Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 18:38 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2019 18:30 - 18:32 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2019 18:02 - 18:04 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Tak ďakujem za slovo ešte raz.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta za člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 22. októbra 2019 (opakovaná voľba).
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta za člena Regulačnej rady bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 113 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady v opakovanej voľbe všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 113 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 108 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Slavomíra Brudňáka hlasovalo 7 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa 55 poslancov,
– za pána Miroslava Čelinského hlasovalo: za 46 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 39 poslancov,
– za pána Jozefa Duratného hlasovalo: za 4 poslanci, proti 48 poslancov, zdržalo sa 56,
– za Vladimíra Sirotku hlasovalo: za 7 poslancov, proti 49 poslancov, zdržalo sa 52.
Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže žiaden z navrhovaných kandidátov nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2019 17:59 - 18:01 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, ktoré sa konalo 22. októbra 2019.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 113 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 113 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 113 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Milana Laurenčíka za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu hlasovalo:
– za 86 poslancov, proti 12 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.
Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu zvolený Milan Laurenčík.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2019 14:10 - 14:13 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, prečítal som si predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, a onemel som, fakt. Som síce v parlamentných laviciach s prehľadom najmenej z vás všetkých, ako tu sedíme, ale myslím si, že aj parlamentní bardi asi už dávno nevideli takýto návrh zákona, a rozmýšľam, ako ho čo najlepšie pomenovať. No napadá ma asi jediné. Viete, čo by sa stalo, keby bez zmeny zákona zrealizoval zamestnanec nejakej vysokej školy obstarávanie podľa tohto návrhu kolegov z SNS? No ja si myslím, že okamžite by sa o jeho činnosť mala opakovane silno zaujímať polícia. Porušil by – teda okrem duchu zákona o verejnom obstarávaní – aj celú plejádu ustanovení a možno by ma právnici opravili, ja si myslím, že slovo machinácia by tu skutočne bolo namieste.
Do Národnej rady sa bežne dostáva veľa návrhov zákonov, ktoré v sebe lepšie alebo horšie ukrývajú vplyv lobistických skupín. Ja si myslím, že tento návrh sa na nič nehrá a nič neskrýva. Dokonca sa nehrá ani na to, aby vyhrala najlepšia ponuka z troch predložených alebo z troch oslovených uchádzačov. Vyhrá jednoducho tá, na ktorú bude ukázané prstom "nášho" človeka. Ja si myslím, že k dokonalosti tomuto návrhu chýba už len vymenovať konkrétne názvy tých troch firiem, ktoré musia byť oslovené, a najlepšie ešte bude asi pre istotu vyhlásiť vždy tri zákazky s takouto nízkou hodnotou do troch miliónov euro, aby mohli byť všetky tri firmy spokojné.
Zákon o verejnom obstarávaní je veľmi dôležitý zákon, jeho zmeny majú vždy výrazný vplyv na prostredie verejného obstarávania, ako aj na ekonomiku krajiny a každá zmena by mala byť riadne odkonzultovaná na všetkých potrebných odborných úrovniach.
Ja však súhlasím s predkladateľmi, že tento návrh nepotrebuje odbornú debatu, tento návrh je totiž vecou zdravého rozumu a zdravý rozum hovorí hlasovať proti, respektíve, prípadne stiahnuť. Sú to verejné financie, o ktorých sa tu bavíme. Sú to financie, ktoré pochádzajú z daní našich občanov, a ja si myslím, že nie je predsa možné, aby bol rekonštruovaný internát či nemocnica za tri milióny euro a obstarávalo sa to rovnakou formou, akou sa obstaráva nákup kosačky, ktorou školník kosí pred tým internátom trávu.
Kolegyne, kolegovia, hlasovanie o tomto zákone, myslím, našim občanom presne odhalí vzťah každého z nás k verejným financiám. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 10:45 - 10:47 hod.

Marián Viskupič
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 10:33 - 10:34 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Jozef, úplne súhlasím. Presne takto to funguje. Firmy súťažia a ponúknu 0 %, tým pádom vyhrajú a celý zvyšok si pýtajú z druhej strany, od poskytovateľa služieb. Tak to je. A ďakujem, povedal si to dokonale, k tomu nie je čo dodať.
A, pán kolega Bernaťák, takto, nemôže sa zamestnanec rozhodnúť, pretože firma urobí súťaž a jednoducho má firmu, ktorá to sprostredkováva. A bodka. Proste od zamestnanca to už nezoberú napriamo. A potom platí to, čo bolo povedané. Ďakujem. (Reakcia z predsedníckeho pultu.)
