Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prihlásil som sa ešte do ústnej rozpravy z viacerých dôvodov. Dôsledne som si tu vypočul diskusiu v podstate od 9.00 hod. ráno až doposiaľ. Padali tu v zásade veľmi podobné argumenty stále dookola v rôznych podobách a mňa niektoré z nich úprimne zarmútili.
Ja začnem tým, že sa tu hovorí o tom, že každý, kto vznesie nejaké vecné pripomienky, je zároveň populista, xenofób, človek, ktorý sa hlási k...
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prihlásil som sa ešte do ústnej rozpravy z viacerých dôvodov. Dôsledne som si tu vypočul diskusiu v podstate od 9.00 hod. ráno až doposiaľ. Padali tu v zásade veľmi podobné argumenty stále dookola v rôznych podobách a mňa niektoré z nich úprimne zarmútili.
Ja začnem tým, že sa tu hovorí o tom, že každý, kto vznesie nejaké vecné pripomienky, je zároveň populista, xenofób, človek, ktorý sa hlási k izolacionizmu alebo k nejakému zápecníctvu, ja už som to spomínal aj vo faktických poznámkach, nie je to pravda. Ak by sme išli touto logikou, tak potom by sme tak museli označiť aj vládu Rakúska, Austrálie, Spojených štátov amerických, Českej republiky, Maďarska a mnohých ďalších krajín, ktoré sa už vyjadrili, že tento rámec podporiť nemôžu, a ja vám aj veľmi konkrétne prečítam u niektorých z nich, kvôli čomu.
Ak dovolíte, začnem Austráliou, ktorá je krajina založená na migrácii, a často ju mnohí uvádzajú ako celosvetový vzor v tejto oblasti. „Vláda Austrálie sa obáva ohrozenia austrálskych národných záujmov, ustanovenia paktu by mohli predstavovať riziko nabádania k nelegálnemu vstupu do Austrálie.“ To je primárny dôvod. Potom je tam hneď niekoľko ďalších.
Rakúsko, naša susedná krajina, odmieta vytvorenie neexistujúcej medzinárodnej kategórie migrantov a vstup na rakúsky trh práce a poskytovanie sociálnych a zdravotných výhod sa môže udeliť iba podľa vnútroštátnych právnych predpisov v širšom slova zmysle, samozrejme, tých európskych, keďže Rakúsko je členským štátom Európskej únie. Ako tu už spomínal poslanec Boris Kollár, Rakúsko vymedzilo hneď 17 konkrétnych problematických bodov v rámci globálneho rámca a my sme sa tu v pléne od 9.00 hod. ráno rozprávali o viacerých z nich, takže ich nebudem teraz na tomto mieste citovať.
Česká republika. „Compact stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a tým podnecuje k väčšej migrácii.“ Česká republika upozornila na to, že v záverečnom texte dokumentu chýba jasné stanovisko, že nelegálne migrácia je nežiaduca, ktorá pri roku..., ktoré pri rokovaní presadzovali.
A toto je ďalší problém, o ktorom sa tu od samého rána ešte nehovorilo. Viaceré krajiny v rámci rokovania presadzovali konkrétne vsuvky do záverečného textu. Áno, ja chápem, že je potrebné urobiť nejaký konsenzus, áno, ja chápem že v konečnom dôsledku je dôležité, aby sa 193 krajín nejako dohodlo, ale v tomto prípade môžme všeličo vyčítať napríklad takému Maďarsku, ale Maďarsko bolo jedno z mála krajín, ktorá už v procese rokovania pripomienkovala text, ktorý sa tvoril. Čo myslíte, ako to dopadlo s tými pripomienkami? Bohužiaľ, mnohé z nich neboli vôbec vzaté v úvahu a v tom istom čase sa napríklad Spojené štáty americké veľmi transparente rozhodli, že sa na tomto procese ďalej spolupodieľať nebudú.
A spomeniem ešte jeden príklad, ak dovolíte, a to je príklad Dánska, rozhodne krajiny, ktorú nikto z nás z xenofóbie alebo z populizmu, prípadne niektorých iných izmov, ktoré tu odzneli, obviňovať nemôže. Pakt podľa dánskej vlády „vytvorí na Dánsko nechcený tlak na medzinárodnom fóre, aby otvorilo viac možností pre imigráciu,“ a dokonca konkrétne dodávajú, že z Afriky, a, samozrejme, uvádzajú aj množstvo ďalších dôležitých vecí, kvôli ktorým dánska vláda síce ešte nie oficiálne, ale s vysokou pravdepodobnosťou sa ku globálnemu rámcu nepripojí.
Takže aj z tejto súvislosti by som poprosil kolegov, aby si odpustili uvádzanie každého, kto, kto nesúhlasí s týmto rámcom do nejakej pomyselnej koalície o xenofóbii, izolacionizme, zápecníctvu alebo niečo podobnom, nie je to pravda. Od samého začiatku sa snažím aspoň ja a niekoľko mojich kolegov vecne pomenovať problémy, ktoré s týmto rámcom boli, sú a pravdepodobne aj budú spojené, pretože ako povedal pán minister Lajčák, tento rámec sa príjme bez ohľadu na to, či si to Slovensko praje, alebo nie. A v tom vidíme ďalší problém.
Otázkou stále zostáva, či naša účasť v Marrákeši bude istým spôsobom záväzná pre Slovenskú republiku a či sa takýmto spôsobom pripájame, alebo nie. Ja som si v tejto súvislosti dovolil vytiahnuť text, ktorý sa tohto bezprostredne týka:
„Z hľadiska procesného je potrebné zdôrazniť, že o dokumente sa nebude hlasovať, nebude sa podpisovať a nebude mať teda signatárske štáty. Každopádne dá sa predpokladať, že ak vyjadríme s textom námietku, nebudeme zaradení do zoznamu štátov, ktoré s textom súhlasia.“ Otázka je, čo to znamená námietka, či musí byť vznesená priamo na mieste alebo či ju môžme zaslať napríklad diplomatickou poštou, o čom sa údajne dohodli strany SMER a Slovenská národná strana. Veľmi dôsledne som si preštudoval aj rokovací poriadok, ktorý je navrhnutý v rámci Marrákešskej konferencie, a áno, tam sú možnosti ako vstúpiť ešte do existujúceho textu, ale nie je mi z toho úplne jasné, za akých okolností by v tomto prípade mohlo Slovensko vyjadriť svoje konkrétne pripomienky alebo ako vsunúť tieto naše pripomienky do daného textu, a preto som prosil včera v rámci procedurálneho návrhu, aby sme sa o tejto téme rozprávali až vtedy, keď nám ministerstvo zahraničných vecí a prípadne aj samotný pán minister k tomu budú dať, vedieť dať komplexný a jednoznačný výklad. Bohužiaľ, ako som to už zdôraznil o 9.00 hod. ráno, kolegovia z vládnej koalície o takúto možnosť nestáli a je mi to úprimne ľúto.
Spomeniem ešte dve dôležité veci, ktoré tu pravidelne zaznievali, a to sú tie remitencie, resp. zdravotná starostlivosť, lebo toto som už dostal z viacerých strán ako, ako problematický bod. Nie je to celkom pravda, ja som nespomínal, že by bol problém samotnej remitencie, tie už tu máme dnes. Aj slovenskí občania posielajú napríklad z Veľkej Británie nemálo peňazí na Slovensko. Tento rámec ale predpokladá, že sa tento proces výrazne uľahčí, dokonca finančne zjednoduší a potom je tu riziko, o ktorom hovoríme od samého začiatku, že to môže byť motivátor pre niektorých despotov, aby svojich možno aj najlepších ľudí vysielali do zahraničia, pretože takýmto spôsobom im umožňujú financovať existenciu štátu ako takého. Skúste si pozrieť, koľko peňazí napríklad z Nemecka posielajú ľudia napríklad na západný Balkán alebo do niektorých ďalších krajín, a určite budete vedieť, o čom hovorím.
A takisto zdravotná starostlivosť. Však tu nejde o to, že by som ja mal problém s tým, že niekto má mať prístup k rovnakej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ je napríklad zamestnaný, nemám s tým absolútne žiadny problém. Čo mám ale problém, je, že podľa tohto rámca za určitých, možno extrémnych výkladových situácií by sa mohlo stať to, že tí chlapci, ktorí sa kameňmi dostanú na opačnú stranu hranice by, na tej opačnej strane hranice by mali mať podľa tohto rámca rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť, ako majú občania, ktorí si ju platia niekoľko desiatok rokov. Dá sa to aj takto vykladať.
Takže toto sú veci, ktoré je dôležité tu v pléne Národnej rady spomenúť, a dovolím si ešte zacitovať premiéra Kurza z Rakúskej republiky, ktorý povedal, že je legitímne sa prihlásiť iba k takým záväzkom, ktoré myslíme vážne a bez výhrad. A toto mi tu tiež v diskusii počas celého dňa chýbalo. Hovorili sme o právnej záväznosti, hovorili sme o morálnej alebo politickej záväznosti. Ale ak to, dámy a páni, myslíme vážne, ak sa hlásime k tomuto globálnemu rámcu, tak potom by sme naozaj mali myslieť aj naše záväzky vážne. A ako ste sami mnohí z vás uviedli, tento text nie je dokonalý a je tam niekoľko záväzkov, ku ktorým by nebolo namieste sa v tejto chvíli prihlásiť. A naozaj v tejto súvislosti mi nedá iné, ako súhlasiť s premiérom Kurzom, aby sme sa nehlásili k niečomu, čo potom nebudeme brať vážne. Takýchto dokumentov má Organizácia spojených národov dosť, aj preto je z hľadiska mnohých krajín tak trošku na smiech a je to škoda, pretože samotný projekt a samotná myšlienka je skvelá.
Dohoda v koalícii, to som síce dal s takým veľkým otáznikom, nebol som síce na danej tlačovej konferencii a nie je mi vôbec jasné, ako táto dohoda má teraz technicky prebehnúť, pretože jediný, jediné uznesenie, ktoré tú vašu dohodu napĺňa, je to naše a bol by som teda úprimne zvedavý a prekvapený, či je vládna koalícia schopná teraz podporiť uznesenie SaS, ktoré v podstate hovorí presne to, čo ste spomínali vy na tlačovej konferencii, a teda strany SMER a Slovenská národná strana, a keďže som tam urobil drobnú chybu, kde som zabudol alebo vynechal nechtiac slovo Slovenská republika v jednom z bodov, tak toto uznesenie prečítam ešte raz a opäť vám ho dovolím si predložiť.
Tento pozmeňujúci návrh v návrhu uznesenia časť A znie:
„A. Konštatuje sa, Slovenská republika je plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky, ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom i globálnom kontexte a Slovenská republika podporuje riešenia jej príčin v krajinách pôvodu.“ - To bola tá drobná chyba. - „Slovenská republika sama rozhodne či a ktoré opatrenia navrhované v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii bude implementovať a akým spôsobom. Nič v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii nemôže byť vykladané tak, že by Slovenská republika obmedzovala svoju suverénnu právomoc rozhodovať o tom, koho bude považovať za legálneho migranta a koho za nelegálneho migranta, a ktorému z nich udelí právo pobývať na jej území. Slovenská republika nie je viazaná prijať žiadne opatrenia, ktoré by viedli k realizácii Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ako o celku alebo jeho časti a vyhradzuje si právo prijímať legislatívu v oblasti migrácie výlučne v súlade so svojou národnou migračnou politikou.“
Pán predseda, čítam ten pozmeňovák.
„Slovenská republika trvá na odmietaní politiky povinných kvót.“
No a potom tá druhá časť, ktorá je asi najpodstatnejšia vzhľadom na údajnú dohodu medzi SMER-om a Slovenskou národnou stranou.
Návrh uznesenia, časť B znie:
„B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. a 11. decembra 2018, doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii tak, ako je uvedené v časti A tohto uznesenia, a tie sa stali súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie a bude v budúcnosti slúžiť ako referencia v prípade akejkoľvek pochybnosti, či už právnej, alebo politickej, o jednoznačnom postoji Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.“
Verím, že toto je dostatočne jasný kompromis, som rád, ak sa naozaj SMER a SNS s naším kompromisom stotožnia, a rád by som povedal, že ďakujem ministerstvu zahraničných vecí za formuláciu tohto kompromisu. My sme tam dodali len tú vsuvku, ktorá súvisí s doručením písomných výhrad ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Ďakujem za pozornosť a verím, teda že všetko nakoniec dobre dopadne.
Skryt prepis
