Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Chcem len poďakovať za jednak podporu a za všetky faktické poznámky. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, za stranu SaS prekladáme na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zrušenie 8 % poistnej dane. Daň z poistenia bola zavedené s cieľom nahradiť odvod z časti poistného. Sadzba dane bola stanovená na úrovni 8 % z vybraných druhov poistenia. Už počas jej zavádzania si bývalý minister pán Kažimír vyslúžil veľkú kritiku. Protestovali takmer všetci, nielen my v strane SaS, nielen celá opozícia, ale aj poisťovne, Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra, ale aj všetky relevantné združenia.
K návrhu zákona o poistnej dani prišlo 248 pripomienok. Z nich viac ako polovica bola zásadná. Už vtedy sme komunikovali, že ide o nesystémový krok, že zavedením dôjde k ďalšiemu zvyšovania finančných nákladov podnikateľských subjektov a doplatia na ňu rovnako aj ľudia. Nová poistná daň zďaleka nemá negatívny vplyv len na poisťovne, ale aj na spoločnosti a podnikateľov, zasiahla aj vysoko konkurečné odvetvia s nevyhnutným poistením, napríklad automotive, stavebníctvo alebo prepravu. V konečnom dôsledku sa to prejavuje na cenách všetkých tovarov a služieb, ktorých výrobcovia, prepravcovia, distribútori, obchodníci či poskytovatelia majú čokoľvek vo svojom výrobnom procese poistené. Návrh uvalil 8 % daň z poistného na všetky majetkové poistky, a to nielen na nové, ale aj na tie, ktoré už bežali a naďalej pokračovali. Zákon v dôsledku tohto podľa vyjadrení odborníkov je aj ekonomicky retroaktívny.
Zamestnávateľské združenia upozorňovali pána ministra, že predraženie poistiek negatívne ovplyvní aj zamestnanosť a ziskovosť dôležitých sektorov. Popri subdodávateľov pre automotive priemysel môže spôsobiť zásadné problémy v doprave či v stavebnom sektore. Oba sektory sú vysoko konkurenčné, s nízkymi maržami, takže prudký nárast cien im môže skomplikovať život. Nemôžu si pritom dovoliť nemať poistenie, pretože ho vyžadujú buď pravidlá v preprave, alebo obchodní partneri. A nielen tam. Nová daň predraží aj projekty z eurofondov. Pravidlá Európskej únie jasne hovoria, že každý projekt musí byť poistený, ak ho má Európska únia uhradiť.
Napriek uvedenému návrh zákona prešiel a minister financií Kažimír všetkým odkázal, že tento návrh sa nedotkne spotrebiteľov. A dnes veľmi dobre vieme, že opak je pravdou. A toto si môžeme nielen my, ale všetci občania odkontrolovať aj sami. Každý z nás, kto vlastní napríklad automobil a má uzavretú havarijnú poistku, to má v zmluve jasne označené, akú časť tvorí poistné určené na krytie rizík a aká časť je určená na daň. Dozviete sa, že ste si 8 % skutočne navyše priplatili.
Z vyjadrení jednotlivých poisťovní vyplýva, že zavedenie novej dane z poistenia aplikovali jednotlivé poisťovne rôzne. Kým malé zanedbateľné množstvo sa rozhodlo nezaťažiť klientov zvýšením platby, väčšina preniesli celú daň rovno na klientov. Nie v zanedbateľnom množstve pristúpili poisťovne aj k tomu, že okrem započítania dane zvýšili cenu samotného poistenia z dôvodu rastu rizikovosti poistného kmeňa. Napríklad jedno z vyjadrení, pani Lipšicová z poisťovne Uniqa uviedla, že poistné musí reflektovať poistné riziko, akvizičné náklady, náklady na správu poistenia a primeranú ziskovú maržu. Tá sa v európskych poisťovniach v neživotnom poistení pohybuje medzi 4 a 5 %. Preto sme museli tieto poistené produkty prepočítať, aby vykryli aj daň z poistenia a náklady s ňou spojené a aby zároveň boli schopní zabezpečiť splniteľnosť všetkých záväzkov, ktoré vyplývajú z príslušných produktov neživotného poistenia, a aby sme mohli kvalitne likvidovať poistné udalosti.
Dámy a páni, podľa najnovších medializovaných informácií budú náklady na predvolebné sociálne balíčky stáť približne 600, už som počula aj 700, mil. eur a poskladá sa na ne každý bežný občan tejto krajiny. Viete, príde mi to veľmi nefér, priam až absurdné, aby vláda na jednej strane zavádzala nové dane a tie následne míňala na svoju vlastnú predvolebnú kampaň. Keď sa ekonomike darí, má sa dariť aj ľuďom. Nie v prvom rade štátu. V prvom rade sa má dariť ľuďom. A je absurdné, že na jednej strane zavádzame potichu rôzne dane, niektoré viac potichu, niektoré menej potichu, a následne potom sa snažíme kompenzovať nejaký nedostatok rôznymi sociálnymi balíčkami. Bolo to tu už aj povedané, pani poslankyňa Sárközy to povedala, že tiché zdaňovanie sa tu deje, a na druhej strane prečo by si ľudia nemali zaslúžiť vyššie čisté príjmy. Ja s týmto absolútne súhlasím. Ja si myslím, že by sme nemali v dobrých ekonomických časoch zvyšovať dane, nemali by sme zavádzať nové dane. A toto je dôvod, pre ktorý sme sa s kolegami v poslaneckom klube SaS rozhodli, že navrhneme túto nezmyselnú 8 % poistnú daň zrušiť.
Verím tomu, dámy a páni, že tento návrh podporíte. A keď ho aj náhodou nepodporíte, že sa ním inšpirujete, ako tomu bolo mnohokrát predtým, a prinesiete ho ako vlastný návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložila za skupinu poslancov návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladám to za kolegov z poslaneckého klubu SaS Janu Kiššovú, Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Zuzanu Zimenovú, Ondreja Dostála, Radoslava Pavelku a Milana Laurenčíka.
Cieľom tohto návrhu je zrušenie dane z poistenia od 1. januára 2020. Daň z poistenia bola zavedená zákonom č. 213/2018 Z. z. s cieľom nahradiť odvod časti poistného.
Sadzba dane bola stanovená na úrovni 8 % z vybraných druhov poistenia. Vo všeobecnosti je daň z poistenia odôvodnená, aj keď to síce nie je explicitne nikde zakotvené, ako určitá forma prispenia poistencov, resp. poisťovní na výdavky štátu, ktorý štát má v súvislosti s financovaním Hasičského a záchranného zboru, ktorý zasahuje pri rôznych druhoch poistných udalostí, či už požiaroch, autonehodách a podobne, čím znižuje vzniknutú škodu. V dnešnom nastavení však daň zaťažuje selektívne len tých, ktorí pristupujú zodpovedne k svojmu majetku a svoj majetok si poistia, pričom služby Hasičského a záchranného zboru využívajú v prípade napríklad požiaru alebo autonehôd bezplatne všetci vrátane tých, ktorí si svoj majetok nepoistia. Štát tak presúva spoluzodpovednosť za financovanie hasičov a záchranárov len na zodpovednosť teda tých, ktorí sú poistení. Toto je možno tak veľmi, veľmi stručne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo ani rodinu.
Účinnosť sa navrhuje 1. januára 2020. Ďakujem veľmi pekne jednak za podporu tohto aj slovo a rovno sa aj hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja neviem, či mi niečo ušlo, ale ja mám za to, že opoziční poslanci majú jedinú možnosť, ako predkladať návrhy do tejto snemovne, a to sú poslanecké návrhy. Veľmi ťažko opozičná poslankyňa predloží sem vládny návrh zákona. Ak máte na to postup, ako také niečo ide, prosím vás, dajte mi vedieť, lebo ja o takom postupe neviem.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som sa za klub SaS vyjadrila k tomuto návrhu na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý de facto nie je ničím iným ako tým, že ľudia budú pri nezmenených základných mzdách, platoch, odmenách, akokoľvek to nazvem, zarábať v čistom viac.
Na úvod chcem povedať, že klub SaS tento návrh podporí, tak ako už bolo aj v úvodnom slove citované niektoré citáty mojich kolegov, či už Richarda Sulíka, alebo Eugena Jurzycu, pretože sme presvedčení, že keď sa ekonomike darí, má sa dariť aj ľuďom. Robert Fico síce hovorí, že keď sa darí ekonomike a keď sa darí štátu, má sa dariť až ľuďom, my tvrdíme, že keď sa darí ekonomike, v prvom rade sa má dariť ľuďom a až potom štátu, ale v princípe sa zhodneme na tom, že tento návrh podporíme, pretože takýto dopad to mať bude.
Som presvedčená, že cieľom nás všetkých má byť tvorba takých opatrení, ktoré budú mať za následok to, že ľudia zarobia v čistom viac bez toho, aby sa zamestnávateľovi zvýšili náklady, a ten by musel následkom toho zvyšovať, samozrejme, aj ceny. Ak pri nezmenených cenách budú mať vyššiu mzdu pracujúci ľudia, tak sa zvýši aj životná úroveň všetkých týchto ľudí, ktorí pracujú, a nielen ich, pretože to bude mať ďalšie dopady, pretože ak sa zvýši životná úroveň týchto pracujúcich, títo ľudia budú viac kupovať, tým pádom sa zvýšiť dopyt po rôznych tovaroch a službách a tým pádom toto sú tie impulzy, ktoré ekonomika potrebuje, a ktoré keď dostane, tak ich aj následne zhodnotí. V zásade sa dá povedať, že ak chce štát spôsobiť pri nezmenených nákladoch zamestnávateľov zvýšenie čistých príjmov, dá sa to spraviť dvoma spôsobmi, či už znížením sadzby dane z príjmov v určitom objeme, alebo týmto spôsobom, to znamená zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane. Samozrejme, tieto dva rôzne spôsoby majú potom aj rôzne parametre a rôzne dopady. V princípe asi by som ja zvolila ten druhý spôsob, ale nebránime sa ani tomuto, a ako som už povedala, tento návrh podporíme.
Mám ale jednu veľmi zásadnú výhradu k tomu a to je to, že naozaj tak zásadná zmena, a to, že zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane významná zmena je, na tom sa, verím, zhodneme, som presvedčená, že tak významná zmena nemá prísť do parlamentu poslaneckým návrhom, to znamená bez toho, aby sa diskutovalo so všetkými relevantnými, bez toho, aby sa dostatočne dlho diskutovalo o všetkých dopadoch, a bez toho, aby sa diskutovalo hlavne s tými, ktorých sa to dotýka. Výsledkom toho potom je, že si cez médiá a tuto cez túto rozpravu posielame jednotlivé citáty a stanoviská a reakcie na rôzne sťažnosti a toto jednoducho nie je dobré. Toto sa malo udiať tak, že takýto návrh zákona mal prísť do tejto snemovne cez vládny návrh zákona, aby ešte skôr, ako to diskutujeme my tu, mali tieto veci vydiskutované či už so ZMOS-om, alebo s rôznymi inými subjektami, ktoré skutočne majú čo do toho povedať, pretože v opačnom prípade sa neuveriteľne množia rôzne formy, sťažnosti, informácií, ktoré, samozrejme, mestá a obce, ako aj samosprávne kraje kritizujú, odmietajú toto zvýšenie odpočítateľnej položky, pretože im podľa ich vlastných slov dramaticky poklesnú príjmy. Ako už bolo povedané alebo je to teda aj, myslím, v dôvodovej správe, že z očakávaných 7,5% klesnú na 2,7%.
A ja teraz naozaj nechcem sa stavať do role, aby som toto obhajovala, pretože som presvedčená, že táto diskusia mala prebiehať niekde úplne inde, a súhlasím aj s argumentami, že kým príjmy samospráv a miest a obcí rástli, a to, že rástli, to je nespochybniteľný fakt, jednoducho či už to bolo zvyšovanie minimálnej mzdy, alebo rôzne nové príplatky za prácu, alebo tým, že sa významne znížila nezamestnanosť, to znamená ďaleko viacej ľudí prispieva cez dane z príjmov. Jednoducho nespochybniteľný fakt je, že samosprávam rástli významne príjmy, teraz sa im v nejakej miere znižujú, tak, samozrejme, kričia a ja naozaj neviem z tohto miesta odhadnúť, či je to vykompenzované, alebo to nie je vykompenzované, pretože zároveň okrem tohto samosprávam aj pribúdajú rôzne kompetencie, s tým súvisiace aj rôzne povinnosti, s tým súvisiace aj rôzne náklady, a ja si myslím, že táto debata jednoducho mala riadne odznieť a toto mali mať vydiskutované.
Ja by som si naozaj nedovolila tvrdiť, že keď sa príjmy pracujúcich zvýšili o 17% a príjmy samospráv o 27%, že je to nespravodlivé. Ja si myslím, že takéto tvrdenie je veľmi odvážne, pretože vôbec nezohľadňuje iné faktory, a to sú práve tie rôzne povinnosti, nové povinnosti, či na ne majú, či na ne nemajú a tak ďalej. Takže dovolím si tvrdiť, naozaj toto, dámy a páni, neprešlo riadnym legislatívnym procesom, malo to ísť inak a vôbec sa mi nepáči, že to takto nešlo.
Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že nedávno v správe o krajiny Európska komisia vytýkala Slovensku nepredvídateľnosť regulačného prostredia. Nepredvídateľnosť regulačného prostredia je práve to, o čom hovorím, to znamená, že sem v nejakom skrátenom legislatívnom procese, teraz nemyslím terminus technicus z pohľadu, že by boli skrátené lehoty na poslanecký návrh, ale z toho pohľadu, že to neprešlo cez vládny návrh zákona, a teda s rôznymi etapami pripomienkových konaní, je to skrátený proces, tak naozaj som sklamaná, že sme sa ani z takýchto konštatovaní vôbec nepoučili.
Na záver mi dovoľte povedať, že o SaS je známe, že podporí akýkoľvek návrh zákona, ktorý bez ohľadu na to, z akej dielne je, tak je podporený. Tento návrh zákona považujeme za dobrý voči ľuďom, ľudia budú zarábať v čistom viac, my ho podporíme, ale opakujem, pachuť z procesu ostáva.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za tento príspevok, lebo hovorí mi naozaj z duše. Ja by som rada zdôraznila niektoré veci, aby koncentrovane odzneli.
V prvom rade ale chcem povedať, že vonkoncom nemám nič proti športu. Ja som celý život športovala, či už organizovaná v nejakých kluboch, alebo aj mimo toho, čiže nie je to, že by som nechápala význam športu, ale vyrušujeme ma na tom niekoľko vecí.
V prvom rade to, že systematicky prichádzate s návrhmi, ktoré vymieňajú odmenu za prácu peniazmi za akési naturálie. A toto naozaj sa desím toho, žiť v krajine, ktorá bude ľudí odmeňovať čím ďalej, tým viac v rôznych poukážkach, a nie peniazmi.
Ale okrem toho mám zopár otázok. A síce prečo fakt len šport? Či necítite trošku, že sú diskriminované deti, keď chcete nejakým spôsobom podporiť mimoškolské aktivity, prečo len šport? Prečo? Je kopa detí, ktoré chodia na nejaké keramické krúžky alebo na nejaké iné, títo budú diskriminovaní. Prečo, keď už teda šport, prečo len pre deti takých rodičov, ktorí pracujú viac ako dva roky v tejto firme? Preto, že tu nenáležitým spôsobom zasahujete do benefitového systému firmy. Každý zamestnávateľ predsa veľmi dobre vie, ktorých zamestnancov chce odmeniť a ktorých nie, a vstupovať do toho nejakými podmienkami, že tohto môže a tohto nie, to jednoducho nie je správne.
Ak už teda šport, prečo len konkrétne registrované športové kluby? A prečo len pre také deti, ktoré sú v týchto kluboch registrované? Všetky tieto otázky vo mne vyvolávajú veľkú, veľkú pachuť, že ide naozaj o nejaký čudný lobizmus v prospech konkrétnych športových klubov. Neviem sa tohto pocitu zbaviť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela reagovať na pár vecí. Ja som v tej svojej rozprave nechcela príliš zasahovať do toho obsahu, čo všetko a aké všetky problémy a prečo všetko si myslím, že takto zavedená povinnosť online elektronickej registračnej pokladne nie je dobrá, pretože dnes máme na stole len zmenu, ktorá sa týka posunutia nesankcionovania. Ale keďže už pán poslanec Heger tieto veci do tej diskusie priniesol, myslím si, že sú veľmi podstatné a je potrebné ich pripomínať, chcem spomenúť ešte jednu vec, ktorú treba naozaj podčiarknuť, pretože príklad v Českej republike jasne niektoré veci hovorí.
