Pán predseda, len na, na úvod by som chcel povedať, že kolegovia nestratili poradie, oni... (Reakcie z pléna.) Ak ma necháte dohovoriť, ešte stále, ešte, ešte stále môžme v parlamente hovoriť. (Reakcie z pléna.) Ja hovorím svoj názor, pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás, po mne. Oni boli prihlásení, pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Jurinová, následne v procedurálnom. Technik to zmenil. (Reakcie z pléna.) Dobre, ak, ak ten, ak tá tabuľka má pamäťovú... záznam, predpokladám, že má... (reakcie z pléna), mne, mne sa zdá, že je, je dôležité, aby poslanci (reakcia z pléna), mne sa zdá, že je dôležité, aby poslanci, pán, pán poslanec Choma, ktorí by..., pokiaľ sa dá, nemuseli tu v sále vykrikovať (reakcie z pléna), neviem, čo ste taký, taký nabudený, ja hovorím úplne kľudným hlasom, tak sa, tak si, dajte si kávu a, a ukľudnite sa, lebo ja si myslím, že je dôležité... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, prečo stále vykrikujete? Však sa prihláste do rozpravy, ja vás budem počúvať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lipšic, vystupujte podľa tomu, o čom rokujeme, to je rokovací poriadok.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, pán predsedajúci, hovoríme o tuná právach aj poslancov. Pán, pani poslankyňa Jurinová a pán poslanec Dostál nestratili poradie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ak hovoríme o právach poslancov, ja som trikrát otvoril možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ak hovoríte, že toto je bezprávie, tak asi neviete, o čom hovoríte. To ja za to nemôžem, že poslanec zatlačí "P", procedurálny návrh. (Potlesk.)
Takže, pán poslanec, nech sa páči, môžte sa venovať tomu, o čom rokujeme, to je rokovací poriadok. (Reakcie z pléna.)
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja vás, pán predsedajúci, z ničoho neobviňujem, ja len hovorím, že technici premenili procedurálne na... A to sa dá ľahko overifikovať, či hovorím, alebo nehovorím pravdu. (Reakcia z pléna.) Sa to dá veľmi ľahko verifikovať. Ak tam má pamäťový záznam, nie je problém. Prečo tuná vykrikujete? Chcete aj vy nájsť pravdu v tejto veci, alebo nie? Tak nebuďte nervózni. Dá sa veľmi ľahko nájsť. Ja nehovorím, že je to chyba predsedajúceho Bugára. Ja hovorím, že mali procedurálne návrhy, sme ich všetci videli, a boli technikom prepnuté na, na prihláške do rozpravy ako prvé. To je problém. (Reakcie z pléna.)
Takže tak. Takže by som vás poprosil, aby ste sa láskavo ukľudnili.
Čo... (Reakcie z pléna. Rečník sa odmlčal a obrátil sa k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nechajte pána poslanca Lipšica vystupovať! Každý, kto chcel, sa mohol prihlásiť do rozpravy. Trikrát som to otvoril a nechajte vystupovať tých, ktorí sa riadne prihlásili. (Reakcie z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď prišiel prvýkrát do diskusie takýto návrh novely rokovacieho poriadku, tak prvé, čo ma napadlo, bolo, že aký problém vlastne, vlastne riešime. Lebo je pravdou, že mnohé parlamenty majú časové obmedzenia pre vystúpenie, možno, by som povedal, že aj väčšina. To sú parlamenty, kde to tempo práce je o niečo vyššie, zrejme majú viacero návrhov zákonov. Inými slovami, keby bol problém v tom, že parlament rokuje deň-noc a nestíhajú sa prerokovať vládne návrhy zákonov, chápem, že by sme chceli obmedziť vystúpenie, aby bolo efektívnejšie. Ale náš parlament nerokuje deň-noc. Náš parlament rokuje, možno ma opravíte, koľko, 90 dní v roku rokuje plénum? Čiže aký problém riešime? Aký problém riešime? Efektívnosti parlamentu? Asi nie.
Podľa mňa toto je typický príklad riešenia, ktoré tvorí problém. Nič nerieši a všetci to vieme. Teraz tá druhá rovina toho je, že, a už to spomínali viacerí kolegovia z koalície, že v zásade vám vadí obsah prejavu. Vám vadí to, čo možno hovorí Igor Matovič, alebo to, čo hovoria moji kolegovia z poslaneckého klubu alebo čo hovorí časť opozície. Ale ak kvôli tomu chcete obmedzovať rokovanie parlamentu, je to ešte horšie, lebo vy chcete obmedzovať obsah slobody prejavu. A budem ešte o tom, budem o tom ešte hovoriť.
Táto krajina má obrovské problémy. Obrovské problémy v zdravotníctve, v školstve, v korupcii a v posledných mesiacoch sa skôr zvýrazňujú. Keď chce o týchto problémoch opozícia hovoriť, tak jej to neumožníte. Keby som teraz hovoril o kauze Bašternák alebo o kauze ministra vnútra Kaliňáka, teraz tu nie je predsedajúci, tak by som mohol. (Reakcie z pléna.) No však dobre, ale nie je tu, takže to, že je hore, nemá gombík na mikrofón, má smolu. Ale... Lebo to nie je k veci.
Keď sme zvolali schôdzu ku kauze Bašternák a asi málokto v tejto sále (rečník sa odmlčal), asi málokto v tejto sále môže povedať s vážnou tvárou, že kauza Kaliňák neexistuje, že to je vymyslená vec. Možno, možno pár ľudí, ktorí sa hlásia vo faktických zo SMER-u, pán poslanec Číž a pán poslanec Kvorka, ale asi už viacerí, asi, asi nie. Vy ste nám zablokovali k tomu schôdzu v rozpore s akýmikoľvek pravidlami, ústavou, praxou, čímkoľvek. Nemôžme o tom hovoriť na mimoriadnej schôdzi. Nemôžme o tom hovoriť ani pri inom bode, lebo to je mimo veci! Čo je úplne jasnejšie a jednoznačnejšie obmedzovanie slobody prejavu na tému verejného záujmu?!
Kauza Bašternák v posledných mesiacoch rezonovala na Slovensku, rezonovala v Európe. Je to reálna kauza. Viacerí vaši ministri, vaši poslanci povedali: "Je to problém, je to problém." Nemôžte sa tváriť, že to je nejaká fiktívna, fantómová vec. Nie. Je to, je to jednak vážny problém. Napriek tomu o tom opozícia v parlamente nemôže tri mesiace hovoriť! Vám to pripadá normálne?! Vám to pripadá porovnateľné s niečím, čo tu bolo v minulosti? Viacerí poslanci včera, ale aj dnes, zo SMER-u spomínali, že ich nebaví tuná tak do večera proste sedieť a naťahoval to, včera pán poslanec Heger nad rámec. Uf, no... Viete, ako začala boľševická revolúcia v Rusku? Parlamentná stráž je unavená. Ideme domov. Ja by som sa nerád vracal sto rokov do minulosti, aj keď možnože niekto k tomu má celkom pozitívne reminiscencie, ale myslím, že nie sú to príklady hodné nasledovania.
Ja by som chcel spomenúť tú právnu rovinu celého, ku ktorej sa v princípe nikto z navrhovateľov, ale ani z koalície nevyjadril. Ja to tu už spomínam od začiatku pri faktických poznámkach, že fajn, môžte povedať, že väčšina parlamentov má obmedzenie, obmedzené vystúpenie pre poslancov. Medzi nami ale, otázka je, berete si vždy inšpiráciu z toho, čo má väčšina parlamentov, alebo len pri tomto? Lebo na minulej schôdzi tu bol návrh, aby sa zriadili vyšetrovacie výbory. Má ich väčšina parlamentov, dokonca sú len dva parlamenty v Európskej únii, slovenský a maltský, ktorý ich nemá. Hlasovali ste za vyšetrovacie výbory, lebo ich majú všetky iné parlamenty okrem nášho a maltského? Nie. Nehlasovali ste za. Takže moc sa oháňať komparatívnymi štúdiami, raz, raz my to vyhovuje, raz nie, tak tuná áno, tuná nám to vyhovuje. Vyšetrovacie výbory? Tu nám to nevyhovuje! Hodina otázok? Ani tu nám to nevyhovuje! To nie je veľmi principiálna tvorba legislatívy. Ale prísť s návrhom...
A teraz to oslovujem navrhovateľov, ale aj vás a by som bol rád, keby sa k tomu vyjadrili. Ja by som naozaj bol rád keby sa niekto z vládnej koalície k tomu vyjadril či vo faktickej, alebo vo vystúpení, že koho napadlo a či si myslí, že to je ústavné, že dvadsať predstaviteľov koalície bude mať neobmedzený režim vystupovania a z opozície len jeden podpredseda parlamentu. Vy sa môžete tváriť, že veď toto nie je podľa koalície a opozície, to je, že členovia vlády, vedenie parlamentu. Potom to urobte ešte inak. Zvoľte si všetkých predsedov výborov, podpredsedov výborov a povedzte aj tí majú právo neobmedzene vystupovať, je ich spolu 60. To už budú pomaly všetci koaliční poslanci. Ale to nie je podľa koalície a opozície, to je podľa toho, že sú v nejakej funkcii. Ale to je absurdný argument.
A ešte raz, ak, ak niekto argumentoval tým, že veď navrhovateľ, minister financií, je veľa pripomienok, sa... Navrhovateľ nech má, keď je poslanec navrhovateľ, nech má neobmedzené vystupovanie, keď je minister, keď je... Nie je problém! Tuná hovoríme o niečom inom. Tuná hovoríme o tom, že keď bude napríklad rokovanie o programovom vyhlásení vlády, tak budú môcť hovoriť dvadsiati ľudia z koalície neobmedzene a z opozície jeden. Vám to príde ako v poriadku? Vám to príde ako rovnosť pred zákonom? Vám to príde ako niečo, čo ochraňuje práva opozície v parlamente? A skutočnosť, že nikto sa druhý deň k tejto téme z koalície nevyjadril a skôr počúvame emotívne vyjadrenia, nie odborné, svedčí o tom, že vy argumenty reálne odborné nemáte. Ja som sa vás pýtal aj, aj včera, aj dnes, či, či ste právnici, navrhovatelia. Aj pán predseda Danko tvrdí, že je právnik, že on nie je žiadnym učiteľom v materskej škôlke, on je vyššie, on je právnik. To, inak to samo osebe tiež niečom svedčí, ak niekto si myslí, že vzdelanie samo osebe je nejakou, nejakou kvalifikáciou niečoho, niečoho väčšieho, ja si teda o sebe nemyslím. Ale v poriadku, každý z nás je iný.
Ale, ale či vôbec, či vôbec právnici vládnej väčšiny poznajú pre nás záväznú judikatúru v oblasti slobody prejavu v parlamente. Ja vám z nej teda niečo prečítam a ja by som naozaj bol rád, keby ste s k tomu vyjadrili, lebo je tu viacero poslancov, ktorí dávajú faktické, zo SMER-u, sú to väčšinou stále tí istí a nedivím sa, že iní sú ticho, ale k tomuto sa nevyjadril nikto. Ani z navrhovateľov. Aj pán kolega Bernaťák je právnik a by som rád počul jeho názor. Hovoríte, poďme diskutovať, poďme, ale, ale tá diskusia musí byť, že v princípe by mala byť trošku aj dynamická, taká, že veď ja vám poviem svoj názor v utorok nad sko..., pri skončení rozpravy. Vtedy buďte pripravený, majte naladené rádio, vtedy možno niečo poviem. Malo by to byť trošku dynamické.
V poslednom rozhodnutí veľkej komory, bolo publikované nedávno, bolo to rozhodnutie zo 17. mája, by som odcitoval, vo veci Karácsony a ostatní proti Maďarsku povedal Európsky súd pre ľudské práva tri kľúčové veci k slobode prejavu v parlamente.
K prvej veci. K slobode... Teraz citujem: "K slobode prejavu členov parlamentu. Vo svojej judikatúre súd opakovane zdôrazňuje dôležitosť slobody prejavu pre členov parlamentu, keďže v ich prípade o politický prejav par excellence."
Po druhé k slobode prejavu "v" parlamente, čiže to bolo, prvé bolo "k poslancom", druhé je "v parlamente", keď hovoria: "Niet žiadnej pochybnosti, že prejav v parlamente požíva vyššiu mieru ochrany. Parlament je unikátne fórum na diskusiu v demokratickej spoločnosti, čo má kľúčový význam."
A tretí princíp, autonómnosť parlamentu: "Aj keď individuálne záujmy musia byť niekedy podriadené záujmom skupiny, demokracia neznamená, že záujmy väčšiny musia vždy prevážiť. Je nevyhnutné docieliť rovnováhu, ktorá zabezpečí spravodlivé a náležité zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí patria k menšine a ktorá zabráni zneužívaniu dominantného postavenia.
Podobne pravidlá týkajúce sa interných procedúr parlamentu nesmú slúžiť ako základ pre zneužívanie dominantného postavenia väčšiny vis-a-vis opozícii. Súd priznáva dôležitosť ochrane parlamentnej menšiny pred zneužitím zo strany väčšiny. Z uvedeného dôvodu bude preskúmavať s osobitnou starostlivosťou akékoľvek opatrenie, ktoré sa realizuje výlučne alebo najmä na znevýhodnenie opozície."
Celý tento návrh, jeho úmysel, jeho motív a jeho znenie je zamerané na to, aby sa upreli práva opozície. Robíte to od začiatku tejto vládnej koalície. Ja si neviem predstaviť, že opozícia v ktoromkoľvek parlamente demokratickom by nemohla tri mesiace do parlamentu priniesť tému, ktorá rezonuje v celej verejnosti, kvôli ktorej sú v uliciach tisíce ľudí, a opozícia by ani tému do parlamentu nemohla priniesť, lebo jej to väčšina zablokuje. Možno v Bielorusku. Možno v Bielorusku. Ale v žiadnej inej krajine by to možné nebolo. Viacerí poslanci SMER-u boli tiež v opozícii a tiež cez rôzne odvolávania vnášali sem témy, ktoré považovali za dôležité. Napríklad keď bola kauza štadióna v Osrblí, sa odvolávala premiérka Radičová, ak si to pamätáte. Inak to bola zaujímavá kauza. Niečo k nej poviem pár slovami.
Premiérka bola obvinená z toho, že jej blízky poradca si vypýtal úplatok. Ako to vlastne ale vtedy fungovalo? My sme ho obvili, my sme na to prišli, ministerstvo vnútra, obvinili sme ho, zatkli sme ho, a keď som premiérke telefonoval, tak mi povedala: "Obviňujte, zatýkajte kohokoľvek, nikto nestojí nad zákonom." Za to podľa mňa premiérka mala dostať ocenenie. Lebo viete, čo je lakmusový papier toho, že bojujete proti korupcii principiálne? Že idete aj po vlastných ľuďoch, nielen po tých iných. Napriek tomu SMER zvolal mimoriadnu schôdzu. Mal na to právo. Prerušili sme ju? Neprezentovali sme sa? Odišla premiérka, jak to robí premiér Fico, lebo neviem, kde stál, v ktorom rade, keď sa rozdávala odvaha? Príde sem, povie a ani na faktické nepočká. Premiérka žena, si to možno pamätáte, tu sedela deň-noc a počúvala, a ak si myslíte, že to boli len také galantné poznámky, tak vôbec nie. Bola obviňovaná hystericky celou vtedajšou opozíciou. A si to pamätá podľa mojej mienky aj pán predsedajúci Bugár, v tom čase, keď bola odvolávaná pani premiérka Radičová, čo tu bolo. Ale nikto a nikomu nenapadlo meniť rokovák, prerušiť schôdzu, neprezentovať sa, zamedziť v tom, aby bola verejná diskusia. Vás to napadlo! Čo vás to vás to napadá, v akom mentálnom svete žijete? V akom mentálnom svete žijete?! Nemusí sa vám páčiť to, čo my hovoríme, ale máme od voličov poverenie ich zastupovať a podľa mojej mienky za posledné roky, možno naozaj od dôb Mečiarových nebola závažnejšia kauza politickej korupcie a zneužívania moci, ako je kauza Baštrnák. Nebola. Rukolapnejšia, jednoznačnejšia, jasnejšia! Podľa mňa, to je motív, pre ktorý o nej nechcete hovoriť, lebo tam sa dá ťažko argumentovať. A to beriem, proste ste v tom defenzíve. Ale aby vám to umožnilo to zablokovať úplne, je podľa mojej mienky nonsens. Keď si pozriete, a teraz sa dostanem k druhej téme okrem, okrem toho nerovného času koalícia - opozícia, lebo vy tu stále spomínate ten prípad, neviem, k čomu to vtedy bolo, ja som vtedy bol vo vláde, nebol som v Národnej rade, že tu boli tie televízory, ale tie televízory znamenali, že každý poslanecký klub má čas zodpovedajúci jeho veľkosti, čiže podľa veľkosti poslaneckých klubov mala vyvážený čas koalícia - opozícia.
Ale vy chcete niečo iné, nie televízory, vy chcete povedať, že koalícia bude mať dvadsiatich, ktorí nebudú mať obmedzený čas, opozícia jedného. Ale pomer koalície a opozície v parlamente nie je 20 : 1, je 8 : 7 približne, hej. Nie 20 : 1! Koho mohlo toto napadnúť, sem, sem s tým prísť? A pán poslanec Kollár má pravdu, ja som to už včera spomínal, ak niekto tvrdí s vážnou tvárou, že 20 minút v princípe stačí, tak potom prečo nestačí pre ministrov a vedenie parlamentu?
Ale ja poviem aj, aj ďalšiu vec. Sú tu prípady a hovoril ich pán poslanec Matovič, kedy kolega Mihál alebo v minulosti kolega Mikloš vystupovali dlhšie a podľa mňa vecne, odborne, jednoznačne. Ja som vystupoval dlhšie určite k správe o prokuratúre. Lebo máme práve o tom hovoriť, keď hovoríme proste vecne, niekedy to je nad 20 minút, možno nie často, ale niekedy áno. Je to problém? Ponáhľame sa niekam, máme veľa rokovaní? Tento zákon podľa mňa je zákonom naozaj v princípe o voľných dňoch pre poslancov. To nie je novela rokovacieho poriadku. A áno, ak máte iné povinnosti, lebo ak máte mnoho iných funkcií, županských, primátorských alebo, alebo proste podnikateľských, lebo treba vybaviť nejaký biznis, možno aj nejakú dépeháčku, tak nemáte čas tu sedieť. Ste potom nervózni. Urobme to rýchlo, nemajme toľko rokovacích dní, ale pomenujme to. Potom to je vlastne zákon, aby za rovnaké peniaze poslanci boli v pléne menej a menej pracovali. Tak to proste je.
K vizuálnym pomôckam. Ak si pozriete rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva aj v týchto maďarských veciach, už o tom poslanec Grendel včera hovoril, tak oni chránia aj symbolický prejav. Symbolický prejav sú aj vizuálne pomôcky. A v dnešnej dobe podľa mňa to má ešte, ešte väčší význam. A poviem vám aj na príklade, že v čom si myslím, že tie vizuálne pomôcky majú, majú svoj zmysel. A poviem to na príklade ministra Kaliňáka a chcem vám to vysvetliť, aby to aj vám bolo zrozumiteľné cez takú vizuálnu pomôcku.
Minister Kaliňák sa rozhodol teraz, že, že bloguje, čo je akože záslužná vec podľa mojej mienky. Nebloguje o svojich kauzách, ale snaží sa, samozrejme, topiaci sa aj slamky chytá, hovoriť o iných veciach. Jednou takou z najzávažnejších, ktorú spomenul – a hovoril to aj premiér Fico kedysi tuná v parlamente a ja som síce reagoval, ale však treba klamstvá opakovať donekonečna, prečo nie –, že v kauze nevýhodného predaja SPP ja som podľa ministra Kaliňáka vytvoril taký nátlak na parlament, že parlament v novej trestnej kodifikácii zrušil trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Myslím, že ste to asi už zaregistrovali, tento skvelý argument, a preto tí, ktorí sa podieľali na podvode pri SPP, odišli akože beztrestne.
Ako to vlastne naozaj bolo? Keď som prišiel, a nová trestná kodifikácia v roku 2004 a potom sa o nej v roku 2005 hlasovalo, tak ja som parlamentu navrhol, samozrejme, aby sme mali zachovaný trestný čin porušovania pravidiel, záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Keďže sme už boli vtedy v menšine, ústavnoprávny výbor navrhol vypustiť túto skutkovú podstatu, § 273 bod 192 spoločnej správy. Zdôvodnil to nasledovne: "Vzhľadom na všeobecnosť znenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku sa navrhuje tento trestný čin vypustiť." To znamená pre vágnosť skutkovej podstaty. Čiže návrh, ktorý som sem predložil, ho obsahoval, parlament ho navrhol vypustiť.
A ako hlasoval minister Kaliňák, keď bol vtedy poslancom?! No, pozrieme sa na to. Tu je hlasovanie o spoločnej správe aj o bode 192: Fico za, Kaliňák za, Muňko za, Zmajkovičová, Baška, Čaplovič..., niektorí z vás tu sú, pani poslanyňa Laššáková, Číž, Blanár... (Rečník zobral do rúk veľký hárok papiera, ukazujúc ho plénu.) To je tá vizuálna pomôcka, ktorú chcete zakázať. Možnože máte na to dôvod. Lebo niekedy vizuálna pomôcka odhalí klamstvo pomerne jednoznačným spôsobom. Podľa mňa jednoznačnejším, ako keď tu niekto navrhoval, že dáme to do mailu všetkým poslancom, a nech si to pozrú. Vy sa bojíte odhaľovania pravdy, aby sa mohlo, a teraz ja nehovorím, že či má opozícia alebo koalícia pravdu, alebo ja, alebo niekto iný, ale ja som presvedčený, že ak niekto má úprimný záujem pravdu hľadať, tak sa k nej môže priblížiť. Vy nemáte záujem podľa mojej mienky pravdu hľadať. Preto vlastne navrhujete okrem iného aj zákaz akýchkoľvek vizuálnych pomôcok. A ja sa vás pýtam, prečo by sme mali takéto vizuálne pomôcky zakazovať. Kvôli čomu? Kvôli tomu, že sú príliš...? Nie sú nijako urážlivé, nikoho neurážajú, sú to, sú to zväčšené kópie, výtlačky hlasovania a spoločnej správy. Čo vám na tom vadí?! Že sú jednoznačné? Že sú nevyvrátiteľné? Lebo keby som aj o tom hovoril, viete čo, mám tu takú spoločnú správu a tam sa ukazuje, že Fico a Kaliňák boli za, tak Kaliňák asi klame. Nie, že asi, ale celkom určite. "Nie, nie, čo si vymýšľaš!" Ak sa tá vizuálna pomôcka, ale aj v iných veciach, samozrejme, že ukáže, tak je to jasné. Teraz asi už nebude nikto hlas..., teda takto, aby sme sa nemýlili. Nevylučujem, že sem príde premiér Fico a minister Kaliňák povie, že, bude to znovu ešte raz to klamstvo. A potom rýchlo utečie cez zadné dvere, aby ste nemohli reagovať. To pripúšťam. Lenže teraz sa na to reagovať nedá. Možno, možno niektorý z vás skúsi, však budem čakať. Aj na toto a, samozrejme, aj na to, prečo dávate iné časy pre poslancov koalície a iné časy pre predstaviteľov vládnej koalície.
Ja by som chcel dať, pani spravodajkyňa, návrh procedurálny, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. On je zlý od samého počiatku. To nie je, že veď nejakými takými drobnými zmenami, tak fidliky-fidfliky to vylepšíme v druhom čítaní. Myslím si, že nie. Myslím si, že ten zákon je, je tak zlý, že by mal byť, že by sme nemali o ňom vôbec rokovať. Mali by sme sa vrátiť k podstatným veciam. Ja keď stretávam ľudí na ulici, tak sa ma pýtajú o veciach, ktoré sa týkajú spravodlivosti a korupcie a zdravotníctva. Nikto sa ma na ulici nepýtal: "Viete, čo ma tak strašne hnevá? Že minule tam niekto jedol tú horalku v tom pléne." Neviem, za akými ľuďmi chodíte vy, možno sa vás to pýtajú, že ich to zaujíma a že ich to znepokojuje. Ľudí, s ktorými hovorím ja, tých to neznepokojuje. Tých znepokojuje zneužívanie systému, spravodlivosti.
Poviem vám posledný príklad zo včerajška. A naozaj je to akoby návrat k mečiarovským časom. Vy si v kauzách, ktoré sú pre vás nepríjemné, vyberáte svojich vyšetrovateľov a svojich prokurátorov. Jako je to vôbec možné? Včera som dostal uznesenie o odmietnutí veci, keď sme mali trestné oznámenie, že je podozrenie, že pán predseda Danko falšoval svoj podpis. Či ho falšoval, neviem, podľa mňa treba to preveriť. Ja nie som znalec. Ani on. Proste vyšetrovateľ to odmietol s tým, že to nie je verejná listina. Prenášajú sa ňou ústavné kompetencie predsedu parlamentu, ale nie je to verejná listina! Obyčajný občiansky je, ale prenos ústavných práv nie je. Hádajte, ktorý vyšetrovateľ to podpísal? Na NAKE. Pán vyšetrovateľ Laho. Ten istý, čo vyšetruje za ohováranie novinárky Trendu na základe trestného oznámenia ministra Kaliňáka. Ten istý, čo zamietol kauzu emisie pod koberec. Ten istý, ktorý invazívnym spôsobom išiel po ľuďoch, ktorí odhalili tunelovanie Vojenského spravodajstva. To tam iný nie je na celej NAKE? Stále ten istý? A prokurátor Kováčik. Všetky kauzy, ktoré sa týkali financovania SMER-u, financovania SIET-e atď., Gorily. Alebo prokurátorovi Palovičovi, ktorý zase robili v kauzách pána Bašternáka. To sú len náhody? A my riešime vizuálne pomôcky v parlamente? Z tejto krajiny odchádzajú desiatky tisíc mladých ľudí. Nie kvôli horalkám v parlamente ani kvôli vizuálnym pomôckam v parlamente, ale kvôli tomu, že ste nechali krajinu, Slovensko, rozparcelovať medzi finančné skupiny a oligarchov. A preto bežní ľudia majú pocit, že bez toho, aby mali kontakty a peniaze a široké lakte a vplyv, nevedia na Slovensku slušne žiť. Nevedia sa domôcť spravodlivosti. To mi ľudia rozprávajú. A rozprávajú to aj vám a vy to viete! Aj preto nechcete o kauze Bašternák v parlamente hovoriť. Lebo sa toho bojíte. Máte strach. Pán Kvorka, samozrejme, strach nemá. (Reakcia z pléna.) Ale ostatní hej.
A preto vás chcem vyzvať, aby ste tento návrh buď stiahli, alebo by sme do druhého čítania neposunuli, lebo nielen ten text je v častiach protiústavný, ten celý motív je zlý. Ten celý motív je zlý! Motív, aby ľudia, ktorí odhaľujú kauzy, ktorí hovoria slobodne, nemusíte s nimi súhlasiť, aby boli umlčaní, aby parlament menej rokoval, aby mali poslanci viacej dní voľna... Aby mali poslanci viacej dní voľna. Ak sa vám zdá, že sme všetci strašne prepracovaní z parlamentnej práce, tak si každý z nás nájdime nejakú inú prácu. Ale myslím si, že v bežnom zamestnaní, keby sa zamestnanec, ktorý je v pléne alebo v nejakej práci 90 dní, keby sa snažil za 3-tisíc eur mesačne ešte si skrátiť svoj úväzok za rovnakú mzdu, tak by ho asi zamestnávateľ vypoklonkoval. Naším zamestnávateľom sú ľudia. Pevne verím stále, že ľudia.
Tento návrh zákona nie je v prospech ľudí. Je v prospech toho, aby sa umlčiavali kauzy, aby sa umlčiavalo hľadanie pravdy. Ale poviem aj poslednú vec, nepodarí sa vám to. Ak si myslíte, že sa vám to týmto podarí, tak ste na veľkom omyle a radšej zídite z kratšej cesty.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
