Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky dva materiály. Prvým je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie a druhým je Hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 a ich zameranie...
Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky dva materiály. Prvým je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie a druhým je Hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 a ich zameranie na rok 2019.
Základnou ambíciou oboch materiálov je odpočet, popis a náčrt ďalšieho vývoja v oblasti európskej a zahraničnej politiky. Predložené materiály sa napriek podobnému zameraniu neprekrývajú, ale dopĺňajú. Kým predložená výročná správa o našom členstve v Európskej únii má za cieľ poskytnúť prehľad aktivít a činnosti Slovenskej republiky v kontexte členstva v Európskej únii v roku 2018 a zadefinovať priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisií na rok 2019, hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky predkladá ucelený obraz vývoja v globálnom, ako aj v európskom kontexte. Oba materiály predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pravidelne, oba nadväzujú na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a výročná správa o roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii je zároveň napĺňaním ústavného zákona č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Kľúčovým východiskom oboch materiálov je hodnotové ukotvenie slovenskej zahraničnej politiky. Jeho prejavom je členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancií a podpora efektívneho multilateralizmu.
Tomu zodpovedajúcu ako východisko zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky sú definované tri základné piliere. Po prvé, európsky, po druhé, bezpečnostný a po tretie, multilaterálny. Hlavným posolstvom predkladaných dokumentov je, že Slovensko môže svoje záujmy najefektívnejšie presadzovať len spolu účasťou na rozhodovacích procesoch v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii a v multilaterálnom systéme založenom na rešpektovaní pravidiel medzinárodného práva a postavenia medzinárodných organizácií. Uvedené dlhodobo predstavovalo východiskový konsenzus slovenskej zahraničnej politiky. Napriek rastúcim zahraničnopolitickým a vnútropolitickým turbulenciám, alebo možno aj práve kvôli nim, nevidíme voči týmto pilierom našej zahraničnej politiky reálnu životaschopnú alternatívu.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k jednotlivým východiskovým pilierom bližšie. Po prvé, európsky pilier. Európska únia bola a zostáva základným životným priestorom Slovenska. Spoločensky, hospodársky aj politicky. S výnimkou jediného sú všetci naši susedia v Európskej únii, pričom aj ten jediný by sa tam veľmi rád dostal. Vďaka členstvu v Európskej únii máme dnes garanciu, že sa už nebude v Európe rozhodovať o nás bez nás. Slovensko prežíva dekádu sústavného hospodárskeho rastu a nebyť prepadu v roku 2009 kvôli svetovej hospodárskej kríze, bol by tento hospodársky rast počas nášho 15-ročného členstva v Európskej únii nepretržitý. To, samozrejme, neznamená, že situácia v Európskej únii je ružová. Ústredné benefity integrácie, vnútorný trh, schengenský systém a spoločná mena, čelili v uplynulých rokoch vážnym výzvam. Aj v roku 2018 prebiehalo úsilie o ich stabilizáciu. Treba si úprimne povedať, že v tomto úsilí sme ešte nedorazili do cieľa. Slovensko podporuje komplexné dobudovanie vnútorného trhu vrátane rozvoja digitálnej ekonomiky, ako aj prehlbovanie hospodárskej a menovej únie s cieľom jej ďalšej stabilizácie.
Komplikovaniu otázkou bola a zostáva migrácia. V roku 2018 sa podarilo dosiahnuť podstatnú redukciu ilegálnej migrácie z Afriky a Blízkeho východu. Avšak dohodnutý systémový prístup k migrácii samotnej na stole ešte nemáme. Povinné kvóty rozhodne takýmto riešením nie sú a dnes to už zrejme chápe celá Európska únia. Z nášho pohľadu musíme v prvom rade zabezpečiť ochranu vonkajšej hranice Európskej únie. Presadzujeme riešenie príčin migrácie primárne v krajinách jej pôvodu. Všetky tieto záležitosti sú nesmierne dôležité v čase, keď Európska únia samotná čelí akútnej transformácií. Jeden z našich členov odchádza. Únia diskutuje v jednom z najreformnejších viacročných finančných rámcov vo svojej histórii a jedny z najzásadnejších volieb do Európskeho parlamentu v dejinách Európskej únie sú za dverami.
Aj tri roky po bratislavskom summite zostáva agendou, ktorá, žiaľ, veľmi citeľne ovplyvňuje európsku politiku, brexit. Nechceli sme nechať nič na náhodu a som rád, že aj vďaka konštruktívnej spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky sa nám podarilo prijať lexbrexit, ktorým sme sa pripravili aj na prípad takzvaného tvrdého brexitu. Ten však nie je v našom záujme. Naďalej uprednostňujeme riadený odchod Veľkej Británie z Európskej únie. S Londýnom chceme mať dobré a obojstranne prínosné vzťahy aj po brexite. Ak napokon Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, budeme presadzovať vybudovanie úzkeho strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.
Zásadnou udalosťou tohto roka, ktorá pravdepodobne potvrdí zmeny na politickej mape Európskej únie, budú nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 25. mája. Tieto voľby môžu vygenerovať nielen novú víziu pre Európu, ale aj sily, ktorých snahou bude Úniu oslabiť. Očakávam, že nový Európsky parlament bude fragmentovejší. Chcem však veriť, že v konečnom dôsledku prevládne porozumenie spoločných európskych záujmov a pocitu zodpovednosti.
Na Slovensku vníma členstvo v Európskej únii pozitívne 51 % našich občanov, čo nie je zlé, ale zároveň to nie je číslo, ktoré nás môže uspokojovať.
Druhým pilierom je pilier bezpečnostný. Tento pilier je založený na našom členstve v Severoatlantickej aliancii. Viackrát som už vyjadril moje presvedčenie, že neexistuje efektívnejšia, lacnejšia a komplexnejšia obrana našej krajiny než prostredníctvom nášho členstva v Severoatlantickej aliancii. Na nové bezpečnostné výzvy a čoraz asertívnejšie správanie globálnych aktérov je však nutné reagovať. Na národnej úrovni navyšujeme investície v oblasti obrany a na úrovni spojencov pokračovala adaptácia Aliancie. V roku 2019 dosiahneme výdavky na obranu na úrovni 1,73 % hrubého domáceho produktu a do roku 2022 dosiahneme splnenie nášho záväzku obranných výdavkov na úrovni 2 % HDP s dvojročným predstihom oproti pôvodnému plánu.
Náš príspevok k spoločnému úsiliu spojencov o spoľahlivejšiu a akcieschopnejšiu alianciu sme potvrdili tiež vyslaním 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Slovenská republika sa zapojila aj do výcvikovo poradenskej aktivity NATO v Iraku. Udržali sme naše vojenské a finančné príspevky v Afganistane a v roku 2018 vykonávali aj úlohu kontaktného veľvyslanectva NATO v Sarajeve. V rámci politiky otvorených dverí NATO sme podporili pozvanie Severného Macedónska k rokovaniam o členstve, čo aj Národná rada Slovenskej republiky nedávno podporila svojím hlasovaním, a tiež sme podporili obranné reformy v Bosne Hercegovine, v Gruzínsku a na Ukrajine. NATO je naďalej jednou z najlepšie fungujúcich organizácií a efektívne plní svoju ústrednú funkciu, ktorou je garantovanie bezpečnosti svojich členských krajín. Slovenská republika v turbulentnom globálnom prostredí považovala za nevyhnutné pokračovať v intenzívnom transatlantickom dialógu o témach, v ktorých je možné dosiahnuť viac spoločnými, než unilaterálnymi krokmi.
Teší nás, že toto úsilie sa pretavilo do nedávneho prijatia predsedu vlády Slovenskej republiky Petra Pellegriniho v Bielom dome prezidentom Donaldom Trumpom. Stretnutie potvrdilo nielen posilňovanie politického dialógu Slovenskej republiky so Spojenými štátmi, ale aj obnovený záujem Spojených štátov o spoluprácu s našim stredoeurópskym regiónom. A hoci bezpečnostná spolupráca zostáva v jadre našich vzťahov, rokovania odkryli široký rámec možnosti spolupráce aj v ďalších oblastiach.
Reakciou na nárast hybridných hrozieb bolo schválenie koncepcie boja proti hybridným hrozbám vládou Slovenskej republiky v júli 2018. Špecifických aspektom v tomto úsilí je boj s dezinformáciami. V podmienkach nášho rezortu odpovedáme zvýšeným dôrazom na strategickú komunikáciu. V roku 2018 sme zintenzívnili komplexný program komunikácie európskych tém v rámci projektu #MYSMEEU. Diskutovali sme v rámci neho so študentami vysokých a stredných škôl v rôznych regiónoch. Od roku 2018 sme taktiež jednou z piatich pilotných krajín projektu strategickej komunikácie NATO – #MYSMENATO. Veľmi dôležité však je uvedomiť si, že strategická komunikácia len zo strany nášho rezortu nestačí. Boj s dezinformáciami a hybridnými útokmi je prierezovou úlohou všetkých vládnych rezortov a celej našej spoločnosti a v tomto smere nás čaká ešte mnoho práce.
Silu dezinformácií môžeme naplno sledovať aj v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o dohode o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi. Cielené prekrúcanie faktov a vyvolávanie hystérie s vidinou politického zisku nielenže zbytočne polarizuje spoločnosť, ale aj oslabuje medzinárodné postavenie Slovenska. Chcem preto jasne povedať, že nie je pravda, že uzatvorenie dohody bude znamenať, že americkí vojaci si budú môcť na slovenskom území robiť čo budú chcieť. Nie je pravda, že dohoda bude znamenať vybudovanie amerických základní na našom území. Nie je pravda, že Estónsko ľutuje dohodu, takúto dohodu so Spojenými štátmi. Nie je pravda, že by Slovenská republika stratila podpisom dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi suverenitu. Suverenita Slovenskej republiky nie je v súčasnosti nijako ohrozená. Ani rokovaniami o dohode so Spojenými štátmi, ani nijakým iným spôsobom. Ak sa snaží niekto vyvolať pocit ohrozenia, robí to pre vlastný politický záujem a veľmi nebezpečne sa zahráva so stabilitou a bezpečnosťou nášho štátu.
Naozaj si myslíme, že Maďarsko, pobaltské krajiny alebo spolu 19 krajín Európskej únie, ktoré takúto dohodu uzatvorili so Spojenými štátmi, stratili svoju suverenitu? Ako a v čom sa to prejavilo?
Rozmýšľame o tejto otázke naozaj s ohľadom na náš záujem?
Budeme sa cítiť bezpečnejšie, keď všetky okolité krajiny využijú možnosť spolupráce so Spojenými štátmi pri modernizácii svojej infraštruktúry, len my nie?
Nestaneme sa náhodou najzraniteľnejším štátom, ktorý by bol prvý na rade v prípade konfliktu, pretože by sa nedokázal brániť efektívne ako okolité krajiny?
Ako toto posilní našu suverenitu?
Zachovanie suverenity Slovenskej republiky a žiadna trvalá prítomnosť sú od začiatku dva základné princípy slovenskej pozície v prebiehajúcich rokovaniach. Od začiatku a na tom sa nič nezmenilo. Rokujeme so Spojenými štátmi ako rovní s rovným. Sme spojenci. Širšia a hlbšia spolupráca v oblasti obrany pomáha bezpečnosti obidvoch našich krajín. Keďže rokujeme ako rovnocenní partneri, pokiaľ nebudú s výsledným textom spokojné obidve strany, neexistuje žiadna dohoda.
Tretím pilierom našej zahraničnej politiky je multilaterálna oblasť. V dôsledku riešenia aktuálnych vonkajších výziev a hroziacej nestability, ako aj nárastu unilateralizmu, porušovania medzinárodného práva a oslabovania medzinárodných inštitúcií nadobúda táto agenda mimoriadny význam. V globálnej politike prebieha formovanie nových politických a ekonomických mocenských centier. Výsledkom je oslabenie tradičných rámcov medzinárodných vzťahov vrátane základných princípov multilateralizmu. Slovensko na tieto javy reaguje aktívne a v ostatných rokoch preberáme zodpovedné úlohy na čele medzinárodných organizácií. Tak tomu bolo počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ako aj v roku 2019, kedy sme sa prebrali ročné predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zameriavame sa na aktívne presadzovanie priorít v troch hlavných oblastiach: prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov, bezpečná budúcnosť a efektívny multilateralizmus.
V centre priorít je človek. Úsilím nášho predsedníctva je zlepšenie bezpečnosti ľudí, ich života a snaha o dodržiavanie týchto cieľov účastníckymi štátmi OBSE. Primárnym záujmom nášho predsedníctva však zostáva situácia na Ukrajine. Chceme maximálne využiť príležitosti, ktoré nám predsedníctvo ponúka. Okrem uvedeného je prejavom našej silnej angažovanosti v multilaterálnej oblasti aj to, že od 1. januára 2018 je Slovenská republika na obdobie troch rokov členom Rady OSN pre ľudské práva, najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu Organizácie Spojených národov.
Slovensko bolo v uplynulom roku aktívne aj v rámci agendy medzinárodného krízového manažmentu. Vyzdvihnúť možno prevzatie celého sektora 4 v mierovej misii OSN na Cypre od 1. septembra 2018. Ide o dôležitý národný príspevok a zároveň aj ocenenie práce slovenského kontingentu. Počet slovenských príslušníkov sa zvýšil zo 160 na 242. Okrem toho bol dialóg cyperských politikov sprostredkovaný slovenskou diplomaciou jedinou pravidelnou bikomunitnou aktivitou na rozdelenom ostrove v minulom roku.
Štvrtou skupinou priorít sú regionálne priority. Popri multilaterálnych aktivitách prebiehal aj intenzívny rozvoj vzťahov so susednými štátmi, regionálnymi iniciatívami a kľúčovými bilaterálnymi partnermi. Už tradične boli najdôležitejšie vzťahy so susedmi. Naša filozofia je založená na pochopení toho, že hodnota nášho domu sa odvíja aj od kvality vzťahov s našimi susedmi. V tomto kontexte treba vnímať ambíciu Slovenskej republiky prezentovať Vyšehradskú skupinu ako platformu, ktorá umožňuje predstaviť strednú Európu ako relevantnú súčasť silnej Európskej únie.
Po prevzatí ročného predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke sa Slovensko zameralo na tri hlavné priority: silnú Európu, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia. Usilujeme sa profilovať Vyšehradskú štvorku ako konštruktívne zoskupenie, ktoré prispieva k riešeniu výziev a problémov stojacich pred európskym spoločenstvom, ale aj za jeho hranicami, a aktívne na to využívame aj formát V4+. Vo vzťahu k dvom tradične prioritným regiónom našej zahraničnej politiky – východnej Európe a západnému Balkánu sme naďalej pristupovali s presvedčením, že rozširovanie integrácie a s tým spojených hodnôt, štandardov a prosperity je najlepším spôsobom stabilizácie týchto regiónov. Ako som už povedal, vo východnom susedstve najväčšou aktuálnou výzvou zostáva konflikt na Ukrajine a jeho možné presahy na záujmy Slovenskej republiky. Slovensko podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a očakáva plnú implementáciu Minských dohôd. To je však beh na dlhú trať. Preto sme do popredia našich aktivít postavili zároveň aj zlepšenie humanitárnej situácie ľudí žijúcich po oboch stranách línie kontaktu. V neposlednom rade je tu Rusko, taktiež s nevyužitým potenciálom, s ktorým sa usilujeme viesť zmysluplný dialóg v rámci objektívne daných limitov.
Dovoľte niekoľko slov o prierezových aktivitách. Pretože okrem multilaterálnych a regionálnych priorít realizujeme aj množstvo úloh, ktoré majú prierezový charakter a týkajú sa viacerých regiónov aj agend. V roku 2018 sme vykonávali množstvo aktivít v oblasti verejnej a kultúrnej diplomacie, keďže to bol rok spomienkových podujatí spojených so založením a formovaním našej štátnosti. V tomto roku si pre zmenu pripomíname udalosti určujúce hodnotovú orientáciu našej krajiny, 30. výročie Nežnej revolúcie a 15. výročie vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Stálou prioritou našej zahraničnej politiky zostáva ochrana záujmov našich občanov v zahraničí a poskytovanie pomoci v núdzi.
Úspešne sme realizovali aj aktivity v oblasti slovenskej rozvojovej spolupráce. Dynamickým vývojom prechádzala aj naša ekonomická diplomacia. Získavanie nových a udržanie osvedčených investícií na Slovensku, podpora slovenského exportu a pomoc slovenským podnikateľským subjektom v medzinárodnej konkurencii zostávajú jej konštantnými prioritami.
Potvrdením vysokého ratingu Slovenska je aj získanie pozície predsedníckej krajiny Rady OECD na ministerskej úrovni v roku 2019. Ide o prvé predsedníctvo Slovenskej republiky od nášho vstupu do tejto organizácie v roku 2000 a zároveň sme prvou krajinou stredoeurópskeho regiónu, ktorá bude predsedať Rade OECD. Našou témou, ktorá bude dominovať na zasadnutí ministerskej rady OECD už na budúci týždeň v Paríži, bude „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Všetky tieto prierezové oblasti majú jedno spoločné: sú zamerané na občanov, majú priamy presah na ich každodenný život, ich blahobyt a bezpečnosť. A to je to, o čo nám v konečnom dôsledku ide.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcel som využiť toto úvodné slovo na doslovné prerozprávanie oboch dokumentov, ktoré máte pred sebou, ale na zdôraznenie kľúčových momentov minulého a tohto roka a predstavenie základnej filozofie, ktorá nás pri realizácii zahraničnej a európskej politiky vedie. Na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sme presvedčení, že Slovensko musí zostať zodpovedným, dôveryhodným a solidárnym partnerom. Posolstvom týchto materiálov je potvrdenie reputácie Slovenska ako čitateľného, spoľahlivého a rozhodného člena Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, regionálnych zoskupení a medzinárodných organizácií. Verím, že pre toto predsavzatie získam v pléne podporu naprieč politickým spektrom.
V tejto súvislosti chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky a jej výborom za spoluprácu, bez ktorej by nebolo možné efektívne realizovať európske a zahraničnopolitické úlohy, a to aj vo svetle rastúcej úlohy národných parlamentov v ich snahe byť piliermi demokratickej legitimity i efektívneho fungovania Únie. Chcem zdôrazniť, že európska a zahraničná politika Slovenskej republiky sa týka nás všetkých. Národnú radu Slovenskej republiky v tomto úsilí vnímame ako dôležitého aktéra a partnera.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na oboch predkladaných materiálov si vás dovoľujem požiadať, aby ste materiál prerokovali a vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis