Ďakujem veľmi pekne. Predpokladám, že teda nezáujem o účasť v rozprave znamená, že ste absolútne stotožnení s týmto návrhom zákona, obzvlášť kolegovia z koalície. Vopred vám za to ďakujem.
A ešte by som to podporil pár číslami. Takže keď som spomínal tú fatálnu neúčasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak poďme pekne po rokoch. 2004 to bolo 16,96 %, potom optimistickejšie v roku 2009 19,64 %, ale v roku 2014 nás už optimizmus...
Ďakujem veľmi pekne. Predpokladám, že teda nezáujem o účasť v rozprave znamená, že ste absolútne stotožnení s týmto návrhom zákona, obzvlášť kolegovia z koalície. Vopred vám za to ďakujem.
A ešte by som to podporil pár číslami. Takže keď som spomínal tú fatálnu neúčasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak poďme pekne po rokoch. 2004 to bolo 16,96 %, potom optimistickejšie v roku 2009 19,64 %, ale v roku 2014 nás už optimizmus prešiel a klesli sme na historicky najnižšiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v histórii – 13,05 percenta. A keďže chceme zlúčiť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré by sa mali konať v druhej polovici mája, s voľbami prezidentskými, je nám jasné, že pri takýchto číslach nám to vychádza skôr na to druhé kolo prezidentských volieb, ale predsa len opäť pár čísel, ktoré by mohli zarezonovať v tejto ctenej snemovni.
V roku 1999, pri prvých voľbách prezidenta, sa na prvom kole zúčastnilo 2 984 424 voličov, čo bolo 73,89 % voličov. Na druhom kole 75,45 % voličov, to bolo v roku 1999. V roku 2004 to už boli len 2 015 889 voličov, čo je 47,94 % voličov. Vidíme obrovský pád oproti teda roku 1999 a v podobnom duchu to pokračovalo aj v druhom kole, v tom známom z roku 2004, kedy sa rozhodovalo medzi Vladimírom Mečiarom a Ivanom Gašparovičom, kedy tá účasť klesla na historických 43,5 % voličov v druhom kole. V roku 2009 sa to okopírovalo, bola to trošičku vyššia účasť 43,63 % voličov, menej ako polovica občanov Slovenskej republiky mala záujem voliť si svojho prezidenta, respektíve v tom čase prezidentku Slovenskej republiky. Trošku to stúplo v druhom kole na 51,67 % voličov. V roku 2014, ktoré máme ešte v dobrej pamäti, opäť raz 43,4 % voličov v prvom kole, 50,48 % v druhom kole.
Tieto čísla hovoria jasnou rečou, zafixovali sme sa približne na 50 % voličov plus-mínus, zatiaľ čo pri európskych voľbách je to okolo tých 13. Ja si trúfnem povedať, že to nebude viac ako 16 % voličov, pokiaľ sa niečo zásadné nestane, ako je napríklad prijatie tohto zákona, pretože všetky moje ostatné pokusy táto ctená snemovňa už odmietla. Len pripomínam, že to boli napríklad možnosti rozšírenia voľby poštou zo zahraničia, rozšírenie možnosti voľby zo zahraničia prostredníctvom ambasád, respektíve honorárnych a iných konzulátov alebo napríklad aj spájanie týchto možností spolu v rámci možnosti rozširovania volieb zo zahraničia ako takých. Toto je už v podstate posledná šanca, ktorú ešte máme šancu aj legislatívne stihnúť, a preto o to viac verím, že bude prijatá s porozumením a že v októbri budeme debatovať aj o prípadných možnostiach, ktoré vás napadnú v rámci druhého a tretieho čítania.
Najčastejšie, čo sa stretávame s pripomienkou v rámci tohto návrhu zákona, to je to, že a čo ak nám ten prezident naozaj zomrie. A čo ak nám ten prezident odstúpi z funkcie, potom už tento zákon bude bezpredmetný. Áno, do istej miery s tým súhlasím, tento zákon je šitý zatiaľ na mieru na posledné troje voľby, ktoré sme tu mali. Už som to spomínal, v 99., 2004. aj v 2009. roku, respektíve aj v 2014., ak si dobre pamätám, to bol práve 15. jún, kedy skladal prezident sľub. Takže ak to takto zostane a eurovoľby sa budú posúvať približne o týždeň dozadu, čo bude v praxi znamenať, že to bude už iba skorej v máji, je tu veľká šanca, že aj ďalšie prezidentské voľby by sme mohli bez nejakých väčších problémov zlúčiť s eurovoľbami v roku 2024. Nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by pán prezident odstupoval z funkcie alebo že by umieral, preto verím tomu, že je najvyšší čas, aby sme teraz v tejto snemovni dali šancu takémuto veľmi efektívnemu spôsobu, ako po prvé šetriť verejné prostriedky a po druhé zachrániť Slovenskú republiku pred európskou, minimálne európskou blamážou, ktorá nám seriózne mimoriadne nízkou účasťou v eurovoľbách hrozí.
Preto tam máme aj to podmieňovanie, ak to umožňuje časová súvislosť medzi oboma voľbami. Verím tomu, že všetkým najbližším pánom prezidentom, respektíve dámam prezidentkám bude dobre slúžiť zdravie a nikto z nich nebude mať vôľu odstupovať, a tak isto verím, že Slovensko zostane pevnou súčasťou Európskej únie a nebudú tam zásadné zmeny, pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu. V takom prípade táto norma môže dlho, dlho slúžiť v prospech nás všetkých občanov Slovenskej republiky.
A ešte jedna maličkosť, ktorú som spomínal, keď som predstavoval tento návrh zákona. Hovoril som o tom, že ono to už tu raz sme mali, a to je to zlučovanie regionálnych, respektíve komunálnych volieb v roku 2022. Tu by som rád upozornil na to, čo som spomínal aj v rozprave, keď som k tomuto návrhu zákona vystupoval, a to je ten drobný chaos, ktorý tu, pochopiteľne, nastane. Predstavte si, že tu v Bratislave alebo v Košiciach občania dostanú šesť rôznych hlasovacích lístkov. Jeden na župana, ďalší na starostu mestskej časti a ďalší na primátora mesta, a potom na župné, mestské a mestskočasťové zastupiteľstvo. Takýto chaos tu nastane, ja predpokladám, že budeme mať hodne čo robiť, aby sme občanom vysvetlili, aké sú rozdielne kompetencie, prečo niektorí budú kandidovať tam aj tam. V prípade európskych volieb a prezidentských volieb toto nehrozí. Čiže ak tu má nastať diskusia na túto tému, že či takéto zlúčenie volieb nebude spôsobovať problémy pri jednotlivých častiach kampaní volieb do Európskeho parlamentu a potom prezidentských volieb, s istotou viem povedať, že občania na Slovensku dokážu veľmi dobre rozlíšiť, kto je prezident Slovenskej republiky a kto sú naši zástupcovia v Európskom parlamente. A preto pevne verím, že aj toto je o motív navyše, aby sme sa touto legislatívnou normou zaoberali.
Celkom na záver ešte poviem toľko, že po vzore dvoch ďalších zákonov, ktoré tu boli v Národnej rade Slovenskej republiky, budem predkladať procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali až na októbrovej schôdzi, pretože verím tomu, že máme ten čas na to, aby sme ešte si spoločne prešli perspektívnu podporu vrátane ministerstiev, ktoré sú do toho priamo zainteresované a kde už som určité aktivity začal realizovať a verím, že v pozitívnom slova zmysle. Takže na október vám potom vopred budem ďakovať za podporu a verím, že týmto návrhom zákona spoločne ušetríme niekoľko iks miliónov eur Slovenskej republike a zároveň, ako som povedal, zlepšíme možnosti rozšírenia jednotlivých tých volieb v zmysle väčšej kvality mandátu či už europoslancov, alebo prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis