Ďakujem pekne.
Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod filozoficky začal k tomuto návrhu zákona. Prejdem postupne k jednotlivým konkrétnostiam.
V prvom rade, otázka pre nás v prvom rade spočíva v tom, aké postavenie exekútora chceme, aby mal mať. Na jednej strane, a dneska je postavenie exekútorov také, že fungujú v rámci komerčného práva, fungujú samostatne,...
Ďakujem pekne.
Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na úvod filozoficky začal k tomuto návrhu zákona. Prejdem postupne k jednotlivým konkrétnostiam.
V prvom rade, otázka pre nás v prvom rade spočíva v tom, aké postavenie exekútora chceme, aby mal mať. Na jednej strane, a dneska je postavenie exekútorov také, že fungujú v rámci komerčného práva, fungujú samostatne, fungujú na základe, vykonávajú, samozrejme, štátnu moc a nútený výkon rozhodnutia, inými slovami exekúciu, ale súčasne sú subjektami, ktoré svojím spôsobom vykonávajú, týmto spôsobom z hľadiska ich príjmov a príjmovej stránky podnikateľskú činnosť. Alebo na druhej strane je to súdny komisár, kde sa vyžaduje prísna a tvrdá regulácia zo strany štátu a, samozrejme, aj obmedzené a primerane regulované spôsoby ich činnosti vrátane aj príjmovej stránky.
Dámy a páni, exekúcie ako také sú nepochybne súčasťou právneho štátu a potrebujeme ich, aj keď exekútor možno ako politik je jeden z tých najmenej obľúbenejších v našej spoločnosti. Ak si hovoríme o vymožiteľnosti práva, všetci chceme, aby sme sa dostali k rozsudku. To je ten základ, o ktorom sa tu v parlamente naozaj najčastejšie hovorí, aby sme sa dostali k rozsudku rýchlo a aby rozsudok bol spravodlivo. Ale nemôžeme zabúdať na prípady, keď je vydaný rozsudok, ale tá druhá strana, ktorá je ním zaviazaná, odmieta na základe; právoplatne rozhodnuté veci na základe vydaného rozsudku plniť. Načo nám je rozsudok, keď tá druhá strana, ktorá prehrala, ho nemieni rešpektovať?
Práve kvôli tomu je nevyhnutný aj výkon rozhodnutia a štát sa dávnejšie rozhodol, že pri peňažných pohľadávkach to pôjde formou exekúcie, výkon rozhodnutia, ktorý je nútený a vykonáva tú spravodlivosť, ktorá už bola daná na základe právoplatne rozhodnutej veci. Či sa nám to teda páči, alebo nie, exekúcie na Slovensku vo všeobecnosti musia byť.
Musíme si ale aj povedať, že veľké množstvo vecí, ktoré sa na Slovensku v rámci exekúcií dejú, tak vychádzajú nie veľmi zo spravodlivých rozsudkov a nie veľmi z procesu, ktorý bol zákonný pri nachádzaní rozhodnutia súdu. Potom už len exekútori svojou časťou pridávajú tej nespravodlivosti a máme dosť veľké množstvo exekučných konaní, ktoré nemusíme považovať za férové. Ja by som sa tejto snemovni chcel možno s odstupom dvanástich mesiacov poďakovať za veľmi razantné zmeny, ktoré sme urobili v spotrebiteľských, v spotrebiteľskom práve a v oblasti ochrany spotrebiteľa, kde sme sa snažili pomôcť ľuďom, voči ktorým sú uplatnené nároky zo zmenky, ktorá je už zakázaná, dávno, niekoľko rokov zakázaná v spotrebiteľských vzťahoch, bez ohľadu na to niekto si drzo dovoľuje prísť na slovenské súdy so zmenkami proti spotrebiteľom cez Českú republiku, tieto vymáhať v súdnom konaní, súdy, bohužiaľ, vydali rozsudky, aké vydali, a exekútori ich vymáhali.
Vo veľkom množstve prípadov sme pomáhali spotrebiteľom, a to je o znižovaní tých nespravodlivých exekúcií, ktoré sme robili, a myslím si, že v tomto trende treba nastúpiť. Chcem povedať len toľko, že nemôžeme svet vidieť len čierno-bielo. Exekúcie, pokiaľ chceme vymožiteľnosť práva, musia byť, ale tie exekúcie musia byť spravodlivé, nárok, ktorý je priznaný súdom, musí byť zákonný, musíme veriť tomu rozhodnutiu, príslušenstvo primerané. A tam ešte máme možno a do budúcnosti aj množstvo vecí, kde vidíme rezervy, a musíme v tom pokračovať.
Inými slovami, máme záujem na tom, aby exekučné konania ako druhé štádium občianskeho súdneho konania, kde po zisťovacom konaní musí prísť výkon rozhodnutia, pokiaľ ho niekto dobrovoľne neplní, musí byť rýchle, férové, spravodlivé a musí fungovať. V tejto veci môžem povedať, že ak ide o odborný názor, tak v prvom rade je asi záujem každého, aby exekúcie boli efektívne, aby boli vykonané, aby exekútori pracovali naplno.
Máme dneska, a to môžem s ohľadom na návštevu ústavnoprávneho výboru, ktorá skončila včera v Českej republike, trošku viacej exekútorských úradov ako napr. v Čechách. Poviem to porovnanie. V Čechách je cca 150 exekútorov a dvojnásobná populácia, to znamená na celú Českú republiku je 150 exekútorských úradov. Na Slovensku máme možno 250 exekútorských úradov a polovičnú populáciu. To znamená, že tri-, štyrikrát väčší nápad vecí je na jeden exekútorský úrad v Českej republike oproti Slovensku.
Ja osobne poviem a stotožňujem sa s pani ministerkou v tom, že nepovažujem za dobré, keď na rozhodnutí exekútorského úradu, ktoré pošle povinnému, nájdete spisovú značku ex 80000/2016, aby jeden exekútor mal 80-tisíc exekučných vecí, to sa mi zdá už veľa. Aby stihol obslúžiť toľko exekučných vecí tak, že sa postaví zo stoličky a ide hľadať, šetriť majetok povinnému, už sa mi to zdá ako fabrika a veľkovýroba. Nehovoriac o tom, že si spomeniem aj na nášho bývalého kolegu pána poslanca Hlinu, ktorý tu menoval konkrétnych exekútorov, a ja ich menovať nebudem, ale kto si pamätá tú rozpravu z našich kolegov, tak určite mi dá za pravdu, že to už budí dojem takého systémového oberania ľudí o peniaze. Ale ten systém, bohužiaľ, začína pri porušovaní spotrebiteľských práv, pri uplatňovaní nezákonných nárokov a, bohužiaľ, pri ich priznávaní zo strany súdov a končí pri exekúciách, kde je istina tisíc eur a vymáhaný nárok 5-tisíc aj s príslušenstvom. Veľké množstvo zmien, ktoré sme urobili bolo účinných až tak, že niektoré zo spoločností, ktoré možno povedať, že dajú 100 a pýtajú naspäť 200 za rok, odišli zo Slovenska. Môžme im zamávať, ale s radosťou.
Dámy a páni, ak vidíme exekúcie, treba vidieť exekúcie tam, kde vymáhame nárok oprávneného, ktorý si ho zaslúžil, mal ho priznaný súdom, ale odlíšme aj tie, kde tie nároky sú neférové, to vás chcem poprosiť, lebo exekúcie ako také pre vymožiteľnosť práva musia byť. Teraz máme nejakých 250 exekútorských úradov a plus-mínus niekto s ich prácou môže byť spokojný. Hovorím, zdá sa mi veľa nápad vecí 80-tisíc, ale keď som dostal napr. v Čechách otázku, koľko považujem exekučných vecí za primeraný nápad na jeden exekútorský úrad, aby to neprekročilo určitú hranicu, nedokážem, priznám sa, nedokážem kvalifikovane odpovedať. Dneska táto právna úprava prináša veľmi vážnu zmenu, a to je, že zaniká právo oprávneného vybrať si exekútora.
