Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, máme pred sebou návrh zákona, ktorý na prvý pohľad vyzerá fajn. Vzniknú dva nové dotačné programy na ministerstve kultúry, do nich sa nalejú nejaké peniaze a bude viac prostriedkov a väčšia podpora pre tradičnú kultúru a pre knižnice.
Ja však vidím v tomto návrhu dva typy problémov, resp. dva zádrhely. Sám som trošku na vážkach, ktorý je primárnejší, či ten, ktorý by som nazval pokračovanie v ťažení proti samosprávnym kultúrnym fondom, ktoré sa pomerne jasne a otvorene začali po mojom odchode z ministerstva, a často som bol v tejto otázke v spore na výbore pre kultúru a médiá, najmä s pánom poslancom, ktorý dnes už sedí v Europarlamente, ale bol, povedal by som, takým, takou vlčou postavou spochybňovania fondov, ich činnosti a zástancom toho, že vlastne by sa to financovanie kultúry malo vrátiť do rúk predsa nás politikov, lebo predsa my nesieme tú zodpovednosť. Alebo je to ten druhý zádrhel, či sa mám na tento návrh zákona pozerať tou predvolebnou optikou, na čo tiež určite existujú opodstatnenia, nejaké opodstatnenia sa na to dívať takto.
Takže začnem tým prvým. Takmer dve desaťročia, od skorých deväťdesiatych rokov, bola požiadavka kultúrnej obce, ale aj širšej verejnosti, aby sa existujúci grantový systém ministerstva kultúry pretransformoval na spôsob financovania neštátnej kultúry tak, ako to je štandardom v iných štátoch Európskej únie. A keď som sa stal ministrom prvý raz, tak som túto transformáciu začal.
Možno malý návrat k predchádzajúcemu zákonu, lebo tá transformácia si vyžadovala vznik nových inštitúcií, ktoré postupne vznikali, a naozaj vznikali trochu iným spôsobom ako v predchádzajúcom bode navrhovaná nová inštitúcia. Čiže bolo to súčasťou premyslenej koncepcie programového vyhlásenia vlády a tak ďalej.
Prvý takýto, takáto časť transformácie bol vznik Audiovizuálneho fondu zákonom v roku 2008, fungovanie od roku 2009 a ukázalo sa, je to nespochybniteľné, relatívne krátko po vzniku, akým sa to stalo prínosom pre celú túto oblasť kultúry. Preto nasledovalo v ďalšom období ešte širšie transformovanie ďalších oblastí kultúry pod Fond na podporu umenia, ktorý do seba zahrnul a už niekoľko rokov vykonáva podporu v oblasti, ktorá je tu dnes predostieraná, že sa má znovu vrátiť na ministerstvo kultúry, to znamená v oblasti tradičnej kultúry a knižníc. A v tomto období, ako viete, vznikol tretí, Fond pre menšinovú kultúru.
Takže ak toto bude schválené, mohol by som sa alebo môžme sa na to dívať, ako na začiatok pokusu znovu vracať pod ministerstvo to, čo bolo úspešne transformované do prostredia Fondu na podporu umenia. Už tu fakticky vymenovala pani poslankyňa Milanová aj kvantitatívne, ako Fond na podporu umenia podporuje tradičnú kultúru, ako podporuje aj knižnice. Sú to väčšie objemy, postupne väčšie, ako boli vyčlenené v grantovom systéme ministerstva kultúry, a nepochybne určite aj, veď to bolo aj účelom fondov, distribuované transparentnejšie a odbornejšie aj so spätným vyhodnocovaním. V oblasti knižníc napríklad funguje už dva roky program renovácie knižníc. Ten účel, ktorý tuná deklaratívne sledujú aj navrhovatelia zase prostredníctvom ministerstva kultúry.
Takže ak toto bude schválené, myslím si, že jedna z vecí, ktorej bude teda musieť čeliť nové vedenie ministerstva kultúry po voľbách, bude, že ako sa rozhodne, či bude pokračovať a presunie ďalšie veci z fondov naspäť na ministerstvo a tým ich zlikviduje, alebo úplne nevyhnutne a jednoznačne bude musieť tieto dotačné dva programy zrušiť, pretože naozaj tu pôjde v danej chvíli aj o duplicitu. Sám teraz neviem povedať, to sa nedá vyčítať, že či nenastanú aj technické problémy. Žiadatelia budú môcť žiadať aj od fondu, aj od ministerstva kultúry. Ako sa to bude vyhodnocovať? Aká tam bude súčinnosť? Proste toto sú veľmi otvorené, ale technické a v tejto chvíli podružné otázky.
Pretože moja predstava a tá predstava, ktorá bola aj počas môjho pôsobenia podporovaná v oblasti kultúry, hovorila jasne, tú zodpovednosť treba rozdeliť. Áno, aj štát má garantovať určité veci v oblasti tradičnej kultúry a v oblasti knižníc. A preto je štát zriaďovateľom napríklad ÚĽUV-u, ktorý zabezpečuje nielen metodiku a prácu, ale aj podporu v oblasti tradičnej kultúry, ktorú, by som povedal, dá sa pomenovať ako tvorba, ľudovoumelecká tvorba našich výrobcov. Má štát v zriadení SĽUK, ale nielen jeho hudobnú a spevácku zložku, ale aj Centrum tradičnej kultúry. Má, samozrejme, Lúčnicu, má Národné osvetové centrum. A má ešte aj, mimochodom, v oblasti svojich strategických podpôr aj tradičnú kultúru.
A tu len tak ako perličku poviem, že v jednej chvíli, keď sa tu predkladá potreba zafinancovať tradičnú kultúru na účel zakúpenia alebo obstarania ľudových krojov a kostýmov, tak sa dočítate v návrhu rozpočtu ministerstva kultúry v kapitole, teda v časti strategických zámerov, že dôjde k zníženiu prostriedkov v oblasti obnovy nástrojového vybavenia a krojových súčiastok. Takže taká malá disproporcia. Na jednej strane tvrdenie, ako chceme dať ďalšie peniaze na tradičnú kultúru, špeciálne na obnovu krojov, a zároveň návrh ministerstva kultúry, ktorý znižuje o 42 % práve prostriedky do tejto oblasti.
No, myslím si, že toto je to, povedal by som, ten zreteľa, ten, ten, ten vážnejší zreteľ na daný návrh a bol by som naozaj veľmi nerád, keby bol za tým tento zámer, postupne tie fondy zlikvidovať.
Ten druhý zreteľ, ten je ten predvolebný, to tu bolo viacerým spôsobom, viacerými slovami naznačované. No, všetci sme asi zaznamenali, že vzťah novej vlády a nového ministerstva kultúry k folklóru je naozaj žičlivý a ja to absolútne nespochybňujem. Ja vôbec nezatracujem tradičnú kultúru. Niekedy sa mi nepáči, že sa tradičná kultúra zužuje len na folklór a tí najväčší horlivci za folklór vôbec nevnímajú širokú škálu tradičnej kultúry nehmotného kultúrneho dedičstva a tak ďalej. Takže podľa mňa dajme tomu akcent na tradičnú kultúru je v poriadku.
No ale bola tu taká veľmi hneď jasná aktivita, pán premiér samotný sa do toho obul a navrhol, že 3 mil. sa dajú na tradičnú kultúru. A ukázalo sa, že tak trochu tam chýbali informácie, lebo predstava bola, že, samozrejme, bude to teda cez ministerstvo kultúry rozdeľované. Lenže chyba lávky, nové vedenie ministerstva kultúry neupozornilo, nevedelo, že to tak celkom nie je možné a že tie peniaze, ktoré sa zrazu našli na folklór, predsa len budú musieť byť distribuované cez Fond na podporu umenia. A boli tam, to zase vieme o tom, snahy, aby ten fond to robil nie tak, ako to robí, ale aby sa to proste, aby tam ten vplyv ministerstva pri tom rozdeľovaní bol. Fond sa nedal zlomiť napriek tomu, že tam boli posielané kontroly ako na bežiacom páse, preto sa nakoniec aj tá suma znížila. Ale naozaj v tomto roku Fond na podporu umenia pre oblasť tradičnej kultúry rozdeľoval nadštandardné prostriedky v porovnaní s minulými rokmi. Lebo minulý rok to bolo 2,7 mil. a tento rok 5,1 mil.
No a keďže sa možno poučili, že teda cez fond to takto jednoducho nepôjde, tak sa - to je jedna teraz tiež z verzií - zriadia narýchlo nové dotačné programy alebo staronové a o tých už teda bude rozhodovať komisia zriadená pani ministerkou. Ako niekedy rozhoduje komisia v tejto chvíli zriadená pani ministerkou, stačí si spomenúť na relatívne nedávnu kauzu v oblasti znevýhodnených skupín.
Takže z tohto hľadiska si myslím, že to nie je úplne správny návrh. Ak máme prostriedky na tradičnú kultúru navyše a na knižnice, tak ich disponujme aj poslaneckým návrhom, účelovým návrhom cez ministerstvo financií a ministerstvo kultúry do Fondu na podporu umenia. To by bolo nespochybniteľné, správne a účel by sa naplnil.