyhlásenia.
Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné, resp. ak bude nutné, bude mimoriadne komplikované a tým pádom aj opäť predražené. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka, je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu, pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred informovať a na toto, obávam sa, nie je dostatočný čas.
Tu mi dovoľte ešte jednu takú krátku poznámku, že je krásne, že keď vláda predkladá nejaké návrhy, ktoré predstavujú také úľavy, ktoré sú úľavami pre či už podnikateľov, alebo pre občanov, ako to bolo napríklad v prípade trinásteho, dobrovoľného trinásteho, štrnásteho platu, kedy v nejakej malej miere, ale predsa len dochádza k odvodovej úľave, tak tam vláda pristupuje k tomu, že to rozloží v čase tak, aby tie príjmy z toho, resp. znížené príjmy z toho štátnu kasu zasiahli čo najneskôr, ideálne, aby to zasiahlo až budúcu vládu. Ale v prípade, kedy sa jedná o opatrenia, z ktorých má štátna kasa profitovať, tak tam sú veľmi rýchli a s takýmito opatreniami idú veľmi rýchlo do účinnosti, dokonca aj za cenu toho, že to bude v priebehu roku a nie od 1. januára, čo teda spôsobuje aj procesné, procesné problémy.
Ak by som to teda zhrnula, tak poisťovniam vzniknú so zavedením novej dane a jej členením vysoké náklady. Zníži sa záujem o poistenie, čo rozhodne považujem za negatívny dopad tejto novely. Obmedzia sa investície do vývoja informačných technológií. Zhorší sa konkurenčné postavenie poisťovní voči ostatným subjektom finančného trhu. Nastane prepad ziskovosti poistného sektora, keďže odvod tvorí tretinu jeho ziskov, a teda tým pádom sa aj zníži atraktivita tohto sektora. Spotrebiteľ rovnako platí poistné zo zdaneného príjmu a za svoje zodpovedné správanie, to tu už povedal aj kolega Peter Osuský, si navyše zaplatí daň z poistenia. Daň z poistného si spotrebiteľ – na rozdiel od právnickej osoby – nemôže odpočítať zo základu dane.
Takže už len na záver pár slov. Strana SaS zásadne nesúhlasí so zavedením predmetnej dane, nakoľko ju považujeme za nesystémový krok. Jej zavedením dôjde k ďalšiemu zvyšovaniu finančných nákladov podnikateľských subjektov a na toto doplatia opäť len ľudia.
Dovolím si z tohto miesta ešte jeden citát šéfky Slovenskej asociácie poisťovní a to je: "Táto nová daň je trestom pre občanov aj podnikateľov." Tak poďme do toho, trestať podnikateľov aj občanov. My sa k tejto aktivite nepridáme, preto klub SaS tento návrh zákona v takomto znení nepodporí.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 10:37 - 10:39 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že máme s Eugenom Jurzycom veľmi podobné myšlienkové pochody (povedané s pobavením). Ale to, čo som chcela povedať, pán poslanec, ja rozumiem tým problémom, o ktorých ste vy hovorili, aj rozumiem tomu, že je to problém, ale to, čo som, na čo som chcela ja v svojej rozprave poukázať, je, že ten návrh zákona tieto problémy nerieši. Možno sa snaží niekde znížiť nejakú stratu alebo rozložiť ju v čase, ale rozhodne ich nerieši.
K tej kvalite, rovnako som sa chcela spýtať, čo tam robia tie kontrolné orgány? Pretože aj ten prípad, tie príklady, ktoré ste vy spomínali a popisovali, tie pre mňa na prvé počutie javili známky podvodu. Nie, že takto to je, že takto je systém nastavený. To znamená, toto je aj to, čo ja častokrát vyčítam, že my zistíme, že niekde máme nejaký problém, a miesto toho, aby sme ho analyzovali, že prečo ten problém je, tak my začneme meniť systém. A systém nie vždy je ten problém, ale niekedy je problém, že buď naozaj sa niekto správa tak, ako nemá, správa sa mimo zákona, jeho konanie javí známky podvodu a podobne. Čiže toto je to, čo mne teda prekáža na tom, že my všetko ideme regulovať bez toho, aby sme zistili, čo je dôvod nejakej nefunkčnosti alebo nefungovania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2018 10:12 - 10:14 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Pčolinský, ja som sa pri tom, keď som si študovala tento zákon a keď som sa pripravila, pripravovala k tomu, aby som k nemu vystúpila, pozrela všetky relevantné pripomienky ľudí a odbornej verejnosti, ktorí k tomu vystupovali. Myslím si, že by sme to mali robiť všetci, pretože nikto z nás neovláda všetky oblasti tak, aby k nim mohol úplne fundovane ku všetkým v rovnakej kvalite vystupovať. A naozaj boli pre mňa pripomienky odbornej verejnosti v tomto nápomocné. To, že vy ste presvedčený o tom, že tie dopady budú nejaké a že budú iné, ako sa ja obávam, v tom sa asi v tejto fáze nevieme prieť, asi to tá prax ukáže.
A ďakujem veľmi pekne aj Eugenovi Jurzycovi za poznámku o tej regulácii, lebo toto je presne to, s čím my bojujeme. My netvrdíme, že štát nemá regulovať vôbec nič, ale nemal by všetko preregulovávať. Nemalo by byť jediným cieľom mnohých vecí len niečo regulovať. My keď máme niekedy s niečím problém, tak sa snažíme plošne všetko vždy zaregulovať bez toho, aby sme častokrát ten problém ako taký analyzovali, aby sme zistili dôvody, pre ktoré v nejakých parciálnych veciach niečo nefunguje. Ja nehovorím, že je to teraz tento prípad, ale naozaj niekedy mám pocit, že každý, kto dostane mandát, či už v exekutívnej, alebo v zákonodarnej pozícii politickej moci, tak má pocit, že musí niečo zaregulovať, lebo inak si ten mandát nezaslúži. Ale takto to nie je. My, náš cieľ má byť zlepšovanie života ľuďom, nie regulovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 9:57 - 10:09 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v prvom rade mi dovoľte tiež poďakovať pánovi ministrovi za to, že reagoval na vystúpenie, že v podstate otvoril dvere na ďalšiu diskusiu a že je priestor sa baviť aj o tom, že či do tohto návrhu prídu nejaké zmeny a či bude realizovaný, resp. bude určený v tom pôvodnom termíne, alebo je priestor ešte posunúť to ďalej tak, aby sa naozaj z tohto návrhu či už odstránili veci, ktoré v ňom dnes prekážajú, alebo aj aby bol priestor na to, aby sa tí, ktorých sa tento zákon dotýka, mali priestor na tieto zmeny pripraviť.
Pán minister povedal, že patrím k tej politickej sile, ktorá je proti akejkoľvek regulácii. Ja by som to teda rada uviedla trošku, trošku na správnu mieru. Ja si tiež častokrát sama sebe kladiem otázku, že aká je výška nášho mandátu a do akej miery sme oprávnení vstupovať do regulácie či už jednotlivých životov, alebo jednotlivých fungovaní niektorých trhových mechanizmov, a v tomto je možno rozdiel. My rozhodne nie sme proti akejkoľvek regulácii, ale tá miera, do akej by mal štát veci a životy ľudí regulovať, tak na to máme zrejme zásadne iný názor.
A teraz dovoľte, skúsim povedať pár slov, ktoré som si poznačila k tomuto navrhovanému zákonu o poisťovníctve. Jeho cieľom je podľa dôvodovej správy zvýšenie transparentnosti a prehľadnosti nákladov spojených s distribúciou finančných produktov, ďalej to má byť regulácia odmien finančných sprostredkovateľov a regulácia stanovenia odkupnej hodnoty v životnom poistení. Okrem iného sa zavádzajú nové druhy informačných formulárov. Zavádzajú sa ďalšie povinnosti pre finančných agentov, čo podľa mňa znamená opätovné zvyšovanie byrokracie, a tiež sa obmedzuje výška odmien finančných agentov, čím podľa môjho názoru dôjde k deformácii konkurencií, ďalej k obmedzeniu voľného trhu a tým príde na koniec toho celého, si myslím, k poškodeniu koncového spotrebiteľa, pretože toto všetko bude mať vplyv aj na kvalitu, aj na ponuku týchto služieb a, samozrejme, aj na cenu týchto služieb. A preto ja sa obávam, že reálny dopad návrhu tohto zákona bude opačný, ako je ten, ktorý je v dôvodovej správe dnes deklarovaný.
Ide o ďalší návrh zákona vládnej koalície, o ktorom budeme v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať aj napriek mnohým pripomienkam odbornej verejnosti, podnikateľských združení a v rozporovom medzirezortnom pripomienkovom konaní, z ktorých mnohé neboli dodnes odstránené. Ale to som už povedala na úvod, že ak tam vidím nejaký priestor v druhom čítaní, tak to len oceňujem a verím, že tomu tak naozaj aj reálne bude.
Podľa môjho názoru tento zákon porušuje pravidlá ducha hospodárskej súťaže, pretože regulácia ceny produktu len jedného z mnohých komerčných produktov na trhu je z hľadiska pravidiel vytvárania rovnakých podmienok pre konkurenčnú súťaž podľa mňa diskriminačné. Nie je možné v trhovom prostredí pre jeden produkt limitovať tvorcu, v tomto prípade napríklad poisťovňu, v celkových nákladoch, konkrétne v prvom roku to má byť 40 %, v druhom 25 a ďalej 10 %, a konkurenčné subjekty ponúkajúce obdobné produkty ponechať bez regulácie.
Poistenia spojené s investičnými fondami sú nevykonateľné, pretože výšku rizikového poistenia nie je možné vopred určiť, keďže závisí od pohybov kurzov fondov počas trvania zmluvy. Ak by poisťovne oddelili rizikové poistenie od investičného poistenia, tak by sa takýto produkt považoval za čistú investíciu, ku ktorej by bolo dojednané rizikové poistenie. Ale čistá investícia nie je poisťovacou činnosťou, a preto by to poisťovne nesmeli vykonávať.
Tento návrh zákona diskriminuje poisťovne v regulovaní nákladov v porovnaní s ostatnými subjektami finančného trhu ponúkajúcich podobné produkty. Regulácia nákladov v poistných zmluvách, ktoré sa uzatvárajú na desať a viac rokov, je nebezpečná, pretože niektoré náklady sú nepredvídateľné a náklady zvyšuje aj regulácia, teda napríklad povinnosť predkladať formuláre napriek tomu, že podobnú informáciu už klient dnes dostáva na základe iných predpisov, napríklad zákon o sprostredkovaní alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z roku 2014. Čiže toto vnímam ako duplicitnú byrokraciu, ktorá, samozrejme, bude mať vplyv aj na cenu.
Ďalej, návrh zákona používa zmätočné pojmy, ktoré nie sú v slovenskej legislatíve známe, napríklad časová hodnota investovaného poistného a podobne. Bez presnej definície týchto pojmov nie je možné zákon aplikovať. Dokonca ani v rozporovom konaní zástupcovia ministerstva financií nevedeli niektoré pojmy jasne vysvetliť a poisťovne tak nebudú môcť aplikovať pravidlá pre výpočet odkupnej hodnoty tak, aby sa nevystavili riziku porušovania zákona alebo porušovania práv spotrebiteľa. A toto je vec, o ktorej hovoríme vždy v súvislosti s akousi právnou istotou, resp. právnou neistotou. To znamená, keď už my dnes do legislatívy zavádzame takú legislatívu, kde nie sú vyjasnené pojmy, kde sú zmätočné pojmy, tak vytvárame v tom naozaj chaos a vytvárame v tom túto právnu neistotu.
Návrh zákona ďalej zavádza ďalší informačný formulár, ktorého znenie je však nejasné, nakoľko používa pojmy nezadefinované platnou legislatívou. Predložený informačný formulár je zároveň nekompatibilný s dokumentom s kľúčovými informáciami a formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach podľa zákona o poisťovníctve. Znenie vzorov informačných formulárov je sčasti nevykonateľné, nakoľko finančný agent nebude disponovať takýmito informáciami pred uzavretím poistnej zmluvy. Zároveň po uzavretí poistnej zmluvy môže prísť k takejto zmene poistnej zmluvy s dopadom na poistné, ktoré môže významne ovplyvniť výšku poistného a, samozrejme, aj odkupnú hodnotu. Poskytnuté informácie tak dávajú obraz o predpokladaných, ale nie skutočných nákladoch potenciálneho klienta, ktorý nie je profesionálom. Navyše pridá ďalšiu stranu k desiatkam strán úverových zmlúv, obchodných podmienok, informačných formulárov a ostatnej úverovej dokumentácie, nevyrieši vyššiu informovanosť. Podľa môjho názoru toto opatrenie v skutočnosti nielenže nezvyšuje, ale, paradoxne, možno skôr znižuje informovanosť klienta.