Právo oprávneného pri súkromných pohľadávkach, pri verejných pohľadávkach, samozrejme, sa to mení tým, že peňažné pohľadávky, blokácie bude robiť Sociálna poisťovňa napr. sama, to je dobrý prvý krok a už nebudú pochybnosti o korupcii a tak, ďalších negatívnych veciach. Ale pri súkromných pohľadávkach ten veriteľ, ktorý si vyberá exekútora, mal právo vybrať si ho a súčasne tým, že niekoho oslovoval, jedno asi z jeho rozhodnutí bolo, že si vyberal kvalitu. Vedel, že niekto vstane zo stoličky, pôjde za povinným, častokrát aj pri ohrození vlastného života, ten exekútor zasahuje, hľadá hnuteľný, nehnuteľný majetok, a toto právo svojím spôsobom sa oprávneným berie, ktorí oprávnení sú v tomto prípade najväčším lakmusovým papierikom. Chcem povedať, že v tejto jednej časti po odbornej stránke mám iný názor s pani ministerkou, napriek tomu, že poviem, že mi vadí nápad exekučných vecí 80-tisíc a podobne na jeden úrad, čo už považujem za maximálne neprimerané.
Na druhej strane ale exekútor, pokiaľ bude mať istý prídel roboty a bude vedieť, že aj keď nejakým spôsobom, aj keď nejakým spôsobom neurobí nič, ale tá robota bude ďalej prichádzať, tak je to veľká zmena, ktorá vytvára riziko, že aj tí nekvalitní exekútori zostanú v systéme.
Chcem povedať, že chápem, prečo pani ministerka urobila túto zmenu, a dovolím si ju vysvetliť a poviem, že aj má právo ju urobiť. A túto zmenu budem pravdepodobne naozaj rešpektovať, pretože ten systém, ktorý je zavedený, napriek tomu, že túto jednu vážnu vec berie, čo mi je veľmi, veľmi ľúto, lebo to je záruka kvality rýchleho vymáhania pohľadávok, že si oprávnení mohli vybrať svojho exekútora. Tá zmena je vynútená koncepčnou zmenou, ktorú pani ministerka v tomto návrhu zákona urobila.
Exekútor podľa tohto tým, že rozhoduje niektoré veci, musí byť nestranný a musí byť tým pádom prideľovaný súdom a inak ako náhodným výberom sa to už nedá. To je asi jeden z tých základných dôvodov, prečo tento pokus v zásade veľmi razantnej zmeny som ochotný strpieť a naozaj len čas ukáže. Chcem len zdvihnúť prst v tom, že aby nás situácia nedonútila vrátiť sa k ďalšiemu; spätne k pôvodnému systému.
Chcem veľmi poďakovať za konštruktívnu diskusiu s pani ministerkou, pretože my sme na odbornej úrovni, verím, že debatovali už niekoľkokrát a množstvo, množstvo pripomienok, ktoré tento systém – alebo rizík – môže prinášať, pani ministerka v zákone odstránila.
V žiadnom prípade, a to exekútori musia počuť, keď už budú mať pridelenú robotu, ak toto musíme strpieť, ako zákonodarca takéto niečo schváliť v záujme systému odbremenenia súdov, nemôžu, nemôžu mať predstavu, že od oprávnených, ak majú garantovanú prácu, dostanú aj preddavky pri finančných plneniach. Jednoducho to nejde, že niekto dostane prácu a súčasne aj peniaze vopred a stále ale tento zákon neupúšťa systém, že exekútor funguje na základe obchodných vzťahov zo štátne, s verejnou mocou. Pozor na to!
Inými slovami, som veľmi rád, že predkladaný návrh zákona nepočíta s preddavkami, ale na druhej strane musíme si aj povedať, akým spôsobom budú exekútori vyčíslovať trovy, aby to nebolo neprimerané. A poukazujem aj na dopady starých exekučných vecí, ktoré budeme ešte musieť v rámci legislatívneho procesu riešiť.
Rád by som v tejto súvislosti poukázal na jedno rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré teraz budem parafrázovať, môžem ho dodať neskôr, ktoré sa práve zaoberalo postavením exekútora. Ústavný súd v Českej republike, ktorý nám môže byť akurát len príkladom, ale verím, že dobrým, vyslovil názor, že exekútor je – napriek tomu, že narába so štátnou mocou – podnikateľským subjektom v zmysle tom, že pri úspešnej aj neúspešnej exekúcii nesie obchodné riziko úspešnej aj neúspešnej nevybavenej veci. To znamená, inými slovami povedané, že pokiaľ je exekútor neúspešný pri vymáhaní z hľadiska jeho nákladov v konkrétnej exekučnej veci, čo sa stáva, pretože máte množstvo firiem, ktoré nám niekde uniknú, množstvo povinných, ktorí, fyzických osôb, sú zrazu, bohužiaľ, bez majetku, bez domova, a v týchto prípadoch exekúcia úspešná nie je.
Ústavný súd Českej republiky povedal, že jeho náklady, náklady exekútora v tejto exekučnej veci si znáša exekútor sám vzhľadom k tomu, že je to riziko jeho činnosti, ktoré je kryté odmenou pri úspešných exekučných veciach. Inými slovami, a chcem tu teraz polemizovať, veľmi sa sťažujú na to kolegovia exekútori z Českej republiky, že im toto rozhodnutie Ústavného súdu trošku skočilo do úsmevu v tom zmysle, že nedá sa len argumentovať praktikou, že mám 100-tisíc vecí vo svojom úrade a teraz vy ich musíte zaplatiť, všetky náklady. Nie, ty si exekútor, ktorý dneska funguje na základe aj obchodnoprávnych vzťahov, tvoja odmena je definovaná tak.
A teraz si treba položiť otázku, akým spôsobom vyvažovať tvoje trovy pri neúspešných veciach. Toto je vec, o ktorej radi budeme v ďalšom legislatívnom procese diskutovať, pretože nesprávne nastavené trovy by znamenali veľký, veľkú záťaž na rozpočet, ale aj záťaž na účastníkov konania. My si musíme povedať, ako toho exekútora vidíme, či je súdny komisár, alebo funguje na základe obchodnoprávnych vzťahov, tak ako dnes.
Vymožiteľnosť práva, dámy a páni, prosím, nezabúdajme, že exekúcia, aj keď sa nám nepáči, vo väčšine prípadov, tam, kde sú právoplatné rozhodnuté veci a ak ich považujeme za spravodlivé, je nevyhnutná. A musíme aj vychovávať občanov k tomu, aby boli zodpovední. Pacta sunt servanda, zmluvy sa musia plniť. Keď si požičiaš, musíš vrátiť. Štát a každý ťa musí ochrániť pred tým, aby neprišiel úžerník a nepýtal od teba 200 %, 300 %, viacej. A to je naša úloha, to je úloha súdov a, samozrejme, aj určitých postupov na preskúmavanie rozhodnutí, či už odvolacie konanie, alebo potom samotné námietky v exekúcii. A v tomto prípade treba vidieť, že chceme, aby súčasne občania boli aj zodpovední, ale na druhej strane musíme, musíme nastaviť ten systém tak, aby nebolo, neboli exekučné konania príliš zaťažujúce súdy, a na druhej strane ale nemôžeme ich všetky zhodiť zo stola.
V tomto ohľade verím, že budeme diskutovať ešte o dĺžke exekučného konania v prípade jeho neúspešnosti, akým spôsobom, akým spôsobom zastaviť exekúciu, keď je exekúcia neúspešná z dôvodu, že nie je možné nájsť majetok. Preto, lebo môže existovať veľké množstvo príkladov, veľké množstvo príkladov takých, kde napríklad fyzické osoby, teraz vyjmeme právnické osoby, kde je to napríklad navrhnuté 18 mesiacov, a rád by som, keď už musí byť nejaká lehota na zastavenie exekúcie, aj o jej dĺžke polemizoval, ale napríklad aj pri fyzických osobách. Študent prvého ročníka, druhého ročníka vysokej školy ide načierno v električke, veľa takých prípadov je, dostane pokutu. Začne exekučné konanie, ale to exekučné konanie je úspešné až po piatich rokoch, keď doštuduje školu a on sa zobudí, keď sa zamestná, že prvú výplatu dá na veci, respektíve dá na svoje hriechy z minulosti. To je o jeho, to je naozaj o jeho zodpovednosti, zodpovednosti každého občana. Tá exekúcia ho dobehne. Pretože dneska by sme asi ťažko povedali, že každá exekúcia, ale malá exekúcia, keď sa neoplatí, nech sa nevymáha. Potom by nám behali asi v električkách len čierni pasažieri. Asi to cestovné napríklad platiť treba, aj keď teraz nie som ten, ktorý by toto obhajoval.
A napríklad sú také prípady, alebo žena ide, matka a otec na rodičovskú dovolenku a po troch rokoch sa niekto zamestná a vráti do systému a znova má mzdu. A vtedy začne byť účinná exekúcia a vtedy začína byť úspešná, možno čiastočne. Ja len chcem povedať, že niekedy to, ako sa kolegovia exekútori v Českej republike, s ktorými sme mali veľkú polemiku včera v Prahe, vyjadrili, zaparkovaná exekúcia, ktorá im vadí. Zaparkovaná, lebo to musia evidovať, vtedy má napríklad význam, lebo ten človek sa vráti do nejakého perspektívneho života, hovorím o fyzických osobách, s právnickými osobami je to už asi stratené po istom čase, sa vráti do normálneho života fyzická osoba a zobudí sa, že ja mám hriech z minulosti a musím ho vrátiť. Aby sme boli aj občania zodpovední a aby sme nielen na základe individuálnej represie, ale aj generálnej prevencie vo vzťahu k ostatným ukázali, že porušíš, tá sankcia alebo tá pohľadávka ťa neskôr dobehne.
A tu by som veľmi rád polemizoval a možno v ďalšom legislatívnom procese hovoril o dĺžke exekučného konania vo vzťahu k fyzickým osobám, aby sme to až tak veľmi nezjednodušovali. Hoci veľmi dobre chápem, veľmi dobre chápem cieľ ministerstva a pani ministerky v tom, že máme veľa, poviem český termín opäť, zaparkovaných exekúcií, s ktorými sa nič nedeje. Tam možno sú ešte také nuansy, čo keď je exekúcia druhá, tretia v poradí, vtedy nie je úspešná. Ale pri prvej exekúcii v poradí sa napríklad vykonávajú zrážky mzdy, sú príjmy a musíme si povedať, čo tá naša druhá, tretia, štvrtá exekúcia, ktorá čaká tri roky, kým sa tá prvá úspešne dokončí. A vo vzťahu k tomuto, vo vzťahu k tomuto legislatívnemu návrhu, ktorý verím, že budeme môcť prelúskať ešte v druhom čítaní aj v pléne a aj na ústavnoprávnom výbore.
Dámy a páni, inými slovami, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, je to, tento návrh zákona je veľmi zaujímavý námet, ktorý bude vyskúšaný v tomto volebnom období. A napriek mojej odbornej polemike v jednej časti, a to v časti prerozdeľovania vecí, ktoré už som povedal, že z technického hľadiska chápem, prečo bola urobená, si myslím, že máme možnosť posunúť veci trošičku ďalej. Chcem len povedať, že veľmi držím palce, aby sa tento právny názor pani ministerky osvedčil v praxi a aby som ja po určitom čase a skúsenostiach mohol povedať, že pani ministerka mala pravdu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis