Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ja som sa dlhodobo plánoval prihlásiť do rozpravy, lebo pri úvodnom slove sa nepatrí komentovať návrh zákona druhý a porovnávať ho prípadne, prípadne, takže som mal za to, že bude potrebné ešte jedno vystúpenie v rozprave, čím dávam zadosť aj netrpezlivosti svojich kolegov, ktorí pravdepodobne chceli veľmi intenzívne diskutovať. Takže som veľmi tu, aby ste mohli aj prípadne reagovať.
Ja by som na rozdiel možno od vás, pani kolegyňa, povedal, že; ďakujem všetkým predrečníkom; povedal, že táto téma si vyžaduje viacej konštruktívnu ako útočnú diskusiu, pretože jednak ide o záujem maloletých detí a druhá vec, ide o systém, ktorý Slovenská republika pozná dlho a pravdepodobne by sme si mali, mali práve preto povedať, že aké sú skúsenosti.
Pani poslankyňa, prvý zákon o náhradnom výživnom bol schválený v roku 2002. Žiaľ, v tomto roku; bol to zákon o náhradnom výživnom, o fonde náhradného výživného; žiaľ, tento zákon má, mal trvanie asi jeden mesiac účinnosti a prechodné obdobie jeden rok. Pamätám si to obdobie, v roku 2002 v septembri som nastúpil do parlamentu, keď som ako opozičný poslanec bojoval proti 23 skráteným legislatívnym konaniam, ktoré priniesla Dzurindova vláda, pravicová Dzurindova vláda a v rámci jedného z týchto zákonov do konca roka 2002 bolo zrušenie zákona o náhradnom výživnom. No viete si predstaviť, aký som bol z toho smutný a ako som bojoval za zachovanie tohto zákona v tom čase. Bola to veľmi neľahká doba v roku 2002, ktorá nastala, pretože som opakovane prinášal do parlamentu zákon o náhradnom výživnom. Opakovane.
Neviem, akou prozreteľnosťou alebo akokoľvek to môžme nazvať, v roku 2004 bol schválený v poradí druhý zákon o náhradnom výživnom, k ktorého autorstvu sa hlásim hrdo ja a tento zákon bol schválený vo veľmi neľahkých podmienkach opozičnej politickej práce, keď na týchto miestach sedel minister práce, sociálnych vecí Ľudovít Kaník, ktorému sánka padla, opakujem, ktorému pomaly sánka padla, keď zákon o náhradnom výživnom v roku 2004 bol schválený o jediný hlas. Niekoľko poslankýň vtedajšej vládnej koalície podporilo tento návrh, napríklad Eva Černá a ďalšie, za ktoré som im dneska, dodnes ešte vďačný, pretože vtedy vznikla nepretržitá éra a odvtedy trvá nepretržitá éra náhradného výživného.
V roku 2008, keď bol schválený doteraz, v súčasnosti platný a účinný zákon o náhradnom výživnom, vládny návrh zákona, som bol viac-menej svedkom a pozorovateľom vzhľadom k tomu, že to už bolo v réžii vlády Slovenskej republiky, ktorá tento návrh zákona, ako aj procesy a systémy zaviedla do zákona, a tento návrh zákona trvá dodnes. Môžem teda s hrdosťou, pani poslankyňa, povedať, že náhradné výživné, či sme spokojní, ako funguje, v akom rozsahu, ale funguje nepretržite od roku 2004 a bol som pri jeho zrode.
Pokiaľ ide o to, čo môžme a čo môžme viac, áno, vždy je to otázka tých kompromisov, ku ktorým treba pravdepodobne nastúpiť viac-menej, viac-menej konštruktívne a treba sa porovnávať. Ja si to dovolím vo veľkej krátkosti. Porovnávam sa tým a chcem to vysvetliť, že už v roku 2002, a ja som to opakovane predkladal od, pardon, v roku 2004 a predkladal som to opakovane od roku 2002, som musel reagovať aj na kritiku odporcov náhradného výživného.
A, pani poslankyňa, v tomto sme na jednej strane barikády, že chceme, aby náhradné výživné bolo, ale musíme reagovať aj na odporcov. A na odporcov reagujeme v tom zmysle, že sú tu argumenty také, že prečo náhradné výživné v absolútne neobmedzenej výške, prečo náhradné výživné rodičom, ktorí majú neprimerane vysoký príjem. Veľmi ťažko sa mi už v tých časoch bojovalo s takýmito argumentami z veľmi jednoduchého dôvodu, pretože, a to je to, v čom sa voči vám vymedzujem napríklad pri maximálnej výške náhradného výživného. Predstavte si, že máme, máme tu rodiča, ktorý bude mať súdom určenú povinnosť 1 500 euro. Hoc aj na desať detí, hej, ale 1 500 euro na jedno dieťa. A v takomto prípade môžu vzniknúť argumenty proti, prečo by štát mal nahrádzať luxusne vysoké, luxusne vysoké sumy výživného?
Ja súhlasím, pani poslankyňa, že to patrí na to dieťa, ale na druhej strane sa dostávame k tomu, že náhradné výživné sa stane príjmom vyšším, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, na jedno dieťa. A ja sa pýtam? Ak chcem vôbec zachovanie náhradného výživného, ak chcem utlmiť kritikov, tak si musím povedať, že náhradné výživné je štátna sociálna dávka svojím spôsobom, kvázi, hoci môžme povedať, že sa prispieva do istého času, kým sa nevymôže, a v takomto prípade je dobré hovoriť aj o istej miere solidarity, to znamená o istých limitoch. V neposlednej miere, skromne poviem, že je to aj o výdavkoch štátneho rozpočtu. Pokiaľ si pozriete dôvodovú správu v návrhu zákona, ktorý predkladáme, tak výdavky v štátnom rozpočte sú pomerne vysoké a pokiaľ ich bude ministerstvo financií, a to si priznávam, pokiaľ ich bude vôbec takto, ako to nastavujeme, ministerstvo financií akceptovať, vláda Slovenskej republiky, ktorej budeme čakať, aby sa vyjadrila k tomuto návrhu zákona, tak budem veľmi rád aj za túto úpravu.
Poviem prečo. Kde vy úplne odstraňujete limit pre maximálnu výšku náhradného výživného; a hovorím, môže to streliť na 1 500, také rozsudky som videl. Navyše (reakcia z pléna), nemusí byť... (Reakcia z pléna.) Ja som vám; nekričte, pani poslankyňa, kľud! Toto je naozaj veľmi milá, veľmi milá téma v prospech, v prospech ľudí a myslím si, že rozčuľovať sa je absolútne zbytočné, v rozpore s konštruktívnou diskusiou.
Takže zopakujem. Pri svojom úvodnom slove som povedal, že rozšírime návrh, rozšírime týmto návrhom poskytovanie náhradného výživného takmer na 95 % možných poberateľov, čomu verím, že rozumiete, že sa k náhradnému výživnému dostane takmer každý. Nejaké limity musia byť. Vy odstraňujete svojím návrhom zákona úplne limit, čo znamená, že niekto bude mať súdom určené výživné alebo rodičovskou dohodou, súdom schválenú rodičovskú dohodu bude mať určenú vyživovaciu povinnosť 1 500 euro mesačne. A v takom prípade náhradné výživné sa bude poskytovať v tejto výške. Obavám sa – a teraz nie kvôli vám ani nie kvôli sebe, ale obávam sa, že kritici inštitútu náhradného výživného, s ktorými bojujem od roku 2002, ako som spomenul, by v takom prípade povedali, že sú to nie veľmi účelne naložené prostriedky, pretože už pri takejto štátnej sociálnej dávke, tá výška je neobvykle vysoká v tých individuálnych prípadoch. A ja to absolútne v tomto chápem, musím to rešpektovať, preto jediné, čo môžem urobiť, je, že znížim, že ten limit nejaký tam zachovám.
A chcem vám pripomenúť, pani poslankyňa, že pokiaľ dneska vychádza maximálne náhradné výživné tisíc, pardon, 115,15 eur, tak po schválení tohto zákona bude maximálne náhradné výživné 355,05 eur. 355,05 eur. Opäť reagujeme vašimi slovami a dávam vám za pravdu, že koľko takých bude, kde by to výživné bolo vyššie? Myslím si zase, že pokryjeme plnou sumou viac ako 90 % žiadaných náhradných výživných.
Viem, že 115 eur je málo, a reagujem na pani poslankyňu Gaborčákovú, že, že áno, prešla doba, keď je potrebné upraviť tieto limity aj z hľadiska príjmov, aj z hľadiska, aj z hľadiska poskytovaného maximálneho náhradného výživného. A ja skromne poviem, že zo 115,15 na 355,05 je veľký posun, aspoň ja to tak rátam a možno dneska neviem viac. A ani kolegovia, ale už aj tak, ale nemyslím si, že pokiaľ tu máme nejaké ukazovatele od priemernej mzdy a tak, výživné vo vysokých výškach.
A ešte jedna vec, keď hovoríme o praxi. Môže sa stať, my sme previazali náhradné výživné na trestné konanie. A som veľmi rád, že ste si to všimli, že to bolo aj dôvodom skrátenia na dva mesiace, aby to bolo v súlade naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy na dva mesiace v období dvoch rokov, ale aj splnenie nároku na náhradné výživné po dvoch mesiacoch exekúcie nebolo, nebolo to, bolo to, naopak, bolo to, samozrejme, zámerne, ale je to, je to aj kvôli tomu, aby sme, aby sme sa dostali k náhradnému výživnému skôr.
Na rozdiel od toho váš návrh, pokiaľ dobre chápem, vypúšťa exekúciu ako podmienku náhrad; ako podmienku žiadania náhradného výživného a potrebujete predložiť uznesenie o začatí trestného stíhania, dobre tomu rozumiem? Predpokladám, že vo vašom zákone je to tak. No, aj keď neodpovedáte, tak si... (Reakcia z pléna.) Veľmi, no, už je spojená rozprava, tak neviem, ako by to bolo, ani som si nevedel predstaviť, ani som si nevedel predstaviť, aby sme sedeli dvaja navrhovatelia, lebo... (Reakcia z pléna.) Takže, takže ja budem pokračovať, ak dovolíte, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.)
My sme, naopak, trestné stíhanie videli v jednom, ako ste si všimli, pani poslankyňa; a teraz neklam; dobre ste si všimli to previazanie s trestným konaním, ale musím povedať jedno, že od toho dvetisícdruhého roku sa, pripomínam teda, sme mali ďalšie argumenty, ktoré hovorili niečo o trestnom konaní vo vzťahu k náhradnému výživnému a podľa mňa sú veľmi relevantné. Totižto mamička pôjde na úrad, prepáčte teraz všetci, ktorí sú oprávnení muži, ale poviem to tak ľudovo, mamička pôjde na úrad práce a požiada o náhradné výživné. Ale častokrát sa tie ženy obávajú podať trestné oznámenie. Obávajú sa toho rizika, že čo im to prinesie, psychologická hranica a tá trestnoprávna, že príde tá agresivita spätne na ne. To znamená, že už v roku 2004, pri druhom zákone v poradí, zákone o náhradnom výživnom a potom sme zavádzali povinnosť podať trestné oznámenie úradom, aby kvázi, psychologicky, nebol ten zlý tá partnerka najčastejšie. Ospravedlňujem sa, keď sú poberatelia, žiadatelia muži. To znamená, nútiť ženu, aby podala trestné oznámenie, to myslím, že aplikačná prax nám už za tie roky ukázala, že to nie je dobré. Preto ako podmienku začatie trestného stíhania, vlastne podanie trestného oznámenia, ktoré musí predchádzať, nie je dobré dávať do zákona z tohto dôvodu, pretože vylúčime tie poberateľky – a teraz otvorene hovorím o ženách –, ktoré sa boja podať trestné oznámenie. Išli by na úrad, ale boja sa podať trestné oznámenie.
Vy ste si to všimli, to previazanie s trestným zákonom a s trestným oznámením je práve také, že u nás je podmienka exekúcia, ktorá je nástroj síce verejného, ale netrestného práva, netrestnej oblasti na jednej strane a na druhej strane to trestné oznámenie podá úrad. A bolo to v zákone v 2008, pardon, prepáčte, bolo to v zákone 2004 schválenom, zo zákona v 2008. roku prijatého to vypadlo, my to dneska navrhujeme naspäť. To znamená, splním si podmienky cestou exekúcie kratšie, za dva mesiace, požiadam o náhradné výživné, ale keďže sa neplatí tie dva mesiace ani exekúciou nemôže vymôcť, automaticky je to previazané na Trestný zákon, pretože to sú tie dva mesiace v období dvoch rokov, takže úrad bude mať zákonnú povinnosť trestné oznámenie podať, ja matka sa s policajtom vybavovať nemusím, samozrejme, môže byť predvolaná na výsluch, ale nie ako oznamovateľ, ale minimálne v postavení pravdepodobne, pravdepodobne svedka. To je ten základný rozdiel, s akým prichádzame alebo akým posudzujeme túto právnu úpravu vo vzťahu k trestnému právu. Nechceme matky zaťažovať, hovorím otvorene teraz, ženy zaťažovať tým, aby podávali trestné oznámenie, lebo sa mnohé – a to sú prípady v praxi, z diskusie – báli protireakcie otcov svojich detí. To je toľko.
Pokiaľ, pokiaľ ide o prechod pohľadávky, pokiaľ ide o penále. Mnohé tieto prípady sú prípady také, v ktorých sa veľmi ťažko vymáha aj samotná pohľadávka na náhradnom výživnom. V roku 2004, pokiaľ si dobre pamätám, bolo tiež penále a jeho úspešnosť nebola vysoká: Môže to, môže to, samozrejme, vytvárať pocit a môže to vytvárať dojem, že tá sankcia bude prísnejšia. V takom prípade ale upozorňujem na jednu vec. Bude musieť úrad rozhodnúť v samostatnom správnom konaní, ktorého rozhodnutím adresát bude povinný, povinný bude musieť, môcť uplatniť opravný prostriedok, kým sa takéto rozhodnutie správoplatní, lebo vzniká aj nová pohľadávka. Okrem pohľadávky, ktorá prešla, aj tú chceme niektorí v samostatnom rozhodnutí, ktoré ale adresátom už musí byť povinný, a to je ten problém. Potom tam vznikne ďalšia pohľadávka s príslušenstvom a netvrdím, že som nemal podobný názor teraz, pani predkladateľka, ako vy z hľadiska prechodu a prípadných sankcií. Ale spôsobí nám to to, že ak v desaťtisíce veciach rozhodneme o poskytnutí náhradného výživného, zdvojnásobíme počet konaní, povinní budú účastníci toho druhého konania, opravné prostriedky, správne súdnictvo, možné žaloby a tak ďalej.
A ja vám otvorene poviem, nechcem ani zle tým dámam a pánom na úradoch práce, sociálnych vecí, ktorí vybavujú túto fantastickú agendu a pomáhajú ľuďom zdvojnásobniť ich robotu, a uvedomujem si, čo by to malo v takom prípade znamenať.
To znamená, že po veľkých diskusiách som ja ustúpil v tomto prípade, lebo musím povedať, že môj pôvodný názor aj historický bol podobný v tejto čiastkovej veci ako u pani predkladateľky, a vymysleli sme iný systém. Vymysleli sme systém, podľa ktorého povinný nemusí byť účastník správneho konania, pretože stále pôjde o pohľadávku štátu vo vzťahu k žiadateľovi o náhradné výživné. Poskytneme náhradné výživné a za to obdobie informujeme exekútora, že bolo poskytnuté. To znamená, tá osoba má povinnosť nám vrátiť, exekútor priamo ex lege, to musíte dať do zákona, vráti peniaze, nedôjde k duplicite. To znamená, k duplicitám medzi poskytnutým náhradným výživným a vymoženými exekúciami, už tieto nevzniknú.
Spomínali ste duplicity, keď povinný dobrovoľne bude platiť. To je pravda. Táto, ktorú považujem za čiastkovo veľmi menšinovú časť prípadných duplicít, takýmto spôsobom vyriešená nie je, pretože sa zaoberáme duplicitami pri exekučnom konaní. Ale je to daň za to, aby sme nezdvojnásobili počet správnych konaní na úradoch práce a nezahltili úrady práce touto agendou, ktorá sa dala – podľa môjho názoru – vyriešiť veľmi technicky jednoducho tak, ako je v tomto návrhu navrhnuté.
No a aby som nezdržoval. Myslím si, že pokiaľ ide o príjmové limity, ja som ich spomínal, je to naviazané na zákon o životnom minime. To znamená, že ja jednak, jednak považujem za dostatočný rast maximálnej výšky náhradného výživného na 355 eur. A pokiaľ sa bavíme o previazaní na to, ktoré osoby žijú v spoločnej domácnosti, tak 1 010, pokiaľ sú tam dve deti, myslím, že to vychádza 1 326 a tak ďalej. Takže by to malo byť závislé s odkazom na zákon o životnom minime na počet osôb a životné minimum násobený koeficientom, ktorý zvyšujeme v tomto návrhu zákona.
Toľko asi k tomu. Ja, samozrejme, veľmi rád budem s vami, kolegyne aj kolegovia, o konkrétnostiach k tomuto návrhu zákona, k nášmu, diskutovať. Potreboval som sa vymedziť vo vzťahu k návrhu, pretože nie je zase fér povedať, že všetko je môj nápad, s čím ste prišli alebo s čím prichádzame. Ja si to nedovolím od vás. Ja rešpektujem. Mohol by som povedať, že niektoré z tých ustanovení boli v zákone z roku 2004, ktoré vláda zmenila v 2008, čoho som bol svedkom, nie predkladateľom, ale beriem to tak, že je dneska nastavený iný systém vyplácania náhradného výživného a chcem sa pozerať do budúcnosti. Podstatne ten systém aspoň naším návrhom meníme, tak ako sa len dá. Zvyšujeme maximálne poskytnuté výživné, zvyšujeme príjmový limit, do ktorého, a robíme to logickým spôsobom, ktorý z hľadiska procesov nezničí úrady práce a tie budú vedieť poskytnúť túto službu občanovi a hlavne deťom, ktoré si to určite zaslúžia.
Toľko v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.
