Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

14.2.2019 o 14:45 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

17.10.2019 15:05 - 15:06 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, táto francúzska iniciatíva rozvíja vojenské spôsobilosti európskych krajín, pričom samotné budovanie kapacít prebieha mimo rámcov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Jej cieľom je nadobudnúť vojenské spôsobilosti, ktoré môžu zúčastnené štáty využiť podľa svojho uváženia, či už v rámci misie a operácie Európskej únie, NATO, OSN, alebo aj v ad hoc koalícii skupiny krajín. Do iniciatívy je v súčasnosti zapojených 13 štátov Európskej únie, Nórsko je zapojené ako jediná nečlenská krajina a po brexite bude aj Veľká Británia.
Slovenská republika podporuje budovanie a posilňovanie európskych obranných spôsobilostí pri zaistení komplementárnosti a koherencie EÚ a NATO. Proces vytvárania európskych intervenčných síl pozorne sledujeme. Zo zahranično-politického hľadiska vnímame vytvorenie týchto síl ako posilnenie vojenských spôsobilostí európskych krajín, ktoré v konečnom dôsledku posilní samotnú Úniu a NATO a umožní aktívnejšie pôsobenie európskych krajín na medzinárodnej scéne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

17.10.2019 14:45 - 14:51 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vnímam to jednoznačne ako dobrú správu. Viem, som informovaný, že práve pred chvíľou bola v Bruseli ohlásené dosiahnutie dohody.
My stále hovoríme, že najhoršie zo všetkých riešení by bol brexit bez dohody. Samozrejme, tá dohoda, ako bola doho..., ako je vyrokovaná, neprekračuje žiadne červené čiary, to znamená, neohrozuje integritu vnútorného trhu Európskej únie. Samozrejme, ešte musí prejsť schválením v britskom parlamente, čo podľa najnovších čísiel vyzerá byť pomerne napäto. Premiér Johnson potrebuje 320 hlasov a podľa tých informácií, ktoré prichádzajú, má v tejto chvíli 321, ak nikto nezlyhá. A posledný termín na to, aby britská strana dohodu schválila a nemusela žiadať o predĺženie termínu brexitu, je táto sobota 19. októbra. Čiže máme dva dni na to, aby sme vedeli, či britská strana s touto dohodou súhlasí. Líder opozície Jeremy Corbyn už túto dohodu odmietol, pretože podľa jeho názoru vytvára hranicu medzi Severným Írskom a zvyškom Veľkej Británie v Írskom mori.
Takže prajme si, aby dohoda bola schválená. Sme presvedčení, že v tejto chvíli je to najlepšie možné riešenie.
Skryt prepis
 

17.10.2019 14:45 - 14:51 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, medzirezortná konzultačná - a teda nie koordinačná - skupina pre boj proti dezinformáciám a strategickú komunikáciu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vznikla v marci 2019 ako ad hoc konzultačný nástroj oddelenia strategickej komunikácie nášho rezortu osobitne v reakcii na odporúčania Akčného plánu Európskej únie proti dezinformáciám z 5. decembra 2018 vrátane účasti expertov občianskeho sektora.
Ako ad hoc konzultačný nástroj preto, lebo v Slovenskej republike pre túto oblasť doteraz neexistoval legislatívny rámec ani nadrezortný koordinačný mechanizmus. Táto oblasť musí byť v budúcnosti koordinovaná v zmysle prístupov hollow government alebo hollow society z pozície centrálneho nadrezortného útvaru, a nie z pozície jediného rezortu. Téma sa diskutuje v Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky. Jej terminologická komisia nedávno prijala definíciu strategickej komunikácie.
Skupina zároveň vznikla z okamžitej potreby a v podmienkach neexistencie príslušných zákonov v krátkom období aspoň metodicky pripraviť expertov na príslušných rezortoch na európske voľby v máji 2019 z pohľadu možných dezinformačných kampaní, ďalej šíriť povedomie o orgánoch v Slovenskej republike a Európskej únii kompetentných konať v tej-ktorej oblasti, ako sú napríklad kybernetické a ďalšie hybridné útoky a o európskej koordinácii týchto príprav.
Jedným z viacerých koordinačných útvarov Európskej únie pred európskymi voľbami bola práve v I. polroku 2019 európska sieť spolupráce pre ochranu integrity európskych volieb a demokratických inštitúcií Európskej únie, v ktorej Slovenskú republiku zastupoval v tom období vedúci oddelenia strategickej komunikácie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
V iných pracovných skupinách Európskej únie k téme eurovolieb však boli zastúpené ďalšie rezorty: ministerstvo vnútra, odbor volieb, referend a politických strán, útvary kybernetickej ochrany, útvar boja proti hybridným hrozbám v kancelárii Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, ktoré v konzultačnej skupine informovali o svojich získaných informáciách a skúsenostiach. Iniciatíva konzultačnej skupiny v agende volieb sa po eurovoľbách skončila, pretože na základe nami iniciovanej diskusie a rozhovorov v Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky pán predseda vlády listom požiadal pani ministerku vnútra vytvoriť medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá by sa venovala organizačnému a legislatívnemu rámcu ochrany volebných procesov a demokratických inštitúcií v Slovenskej republike pred dezinformačnými a ďalšími útokmi na internete.
Táto nová medzirezortná pracovná skupina, citujem: „pre úpravu pravidiel vedenia volebnej kampane a politickej reklamy na internete“ koordinovaná odborom volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola prvýkrát zvolaná 16. septembra 2019. Rezort zahraničných vecí vníma nominovaných dvoch expertov.
Činnosť našej konzultačnej expertnej skupiny bude na ad hoc báze do vytvorenia riadneho nadrezortného koordinačného mechanizmu pre boj s dezinformáciami pokračovať. Okrem informovania o vývoji v tematike napríklad v pracovnej skupine systému rýchlej reakcie európskej služby vonkajšej činnosti vyplývajúceho práve z Akčného plánu Európskej únie proti dezinformáciám totiž ponúkame nami organizované projekty budovania kapacít štátnej správy v oblasti boja proti dezinformáciám s účasťou zahraničných partnerov, expertov, výmenných skúseností s nimi vo viacerých dimenziách tejto agendy alebo iné zahraničné iniciatívy.
Skončil som, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.5.2019 17:25 - 17:32 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za živú diskusiu a za všetky prezentované názory, ktoré, samozrejme, sú legitímne v parlamentnej demokracii. Ja sa nemôžem a nemám ani kapacitu, ani ambíciu sa podrobne pristaviť pri všetkom, čo bolo povedané. Ak dovolíte, len veľmi rýchlo.
K pani poslankyni Zemanovej. Ten materiál veľmi explicitne hovorí, že materiál bol vypracovaný na základe podkladov dodaných rezortami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ja nemám ani kapacitu, ani kompetenciu, aby som ich kontroloval. Tie tri veci, ktoré ste spomenuli, tak nespadajú do kompetencie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. A tým viac, že Agenda 2030 je vnútorná agenda, ktorú koordinuje podpredseda vlády Raši. Samozrejme, splnomocnenec pre Gabčíkovo je pod ministerstvom dopravy a tie biotopy a výruby, viete dobre, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. S dôverou sa na nich môžte obrátiť. Ja naozaj musím dôverovať mojim kolegom, že tam dali to, čo tam dali, a nemám inú možnosť.
Pán poslanec Paška, tie veci, ktoré ste hovorili o vývoze zisku a platovej diskriminácii, sú samozrejme dôležité a závažné, ale zase my nemôžme vstúpiť do rokovania bez toho, aby sme nemali odkomunikovanú pozíciu vlády, kde kľúčovými rezortami sú ministerstvo hospodárstva, financií, práce, sociálnych vecí, zamestnávatelia, odbory. Práve to má veľké dopady. Pokiaľ takáto pozícia bude, my sme pripravení do toho vstúpiť. Ale vravím, také rozhodnutie je politické rozhodnutie. Nehovoriac aj o tom, že pokiaľ prinútime Volkswagen, aby platil na Slovensku toľko, koľko platí v Nemecku, otázka je, či bude chcieť mať fabriku na Slovensku, lebo povedzme si na rovinu, že naša konkurencieschopnosť vyplýva aj z toho, že sme lacnejší.
Tri pani poslankyne, pani Verešová, Remišová aj Gaborčáková sa vyjadrovali k téme náboženskej slobody. Chcel by som povedať, že jej venujeme pozornosť aj v rámci nášho členstva v Rade pre ľudské práva. V marci sme zhodou okolností, tohto roka, zorganizovali špeciálnu diskusiu k otázkam náboženskej slobody v Ženeve aj za účasti splnomocnenca Európskej únie Jána Figeľa. Snažíme sa využívať aj našu rozvojovú pomoc, napríklad v krajinách Stredného východu, ako je Irak alebo Libanon, Sýria, sme podporili viacero projektov, ktoré si podali Vysoká školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety alebo Caritas Slovakia, ale sme pripravení hovoriť aj komplexnejšie o tejto téme. Samozrejme, na rozvojovú pomoc potrebujeme projekty, ktoré spĺňajú nejaké definície a charakteristiky, ale veľmi rád sa s vami stretneme na pôde ministerstva a porozprávame sa detailnejšie.
Pán poslanec Klus ako tradične ma zasypal množstvom otázok. Čiastočne sme ich zodpovedali počas obeda a čiastočne už nám dôverujete, že dostanete odpoveď tak, aby sme nemuseli zdržiavať celé plénum.
V každom prípade chcem oceniť alebo vyjadriť moje potešenie nad tým, že viacerí z vás ocenili prácu rezortu diplomacie, prácu, ktorú vykonávame pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti európskej zahraničnej politiky. Zároveň sa mi však žiada povedať, že parlamentná diskusia o týchto otázkach nebola nikdy tak názorovo polarizovaná, ako je v súčasnosti. Cítime, že zahraničná politika sa stáva výraznou súčasťou vnútroštátnej politiky, čo by bolo pozitívne, nebyť čoraz častejšieho spochybňovania našej orientácie, ku ktorej sme sa prihlásili a o ktorú sme sa snažili prakticky od vzniku Slovenskej republiky.
Prieskumy ukazujú, že väčšina občanov podporuje naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Našou úlohou teda je, aby sme túto podporu nespochybňovali my sami a neohrozovali tak naše strategické štátne záujmy. Výhody poznáme všetci a sú objektívne nespochybniteľné. Asi najdôležitejšie sú bezpečnosť a prosperita, a to nám práve tieto dve zoskupenia poskytujú. Neexistuje alternatíva, ktorá by garantovala Slovensku a jeho občanom väčšiu bezpečnosť a prosperitu, než je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Ak máme rôzne názory na jednotlivé európske politiky alebo čiastkové medzinárodné dohody, je len vecou vzájomného dialógu a argumentácie, aby sme našli prijateľný konsenzus. Aj keď vieme, ako ťažko sa niekedy dosahuje, musíme sa o to usilovať práve v záujme Slovenskej republiky. A aj to je cieľ týchto dvoch dokumentov, ktoré prinášajú reálny obraz o tom, kde sa Slovenská republika v týchto zásadných otázkach nachádza, akým výzvam sme museli čeliť v ostatnom roku a čo nás ešte čaká.
Veľkým testom, ktorý nás v Únii čaká už o dva týždne, sú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré nám ukážu reálny obraz o náladách našej, aj európskej verejnosti. Ako sa ukazuje, najväčšou výzvou tento rok pre Slovensko už nie je len dostatočná účasť našich občanov, ale aj to, aby nás v Európskom parlamente zastupovali poslanci, ktorí majú záujem o rozvíjanie európskeho projektu a nie o jeho deštrukciu.
Kontext je však širší, európsky aj globálny. Musíme sa vysporiadať s brexitom, výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, definovaním priorít Európskej únie na ďalších päť rokov, ale aj meniacim sa a často turbulentným globálnym prostredím. Medzi ne bude nesporne patriť, aké nástroje nájdeme na riešenie klimatických zmien, migračných tokov, kybernetických útokov, zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie, rastúceho extrémizmu, technologickej revolúcie a bezpečnosti. Na tieto výzvy nenájdeme odpoveď sami v našom päťmiliónovom Slovensku. Nájdeme ich predovšetkým v spolupráci s našimi prirodzenými partnermi v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V týchto zoskupeniach sa náš hlas znásobuje. Sme spolutvorcami všetkých rozhodnutí, a preto prinášajme, prosím, konštruktívne a nie deštruktívne pozície na rokovací stôl. Pozície, ktoré budú mať potenciál získať si partnerov a zlepšiť inštitucionálne fungovanie a vzájomnú súdržnosť.
Predpokladom nášho úspechu je však dôveryhodnosť, čitateľnosť a kredibilita našich pozícií. Tie musia vychádzať z dohody na domácej pôde. Venujme sa preto skutočným problémom a v nich hľadajme kompromis a obhajujme strategický národný záujem. Nevytvárajme si problémy imaginárne. Potrebujeme spoľahlivé spojenectvá a ich predpokladom je aj naša dôveryhodnosť. V súčasnom turbulentnom svete nám totiž nikto nič nedaruje.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.5.2019 9:01 - 9:20 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky dva materiály. Prvým je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie a druhým je Hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 a ich zameranie na rok 2019.
Základnou ambíciou oboch materiálov je odpočet, popis a náčrt ďalšieho vývoja v oblasti európskej a zahraničnej politiky. Predložené materiály sa napriek podobnému zameraniu neprekrývajú, ale dopĺňajú. Kým predložená výročná správa o našom členstve v Európskej únii má za cieľ poskytnúť prehľad aktivít a činnosti Slovenskej republiky v kontexte členstva v Európskej únii v roku 2018 a zadefinovať priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisií na rok 2019, hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky predkladá ucelený obraz vývoja v globálnom, ako aj v európskom kontexte. Oba materiály predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pravidelne, oba nadväzujú na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a výročná správa o roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii je zároveň napĺňaním ústavného zákona č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Kľúčovým východiskom oboch materiálov je hodnotové ukotvenie slovenskej zahraničnej politiky. Jeho prejavom je členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancií a podpora efektívneho multilateralizmu.
Tomu zodpovedajúcu ako východisko zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky sú definované tri základné piliere. Po prvé, európsky, po druhé, bezpečnostný a po tretie, multilaterálny. Hlavným posolstvom predkladaných dokumentov je, že Slovensko môže svoje záujmy najefektívnejšie presadzovať len spolu účasťou na rozhodovacích procesoch v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii a v multilaterálnom systéme založenom na rešpektovaní pravidiel medzinárodného práva a postavenia medzinárodných organizácií. Uvedené dlhodobo predstavovalo východiskový konsenzus slovenskej zahraničnej politiky. Napriek rastúcim zahraničnopolitickým a vnútropolitickým turbulenciám, alebo možno aj práve kvôli nim, nevidíme voči týmto pilierom našej zahraničnej politiky reálnu životaschopnú alternatívu.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k jednotlivým východiskovým pilierom bližšie. Po prvé, európsky pilier. Európska únia bola a zostáva základným životným priestorom Slovenska. Spoločensky, hospodársky aj politicky. S výnimkou jediného sú všetci naši susedia v Európskej únii, pričom aj ten jediný by sa tam veľmi rád dostal. Vďaka členstvu v Európskej únii máme dnes garanciu, že sa už nebude v Európe rozhodovať o nás bez nás. Slovensko prežíva dekádu sústavného hospodárskeho rastu a nebyť prepadu v roku 2009 kvôli svetovej hospodárskej kríze, bol by tento hospodársky rast počas nášho 15-ročného členstva v Európskej únii nepretržitý. To, samozrejme, neznamená, že situácia v Európskej únii je ružová. Ústredné benefity integrácie, vnútorný trh, schengenský systém a spoločná mena, čelili v uplynulých rokoch vážnym výzvam. Aj v roku 2018 prebiehalo úsilie o ich stabilizáciu. Treba si úprimne povedať, že v tomto úsilí sme ešte nedorazili do cieľa. Slovensko podporuje komplexné dobudovanie vnútorného trhu vrátane rozvoja digitálnej ekonomiky, ako aj prehlbovanie hospodárskej a menovej únie s cieľom jej ďalšej stabilizácie.
Komplikovaniu otázkou bola a zostáva migrácia. V roku 2018 sa podarilo dosiahnuť podstatnú redukciu ilegálnej migrácie z Afriky a Blízkeho východu. Avšak dohodnutý systémový prístup k migrácii samotnej na stole ešte nemáme. Povinné kvóty rozhodne takýmto riešením nie sú a dnes to už zrejme chápe celá Európska únia. Z nášho pohľadu musíme v prvom rade zabezpečiť ochranu vonkajšej hranice Európskej únie. Presadzujeme riešenie príčin migrácie primárne v krajinách jej pôvodu. Všetky tieto záležitosti sú nesmierne dôležité v čase, keď Európska únia samotná čelí akútnej transformácií. Jeden z našich členov odchádza. Únia diskutuje v jednom z najreformnejších viacročných finančných rámcov vo svojej histórii a jedny z najzásadnejších volieb do Európskeho parlamentu v dejinách Európskej únie sú za dverami.
Aj tri roky po bratislavskom summite zostáva agendou, ktorá, žiaľ, veľmi citeľne ovplyvňuje európsku politiku, brexit. Nechceli sme nechať nič na náhodu a som rád, že aj vďaka konštruktívnej spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky sa nám podarilo prijať lexbrexit, ktorým sme sa pripravili aj na prípad takzvaného tvrdého brexitu. Ten však nie je v našom záujme. Naďalej uprednostňujeme riadený odchod Veľkej Británie z Európskej únie. S Londýnom chceme mať dobré a obojstranne prínosné vzťahy aj po brexite. Ak napokon Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, budeme presadzovať vybudovanie úzkeho strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.
Zásadnou udalosťou tohto roka, ktorá pravdepodobne potvrdí zmeny na politickej mape Európskej únie, budú nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 25. mája. Tieto voľby môžu vygenerovať nielen novú víziu pre Európu, ale aj sily, ktorých snahou bude Úniu oslabiť. Očakávam, že nový Európsky parlament bude fragmentovejší. Chcem však veriť, že v konečnom dôsledku prevládne porozumenie spoločných európskych záujmov a pocitu zodpovednosti.
Na Slovensku vníma členstvo v Európskej únii pozitívne 51 % našich občanov, čo nie je zlé, ale zároveň to nie je číslo, ktoré nás môže uspokojovať.
Druhým pilierom je pilier bezpečnostný. Tento pilier je založený na našom členstve v Severoatlantickej aliancii. Viackrát som už vyjadril moje presvedčenie, že neexistuje efektívnejšia, lacnejšia a komplexnejšia obrana našej krajiny než prostredníctvom nášho členstva v Severoatlantickej aliancii. Na nové bezpečnostné výzvy a čoraz asertívnejšie správanie globálnych aktérov je však nutné reagovať. Na národnej úrovni navyšujeme investície v oblasti obrany a na úrovni spojencov pokračovala adaptácia Aliancie. V roku 2019 dosiahneme výdavky na obranu na úrovni 1,73 % hrubého domáceho produktu a do roku 2022 dosiahneme splnenie nášho záväzku obranných výdavkov na úrovni 2 % HDP s dvojročným predstihom oproti pôvodnému plánu.
Náš príspevok k spoločnému úsiliu spojencov o spoľahlivejšiu a akcieschopnejšiu alianciu sme potvrdili tiež vyslaním 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Slovenská republika sa zapojila aj do výcvikovo poradenskej aktivity NATO v Iraku. Udržali sme naše vojenské a finančné príspevky v Afganistane a v roku 2018 vykonávali aj úlohu kontaktného veľvyslanectva NATO v Sarajeve. V rámci politiky otvorených dverí NATO sme podporili pozvanie Severného Macedónska k rokovaniam o členstve, čo aj Národná rada Slovenskej republiky nedávno podporila svojím hlasovaním, a tiež sme podporili obranné reformy v Bosne Hercegovine, v Gruzínsku a na Ukrajine. NATO je naďalej jednou z najlepšie fungujúcich organizácií a efektívne plní svoju ústrednú funkciu, ktorou je garantovanie bezpečnosti svojich členských krajín. Slovenská republika v turbulentnom globálnom prostredí považovala za nevyhnutné pokračovať v intenzívnom transatlantickom dialógu o témach, v ktorých je možné dosiahnuť viac spoločnými, než unilaterálnymi krokmi.
Teší nás, že toto úsilie sa pretavilo do nedávneho prijatia predsedu vlády Slovenskej republiky Petra Pellegriniho v Bielom dome prezidentom Donaldom Trumpom. Stretnutie potvrdilo nielen posilňovanie politického dialógu Slovenskej republiky so Spojenými štátmi, ale aj obnovený záujem Spojených štátov o spoluprácu s našim stredoeurópskym regiónom. A hoci bezpečnostná spolupráca zostáva v jadre našich vzťahov, rokovania odkryli široký rámec možnosti spolupráce aj v ďalších oblastiach.
Reakciou na nárast hybridných hrozieb bolo schválenie koncepcie boja proti hybridným hrozbám vládou Slovenskej republiky v júli 2018. Špecifických aspektom v tomto úsilí je boj s dezinformáciami. V podmienkach nášho rezortu odpovedáme zvýšeným dôrazom na strategickú komunikáciu. V roku 2018 sme zintenzívnili komplexný program komunikácie európskych tém v rámci projektu #MYSMEEU. Diskutovali sme v rámci neho so študentami vysokých a stredných škôl v rôznych regiónoch. Od roku 2018 sme taktiež jednou z piatich pilotných krajín projektu strategickej komunikácie NATO – #MYSMENATO. Veľmi dôležité však je uvedomiť si, že strategická komunikácia len zo strany nášho rezortu nestačí. Boj s dezinformáciami a hybridnými útokmi je prierezovou úlohou všetkých vládnych rezortov a celej našej spoločnosti a v tomto smere nás čaká ešte mnoho práce.
Silu dezinformácií môžeme naplno sledovať aj v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o dohode o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi. Cielené prekrúcanie faktov a vyvolávanie hystérie s vidinou politického zisku nielenže zbytočne polarizuje spoločnosť, ale aj oslabuje medzinárodné postavenie Slovenska. Chcem preto jasne povedať, že nie je pravda, že uzatvorenie dohody bude znamenať, že americkí vojaci si budú môcť na slovenskom území robiť čo budú chcieť. Nie je pravda, že dohoda bude znamenať vybudovanie amerických základní na našom území. Nie je pravda, že Estónsko ľutuje dohodu, takúto dohodu so Spojenými štátmi. Nie je pravda, že by Slovenská republika stratila podpisom dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi suverenitu. Suverenita Slovenskej republiky nie je v súčasnosti nijako ohrozená. Ani rokovaniami o dohode so Spojenými štátmi, ani nijakým iným spôsobom. Ak sa snaží niekto vyvolať pocit ohrozenia, robí to pre vlastný politický záujem a veľmi nebezpečne sa zahráva so stabilitou a bezpečnosťou nášho štátu.
Naozaj si myslíme, že Maďarsko, pobaltské krajiny alebo spolu 19 krajín Európskej únie, ktoré takúto dohodu uzatvorili so Spojenými štátmi, stratili svoju suverenitu? Ako a v čom sa to prejavilo?
Rozmýšľame o tejto otázke naozaj s ohľadom na náš záujem?
Budeme sa cítiť bezpečnejšie, keď všetky okolité krajiny využijú možnosť spolupráce so Spojenými štátmi pri modernizácii svojej infraštruktúry, len my nie?
Nestaneme sa náhodou najzraniteľnejším štátom, ktorý by bol prvý na rade v prípade konfliktu, pretože by sa nedokázal brániť efektívne ako okolité krajiny?
Ako toto posilní našu suverenitu?
Zachovanie suverenity Slovenskej republiky a žiadna trvalá prítomnosť sú od začiatku dva základné princípy slovenskej pozície v prebiehajúcich rokovaniach. Od začiatku a na tom sa nič nezmenilo. Rokujeme so Spojenými štátmi ako rovní s rovným. Sme spojenci. Širšia a hlbšia spolupráca v oblasti obrany pomáha bezpečnosti obidvoch našich krajín. Keďže rokujeme ako rovnocenní partneri, pokiaľ nebudú s výsledným textom spokojné obidve strany, neexistuje žiadna dohoda.
Tretím pilierom našej zahraničnej politiky je multilaterálna oblasť. V dôsledku riešenia aktuálnych vonkajších výziev a hroziacej nestability, ako aj nárastu unilateralizmu, porušovania medzinárodného práva a oslabovania medzinárodných inštitúcií nadobúda táto agenda mimoriadny význam. V globálnej politike prebieha formovanie nových politických a ekonomických mocenských centier. Výsledkom je oslabenie tradičných rámcov medzinárodných vzťahov vrátane základných princípov multilateralizmu. Slovensko na tieto javy reaguje aktívne a v ostatných rokoch preberáme zodpovedné úlohy na čele medzinárodných organizácií. Tak tomu bolo počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ako aj v roku 2019, kedy sme sa prebrali ročné predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zameriavame sa na aktívne presadzovanie priorít v troch hlavných oblastiach: prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov, bezpečná budúcnosť a efektívny multilateralizmus.
V centre priorít je človek. Úsilím nášho predsedníctva je zlepšenie bezpečnosti ľudí, ich života a snaha o dodržiavanie týchto cieľov účastníckymi štátmi OBSE. Primárnym záujmom nášho predsedníctva však zostáva situácia na Ukrajine. Chceme maximálne využiť príležitosti, ktoré nám predsedníctvo ponúka. Okrem uvedeného je prejavom našej silnej angažovanosti v multilaterálnej oblasti aj to, že od 1. januára 2018 je Slovenská republika na obdobie troch rokov členom Rady OSN pre ľudské práva, najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu Organizácie Spojených národov.
Slovensko bolo v uplynulom roku aktívne aj v rámci agendy medzinárodného krízového manažmentu. Vyzdvihnúť možno prevzatie celého sektora 4 v mierovej misii OSN na Cypre od 1. septembra 2018. Ide o dôležitý národný príspevok a zároveň aj ocenenie práce slovenského kontingentu. Počet slovenských príslušníkov sa zvýšil zo 160 na 242. Okrem toho bol dialóg cyperských politikov sprostredkovaný slovenskou diplomaciou jedinou pravidelnou bikomunitnou aktivitou na rozdelenom ostrove v minulom roku.
Štvrtou skupinou priorít sú regionálne priority. Popri multilaterálnych aktivitách prebiehal aj intenzívny rozvoj vzťahov so susednými štátmi, regionálnymi iniciatívami a kľúčovými bilaterálnymi partnermi. Už tradične boli najdôležitejšie vzťahy so susedmi. Naša filozofia je založená na pochopení toho, že hodnota nášho domu sa odvíja aj od kvality vzťahov s našimi susedmi. V tomto kontexte treba vnímať ambíciu Slovenskej republiky prezentovať Vyšehradskú skupinu ako platformu, ktorá umožňuje predstaviť strednú Európu ako relevantnú súčasť silnej Európskej únie.
Po prevzatí ročného predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke sa Slovensko zameralo na tri hlavné priority: silnú Európu, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia. Usilujeme sa profilovať Vyšehradskú štvorku ako konštruktívne zoskupenie, ktoré prispieva k riešeniu výziev a problémov stojacich pred európskym spoločenstvom, ale aj za jeho hranicami, a aktívne na to využívame aj formát V4+. Vo vzťahu k dvom tradične prioritným regiónom našej zahraničnej politiky – východnej Európe a západnému Balkánu sme naďalej pristupovali s presvedčením, že rozširovanie integrácie a s tým spojených hodnôt, štandardov a prosperity je najlepším spôsobom stabilizácie týchto regiónov. Ako som už povedal, vo východnom susedstve najväčšou aktuálnou výzvou zostáva konflikt na Ukrajine a jeho možné presahy na záujmy Slovenskej republiky. Slovensko podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a očakáva plnú implementáciu Minských dohôd. To je však beh na dlhú trať. Preto sme do popredia našich aktivít postavili zároveň aj zlepšenie humanitárnej situácie ľudí žijúcich po oboch stranách línie kontaktu. V neposlednom rade je tu Rusko, taktiež s nevyužitým potenciálom, s ktorým sa usilujeme viesť zmysluplný dialóg v rámci objektívne daných limitov.
Dovoľte niekoľko slov o prierezových aktivitách. Pretože okrem multilaterálnych a regionálnych priorít realizujeme aj množstvo úloh, ktoré majú prierezový charakter a týkajú sa viacerých regiónov aj agend. V roku 2018 sme vykonávali množstvo aktivít v oblasti verejnej a kultúrnej diplomacie, keďže to bol rok spomienkových podujatí spojených so založením a formovaním našej štátnosti. V tomto roku si pre zmenu pripomíname udalosti určujúce hodnotovú orientáciu našej krajiny, 30. výročie Nežnej revolúcie a 15. výročie vstupu do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Stálou prioritou našej zahraničnej politiky zostáva ochrana záujmov našich občanov v zahraničí a poskytovanie pomoci v núdzi.
Úspešne sme realizovali aj aktivity v oblasti slovenskej rozvojovej spolupráce. Dynamickým vývojom prechádzala aj naša ekonomická diplomacia. Získavanie nových a udržanie osvedčených investícií na Slovensku, podpora slovenského exportu a pomoc slovenským podnikateľským subjektom v medzinárodnej konkurencii zostávajú jej konštantnými prioritami.
Potvrdením vysokého ratingu Slovenska je aj získanie pozície predsedníckej krajiny Rady OECD na ministerskej úrovni v roku 2019. Ide o prvé predsedníctvo Slovenskej republiky od nášho vstupu do tejto organizácie v roku 2000 a zároveň sme prvou krajinou stredoeurópskeho regiónu, ktorá bude predsedať Rade OECD. Našou témou, ktorá bude dominovať na zasadnutí ministerskej rady OECD už na budúci týždeň v Paríži, bude „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Všetky tieto prierezové oblasti majú jedno spoločné: sú zamerané na občanov, majú priamy presah na ich každodenný život, ich blahobyt a bezpečnosť. A to je to, o čo nám v konečnom dôsledku ide.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcel som využiť toto úvodné slovo na doslovné prerozprávanie oboch dokumentov, ktoré máte pred sebou, ale na zdôraznenie kľúčových momentov minulého a tohto roka a predstavenie základnej filozofie, ktorá nás pri realizácii zahraničnej a európskej politiky vedie. Na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sme presvedčení, že Slovensko musí zostať zodpovedným, dôveryhodným a solidárnym partnerom. Posolstvom týchto materiálov je potvrdenie reputácie Slovenska ako čitateľného, spoľahlivého a rozhodného člena Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, regionálnych zoskupení a medzinárodných organizácií. Verím, že pre toto predsavzatie získam v pléne podporu naprieč politickým spektrom.
V tejto súvislosti chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky a jej výborom za spoluprácu, bez ktorej by nebolo možné efektívne realizovať európske a zahraničnopolitické úlohy, a to aj vo svetle rastúcej úlohy národných parlamentov v ich snahe byť piliermi demokratickej legitimity i efektívneho fungovania Únie. Chcem zdôrazniť, že európska a zahraničná politika Slovenskej republiky sa týka nás všetkých. Národnú radu Slovenskej republiky v tomto úsilí vnímame ako dôležitého aktéra a partnera.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na oboch predkladaných materiálov si vás dovoľujem požiadať, aby ste materiál prerokovali a vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.2.2019 14:53 - 14:54 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Minister Pompeo počas našich rozhovorov aj počas prijatia u predsedu vlády opakovane zdôrazňoval obrovský záujem Spojených štátov a tejto administratívy práve na férovej súťaži. Pravdou je, že v tom čase, keď o tom hovoril, tak mal na mysli Čínu a jej obchodné praktiky. My sme zdôrazňovali, že to isté očakávame aj vo vzťahu k vzťahom medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.
Spojené štáty sú presvedčené, že filozofia, ktorú oni presadzujú dnes v medzinárodných ekonomických vzťahoch, je založená na férovosti. Majú pocit, že doterajší systém bol voči nim neférový. My apelujeme na to, aby sme rešpektovali pravidlá, aby sme rešpektovali dohody, a zdôrazňujeme, že sme vždy pripravení rokovať, ale neradi by sme boli konfrontovaní s rozhodnutiami, ktoré sa nás dotýkajú a o ktorých sme neboli konzultovaní vopred.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.2.2019 14:51 - 14:52 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, zopakujem, že išlo o prvú návštevu ministra zahraničných vecí Spojených štátov na Slovensku po dvadsiatich rokoch, kedy nás v novembri 1999 navštívila vtedajšia ministerka Madeleine Albright. Počas môjho rokovania s ministrom Pompeom sme prerokovali bilaterálne otázky s dôrazom na spoluprácu v oblasti obrany, ale aj hospodárstva, rovnako tak aktuálne bezpečnostné a zahraničnopolitické témy. Informoval som ho o prioritách nášho predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Využil som stretnutie aj na zdôraznenie dôležitosti a praktického významu transatlantického partnerstva a tiež na prezentovanie postojov Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie k viacerým regionálnym i globálnym otázkam.
Sústredili sme sa na západný Balkán, kde sme hovorili o dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Hovoril som o ako o mojom videní v Bosne a Hercegovine. Diskutovali sme o ďalších aktuálnych témach, ako je Ukrajina, Rusko, Čína, Venezuela, ale tiež sme sa venovali aktuálnemu dianiu na Strednom a Blízkom východe a tiež na Kórejskom polostrove.
Počas rokovaní s mojím americkým partnerom sme hovorili aj o negatívnych následkoch amerických colných opatrení. Spojené štáty chcú byť partnerom Slovenska aj Európskej únie. Chceme pracovať v slobodnom a férovom systéme, kde je obchod vzájomný, existuje férová súťaž a obe ekonomiky rastú.
Návšteva potvrdila vysokú úroveň vzájomných vzťahov a spolupráce medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými a potvrdila vysoký kredit, ktorý Slovensko má u kľúčových zahraničných partnerov. Minister Pompeo počas návštevy opakovane ocenil našu krajinu, jej ekonomické výsledky a vyzdvihol ju ako príklad pre ostatných spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.2.2019 14:49 - 14:50 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Pán poslanec, zatiaľ som nedospel k pocitu, že ju nemám, a keby som k takému pocitu dospel, tak nemám vo svojom kresle čo hľadať. To mi je úplne jasné.
A v odpovedi na doplňujúcu otázku pána poslanca Klusa som povedal to, čo ma momentálne naozaj trápi, a to je, že Európska únia prechádza dôležitými vnútornými procesmi, z ktorých vyjde iná. A my by sme si nemali myslieť, že naše členstvo v Európskej únii je jazda na kolotoči zadarmo. My musíme naše, naše európske správanie dokazovať nielen na papieri pri prijímaní deklarácií, ale aj pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí. A každý raz, keď je Slovensko inde, než je Európska únia alebo než je veľká väčšina členských krajín Európskej únie, tak spochybňujeme naše európske ukotvenie. A to všetko nezostáva nepovšimnuté. A to všetko má dopad politický, ale všímajú si to aj investori, všímajú si to naši partneri v mnohých ďalších oblastiach.
A preto, ak nám záleží na tom, aby Slovensko bolo vnímané ako spoľahlivou krajinou a členskou krajinou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak by sme sa mali k tomu prihlásiť nielen verbálne, ale aj konkrétnymi rozhodnutiami. A fakt je, faktom je, že v ostatných týždňoch a mesiacoch bolo viac príležitostí, keď sme to mohli urobiť, a neurobili sme to.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.2.2019 14:45 - 14:47 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí sme presvedčení, že ako krajina musíme mať jasno v hodnotovom ukotvení našej zahraničnej politiky, ktorej základ musí byť v súlade s demokratickými hodnotami našich partnerov v Európskej únii.
Názory predstaviteľov jednotlivých politických strán smerom k Európskemu parlamentu nebudem komentovať.
K samotnej problematike Venezuely môžem iba uviesť, že Slovenská republika sa nezúčastnila na inaugurácii Nicolása Madura 10. januára v Caracase a týmto krokom jasne signalizovala, že nepovažuje voľby, v ktorých sa Maduro stal prezidentom krajiny, za legitímne a demokratické.
Slovenská republika ako súčasť Európskej únie a demokratického sveta považuje Národné zhromaždenie na čele s Juanom Quaidóom za legitímny orgán, demokraticky zvolených zástupcov ľudu Venezuely. Slovenská republika v línii s vyhláseniami vysokej komisárky pre zahraničnú politiku a členských krajín Európskej únie považuje mierové a inkluzívne demokratické riešenie k vyhláseniu nových demokratických prezidentských volieb za jedinú udržateľnú cestu zo súčasnej politickej slepej uličky a hlbokej spoločenskej a humanitárnej krízy. Slovenská republika podporuje demokratické riešenie situácie, a to aj prostredníctvom činnosti medzinárodnej kontaktnej skupiny. Z nášho pohľadu medzinárodná kontaktná skupina by nemala mať úlohu mediácie, ale mala by mať za cieľ dosiahnutie politického prechodu k novým voľbám.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí situáciu vo Venezuele vyhodnocuje, pričom samotný akt uznania krokov s tým spojených je suverénnou národnou kompetenciou každého štátu, preto konzultuje zahraničnopolitické a vnútroštátne aspekty tohto kroku.
Odhliadnuc od faktu, že Slovenská republika sa nepripojila k tým členským krajinám Európskej únie, ktoré formálne uznali Juana Quaidóa za dočasného prezidenta Venezuely, Slovenská republika uznáva Národné zhromaždenie a jeho predsedu za demokraticky zvoleného predstaviteľa ľudu Venezuely v rámci ústavných pravidiel.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 14.2.2019 14:36 - 14:36 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Hovorím áno. Nie, táto zmluva nie je vlastne nejakým legislatívnym základom pre tento proces, ale debaty o ďalšom prehlbovaní integrácie o budúcej podobe Európskej únie prebiehajú. Prebiehajú intenzívne práve medzi Francúzskom a Nemeckom. Je jasné smerovanie k prehĺbeniu integrácie tej skupiny, ktorá bude tvoriť jadro.
To, čo zaujíma nás, je, aby ten proces bol intenzívny, to znamená, aby v jadre boli všetky krajiny, ktoré spĺňajú podmienky, a nie tie, ktoré boli do jadra pozvané. A myslím, že viete, na čo teraz narážam.
A o to viac je zásadné, aby Slovensko v týchto chvíľach, v týchto dňoch a mesiacoch vystupovalo a prijímalo rozhodnutia ako európska krajina, aby naša účasť a príslušnosť v tomto jadre nemohla byť nikým spochybnená.
Skryt prepis