Oni to už majú za sebou a veľmi dobre vedia, že tie očakávané finančné výnosy, ktoré zo zavedenia eKasy očakávali, tie neprišli. Tie jednoducho neprišli a preto ja som naozaj veľmi zvedavá, ako to dopadne na Slovensku, lebo ja som veľmi skeptická, že u nás tomu bude inak. Navyše viaceré časti toho českého zákona, ktorý je veľmi podobný inak s tým naším, český ústavný súd posúdil ako protiústavné. Preto sa aj my v tejto veci budeme obracať na Ústavný súd, aby teda posúdil, že či aj tento návrh je alebo nie je v istých bodoch protiústavný.
A ešte jedna dôležitá vec, a o tej stále hovoríme, že na to nebol dostatočný čas, v Čechách to zavádzali dva roky a dva roky tilovali a dva roky sa na to pripravovali, až potom to zaviedli. U nás na to bolo jednoducho pár mesiacov, čo tiež nie je fér a toto spôsobilo tie mnohé problémy, ktoré sme mohli tiež za dva roky vyriešiť. Ale nie, tu existujú zjavne nejaké dôvody, prečo sa to nemohlo u nás zavádzať v kľude a ja teraz nehovorím, ak máme nejaké povinnosti vo vzťahu k normám európskej legislatívy, tak sa s tým malo začať skôr. Ale nieže sa najprv nič nedeje a potom všade šibeničné termíny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som reagovala na pána poslanca Bernaťáka. No v poriadku, ja sa teraz nebudem s vami naťahovať, že kto mal čo v mailoch skôr, kto nemal. Ale ak ste vy o tomto probléme vedeli, ja sa pýtam, prečo nie je súčasťou toho návrhu, ktorý ste podali v skrátenom konaní? Prečo nie je jeho súčasťou? Pani vaša štátna tajomníčka, nominantka vašej strany je štátna tajomníčka na ministerstve financií. Ak ste vy v SNS-ke o tomto probléme vedeli, prečo nie je súčasťou toho návrhu zákona? A ak ste sa o tom dozvedeli trošku neskôr, ja sa pýtam, prečo o tom nevedela ani včera na výbore, večer, keď sme o tomto hovorili? Prečo nás neinformovala, že takýto pozmeňujúci návrh vaša, poslanci vašej strany idú podať? Tak ja sa teraz naozaj, nemám inú možnosť, ako sa domnievať, že vznikol zvečera na ráno, keď sme o tom probléme hovorili.
A, pán poslanec Bernaťák, my sme nedávno, myslím, že to bolo minulý týždeň, sedeli spolu na jednej konferencii, kde sme hovorili o dôvere vo vládu zákona a témami boli, bolo presne toto, že zvečera do rána sa podávajú návrhy zákonov, že si to ľudia nemôžu, poslanci, ktorí o tom majú hlasovať, v dostatočnom predstihu v kľude preštudovať, dozvedieť sa dopady, jednoducho nejakým spôsobom to, to, to prežuť, aby sme vedeli, či hlasujeme dobre alebo zle. Vy ste sa k tejto filozofii toto nerobiť prihlásili a vy sami to robíte? Tak to naozaj, naozaj ja, postráda to akúkoľvek logiku. Vedeli ste o tom probléme, zvečera do rána podávate návrh pozmeňujúci, o ktorom sa má o pár hodín hlasovať. Nedáva to celé zmysel.
Pán poslanec Heger, chcem poďakovať, že ste pripomenuli, kto všetko sa tam, kde treba, tvári, že naozaj, aby sme akú-takú právnu istotu dali, tak by sme mali schvaľovať zákony k 1. 1., koniec koncov je to aj v programovom vyhlásení vlády. Prečo to aj nerobíte?

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne pár slov k tomuto návrhu zákona, resp. k tejto zmene, ktorú ministerstvo predkladá.
Nedá mi začať inak, ako nie prvýkrát v tejto sieni, v snemovni, že my sme to dávno hovorili. Už minulý rok pri schvaľovaní vládneho návrhu zákona o povinnom používaní online eKasy, ktorá bude prepojená so systémami finančnej správy, sme komunikovali veľmi intenzívne a snažili sme sa poukázať na mnohé problémy. Mnohé boli vecné a týkali sa samotnej povinnosti a toho, ako to má fungovať, no oveľa viac sme apelovali na termín účinnosti, pretože už vtedy bolo všetkým jasné, teda verím, že aj vám to bolo jasné, len vy ste si to nepriznali, že to nebude možné ani len náhodou vo vami stanovených termínoch stíhať. Nebola na to pripravená ani finančná správa, ešte vo februári, resp. začiatkom marca, keď sme komunikovali, boli len dve certifikované firmy, ktoré mohli prevádzkovateľom eKasy upgradovať tieto systémy, to znamená dodať potrebný hardvér a softvér a vykonať túto aktualizáciu. A pri našom stretnutí, ktoré sme mali spolu na finančnom výbore aj za účasti predstaviteľov finančnej správy a ministerstva financií, v marci bolo týchto firiem len desať. A už od apríla, od 1. apríla bola povinnosť zaviesť tento systém pre nových používateľov eKasy, pričom od 1. 7. pre všetkých ostatných, dovoľujem si pripomenúť, že je ich takmer štvrť milióna kusov.
Už počas prijímania tohto návrhu sme žiadali koalíciu, aby účinnosť novely posunula na 1. januára a nie na tento termín a pokiaľ ani s týmto by ste nesúhlasili, tak aspoň na september, pretože tie letné termíny sú veľmi komplikované hlavne pre drobných podnikateľov, ktorí s týmto majú najväčší problém a tá najväčšia sezóna, keď tí potrebujú byť v plnom nasadení a venovať sa svojej práci, tak nie tento drahocenný čas v tomto exponovanom období venovať nejakým povinnostiam vo vzťahu k upgradom.
Snažili sme sa o tom presviedčať v pléne, hovorili sme o tom na výboroch, či už ja na hospodárskom alebo moji kolegovia na finančnom, snažili sme sa o tom hovoriť v pléne, podávali sme aj pozmeňujúce návrhy na odloženie účinnosti. Všetko bolo, žiaľ, márne, pretože koalícia si to pretlačila a tvrdohlavo nikoho nepočúvala.
Celé mesiace odvtedy dostávame množstvo mailov, v ktorých ľudia popisujú rôzne problémy. Sú to aj problémy so žiadosťami o registráciu, sú to dlhé čakacie doby na servisných technikov, ktorých je objektívne na také veľké množstvo eKás málo a boli to aj rôzne iné problémy spojené napríklad s problémami s pripojením. Mne písali nedávno podnikatelia, ktorí chodia po tých rôznych jarmokoch a hovorili, že obidvaja s manželkou, ktorí teda tieto, tieto stánky prevádzkujú, majú jedného operátora a ten zrovna na tom jarmoku nebol. Potom nemal pokrytie. Potom sa presúvajú v iný týždeň do inej dediny a tam zas iný operátor má slabé alebo, alebo žiadne pokrytie. Jednoducho sú s tým spojené mnohé aj technické problémy.
Celé mesiace na rôznych fórach počúvame dve veci, od prevádzkovateľov, aký je problém, ako to nefunguje, ako sa to nestíha, a od zástupcov finančnej správy a od koalície, že žiadny problém neexistuje. Po jednej tlačovej besede, kde sme sa opakovane snažili na tento problém poukázať a informovali sme o tom, že podávame návrh na preloženie tohto termínu účinnosti na 1. januára a kde sme vyzvali vládu, aby schválila skrátené legislatívne konanie na tento náš návrh, tak po tejto tlačovej besede sme boli dokonca obvinení, že chceme chrániť daňových podvodníkov. Tak to sme teda sa naozaj dopracovali k absurdnej reakcii.
Dnes ale fatálne zlyhanie konečne vláda pripustila a pre nedostatočné technické podmienky v zrýchlenom konaní zákon mení. Podľa dôvodovej správy je cieľom tohto návrhu ochrana podnikateľov pred sankciami z dôvodov, ktoré neboli spôsobené ich pričinením. To znamená, že pri splnení určitých podmienok daňový alebo colný úrad neuloží pokutu za nepoužívanie online registračnej pokladnice podnikateľovi do 30. septembra tohto roku.
Mnohí z nás si povedali, že aspoň niečo, aspoň aj tie naše neustále výzvy padli aspoň čiastočne na úrodnú pôdu a že to nebolo celé úplne zbytočné. Ale dámy a páni, toto vonkoncom nie je dostatočné a vôbec nie čisté riešenie. My totižto dosahujeme stav, že len za istých okolností posúvame termín, odkedy vás za nedodržiavanie zákona môže niekto sankcionovať. Ale toto jednoducho nie je správne, pretože dodržiavanie toho zákona jednoducho nie je technicky možné.
Z tohto dôvodu chceme aj s mojimi kolegami podať dva pozmeňujúce návrhy, podali sme ich do podateľne už včera večer, a tiež je teda pre mňa tak trošku komické, ale, ale tiež sa tomu na druhej strane teším, však nie je to prvýkrát, kedy sme my niečo predložili a silou mocou tá koalícia jednoducho nedokáže zahlasovať za náš návrh, tak ho proste opajcne a predloží ho v nejakej svojej verzii alebo v nejakom svojom návrhu, ale budiš, budiš, nepáčia sa mi tieto metódy, nie sú čisté, nie sú poctivé, nie sú korektné, ale budiš, v duchu spoločného cieľa pomôcť podnikateľom ho aj my podporíme, pán poslanec Baláž. Veľmi radi.
Dovoľte mi teda, aby som ja predstavila tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme my. Prvý z nich je ten, ktorý posúva účinnosť na 1. januára roku 2020, a to z toho dôvodu, pretože považujeme toto riešenie za to najčistejšie, najférovejšie voči podnikateľom a voči všetkým, ktorí sa, ktorí chcú dodržiavať zákon, by tú možnosť mali. Pretože vláda a štát a ktokoľvek, keď chce, aby niekto niečo dodržiaval, musí tie podmienky postaviť tak, aby boli dodržiavateľné. A dnes tie podmienky dodržiavateľné nie sú, čo koniec-koncov ste pripustili aj vy. Čiže prvý pozmeňujúci návrh sa týka posunutia tejto účinnosti.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý ste teda sa ním veľmi významne inšpirovali, je, aby sme posunuli to nepokutovanie až do konca roku a s tým, že sa má vypustiť podmienka, jedna z tých dvoch podmienok na nepokutovanie, a to je tá záväzná objednávka dodávateľovi, pretože predstavte si situáciu, že vy máte celé technické zariadenie od jednej dodávateľskej firmy a táto firma by vám mala, očakávate, že ak nechcete jednoducho nejaké drahšie riešenie riešiť, tak najlacnejšie, najlogickejšie a najrozumnejšie je chcieť ten upgrade od tej dodávateľskej firmy a štát touto podmienkou núti podnikateľovi dať niekomu zálohu, záväzne si od niekoho niečo objednávať, o kom vôbec dnes netušíme, či ten certifikát od štátu dostane. A ja som potom veľmi zvedavá, ako títo ľudia budú vymáhať tieto zaplatené zálohy od firmy, ktorá de facto stratí biznis, pretože nedostane certifikáciu.
Takže, ak dovolíte, ja si dovolím prečítať prvý pozmeňovák. Chcem upozorniť na to, že je to najčistejšie, najférovejšie riešenie a budeme veľmi radi, ak ho podporíte. V prípade, ak tento pozmeňovák prejde, tak o tom druhom nebude mať zmysel hlasovať. Pokiaľ neprejde, tak, samozrejme, ten druhý pozmeňovák má veľký význam. Dovolím si teda prečítať ten prvý. Poprosím o zastavenie času.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára, Eugena Jurzycu, Milana Laurenčíka, Alojza Baránika a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1552.
Bod 1. V názve zákona sa slovo "dopĺňa" nahrádza slovom "mení".
Bod 2. Článok 1 znie:
Čl. 1. Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 361/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 35/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 359/2015 Z. z., zákona č. 180/2017 Z. z., zákona č. 270/2017 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z. a zákona č. 9/2019 Z. z. sa mení takto:
1. V § 18ce ods. 3 sa slová "1. júla 2019" nahrádzajú slovami "1. januára 2020".
2. V § 18ce ods. 5 sa slová "1. júlu 2019" nahrádzajú slovami "1. januára 2020".
To zdôvodnenie som už povedala. Je to naozaj pomoc podnikateľom k tomu, aby mohli dodržiavať zákon, ak takýto zákon dodržiavať chcú. Budem veľmi rada, ak ho toto plénum podporí, pretože si myslím, že je to voči podnikateľskej obci ak nie slušnosť, tak aspoň férovosť. Druhý pozmeňujúci návrh prednesie môj kolega Jozef Rajtár.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Len som chcela informovať členov hospodárskeho výboru, že dnes o devätnástej máme zasadnutie v miestnosti č. 149. Takže hospodársky výbor, 149, 19.00. Ďakujem.