Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Kaščáková, fondy, ak teraz ste použili slovo, že velebím, dobre, ale ak ste si povšimli, že ich nevelebím len ja, ale aj opozícia a vy ste na tej druhej strane jeden, ste jeden z mála opozičných predstaviteľov, ktorí od začiatku fondy spochybňujete. Spochybňuje faktické výsledky, rozvoj audiovizuálnej kultúry, rozvoj kultúry ako takej cez fondy.
Určite, určite moja práca na ministerstve mala veľa nedostatkov, ale tie fondy jednoducho, nehovorím to ja, to je proste fakt, že veľmi prospeli.
A zopakujem vám to, čo som vám povedal aj v reakcii na vašu predchádzajúcu faktickú na moje vystúpenie, pokúste sa byť menej osobná, potom to skvalitní aj vaše vystúpenia v tomto pléne. A právo vystúpiť napriek vašej predstave, že nemám v tomto pléne, právo mám, pokiaľ som riadne zvoleným poslancom, mám právo sa vyjadrovať. To mi naozaj nemôžete zakázať, aj keď sa mi zdá, že máte tie sklony upierať ľuďom aj poslancom a politikom tie základné práva.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, máme pred sebou návrh zákona, ktorý na prvý pohľad vyzerá fajn. Vzniknú dva nové dotačné programy na ministerstve kultúry, do nich sa nalejú nejaké peniaze a bude viac prostriedkov a väčšia podpora pre tradičnú kultúru a pre knižnice.
Ja však vidím v tomto návrhu dva typy problémov, resp. dva zádrhely. Sám som trošku na vážkach, ktorý je primárnejší, či ten, ktorý by som nazval pokračovanie v ťažení proti samosprávnym kultúrnym fondom, ktoré sa pomerne jasne a otvorene začali po mojom odchode z ministerstva, a často som bol v tejto otázke v spore na výbore pre kultúru a médiá, najmä s pánom poslancom, ktorý dnes už sedí v Europarlamente, ale bol, povedal by som, takým, takou vlčou postavou spochybňovania fondov, ich činnosti a zástancom toho, že vlastne by sa to financovanie kultúry malo vrátiť do rúk predsa nás politikov, lebo predsa my nesieme tú zodpovednosť. Alebo je to ten druhý zádrhel, či sa mám na tento návrh zákona pozerať tou predvolebnou optikou, na čo tiež určite existujú opodstatnenia, nejaké opodstatnenia sa na to dívať takto.
Takže začnem tým prvým. Takmer dve desaťročia, od skorých deväťdesiatych rokov, bola požiadavka kultúrnej obce, ale aj širšej verejnosti, aby sa existujúci grantový systém ministerstva kultúry pretransformoval na spôsob financovania neštátnej kultúry tak, ako to je štandardom v iných štátoch Európskej únie. A keď som sa stal ministrom prvý raz, tak som túto transformáciu začal.
Možno malý návrat k predchádzajúcemu zákonu, lebo tá transformácia si vyžadovala vznik nových inštitúcií, ktoré postupne vznikali, a naozaj vznikali trochu iným spôsobom ako v predchádzajúcom bode navrhovaná nová inštitúcia. Čiže bolo to súčasťou premyslenej koncepcie programového vyhlásenia vlády a tak ďalej.
Prvý takýto, takáto časť transformácie bol vznik Audiovizuálneho fondu zákonom v roku 2008, fungovanie od roku 2009 a ukázalo sa, je to nespochybniteľné, relatívne krátko po vzniku, akým sa to stalo prínosom pre celú túto oblasť kultúry. Preto nasledovalo v ďalšom období ešte širšie transformovanie ďalších oblastí kultúry pod Fond na podporu umenia, ktorý do seba zahrnul a už niekoľko rokov vykonáva podporu v oblasti, ktorá je tu dnes predostieraná, že sa má znovu vrátiť na ministerstvo kultúry, to znamená v oblasti tradičnej kultúry a knižníc. A v tomto období, ako viete, vznikol tretí, Fond pre menšinovú kultúru.
Takže ak toto bude schválené, mohol by som sa alebo môžme sa na to dívať, ako na začiatok pokusu znovu vracať pod ministerstvo to, čo bolo úspešne transformované do prostredia Fondu na podporu umenia. Už tu fakticky vymenovala pani poslankyňa Milanová aj kvantitatívne, ako Fond na podporu umenia podporuje tradičnú kultúru, ako podporuje aj knižnice. Sú to väčšie objemy, postupne väčšie, ako boli vyčlenené v grantovom systéme ministerstva kultúry, a nepochybne určite aj, veď to bolo aj účelom fondov, distribuované transparentnejšie a odbornejšie aj so spätným vyhodnocovaním. V oblasti knižníc napríklad funguje už dva roky program renovácie knižníc. Ten účel, ktorý tuná deklaratívne sledujú aj navrhovatelia zase prostredníctvom ministerstva kultúry.
Takže ak toto bude schválené, myslím si, že jedna z vecí, ktorej bude teda musieť čeliť nové vedenie ministerstva kultúry po voľbách, bude, že ako sa rozhodne, či bude pokračovať a presunie ďalšie veci z fondov naspäť na ministerstvo a tým ich zlikviduje, alebo úplne nevyhnutne a jednoznačne bude musieť tieto dotačné dva programy zrušiť, pretože naozaj tu pôjde v danej chvíli aj o duplicitu. Sám teraz neviem povedať, to sa nedá vyčítať, že či nenastanú aj technické problémy. Žiadatelia budú môcť žiadať aj od fondu, aj od ministerstva kultúry. Ako sa to bude vyhodnocovať? Aká tam bude súčinnosť? Proste toto sú veľmi otvorené, ale technické a v tejto chvíli podružné otázky.
Pretože moja predstava a tá predstava, ktorá bola aj počas môjho pôsobenia podporovaná v oblasti kultúry, hovorila jasne, tú zodpovednosť treba rozdeliť. Áno, aj štát má garantovať určité veci v oblasti tradičnej kultúry a v oblasti knižníc. A preto je štát zriaďovateľom napríklad ÚĽUV-u, ktorý zabezpečuje nielen metodiku a prácu, ale aj podporu v oblasti tradičnej kultúry, ktorú, by som povedal, dá sa pomenovať ako tvorba, ľudovoumelecká tvorba našich výrobcov. Má štát v zriadení SĽUK, ale nielen jeho hudobnú a spevácku zložku, ale aj Centrum tradičnej kultúry. Má, samozrejme, Lúčnicu, má Národné osvetové centrum. A má ešte aj, mimochodom, v oblasti svojich strategických podpôr aj tradičnú kultúru.
A tu len tak ako perličku poviem, že v jednej chvíli, keď sa tu predkladá potreba zafinancovať tradičnú kultúru na účel zakúpenia alebo obstarania ľudových krojov a kostýmov, tak sa dočítate v návrhu rozpočtu ministerstva kultúry v kapitole, teda v časti strategických zámerov, že dôjde k zníženiu prostriedkov v oblasti obnovy nástrojového vybavenia a krojových súčiastok. Takže taká malá disproporcia. Na jednej strane tvrdenie, ako chceme dať ďalšie peniaze na tradičnú kultúru, špeciálne na obnovu krojov, a zároveň návrh ministerstva kultúry, ktorý znižuje o 42 % práve prostriedky do tejto oblasti.
No, myslím si, že toto je to, povedal by som, ten zreteľa, ten, ten, ten vážnejší zreteľ na daný návrh a bol by som naozaj veľmi nerád, keby bol za tým tento zámer, postupne tie fondy zlikvidovať.
Ten druhý zreteľ, ten je ten predvolebný, to tu bolo viacerým spôsobom, viacerými slovami naznačované. No, všetci sme asi zaznamenali, že vzťah novej vlády a nového ministerstva kultúry k folklóru je naozaj žičlivý a ja to absolútne nespochybňujem. Ja vôbec nezatracujem tradičnú kultúru. Niekedy sa mi nepáči, že sa tradičná kultúra zužuje len na folklór a tí najväčší horlivci za folklór vôbec nevnímajú širokú škálu tradičnej kultúry nehmotného kultúrneho dedičstva a tak ďalej. Takže podľa mňa dajme tomu akcent na tradičnú kultúru je v poriadku.
No ale bola tu taká veľmi hneď jasná aktivita, pán premiér samotný sa do toho obul a navrhol, že 3 mil. sa dajú na tradičnú kultúru. A ukázalo sa, že tak trochu tam chýbali informácie, lebo predstava bola, že, samozrejme, bude to teda cez ministerstvo kultúry rozdeľované. Lenže chyba lávky, nové vedenie ministerstva kultúry neupozornilo, nevedelo, že to tak celkom nie je možné a že tie peniaze, ktoré sa zrazu našli na folklór, predsa len budú musieť byť distribuované cez Fond na podporu umenia. A boli tam, to zase vieme o tom, snahy, aby ten fond to robil nie tak, ako to robí, ale aby sa to proste, aby tam ten vplyv ministerstva pri tom rozdeľovaní bol. Fond sa nedal zlomiť napriek tomu, že tam boli posielané kontroly ako na bežiacom páse, preto sa nakoniec aj tá suma znížila. Ale naozaj v tomto roku Fond na podporu umenia pre oblasť tradičnej kultúry rozdeľoval nadštandardné prostriedky v porovnaní s minulými rokmi. Lebo minulý rok to bolo 2,7 mil. a tento rok 5,1 mil.
No a keďže sa možno poučili, že teda cez fond to takto jednoducho nepôjde, tak sa - to je jedna teraz tiež z verzií - zriadia narýchlo nové dotačné programy alebo staronové a o tých už teda bude rozhodovať komisia zriadená pani ministerkou. Ako niekedy rozhoduje komisia v tejto chvíli zriadená pani ministerkou, stačí si spomenúť na relatívne nedávnu kauzu v oblasti znevýhodnených skupín.
Takže z tohto hľadiska si myslím, že to nie je úplne správny návrh. Ak máme prostriedky na tradičnú kultúru navyše a na knižnice, tak ich disponujme aj poslaneckým návrhom, účelovým návrhom cez ministerstvo financií a ministerstvo kultúry do Fondu na podporu umenia. To by bolo nespochybniteľné, správne a účel by sa naplnil.

Ďakujem. Pani poslankyňa Kaščáková, buďte menej osobná, možno vám to prospeje.
Čo sa týka vašej poznámky o kritike vlastných kolegov, no tak vo vašom prípade vašich problémov vo vzťahu k vašim bývalým kolegom by som túto tému neotváral. Ja som nekritizoval kolegov SMER-u v SMER-e, ako, ako SMER, ale vecne som sa vyjadril k návrhu.
Čo sa týka digitalizácie, tá prebehla veľmi úspešne napriek tomu, čo si vy o tom myslíte. Myslím teda špeciálne v rezorte kultúry vybudovaním rôznych pracovísk v inštitúciách, ktoré naďalej udržateľne digitalizujú naše kultúrne dedičstvo.
Čo sa týka obnovy pamiatok, dávam do pozornosti, že ešte ako minister som do tohto programového vyhlásenia presadil zdvojnásobenie finančných prostriedkov, ktoré sa venujú cez program "Obnovme si svoj dom" obnove pamiatok, stále je tých finančných prostriedkov málo, budem rád, keď vy ako úspešná budúca ministerka kultúry za nejakú stranu, za ktorú teraz kandidujete, to strojnásobíte, zoštvornásobíte. A so systémom Pamiatkového úradu summa summarum ja som spokojný, Pamiatkovému úradu treba za mnohé veci, dlhoročnú činnosť poďakovať, to neznamená, že ten systém sa nedá vylepšovať.
A, pán poslanec Hrnko, ja som naozaj teda hovoril v tomto prípade o spôsobe, akým sa zakladá nová inštitúcia, o tom, že treba nejaké problémy riešiť, to je iná vec. Ale naozaj takýmto spôsobom sa podľa nová inštitúcia nezakladá. A ak, tak by to mal jasne robiť rezort kultúry.
A ešte jedna poznámka k pani Kaščákovej. Naozaj by ste mohli trošku vnímať rozdiel medzi podpísaním zmluvy pred voľbami a založením novej inštitúcie pred voľbami. Tak to si myslím, že taký ľahučký rozdiel tam je.
Ďakujem.

Dámy a páni, páni poslanci Jarjabek a Senko predkladajú návrh na vznik novej rozpočtovej organizácie, inštitúcie ministerstva kultúry. Vznik novej inštitúcie, novej organizácie je, myslím si, pomerne vážna vec. Je to aj taká zásadná a štruktúrna zmena v rámci každého rezortu, osobitne v rezorte kultúry, kde tých inštitúcií rozpočtových, príspevkových je požehnane. Má to, samozrejme, svoju logiku, pretože kultúra je rôznorodá, ale každopádne ten počet je vysoký. To znamená, vznik každej novej inštitúcie musí byť adekvátne pripravený, zdôvodnený, podložený rôznymi faktami, samozrejme, predovšetkým potrebou na konci aj nejakým finančným zabezpečením.
Takže hneď na úvod poviem, že v tomto čase a takýmto spôsobom sa vznik novej inštitúcie nenavrhuje. V čase mám na mysli, ak bude tento zákon schválený, tak my vlastne založíme zákonom novú inštitúciu tri mesiace pred parlamentnými voľbami. A spôsobom, samozrejme, nie takýmto, pretože obvykle založenie novej inštitúcie je primárne agenda rezortu. To sa očakáva. Očakáva sa, a taká je aj doterajšia prax aj v rezorte kultúry, že nová inštitúcia je, už jej vznik je obsiahnutý v nejakých koncepčných materiáloch alebo v programovom vyhlásení vlády, že pred vznikom samotnej inštitúcie je spustená diskusia, ak nie úplne verejná, tak prinajmenšom vnútrorezortná, že sa v tejto diskusii preukáže opodstatnenosť vzniku inštitúcie, rozoberú sa všetky detaily. V rámci tej diskusie sa nakoniec aj vyprofiluje nejaké znenie zákona, ktoré je jasné a schváliteľné. Toto všetko v tomto prípade chýba.
Naozaj tu máme predloženú takú mačku vo vreci, pretože tento návrh má pár paragrafov a ten najpodstatnejší je vlastne ten, že nás odkazuje na to, že podrobnosti o činnosti tejto novej inštitúcie určí ministerstvo kultúry, keď vydá jej štatút. To znamená, že my keď toto schválime, tak vlastne nevieme, ako to bude svojím spôsobom vyzerať.
Je naozaj veľmi čudné, že či už priamo nie je predkladateľom rezort, ale že teda aspoň nejakým iným spôsobom nám nedá jasne najavo, že je to vôľa rezortu a nevysvetlí, prečo práve takýmto spôsobom, že nepredloží nejakú, nejakú analýzu, nejaký pohľad na to, ako z jeho hľadiska dnes hodnotí fungovanie štátnych reštaurátorských ateliérov Pamiatkového úradu alebo ako sa díva na fungovanie projekčného oddelenia v Slovenskom národnom múzeu, pretože tá nová inštitúcia by mala v zásade nejakým spôsobom zahrnúť najmä tieto dve činnosti.
Je, samozrejme, veľmi otvorenou otázkou a pre nás neznámou, z čoho bude táto nová inštitúcia pod názvom Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry financovaná. Nakoniec súčasťou návrhu je aj doložka z ministerstva financií a tam sa veľmi jednoznačne konštatuje, že je potrebné v návrhu uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. A my nič také jednoducho dnes k dispozícii nemáme. Takže naozaj aj z tohto hľadiska veľká neznáma.
Tento návrh okrem týchto nedostatkov, okrem toho, že naozaj by sme mali viesť nejakú diskusiu a malo by to byť riadne zdôvodnené, je aj svojím spôsobom zavádzajúci v tej stručnej dôvodovej správe, kedy hovorí, že existujúce legislatívne možnosti štátu zabezpečiť nevyhnutné stavebné a reštaurátorské práce na obnove národných kultúrnych pamiatok nie sú dostatočné, v dôsledku čoho časť národného pokladu chátra. No tým chce byť povedané, že ak budú dostatočné legislatívne možnosti, čiže bude zriadená nová inštitúcia Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry, tak ten národný poklad už chátrať nebude? A vedia to odborníci, vedia to aj poučení laici a myslím si, že to v zásade chápe aj verejnosť, že primárny dôvod, prečo pamiatky chátrajú, nie je neexistencia novej inštitúcie, ale vždy ten zápas o dostatok finančných prostriedkov. A keďže táto organizácia sa má venovať primárne, ako teda to čítam podľa tej dôvodovej správy, tým pamiatkam, ktoré sú v správe štátu a asi podľa tých navrhovaných členov tej rady, tej organizácie primárne tých pamiatok, ktoré spravujú inštitúcie ministerstva kultúry, a ak by som mal byť konkrétny, tak sa to môže týkať napríklad Etnografického múzea v Martine, budova chátrajúca, potrebujúca obnovu, týka sa to Slovenského národného divadla a jeho historickej budovy, zase potrebná renovácia. A ďalších a ďalších národných kultúrnych pamiatok v správe štátu a ministerstva kultúry a jeho inštitúcií, tak vám môžem zodpovedne povedať, že problém, prečo chátrajú, je naozaj v tom, či máme, alebo nemáme dostatok finančných prostriedkov na ich renováciu. Ak sa nájde vôľa a možnosť, že sa v rozpočte ministerstva kultúry a potom v rozpočte týchto inštitúcií nájdu potrebné kapitálové výdavky, no tak sa ten národný poklad zachráni. Ale ak sa nenájdu a len zriadime novú inštitúciu a takýmto spôsobom, tak nič nepohneme.
A na záver mi dovoľte, keďže v tej rozprave zazneli aj také možno nie priame, ale cítil som to tak ako kritické slová na adresu Pamiatkového úradu a pamiatkarov ako takých. Tak poviem to, čo inými slovami povedal pán poslanec Hrnko, ale sa s ním stotožňujem. V oblasti pamiatok musí mať štát svoj rešpektovaný a autoritatívny orgán a fungujúci systém pravidiel a kritérií. Problém našich pamiatok nie sú pamiatkari, ako sa to tu možno niekto snaží podsúvať. Nie sú ani reštaurátori združení v Komore reštaurátorov. Problémom pamiatok je neochota dať na ich obnovu dostatok finančných prostriedkov.

Pán poslanec, žiaľbohu, máte pravdu. A vôbec nerozumiem, prečo sociálna demokracia robí presný opak toho, čo by mala robiť. A do veľkých nadnárodných firiem ide naháňať lacnú pracovnú silu na úkor našich zamestnancov a hlavne ich miezd. To je úplný opak toho, čo by mala sociálna demokracia robiť. A to ma veľmi mrzí. Takže máte pravdu aj v tom, že nie skrátené konanie, ale radšej z kratšej cesty s takýmito návrhmi.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, porovnanie voľby riaditeľa SND prípadne Novej scény s riaditeľom RTVS vôbec neobstojí, pretože ministerstvo kultúry je zriaďovateľom Slovenského národného divadla, je zriaďovateľom Novej scény, ale ani vláda, ani parlament nie je zriaďovateľom verejnoprávnej RTVS. To je jeden fakt. Otázka na pána Václava Miku, myslím si, že nie je celkom na mieste, pretože tento návrh zákona ani nespôsobí, že pán Václav Mika sa stane riaditeľom, ani vôbec nemá ambíciu spôsobiť, že pán Rezník nebude riaditeľom. Toto jednoducho vychádza zo skúseností, kedy na základe doterajších spôsobov voľby boli volení aj dobrí, aj horší, aj lepší, aj menej dobrí riaditelia RTVS, aj dobrí, aj lepší členovia rád a chcel by som, aby sme sa niekam posunuli. A tento zákon teda primárne posúva voľbu generálneho riaditeľa RTVS z priameho dosahu politikov. Toto je jeho podstatou a vôbec s tým nehovorí, že ten doterajší spôsob je zásadne zlý. Je to pokus o nejaký posun, o vyvodenie nejakého východiska z nejakých doterajších skúseností, ale SND je v priamej zriaďovateľskej kompetencii ministra kultúry, preto inak uvažuje minister kultúry, aj predseda výboru pre kultúru a médiá o tom, ako sa dostáva do funkcie riaditeľ SND a úplne inak, ako riaditeľ RTVS, ktorá je zo zákona nezávislá, nie je zriaďovaná vládou, nie je zriaďovaná parlamentom. Je to verejnoprávna inštitúcia.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, slabých miest v RTVS je určite veľa, viac, ako je len samotný spôsob voľby, alebo vôbec, kreovanie tých orgánov, ja s tým súhlasím. Rovnako ako do istej miery prijímam aj tú paralelu medzi demokraciou a RTVS, ale v tomto slova zmysle, tak ako aj v demokraciách, aj ten výber (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) v RTVS môže byť menený aj evolučne. Aj malé kroky sú nejaké kroky. Jednoducho aj vnímam celý príbeh RTVS alebo STV a dnes RTVS ako tiež určitú sínusoidu, ale v konečnom dôsledku nejakú snahu neustále niečo meniť a vylepšovať. A samozrejme tuším, ako dopadne aj tento návrh, len si dovolím povedať, teším sa celkom o štyri roky, keď si znovu začneme všetci v tom momente ťažkať, aký je to teda ten zlý spôsob tej voľby, keď sa to volí tu v parlamente. Bol by som rád, keby sme ten čas využili. A ak nie tento návrh, tak nejaký iný aby prišiel a pokúsil sa tú situáciu zmeniť. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Číž, vy máte vzácny dar, urobiť zúrivý konflikt aj z niečoho, čo vôbec sem nebolo predložené ako konfliktné, ale ako vecné, ako pokus niečo zmeniť možno v prvom čítaní naozaj na diskusiu. Ale stojím si za tým, že to, čo sme predložili, je aj odborné a má to jasne zadefinované ciele. A k tej nešťastnej pani ministerke, a ktorej ste povedali, že teda čo ona má teraz robiť, tak ja vám to znovu zopakujem. Tento návrh zákona bol vládnym návrhom zákona, ktorý prešiel bez zásadných pripomienok celým medzirezortným pripomienkovým konaním, aj cez legislatívnu radu vlády a bol posunutý na rokovanie vlády. To znamená, že ja by som sa mohol opýtať, prečo pani ministerka, keď takto to prešlo aj s odbornou oponentúrou až na úrad vlády, to nepredloží alebo neiniciuje to predloženie. Takže vôbec si nemyslím, že v tejto chvíli mala byť ona zaskočená, ale samozrejme, ak sa k tomu postaví tak, že sa od toho dištancuje, no tak potom to treba verejne povedať.

Začnem od konca. Kto by mohol opraviť, dajme tomu, zlú voľbu tohto nového orgánu, no to je kontrolný orgán RTVS, Rada RTVS, ktorej tento návrh dáva kompetenciu odvolať generálneho riaditeľa a táto rada je ponechaná, jej voľba, na poslancov. Čiže tento návrh len pre takú poznámku, pán poslanec Krajniak, sa zaoberá komplexnejšie tou zodpovednosťou personálno-kontrolnou.
A sugestívna otázka pána poslanca Jarjabka, čo majú spoločné tí volitelia s RTVS? Mohol by som replikovať otázkou a čo majú poslanci spoločné s RTVS v zmysle odbornosti? Ale ja vám odpoviem. (Reakcia z pléna.) Ale áno, to tak isto nie je povedané, že každý člen výboru aj pre kultúru a médiá je odborník na médiá. A tak isto môže byť možno aj predseda olympijského výboru zhodou okolností odborník na médiá. To nikdy nevieme. Ale čo majú spoločné volitelia s RTVS, s verejnoprávnou RTVS? To najpodstatnejšie. Sú vybraní tak, že sú to reprezentanti verejnosti. A RTVS, jej hlavným akcionárom je verejnosť. Preto sa pokúša tento návrh posunúť aj do sféry verejnosti jeden z dôležitých aktov, a to je voľba generálneho riaditeľa RTVS. Ale ponecháva politickým reprezentantom tiež dôležitú kompetenciu, voliť kontrolný orgán, tú radu. Takže je to podľa mňa vyvážené, ale samozrejme je to na debatu, toto je návrh. Ak vládne v tejto poslaneckej snemovni spokojnosť so súčasným stavom, tak sa to nezmení.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No vidím, že celkom solídna diskusia bude, čo ma teší. Dovoľte aj mne najprv krátke vysvetlenie, dámy a páni, prečo som spolupredkladateľom zákona s opozičným poslancom a je to tak trochu kuriózna situácia. Predložený návrh zákona som pripravil ešte ako minister kultúry, a síce ako reakciu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS. Túto voľbu ja považujem za legitímnu, rovnako ako jej výsledok, ktorý rešpektujem, ale priebeh voľby ukázal limity súčasne platného spôsobu voľby. Takže ak tu aj teraz zaznievali podozrenia, alebo nie podozrenia, jednoducho názory, že tento návrh je spôsobený možno tým, čo sa dnes deje v RTVS alebo nejakými inými vecami, môj pôvodný návrh nebol týmto motivovaný. Tým nechcem povedať, že by dodatočne aj ešte nedodával ďalšie argumenty na to, aby sme sa zamysleli nad spôsobom voľby generálneho riaditeľa RTVS, ale moja práca nebola týmto motivovaná. Napokon táto práca ešte z hľadiska môjho pôsobenia na ministerstve kultúry bola uzavretá v decembri minulého roku.
Tento návrh prešiel svojho času bez zásadných pripomienok medzirezortným pripomienkovým konaním. Nepripomienkovali ho ani zástupcovia Slovenskej národnej strany vo vláde. Prešiel aj cez legislatívnu radu vlády, preto som ho na rokovanie vlády predložil bez rozporov ešte v decembri minulého roku, ale na konkrétnu schôdzu vlády ho už nezaradil ani bývalý, ani súčasný premiér. Oficiálne som sa nikdy nedozvedel, prečo. Každopádne keď sa pán poslanec Poliačik rozhodol osvojiť si tento návrh a predložiť ho ako poslanecký návrh, považoval by som za čudné, ak by som sa k nemu nepridal. A som mu aj vďačný, pretože sám by som sa asi na predloženie tohto návrhu nepodujal vzhľadom na malú šancu, podľa mňa, že by bol v súčasnej konštelácii schválený. A snáď toto vysvetlenie uspokojí aj tých, ktorí si inak nedokážu predstaviť, že by koaličný a opozičný poslanec mohli spolupracovať.
A teraz k vecnej stránke návrhu. V krátkej histórii verejnoprávnych médií na Slovensku sme mali a vyskúšali dva spôsoby voľby generálnych riaditeľov. V 90. rokoch sa začínalo spôsobom, ktorý máme aj dnes, čiže voľbou v parlamente. Neskôr sa zaviedla voľba prostredníctvom rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorých členovia boli volení poslancami. V roku 2010 sme sa znovu vrátili k voľbe už generálneho riaditeľa RTVS v parlamente a týmto spôsobom bol odvtedy zvolený, alebo boli už zvolení už traja generálni riaditelia - jedna generálna riaditeľka, dvaja generálni riaditelia. Hoci dva zmienené spôsoby voľby vyzerajú výrazne odlišne, majú podstatného spoločného menovateľa, a síce priamy alebo sprostredkovaný vplyv politikov, poslancov na to, kto bude zvolený. Oboma spôsobmi boli zvolení generálni riaditelia rôznej kvality a oba spôsoby sú v zásade aj demokratické, aj legitímne.
Platí tu však, ako pri väčšine zákonov, že dôležité nie je len znenie zákona, ale aj jeho aplikácia. To znamená, ako tí, ktorí zákon realizujú, chápu jeho ducha a zmysel. Ak by sme my poslanci, politici dokázali akceptovať politickú nezávislosť verejnoprávnych médií a voľbou či už členov rád alebo priamou voľbou generálneho riaditeľa v pléne ju garantovali, ak by sme nenadraďovali politické moci i voľby nad motívy odborné, potom by sme nemuseli rozmýšľať o inom spôsobe voľby. Zdá sa však, že naša politická kultúra a náš vzťah k verejnoprávnym médiám nie sú dostatočnou zárukou voľby nezávislého kandidáta, ktorý bude zaviazaný nie politikom, ale verejnosti. Ak sme teda v priebehu času, ak sme sa teda v priebehu času nezmenili my politici, možno by sme v slabej chvíli mohli zmeniť spôsob voľby a pokúsiť sa ho o nejaký ten meter oddialiť od nášho vplyvu.
Z tohto dôvodu a s týmto zámerom bol vypracovaný tento predložený návrh a samozrejme aj s tým, čo som už vo faktickej poznámke povedal v reakcii na vystúpenie pána poslanca Poliačika. Ten dôvod je to, ako si my predkladatelia uvedomujeme vážnosť verejnoprávnych médií. Ich vážnosť a dôležitosť, ktorá v súčasnej dobe veľmi výrazne rastie.
V čom je teda podstata a v čom tkvie ten posun, ktorý by dával väčšiu šancu na to, aby bol v budúcnosti zvolený generálny riaditeľ, ktorý by nebol za svoje zvolenie vďačný politikom? V prvom rade tento návrh nerieši len samotný akt voľby, ale snaží sa dostať do rovnováhy základné personálno-kontrolné kompetencie medzi poslancami ako politickými zástupcami verejnosti, kontrolným orgánom RTVS, čiže radou a verejnosťou zastúpenou vrcholnými predstaviteľmi reprezentatívnych verejnoprávnych spoločenských a občianskych inštitúcií a organizácií, ktorí by boli členmi onoho zboru voliteľov. Za týmto účelom návrh zákona ponecháva parlamentu kompetenciu voliť členov Rady RTVS, čiže jej kontrolného orgánu, Rade RTVS, ktorá dnes nemá žiadnu dôležitú právomoc, je len ornamentom. Dáva právo odvolávať generálneho riaditeľa RTVS a právo voliť generálneho riaditeľa RTVS dáva do rúk tzv. zboru voliteľov, ako nového orgánu, ktorý by bol ustanovený vždy len na samotný akt alebo na účel voľby.
Zloženie zboru voliteľov sa v tomto návrhu ustanovuje tak, aby sa garantovala jeho apolitickosť a súčasne aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Inak povedané, aby dvanásťčlenný zbor pokrýval všetky dôležité spektrá verejnosti a aj všetky dôležité programové oblasti vysielania RTVS. Kľúčové je, že členovia zboru voliteľov nie sú volení, ale sú nominovaní priamo zákonom, a to buď tak, že ide o riaditeľa, prezidenta alebo predsedu konkrétnej inštitúcie, alebo sú navrhnutí osobami z príslušnej oblasti. A sú to teda, už to bolo tu menované, ale ja to zopakujem, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, prezident Slovenského olympijského výboru, predseda ZMOS-u, zástupca cirkvi a náboženských spoločností, zástupca navrhnutý združeniami zamestnávateľov, zástupca navrhnutý združeniami odborových zväzov, zástupca novinárov a riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia, Fondu na podporu kultúry a národnostných menšín, zástupca osôb so zdravotným postihnutím, zástupca zamestnancov.
Poznámka k tým zamestnancom. To smerujem k pánovi poslancovi Farkašovskému. Len toľko chcem povedať, že je to pomerne štandard, že vo výberových konaniach do množstva dôležitých inštitúcií v tomto štáte, do tých komisií je vždy nominovaný aj zástupca zamestnancov, takže nevidím tu ani z toho hľadiska ja nejaký problém, že by to bolo niečo, niečo neobvyklé.
Tak isto aj keby sme sa tu mohli a bola tu nastolená tá otázka, do akej miery povedzme tí niektorí riaditelia môžu byť ovplyvnení spôsobom napríklad tým, že tie inštitúcie, ktoré zastupujú, sú financované zo štátneho rozpočtu, stále tu proste zostáva fakt, že to nie sú politici. A chcem aj poopraviť, v tejto chvíli už tu nie je pani poslankyňa Milanová, lebo ona povedala, že riaditelia fondov sú politicky nominovaní, ani riaditelia fondov nie sú politicky nominovaní. To sú verejnoprávne fondy a má to svoj mechanizmus, ale rozhodne nie politické nominácie.
Návrh zákona ešte stále a zámerne predkladáme v čase a podobe, že ho nie je možné chápať účelovo. Ja by som sa tu možno mohol dnes dlho vybavovať o tom, ako boli v minulosti zmeny spôsobu voľby riaditeľov STV, SRO, RTVS účelové, ale toto nie je mojím cieľom. Mne ide naozaj v tejto chvíli o vec, preto sa ani nechcem nejako vracať k tej poslednej voľbe, ale k tým predchádzajúcim. Každopádne tento návrh nemá vplyv na mandát súčasného generálneho riaditeľa a v prípade jeho schválenia je naozaj dostatočný čas na to, aby sa na nový spôsob voľby pripravili všetci zainteresovaní.
Chcem záverom povedať, respektíve zopakovať, že základným cieľom návrhu je vylúčiť politické vplyvy na voľbu generálneho riaditeľa, pretože ak zákon o RTVS predpokladá nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa a ak zákon ukladá, aby RTVS bola garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania, je potrebné podľa mňa aj po skúsenostiach s doterajšími spôsobmi voľby generálneho riaditeľa zveriť túto voľbu politicky nezávislému orgánu, ktorý by prihliadal primárne na odbornosť kandidáta a na reprezentáciu záujmov verejnosti. Predpokladám aj podľa už vyjadrení, ktoré tu zaznievajú, že tento návrh nebude schválený, možno by potom aj v tom prvom čítaní naozaj svedčala tejto diskusii skôr taká, taký ten filozofický aspekt, či vôbec ako je to správny spôsob uvažovania, ako už tie také konkrétne technické pripomienky, ale nakoniec možno (zaznievanie zvukov časomeru) aj tie budú do budúcna nápomocné. Ukazuje cestu, ako je možné kultivovať takú dôležitú inštitúciu, ako je RTVS a v priaznivejšej situácii sa k nemu môžme vrátiť, alebo môže byť aspoň inšpiráciou pre tých, ktorí politickú nezávislosť RTVS považujú za dôležitú.
Ďakujem, aj keď som prekročil trošku čas.