Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2018 o 16:19 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2018 16:19 - 16:23 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa opäť zákon o sociálnom poistení, ktorý predkladám na základe problémov, ktoré identifikoval náš kolega Peter Cmorej, a predkladám ho spolu s kolegami Natáliou Blahovou, Jozefom Rajtárom, Luciou Ďuriš Nicholsonovou a Renátou Kaščákovou.
Tento návrh opäť vychádza z reálnych problémov, ktoré nastávajú po odchode do dôchodku, a síce po požiadaní o priznanie dôchodku, na ktorý má Sociálna poisťovňa 60 dní. A toto je opäť lehota, ktorá je, je neprimerane dlhá a neprimerane dlhá preto, že človek možno aj častokrát odkázaný na, na tieto dôchodky musí dva mesiace na ich vyplatenie čakať. A cieľom nášho predloženého návrhu je zaviesť Sociálnej poisťovni povinnosť vyplatiť žiadateľom o dôchodok, či už starobný dôchodok, alebo predčasný starobný dôchodok, zálohu vo výške priemerného starobného dôchodku s tým, že po priznaní dôchodku sa preplatok alebo nedoplatok zúčtuje započítaním s priebežne vyplácaným dôchodkom. Tento návrh tak reaguje na nespokojnosť niektorých žiadateľov o priznanie dôchodkovej dávky, kedy počas obdobia, ktoré má Sociálna poisťovňa na vydanie rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky, to je tých 60 dní, o ktorej som hovorila, ktorá je neprimeraná, títo žiadatelia majú problém vykryť bežné výdavky, keďže počas tohto obdobia majú výpadok príjmov.
Predložený návrh nepriznáva žiadateľom o dôchodkovú dávku nič navyše, iba rovnomernejšie rozkladá vyplatenie určitého objemu finančných prostriedkov. A toto je práve to, kde sme presvedčení, že rozumiem tomu, že na jednej strane možno Sociálna poisťovňa nedokáže ihneď túto sumu úplne presne vypočítať, na druhej strane, pokiaľ má k dispozícii všetky potrebné dokumenty, mala by tak učiniť bezodkladne, a nie do 60 dní. Sme presvedčení, že, že jednak tých 60 dní je nedôvodných, a sme presvedčení, že to opäť spôsobuje, hlavne teda dôchodcom, veľké problémy.
Preto si dovolím opäť ctené plénum poprosiť, podporiť tento návrh zákona, myslím si, že ani jeden z týchto návrhov nie je nijak politický, nijakým spôsobom by nás nemal polarizovať, myslím si, že pomôžeme ľuďom, ktorí, ktorým to naozaj delí a násobí, ako sa hovorí, a myslím si, že bez akéhokoľvek vplyvu na, na nejaké financie alebo na nejaké procesy, meniť procesy, potrebu zmien procesov, vieme týmto ľuďom proste pomôcť.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 16:05 - 16:12 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, ktorý predkladáme Jana Kiššová, Natália Blahová, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Renáta Kaščáková. Skôr ako tento návrh prednesiem, skúsim popísať na jednom príklade problém, ktorý sa aj s kolegami a naším špecialistom na dôchodkový systém Petrom Cmorejom snažíme vyriešiť.
Predstavte si manželov dôchodcov, ktorí majú spoločný účet, na ktorý im obidvom chodí pravidelne dôchodok. Ak jeden z týchto manželov zomrie, tento účet sa stáva predmetom dedičského konania, čo v praxi znamená, že pozostalí, teda buď vdova, alebo vdovec nemôže s týmto účtom až do jeho vysporiadania disponovať. Na tento účet ale tomuto pozostalému stále chodí jeho vlastný dôchodok, ku ktorému sa ale nevie dostať. Ak si ihneď založí nový účet a požiada Sociálnu poisťovňu, aby mu začala dôchodok posielať na tento nový účet, slovenská..., Sociálna poisťovňa má na túto elementárnu transakciu lehotu 90 dní. V praxi toto znamená, že celé 3 mesiace sa jeden dôchodca, jeden vdovec, vdova nedokáže dostať k svojmu dôchodku. Kým zdieľanie spoločného účtu týchto manželov počas ich spoločného života im prinášalo rôzne výhody, úsporu a tak ďalej, tak po úmrtí, kedy má pozostalý vdovec alebo vdova kopu aj mimoriadnych výdavkov, napríklad výdavkov spojených s pohrebom, nedostane sa nielen k svojim peniazom, čo je v tomto prípade v poriadku, lebo ten účet pôvodný je predmetom dedičského konania, ale nedostane sa ani k dôchodku, pretože Sociálna poisťovňa má 90 dní na to, aby zmenila účet, na ktorý mu bude jeho dôchodok posielať. Možno sa to javí ako drobnosť, no verte mi, že mnohým mimoriadne komplikuje situáciu, a mňa veľmi, veľmi osobne mrzí, že Sociálna poisťovňa sama od seba v dnešnej dobe tento problém nerieši napríklad tým, že by tieto žiadosti vybavovala promptne a že by nevyužívala týchto 90 dní, ktoré na to má. Takže dovoľte mi teraz, prosím, predstaviť nami navrhovaný, nami navrhovanú zmenu. Cieľom tohto návrhu je skrátiť túto dobu z pôvodných 90 dní na 3 dni. Návrh sa týka všetkých dávok, avšak najpočetnejšou skupinou, ktorých sa táto zmena dotkne, sú starobní dôchodcovia. Hoci v minulosti najmä u poberateľov starobného dôchodku prevládala tendencia nechať si dôchodok doručovať priamo na domácu adresu poštou, tak v súčasnosti sa situácia začína obracať v prospech bezhotovostných platieb. Tento trend prevažuje najmä u čerstvých dôchodcov, ktorí boli navyknutí na bezhotovostné zasielanie mzdy na účet ešte počas zamestnania, a takýto spôsob má množstvo výhod, či už sú to výhody plynúce z toho, že je možné na ten účet zavesiť rôzne inkasá, rôzne trvalé príkazy, spojené úhrady, spojené s nákladmi na bývanie a podobne, je tam určite aj tiež podstatná výhoda a to je zníženie majetkovej kriminality voči dôverčivým dôchodcom, ktorí svoje úspory potom prechovávajú doma, ale aj zníženie násilnej majetkovej kriminality voči poštovým doručovateľom, ktorí tieto dôchodky denne osobne doručujú.
Prečo to spomínam? Spomínam to preto, aby som poukázala na výhodnosť toho, aby čím viac ľudí prešlo z poštového doručovania na bezhotovostné, a som presvedčená, že Sociálna poisťovňa by mala byť tá prvá, ktorej záleží na tom, aby skutočne čo najväčšia možná skupina ľudí prešla z toho poštového doručovania na doručovanie bezhotovostné, teda prostredníctvom účtu. Trojmesačná lehota na zmenu jedného čísla účtu by bola možno primeraná v administratívno-technických podmienkach 19. storočia, ale dnes v 21. storočí skutočne 90 dní na jednu elementárnu zmenu nie je primerané a rozhodne je to aj brzdou pre tých, ktorí už boli a sú konfrontovaní problémami, ktoré toto v praxi prináša, a síce, že keď sa stane takáto udalosť, tak sa jednoducho tri mesiace nevedia dostať k zmene, aby im Sociálna poisťovňa začala posielať ich dávky, ich peniaze, ktoré potrebujú, potrebujú s nimi disponovať, na iný účet.
Som presvedčená, že by sa v tomto mala Sociálna poisťovňa správať viac proklientsky, ale keďže sa tak nedeje, tak si myslím, že je namieste prísť s takouto, s takýmto návrhom na zmenu. Preto si aj dovolím ctené plénum poprosiť a požiadať o podporu tejto zmeny, som presvedčená, že mnohým dôchodcom, mnohým ľuďom, ktorí sú na sociálne dávky odkázaní, toto veľmi zjednoduší situáciu, pomôže im to dýchať v tých ťažkých situáciách, v ktorých sa ocitnú. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvnými a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:53 - 14:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, vy ste hovorili, že nerozumiete tomu, prečo kritizujeme, prečo vás kritizujeme za opatrenia, ako je napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, zavádzanie rôznych príplatkov, a že čo nám na tom prekáža. Tak ja vám poviem, čo nám na tom prekáža. Samozrejme, aj my chceme, aby ľudia dôstojne a slušne zarábali, ale to, čo nepocítia v Bratislave, čo nepocítia firmy v Bratislave, pretože toto je proste ekonomicky silnejší región, tak to naozaj na tom východe môže byť problém. A toto je to, čo mi na tom prekáža, že takéto opatrenia, ktoré v Bratislave a na západnom Slovensku zvládnu, tak to na východe a v prešovskom okrese nezvládnu a toto tie regionálne rozdiely opäť len prehlbuje. Čiže mne na tom neprekáža, že ľudia budú zarábať viac, mne na tom prekáža to, že to mnohí nezvládnu a že to prehĺbi regionálne rozdiely. A to, že takéto opatrenie aj navýši náklady podnikateľov, potiaľto vám to neprekáža, ale odtiaľto, že tie zvýšené náklady prenesú do cien, ktoré zaplatia ľudia a zaplatia ich aj tí ľudia, ktorých sa zvýšené príplatky nedotknú, pretože nepracujú cez víkend a v noci, tak tieto budú znášať aj títo ľudia. A toto by už mohlo prekážať aj vám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2018 14:26 - 14:28 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Petrák, vy hovoríte, že nikto nenastavuje vyľudňovanie, nenastoľuje vyľudňovanie a prehlbovanie regionálnych rozdielov. No veď ja som ani nepovedala, že vy ste to napísali do zákona, že od zajtra sa zo zákona budú musieť vyľudňovať regióny a budú sa musieť zvyšovať regionálne rozdiely. Ja hovorím, že vaše, dopady vašich opatrení tak dopadnú. A to, že sa vám s týmito opatreniami desať rokov nedarí, to je holý fakt. To je holý fakt, veď tu neklesá počet regiónov, ktorým už nie je potrebné pomáhať, ten počet tých regiónov rastie. A to nehovorím ja, hovoria o tom čísla. A skúsme, prosím, spochybniť niektoré z týchto čísiel, ja si veľmi rada na to sadnem. Ja nechcem maľovať čerta na stenu, ja len cítim za svoju povinnosť na tieto veci upozorniť, pretože si myslím, že možno niektoré opatrenia nenavrhujete v zlom, ale jednoducho bez uváženia dopadov negatívnych, ktoré tieto opatrenia môžu mať. A možno, keď máte naozaj že úprimný záujem na tom, zlepšovať život na Slovensku, tak by malo byť vašou snahou počúvať aj takéto možné scenáre, ktoré môžu nastať. A komentovať to len tým, že je to politické a že len maľujem čerta na stenu, no každý si z toho, čo som povedala, zoberie to, čo chce. Ja si myslím, že som celkom jasne pomenovala úplné fakty.
A, pán poslanec Tomáš, vy hovoríte, že máme tu 70-tisíc voľných pracovných miest a pribudnú ďalšie. Ale veď v tomto je tá nekonzistentnosť. Vy už dnes viete, že sú tu voľné pracovné miesta, ktoré nemáme kým obsadiť. Druhým dychom platíte za to, aby sem niekto prišiel podnikať a vytvoril nové pracovné miesta, ktoré nie je kým obsadiť. Veď o tomto ja stále hovorím, že jedna ruka nevie, čo robí druhá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2018 14:12 - 14:21 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagovala na predložený návrh zákona, respektíve možno na niektoré opatrenia v ňom, na ktorých chcem poukázať to, že ich nepovažujem za šťastné a že ich považujem za také, ktoré sú možno krátkodobo ľahko viditeľné, ale nevidíme alebo teda možno len nekomunikujeme niektoré dopady, ktoré môžu priniesť.
Skúsim začať pár číslami. Slovensko patrí podľa OECD medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov aj v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Kým región východného Slovenska v roku 2017 vykazoval 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, tak v Bratislave to bolo 34-tisíc eur. Toto je naozaj veľmi vysoká disproporcia, takže o takýchto regionálnych rozdieloch hovoríme.
Napriek tomu, že dosahujeme historické minimá v počte nezamestnaných, a toto je holý fakt, ale nedá mi nepovedať k tomu poznámku, pretože tak ju cítim, že je to celosvetový aj celoeurópsky trend, a dovolím si tvrdiť, že tento stav nie je vďaka, ale napriek mnohým opatreniam súčasnej vlády, tak regionálne rozdiely v krajine sa neznižujú. Čiže napriek tomuto pozitívnemu trendu, pozitívnym, dobrým ekonomickým časom sa nám regionálne rozdiely neznižujú. Nezamestnanosť v okresoch na západe krajiny klesá rýchlejšie ako v okresoch, kde je najviac ľudí bez práce. Dôvodov je mnoho, určite je to aj geografická poloha, chýbajúce diaľnice, infraštruktúra, možno rozdiely vo vzdelaní, ale za hlavný dôvod týchto regionálnych rozdielov sú práve konkrétne kroky alebo opatrenia niekoľkých vlád strany SMER.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú podľa vlastných slov už desať rokov a s objektívne mizivými výsledkami. Objektívne, nie preto, že to tvrdím ja alebo opozícia, ale preto, lebo čísla sú také. Prichádzajú len ďalšie a ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne a hlavne systémovo a koncepčne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnateľnosti. A tu skúsim zopakovať udržateľnosťou. Neustále prichádzate len s jednorazovými, žiaľ, väčšinou populistickými opatreniami, ktoré si navyše častokrát aj odporujú, či už je to neprimerané umelé zvyšovanie minimálnej mzdy, poskytovanie väčšiny investičných stimulov na západné Slovensko, rôzne pracovné príplatky, likvidačné najmä pre podnikateľov v slabších regiónoch. Teraz tu máme príspevky na presťahovanie sa za prácou a to je to, čo chcem z tohto návrhu vypichnúť.
Vláda sa na jednej strane, ako som už povedala, desať rokov zaoberá bojom proti regionálnym, teda proti regionálnym rozdielom, teda za ich vyrovnávanie, a na druhej strane ide platiť ľuďom za to, aby sa z tých zaostalých regiónov odsťahovali. Znie to možno fajn, ale nespôsobí toto opatrenie práve opak? Ako naozaj si neviem predstaviť, čo konkrétne je cieľom tohto návrhu a či navrhovateľ sa zaoberal aj následkami takéhoto opatrenia. Myslel niekto na to, čo sa stane, ak by sa väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva presťahovala z východu na juh a západ? Tieto dnes už aj tak chudobnejšie regióny prídu o daňových poplatníkov, teda o príjmy z výberu daní, a tieto regióny ostanú poloprázdne. Ostanú v nich poloprázdne nemocnice, školy, škôlky, tieto budú musieť prevádzkovať poloprázdne. Samozrejme, vieme, ako vyzerá prevádzka takýchto zariadení, že veľká časť toho sú fixné náklady, nejaká časť menšia sú prevádzkové náklady. A pokiaľ títo ľudia sa odtiaľ presťahujú, tak tie fixné náklady nám tam ostanú, tie prevádzkové sa relatívne, tie sa znížia, ale nie dostatočne na to, aby boli pokryté tými daňovými príjmami, ktoré tam ostanú.
Toto nie je jediný dopad, zníži sa tam tým, ak nám z týchto regiónov sa odsťahujú ľudia, tak v týchto regiónoch ekonomicky slabších bude aj prirodzene menší dopyt po tovaroch a službách, čo bude mať zase len vplyv na to, že mnohí, ktorí tam tie tovary predávajú alebo poskytujú nejaké služby, aj títo prídu o prácu, prídu podnikatelia o príležitosti podnikateľské, čiže ak aj sa budeme baviť o tom, že to nebudú masové odchody ľudí z týchto regiónov, budú to nejaké odchody, ktoré toto budú spôsobovať a tieto dopady sa budú na seba nabaľovať. A preto sa pýtam, či nie je toto opatrenie práve jedno z takých, ktoré regionálne rozdiely opäť len prehĺbi. Poloprázdne stratové nemocnice bude následne oddlžovať štát z peňazí všetkých občanov tak ako doteraz? Školy s nedostatkom žiakov budeme zatvárať, obchody budeme bez zákazníkov zatvárať, učiteľov a zamestnancov prepúšťať a potom im dáme príspevky, aby sa tiež odsťahovali, takýto má byť vývoj tohto opatrenia? A teraz ja nechcem maľovať čerta na stenu, že teda od zajtra sa všetci odsťahujú, ale ten trend takýto nastavujete, nastavujete, aby sa toto začalo diať.
A ešte je tu jedna vec, ktorú by som chcela v tejto súvislosti spomenúť, a to je uvedené aj v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, a tá ma naozaj zaskočila. Hovorili sme o tom aj s pánom predkladateľom na výbore. Navrhovateľ odhaduje, že v roku 2018 využije príspevok na presťahovanie za prácou 75, v roku 2019 87 a v roku 2020 92 ľudí. Čiže my zavádzame takéto opatrenie kvôli 75 ľuďom za rok. Naozaj si myslím, že energia na legislatívne zmeny by mala smerovať na ďaleko efektívnejšie opatrenia s ďaleko väčšou pôsobnosťou, ak už nehovorím o tom, že ideálne je teda, samozrejme, s pozitívnymi dopadmi.
A keď si to takto v kontexte celé zoberiem, tak sa naozaj neviem zbaviť pocitu, že pod nejakou zásterkou znižovania regionálnych rozdielov ste sem schopní priniesť skutočne čokoľvek, čokoľvek, čo sa tvári, že ideme ľuďom niečo rozdať alebo ideme zákonom niekomu nariadiť, aby to ľuďom dal, zo svojho samozrejme. A toto naozaj si myslím, že nie je dobrý trend, myslím si, že takto by to byť nemalo a je tu obrovský potenciál naozaj pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely, len museli by ste na to počúvať a možno trošku koncepčnejšie a systémovo na krajinu pozerať. Nie na jednotlivé opatrenia hodne populistické, krátkodobo pekne znejúce, ale z dlhodobého pohľadu neudržateľné a z dlhodobého pohľadu škodlivé.
A možno keby, páni predkladatelia, ste takýto návrh zaradili ako vládny návrh zákona, keby s ním prišla vláda, vaša koalícia prostredníctvom vlády, tak možnože v rámci medzirezortného pripomienkového konania by ste dostali za stôl všetkých, ktorí sa k tomu chcú a môžu vyjadriť, nielen tých, ktorých ste sa vy rozhodli k tomu stolu, k tej diskusii potom prizvať, a možnože by sa podarilo práve cez relevantné pripomienky od niektorých opatrení aj upustiť. Ja nehovorím, že sú všetky zlé, ale na tomto som chcela ukázať, že rozhodne medzi tie dobré nepatrí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 16:40 - 16:42 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tiež sa chcem poďakovať za korektné a vecné vystúpenie. Pán minister, my sa nezhodneme v tej filozofii, že investičné stimuly sú vhodným nástrojom, ale zhodneme sa v tom, že ste spomenuli, že je to nástroj, ktorý formuje makroekonomickú politiku. V tom sa zhodneme a to je aj to, čo, čo som ja vo svojom vystúpení povedala, že tak, ako sú tieto investičné stimuly na Slovensku prideľované a vyberané a uplatňované, tak tú našu makroekonomickú politiku neformujú dobre. Tu sa vytvára jedna veľká monokultúra, jedna veľká odkázanosť celého nášho, takmer celého nášho hospodárstva na automobilový priemysel a vy ešte druhým dychom poviete, že keby tu bol záujem o piatu automobilku, tak ešte aj s tým súhlasíte. To znamená, že toto je ten najzásadnejší moment, ktorý ja teda spochybňujem, že som presvedčená, že to nie je správne. Proste jedna ekonomika nemôže stáť na jednej obrovskej monokultúre, pretože keď sa, keď príde nejaká kríza v automobilovom priemysle, tak, tak čo potom naša ekonomika spraví? To ako bude mať naozaj vážny problém.
Potom ste spomenuli, že je to nástroj v rámci konkurenčného zápasu. A to je tiež jedna z vecí, o ktorej som hovorila vo svojom vystúpení, že existuje množstvo rôznych rebríčkov hodnotení, analýz, ktoré hovoria o konkurencieschopnosti Slovenska. A väčšina týchto analýz a rebríčkov má v svojich top five alebo top ten proste korupciu, obrovskú byrokraciu, vysoké dane, vysoké odvodové zaťaženie, drahé a komplikované zamestnávanie. Jednoducho toto sú veci, ktoré sa v tých rebríčkoch opakujú. A tu je obrovský priestor zvýšiť slovenskú konkurencieschopnosť bez toho, aby sme potom museli selektívne vybraných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 16:01 - 16:03 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Skúsim aspoň to, čo stihnem. Ďakujem veľmi pekne, pán Heger, pripomenul si mi jednu veľmi dôležitú vec, že aj takýmto prístupom, a síce prístupom podpory podnikania cez investície my naozaj síce pomaly, ale veľmi isto meníme pohľad mnohých ľudí a dokonca, že generácie, a meníme ich mentalitu, a my im takýmto spôsobom hovoríme a učíme ich, že peniaze sa nezarábajú, peniaze sa získavajú. Peniaze sa na Slovensku prestávajú zarábať. Peniaze sa na Slovensku začínajú zháňať. Zháňať na správnych miestach a my keď takto začneme učiť ďalšie generácie fungovať, tak to je najlepšia cesta do pekla.
Pán poslanec Mizík, mám len jednu jedinú poznámočku. Ďakujem pekne za faktickú. Spomenuli ste, že padajú burzy. Tak, naopak, finančné burzy sa dnes tešia celkom dobrej kondícii.
Anka Zemanová, veľmi pekne ďakujem, že si do tejto témy vniesla aj tú procesnú stránku a aj z pohľadu tých environmentálnych požiadaviek, ktoré na každú takúto veľkú, veľkú stavbu sú kladené, a som teda veľmi rada, že to aj sleduješ. Pretože som si istá, že je to u teba v dobrých rukách a že vždy upozorníš na tie podstatné veci.
Pán poslanec Simon, rovnako veľmi pekne ďakujem, že aj takouto formou pripomínate pánovi premiérovi to, ako funguje, ako tendenčne a v čase mení svoje, svoje vyhlásenia.
A na záver, pán poslanec Bagačka, skúsim stihnúť aspoň jeden ten príklad. Napríklad spoločnosť PCA získala štátnu pomoc v roku 2003 na vytvorenie 3500 pracovných miest. Za rok 2016 ale vykázala podľa štatistického úradu 3535, to je o tisíc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 15:37 - 15:52 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som zareagovala už niekoľkýkrát na návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci, respektíve na tému, ktorá nás vo významnej miere líši od postoja k týmto problematikám so stranou nielen SMER, ale aj so súčasnou koalíciou.
Vo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým plošne brať vo forme daní a potom niektorým konkrétnym selektívne rozdávať, toto považujeme za škodlivé z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku. Je to škodlivé preto, lebo to škodí kvalite podnikateľského prostredia, deformuje toto podnikateľské prostredie, je to nespravodlivé, je to demotivujúce, deformuje to konkurenciu. Kým jedných uprednostňuje, druhých znevýhodňuje. A čo je možno podstatné, tak tieto nástroje nemajú dlhodobú pridanú hodnotu a respektíve a ak aj náhodou majú, tak nikto z tých, ktorí ich s takou radosťou už dlhé roky rozdávajú, nepredložili daňovým poplatníkom, ktorí ich platia, žiadne relevantné informácie o tom, čo reálne našej ekonomike tieto stimuly dlhodobo priniesli.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta deklarovala, koľko z dotovaných firiem nevytvorilo počet sľubovaných pracovných miest, koľko z nich aj napriek stimulom skončilo v konkurze alebo reštrukturalizácii. A napriek tomu prichádzajú ďalšie a ďalšie a napriek tomu, že nedošlo ani, v mnohých prípadoch ani k rozširovaniu podnikateľských zámerov alebo k rozširovaniu výroby v týchto prípadoch.
Navyše okrem toho, čo som spomenula, tak súčasná vláda využíva investičné stimuly veľmi nekoncepčne. Dotujú sa bohaté regióny na úkor chudobných, vyvolené firmy sa dotujú opakovane, ide vôbec popri tom o neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov a i tí vôbec popritom neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov. A toto nielenže buduje takú tú z dlhodobého pohľadu nebezpečnú monokultúru zameranú a orientovanú na automobilový priemysel, tak okrem toho, že dlhodobo úplne cieľavedome vytvárame obraz našej krajiny od vedomostnej ekonomiky a na úkor tohto posilňujeme charakter krajiny, ktorej sa hovorí, že montážna dielňa. A toto naozaj sa nedá spraviť zo dňa na deň, to sa tu buduje 10 rokov a toto jediné už má reálne výsledky. Skutočne niečo, čo by som si ja priala, aby na Slovensku bolo dominantné a dominujúce, to je tá vedomostná ekonomika, tak napriek tomu tu máme práve iný charakter vážneho, silného piliera nášho hospodárstva, a to je to je tá, bohužiaľ, montážna dielňa.
Dovoľte mi, aby som si pomohla zopár faktami. Podľa zverejnenej štúdie INESS-u, inštitútu INESS, za minulý rok vláda poskytla pätnástim spoločnostiam štátnu pomoc vo výške takmer 84 miliónov eur. Toto predstavuje oproti roku 2016 skoro dvojnásobných počet podporovaných spoločností a vo výške celkovej pomoci pri tom došlo k 40-percentnému nárastu.
A možno prvá moja otázka, že čím je toto v čase konjunktúry odôvodnené, že v čase konjunktúry máme takýto obrovský ročný nárast výšky investícií? Len 27 % podporených investícií má vlastníka zo Slovenska, len 27 percent. V prípade krajín Európskej únie je to 53 % a zvyšných 20 % predstavuje vlastníkov z Ázie. Celková štátna pomoc prepočítaná na jedno pracovné miesto predstavovala v priemere výšku až okolo 45-tisíc eur. Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, tak najdrahšie pracovné miesta k pomeru štátnej pomoci nevznikli na východe Slovenska, ale práve na západnom Slovensku. Výška štátnej pomoci k pracovnému miestu bola v Trnavskom kraji 1,4-násobne vyššia ako v Prešovskom kraji. A kým celoslovenská nezamestnanosť bola vo výške 7,3 %, tak okres Trnavy mal v čase podpory 3,22-percentnú nezamestnanosť. To je menej ako polovica, to je menej ako polovica priemeru.
K ďalším číslam, 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Do menej rozvinutých regiónov, ktorých podpora je upravená od tohto, od roku 2015 osobitným zákonom, boli udelené 4 investičné stimuly, čo predstavuje 16 % celkovej štátnej pomoci v roku 2017. Takto je to počas každej vlády SMER-u. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou dostávajú omnoho menší objem finančných prostriedkov ako tie s podpriemernou nezamestnanosťou. A nielenže ani súčasný vývoj pre nás nie je dostatočným vodítkom alebo dostatočným feedbackom, že to nerobíme dobre, tak v rovnakom trende pokračujeme, teda vy pokračujete aj začiatkom tohto roku, kedy vláda pridelila investičnú pomoc viac ako 10 mil. eur pre päť spoločností z Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, Topoľčian a Levíc. Ani jedna podporená investícia nesmerovala do najmenej rozvinutých regiónov a vo všetkých podporených okresoch je nezamestnanosť nižšia ako priemer Slovenska. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale toto je naozaj pre mňa relevantná štúdia inštitútu INESS a verím, že vychádza z reálnych čísiel. Až tri z piatich podporených investícií smerovali na rozšírenie výroby, pričom všetky tri boli už predtým podporené v sume viac ako 12 mil. eur, čiže opakovane. Čiže nebolo to nejaký štartovací balík, nejaká štartovacia investícia, opakovane, opakovane podporujeme firmy, ktoré nedokážu zjavne fungovať na vlastný pohon.
Týmito podporami investícií nielenže nepodporujeme regionálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov, my ich ešte prehlbujeme. A navyše, nakoľko väčšina z nich smeruje do automobilového priemyslu vrátane obrovskej investície Jaguaru a podobne, tak vytvárame na Slovensku nebezpečnú monokultúru automobilového priemyslu, čo je z dlhodobého pohľadu veľmi rizikové. Postaviť tak veľkú časť ekonomiky na štyroch veľkých automobilkách a ich subdodávateľských firmách, je nielen nebezpečné, ale je to aj v čase, kedy nemáme na miesta v týchto podnikoch ľudí aj, ak nechcem použiť slovo, že drzé, tak minimálne nenáležité. Miesto toho, aby vláda naozaj seriózne a transparentne povedala a zverejnila vyhodnotenie každej jednej investície z pohľadu jej prínosu, ako si sama dala vo svojom programovom vyhlásení vlády za cieľ vyhodnocovať projekty analýzou Hodnota za peniaze, nielenže tento prínos nijako nevyhodnocuje, ale opakovane dotuje firmy v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou a v sektore, kde už niet ľudí. My kupujeme za peniaze daňových poplatníkov vznik pracovných miest, na ktoré nemáme ľudí.
Jedným z najlepších a najaktuálnejších príkladov, ako to nefunguje, je automobilka Jaguar Land Rover. Vláda ju umiestnila do priemyselne preťaženého nitrianskeho regiónu, pričom už v čase vyjednávania podmienok s touto firmou existovali dôvodné obavy, že nastane problém s ľuďmi. A ten problém nastal. Celková štátna pomoc sa v tomto prípade odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na pol miliardy eur sa tejto automobilke skladajú občania Slovenska aj napriek tomu, že nevedia zohnať ľudí zo Slovenska a vláda sa už v roku 2015 zaviazala v zmluve s touto spoločnosťou uľahčiť im zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aký je potom prínos z tejto investície? To sa neudialo včera, že včera sme sa dozvedeli, že ideme, že podporili sme v minulosti takúto obrovskú investíciu a nevedeli sme, že na ňu nebudú ľudia. Vláda to vedela, vláda to vedela už pri podpise zmluvy a vedela to zjavne aj spoločnosť Land Rover.
Nechcem veriť ani tomu, že sa snaží súčasná vláda nahovoriť niekomu, že ak dá niekomu desiatky miliónov eur, tak je úžasné, že tento subjekt vytvorí pracovné miesta. No ak vám dá niekto desiatky miliónov eur, tak tie pracovné miesta jednoducho krátkodobo akokoľvek vytvoríte. Ale kto sa kedy koho pýta na udržateľnosť týchto pracovných miest?
Skúste taký malý experiment a dajte malým eseročkám alebo živnostníkom 40-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dajte pekárom alebo obuvníkom na východe dotácie, aby si mohli zamestnať do svojich malých prevádzok nejakých pomocníkov alebo nejakých učňov vyučených, ktorí by tiež radi sa tomuto remeslu priučili a naučili. A verte mi, že ak im dáte na vytvorenie jedného pracovného miesta 40-tisíc eur, verte mi, že si takýchto ľudí zamestnajú. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj zvýšenú minimálnu mzdu, aj na východe a nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj slušné platy pre týchto ľudí a určite pre nich oveľa ľahšie zvládnu nočné, víkendové a sviatočné príplatky, pre ktoré dnes mnohí svoje prevádzky zatvárajú.
Dámy a páni, štátna pomoc vo forme investičných stimulov nevytvára žiadne dlhodobé hodnoty, ide skôr o nešikovnú kompenzáciu zo strany vlády za zlé podnikateľské prostredie, za nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. Oveľa zmysluplnejším stimulom by bolo plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia, plošné znižovanie byrokracie, plošné znižovanie odvodového zaťaženia. V tomto prípade by aj ľudia reálne pocítili na čistých príjmoch, že sa krajine darí.
A teraz naozaj, prosím, neberte to nijak politicky, berte to, prosím, naozaj fakticky s cieľom zastaviť tento škodlivý trend. Tak ako sa nám podarilo zastaviť jeden škodlivý trend a mňa to teda veľmi teší, že sa nám s kolegami podarilo vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby sa vláda spamätala a začala konečne hovoriť o útlme baníctva na Slovensku. Hoci si pamätám, že keď sme o tom my začali hovoriť, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme pripraviť baníkov o prácu, dnes som veľmi rada, že aj súčasná vláda pochopila, že niet inej rozumnej cesty ,a mňa to teda naozaj teší. Rovnako budem rada, ak aj v oblasti investičných stimulov a dotácií zmeníte názor a začnete skutočne poctivo krok za krokom zlepšovať podnikateľské prostredie. Veď mnohé rebríčky rôznych inštitúcií a analytických spoločností hovoria o tom, že problémom nášho podnikateľského prostredia sú vysoké dane, sú vysoké odvody, je to korupcia, je to byrokracia, je to obrovská finančná záťaž vo forme mnohých povinností. Sústreďte sa, prosím, na ne, sústreďte sa na ich odstránenie a verte, že tí investori si nás nájdu. Nielen tí z Ázie, ale verím tomu, že aj tí naši si nájdu svoj podnikateľský priestor a budú v ňom prosperovať. V opačnom prípade sa neviem zbaviť pocitu, že je vašou cieľavedomou snahou natoľko zhoršiť podnikateľské prostredie, aby tu podnikatelia nehľadali Slovensko pre dobré podnikateľské prostredie, ale aby tu potenciálni investori hľadali kľučku k tomu správnemu ministrovi, ktorý potom zlepší práve, podmienky práve preňho.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.1.2018 11:07 - 11:07 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, tiež chcem oznámiť, že mi nefungovalo hlasovacie zariadenie a v hlasovaní o bode č. 9, zákon č. 404 (tlač 816) som hlasovala zdrž, ale nedalo sa mi to stlačiť. Tak pre záznam. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.12.2017 16:09 - 16:11 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy a vážení páni, dovoľte mi, prosím, pred touto voľbou len jednu veľmi krátku poznámku a tou je, že ideme voliť člena rady do orgánu, resp. na úrad do orgánu, ktorý má byť nezávislý. Má byť nezávislý od kohokoľvek, teda aj od politiky, od politikov a od politických strán. Paradoxom v tejto voľbe, resp. v pravidlách nastavených na túto voľbu je, že akýkoľvek kandidát, ak o sebe vie, že spĺňa zákonom stanovené požiadavky, sa do tejto voľby do nezávislého orgánu, nezávislého úradu vie prihlásiť len cez politika. Toto je možno paradox tejto voľby, je to podľa mňa nešťastne nastavený proces.
V každom prípade takto nastavený proces máme, a preto chcem povedať pre korektnosť, transparentnosť a všeobecné poznanie stavu vecí, že kandidáti, ktorí mňa ako predsedníčku hospodárskeho výboru oslovili s tým, že majú záujem do tejto voľby kandidovať, boli, pokiaľ spĺňali zákonom stanovené požiadavky, na rokovanie výboru, a teda aj na rokovanie pléna posunutí. Tým, ale chcem povedať, že nie sú to žiadni politickí nominanti napriek tomu, že jediná možná cesta, ktorá nastavená je, je cez politikov.
Ďakujem.
Skryt prepis