Tu sa už kolega, môj predrečník pán poslanec Heger vyjadril, že problémom je aj relatívne nízka finančná a ekonomická gramotnosť ľudí. Toto je naozaj veľmi ťažká, ťažká situácia. Ja sa obávam, že tento zákon to nerieši a asi by ani nemal mať tú ambíciu to riešiť, ale rieši niečo, čím nesplní cieľ, ktorý si tým riešením dáva. A toto netvrdím len ja, čo sa týka tej informovanosti a tých predchádzajúcich argumentov, ktoré, o ktorých som hovorila, tvrdia to aj odborníci z odbornej verejnosti, napríklad Republiková únia zamestnávateľov, tvrdí to AZZZ a mnohí ďalší.
Vážené dámy, vážení páni, ďalej, zavedenie stropu na provízie v trhovom hospodárstve považujem za absurdné. Tieto pravidlá budú mať negatívny dopad pre odvetvie poisťovníctva, pričom takéto pravidlá komplikujú aj vstup pre kohokoľvek do trhu podnikania. Myslím si, že ide o neprimeraný zásah do zmluvnej voľnosti medzi subjektami trhu, to znamená medzi subjektom, ktorý si službu kupuje, a medzi subjektom, ktorý túto službu ponúka.
Teraz regulujeme odmeny finančných agentov, potom budeme regulovať možno marže iných obchodníkov, možno marže iných poskytovateľov služieb a potom budeme obmedzovať koho všetkého ešte? A toto je to, o čom som možno hovorila aj na úvod, že tá miera koho kedy kde a ako máme obmedzovať a limitovať, je u nás zásadne iná.
Na základe toho, čo som, čo som spomenula, nepovažujeme v tejto fáze, v tejto podobe tento zákon za dobrý návrh zákona napriek tomu, že rozumiem snahe, ktorú si za cieľ dáva, ale obávam sa, že ten cieľ splnený nebude. V takejto fáze, v akej je dnes, bude mať negatívne dopady na podnikanie finančných sprostredkovateľov, ktorí pôsobia v tomto sektore. A rovnako ako môj predrečník pán poslanec Jurzyca povedal, že nepovažuje sprostredkovanie za nič, nič zlé, je to, a dokonca ja nepovažujem ani za zlé, že niekto vyvíja aktivity s cieľom zarobiť, veď asi, asi to by malo byť cieľom každej spoločnosti, aby jej jednotlivci robili aktivity, ktorými, ktorými zarobia, samozrejme, legálnym spôsobom a nie spôsobom, aby niekoho podviedli a podobne, ale legálnym spôsobom. Nevidím na tom nič zlé, ak niekto robí tak, aby zarobil.
Myslím si, že tak ako dnes tento návrh zákona znie, dôjde k zníženiu počtu sprostredkovateľov, ich koncentrácii vo veľkých spoločnostiach a tým podľa mňa k zhoršeniu konkurencie aj k zníženiu dostupnosti finančnej služby a tým, samozrejme, vždy trpí aj kvalita poskytovaných služieb.
Ďalej, pridajú sa ďalšie strany k desiatkam strán úverových zmlúv, obchodných podmienok, informačných formulárov a ostatnej úverovej dokumentácie, čo človeka viac pomýli. Koniec koncov záujem o vstup do tohto podnikania poklesne, čo z dlhého, z dlhodobého hľadiska spôsobí zníženie konkurencie a to je to, o čom som už ja hovorila, zníženie kvality, zvýšenie ceny. A na toto v konečnom dôsledku doplatia ľudia. V tejto fáze preto tak, ako tento zákon znie, pre nás – klub SaS – nie je taký, ktorý by sme dokázali podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť vás, ctení kolegovia, páni poslanci. Verím, že aj pán minister si dobre pokecal počas toho, čo som vystupovala k rokovaniu o tomto návrhu zákona. Mňa to trošku vyrušovalo, ale verím, že to bolo aspoň preňho prospešné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2018 14:43 - 14:44 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Skúsim len jednu krátku reakciu. Skúste si, pani poslankyňa, odpovedať sama na jednu otázku, a síce, kto túto tragickú udalosť politizuje. Či ten, ktorý sa snaží zastaviť takýto vývoj a trend na Slovensku a snaží sa to zmeniť a snaží sa všetkými možnými prostriedkami zabrzdiť tento ničivý vývoj takejto politiky na Slovensku, snaží sa počúvať ľudí na námestiach, alebo ten, kto v tejto situácii uvažuje, komu politicky táto situácia prospeje. Ja neviem, či nám politicky prospeje, tak uvažujete vy. Ja uvažujem o tom, čo vieme my ako politici, čo vieme my ako občania spraviť, aby sa Slovensko takýmto spôsobom nevyvíjalo. Ja si to neprajem.
Ja si neprajem žiť v krajine, kde je na Úrad vlády prepojená mafia. Ja si neprajem žiť v krajine samoúnosov, neprajem si žiť v krajine, kde sa popravujú novinári za to, že píšu o korupcii na najvyšších miestach. Naozaj si to neprajem. A spravím všetko pre to, aby som v takejto krajine ani ja, ani ďalší občania Slovenska nemuseli žiť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.3.2018 14:23 - 14:40 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vysvetliť dôvody, pre ktoré nemôžem hlasovať za programové vyhlásenie vlády, a dôvody, pre ktoré nebudem rovnako ja ani klub SaS hlasovať za dôveru tejto vraj novej vláde.
Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, z toho ste, dámy a páni, spravili jednu obrovskú frašku. Nedali ste si ani len toľko námahy, aby ste z neho vyhodili neaktuálne pasáže alebo aby ste ho aspoň v čase zaktualizovali. Dávate tým najavo nielen aroganciu k tejto snemovni, ktorá má o tomto dokumente následne hlasovať, dávate tým najavo hlavne to, aký je program vlády pre vaše ďalšie pôsobenie nepodstatný. Podstatné je v tomto momente pre vás niečo úplne iné. A možno máte aj pravdu. Dnes nie je ani tak dôležité, či sa rozhodneme pre túto vládu alebo proti nej pre jej postoj či už k sociálnej politike, alebo k diaľniciam, dnes je ďaleko dôležitejšie, či sa rozhodneme pre alebo proti režimu Roberta Fica.
Vážené dámy, vážení páni, od popravy dvoch mladých ľudí, investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa Slovensko významne zmenilo. Zomreli dvaja mladí ľudia, ktorí sa previnili tým, že svojou čestnou a poctivou prácou chceli zo Slovenska spraviť lepšiu krajinu a my všetci sme dostali jeden vážny odkaz. A v tejto súvislosti mi napadá niečo, čo odznelo na jednom zo smútočných zhromaždení. Bola to táto veta: "My nepoznáme meno vraha Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale poznáme páchateľa. A tým je korupcia."
Dámy a páni, vďaka korupcii, ktorá sa za vlád Roberta Fica stala vysoko profesionalizovanou kriminálnou činnosťou, boli popravení dvaja mladí ľudia. Boli popravení aj vďaka tomu, lebo neochota polície ísť po korupcii na tých najvyšších miestach je dnes vlastnosťou našej spolitizovanej polície. Celé roky je verejným tajomstvom, že korupcia požiera naše spoločné peniaze, že privilegovaní nezaslúžene bohatnú a milióny eur, ktoré by mali byť využité na zlepšenie školstva, vyššie dôchodky, príspevky pre ľudí, ktorí to bytostne potrebujú, či na záchranu životov a zdravotnú starostlivosť, nenávratne miznú. Jedny končia v alobale, iné vo vreckách tých, čo manažujú predražené cétečká alebo iné zákazky. A všetky tieto špinavé peniaze nakoniec zlievajú sa do schránkových firiem v daňových rajoch. Nevieme o tomto prúde bohatstva všetko, ale vieme dosť na to, aby sme mohli povedať, že medzi jeho konečnými adresátmi sú podnikatelia formátu Široký či Bašternák.
Dámy a páni, priznám sa, mráz mi behá po chrbte z vyjadrenia nášho bývalého kolegu Daniela Lipšica, ktorý v jednej z televíznych diskusií porovnával dva odlišné svety, a dovolím si opäť zacitovať.
(Rečníčka sa otočila za seba, hovoriac nasledujúcu vetu.) Môžem vás pekne poprosiť, trošku ma to ruší.
Dovolím si teda zacitovať pána Daniela Lipšica: "Máme tu dve skromné a čestné rodiny, ktoré dali svojim deťom vzdelanie, zásady, charakter. Tieto deti nerobili nič iné, iba pracovali na tom, aby Slovensko bolo slušnejšou krajinou. Ján Kuciak odhaľoval korupciu, písal o nej, písal o oligarchoch a problémoch na Slovensku. Potom tu máme druhý svet. Svet luxusných áut Bentley, hodiniek Breitling, exotických dovoleniek, mafiánskych zlatokopiek a to je svet, ktorý dnes do veľkej miery Slovensko ovláda."
Dnes bez akýchkoľvek pochybností vieme, že najbližší ľudia bývalého premiéra Roberta Fica sú prepojení na taliansku mafiu, že obrovský
kus z eurofondov odkrajuje organizovaný zločin. Dnes vieme, že vyšetrovanie vraždy Jána, ktorý o tomto všetkom písal, je sprevádzané čudnými pochybeniami, ktoré spôsobujú jeho nedôveryhodnosť. Minister vnútra klame, policajný prezident odkláňa pozornosť a Robert Fico, ktorý sľuboval, že Slovensko dostane do prvej európskej ligy, nás škandalózne a potupne dostal aj so slečnou Troškovou akurát tak na titulné stránky zahraničných médií.
A dovolím si upozorniť pána Pellegriniho, nebola to opozícia, ktorá Slovensko dostala do hanby a na titulné stránky zahraničných médií, boli to vaše metódy, boli to ľudia blízki Úradu vlády a ich pochybné prepojenia na taliansku mafiu, toto dostalo Slovensko na titulné stránky zahraničných médií, nie opozícia.
Je donebavolajúcou nehoráznosťou, keď sa vedľa premiéra štátu na jeho stretnutiach na najvyššej úrovni zúčastní dáma pochybnej povesti, navyše s takýmito pochybnými kontaktami na taliansku a možná aj inú mafiu.
Dámy a páni, tým, že tu dnes sedíte, nominanti vraj novej vlády, už bez akejkoľvek pochybnosti vieme, že morálka a ľudia na námestiach dostali facku. Facku v podobe tejto Pellegriniho vlády. Robert Fico a Robert Kaliňák síce akože odchádzajú, ale ich režim, a teda kontinuita korupcie a klientelizmu tu stále ostáva. Presne tak, ako ostáva prakticky bezo zmeny programové vyhlásenie vlády, ktoré ste aj tak ani doteraz neplnili. A z tohto celého ide naozaj hrôza.
Vážené dámy, vážení páni, ako predsedníčka hospodárskeho výboru sa v parlamente venujem väčšinou hospodárskej politike a v rámci nej najmä podnikateľskému prostrediu. A dlho som si kládla otázku, čo vláde Roberta Fica bránilo zásadne zlepšiť podnikateľské prostredie, keď je to také jednoduché. Čo jej bránilo vytvoriť dobré podmienky pre všetkých, čo jej bránilo dostať Slovensko na špicu krajín, kde sa férovému podnikaniu dobre darí? Opakujem, férovému podnikaniu dobre darí. Dnes poznám odpoveď. SMER - sociálna demokracia a, bohužiaľ, zjavne nielen oni, je partička podnikateľov, ktorí sa naučili získavať peniaze len vďaka tomu, že majú politickú moc. Politická moc je hlavným zdrojom ich bohatstva a ich úspechu. A tam je zároveň aj zdroj všetkých tých deformácií a trestuhodnej ľahostajnosti k tomu, ako sa najmä malým a stredným podnikateľom bez politických stykov u nás darí alebo možno skôr nedarí.
Koncept, ktorý dlhodobo presadzujú Ficove vlády, je nasledovný. Najprv podnikateľské prostredie zavalia byrokraciou, nezmyselnými povinnosťami či vysokými daňami, odvodmi a poplatkami. A potom, keď mnohých od podnikania odradia, tak vybraným firmám selektívne udeľujú výnimky z týchto svojich zlých pravidiel. Poskytujú im dotácie, stimuly, kadejaké úľavy, výnimky, samozrejme, nie všetkým, len vyvoleným. Regióny si tak prirodzene odvykli lákať k sebe investorov, zvykli si lákať Roberta Fica, aby prišiel za nimi s dotáciami. Mnohí investori prestali hľadať podnikateľské príležitosti, ale hľadajú väzby a vzťahy, cez ktoré by sa dostali do tých správnych dverí na ministerstve alebo do tých správnych dverí na nejakom úrade. Filozofia hospodárskej politiky, ktorá tvrdí, že treba podporovať len vybraných podnikateľov dotáciami a stimulmi, je škodlivá a nebezpečná. Nielenže škodí ekonomike, nielenže deformuje trh a vytvára v spoločnosti nezaslúžené majetkové rozdiely, ale silne deformuje správanie ľudí a ich očakávania. Ľudia prestávajú chcieť peniaze zarábať, pretože ich vláda učí, že peniaze sa získavajú a zháňajú na ministerstvách a na úradoch. A toto je, dámy a páni, z dlhodobého pohľadu azda to najhoršie, čo politika pre vyvolených, politika štátnych stimulov a dotácií spôsobuje. Spôsobuje a vytvára živnú pôdu pre korupciu a klientelizmus.
Áno, dámy a páni, korupcia a klientelizmus, prienik organizovaného zločinu do štátnych štruktúr sú výsledkom zlej hospodárskej politiky.
A opäť sa teraz vrátim k jednej myšlienke zo smútočného zhromaždenia: "Páchateľom vraždy Jána a Martiny je korupcia."
Dnes máme akože novú vládu, vládu kontinuity, táto akože nová vláda nedokáže však urobiť v hospodárskej politike nič iné ako tá predošlá, lebo je to stále tá istá vláda, je to stále ten istý koncept, a teda že kľúčom k bohatstvu je politická moc. Nie nápady, nie poctivá práca, nie férová hospodárska súťaž, ale privilégiá, ktoré udržujú pri živote politickú moc. A, samozrejme, naopak. Takto, dámy a páni, na Slovensku je a zjavne ešte chvíľu aj bude.
Dámy a páni, rozhodnutie pána prezidenta o vymenovaní akože novej vlády berieme v SaS na vedomie, veľa možností totiž ani nemal. To ale neznamená, že s touto vládou súhlasíme. Nesúhlasíme s kontinuitou korupcie, kontinuitou prepojení štátnych špičiek na mafiu, kontinuitou budovania a kultivovania už vybudovaných väzieb vládnych politikov na mafiu.
Akou nádejou na dôveryhodnosť je zostavenie tejto vraj novej vlády, v ktorej si len pôvodní aktéri vymenili stoličky, pričom politika a režim ostáva stálej ten istý? Akú dôveru v nás má vyvolávať pocit, že po dvoch rokoch vládnutia novopostavená akože nová vláda predkladá parlamentu dva roky staré programové vyhlásenie vlády? Veď to je, dámy a páni, hotová fraška.
Akú nádej na reformy alebo plány do budúcna, či systémové zmeny chcete o tejto fraške u ľudí vyvolávať? Akú nádej na zlepšenie podnikateľského prostredia a zmenu v selektívnom prístupe k možnostiam a úľavám v podnikaní dáva dnes staronový minister hospodárstva Peter Žiga?
Akou nádejou na zmeny, dámy a páni, je pán minister Richter, je pre niekoho zárukou lepšieho Slovenska, je človek, ktorý sa správal doslova ako bodyguard Čistého dňa, nádejou na nejaké lepšie Slovensko?
Akou nádejou na úspešné dotiahnutie e-Governmentu je Richard Raši, ktorý svoju totálnu neznalosť problematiky obhajuje tým, že sa chce na digitalizáciu pozrieť očami užívateľa? Ja sa pýtam teda pána Rašiho ako užívateľa, či vôbec tuší, na čo je občanom slávne Slovensko.sk, za ktoré už doteraz vyvalili obrovské milióny eur. K pánovi Druckerovi, ktorý bude zrejme novým ministrom vnútra, sa radšej ani nebudem vyjadrovať, na jeho adresu sa v týchto dňoch zosypalo toľko vtipov a kritiky zároveň, že to ani asi netreba komentovať. Možno si skôr dovolím len taký, taký malý apel, pretože ho považujem zatiaľ za slušného človeka, či mu to fakt nie je blbé sa nechať takto pre tieto ciele zneužiť.
Akú dôveryhodnosť dáva ľuďom nový minister spravodlivosti pán Gál, ktorý nedokázal občanom ani len zmysluplne vysvetliť stanovisko ich republikovej rady bez toho, aby si ľudia neťukali prstom na čelo a necítili sa podvedení?
Akou nádejou je pre ľudí ministerka Lubyová, ktorá doteraz nepredložila žiadny systémový ani akceptovateľný koncept zlepšenia vzdelávania na Slovensku, ale zato dokázala agilne zlikvidovať všetko a všetkých, ktorí prichádzali s reformami?
Akou vidinou lepšej budúcnosti je táto vraj nová vláda?
Dámy a páni, pre nás v SaS žiadna. Táto vláda je pre nás tma. A nielen pre nás, hlavne pre občanov, ktorí na námestiach jasne formulovali svoje požiadavky, títo ľudia sa cítia oklamaní, cítia sa podvedení a vnímajú, že mandát, ktorý svojim zástupcom dali, tí to brutálne zneužili. Ľudia na námestiach sa dožadujú predčasných volieb. Dožadujú sa slušnej, poctivej a dôveryhodnej vlády. Ľudia, nominanti strán SMER - sociálna demokracia, SNS a MOST - HÍD, ktorí dnes o ňu žiadajú, túto alternatívu nezosobňujú.
Dámy a páni, hlavne poslanci vládnej koalície, Slovensko sa v týchto dňoch nachádza na historickej križovatke, v týchto dňoch sa rozhodne o tom, či sa vydá na cestu slušnej a poctivej demokracie, na cestu k lepšiemu a slušnejšiemu životu pre všetkých, alebo ostane kráčať na ceste, ktorú jej diktujú oligarchovia, slečny Troškové, podnikatelia rangu Široký a kadejakí Bašternákovia. V týchto dňoch, dámy a páni, rozhodneme o tom, ktorú cestu si zvolíme, máme to dnes všetci v rukách a všetci sa budeme zodpovedať občanom za naše rozhodnutie.
A dovoľte mi preto v tejto súvislosti niekoľko osobných výziev. Sedia tu medzi nami a budú rozhodovať aj poslanci, ktorí už v minulosti prejavili istú mieru odvahy a aj v ťažkých mečiarovských časoch stáli na tej správnej strane. A chcem ich vyzvať, aby sa aj dnes postavili na tú správnu stranu. A chcem osobne, osobne veľmi pekne poprosiť a vyzvať poslancov, pani Žitňanskú, pána Kresáka, pani Pfundtner, pani Bašistovú a mnohých ďalších, ktorí viackrát svojim voličom sľúbili, že idú do politiky preto, aby nahradili stranu SMER, aby v sebe našli toľko morálky a odvahy a za dôveru tejto vláde nezahlasovali. Pani Žitňanská nech ukáže Slovensku, že jej rezignácia z postu ministerky mala zmysel. Pretože ak dnes zahlasuje za súčasnú vládu, tak jej rezignácia žiadny zmysel nemala.
Spomeňte si, vážené kolegyne a kolegovia, na tie dva svety, ktoré tak bolestivo rozdeľujú Slovensko. Na ten svet skromných a slušných ľudí, ktorí vychovávajú svoje deti k hodnotám, k poctivosti, a na ten druhý svet, svet okázalého bohatstva a bielogolierovej kriminality. Pretože práve o tom, ktorý svet bude našou budúcnosťou, bude naše hlasovanie o dôvere k tejto vláde, k tejto vláde Petra Pellegriniho, ktorá nie je ničím iným ako štvrtou vládou Roberta Fica.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.3.2018 10:20 - 10:20 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne. Zvolávam výbor pre hospodárske záležitosti do miestnosti č. 30. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.3.2018 13:10 - 13:10 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za skupinu poslancov beriem späť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 889), ktorý vám bol doručený 23. februára 2018.
Ďakujem.
Skryt prepis