Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, možno bude širšia diskusia o tom druhom návrhu. Tento prvý návrh je vlastne novelizáciou ústavy, ktorá je zameraná na to, aby Národná rada mohla vytvárať vyšetrovacie výbory Národnej rady. Potrebujeme zmenu ústavy preto, že ešte v deväťdesiatych rokoch Ústavný súd rozhodol, že bez ústavnej opory v ústavnom texte nie je možné zriaďovať vyšetrovacie výbory, pretože podľa platného textu ústavy Národná rada nemá vyšetrovacie právomoci alebo právomoc zriaďovať vyšetrovacie výbory, aby som bol presný.
Priznám sa, že ja som tu spomenul, že dve poznámky k tomu by som chcel mať základné, že v minulosti som nebol veľkým prívržencom vyšetrovacích výborov, ale to zlyhávanie orgánov činných v trestnom konaní, takmer systematické a dlhoročné, znamená obrovskú frustráciu ľudí vo vzťahu k tomu, či aj v závažných kauzách vieme priniesť spravodlivosť. Táto frustrácia ľudí sa potom premieta, na Slovensku potom o to zvlášť do podpory extrémistických skupín, ktoré môžu veľmi ľahko tvrdiť aj tvrdia, že politické spektrum, ktoré na Slovensku dnes je, nevie zabezpečiť spravodlivosť a je potrebné to riešiť oveľa radikálnejšie, ako by sme si vedeli predstaviť podľa platného Trestného poriadku.
Druhá moja poznámka sa týka toho, že nie je to vôbec žiaden neštandardný inštitút. Práve naopak, my sme v neštandardnej situácii. Keď si zoberiete komparáciu, a to ma prekvapilo osobne, keď naši legislatívci mi urobili komparáciu právnej úpravy v krajinách Európskej únie, v dvadsaťosmičke, sú len dve krajiny, len dve krajiny, v ktorých parlament nemá možnosť zriaďovať vyšetrovacie výbory, Malta a Slovenská republika. Každý iný zákonodarný zbor má aj vyšetrovacie právomoci. A preto taká hlavná výtka, parlament nemá čo vyšetrovať, tak zdá sa, že len na Slovensku a na Malte sme prišli k tomuto princípu. Inde to proste nepochopili, inde to nepochopili v Európskej únii a každý parlament má vo veciach verejného záujmu kompetenciu zriaďovať vyšetrovacie výbory.
Keďže ide len o ústavnú úpravu v tomto prvom bode, tak by som ju veľmi stručne možno zdôvodnil alebo teda popísal. V princípe náš návrh vychádzal aj z nemeckej, českej právnej úpravy. Česká je zvlášť nám blízka, kedy kvalifikovaná menšina parlamentu, ale významná, významná menšina, päťdesiat poslancov môže požiadať o zriadenie vyšetrovacieho výboru na vyšetrenie veci verejného záujmu. Následne Národná rada vyšetrovací výbor zriaďuje s tým, že má paritné obsadenie, polovicu členov zo strán tvoriacich vládnu väčšinu a polovicu zo strán tvoriacich opozíciu tak, aby sa nemohli jednotlivé časti vyšetrovacieho výboru prehlasovávať, aby z toho nebolo viac, viac politikárčenie. Myslím si, že bez ústavnej zmeny nevieme, nevieme zakotviť vyšetrovacie výbory. Dokonca nevieme ani reálne rokovať o kauzách verejného záujmu na klasických výboroch, keďže klasické výbory môžu predvolávať predstaviteľov exekutívy, v princípe členov vlády a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy. My nemáme šancu predvolať, teda predvolať s povinnosťou aj prísť, kohokoľvek iného. Ak predvoláme nejakého kľúčového svedka v závažnej kauze, on povie, idem na hokej, neprídem na výbor, a nemusí prísť, nemusí prísť.
Myslím si, že kľúčové je, aby kauzy, kde je verejný záujem, pri dlhodobom zlyhávaní orgánov činných v trestnom konaní, aby o týchto kauzách mohli parlamentné výbory rokovať na základe jasných procesných pravidiel, v princípe s účasťou verejnosti, s určitými veľmi špecifikovanými úkonmi, ktoré, ktoré by výbor mohol robiť podľa Trestného poriadku, predvolanie svedka, predvedenie svedka, zabezpečenie svedka, vzatie svedka do prísahy. Samozrejme, že s tým je spojená aj, obrátenie na právnu pomoc v konaní pred výborom. Ale chcem povedať, že Slovensko je doteraz skoro unikát v Európskej únii, že náš zákonodarný zbor nemá kompetenciu mať vyšetrovacie výbory v kauzách verejného záujmu. A ak má koaličná väčšina pocit, že to by sa malo týkať len káuz aktuálnej väčšiny, tak ubezpečujem vás, že ak by takáto úprava prešla, môžte zriaďovať vyšetrovacie výbory aj ku kauzám minulým. Boli ste pomerne nadšení, keď pri vládnom programe rozprával minister vnútra o rôznych kauzách, väčšiu časť toho si, samozrejme, že vymyslel, ale nech sa páči, urobte k tomu vyšetrovací výbor. Nie je problém, nie je problém. To sa netýka len aktuálnej situácie, to sa môže týkať aj situácie spred roka, dvoch alebo piatich rokov. Nie je problém. Nie je sa naozaj veľmi čoho báť.
Na záver ešte k tomuto by som povedal jednu poznámku. Keďže, keďže vládna väčšina nám, nám odkázala, alebo teda sa sťažovala, že treba o návrhoch zákonov rokovať, pretože v koaličnej zmluve máte klauzulu, že dobré opozičné návrhy aj podporíte, tak ja som oslovil pred týždňom predstaviteľov koaličných strán, najvyšších predstaviteľov koaličných strán v tomto parlamente, pána poslanca, podpredsedu Glváča, pána predsedu strany SIET-e Procházku, pána podpredsedu parlamentu Bugára, pán podpredseda parlamentu Bugár nám najviac toto kladie za vinu, že nerokujeme, ale aj pána predsedu parlamentu Danka. Chcem oceniť, že jediný, ktorý vôbec reagoval na moju žiadosť o stretnutie k tejto téme, bol pán predseda Národnej rady Danko. A sme sa dneska aj stretli a o tejto téme sme rokovali a úprimne to oceňujem. Už menej oceňujem teda postoj predstaviteľov ostatných koaličných strán, ktorí opozícii vyčítajú, že nerokujeme. Ja nemám kompetenciu si nechať predviesť predsedu koaličnej strany a rokovať. To znamená, ak nereaguje na moju prosbu sa stretnúť a rokovať, žiaľ, to nie je možné. Len mi potom príde trochu zvláštne, ak to poviem veľmi eufemisticky, sa sťažovať, že opozícia nerokuje, keď aj na ponuku rokovať koalícia alebo jej veľká časť, s výnimkou Slovenskej národnej strany, nereaguje. To mi, to mi príde teda akože veľmi divné. Čiže asi si bude potrebné tú argumentáciu možno zosúladiť alebo zmeniť.
Ak by novela ústavy prešla, tak samozrejme, že by sa, bola platná a účinná aj v ďalších volebných obdobiach. A ak chceme, aby ľudia začali mať pocit, nehovorím, že to je nejaký všeliek, vyšetrovacie parlamentné výbory, nemyslím si to, ale ak chceme, aby ľudia začali mať pocit, že na Slovensku sa posúvajú aj veľké kauzy a nezametajú sa pod koberec, niekedy s absurdnými zdôvodneniami, čo nahráva extrémistom, voči ktorým, tvrdí vládna koalícia, že postavila teda nejaký obranný val, tak by sme návrh mali schváliť. Častokrát majú ľudia pocit, že veď keď to nevyšetrili vyšetrovacie orgány, orgány činné v trestnom konaní, čo už ten parlamentný výbor tak asi urobí? No urobí to, že sa v mnohých veciach bude verejne hovoriť, budú verejne vypočúvaní svedkovia, ako sú aj na hlavnom pojednávaní, a to bude vytvárať aj verejný tlak na to, aby sa aj trestnoprávne veľké kauzy postihovali. Možno niektorí ľudia majú pocit, že tie veľké kauzy sa ťažko dokazujú, lebo sú príliš sofistikované a je v nich zapojených proste veľa rôznych, veľmi komplikovaných podvodných schém, alebo nie sú dôkazy proste. Sú aj také kauzy, to je pravda. Sú aj také kauzy, to je pravda. Ale je pomerne veľa káuz, aj kde sú zapletení ľudia z politiky a z veľkého biznisu a z finančných skupín, ktoré sú preukázateľné veľmi jednoducho, že sú dôkazy - môžem potom o nich hovoriť v rámci ďalšej rozpravy - kde naše orgány činné v trestnom konaní neviedli trestné stíhanie, ktoré by sa za tej dôkaznej situácie viedlo podľa mňa aj v strednej Afrike. Hovorím to s plnou vážnosťou.
Ako ak majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii originál zmluvy o predávaní miest na kandidátnej listine a miest štátnych tajomníkov, stačí preveriť pravosť podpisov a aj to sa zamietne pod koberec, tak to nie je vec dôkaznej núdze, to je vec úplne úmyselného, cieleného zametania vecí pod koberec a ochrany mocných v tejto krajine. Nebudem hovoriť o posledných kauzách, kauza cétečko, ako funguje, kauza Bašternák. A v tomto parlamente sú, lebo, lebo tá hlavná výhrada vládnej koalície: veď to zverejníme, zverejníme tie rozhodnutia, ľudia si urobia názor a budú tlačiť, vyvíjať verejný tlak na orgány prokuratúry, polície. Naozaj to tak funguje?
V kauze Bašternák bolo rozhodnutie vyšetrovateľky NAKA zverejnené. V kauze cétečka bolo rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení obvinení zverejnené. Čo sa udialo odvtedy? Neudialo sa nič. Neudialo sa nič. Čiže myslím si, že tento návrh a potenciálne zriadenie vyšetrovacích výborov by bol posun správnym smerom.
Ale minimálne by ma zaujímala jedna vec, na ktorú nedostanem asi odpoveď. Ja som veľmi úprimne priznal, že aj po skúsenosti, ako na Slovensku dlhoročne, aký majú efekt alebo ako sa trestnoprávne stíhajú, respektíve nestíhajú veľké kauzy, som zmenil svoj názor. Zaujímal by ma názor kolegov z vládnej väčšiny, z vládnej strany SMER, ak tento návrh nepodporia, že prečo oni zmenili názor? V minulosti navrhoval vznik vyšetrovacích výborov v rámci ústavy súčasný predseda vlády Robert Fico. Mňa by naozaj zaujímalo, že čo sa udialo toho roku 2004, 2005. Dá sa to ľahko pozrieť, že SMER dnes k tomu zaujíma iný názor. Ja som povedal dôvody pre zmenu svojho názoru a očakával by som asi normálne, že poslanci SMER-u zdôvodnia zmenu svojho názoru, povedia: Boli sme v minulosti za, ale dnes polícia a prokuratúra tak perfektne funguje, ako hodinky, ide po veľkých rybách, po politikoch, po oligarchoch, že je to zbytočné. Ak to poviete, je to legitímny názor, či mu niekto uverí, je druhá vec, ale by ma zaujímalo, prečo poslanci SMER-u, ak tento návrh nepodporia, tak radikálne zmenili svoj návrh, svoj názor vo veci zriaďovania vyšetrovacích parlamentných výborov.
Takže toľko z mojej strany, pani predsedajúca, na úvod. Ja by som potom bližšie oprávnenia výborov uviedol v rámci nasledujúcej tlače, ktorou je novela rokovacieho poriadku.
Ďakujem veľmi pekne.
