Videokanál poslanca

Ďakujem. Jozef, úplne súhlasím. Presne takto to funguje. Firmy súťažia a ponúknu 0 %, tým pádom vyhrajú a celý zvyšok si pýtajú z druhej strany, od poskytovateľa služieb. Tak to je. A ďakujem, povedal si to dokonale, k tomu nie je čo dodať.
A, pán kolega Bernaťák, takto, nemôže sa zamestnanec rozhodnúť, pretože firma urobí súťaž a jednoducho má firmu, ktorá to sprostredkováva. A bodka. Proste od zamestnanca to už nezoberú napriamo. A potom platí to, čo bolo povedané. Ďakujem. (Reakcia z predsedníckeho pultu.)
Ale zamestnávateľ, takto, pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, keď sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Už vám... Á, ešte máte čas, ospravedlňujem sa.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, to robiť, pretože potrebuje účtovníčku, má k tomu kopu nákladov, proste to je administratíva. Preto sa zamestnávateľ rozhodne zadarmo dať to tomu sprostredkovateľovi a povie zamestnancovi nie, nezoberiem ti tie papiere priamo, máme sprostredkovateľa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cestovný ruch kultivuje krajinu. Podporuje aj ekonomiku, prináša zamestnanosť na miesta, kde je práce málo, väčšinou neničí prírodu, o tom asi niet pochýb. Mám však pochyby, či rekreačné poukazy skutočne pomáhajú cestovnému ruchu, resp. či iné vplyvy, ktoré tu aj teraz Jozef spomínal, neprinášajú ďaleko viac negatív. Rekreačné poukazy aktuálne platia pre firmy so 49 a viac zamestnancami, teraz v úvodzovkách zrovnoprávňujeme menšie firmy. Prinášame im povinnosť teda poskytovať tento rekreačný poukaz.
Zákon hovorí, že čo je rekreačný poukaz. Je to osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky. Je použiteľný výnimočne v Slovenskej republike u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. A plus zamestnávateľ platí teda 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 euro, čo znamená platbu pre zamestnancov vo výške 225 euro.
Už z tejto zákonnej definície je zrejmé, akú ďalšiu záťaž nakladá štát, resp. predkladateľ na plecia podnikateľov, ale i verejného sektora a koľko ďalšej byrokracie prináša.
Zároveň je namieste niekoľko ďalších otázok. Ako k tomu prídu napríklad slovenskí ovocinári alebo výrobcovia vianočných ozdôb, alebo chovatelia oviec? Čo slovenskí dopravcovia bojujúci o prežitie v silnej medzinárodnej konkurencii? Dávať výnimky, resp. podporiť nejaké odvetvie, je atraktívne. Výnimka, špeciálna podpora, dotácia, to všetko je viditeľné, to všetko sa dá politicky prezentovať. Navyše v tomto prípade ešte štát preniesol náklady na podnikateľov. Ale ak všetky tieto rôzne podpory, špeciality, výnimky narátame, je z toho nevýkonná ekonomika, pretože na to, aby ekonomika zdravo fungovala, je potrebné, aby súťažili medzi sebou nielen firmy, ale aj odvet..., celé odvetvia.
Plus ďalšia rovina je vzťah teda zamestnávateľ - zamestnanec s dvomi základnými pohľadmi. Zamestnanec sa teší, že dostal nárokovateľný bonus. Dostal, áno. Teoreticky sa dá povedať, že teda jeho príjmy sa zvýšili o 275 euro ročne, ak... Ak je 24 mesiacov zamestnaný, ak má tých 225 euro na doplatenie svojej spoluúčasti, ak chce ísť na dovolenku a ak akceptuje všetky ostatné podmienky. Ale hlavne sa jeho príjem reálne zvýši len vtedy, ak zamestnávateľ zároveň nezníži dobrovoľne poskytnuté bonusy o sumu, ktorú ho teraz zákon prinútil povinne bonus poskytnúť. Mne sa z tohto nezdá, že by zamestnanec bol nejakým víťazom tohto celého.
A zamestnávateľ? Ekonomika sa skladá z odvetví v rastovej fáze, kde sú produkované dostatočné ziskové marže, ale i z odvetví, kde každý dodatočný náklad výrazne znižuje konkurencieschopnosť. Sú firmy, ktoré majú výborne prepracovaný systém zamestnaneckých bonusov, ktoré im umožňujú zamestnávať najkvalitnejších ľudí. Takéto firmy si len povzdychnú nad ďalšou várkou byrokracie. Sú však firmy, ktoré zákon dodržia tak, že jednoducho znížia dobrovoľne poskytované bonusy a nahradia ich rekreačným poukazom. Toto sa, myslím, vo finále týka aj väčšiny verejných inštitúcií. Vnímam, ako sa vyvíja tohtoročný rozpočet a v budúcom roku to bude reálne ešte ťažšie. Sú však aj firmy, kde bude zamestnancovi silno doporučené nežiadať o rekreačný poukaz. Myslím si, že ani zamestnávatelia nie sú víťazi tejto súťaže. Tak či tak majú nové povinnosti a náklady. Kto je teda víťaz? Je nejaký vôbec?
Treba povedať, že štatistiky ukazujú istý nárast domáceho turizmu. Môže sa zdať, že teda slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu sú spokojní. Ale sú spokojní? Do systému rekreačných poukazov totiž vstúpil ešte jeden typ hráčov. Zákon umožňuje, aby rekreačný poukaz bol vydaný vo forme elektronickej platobnej karty, a v rámci tejto možnosti platí zamestnávateľ 3 % z hodnoty rekreačného poukazu za prostredkovanie. Za sprostredkovanie. Komu? Všeobecne sú to, môžme povedať, že spoločnosti, ktoré poskytujú aj služby stravných lístkov. Ale to má aj B. Na druhej strane tieto spoločnosti uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi ubytovacích služieb a za každý využitý rekreačný poukaz si pýtajú províziu. Túto zákon nijako neurčuje, a keď sa spýtate, hovorí sa aj o desiatich a niekedy aj o viac percentách. A ja mám pocit, že sme možno našli práve skutočného víťaza.
A teraz použijem to isté prirovnanie, čo Jozef povedal: „Takto sa škrabme.“ (Rečník sa poškriabal pravou rukou za pravým uchom.) Pýtam sa, prečo v krajine, kde sa normálne dá za obed, za rekreáciu zaplatiť peniazmi, prečo je potrebné vytvárať a podporovať odvetvie, ktoré žije z provízie sprostredkovania obedov a rekreačných služieb?
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeným návrhom zákonov. Predkladám informáciu k predloženým návrhom zákonov.
Návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predložených návrhov sú aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia oboch uvedených návrhov zákonov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby:
1. návrh na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 1477), prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
2. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1478) prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor k obom uvedeným návrhom zákonov navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda predstaviť aj druhý návrh viažuci sa k zákonu o samosprávnych vyšších územných celkov. Takže návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Klus, pán Laurenčík a Viskupič.
Predloženým návrhom zákona sa zavádza pravidlo elektronického doručovania všeobecne záväzných nariadení vyšších územných celkov obciam namiesto doterajšieho doručovania poštou v listinnej forme. Podľa súčasnej úpravy zákona o samosprávnych krajoch, samosprávny kraj zasiela jeden výtlačok všeobecne záväzného nariadenia vyššieho územného celku všetkým obciam vo svojom územnom obvode. Prináša to množstvo papiera, kancelárskeho materiálu, či už tonery, obálky, poštových poplatkov a hlavne ľudskej práce.
Z uvedeného dôvodu navrhujeme zmeniť znenie zákona tak, aby sa všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov zasielali obciam už len elektronicky. Na Slovensku máme takmer 3000 obcí a v súčasnosti má každá obec svoju elektronickú schránku. V tejto snemovni zvykneme riešiť úpravy väčšinou v miliónoch eur. Táto zmena prináša ročnú úpravu alebo úsporu len ohľadom asi 70-tisíc euro, ale aj to je niečo. Pričom vôbec tá úspora je hlavne na ľudskej práci. Ale ja si myslím, že príroda sa nám poďakuje za cca jeden milión ušetrených hárkov papiera, takže predsa tu nejaký milión máme, a cca 18-tisíc obálok a rovnaký počet zásielok, ktoré nemusia byť doručované. Ja si myslím, že toto by mohlo stáť za drobnú zmenu zákona.
Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, teda na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a sociálne vplyvy.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená kolegyňa, kolegovia, dovolím si vás všetkých poprosiť o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem kolegovi Ondrovi Dostálovi skutočne za veľmi detailné rozpitvanie tejto problematiky. V podstate skutočne súhlasím asi s každým slovom, ktoré povedal. Aj vrátane toho, že takéto dôsledné doriešenie skutočne asi presahuje možnosti aktuálnej zmeny.
Predsa len by som ale ešte posunul tento problém, ešte o level hlbšie a tam vlastne pomôže, keby sme takéto ustanovenia dokázali prijať. A to je to, že vlastne ak sa ten poslanec teda už de jure neposlanec nevzdá, tak popri tom, že môže hlasovať ešte má aj príjem vlastne z verejných zdrojov, lebo má svoj plat. A teda keď sa neprizná, tak sa to po tých mesiacoch kumuluje a môže to byť teda relatívne veľká suma. A samozrejme, vyšší územný celok, ak sa aj následne po roku, po dvoch zistí, lebo zistiť sa to môže aj neskôr, že teda bol poslancom neoprávnene, tak vyšší územných celok má povinnosť vyžadovať vlastne vrátenie neoprávnene poskytnutých verejných financií. A v tom je dobré aj pre ďalšie vôbec akoby súdne riešenie, ak by v zákone táto povinnosť bola, že ten poslanec mal informovať o svojej strate mandátu.
Čiže toto tak čiastočne rieši vlastne aj to, že nemusí sa na to prísť hneď, ale ak sa na to príde aj po nejakom čase, stále je priestor súdne vymáhať vlastne poskytnuté prostriedky naspäť.
Ďakujem.