Ale zamestnávateľ, takto, pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, keď sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Už vám... Á, ešte máte čas, ospravedlňujem sa.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pre zamestnávateľa to nie je zadarmo, to robiť, pretože potrebuje účtovníčku, má k tomu kopu nákladov, proste to je administratíva. Preto sa zamestnávateľ rozhodne zadarmo dať to tomu sprostredkovateľovi a povie zamestnancovi nie, nezoberiem ti tie papiere priamo, máme sprostredkovateľa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 10:25 - 10:30 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cestovný ruch kultivuje krajinu. Podporuje aj ekonomiku, prináša zamestnanosť na miesta, kde je práce málo, väčšinou neničí prírodu, o tom asi niet pochýb. Mám však pochyby, či rekreačné poukazy skutočne pomáhajú cestovnému ruchu, resp. či iné vplyvy, ktoré tu aj teraz Jozef spomínal, neprinášajú ďaleko viac negatív. Rekreačné poukazy aktuálne platia pre firmy so 49 a viac zamestnancami, teraz v úvodzovkách zrovnoprávňujeme menšie firmy. Prinášame im povinnosť teda poskytovať tento rekreačný poukaz.
Zákon hovorí, že čo je rekreačný poukaz. Je to osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky. Je použiteľný výnimočne v Slovenskej republike u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz. Slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. A plus zamestnávateľ platí teda 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 euro, čo znamená platbu pre zamestnancov vo výške 225 euro.
Už z tejto zákonnej definície je zrejmé, akú ďalšiu záťaž nakladá štát, resp. predkladateľ na plecia podnikateľov, ale i verejného sektora a koľko ďalšej byrokracie prináša.
Zároveň je namieste niekoľko ďalších otázok. Ako k tomu prídu napríklad slovenskí ovocinári alebo výrobcovia vianočných ozdôb, alebo chovatelia oviec? Čo slovenskí dopravcovia bojujúci o prežitie v silnej medzinárodnej konkurencii? Dávať výnimky, resp. podporiť nejaké odvetvie, je atraktívne. Výnimka, špeciálna podpora, dotácia, to všetko je viditeľné, to všetko sa dá politicky prezentovať. Navyše v tomto prípade ešte štát preniesol náklady na podnikateľov. Ale ak všetky tieto rôzne podpory, špeciality, výnimky narátame, je z toho nevýkonná ekonomika, pretože na to, aby ekonomika zdravo fungovala, je potrebné, aby súťažili medzi sebou nielen firmy, ale aj odvet..., celé odvetvia.
Plus ďalšia rovina je vzťah teda zamestnávateľ - zamestnanec s dvomi základnými pohľadmi. Zamestnanec sa teší, že dostal nárokovateľný bonus. Dostal, áno. Teoreticky sa dá povedať, že teda jeho príjmy sa zvýšili o 275 euro ročne, ak... Ak je 24 mesiacov zamestnaný, ak má tých 225 euro na doplatenie svojej spoluúčasti, ak chce ísť na dovolenku a ak akceptuje všetky ostatné podmienky. Ale hlavne sa jeho príjem reálne zvýši len vtedy, ak zamestnávateľ zároveň nezníži dobrovoľne poskytnuté bonusy o sumu, ktorú ho teraz zákon prinútil povinne bonus poskytnúť. Mne sa z tohto nezdá, že by zamestnanec bol nejakým víťazom tohto celého.
A zamestnávateľ? Ekonomika sa skladá z odvetví v rastovej fáze, kde sú produkované dostatočné ziskové marže, ale i z odvetví, kde každý dodatočný náklad výrazne znižuje konkurencieschopnosť. Sú firmy, ktoré majú výborne prepracovaný systém zamestnaneckých bonusov, ktoré im umožňujú zamestnávať najkvalitnejších ľudí. Takéto firmy si len povzdychnú nad ďalšou várkou byrokracie. Sú však firmy, ktoré zákon dodržia tak, že jednoducho znížia dobrovoľne poskytované bonusy a nahradia ich rekreačným poukazom. Toto sa, myslím, vo finále týka aj väčšiny verejných inštitúcií. Vnímam, ako sa vyvíja tohtoročný rozpočet a v budúcom roku to bude reálne ešte ťažšie. Sú však aj firmy, kde bude zamestnancovi silno doporučené nežiadať o rekreačný poukaz. Myslím si, že ani zamestnávatelia nie sú víťazi tejto súťaže. Tak či tak majú nové povinnosti a náklady. Kto je teda víťaz? Je nejaký vôbec?
Treba povedať, že štatistiky ukazujú istý nárast domáceho turizmu. Môže sa zdať, že teda slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu sú spokojní. Ale sú spokojní? Do systému rekreačných poukazov totiž vstúpil ešte jeden typ hráčov. Zákon umožňuje, aby rekreačný poukaz bol vydaný vo forme elektronickej platobnej karty, a v rámci tejto možnosti platí zamestnávateľ 3 % z hodnoty rekreačného poukazu za prostredkovanie. Za sprostredkovanie. Komu? Všeobecne sú to, môžme povedať, že spoločnosti, ktoré poskytujú aj služby stravných lístkov. Ale to má aj B. Na druhej strane tieto spoločnosti uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi ubytovacích služieb a za každý využitý rekreačný poukaz si pýtajú províziu. Túto zákon nijako neurčuje, a keď sa spýtate, hovorí sa aj o desiatich a niekedy aj o viac percentách. A ja mám pocit, že sme možno našli práve skutočného víťaza.
A teraz použijem to isté prirovnanie, čo Jozef povedal: „Takto sa škrabme.“ (Rečník sa poškriabal pravou rukou za pravým uchom.) Pýtam sa, prečo v krajine, kde sa normálne dá za obed, za rekreáciu zaplatiť peniazmi, prečo je potrebné vytvárať a podporovať odvetvie, ktoré žije z provízie sprostredkovania obedov a rekreačných služieb?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.9.2019 9:14 - 9:16 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeným návrhom zákonov. Predkladám informáciu k predloženým návrhom zákonov.
Návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predložených návrhov sú aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia oboch uvedených návrhov zákonov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby:
1. návrh na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 1477), prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
2. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1478) prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor k obom uvedeným návrhom zákonov navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 18:38 - 18:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda predstaviť aj druhý návrh viažuci sa k zákonu o samosprávnych vyšších územných celkov. Takže návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Klus, pán Laurenčík a Viskupič.
Predloženým návrhom zákona sa zavádza pravidlo elektronického doručovania všeobecne záväzných nariadení vyšších územných celkov obciam namiesto doterajšieho doručovania poštou v listinnej forme. Podľa súčasnej úpravy zákona o samosprávnych krajoch, samosprávny kraj zasiela jeden výtlačok všeobecne záväzného nariadenia vyššieho územného celku všetkým obciam vo svojom územnom obvode. Prináša to množstvo papiera, kancelárskeho materiálu, či už tonery, obálky, poštových poplatkov a hlavne ľudskej práce.
Z uvedeného dôvodu navrhujeme zmeniť znenie zákona tak, aby sa všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov zasielali obciam už len elektronicky. Na Slovensku máme takmer 3000 obcí a v súčasnosti má každá obec svoju elektronickú schránku. V tejto snemovni zvykneme riešiť úpravy väčšinou v miliónoch eur. Táto zmena prináša ročnú úpravu alebo úsporu len ohľadom asi 70-tisíc euro, ale aj to je niečo. Pričom vôbec tá úspora je hlavne na ľudskej práci. Ale ja si myslím, že príroda sa nám poďakuje za cca jeden milión ušetrených hárkov papiera, takže predsa tu nejaký milión máme, a cca 18-tisíc obálok a rovnaký počet zásielok, ktoré nemusia byť doručované. Ja si myslím, že toto by mohlo stáť za drobnú zmenu zákona.
Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, teda na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a sociálne vplyvy.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená kolegyňa, kolegovia, dovolím si vás všetkých poprosiť o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 18:34 - 18:36 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem kolegovi Ondrovi Dostálovi skutočne za veľmi detailné rozpitvanie tejto problematiky. V podstate skutočne súhlasím asi s každým slovom, ktoré povedal. Aj vrátane toho, že takéto dôsledné doriešenie skutočne asi presahuje možnosti aktuálnej zmeny.
Predsa len by som ale ešte posunul tento problém, ešte o level hlbšie a tam vlastne pomôže, keby sme takéto ustanovenia dokázali prijať. A to je to, že vlastne ak sa ten poslanec teda už de jure neposlanec nevzdá, tak popri tom, že môže hlasovať ešte má aj príjem vlastne z verejných zdrojov, lebo má svoj plat. A teda keď sa neprizná, tak sa to po tých mesiacoch kumuluje a môže to byť teda relatívne veľká suma. A samozrejme, vyšší územný celok, ak sa aj následne po roku, po dvoch zistí, lebo zistiť sa to môže aj neskôr, že teda bol poslancom neoprávnene, tak vyšší územných celok má povinnosť vyžadovať vlastne vrátenie neoprávnene poskytnutých verejných financií. A v tom je dobré aj pre ďalšie vôbec akoby súdne riešenie, ak by v zákone táto povinnosť bola, že ten poslanec mal informovať o svojej strate mandátu.
Čiže toto tak čiastočne rieši vlastne aj to, že nemusí sa na to prísť hneď, ale ak sa na to príde aj po nejakom čase, stále je priestor súdne vymáhať vlastne poskytnuté prostriedky naspäť.
Ďakujem.
Skryt prepis