Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14.5.2019 o 17:51 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

14.5.2019 17:51 - 17:58 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte predložiť jeden návrh zákona, ktorý je zo sady návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia. Keďže nie je žiadnym tajomstvom, že podnikateľské prostredie a neustále na Slovensku zhoršuje, neustále sa prepadáme v rôznych rebríčkoch, či už konkurencieschopnosti Slovenska medzi inými krajinami, alebo v slobode podnikania, a častokrát je tým základným problémom nášho podnikateľského prostredia byrokracia spolu s inými, korupciou a podobnými neduhmi Slovenskej republiky. Tak tento návrh zákona sa týka práve zjednodušenia administratívy, ktorá naozaj naše podnikateľské prostredie kvári.
Takže dovoľte mi, prosím, predložiť návrh zákona spolu s mojimi kolegami, konkrétne Zákonníka práce. A cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušenie pravidiel pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Návrh zákona špecifikuje nároky zamestnanca, a síce dovolenku za kalendárny rok, pomernú časť dovolenky a dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok je základným typom dovolenky. Na ňu má zamestnanec nárok, ak pracovný pomer trval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej smeny. Časti smien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Čo sa týka pomernej časti dovolenky, nárok na tento typ vzniká zamestnancovi vtedy, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
Navrhuje sa úprava aj tzv. dodatkovej dovolenky. Na tento typ dovolenky vzniká nárok zamestnancovi, ktorý vykonáva zdraviu škodlivé, namáhavé a obzvlášť náročné práce. A dĺžka dodatkovej dovolenky je jeden týždeň. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí prednostne vyčerpať. Základná výmera dovolenky sa navrhuje v trvaní štyroch týždňov. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, najmenej päť týždňov. Dovolenka zamestnancov v školstve najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. V prípade zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka platí zásada,že mu patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. A v prípade pružného pracovného času sa za deň dovolenky v takomto prípade považuje čas, zodpovedajúci
priemernej dĺžke pracovného času, pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
==Dovolenka môže byť krátená za každých 21 zameškaných smien o jednu dvanástinu. Za každé neospravedlnene zameškanú smenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Dovolenka sa nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Dodatkovú dovolenku možno krátiť iba v prípade neospravedlnených zameškaných smien.
V ďalších ustanoveniach tohto návrhu sú obsiahnuté viaceré pravidlá týkajúce sa dĺžky dovolenky, hromadného čerpania dovolenky, ďalšie aspekty dovolenky, ako situácia, kedy zamestnanec nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, kedy ich splnil a prípady prerušenia dovolenky.
Dámy a páni, ako som už v úvode povedala, kvári nás množstvo neduh podnikateľského prostredia a Slovensko potrebuje rozumné a odvážne reformy. A jednou z nich je aj reforma pracovného práva. Nie kozmetika, nie skutočná, nie zopár drobných zmien, ale skutočná reforma. Zákonník práce treba výrazne zjednodušiť a mieru sociálnej ochrany treba dať na zdravú a vyváženú úroveň. Toto je skutočne v tomto momente veľmi dôležité a verím tomu, že aspoň takáto jedna drobná zmena by mohla prispieť k odbúraniu nejakej čiastočnej byrokracie.
Opäť na záver pre poriadok uvádzam, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme čo najskôr, teda 1. augusta. To je termín, ktorý sa stíha pri dodržaní riadneho legislatívneho procesu. Sme totiž toho názoru, že pokiaľ sa jedná o návrhy na zmeny, ktoré vedia okamžite niečo odbyrokratizovať, okamžite niečo zjednodušiť, nevstupuje to do účtovníctva, tak s tým treba prísť ihneď, a preto navrhujeme účinnosť tak, ako som uviedla, na 1. augusta.
Toto je, dámy a páni, návrh zákona, ktorý nemá vplyv na štátny rozpočet, nikoho nič nestojí, len zjednoduší byrokraciu, zjednoduší systém výpočtu dovolenky, nikoho o nič neukráti, nikomu nič nepridá, neuberie, skutočne len prácu účtovníčkam. Prosím vás, doprajme im to.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2019 17:43 - 17:49 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte, prosím, predložiť jeden návrh zákona, ktorý je z takej vzorky sady opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré aj s kolegami na tejto schôdzi predkladáme. Jedná sa o návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Povinnosť platiť preddavky na daň sa v súčasnosti týka daňovníkov, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 2500 eur. Po prekročení tohto limitu sa preddavky platia povinne od 1. dňa, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Podľa výšky daňovej povinnosti sa odvíja aj frekvencia platenia týchto preddavkov. Ak daňová povinnosť je v rozmedzí od 2500 do 16 600 eur, preddavky sa platia kvartálne. Platenie tých preddavkov prirodzene zaťažuje či právnické osoby alebo fyzické osoby, podnikateľov. Jednak im to zhoršuje cash flow, pretože každého štvrť roka poslať určitú sumu na daňový úrad a teda touto sumou svojich vlastných prostriedkov nemôžu disponovať a teda im tieto ich vlastné prostriedky chýbajú na chod firmy, na nákup čohokoľvek, čo v prevádzke potrebujú. Svojím spôsobom tak úverujú daňový úrad, jemu síce jeho cash flow zlepšuje, pretože mu vopred posielajú peniaze, o ktorých sa ešte stále nevie, či na ne daňový úrad má nárok, ale zároveň zhoršujú svoj cash flow. A na tejto druhej strane im to môže spôsobovať rôzne finančné problémy. A opäť, ak je to firma, ktorá funguje na hranici svojich možností, tak až to môžu byť až likvidačné problémy. Ak mal napríklad podnikateľ predošlý rok lepší, vyšla mu pomerne vysoká daň a povinnosť platiť vysoké preddavky a ak sa mu následne napríklad ďalší rok nedarí, tak platenie týchto vysokých preddavkov môže byť preňho problematické a, ako som už povedala, možno až likvidačné.
A cieľom tohto nášho predkladaného návrhu je preto z uvedených dôvodov zvýšenie zákonnej výšky poslednej známej daňovej povinnosti, nad ktorú je daňovník povinný platiť preddavky na daň, a to z pôvodných 2500 eur na 5000 eur. Toto opatrenie nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo, na čom sa zhodlo množstvo odborníkov, naopak, bude to mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude to mať vplyv na rozpočet, pretože ide len o cash flow, a ten, si skutočne myslím, že nie je dôvodné, aby štát takýmito opatreniami negatívne cash flow jednotlivých firiem ovplyvňoval.
Vážené dámy, vážení páni, ja som postrehla, že rezort financií dal koncom apríla tohto roku do pripomienkového konania, a to už bolo v čase, keď sme tento návrh podali do parlamentu, ale rezort financií podal návrh, rozsiahly návrh zákona o dani z príjmov, ktorého cieľom je aj podpora malých a stredných podnikateľov. Musím povedať, že konečne. Konečne niečo nešlo len na tlačovej besede, ale aj do nejakých zákonov. A dokonca keď som sa na tento návrh zákona pozrela trošku lepšie, tak ministerstvo v ňom dokonca navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2500 na 5000 eur. No akáže to náhoda. Až mám veľkú radosť, tento návrh zákona nepredkladáme s kolegami v tomto pléne prvýkrát, predkladáme ho niekoľkýkrát, a napriek tomu, že zaň koalícia nikdy nezahlasovala, tak by som tu teraz v tomto momente s týmto návrhom nestála, ak by ho niekedy schválila, ale som veľmi rada, že ak ho aj teda neschválila, takže sa ním aspoň inšpirovala, že sa dostal do vládneho, teda zatiaľ do pripomienkového konania. A verím tomu, že keď aj takto uvažuje rezort financií, tak chcem veriť, že dnes už nebráni nikomu nič, ani z členov koalície, aby za tento návrh zahlasovali. Považujem to skutočne za zbytočnú finančnú aj administratívnu prekážku, aby v takejto forme takouto periodicitou a v takejto výške bola stanovovaná výška preddavkov.
Opäť pre poriadok uvádzam, návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zároveň tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. S týmto všetkým je tento návrh zákona v súlade. Účinnosť tejto novely navrhujeme od 1. januára roku 2020, pretože takto to máme aj my v SaS v DNA, že zákony, ktoré majú dopady na daňové zákony a daňové povinnosti a účtovníctvo, by mali mať účinnosť 1. januára kalendárneho mesiaca.
Verím tomu, že tento návrh zákona podporíte. Vyzerá, že na ňom máme zhodu, koalícia a opozícia, takže verím, že dnes už nič nebráni tomu, aby bol čo najskôr prijatý.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2019 17:33 - 17:40 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, čo je úplne v poriadku, pričom ale táto kontrola môže trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Toto v praxi znamená, že daňovému úradu, daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok, pretože počas tohto jedného roku môže táto kontrola prebiehať.
U nás na Slovensku je však bežnou praxou aj to, že daňové kontroly sú umelo naťahované a predlžované, len aby nemusel byť nadmerný odpočet vyplatený. A nie je vôbec žiadnym tajomstvom, že viac peňazí v štátnom rozpočte z DPH nie je zďaleka len výsledkom efektívnejšieho výberu dane, ale časť z týchto úspešne vybraných príjmov pochádza práve z takéhoto neoprávneného zadržiavania peňazí podnikateľov. Teda tých peňazí, s ktorými vo svojich finančných plánoch počítajú, ktoré na chod svojich firiem potrebujú a ktoré im často pri svojom podnikaní skutočne chýbajú. Zadržaných 5-, 10- alebo 100-tisíc eur sú pre mnohé firmy peniaze na dvojmesačné mzdy zamestnancom, na nákup tovaru, materiálu, splátku úveru, jednoducho na chod spoločnosti, na modernizáciu, na čokoľvek. Ak spoločnosť nemá svoje peniaze, s ktorými počíta, tak má problém. Tento problém môže eskalovať a v mnohých prípadoch vyústi do druhej, druhotnej platobnej neschopnosti a v niektorých prípadoch, ak sa jedná o vysoké sumy a dlhú dobu prebiehajúcej kontroly, môže skončiť aj prachom.
Uvedená úprava pôsobí likvidačne najmä na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na veľkých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k svojim zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie chodu firmy.
Z uvedeného dôvodu predkladáme aj s kolegami tento návrh zákona, ktorým navrhujeme skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na maximálne štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet, v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročí sadzbou vo výške trojnásobku Euriboru. Predložený návrh zákona tiež zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy.
Dovoľujem si v tejto súvislosti poukázať aj na európsku legislatívu, ktorá v čl. 183 smernice o DPH upravuje, ako sa má vysporiadať nadmerný odpočet DPH, a teraz si dovolím zacitovať: "Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia." A o tie podmienky práve teraz ide. Ich stanovenie má totiž tiež limity.
Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu potvrdil, že autonómia daná štátom v tomto už spomínanom čl. 183 smernice je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. Čo je veľmi dôležité, spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Verím, že z toho, čo som v úvode spomínala, je absolútne jasné, že ak daňový úrad umelo predlžuje túto dobu, po ktorú zadržiava podnikateľskému subjektu odpočet DPH, tak to preňho finančné riziko rozhodne predstavuje.
Uvedené je Európskym súdnym dvorom potvrdené v mnohých rozhodnutiach. Koho to zaujíma, môžem dať k dispozícii značkové čísla, pretože také existujú. Súdny dvor rozhodol, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet obvykle vyplatený. Obvykle vyplatený znamená odo dňa, kedy by bol vyplatený, ak by u podnikateľa nebola začatá daňová kontrola.
Vážené dámy, vážení páni, v strane SaS rešpektujeme legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch. Ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Z uvedeného dôvodu nemáme záujem zasahovať do dĺžky daňovej kontroly, ale navrhujeme, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia tejto daňovej kontroly. Podľa nášho názoru sú štyri mesiace dostatočne dlhá doba na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Mnohí koaliční poslanci, a nielen poslanci, ale aj predstavitelia vlády stále, neustále tvrdia, že majú záujem zlepšovať podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie tvoria mnohé jeho podmienky, regulácie alebo mnohé pravidlá. Aj zlepšením niekoľkých, možno na prvý pohľad drobných podmienok vieme podnikateľské prostredie zlepšiť a presne takýmto opatrením je to, ktoré teraz s mojimi kolegami predkladáme. Preto verím, že tento zákon podporíte a prispejete tak aj k tomu, čo vy deklarujete, a síce k tomu, že máme všetci spoločne záujem zlepšovať podnikateľské prostredie.
Pre poriadok ešte uvádzam aj, aj to, čo je potrebné k zákonu uviesť. Tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná,
ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť tejto novely navrhujeme na 1. januára roku 2020.
Verím, že aspoň tí, ktorí naozaj to myslia s tým zlepšovaním podnikateľského prostredia vážne, tento návrh zákona podporia.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.4.2019 17:02 - 17:02 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím len pripomenúť členom hospodárskeho výboru, že zajtra o 8.30 hod. máme zvolaný výbor v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.3.2019 13:29 - 13:30 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to pod tlačou 1390.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2019 10:49 - 10:51 hod.

Jana Kiššová
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.3.2019 11:46 - 11:47 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem. Pripomínam členom hospodárskeho výboru, že dnešné zasadnutie bude o 12.50 v miestnosti č. 183. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.3.2019 15:33 - 15:35 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, rovnako za všetky faktické pripomienky.
No, pani poslankyňa, ja nestraším, ja sa snažím pozerať na hospodársky priestor a na trhový mechanizmus v celosti, nie očami jedného alebo niekoľkých vyselektovaných konkrétnych výrobcov alebo konkrétnych predajcov. Pretože vy pokiaľ vylobujete nezaslúženú výhodu pre jedného, tak všetkých ostatných znevýhodnite. Ak ste ma pozorne sledovali a počúvali, ja som hovorila aj o diskriminácii, ktorá trhový mechanizmus narúša. A nehovorím to ja a teda vašimi ústami nestraším len ja, ja som tu aj spomínala doručený spoločný list Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenského združenia pre značkové výrobky, Zväzu obchodu Slovenskej republiky. No kto ešte všetko vám má písať, aby ste nelikvidovali a týmito svojimi nezdravými a umelými reguláciami nepoškodzovali trhový mechanizmus? Kto všetko sa k tomu má ešte má vyjadriť? To, že vám jedni, dvaja výrobcovia povedia, alebo, alebo teda obchodníci povedia, že im táto situácia vyhovuje, vy sa na to skúste, prosím, pozerať očami z nadhľadu, z toho, z toho helikoptérového pohľadu.
A keď hovoríte tomu, že keď vás ľudia z opozície alebo z odbornej verejnosti upozorňujú na to, že idete stúpiť vedľa, že idete niekoho poškodiť, že idete poškodiť Slovensko, vy by ste toho mohli trošku zľaknúť. Pretože v opačnom prípade sa stane to, čo sa stalo aj s vaším odvodom pre obchodné reťazce. Zasa len stúpanie cien potravín. A toto sme potrebovali? Toto sme naozaj potrebovali? Vy by ste naozaj mali trošku počúvať ľudí, kto vám čo, aké pripomienky k vašim návrhom dáva. Pretože SNS tu cieľavedome, systémovo proste prináša škodlivé návrhy zákonov. Skúste trošku počúvať!
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2019 15:17 - 15:29 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, keď som minule vystúpila v rozprave k tomuto návrhu zákona, poukazovala som na mnoho jeho nástrah. Poukazovala som na to, že podnikateľom ideme zobrať zmluvnú voľnosť a že pod hrozbou likvidačných pokút prenášame na nich bremeno v podobe ďalších regulácií a obmedzení. Títo podnikatelia budú musieť zas ukrojiť z času, ktorý by mali venovať podnikaniu a vytváraniu hodnôt, a tento ukrojený čas budú musieť venovať prispôsobovaniu sa opäť novým pravidlám. To, samozrejme, stojí nielen čas, ale častokrát toto stojí aj peniaze.
Naše podnikateľské prostredie je už aj bez toho príliš zaťažené, príliš preregulované a stále sa zhoršuje. Rok čo rok počas vlád strany SMER – sociálna demokracia sa Slovensko prepadá v mnohých rebríčkoch, ktoré z rôznych pohľadov hodnotia podnikateľské prostredie. Ja si dovolím niektoré pripomenúť, pretože je to naozaj dôležité. Tak napríklad Svetové ekonomické fórum, ktoré hodnotí konkurencieschopnosť ekonomík, tam sme, Slovensko, dopadli na 41. mieste, čo znamená o jedno miesto zhoršenie voči predchádzajúcemu roku. Ďalej The Heritage Foundation, ktorá hodnotí ekonomickú slobodu, hodnotí 180 krajín. Tam sme na 65. mieste. Ďalej Svetová ročenka konkurencieschopnosti ekonomík, tam sa hodnotí 63 ekonomík a Slovensko je tam na 55. mieste, pričom z predchádzajúceho roku sme si pohoršili o 4 miesta. A dovolím si pripomenúť časy z rokov 2007 až 2009, kedy sme patrili medzi vysoko konkurenčné krajiny. Boli sme na 30. mieste, 30. miesto v roku 2007 – 2009, dnes 55. miesto. Ďalej Svetová banka v Doing business hodnotí konkurencieschopnosť a hodnotí 190 ekonomík, sme na 42. mieste, pričom v minulom roku sme boli na 39., opäť pohoršenie o tri miesta. Ďalej Podnikateľská aliancia Slovenska hodnotí atraktivitu podnikania indexom Slovenska. Tam sme na 36. mieste. Opäť zhoršenie o jedno miesto. Toto je vizitka vlád strany SMER, neustále zhoršovanie alebo stagnácia podnikateľského prostredia a neustále z radov tejto koalície prichádzajú opatrenia, ktoré podnikateľské prostredie zase len poškodzujú.
Ďalej chcem poukázať aj na vyjadrenia právnych expertov, ktorí upozorňujú, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. A tiež chcem poukázať na pripomienky obchodníkov, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode. Tento návrh zákona ešte viac sťaží postavenie slovenských obchodníkov v medzinárodnom meradle, čo znamená, že bude mať opačný vplyv, ako deklaruje predkladateľ. Nepomôže slovenským výrobcom, ani poľnohospodárom, ale naopak, skomplikuje ich postavenie na trhu a zvýši ceny pre spotrebiteľov.
Vážené dámy, vážení páni, súhlasím s pripomienkami pána prezidenta k tomuto návrhu zákona a som rada, že tento zákon nepodpísal, pričom opätovne z tohto miesta apelujem na všetkých poslancov, aby sa zachovali zodpovedne a v tomto kroku návrh zákona nepodporili.
Včera mi bol doručený spoločný list, zrejme nie jedinej, predpokladám, že prišiel, ak nie všetkým z vás, tak mnohým z vás, a verím, že ste si ho aspoň niektorí prečítali. Je to list Slovenskej aliancie moderného obchodu, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Zväzu obchodu Slovenskej republiky. Ide o subjekty, ktorých sa tento návrh zákona bezprostredne dotýka, a nikto nemôže spochybniť, že ho majú prelúskaný, a títo uvádzajú, že tento návrh obsahuje viacero problematických pasáži. Poukazujú na to, že jeho ustanovenia budú mať negatívne dopady nielen na obchodníkov, ale aj na dodávateľov a spotrebiteľov. Návrh v aktuálnej podobe obmedzuje ústavou zaručené práva, akým je prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces alebo rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu s potravinami. To sa týka najmä ustanovenia, ktorým by sa zrušil odklad splatnosti pokút v zákone o neprimeraných podmienkach aj v zákone o potravinách. Na základe tohto ustanovenia budú musieť subjekty platiť pokuty až do výšky 5 miliónov eur už na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Následne, ak druhostupňový orgán alebo súd rozhodnú inak, budú musieť vymáhať tieto už zaplatené nezákonné pokuty späť, pričom súdny spor u nás trvá v priemere 7 rokov.
Opakujem, dámy a páni, na jednej strane pokuta 5 miliónov eur, na druhej strane možný 7-ročný súdny spor. Skúsme sa, prosím, zamyslieť, koľko spoločností takúto situáciu zvládne? Skutočnosť je totiž taká, a to nehovorím ja, to teraz sprostredkovávam túto informáciu, že existuje viacero rozhodnutí, kedy prvostupňový a druhostupňový orgán rozhodli odlišne alebo kedy súdy rozhodli inak ako správne orgány. Existujú aj rozhodnutia, kedy právne orgány nerešpektujú rozhodnutia súdov napriek tomu, že sú nimi viazané. Čiže tá právna prax je rôzna. Nie je ustálená. Spôsobuje pre tieto subjekty právnu neistotu.
Ďalej si dovolím poukázať na rozpor s európskym právom, nakoľko dochádza k obmedzeniu voľného pohybu tovarov a služieb. Okrem právnych problémov to môže znamenať aj zásadné obmedzenie letákovej ponuky pre spotrebiteľov. Môže preto prísť napríklad k obmedzeniu letákovej ponuky ovocia a zeleniny v zimnom období, keď je domáca ponuka výrazne obmedzená a len vďaka dovozu zo zahraničia vedia obchody zabezpečiť pestrosť sortimentu. To znamená, že ich nebudú môcť na letáky dávať len preto, lebo z domácej produkcie nebude dostatok tovarov k dispozícii?
Vážené dámy, vážení páni, podľa čl. 55 našej ústavy sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej, dámy a páni, trhovej ekonomiky. Slovenská republika má chrániť a podporovať hospodársku súťaž, nie ju ničiť a likvidovať. Trh, to je oblasť, kde pôsobia na jednej strane výrobcovia a predajcovia, ktorí predávajú, a na strane druhej spotrebitelia, ktorí nakupujú či už výrobky alebo služby. Trh neriadi žiadny úrad, nemôže ho riadiť ani štát, ale my všetci určujeme jeho trend tým, ako sa správame, že si kúpime to, čo chceme, resp. to čo potrebujeme. Trhové hospodárstvo je založené na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Ten, kto predáva, sa musí prispôsobiť tomu, kto nakupuje. Nie je možné obchodníkom prikázať, čo sa má predávať a za koľko sa to má predávať, ani čo majú uvádzať do letákov. Už vôbec nie prikazovať zákazníkom, čo majú kupovať, nakoľko trh prostredníctvom konkurencie vedie k súťaživosti, tlačí ich na kvalitu a tlačí aj na ceny prirodzeným spôsobom a s ohľadom na potreby a možnosti spotrebiteľov.
Tak ako politici nedokážu žiadnym zákonom nariadiť blahobyt, nemali by sa snažiť nútiť zákonmi ľudí, aby si kupovali niektoré konkrétne výrobky, ani slovenské, ani zahraničné, a nemajú vstupovať do toho, akým spôsobom sa obchodníci snažia prilákať do svojich obchodov zákazníkov. Pretože tí najlepšie vedia, ktoré tovary a služby, v tomto prípade tovary, do svojich obchodov prilákajú. V tomto by im štát naozaj nemal brániť optimalizovať a zefektívňovať svoju reklamu a cez ňu samozrejme optimalizovať a zefektívňovať svoje predaje. Takýmito návrhmi naozaj nikomu nepomôžeme, môžeme len zničiť práve malé a stredné podniky, poľnohospodárov, potravinárov, pretože tí veľkí majú dostatočné finančné rezervy a dostatočné zdroje na to, aby sa takouto komplikovanou legislatívou vedeli nejakým spôsobom prehrýzť. Tým nechcem povedať, že v prípade tých veľkých sú takéto zásahy v poriadku, nie, nie sú. Chcem povedať len to, že ich ďaleko ľahšie zvládnu, a takéto opatrenia, ktoré budú práve pre malých a stredných veľkou komplikáciou, spôsobia ich konkurenčnú nevýhodu voči tým veľkým.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si ešte raz poukázať na skutočnosť, že podľa mojich informácií Európsky parlament teraz v marci schválil v prvom čítaní smernicu o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci. Ako keby táto situácia nebola dosť zložitá, my tento zákon prijmeme, pod hrozbou miliónových pokút si podnikatelia budú musieť tieto svoje procesy podľa neho horko ťažko nastaviť a následne ho budeme s ohľadom na túto novú európsku legislatívu prijímať znova. A zasa sa budú musieť podnikatelia a obchodníci teda prispôsobovať novým pravidlám. Zas ich to bude stáť peniaze, zas ich to bude stáť čas. Skutočne je toto potrebné?
Preto chcem opätovne požiadať ctené plénum, aby sme sa vrátili späť z kratšej cesty, napriek tomu, že už sme dosť dlhú cestu prešli, ale ešte stále je šanca sa z tejto cesty vrátiť, a žiadam teda a prosím ctené plénum, aby tento návrh nepodporilo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.2.2019 14:24 - 14:40 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.
Pán poslanec Antal, vy ste povedali, že teda súhlasíte s tým, že trh má fungovať po hranicu potravín. A ja sa chcem spýtať, na základe čoho takéto tvrdenie tvrdíte. Odkedy je obchod s potravinami regulovanou oblasťou? Toto mi naozaj ušlo, naozaj, na základe čoho to tak má byť. A nezachytila som ani, že by to tak malo byť, a verím, že tomu tak ani nikdy nebude, aj keď teda tento návrh zákona to hodne posúva do regulovaného subjektu.
Vy sa zároveň pýtate, že ako si ja vysvetľujem rast ceny potravín. No veď vašimi mnohými návrhmi opatrení tie ceny potravín rastú. Ak zvyšujete náklady obchodníkom alebo výrobcom, tak tieto oni musia premietnuť do cien. Vy ak poviete, že sa zvyšuje minimálna mzda, vy ak poviete, že pekári musia mať nočné príplatky, vy ak poviete, že zavediete 2,5-percentný odvod pre obchodníkov s potravinami a ďalšie mnohé administratívne, finančné náklady, tak jednoducho tieto sa musia prejaviť v cene. No pre toto hlavne nám rastú ceny potravín. A vy, keď rôznymi opatreniami a reguláciami znížite konkurenciu, tak tie ceny zasa len pôjdu hore. Verte tomu, že takto to funguje a vy...
Pán poslanec Baláž, vy hovoríte, že ja určite neviem, ako fungujú, ako funguje tento obchod. No vy môžete spochybňovať to, či to ja viem, ale veď ja som povedala, že to spochybňuje, váš návrh zákona spochybňuje Asociácia priemyselných zväzov. Spochybňuje to Slovenská aliancia moderného obchodu, Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, Klub 500, veď to nie som ja. To nie som len ja, ktorá to spochybňuje. Čiže všetci sa mýlia, všetci sa mýlia, len vy idete jediní v smere jazdy, všetci idú v protismere.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis