Videokanál poslanca

Pán Kollár, sám som si sebe povedal, že nebudem na vašich poslancov ani na vás reagovať, že po tom, čo tu predviedol Krajniak s Pčolinským v piatok, že mi za to nestojíte. Že dávať vám vlastne nejaký mediálny priestor reakciami, že asi nie je úplne správne, ale na druhej strane možno stále mám takú nádej, že za týchto dvoch ľudí nejakým spôsobom nezodpovedáte, ale chcel som iba poukázať na to, že to, čo tu oni predviedli v piatok, Andrej Danko využil ako hlavný argument, prečo treba zmeniť rokovací poriadok, ktorý zalepí ústa opozičným poslancom, aby práve o rozkrádaní cétečiek, nemocníc mohli hovoriť.
Čiže v podstate vaše skutky a slová alebo skutky vašich poslancov a vaše slová o tom, že vám záleží na nerozkrádaní nemocníc a záleží vám na cétečkách, záleží vám na dôchodkyni, sú v rozpore so skutkami vašich poslancov, lebo nie poslanci zlepenca zlodejov tu hájili ten náhubkový zákon, ale vaši poslanci, Pčolinský a Krajniak, čo si myslím, že je veľká hanba a takýmto spôsobom ste tomu pomohli. Zároveň traja vaši poslanci, ktorých ste sem doniesli, hlasovali za ten náhubkový zákon a spolu s kolegyňou Bašistovou od Procházku boli tí štyria, ktorí zabezpečili, aby tento zákon prešiel. Takže treba si asi viacej dávať pozor na vlastných ľudí, lebo potom môžte mať aj pekné úmysly, ale vám to pokazia.
A Zsolt Simon, ja som veľmi rád, že si upozornil na, alebo že si si všimol to, čo tu vlastne urobili zlepenec zlodejov fintu a vlastne idú pomôcť mečiarovským privatizérom. Nikto si to nevšimol a aj keď sedíš v úplnom kúte tam toho parlamentu, v tomto robíš veľmi cennú robotu. Lebo tých 18 %, keď si v prípade iba toho Dusla Šaľa, na ktoré si poukázal, ktoré má na účte 89 miliónov eur ziskov z nerozdelených, ziskov z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Predsedajúci, kolegyne, kolegovia, cítim takú povinnosť vystúpiť k návrhu zákona o hmotnej zodpovednosti, lebo je to jeden z návrhov zákonov. Ja som v podstate nikdy tu v tomto pléne na túto tému nehovoril a myslím si, že patrilo by sa to povedať, lebo si myslím, že tento, toto vystúpenie bude niekde zapísané a tým pádom sa to zapíše niekde do histórie. Síce nikto v nej asi pátrať dopodrobna nebude, ale vzhľadom na to, že pán Procházka už zobchodoval svoju politickú stranu za funkciu niekde v Štrasburgu alebo v Luxemburgu, neviem už presne, kde to bolo, tak, a ukázal svoj charakter v týchto voľbách alebo po týchto voľbách, tak poviem taký malý príbeh o hmotnej zodpovednosti alebo o ľuďoch, ktorí tú hmotnú zodpovednosť chceli riešiť.
Bolo to v roku 2009 a ja vtedy človek, ktorý bol mimo politiky, som sa rozhodol, že nechcem sa pozerať na to už len tak z boku, aleže chcem nejakým aktívnym spôsobom do politiky vstúpiť a pokúsiť sa vykydať ten Augiášov chliev. Preto som si tak sám zosumarizoval nejakých desať problematických okruhov, ktoré som považoval za dôležité a chcel som v tejto otázke zorganizovať referendum. Z vlastných peňazí som asi dva, trikrát rozniesol celé Slovensko s asi 8-stranovými novinami a nebola to lacná záležitosť, kde som tieto otázky prezentoval a od ľudí so dostal kopu spätných reakcií.
Jedna z tých otázok bola o hmotnej zodpovednosti politikov. Ale keďže pred referendom sa patrí alebo teda vlastne tak, ako máme postavené, zákon o referende, tak otázky nesmú byť v rozpore s ústavou a preto som oslovil jedného ústavného právnika, o ktorom som z médií informácie mal, že teda je špičkový a zrejme teda bude aj dobrý. Tak som mu napísal stručný mail, že či by sa na týchto desať otázok nemohol pozrieť a posúdiť ich ústavnosť resp. protiústavnosť a takýmto spôsobom ma naviesť ako právneho laika v tom, či s týmito otázkami do referenda môžem ísť alebo nie.
Ten právnik sa volal Radoslav Procházka a nikdy v živote som sa predtým s ním nestretol a teda napísal som mu mail. Zároveň som ho ako občan požiadal, že či by nevedel tam spraviť aj na to nejakú dobrú cenu. Odpísal mi, že vzhľadom na to, že to je občianska aktivita, dá mi 50-percentnú zľavu, takže bude to za nejakých 4-tisíc korún vtedy, no už to bolo v eurách, ale ešte som počítal v korunách, nejakých 130 eur, myslím, že to stálo, a za jeden deň mi prišla jedna A4, stanovisko za tých 130 korún pre občana 50-percentná zľava. A čuduj sa svete, v tom stanovisku bolo, že v súlade, protiústavné, môže byť protiústavné, môže byť protiústavné, môže byť, a pri otázke o zavedení hmotnej zodpovednosti pre verejných funkcionárov bolo napísané: netreba riešiť, že zákon to už rieši.
Tak som tomu právnikovi alebo teda, ktorý mi teda posudzoval tie otázky, ktorý sa volá Radoslav Procházka, vtedy človek mimo politiky, napísal, na konci toho mailu napísal, že v prípade akýchkoľvek otázok sa s dôverou na mňa obráťte. Tak som automaticky reagoval. Všetky tie vysvetlenia protiústavné, ústavné, ako tie som pochopil, aj keď teda to bolo veľmi stručné, ale pri tejto otázke hmotných, hmotnej, otázke o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov som aj laicky videl tú argumentáciu pochybnú, keď mi písal, že vlastne už zákon to rieši. A tak som mu napísal, že či sa náhodou nepomýlil, že zákon síce rieši zodpovednosť štátu voči tretím osobám, keď je spôsobená nejaká škoda, čiže keď rozhodnutím politika alebo teda verejného činiteľa niekomu je utrpená škoda, tak áno, tomu ďalšiemu vlastne sa tá škoda nahradí, aleže nerieši vlastne hmotnú zodpovednosť toho politika, ktorý to rozhodnutie urobil alebo teda toho verejného činiteľa. A som mu to takto laicky napísal v nejakých možno štyroch, piatich vetách a žiadna odpoveď. Pozerám, hops, na konci mailu bolo napísané aj s faktúrou, že s dôverou sa obráťte. Tak som mu po dvoch alebo po troch dňoch napísal znova, nič. Po ďalších asi troch, štyroch dňoch znova, nič. Potom som si povedal, že no tak asi má veľa práce, že je taký vyťažený ústavný právnik a asi môžem byť rád, že mi teda tú jednu A4 stanoviska za tých 130 eur urobil. Zaplatil som mu faktúru a nechal som to tak. Nechal som sa presvedčiť špičkovým ústavným právnikom, že otázku hmotnej zodpovednosti politikov zákon rieši a netreba to už riešiť.
O to väčšie moje prekvapenie bolo, keď asi približne za mesiac vzhľadom na to, že bolo pár mesiacov do volieb v roku 2010, KDH zorganizovalo tlačovku, na ktorej popri Jánovi Figeľovi, už neviem, ďalší kto tam sedel, sedel nový nákup na kandidátku špičkový ústavný právnik Radoslav Procházka. Pozerám, wau, super, to je ten, čo som ho oslovil s tou otázkou a ktorý mi posudzoval referendové otázky. A tak prísluchovo som pozeral tú tlačovku popri inej práci a zrazu dostane slovo Radoslav Procházka a hovorí, mojou hlavnou ambíciou v politike bude zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov. Ja som myslel, že sa mi sníva. Zrazu človek, advokát, na ktorého sa obrátite s dôverou, aby vám posúdil ústavnosť otázok do referenda a dá si za to zaplatiť, vás ako klienta oklame, že to netreba riešiť, lebo to už zákon rieši, keď mu na to laicky odpovedáte, argumentujete, že asi sa mýli, tak vám na to ani na trikrát neodpovie a nakoniec s touto témou si ju vytasí ako brnenie na seba a hovorí, že toto je jeho hlavný leitmotív, s ktorým do politiky vstupuje na kandidátke KDH. Ťažko som prehltol ako teraz a pripadalo mi to dosť zaujímavé, že o človeku, o ktorom som vedel, že to je špičkový ústavný právnik, zrazu keď mám možnosť toho osobného dotyku s tou špičkovou ústavnou, s tou špičkovosťou, tak zrazu minimálne charakter nejako pokrivkáva.
Dnes už všetci vieme, že to nebola náhoda, že toto bola charakterová črta Radoslava Procházku, lebo je to charakterová črta. Jednoducho, že ten charakter, tak ako v MOST-e - HÍD sú schopní si napísať jedine tak na billboard, ale v skutočnosti, v reálnej politike a v živote určite k dispozícii nie je.
Napísal som o tom blog, lebo nedalo sa to stráviť. Ten blog som, áno, nadpis toho blogu bol napísaný tak trošku tvrdšie, ako zvyknem možno aj vás tu oslovovať a blog, teda bola tam popísaná celá táto skutočnosť a názov blogu bol, ako Procházka svoje svine cudzou kukuricou kŕmil. Celé som to popísal a tak. Pán ústavný právnik na to zareagoval do dvoch hodín svojím blogom, kde zverejnil kompletnú mailovú dokumentáciu medzi nami dvomi v tejto veci, asi v takom duchu a tóne sa niesol celý ten teda blog, "čo to tu nejaký nímand mne, otcovi, právnikovi, učiteľovi, športovcovi, synovi, katolíkovi" a neviem koľko, dvadsať tých charakteristických nejakých popisových čŕt, alebo ako sa to nazýva, tam napísal, tu ide hovoriť niečo, že ja niečo som tu neurobil tak, ako sa patrí. A úplne najzákladnejšie alebo to najkrásnejšie tam bolo to, že v celej tej mailovej komunikácii vymazal tú jednu kľúčovú vetu, na ktorú som sa ja odvolával z toho jeho prvého blogu, ktorý poslal, či z prvého mailu, ktorý poslal s faktúrou, a to bola tá posledná veta: "Ak máte akékoľvek pochybnosti, s dôverou sa obráťte.".
Jednoducho na tejto vete postavil argumentáciu, že vidíte niekde tam tú vetu, že by som niečo takého povedal? Čo tu, o čom on hovorí? Zhrozený z toho, že ústavný právnik dokáže takto v priamom prenose klamať, že dokáže vlastne si vyfabulovať dôkazy alebo manipulovať s dôkazmi a vymazať tam cielene vetu, som potom oslovil aj Daniela Lipšica, aby, nechcel som to riešiť, vzhľadom na to, že to bolo pred voľbami a nechcel som diskreditovať politickú stranu KDH za to, že, za človeka, ktorého majú na kandidátke. On potom mal aj s ním dohodnúť nejaké stretnutie, aj potom nejaké ospravedlnenie, nič z toho nikdy nebolo.
Za hodinku ten blog, ktorý Radoslav Procházka napísal, za hodinku bol stiahnutý a to s tým, lebo mu začali ostatní právnici z fachu písať podblog, že či si on ako teda ústavný právnik a advokát prečítal zákon o advokácii, ktorý v nejakom hneď v druhom paragrafe hovorí o tom, že advokát môže zverejniť komunikáciu so svojím klientom len po súhlase svojho klienta. A zároveň tam bolo napísané, že ak sa dopustí tohto konania, že zverejní tú komunikáciu akúkoľvek s klientom bez súhlasu klienta, automaticky stráca členstvo v advokátskej komore a stráca možnosť byť advokátom alebo niečo také. Tak ho tam právnici jednoducho veľmi rýchlo upozorňovali na to, že nech rýchlo stiahne ten blog, nech sa rýchlo ospravedlní, lebo urobil niečo, čo advokát nikdy v živote si dovoliť nesmie.
To mi len prepáčte taký menší desaťminútový exkurz do histórie toho, akým spôsobom som sa prvýkrát dotkol hmotnej zodpovednosti, akým spôsobom som sa prvýkrát mal možnosť stretnúť s charakterom nášho asi už budúceho kolegu, budúceho čestného sudcu Súdneho dvora niekde v Luxemburgu pána Radoslava Procházku.
K samotnej téme o hmotnej zodpovednosti by som chcel uviesť jeden, myslím si, že taký najčerstvejší príklad, kedy by sa nám tento zákon zišiel. Včera médiá zverejnili informáciu, že Andrej Danko - myslím si, že každému z nás známy to mysliteľ - zorganizoval počas svojho summitu, ktorý podľa mojich informácií zorganizoval tak zo žiarlivosti voči Robertovi Ficovi, summitu predsedov národných rád parlamentu, z ktorých samozrejme teda neprišli všetci, lebo videli, že teda je to také skorej selfpromo a nie seriózny summit, tak zorganizoval tam večeru za 60 599 eur. To, že Nový čas napísal, že 25 ľudí a bolo tam 270, vôbec nie je podstatné, lebo keď prepočítame, keďže to je 25 ľudí a povedzme si, dá 200-300 eur na večeru týchto ľudí, nikto z nás by sa tým netrápil. Lenže Andrej Danko zorganizoval túto večeru pre 270 ľudí, pre radových členov delegácií. Veľakrát ľudia kvality slečny Troškovej z Úradu vlády za 269 eur aj pár centov pre každého jedného.
A toto je krásny príklad toho, kedy by sme potrebovali mať účinný tento zákon o hmotnej zodpovednosti, lebo by sme prišli za Andrejom Dankom a povedali by sme mu, pozri sa, spravil si si tu kšeftík, nejakému kamarátovi si dohodol kšeft, že teda zabezpečí večeru, samozrejme, pozrel si si cenu, za čo to robil Fico, tak ty nebudeš predsa horší, tak to zorganizuješ za tie isté peniaze a keď náhodou na teba niekto ukáže prstom, ty iba povieš, však ja som to robil za tie isté peniaze, ako to robil Úrad vlády, ostatné akcie pri príležitosti našeho predsedníctva v Rade Európskej únie. Toto sa aj včera stalo. Vieme, že včera Andrej Danko podsúval novinárom informácie, tam sa pozrite na Fica, on to urobil, tie večere za 2 milióny a ja som to robil za tie isté peniaze na osobu, ako to robil Fico. Ten strach Andreja Danka z Erika Tomáša, že mu podsúva informácie voči novinárom, áno, je oprávnený a je to pravdou, ale pripadá mi aj smiešne, keď jednoducho druhý najvyšší ústavný činiteľ nabáda novinárov, aby pozerali na prsty tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi a argumentácia taká škôlkarská, detí niekde z pieskoviska. Čo ja som ukradol? On ukradol rovnako, ale on ukradol, ja som ukradol iba jedno autíčko, on ukradol tri. Toto je argumentácia Andreja Danka.
A práve na takýchto ľudí tento zákon je šitý, že by sme za nimi prišli a pekne by sme im spravili faktúrku. Dnes 60 599 eur, lebo tá večera nakoniec s DPH, keďže Andrej Danko chce vyzerať lepší vždy, tak na stránku síce bolo napísané, že s DPH, ale píše tam ceny bez DPH. Čiže v skutočnosti to stálo 72 188 eur deleno 270 ľudí zúčastnených, 269 eur, tuším, tridsať centov na osobu. Pekne by sme si pozreli, že takéto meníčko sa dá spraviť reálne, svadobné menu hocikedy za 30-40 eur ktokoľvek vám spraví so všetkým, so servisom, s mažoretkami, so všetkým, cakom prásk. Čiže to isté, čo urobil tuto Andrej Danko pre týchto ľudí.
Dobre, povieme si, nech to je 100 eur. Stokrát 270 je 27-tisíc, 72-tisíc mínus 27-tisíc, pomôžte mi, dvadsaťdva, 45-tisíc, napísali by sme faktúrku 45-tisíc a poslali by sme ju Andrejovi Dankovi a pekne zaplať a máš z čoho.
V 90. rokoch len preto, lebo jeho tatíčko bol veľký kamarát s Jánom Slotom, sprivatizovali spoločne Lesostav Revúca. Ako veľký mečiarovský privatizér, ktorý dnes sa nehanbí do týždenníka Týždeň hovoriť o tom, ako on vždy bol proti Mečiarovi, ako on bojoval proti Mečiarovi, ako on počúval rádio Twist a čiernu skrinku. Tento bezcharakter, ktorý tu máme v predsedovi vlády, je podľa mňa unikátom v rámci celej Európskej únie. Na jeho mieste, mečiarovského privatizéra, ktorý bez hanby, po tom ako sprivatizoval Lesostav Revúca, vytuneloval so svojou rodinou túto firmu, ktorá dovtedy normálnym spôsobom fungovala a áno, mala podľa privatizačného projektu alebo privatizačných papierov dlh okolo 4-5 miliónov korún, ale funkčná, normálna firma, na ktorú zamestnanci boli hrdí, po troch rokoch správy, inak povedané rabovania a vykrádania rodiny Dankovcov v Revúcej, z tejto firmy vykradli majetok za 52 miliónov korún. Týchto 52 miliónov, rozpredali nehnuteľnosti, presmerovali na svoje účty, aj mladý to člen predsedníctva či predstavenstva firmy Lesostav Revúca, dnešný predseda Národnej rady Andrej Danko zrazu zbohatol, firmu utopili, nezaplatili kúpnu cenu Fondu národného majetku, čiže nám všetkým, nezaplatili do zdravotných poisťovní, čiže nám všetkým, lebo všetci ostatní sa im na to skladali, nezaplatili Sociálnej poisťovni, nám všetkým, lebo všetci sme sa na to skladali a nielen teda my, ale všetci ľudia na Slovensku a nezaplatili bezcharakterne svojich zamestnancov, ktorí túto firmu držali nad vodou, kým tam neprišla rabovačka rodiny Dankovcov na čele s vtedy šikovným mladým človekom Andrejom Dankom.
Čo to hovorí o charaktere tohto štátu, keď na čele Národnej rady, inštitúcie, ktorá má prijímať zákony, ktoré majú chrániť ukrivdených, slabších, ktoré majú chrániť spravodlivosť, stojí človek, ktorý vykradol, sprivatizoval firmu, vytuneloval ju, nechal dlhy všade? A hlavne ma mrzia tí zamestnanci, ktorým nevyplatil mzdy. Samozrejme, nie je to prvý lup, ktorý Andrej Danko spravil. Tých lupov bolo viac, keďže teda kamaráti Jána Slotu a následne tým pádom Vladimíra Mečiara, mali prístup privatizovať, žiaden čestný človek nemal, len títo ľudia, podržtašky Slotove mohli privatizovať a následne páchať tieto hriechy. Čiže tam bola, myslím, že aj firma Danker a podobných, jednoducho typický mečiarovský privatizér a on dnes príde, sačko, oblečík, tuto vreckovečka biela, jak som ja ako študent počúval rádio Twist, ako som držal palce všetkým tým čestným ľuďom, ktorí bojujú proti tomu Mečiarovi. A čo to bola? To bola tá kradmá ruka, ktorá siahla po tom sprivatizovanom majetku v mečiarovskej privatizácii? Kto vtedy mohol sa dostať k tomu majetku za pár korún? Len podržtašky, či Slotove alebo Mečiarove, že sa nehanbíte, že kryjete takého človeka a včera ste tu hlasovali za jeho náhubkový zákon, ktorý ostatným nám poslancom to, čo dnes tu ja hovorím slobodne, v budúcnosti zakáže hovoriť. Že sa nehanbíte poslanci SNS, že šliapete a pľujete takto po Ústave Slovenskej republiky, že šliapete po zápase skutočných národovcov z 19. storočia, že podporujete takýto zločin a človeka, ktorý takýto zločin spáchal na čele Národnej rady, lebo asi najlepšie z vás vie zopínať ruky a spomínať Pána Boha. Farizej a nieže národniari.
A preto som zároveň povedal, že práve takíto ľudia, ktorí takýmto bezcharakterným spôsobom získali svoje majetky na úkor všetkých čestných ľudí, ktorí platia dane, by mali byť prví vystavení tomuto zákonu, aby sme poslali Dankovi pekne faktúrku na 45-tisíc eur a z majetku nás všetkých, ktorý nám ukradol, by to pekne zaplatil. Toto je zmysel návrhu zákona, ktorý predkladáme o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov.

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Len by som pre také teda pochopenie chcel doplniť aj zdôvodnenie, že keď som hovoril o tom, že, a vopred opakovane hovorím, že nebudem rešpektovať, keď tento zákon prijmete, a stretol som sa aj s kritikou vlastne v opozičných radoch, v takých tých extrémistických stranách alebo menej extrémistických, máme tu také dve, tak od nich zaznieva také, že jednoducho zákony treba rešpektovať tak, ako sú napísané. Ale ja by som ich chcel upriamiť na pozornosť čl. 32, aby potom pochopili, prečo to robím, a to je čl. 32 ústavy, a to je: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." Ja tým, ak si vy tu na základe toho iba, že máte moc, schválite, že vy budete nezávislý arbiter, rozhodca, alebo Andrej Danko o tom, že čo ešte je slušné, alebo nie, ak takýmto spôsobom nám zoberiete právo tu rečniť alebo prezentovať tie vizuálne pomôcky, nebijem sa o obrazové ani zvukové, tak v tom prípade si myslím, že do bodky spĺňate to, aby som mal právo, spĺňate to, čo hovorí čl. 32 ústavy, že budete odstraňovať demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd. A podporujem to aj tým, čo som hovoril, že existuje rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Karáczonyi a spol. verzus Maďarská republika, ktorý jednoznačne opozičným poslancom dáva právo hovoriť a jednoznačne im dáva právo používať vizuálne pomôcky. Čiže budem nerešpektovať zákon v súlade s ústavou, lebo ústava mi na to dáva právo, a doslova je to mojím príkazom. Keď som to dal raz pri prísahe, sľub, že budem rešpektovať zákony a ústavu, v tomto prípade ústava mi káže, priam káže, aby som využil článok 32.

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, obzrel som sa, že teda či tam náhodou nesedí Andrej Danko, lebo tak som sa už snažil preniesť o dva, tri týždne dopredu, keď už ten rokovák bude platiť, a v tom prípade si myslím, že už to oslovenie by nemalo byť, že vážený pán predsedajúci, ale vážený pán veľkomožný. Lebo tým rokovacím poriadkom, ktorý chcete schváliť, idete povedať, že ten, ktorý by mal podľa parlamentnej tradície, podľa histórie demokracie, ten, ktorý je predseda Národnej rady, ktorý je prvý medzi rovnými, sa zrazu stane nadposlancom. Človekom, ktorý bude mať nadprávo voči každému jednému zo stoštyridsiatich deviatich iných poslancov v tejto rokovacej sále.
Áno, pán predseda Národnej rady si sám sebe ide udeliť veľkomožné práva rozprávať kedykoľvek, koľkokoľvek. Všetci ostatní budeme môcť rozprávať 20 minút v písomnej a 10 minút v ústnej rozprave. Ruku na srdce, ak vy by ste boli, vy, čo dnes máte moc, ktorí ste koaliční poslanci, a vy by ste boli opoziční poslanci, zdalo by sa vám normálne, ak by tam bol napríklad Richard Sulík ako predseda Národnej rady a chcel by prijať takýto rokovák? Naozaj si myslíte, že to je demokratické? Že to je v súlade s nejakými demokratickými tradíciami? Vy, poslanci SNS, naozaj si myslíte, že to je s tradíciou Slovenskej národnej strany založenej niekedy v polovičke 19. storočia? Že za toto zakladatelia Slovenskej národnej strany bojovali, aby ste takto šliapali po právach opozície?
Vy týmto, že podporíte tento návrh zákona, iba ukážete, že opľúvate Ústavu Slovenskej republiky a hlboko ňou pohŕdate. Paradoxne, poslanci národnej strany alebo poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí by si mali strážiť každé jedno slovo v tej ústave, mali by ho považovať za sväté, hlasovaním o tomto rokováku, skoro som povedal o tomto, ukážete, že hlboko ústavou opovrhujete, ak odhlasujete tieto zmeny, že zoberiete opozícii práva hovoriť, kde nadradíte koaličných ministrov vysoko nad opozičných poslancov, čo bude v príkrom rozpore s tým, čo hovorí ústava, že ústava alebo teda Národná rada má kontrolovať vládu. Alebo inak povedané, že vláda Slovenskej republiky sa zodpovedá za svoj výkon Národnej rade. Ak odhlasujete tieto zmeny, tak ukážete, že SNS opľúva a opovrhuje ústavou. Takisto to dokáže, samozrejme, aj všetci ostatní, ale vo vašom prípade to je najviac do očí bijúce.
Nemôžete na jednej strane hovoriť, jako vy bojujete za štátnosť, ako chcete postaviť pomaly teda voskové figuríny tuná niekam do foyer a ukazovať tým, ako vy to myslíte so Slovenskom dobre. Dáte si kravatky, ruky zopäté na bilbordy a zároveň šliapať nie po duchu, ale po litere ústavy. Lebo ústava nám dáva všetkým povinnosť kontrolovať vládu. Ale vy týmto hlasovaním chcete povedať, že nie, že minister sem môže prísť v čase, keď bude predkladať zákon o štátnom rozpočte, ktorýkoľvek, a my, ktorí máme kontrolovať, budeme mať právo dokopy povedať niečo 30 minút a minister prevalcuje, lebo mu dáte právo hovoriť koľkokoľvekkrát po 20 minút.
Nepodliehajme, prosím vás, ilúzii, ktorú nám tu pán Gál, aj teda pod tým pozmeňovákom sú podpísaní všetci, čo túto zmenu predkladajú, tak ktorú nám tu snažia sa nejako predložiť, a trošku mal som pocit, že aj Martin Klus tomu podľahol, že sme sa vydali tým správnym smerom, že už sme obmedzili aj ministrov na 20 minút tak ako poslancov. Ale to je matematika. To nie je nič iné. Jedenkrát dvadsať plus jedenkrát desať je tridsať. Nekonečno krát dvadsať je dvadsaťkrát nekonečno, alebo inak povedané, nekonečno. Tým som chcel povedať to, že keď poslanec bude môcť hovoriť 30 minút maximálne, vy ministrovi síce hovoríte, že bude hovoriť iba 20 minút, ale koľkokrát bude chcieť, toľkokrát sa prihlási. Čiže keď vás bude chcieť prejsť parným valcom, tak vás prejde, lebo vám sa čas minie, ale ministrovi zostane. A, samozrejme, teda jedným dychom dodávam, že aj podpredsedom parlamentu rovnaké právo chcete nadeliť a hlavne úplne až obskúrne právo predsedovi Národnej rady, aby ten nás tu valcoval svojimi myšlienkami, hlbokými myšlienkami, ktorého celé Slovensko, myslím si, že to rozmýšľajúce je svedkami veľakrát, a aby tu mohol vystupovať koľkokrát si zamanie. Čiže keď nabudúce bude sa takáto zmena nejakého rokováku predkladať, my už tu budeme môcť iba do výšky svojej kvóty hovoriť 30 minút, áno, ale Andrej Danko, keď si povie, že on tu jeden deň dá 5 hodín ako Fidel Castro, druhý deň 10 hodín, potom si dá prestávku a potom ešte bude chcieť zvoziť všetkých ostatných na samý koniec, ale my už nebudeme môcť povedať nič, lebo on bude mať neobmedzený čas. Naozaj, do očí bijúca hlúposť, nedemokratickosť. A ešte raz hovorím, poslanci SNS, spamätajte sa. Takto opľujete Ústavu Slovenskej republiky a ukážete, že ňou hlboko pohŕdate.
V dôvodovej správe ste si napísali, predkladatelia, však pán Bernaťák je tu za predkladateľa, ste si napísali sedem takých základných cieľov, ste ich definovali. Prvý, že zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, druhý, obmedziť dĺžku rokovacieho času, rečníckeho času, tretí, zrušenie vizuálnych obrazových, zvukových pomôcok, štvrtý, spôsob zisťovania prítomnosti poslancov, piaty, účasť iných osôb na rokovaniach Národnej rady, šiesty, odovzdanie pozmeňujúcich návrhov pred prednesením a siedmy, vrátenie zákona prezidentom, teda termíny a podobne.
Sedem dôvodov, prečo predkladáte tento rokovák. Myslím si, že dôvody, väčšina tých dôvodov, vlastne od 4 do 7 je normálnych, legitímnych. Áno, boli tu pochybnosti a sami aj týmto priznávate, že schôdzu, ktorú zvolala v lete, či pred letom, myslím, na začiatku leta to bolo, Lucia Nicholsonová, ktorá zistila prítomnosť na základe prítomnosti v sále, tak sami priznávate, že to nebolo jednoznačne napísané v rokováku, lebo teraz to jednoznačne v rokováku riešite. Normálne legitímne právo a legitímna úprava a myslím si, že na správnom mieste.
Zabezpečiť účasť iných ľudí v Národnej rade, keď dodnes, alebo dnes sa to jednoznačne nedalo, aby tu mohol vystúpiť poslanec Európskeho parlamentu. Áno, legitímny cieľ. V pohode. Šieste, odovzdanie pozmeňujúcich návrhov pred prednesením, áno, je to fajn, lebo aj keď Gábor Gál predkladal svoj pozmeňovák, a teda významný v tejto veci, tak my sme museli čakať, čakať, čakať, čakať, kým sa to objaví v systéme. Samozrejme, že je vhodné, aby poslanec, keď už teda niečo chce predložiť, nech to predloží dopredu, potom nech to príde obhájiť, aby ľudia, ktorí na neho už reagujú, aby mohli fundovane reagovať. Jednoducho úplne legitímny cieľ. A takisto aj ten siedmy, že teda keď boli nezrovnalosti pri vrátení zákona prezidentom, že to treba doriešiť, okej. Riešite to, kvitujem. Štyri normálne veci, ktoré v tom rokováku máte, ale tri ďalšie bludy.
Zabezpečiť poriadok v rokovacej sále a dať právo sudcovi alebo byť sudcom jednému z nás? Čo je na tom správne? Čo je na tom demokratické? Čo je na tom v súlade s demokratickou tradíciou Slovenskej republiky? Čo je na tom v súlade s tým, o čo bojovali zakladatelia Slovenskej národnej strany v polovičke 19. storočia? To je naozaj o tom, ak by si dva, dve futbalové tímy chceli zahrať futbal alebo musia si zahrať futbal, lebo hrajú nejaký ligový zápas, rozhodca sa nedostaví a zrazu si jeden kapitán z jedného tímu, ktorý je teda na, lepšie na tom postavený v tabuľke, povie, že on bude rozhodca. Ako môžeme očakávať, že ten zápas bude férový? No, jednoducho nebude férový, keď váš protivník má byť rozhodca. Je to to isté, ako kebyže si koncentračnom tábore povedia, že zahrajú si futbalový zápas Židia a dozorcovia. A zrazu tí dozorcovia povedia, že, ale my sme dozorcovia, tak náš šéf koncentráku, ten bude rozhodcom. Je to presne taká istá zvrátenosť. My ako opoziční poslanci alebo ako opozícia ťaháme v tomto mieste za kratší povraz. Tak ako Židia v koncentráku. Prepáčte mi to prirovnanie, ale asi inak to nepochopíte. Tak ako Židia v koncentráku mali možno jediné právo dýchať vzduch, tak my ako opozícia máme jediné právo v tomto parlamente hovoriť. O ničom inom nerozhodujeme. Toto jediné právo nám idete zobrať.
Zneužívate moc, ktorú máte, ktorú ste nedostali preto, lebo ste si zmysleli, ktorú váš pán predseda veľakrát hovorí, že ju dostal od pána Boha, túto moc zneužívate na to, aby ste šikanovali opozíciu. Ale skúste si prečítať pár základných poučiek, čo je demokracia. Že demokracia je schopnosť tolerovať alebo schopnosť väčšiny tolerovať menšinu. V tomto parlamente sme my opozícia tou menšinou. A vtedy by ste ukázali, že rešpektujete demokraciu a demokratické pravidlá, ak vy by ste nezneužili svoju moc, moc väčšiny na to, aby ste umlčali svoju opozíciu a v tomto prípade zároveň aj menšinu. To, čo idete urobiť, je naozaj demokratické, hlúpe, nemiestne a proti všetkým demokratickým tradíciám a nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Európskej únie.
Európsky súd pre ľudské práva v spore Karácsonyi a spol. proti Maďarskej republike rozhodol, keď takýmto istým spôsobom chcel Orbán zobrať opozičným poslancom právo hovoriť a chcel im obmedziť, že či môžu používať vizuálne pomôcky, zvukové, obrazové, tak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že toto právo je sväté a nemôže im ho zobrať. Že tak ako opozičnému poslancovi nemôžeme zobrať právo hovoriť, nemôžeme mu zobrať právo ani používať pomôcky, lebo ukázať graf alebo tabuľku nie je žiadnou neslušnosťou, ktorú chcete riešiť v parlamente. Je to iba prejav toho, že máte z opozičných poslancov strach.
Máte strach z toho, kto sem zase príde s akou fotografiou akého domu, ktorý kúpil Kaliňák, pokútne pod cenu od človeka, ktorého vyšetroval kriminálny úrad, v tom čase Kriminálny úrad Finančnej správy. A naozaj nevidím absolútne nič zlé na tom, ak dovolím si použiť vlastne vizuálne pomôcky z posledných schôdzí, aby sme teda si ich prezreli a pripomenuli, že tie vizuálne pomôcky nám nijakým spôsobom neškodia. Komu ublíži táto vizuálna pomôcka, keď som ju tu ukázal? Že to jeden z domov v podstate aj koniec koncov dom, v ktorom býva Robert Kaliňák s nejakým pánom Turčanom. Áno, v tomto majú nehnuteľnosť spoločnú, ktorú kúpili od Ladislava Bašternáka, a tá nehnuteľnosť v tomto dome má hodnotu 0,7 mil. eur. V tomto dome, ktorý postavil zase pán Kočner má Kaliňák s Turčanom, so svojím susedom ďalšie nehnuteľnosti, ktoré kúpili od pána Bašternáka, v čase, podotýkam, keď Bašternák bol ako daňový zločinec vyšetrovaný kriminálnym úradom. Tá nehnuteľnosť má hodnotu 0,8 mil. eur.
Toto je ďalšia nehnuteľnosť, ktorá má hodnotu 2 mil. eur. Takisto, ktorú vlastní pán Kaliňák s pánom Turčanom, človekom, o ktorom hovorí, že ho videl niekedy dávno pred 15 rokmi. Koniec koncov sú susedia už dlhé roky v jednom de facto rodinnom dome. Takže vieme asi, ako môžme klamárovi Kaliňákovi v tejto veci veriť. Má hodnotu 2 mil. eur. A v tomto dome, alebo toto je posledná z tých nehnuteľností, ktorú kúpil Kaliňák v tom známom kšefte s Bašternákom, a má hodnotu 3 mil. eur. Dokopy hodnota týchto domov, keď si spočítame je 3, 2, 0,8, 0,7, 6,5 mil. eur. A pán Kaliňák nám tvrdí, že kúpil 16 % v tejto firme za 430-tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka nám hovorí, že to je hlúposť, ktorú chcete zakázať. Aj tieto fotografie, na základe ktorých si viete predstaviť, o čom hovorím, nám hovoria, že Kaliňák bohapusto všetkým klamal, keď obhajoval zlodejinu slovami: veď bola doba kešu. Toť štyri roky dozadu bola doba kešu a bolo normálne platiť 12 mil. eur v hotovosti, nosiť to v kufríkoch v električkách po Bratislave. Z tohto, z tejto vizuálnej pomôcky, ktorú chcete zakázať, sa vieme dočítať, že reálna hodnota toho podielu, ktorý on kúpil za 430-tisíc, a zároveň s tým ešte kúpil aj pohľadávky, ktoré nechce dodnes priznať v akej hodnote, podľa mojich informácií viac ako milión ďalších eur, tak kúpil za 430-tisíc a reálna hodnota tých nehnuteľností, lebo pri tých nehnuteľnostiach tá cena až tak nekolíše, bola jeden milión štyridsať tisíc eur. Áno, táto vizuálna pomôcka dokazuje, že Robert Kaliňák od zločinca, daňového zločinca, ktorý všetkých čestných ľudí na Slovensku platiacich dane, či eurko alebo sto tisíc alebo päť miliónov ročne, to je jedno, všetkých čestných ľudí, ktorí platia čestne dane, okradol o 610-tisíc eur. Áno, že Robert Kaliňák ako minister vnútra zobral úplatok od daňového zločinca Ladislava Bašternáka 610-tisíc eur iba v tomto jedinom špinavom biznise. V byte, v ktorom býva Robert Fico, a ďalšia vizuálna pomôcka, ktorú som tu už raz používal, a teda dovoľte, aby som si užíval toto slobodné právo ako poslanca zatiaľ ešte slobodného parlamentu, ukázať aj tú vizuálnu pomôcku o premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý býva v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka a ktorý tam už 48. alebo 49. mesiac platí nájomné, ktoré je voči skutočnej hodnote toho nájmu, ktorý je podľa zverejnených trhových informácií, ktoré máte kedykoľvek na štyri kliky na Googli k dispozícii, reálny nájom toho bytu skoro 500 metrov štvorcových je 7 300 eur a on tam platí 2 850. Keď viete počítať, tak viete sami zistiť, že to je skoro 5 000 eur, mesačne berie, môžme to nazvať zvýhodnenie. Ja to nazývam pravým slovom, nazývam to úplatkom od Ladislava Bašternáka. A podľa môjho podozrenia iba preto berie tie peniaze alebo Bašte
rnák dáva Ficovi tie peniaze, aby nakoniec, keď sa to prevalí, keď príde na psa mráz, na Bašternáka mráz, aby Robert Fico zakryl tento podvod. A to, čo Robert Fico robí a dlhé mesiace to robí, lebo táto kauza je známa už skoro osem mesiacov, nič iné nerobí, iba spláca túto službičku. Za 48 mesiacov zobral už viac ako 200-tisíc eur úplatok iba v tomto jednom prípade cez zníženú cenu nájmu v byte, v ktorom býva, od Ladislava Bašternáka. A vám to naozaj nevadí? Vy chcete tento zločin kryť naďalej a zatvárať nám ústa tým, že nám zakážete poukazovať na zločiny? Toto nám chcete zakázať? Prečo to chcete zakázať? Lebo sa bojíte? Lebo nechcete, aby sa hovorilo o vašich zlodejinách, o zlodejinách vašeho predsedu vlády, o zlodejinách ministra vnútra? Čo viac, aký väčší hriech môže spáchať minister vnútra, keď príde za zločincom, ktorého jeho ľudia vyšetrujú, a povie mu, že urobme biznis, samozrejme, nieže ja ti dám, vieš čo, Lacika, tie tvoje veci sú hodné milión, ja ti dám dva milióny, lebo teraz si v problémoch, asi, vieš, asi pôjdeš do kriminálu, tak aby si mal na dobrého právnika. Ale povie mu presný opak. Vieš čo, Lacika, ten tvoj podiel vo firme je hodný milión, ja ti dám štyristo a nejako to upracem. Skôr mi to pripomína tento scenár. Toto urobil Kaliňák. Upratal kauzu a vyšetrovanie Ladislava Bašternáka tak, aby sa mu nič nestalo. No zhoda náhod a snaha nezávislých novinárov, myslím, že najprv z Denníka N a potom z Trendu ísť po pravde, odhalila to, že niekto tu z pozície ministra vnútra zakryl špinavý biznis a niekto tu ako premiér býva v byte, v ktorom žiaden čestný človek alebo čestný premiér krajiny v Európskej únii by určite nebýval.
A my ako opoziční poslanci máme povinnosť a právo, aby sme na tieto veci upozorňovali, aby sme sa vás pýtali, aby sme konfrontovali ministrov vlády, ktorí nám vládnu, a aby sme takýmto spôsobom uchovali tú demokraciu, ktorú máme. Lebo demokracia nie je to, že získate moc a robíte si, čo chcete, tak ako svojho času povedal Pavol Paška, vyhraj voľby a môžeš všetko. Demokracia je súbor váh a protiváh, kedy áno, tá vládna moc niečo urobí, ale vie, že keď urobí nejaký prešľap mimo čiaru, tak tá opozícia má právo upozorniť na to. A vy nám toto právo chcete takýmto nehoráznym spôsobom zobrať. Vy nám chcete prelepiť ústa, zamknúť nás niekde do trezoru a prevalcovať nás následne, keď sa nám minie čas, svojimi faktami a argumentami, keď my už v podstate efektívne reagovať nebudeme môcť.
A tiež sa pýtam, čím by vám ublížila takáto vizuálna pomôcka, ak by ju tu v parlamente niekto z mojich kolegov, tých, ktorí sa venujú rodine, či Rišo Vašečka, Erika Jurinová, Anka Verešová, Soňa Gaborčáková, že by niektorí z nich prišli s témou pôrodnosti na Slovensku a že by vám tu chceli ukázať, milí moji kolegovia, či opoziční, či vládni, prosím vás, spamätajme sa. Dvadsať rokov sa nám na Slovensku rodí o 50-tisíc detí menej, ako by sme potrebovali. Rútime sa do záhuby a rodí sa nám zo všetkých krajín štvrtý najmenší počet detí na jednu matku, na jednu rodinu. Čím by vám táto vizuálna pomôcka tu ublížila? Žeby vám nadstavila zrkadlo? Alebo aj nám všetkým ostatným? Veď zoberme si strany, ktoré dnes sú v tom zlepenci zlodejov, ako ja ho nazývam, tak sú strany, ktoré nám tu vládnu de facto 25 rokov. Každá z nich v nejakom období ani jeden čas tých posledných 25 rokov, nebol čas, kde by niektorá z týchto strán nebola zodpovedná za vládnutie. V čase mečiarizmu SNS, po mečiarizme MOST – HÍD, potom Fico, potom malinká pauza, ale znova tam bol MOST – HÍD a teraz už šiesty rok všetci traja spolu. Alebo teda pardon, šiesty rok SMER a už posledný rok spolu ešte aj znova so SNS a s MOST-om – HÍD. Čiže posledných 25 rokov tri strany, ktoré dnes sú alebo z ktorých je zložená vládna koalícia, tak sú zodpovedné za to, čo sa Slovensku deje. A čuduj sa svete, keď si pozrieme, že vývoj pôrodnosti na Slovensku, kedy klesol? Práve vtedy, kedy tieto strany, jedna alebo druhá alebo tretia, začali mať vplyv na to, ako sa na Slovensku bude vládnuť, ako sa ľudia budú mať. Čiže to, že dnes máme na Slovensku jednu z najnižších pôrodností v rámci celej Európskej únie, jednu z najnižších pôrodností v rámci OECD, tých najrozvinutejších krajín na svete, je dopad politiky týchto troch strán, lebo každá z nich mala vplyv v niektorom momente vládnutia za posledných 25 rokov. A nám zhodou náhod práve tých posledných 25 rokov dramaticky klesla pôrodnosť a čaká nás obrovský problém. Hovorí sa tomu demografický problém a ja si myslím, že práve toto miesto, parlament alebo Národná rada Slovenskej republiky je práve od toho určená, aby tu sme preberali problémy a upozorňovali na to, že čo nás čaká. A pýtali sa, čo s tým chce vládna moc urobiť? A preto sa znova pýtam, komu by takáto vizuálna pomôcka tu v tejto Národnej rade ublížila, ak by tu táto, ja neviem, čo to je, A3 bola ukázaná a poukazovala by na to, že zo všetkých týchto krajín je Slovensko tuná na chvoste červeným v pôrodnosti a je to veľký problém? Nikomu by neublížila, len by to bolo zrkadlo, za ktoré by ste sa vy, tri vládne strany mohli hanbiť, lebo je to výsledok vašej vlády. A tohoto sa zrejme bojíte. Obyčajných grafov a tabuliek.
Taktiež by som sa chcel opýtať, komu by ublížila táto vizuálna pomôcka, ktorá hovorí o tom, že koľko detí priemerná rodina by chcela mať a koľko si ich reálne môže dovoliť alebo koľko ich má? Veľmi dôležitý faktor, kde zase vidíme, že sme na chvoste v rámci celej Európskej únie, že máme najväčší rozdiel medzi tým, koľko by rodiny chceli mať detí a koľko reálne ich majú. Že ony by aj radi ich prijali medzi seba. To nie je o tom, že nemôžu tie deti mať, ale si jednoducho netrúfajú tie deti vychovať v podmienkach, ktoré im vy ako vládna moc na Slovensku usteliete. Znova si myslím, že táto vizuálna pomôcka sem jednoducho naozaj patrí. A vy nám toto právo chcete vziať. A ja sa pýtam akým právom? A znova upozorňujem na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že na to jednoducho právo nemáte. A keď tento krok urobíte, tak bude nielen protiústavný, ale bude aj v rozpore s ľudskými právami, základnými ľudskými právami a v tomto prípade menšiny a v tomto prípade opozície v Národnej rade.
Čo by vám ublížila táto vizuálna pomôcka, že by som vám ukázal, že áno, tuná pred Bonaparte bolo približne päťtisíc ľudí v lete? Že tam prišli na prvý, druhý, tretí protest, potom cez leto možno trošku menej. Čím by sme vám ako vládnym poslancom tak veľmi ublížili, že nám toto právo chcete vziať? Túto vizuálnu pomôcku som si požičal od Daniela Lipšica, našeho doteraz ešte kolegu, dnes bývalého kolegu. Čo by vám ublížila táto vizuálna pomôcka, ktorú on tu pri prvom čítaní tohto zákona ukazoval? Kedy tu Kaliňák opakovane aj s Ficom nehorázne klamali o tom, ako on presadil nejaký zákon, na základe ktorého mohli byť, neviem, čo už ani sa mohlo stať, a priniesol vám dôkaz. Priniesol vám výpis z hlasovaní, ako vy všetci ste tu hlasovali a menoval tam konkrétnych poslancov SMER-u. Komu by táto vizuálna pomôcka, v tomto prípade áno, nie rozmeru A3, ale rozmeru A2, komu by tak strašne zase ublížila? Znova je to len zrkadlo, vaše zrkadlo, vás, ktorí ste tu, ktorí ste tu hlasovali za niečo, o čom ste predtým tvrdili, že ste vôbec nehlasovali.
A takto je to aj s ostatnými pomôckami vizuálnymi, ktoré v tomto pléne či už ja alebo moji kolegovia v minulosti používali. Áno, túto som tu použil ja. Tá sa volala Kaliňákov zázrak. Tá ukazovala to, že kým Robert Kaliňák nebol ministrom vnútra, dovtedy jeho príjmy boli tie malinké červené plôšky, keď si všimnete, 617-tisíc ročne, 690-tisíc ročne v korunách, to je tento graf. Ale, čuduj sa svete, odkedy sa stal ministrom vnútra, zrazu jeho príjmy zo 600-tisíc korún ročne vzrástli na jedenásť miliónov osemsto hneď od nasledujúceho roku. Úplne legitímne som tu v pléne kládol otázku, ako je to možné? Ako je možné, že minister vnútra, ktorý kým je poslancom, má príjem 600-tisíc, zrazu iba tým, že sa stane ministrom, zrazu jeho biznisu, keď na ten biznis nemá vôbec žiadny čas, lebo sa musí venovať ministrovaniu, že zrazu, keď už sa prestane venovať biznisu, zrazu ten jeho biznis 20-násobne, 30-násobne vyletí? Neni to legitímna otázka od opozičného poslanca, aby sa pýtal, aby používal vizuálnu pomôcku tuná v pléne? Nepozerá sa vám lepšie, nechápe sa vám lepšie moja otázka, keď vám tú vizuálnu pomôcku ukážem, ako keby že vám iba hovorím o tom, no Kaliňák mal v roku 2006 šesťsto tisíc korún príjem a v roku 2007 už jedenásť miliónov osemsto a potom dvanásť miliónov štyristopäťdesiatsedemtisíc a podobne? Nepripadáte si trápne, že nám chcete zobrať toto právo? Prepáčte, pozerám sa hlavne na poslancov za SNS, lebo váš predseda s týmto obludným návrhom prišiel.
Čiže právo opozičného poslanca používať túto vizuálnu pomôcku a poukázať na to, že niekto si jednoducho z funkcie ministra vnútra urobil biznis a zrazu záhadne sa mu odvtedy, odkedy je ministrom vnútra, darí, je našou povinnosťou ako opozičných poslancov. Ja chápem, že ľudia, ktorí voliť nechodia, tak... Nech sa páči, môžete naštudovať (rečník ponúka predvádzané vizuálne pomôcky predkladateľovi). Ja chápem, že ľudia, ktorí voliť nechodia, tak vôbec túto debatu ani neregistrujú. Je im úplne ukradnutá, že čo sa tam hádame, bavíme sa tam o nejakom rokováku. Ani nevedia, čo ten rokovák možno je, jednoducho vypúšťajú. Ja chápem, že voliči SNS, SMER-u, MOST-u – HÍD sa rozčuľujú, že čo tu vlastne my vykrikujeme a snažia sa nás jednoducho nejakým spôsobom nepochopiť, lebo sú zaslepení mocou. Tak ako ste zaslepení vy ako vládni poslanci, tak sú aj, bohužiaľ, aj vaši voliči zaslepení a myslia si, že však vlastne vyhraj voľby, môžeš všetko a čo tam ten šašo Matovič aj s tými ostatnými niečo vykrikujú. Ale som veľmi rád, že naši voliči, ktorí volili nás ako opozičné strany, možno od Kollára to neočakávajú, že bude kontrolovať tú vládnu moc, ale od nás, od SaS-ky, aj od našeho hnutia tí voliči naozaj reálne očakávajú, že vám pôjdeme po krku, že vás budeme upozorňovať na kauzu Bašternák a budeme sa pýtať Kaliňáka, odkiaľ tie peniaze mal. A ja som veľmi rád, že nás voliči v tomto podporujú a chápu, že dnes to nie je len zápas ako jeden nejaký bežný zákon, ale je to zápas o základy demokracie. Lebo pravidlá, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom má prebiehať demokratická diskusia a zápas v rámci parlamentu, čiže rokovací poriadok je niečo, čo vlastne hovorí, akým spôsobom si tú demokraciu budeme strážiť. A je to veľmi zvláštne, keď z tohto miesta musím opakovane povedať, že to, čo si dovolil Andrej Danko, si nedovolil ani Pavol Paška. Ten Pavol Paška, ktorý sa stal symbolom zla, symbolov kšeftov, symbolom rozkradnutého zdravotníctva, kauzy CT v Piešťanoch a podobne. Ten Pavol Paška mal ten chochmes, neviem, či poznáte to slovo, neviem, jak sa to povie inak, mal ten chochmes, že povedal, že rokovací poriadok, aj keď smeráci z klubu chceli veľakrát upratať Matoviča tým, že zmenia rokovák, tak im povedal, že nie, že rokovací poriadok, to sú pravidlá, to sú, jak kebyže rozhodca, ktorý má byť zmenený iba vtedy, keď sa nájde dohoda naprieč politickým spektrom, sa tomu hovorí, a nesiahol nikdy, nepodľahol pokušeniu tento rokovací poriadok silou smeráckeho valca zmeniť. Andrej Danko Paškove dno prerazil a ešte je na to hrdý. On je hrdý na to, lebo sa mu zrejme ráno, keď sa zobudil, zistil, že dnes musím tiež urobiť nejaký štátnicky krok, niečím, čím napravím to zhnité Slovensko, a miesto toho, aby riešil problémy učiteľov, ktorí nie sú docenení, aby riešil problémy zdravotných sestier, ktoré opakovane Ficova vláda opľula, miesto toho, aby riešil problémy zamestnancov Finančnej správy, ktorých naháňame, aby naháňali podvodníkov ako Bašternák a spol., ale chceme, aby to robili za almužny, miesto toho, aby riešil problémy súdnych úradníkov, ktorí robia de facto prácu sudcov, ale za štvrtinové, pätinové platy, ako sú zaplatení sudcovia, miesto toho, aby sa snažil priniesť nejakú víziu pre obranu, za ktorú je zodpovedný, alebo pôdohospodárstvo, za ktoré je zodpovedný, tak miesto toho príde so zástupným problémom.
A ja dnes mám obavy, že prišiel s tým iba preto, aby pomohol Kaliňákovi nejakým spôsobom odraziť ten útok od neho. Lebo keď si všimnete načasovanie, kedy s tým prišiel, tak samozrejme začalo to tým, že najprv Béla Bugár podľahol pokušeniu moci a vtedy, keď som tu rozprestrel regulérny transparent, na ktorom bolo napísané "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne" s fotkou Bašternáka a Kaliňáka, tak Béla Bugár bol ten prvý, ktorý povedal, že zastavujem, berie mi slovo, kým ten transparent nezoberiem. Čiže ten, ktorý sa tu tváril a oblboval a ohlupoval svojich voličov, že ako mu veľmi ide o demokraciu, ten bol prvý, ktorý zneužil tú moc a ktorý demokraciu pošliapal. Ten transparent nebol znova ničím iným len zrkadlom pre vás. Zrkadlom, ktoré by vám malo pripomenúť, že máte hájiť záujmy ľudí, ktorí poctivo platia dane, ktorí tu na Slovensku možno žijú chudobný, ale čestný život, a nie hájiť záujmy zlodejov, ktorí týchto ľudí okrádajú. V tomto prípade mám na mysli Ladislava Bašternáka a Roberta Kaliňáka. Čo Béla Bugár začal, Andrej Danko dokončil. Zobrali ste nám naše ústavné právo, aby sme mali mimoriadnu schôdzu. Na naozaj témy, ktoré boli veľmi dôležité. Toto právo ste nám zobrali, pošliapali a dovolili ste nám po troch mesiacoch, keď ste sa spoliehali, že téma vyšumí, aby sme v tých témach alebo v tých mimoriadnych schôdzach pokračovali. A v časoch teda, kedy sme už mali tretí, štvrtý masívny protest pred Bonaparte s pochodmi z SNP alebo spred Úradu vlády, Andrej Danko zrazu prichádza s iniciatívou, on zmení rokovák, on urobí poriadok, on chce slušnosť v parlamente. A on bude rozhodca. On, predseda jednej z koaličných strán. Preto hovorím, že jednoznačne si myslím, že išlo o čisto účelovú snahu Andreja Danka, aby zobral pozornosť médií, opozície aj ľudí na Slovensku od podvodníka a skorumpovaného ministra Roberta Kaliňáka a Ladislava Bašternáka a aby túto pozornosť preniesol na seba, na jeho statočný boj s Matovičom, ktorý tu robí bordel.
A ja sa pýtam, čím som ten bordel tu urobil? Tým, že sme tu názorne ukázali 12 miliónov eur, ako vyzerá? Komu sme tým ublížili? Veď my máme ministra vnútra a vy ho kryjete, ktorý hovorí, že to bolo normálne platiť v hotovosti, že tu bola doba kešu. Je naše normálne právo, naše právo vyjadriť náš názor aj takýmto vizuálnym spôsobom a nikomu sme s tým neublížili. Nehovorili sme nič iné iba to, alebo nevizualizovali sme nič iné iba to, čo Robert Kaliňák povedal. Váš minister vnútra, ktorého kryjete. On povedal, že tá kopa, tých 112 kilo bankoviek, že to je normálne, hoci každý z nás vie, že to normálne nie je a že to bol čistokrvný podvod, ktorý Kaliňák ako obchodný partner, skrytý obchodný partner Ladislava Bašternáka, zakryl. Komu som ublížil tým transparentom, že tu bol roztiahnutý, keď v minulosti ikskrát, nedoniesol som si práve tú fotografiu, na ktorej Béla Bugár sám tu bránil vystupovaniu? A teraz sa nebavme o tom, že to bol konkrétne Ivan Lexa. Ako, samozrejme, hlboko týmto človekom opovrhujem. Nie je podstatné, kto to bol. Každopádne v tom čase to bol koaličný poslanec a Béla Bugár sám aj s ďalšími poslancami v deväťdesiatom, myslím, že to bolo, šiestom plus-mínus roku, čiže pred 20-timi rokmi tu s transparentíkmi stáli: kriminál za zločiny, zlodeji do basy, vrahovia do basy a podobne. Čiže jemu to dovolené je, ale nám, lúze, nie.
A ešte raz si kladiem otázku, Béla Bugár, kam sa podel váš charakter, ten charakter, ktorý ste sľubovali ľudom pred voľbami na bilbordoch? V čom je spravodlivé to, že vy môžete, vy ako podpredseda Národnej rady budete môcť vystupovať 100-krát 20 minút a ja ako opozičný poslanec iba 20 plus 10 minút? V čom je to fér, v čom je to demokratické? V čom je fér, že vy tu môžete pred Lexom šaškovať s transparentami a ja nemôžem napísať jednu krutú pravdu o tom, že "Slušní ľudia platia dane a zlodeji si žijú za ne"? Komu som tou vizuálnou pomôckou teda ublížil? Čí záujem hájite, pán Bugár, a kde zostal váš charakter? Tak isto aj ostatných poslancov MOST-u – HÍD, ktorí ste sa za tieto bilbordy, za toto heslo, že "Charakter rozhoduje", pred voľbami skrývali.
Vy si ešte do toho návrhu ste schopní napísať to, že vlastne navrhujete všetky tie zmeny, zároveň rešpektujete pritom práva opozičných poslancov na slobodu prejavu. Len zabudli ste tam dodať, že odtiaľ-potiaľ. Že áno, doprajete nám slobodu prejavu na tých 20 plus 10 minút, v tom pôvodnom návrhu iba 20 minút, ale potom stačilo, tam už stačila sloboda prejavu, ale pre svojich ministrov, pre svojich podpredsedov a pre predsedu Národnej rady, tým doprajete slobodu prejavu naozaj nekonečnú, naozaj slobodnú. Čiže nám v podstate beriete slobodu a sebe si ju naďalej nechávate. No toto fér určite nie je.
Niektorí ľudia, keď som sa s nimi bavil na Facebooku, niektoré diskusie na túto tému, tak nechápali, že ako je možné, že Andrej Danko si hovorí o tom, že on sa inšpiroval v ostatných rokovacích poriadkoch v rámci celej Európskej únie a že je s tým spokojný, že vlastne keď si všade zoberie niečo, čo mu vyhovuje, a vlastne nesnaží sa pozrieť ako an block na ten rokovací poriadok napríklad Rakúska. Lebo ak by sa Andrej Danko neišiel tým paberkovým spôsobom, že odtiaľ bobuľku, tam bobuľku, tam zrniečko a čo mi vyhovuje a dokopy si dám zrniečka na tanier a tvárim sa, že mám zrazu z toho strapec, ak by nešiel takýmto spôsobom, tak by zistil, že vlastne to, čo vyskladal, je hlúposť. Lebo keby sa pozrel na ten rokovací poriadok Rakúska, tak by zistil, že ak by chcel naozaj toho ducha preniesť na Slovensko, tak musel by ho zobrať a prekopírovať celý. Tak isto z tej Veľkej Británie, z Francúzska alebo z ostatných krajín. Lebo nie je normálne, aby sme si odtiaľ zobrali niečo, čo nám vyhovuje odtiaľ, odtiaľ, odtiaľ, dali dokopy na jeden papier a tvárili sa, že to má zmysel.
Áno, teraz budem osobný, Andrej Danko rozpráva takou tou zvláštnou dankovčinou. Veľakrát mi to pripomína skorej taký generátor náhodných slov alebo generátor náhodných myšlienok. A v tomto prípade možno on to pochopí, že keď zlepí vetu odtiaľ, vetu odtiaľ, vetu odtiaľ a zoberie si z 27 rokovacích poriadkoch v rámci Európskej únie po vete, po dvoch a dá to na dve A4, takže on to dokáže čítať. Ale normálni ľudia na Slovensku jednoducho nechápu zmysel toho, čo Danko veľakrát na tých tlačovkách hovorí. A tak isto ja ako opozičný poslanec dnes nechápem zmysel toho, že on sa tvári, že predkladá normálny rokovací poriadok a ešte toho je schopný, aj obhajovať, ako to je demokratické, ako nám to necháva naše práva na slobodu prejavu. Alebo tam hovorí, že poslanci si vlastne opoziční môžu slobodne vybrať, či vystúpia v ústnej alebo písomnej rozprave. Čo niečo, čo je základné naše právo, ktoré dnes máme, on nám ho ide okresať, tak ešte ide hovoriť, že si vlastne môžeme slobodne vybrať, lebo nám teda, jééj, mali by sme asi za to ruky bozkávať pánovi Dankovi. Nie, ono to pripadá mi tak, jak kebyže niekto si myslí, že si pán predseda parlamentu povie, že on teraz zloží najlepšie auto na svete. Zoberie blatník z Wartburga, tam motor z BMW-čka, tam časti z nejakého traktora a myslí si, že keď z každého zoberie to, čo sa mu páči, tak na konci z toho bude to najväčšie fáro, lebo som ho zložil ja sám, veľkomožný Andrej Danko. Sami viete, asi ako by dopadlo takéto auto. A presne tak mi dnes pripomína, alebo teda ten prostriedok mobilný alebo motorový, presne tak mi pripomína dnešný rokovací poriadok. Vyskladaný zo súčiastok, ktorá jedna s druhou nie sú kompatibilné, ktoré nepasujú.
A preto by ste tento návrh mali stiahnuť, v kľude si sadnúť s opozíciou a povedať, možno v duchu, poučiť sa možno z Pavla Pašku, sadnúť si za stôl, poučiť sa, diskutovať a spoločne opraviť chyby, ktoré teda naozaj tu sú, a ja som vám ich na začiatok aj normálne, čestne priznal, že sú tu štyri z tých vecí, ktoré navrhujete, že sú legitímne. Poďte ich opraviť! Možno pridajme k tomu ďalšie, ktoré tu moji kolegovia počas svojich vystúpení ikskrát už spomínali. Pome ich tam doplniť, aby áno, bolo právo napríklad na poslanecký prieskum opozičného poslanca, aby sme sa ho nemuseli doprosovať. Lebo čo to je už teda za poslanecký prieskum, keď chceme ísť kontrolovať vašeho ministra, ale vy nám s tým musíte dať súhlas? Čo je to už teda za taký veľký poslanecký prieskum? Nie, opoziční poslanci by právo ísť na poslanecký prieskum mali mať bez ohľadu na to, že či vládna väčšina v tejto sále bude mať vôľu, alebo nebude mať vôľu nám to dovoliť.
Tak isto z tohto rokovacieho poriadku nie je normálne, aby ste si uzurpovali právo rozhodovať o tom, že či niekto dostane pokutu, alebo nie, vo vašom výbore, v ktorom máte väčšinu. V čom vám toto pripadá demokratické? Ale myslím si, že to, ako v skutočnosti myslíte a prečo ste takýto návrh zákona predložili, najlepšie charakterizuje v posledných dňoch pán Miroslav Číž. Myslím, že on to bol dnes, ktorý tu povedal, že predsa je nenormálne, že si všimnite dnešnú debatu, že tu väčšinu diskusie odvádzajú opoziční poslanci, že čo to je vlastne za strašnosť, čo sa to tu deje, že tu väčšinou diskutujú opoziční poslanci. A kto by tu mal teraz hájiť naše práva? Čo si myslíte, že pán Gál tu bude hájiť práva opozičných poslancov? Alebo pán Hambálek? Oni nebudú hájiť, oni budú hájiť svoje práva ako koaličných poslancov a tým pádom predložili návrh zákona a nepotrebujú teraz sa tu za to biť. Lebo teraz je tu náš čas ako opozičných poslancov upozorňovať na to, kde robíte chyby. Čiže ak niekto sa tu rozčuľuje, ako teda Miroslav Číž sa tu rozčuľoval nad tým, že čo toto je za zvrátenosť, že tu opoziční poslanci dnes viacej hovoria ako koaliční, tak je to, pán Miroslav Číž, normálne v každej jednej demokracií. Za takejto situácie by to bolo vždy a myslím si osobne, že by to malo byť pomaly teda aj vždy, lebo to je našou úlohou, keď vláda predkladá akýkoľvek návrh zákona, že hlavne by malo počuť byť opozíciu. Áno, jedným dychom dodávam, že ma mrzí, že koaliční poslanci, či pri tomto zákone, ale aj pri iks ďalších vládnych zákonoch, že jak keby sa hanbíte za to, čo vlastne vaša vláda alebo vy predkladáte, že neprídete sem hájiť ten váš návrh, neprídete ho obhajovať a argumentačne tu zviesť nejaký zápas, ale necháte tu nejakých troch, štyroch ľudí, ktorí tu za vás robia nejakú takú špinavú prácu, a jak mi to pripadá, jak kebyže im to chodí niekam do počítača, že čo majú prečítať, lebo veľakrát sú to práve takí ľudia, o ktorých vieme, že z vlastnej hlavy moc tých vlastných súvislých viet povedať nevedia. A takíto ľudia tu veľakrát obhajujú, v úvodzovkách, tie vaše návrhy zákonov, ktoré predkladáte. A ja hovorím ešte raz, mňa to úprimne mrzí. Omnoho lepšie by bolo, ak by tu sme zvádzali zápas aj pri vašich vládnych zákonoch, že príde raz vládny poslanec, opozičný, vládny, opozičný, vládny, opozičný. A nebolo by to o tom, jak veľakrát si pripadám ako opozičný. Alebo my si pripadáme, že ako keby tu iba hádžeme hrach na stenu.
Taktiež tu Miroslav Číž vyjadril, aby sme teda vedeli, akým spôsobom nezávisle bude Andrej Danko rozhodovať o tom, koho pošle tam na inkvizičný výbor, ktorý mu naparí 2-, resp. 4-tisíc eur pokuty, tak znova to Miroslav Číž vyjadril v sobotu. Ja som si čítal iba prepis, nemal som čas pozerať reláciu, ale bol v diskusnej relácií s Martinom Poliačikom a v tej debate sa bavili o tom, že keď mi zoberú mandát, ako bude SMER hlasovať a podobne, a Miroslav Číž tam sa tak zaujímavo preriekol a povedal, my pri tom hlasovaní budeme brať do úvahy celé správanie pána Matoviča v pléne, to, že on pri rokovacom poriadku hovorí, že on ten rokovací poriadok nebude rešpektovať a celkovo, čo vlastne on kedy akože v tom parlamente urobil, alebo ako sa správa k nám ako opozičným poslancom. Čiže predstavte si tú zvrátenosť, pri zákone o ochrane verejného majetku či verejného záujmu, pri ktorom má rozhodovať plénum, či mi zoberie mandát, pán Miroslav Číž, ktorý pol niekedy aj podpredsedom Národnej rady a myslím, že aj predsedom klubu poslancov za SMER, SNS – čo to ste? – sociálna demokracia, tak on hovorí, že on nebude brať do úvahy iba ten zákon a porušenie nejaké moje v prípade toho zákona. On bude brať do úvahy všetky jeho subjektívne pocity a ostatných kolegov na klube. A toto povedal normálne v priamom prenose v diskusnej relácii na TA3. Povie, že nielen ten zákon, on všetko bude brať do úvahy.
A presne takto dopadneme, milí opoziční poslanci, pri Andrejovi Dankovi. Keď ja poviem niečo, že si tu dovolím povedať, že Andrej Danko je synáčik, ktorý bol v predsedníctve Lesostav Revúca, firmy, ktorú sprivatizoval jeho otec od Mečiara iba preto, lebo boli jedna ruka s Jánom Slotom. A sprivatizoval to za bagateľ, a že nasledujúce tri roky rozpredal majetok tejto firmy, v ktorej pracovali čestní ľudia, zamestnanci, rozpredal majetok tejto firmy za 52 mil. eura, premiestnil na správne účty a nakoniec ukázal takto dlhý nos tým zamestnancom v Lesostave, ktorí sa súdili ešte dlhé roky o svoje výplaty. Ukázal dlhý nos štátu, lebo nezaplatil kúpnu cenu Fondu národného majetku. Ukázal dlhý nos zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Keď toto poviem, tak pri druhom slove Andrej Danko mi vypne mikrofón a pošle ma na inkvizičný výbor, aby mi naparil 2-tisíc, ale v mojom prípade zrejme pôjde už o opakované porušenie, takže asi 4-tisíc eur pokuty, lebo sa mu to nebude páčiť. Lebo Matovič si dovolil niekedy povedať o ňom, že to je obyčajný mečiarovsky privatizér, ktorý nie je v ničom iný od Jána Slotu, len ktorý tu má nejakú formu, ruky zopäté a všade, kde môže, spomenie pána Boha a týmto oblbuje tých istých voličov, ktorých predtým oblboval Ján Slota. Naparí mi pokutu a som na výbore a zoberie mi slovo. Ale ak by rovnakým spôsobom očierňoval ktoréhokoľvek kolegu tu niekto z vás, ten Andrej Danko, ten istý Andrej Danko, ten istý predseda Národnej rady, verte tomu, a dnes to tu vopred hovorím, bude sa tváriť ako tie tri opičky, že bude hluchý, slepý a nemý, že nebude nič vidieť, nič počuť a nikam, žiadnemu inkvizičnému výboru nebude nič hlásiť. A teoreticky si predstavme, že byť už teda bolo do očí volajúce to, že tu by niekto z vás tu niečo povedal a bol by teda neslušný voči opozičnému poslancovi a dal by ten podnet na inkvizičný výbor, mandátový a imunitný, tuším, ste navrhli, aby o tom rozhodoval.
Ako dopadne to hlasovanie na tom výbore, keď tam máte väčšinu? No dopadne tak isto, ako keď pred mesiacom väčšina vaša na výbore, ktorý teda rieši ten zákon, na základe ktorého ja mám prísť o mandát, hlasovala o tom, či Kaliňák porušil ten istý zákon, čo som mal porušiť ja. Ale keďže tam bola vaša väčšina, tak ste hlasovaním rozhodli, že konktokorentný úver nie je úver. Lebo jednoducho vy ste si povedali, že vy ste teraz majiteľmi pravdy, lebo máte väčšinu. A ja vám vopred hovorím, že aj keď nás valcujete, aj keď prijmete tento zákon a zneužijete tú moc, ktorú máte v rukách, pravdu ste nezískali do svojich rúk, iba moc. A ja dopredu hovorím, že nikdy sa s tým nezmierim a mňa tým nezastavíte. Pre mňa je najposvätnejšia v politike sloboda a tú si žiadnym vaším zákonom ani hrozbou straty mandátu zobrať nedám. Zoberte mi ho, keď uznáte za vhodné, keď vám to dobre spraví. Možno niekto už prestane mať mokré sny z Matoviča, okej, asi si polepší na zdravotnom stave. Je to na vás. Ale tak isto vám hovorím, že prijatie tohto rokovacieho poriadku mne ústa nezatvorí.
Ja dnes viem, v čom je obrovská výhoda vzdať sa svojho majetku v prospech detí. Ja som to urobil pred desiatimi rokmi, som si zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dnes viem, že môj jediný majetok je auto, ktoré mám zaparkované v garáži. Zajtra, keď ho predám, mne s vašimi pokutami, môžete si ich takto napísať do poradia, nebudem vám mať ich z čoho splatiť. Nech sa páči, to auto si môžte možno zobrať. Postupne si ho rozkrájať. Jedna pokuta za 2-tisíc, 4-tisíc, atď., ale mne tým neublížite. Ja tu budem naozaj slobodný. A je mi ľúto v tomto ostatných opozičných kolegov, ktorí áno, sú v manželstve, alebo majú nejaký ten majetok, ktorí slobodní práve kvôli tomu majetku a z ohľadu na svoju rodinu už nebudú môcť byť. Lebo vy im to práve zoberiete. Mne nezoberiete. Ja si tu budem hovoriť a ukazovať, čo uznám za vhodné.
Čiže ak ste si mysleli, že toto bude zákon na Matoviča, v tom vám to nepomôže. Ublížite len všetkým ostatným okrem Matoviča, to vás dopredu upozorňujem. Lebo ja takýto paškvil a takéto zobratie ústavných práv opozičnému poslancovi rešpektovať nebudem.
A keď pán Miroslav Číž sa v tej diskusnej relácii zároveň vyjadril, že ma dal na, podnet na mandátový, imunitný výbor, lebo dopredu hovorí, že nebudem rešpektovať zákon, a tu som prisahal, že budem rešpektovať a ctiť si zákony pri sľube poslanca. Áno, lebo jednoducho ústava pre mňa je viac jako váš paškvil, ktorý si tu väčšinou chcete schváliť. Moje ústavné právo, hovoriť, čo chcem, a ukazovať, čo chcem v parlamente, používať vizuálne pomôcky je nad vašou mocou, ktorú dnes máte v rukách. A preto hovorím, že váš zákon, aj keď si v akejkoľvek podobe ho schválite, rešpektovať v týchto veciach, ktorým nám chcete zobrať slobodu, nebudem. Tak ešte raz vás upozorňujem na to, ublížite iba všetkým ostatným okrem mňa samého. Mne tým neublížite, mne tým iba pomôžete, lebo každú tú vizuálnu pomôcku, ktorú si sem prinesiem, práve preto, že nikto druhý ich tu používať nebude, bude mať desaťkrát väčšiu mediálnu pozornosť, ak by ste nechali súčasný stav. Ak mňa budete provokovať tým, že to bude zakázané, tak mne v politike práve to zakázané ovocie najviac chutí. Budete to mať pri každom mojom vystúpení, vizuálnu pomôcku, a vystúpim pri každom jednom návrhu zákona a vystúpim aj v ústnej, aj v písomnej časti. A budete to tu mať desaťkrát viac a neubránite sa tomu.
Ak pôjdete z kratšej cesty späť a v kľude si poviete, že, dobre, možno sme prestrelili a možno nám zachutila moc, tak môžeme spoločne prijať naozaj prínosnú zmenu rokovacieho poriadku. Ak to budete znásilňovať touto cestou, ešte raz vás upozorňujem, v mojom prípade vám to vôbec nepomôže. Iba si viac ublížite.
A myslím si, že celkom dobrý nápad by bol sem nosiť vizuálne pomôcky, napríklad výroky pána mysliteľa. Po každé by sme si, pri každom jednom mojom vystúpení pripomenuli jednu. Keď chcete mať túto hanbu, verejne takto prezentovať to, čo je schopný hovoriť váš, predseda vašej strany, ja sa tomu nebránim. Ja som pripravený byť nositeľom výrokov vášho predsedu, vašej Slovenskej národnej strany. Čiže aj k vám do klubu SNS hovorím, vy sami, keď čítate to, čo je schopný, alebo počúvate vašeho predsedu, tiež si myslím, že si hryziete do jazyka, hanbíte sa za to. Keď chcete, aby tie perly ducha, ktoré za posledné mesiace narozprával a ktorých stovky ešte narozpráva, tu boli prezentované a dostali naozaj stonásobnú pozornosť, väčšiu, ako majú dnes, tak schváľte tento rokovací poriadok. Ja vám zabezpečím ich naozaj 100-percentnú propagáciu, aby ľudia vedeli, koho máte za predsedu. Čiže keď chcete ochrániť vašeho vlastného predsedu, stiahnite ten rokovací poriadok. Nahovorte ho, nech ide z kratšej cesty preč, lebo vám to iba, len ublíži. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým za konštruktívne poznámky alebo faktické poznámky.
A špeciálne by som si dovolil, teda ako samostatnú kapitolu, reagovať na pána poslanca Číža, ktorý teda sa cítil dotknutý a hovoril teda, že som ho veľmi urazil tým, že som ho spomenul v súvislosti s Tic Tacom. A hovoril teda, že som pošliapal jeho ústavné právo na ochranu osobnosti a nejako nerešpektujem elementárny štandard ľudskej komunikácie.
Naozaj, pán kolega Číž, sa vám hlboko ospravedlňujem, že som použil vaše meno a priezvisko s príkladom toho, že si môžete dať v tejto rokovacej sále z akéhokoľvek dôvodu jeden Tic Tac do úst a že som si vás teda dovolil akýmkoľvek spôsobom spomenúť v tejto rozprave.

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele rokovacieho poriadku a možno by som začal s tým, že by som sa vyjadril k tomu, čo tu predniesol pán Gál z MOST-u - HÍD. Tak, priznám sa, aj možno celkom potešený som čítal postupne, že také odvážne slová, jako si teda aj čítam odvážne slová od ministerky spravodlivosti o tom, ako teda ten Kaliňák by nemal byť ministrom a ako je pohoršená trestným stíhaním kolegu Lipšica alebo bývalého kolegu Lipšica, kolegu Gábora Gála, ako je pohoršená tým, že odchádza kľúčový vyšetrovateľ alebo šéf tímu vyšetrovateľov pri Gorile pán Gajdoš. Áno, je pravda, že vlastne vždy sú to iba slová a skutky žiadne. Nebuchne po stole a nepovie: "Kaliňák, vypadni z tohto rokovania vlády, lebo tu nemáš čo robiť."
Ale bol som tak trochu, som si myslel, že keď Gábor Gál príde, a teraz neviem, či je technicky podpredseda MOST-u - HÍD, keď hovorí o tom teda, že zvážili, že predsa v tejto dobe asi by tu mohol poslanec ukázať nejaký graf, vývoj zadlženia, či klesá, zvyšuje sa, zmenu dopadu napríklad zvýšenia, zníženia sociálnych, zdravotných odvodov na podnikateľské prostredie, ktoré tu veľakrát napríklad Jozef Mihál predkladá, tak som si myslel, že naozaj príde s takou zmenou alebo takú spiatočku nasadia, že tá autocenzúra alebo autoremedúra, tuším, či jak sa to nazýva, že sa jednoducho dokáže naozaj reálne opraviť.
Tak som si prešiel ten pozmeňovák, ktorý predložil voči tomu, čo reálne teda máme navrhnuté, a, čuduj sa svete, oni v podstate nezmenili nič. Naďalej človek, mysliteľ, ten, ktorý dokáže naozaj vygenerovať akýkoľvek zhluk náhodných slov, bude mať neobmedzený priestor na rozprávanie v tomto parlamente, naďalej členovia vlády budú mať neobmedzený priestor na rozprávanie v tomto parlamente a takisto aj podpredsedovia Národnej rady. A vôbec nie je pravda to, čo sa nám tu snažil pán Gál nahovoriť. Lebo keď si prečítate ten návrh, ktorý predložil a ktorý, samozrejme, sa snažil ešte odôvodniť tým, že vlastne chcú dosiahnuť, doslova citujem, "zabezpečiť rovnosť príležitostí medzi opozičnými poslancami a členmi vlády", tak zabudol povedať to, že síce áno, že obmedzujú čas členovi vlády na 20 minút, ale člen vlády sa môže prihlásiť, koľkokrát chce. Aký je v tom rozdiel? Prídem, prihlásim sa na 20 minút, sú na mňa faktické poznámky a hneď idem za predsedajúcim a poviem, že idem ďalších 20 minút, znova faktické poznámky, idem za predsedajúcim a ďalších 20 minút. Koľkokrát chce. Prečo tu robia z nás naozaj hlúpych?
Keď si Gál myslí, že ich voliči sú hlúpi a že žerú seno doslova, že im môže takýmto spôsobom klamať, že toto je zabezpečenie rovnosti príležitostí medzi opozičnými poslancami a členmi vlády, tak jednoducho my a naši voliči seno nežerú. To, čo predložil, je výsmech, a nieže teda zvážili a opravili. Neopravili absolútne nič, lebo člen vlády, opakujem, aj podpredseda Národnej rady, a to hovorím teda, samozrejme, popri tom, že Andrej Danko ako predseda bude mať úplne neobmedzený čas, koľkokrát chce neobmedzene svoje myšlienky, ducha nám tu bude prezentovať a aby sme to postupne asi absorbovali a naučili sa rozprávať tou dankovčinou, jednoducho podpredseda Národnej rady alebo členovia vlády budú môcť vystupovať, koľkokrát chcú, len vždy iba na 20 minút. Jednoducho pôjdu zatiaľ na kávičku, na pivečko, na štamprlíček a prídu znova ďalších 20 minút. Aká je tu zmena? Prosím vás pekne, neklamte.
Písať do odôvodnenia a rozhodovať za opozičných poslancov, a teraz som to tu počul vlastne aj od pani spravodajkyne Nachtmannovovej, tak? Nachtmatovovej? Nachtmannovej, pardon. Že vy ako vládni poslanci rozhodujete za nás, že čo je dostatočný a čo nie je dostatočný priestor na rozprávanie. Na základe čoho? Na základe vašeho prístupu k parlamentnej, k vašemu zamestnaniu, k vašim povinnostiam? Že nie ste schopní povedať tu päť súvislých viet k nejakému návrhu zákona, ktorý predkladá váš minister? U vás to chápem, že vám stačí 20 minút, lebo nie ste schopní povedať 2 minúty alebo vôbec vystúpiť k návrhu vašeho ministra. Ale na základe čoho vy rozhodujete tu o Jožovi Mihálovi, ktorému nikto z vás a ani minister príslušný nesiaha ani po špinu na päte, nieto po členky na pätách, v tej problematike, v ktorej sa vyzná, to znamená v sociálnych odvodoch, keď to zúžim takto, že jemu stačí 20 minút?! A keď náhodou niečo zabudol v ústnej rozprave, či v písomnej, tak mu dávate blahosklonne ďalších 10 minút, lebo to už by mu malo stačiť potom v tej ústnej rozprave.
To čo ste za hovadá, sa pýtam?
Ako si to vy dovoľujete tu rozhodovať o Jožovi Mihálovi, či jemu stačí, alebo nestačí? Čo má toto spoločné s demokraciou, za ktorú niektorí z nás, neverím, že z vás, a naši rodičia tu pred 27 rokmi štrngali na námestiach po mrazoch, po chlade, v sychravom počasí? Čo má toto spoločné s demokraciou?!
Tak ako povedal Ján Budaj, tu niekto siaha hlboko do pivníc, kde je pach Slotu a Mečiara. A sem ho vyťahuje na povrch a tu ho rozprestre. Zlatú Idku. Idete pošliapať naše práva. Najzákladnejšie práva, o ktorých rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva, že najzákladnejšie právo opozičného poslanca je hovoriť. Vy nám to právo idete zobrať, lebo vás tu asi zdržujeme.
Minulý týždeň nám Andrej Danko rozdal na naše stoly, či tento týždeň, kalendárik, malý, koľko máme pracovať. Ten človek sa nehanbí kritizovať učiteľov, aj s Ficom, aj s Bugárom, o tom, že majú prázdniny celé leto. Celý júl a august. V tom programe schôdzí ste dali na leto 9 týždňov pauzu, aby ste si mohli nohy vyložiť a tváriť sa, že ste poslancami. Ale každý mesiac vám príde 3-tisíc eur čistého na účet. To sa nehanbíte ukazovať na učiteľov, ktorí drú za 700, 800 eur a učia tú našu budúcnosť, naše deti, ktorí jediní nás môžu vytiahnuť z toho prúseru, kam ste nás dostali, to sa nehanbíte na nich ukazovať prstom, že oni majú dva mesiace voľno a vy si ho nadelíte 9 týždňov iba počas toho leta?!
Ruku na srdce, koľko robíte poslaneckej práce mimo toho, že tu sedíte a stláčate gombíky podľa toho, ako vám prikáže váš predseda strany?
Pán Kvorka, čo robíte ako poslaneckú prácu mimo parlamentu? Mimo toho, že tu stláčate gombíčky a že si to tu odsedíte? Čo robíte? (Reakcia z pléna.) Nerobíte nič! A za to berete dvanásť mesačných platov.
A vyprosujem si, aby si mi hovoril, že drž hubu, lebo... (Reakcia z pléna.) Dobre. Ja ti hovorím, vyprosujem si od teba, aby si mi hovoril, drž hubu a nevykrikuj! Lebo to je neslušné. Opýtaj sa pána Andreja Danka, dobre? To je neslušné a pritom ti to povie s takto rukami zopätými. (Reakcia z pléna.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Kvorka, buď ticho a nevykrikuj, dobre? Ja sa ťa pýtam, čo budeš robiť celé leto? Dostaneš dva trojtisícové platy. Čo za to budeš robiť? Vytkol si svojmu šéfovi, že si nemá obtierať svoju špinavú papuľu do učiteľov, ktorí poctivo makajú celý rok? A robia to za štvrtinový plat jako ty, ktorý nebudeš robiť celé leto nič! Koľko ste si tam nadelili práce? V tom programe, ktorý je, pätnásť týždňov z toho je reálne možno, čo si to budeš musieť odsedieť a stláčať gombíčky, ako ti prikáže tam ten "Churchill", či jak to povedal, že véčko ukáže (rečník prstami pravej ruky znázornil písmeno v). Wau! Stlačte "za", "zdrž sa", "proti". Nepripadá vám to trápne?
Čo má tento návrh s demokraciou?! Sa pýtam. Že sa nehanbíte hovoriť o tom, že nám priznávate nejaké práva a budú nám stačiť. Ešte raz hovorím, vybral som si jediného človeka, Joža Mihála, lebo tu 10-, 20-, 50-krát možno vystupoval a vždy to jeho vystúpenie bolo viac jako hodinu. A každé jedno slovo bolo k veci. Ako si vy dovoľujete povedať revolucionárovi Jánovi Budajovi, že on má skončiť po 20 minútach a 2 sekundách, lebo uplynulo 20 minút, lebo Danko sa vyspal, 20 minút! A prečo by nemohol hovoriť 22 minút?! A prečo by nemohol hovoriť hodinu, keď to bude k veci?! Počuli ste ho niekedy tu vystúpiť a nehovoriť k veci?! Počuli ste niekedy vystúpiť Veroniku Remišovú a nehovoriť k veci?! Ako si to dovoľujete jej hovoriť, koľko má vystúpiť?! Ako si to dovoľujete v demokracii v parlamente?!
Nie je umenie si napísať na bilbord "hrdo, odborne a slušne", je umenie sa takto správať. Nie sú dôležité slová, ale skutky. Čo je hrdé, odborné a slušné na tejto novele zákona, ktorú predkladáte? Je to arogantné, nie hrdé. Čo je tu odborné? Čo tam je odborné, že sme sa pozreli do Veľkej Británie, odtiaľ si zobereme jednu vec, do Nemecka, odtiaľ druhú, do Lotyšska - tretiu, do Čiech - štvrtú, štyri choré myšlienky Dankove, piata, šiesta, siedma, ôsma, a z tohoto spravíte nejaký kompilát hlúpostí, ktorý sem predložíte. Čo je na tom odborné? Čistý amaterizmus!
A tak ako Veronika Remišová povedala, ak by ste si chceli brať vzor z Veľkej Británie, prvý základný vzor ste si mali zobrať, ten základ, ktorý tam je, že keď niekto chce byť sudca, keď predseda parlamentu chce byť sudca a hovoriť o svojich opozičných kolegoch, že: "Vieš čo? Teraz si prekročil mieru slušnosti.", tak musí byť nezávislý. Ale vy nie.
Danko si pozre, predseda parlamentu nezávislý vystúpi zo svojej strany, božechráň, však ja som, ja som história, však ja som predseda strany, ktorá má 150-ročnú tradíciu. Akej strany? Čo hlásila Slovenská národná strana pred 150 rokmi? To, aby sa valcovali práva opozičných poslancov? Však vy ani neviete, čo bola Slovenská národná strana, za čo bojovala v polovičke 19. storočia. Vy ste ten názov, názov ukradli, ukradli ste logo a za to sa skrývate, tak ako sa dnes skrývate za to, že chcete robiť slušnú, hrdú a odbornú politiku. Chcete robiť drzú, neslušnú a amatérsku politiku. Takú, aby ste naďalej išli v Slotových šľapajach, aby ste robili biznis na úkor svojich vlastných voličov. Toto tu je cieľom tohto návrhu.
Chcete zakrývať problémy s Bašternákom, so zlodejom Kaliňákom. Z tej, to je, to by bolo od vás slušné, a znova to povedala Veronika Remišová, a zase by ste jej zobrali slovo, lebo by sa to už asi ťažko počúvalo. To by od vás bolo hrdé, že by ste prišli a buchli po stole: "Kaliňák, z kola von!" Lebo nehrozí, aby my ako slušná krajina, my nositelia tradícií Slovenskej národnej strany z polovičke, založenej v polovičke 19. storočia, aby sme tolerovali ministra vnútra, ktorý v čase, kedy Kriminálny úrad Finančnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, obchodoval s vyšetrovaným daňovým zločincom a zobral od neho úplatok 600-tisíc eur. Cez to, že povie Bašternákovi: "Vieš čo, predaj mi tú tvoju firmu o 600-tisíc eur lacnejšie, ako je reálna hodnota, a ja to potom zahladím." Toto urobil minister vnútra. A toto vy tolerujete. A to je zbabelé, to je neslušné a to je neodborné!
A mojou úlohou a mojím cieľom, a pevne verím, že každého opozičného poslanca, tu bude odkrývať a ukazovať vašu skutočnú tvár. Lebo bolo veľmi jednoduché napísať si oblbujúce bilbordíky alebo heslá na bilbordy a tváriť sa, ešte si pamätám ten Dankov taký úklon, ruky zopäté, asi teda že však v Pána Boha asi verí a Pána Boha spomína tam, Pána Boha tam, potom pobozkať ruku pánovi biskupovi a zneužívať takto vieru v Boha, zneužívať tradície, zneužívať pekné slová a vznešené ciele na to, aby ste robili čisto pohrobkov Slotových a zneužívali politiku na svoje vlastné obohacovanie. Naším cieľom všetkých bude ukázať pravú tvár SNS a Andreja Danka.
Pardon, že som vám sem niečo pustil. (Rečník reagoval na spadnutie jeho papierov z rečníckeho pultu na lavicu spravodajcu.)
Takže sľúbil som, že poviem niečo ku Gálovému pozmeňujúcemu návrhu. Takže to, čo navrhuje ako veľkodušne, aby poslanci mohli vystupovať dvakrát, druhýkrát 10 minút, a teda že obmedzí právo vystupovať členom vlády a podpredsedom Národnej rady, nemá nič spoločné s tým, čo proklamuje, a to znamená, že zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poslancov a členov vlády, lebo, ako som povedal, kľúčový bod je ten, že člen vlády a podpredseda Národnej rady sa môže prihlásiť koľkokrát chce, samozrejme, vždy len na 20 minút.
Taktiež Gábor Gál navrhuje, aby, to je taká nenápadná zmena, ale podľa mňa takisto veľmi dôležitá, že aby poslanec mohol, keď bude predkladať v svojom vystúpení pozmeňujúci návrh a bude aj rozsiahly, bude mať 5, 6, 10 strán, tak aby musel najprv rozprávať tú rečnícku časť a potom prečítať ucelený vlastne ten pozmeňujúci návrh. Všimli ste si ale, ako vystupoval samotný ten človek, ktorý teda predkladal kľúčovú zmenu, aby poslanci mohli predložiť svoj pozmeňovák iba na konci bez akého komentára? Všimli ste si Gábora Gála, ako predkladal svoj pozmeňujúci návrh? Ten pozmeňujúci návrh mal možno 10 bodov. Prečítal bod a odôvodnil ho. Vlastnými slovami povedal, o čom ten vlastne bod v tom pozmeňujúcom návrhu je. Prečítal druhý bod a odôvodnil ho znova vlastnými slovami a takto išiel rad radom každý jeden bod. A je to veľmi dôležité práve preto, aby sme veľakrát nestratili niť, aby sme sa neopakovali zbytočne, že v úvodnej reči budem hovoriť, že v pozmeňováku, ktorý vám prečítam na koniec v tých 10 stranách, v prvom bode riešim toto, v druhom toto, v treťom toto a potom a potom znova budete čítať to isté. Aj pre nás samotných normálne, normálne, keď sa s niekým bavíme, tak je dobré, aby sme sa bavili. Keď sa teraz bavíme o čiernom, tak si porozprávame argumenty k čiernemu, potom modrému a potom červenému. Ale Gál samotný tu robil presný opak toho, čo navrhujete v tom rokováku.
Neni vám naozaj hanba? Neni omnoho, ako normálne so zdravým rozumom, neni omnoho lepšie, keď niekto predkladá pozmeňujúci návrh, že zároveň môže teda tak, ako je doteraz zvykom, vyargumentovať každú tú jednu časť a zdôvodniť ten jeden, každý jeden bod toho pozmeňujúceho návrhu? Čiže opäť hlúposť.
Tie ďalšie návrhy, ktoré vlastne tam sú, sú naozaj čisto technické, vôbec nie sú podstatné, dôležité bolo to, že navrhuje, sa tvári, že to bude všetko v poriadku.
Čo mňa však najviac, najviac sklamalo, je to, že naďalej tvrdošijne si stojíte za tým, že vizuálne pomôcky do parlamentu nepatria. Už v 15. storočí možno vedeli, že vždycky je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. A toto pravidlo tu platí. Keď máte problém s mojimi transparentmi, dajte si tam, že Matovič nemôže nosiť transparenty, alebo dajte mne, ja voči tomu nič nemám. Tak či tak viem, že ten zákon alebo tá zmena toho rokováku je od Andreja Danka osobná pomsta voči mne, lebo jednoducho on trpí takými zvláštnymi komplexami, asi zrejme ešte zo škôlky a on si to tak prenáša, že nevie, akým spôsobom to má riešiť, tak to rieši zákonom, lebo má tú moc. A keď má problém Andrej Danko so mnou, nech napíše, že ja nemám predkladať tu žiaden transparent. Keď má s tým problém, že sa bojí mojich transparentov, tak ja mu dám čestné slovo, že žiaden sem nepredložím, len naozaj nech tým ľuďom, či Eugenovi Jurzycovi, Jožovi Mihálovi, Veronike Remišovej, Gáborovi Gálovi, Jožovi Viskupičovi, Martinovi Feckovi, Vierke Dubačovej, Anke Verešovej, komukoľvek z nich, keď sem príde s normálnou tabuľkou, s normálnym grafom, že bude chcieť ukázať ľuďom, ako sa menia sociálne prídavky alebo rodičovský príspevok, keď Martin bude chcieť ukázať niečo o reštitúciách, o vývoji počtu vyriešení reštitúcií, komasácií pozemkov, naozaj odbornú tému a bude potrebovať vizualizovať tú svoju myšlienku, tie svoje slová, tak mu neberte to právo. Ak sa bojíte mojich transparentov, zakážte to mne. Alebo keď chcete čestné slovo, dám vám ho, len neberte, prosím vás, právo týmto ľuďom naozaj odborne diskutovať. Ak nás chcete vracať 100 rokov pred opice, kedy neexistovala schopnosť alebo možnosť vytlačiť si niečo, nejakú A trojku, A dvojku, a ukázať ľuďom graf, aby si to lepšie vedeli predstaviť, tak to, prosím vás, nerobte. Inak ten návrh naozaj vyzerá jak 100 rokov pred opicami.
Zakazovať horalky, zakazovať tu jesť, to naozaj tak hlboko klesáte? Mnohí z nás, veľakrát tí, ktorí poctivo vykonávajú tú prácu, viete, že tu sedia pomaly nonstop, veľakrát si väčšinou svojou odhlasujete a vám na tom nezáleží, lebo vy jednoducho odtiaľto zdúchnete. Odhlasujete, že rokuje sa ip, bez obedňajšej prestávky. Niekedy nám dáte, že rokujeme aj proti noci, že rokujeme do skončenia toho bodu. Nebolo výnimkou, že sme rokovali 3 dni v kuse, celý víkend, a vy nám chcete povedať, že my sa tu nemôžeme najesť? A prečo by sme sa nemohli? Tú horalku si dať. To znamená, čo je potom ale jedlo, si dávam zároveň otázku. Aj Tic Tac asi zrejme, že? Keď si pán Číž dá Tic Tac, bác, 2 tisícky pokuta! Andrej Danko ako spravodlivý, nezávislý sudca zrejme navrhne mandátovému, imunitnému výboru, aby teda toho hriešnika nejako potrestal. Takúto hlúposť dnes navrhujete. Prosím vás, z kratšej cesty späť. Hlúposť nad hlúposť.
Je naozaj problém horalka v parlamente alebo Tic Tac v ústach pána Miroslava Číža alebo skorumpovaný minister vnútra, ktorý obchoduje s daňovým podvodníkom? Je naozaj problém, keď si sem Jozef Mihál donesie transparent alebo transparent A trojku, teda aby vám to moc asi nekolalo do očí, A troječku alebo, dobre, A štvorečku (rečník zobral do rúk papier, znázorňujúc hovorené), len teda dovoľte a ukáže, že pozrite sa, prosím vás, ako zvyšujete daňové, odvodové zaťaženie pre živnostníkov. Aký je na tom problém? Toto je problém?! Alebo to, že máme premiéra, ktorý býva v byte daňového podvodníka a berie od neho každý mesiac 5-tisíc eur úplatok cez zníženú cenu nájmu. Lebo ten nájom v byte, v ktorom býva, v tých 500 m², zrejme najluxusnejší byt, aký v Bratislave existuje, je hodný reálne 7 300 až 7 500 eur podľa cien, ktoré sú zverejnené. Ale on platí 2 650. Toto vás netrápi, že máme v čase predsedníctva v Rade Európskej únie skorumpovaného ministra vnútra, skorumpovaného premiéra, ale trápi vás to, že či si Číž dá Tic Tac. Nepripadáte si trápne?
Nechcem obhajovať a teraz hovoriť možno problémy moje so živnosťou. Ale je to taká, naozaj taká podobná paralela. Keď som včera sa pýtal na to, že ako prebiehal ten výbor a čo vlastne teda uzavrel, tak Jožo Lukáč mi hovorí, vlastne od nás, že v podstate som si uvedomil, že z tých 5 vecí o dvoch veciach, kde naozaj mohol byť ohrozený záujem, a to bol prípad Vaďura a Čislák, tak tam sa nenašlo dosť poslancov, lebo však vlastne zlepenec zlodejov tam má väčšinu, čiže tam sa nepokračovalo, ale vytešovali sme sa z toho, že sme dali 40-tisíc eur pokuty ľuďom za trápne banality. Za to, že Cséfalvayová si zabudla zrušiť živnosť alebo, neviem, konateľstvo, hoci vôbec nepodnikala.
Na čo sa tu, prosím vás, hráme? Tak ako sa pri zákone na ochranu verejného záujmu hráme, že najväčší hriešnici sú tí, ktorí zabudnú si zrušiť živnosť, alebo tí, ktorí zabudnú si zrušiť konateľstvo a vôbec nepodnikajú a vôbec ani teda na živnosť, ani na eseročku, tak to sú najväčší hriešnici, ale tí, ktorí dajú ako Čislák najprv firme dve, ee, pol milióna eur dotáciu a potom následne do tej istej firmy ako bývalý minister ide robiť, to problém nie je, lebo jednoducho nie je vás dosť na tom výbore.
A, bohužiaľ, takto isto spravodlivo bude tento rokovací poriadok pristupovať k právam opozičných poslancov. Kto bude, aká nezávislá inštitúcia rozhodovať o tom, že kto už prekročil nejakú mieru únosnosti slušného správania a kto nie? Zrejme ak by takto tu vystupoval napríklad Miroslav Číž, keď už som si ho zobral do úst, v čase, keď nám predsedá, no dobre, teraz tam akože neni Lucia, bude tam Andrej Danko, všetko by bolo v poriadku. Ale ak by som tu vystupoval ja a sedel by tam Andrej Danko, zrejme asi 5 razy by ma vykázal a 5 návrhov na disciplinárne konanie a 5-krát po 2-tisíc eur pokuta.
Ako môžem očakávať nezávisle posúdenie toho, či som niečo porušil, neporušil, či už to bolo nad mieru, alebo nie, od človeka, ktorý je priamym mojím politickým konkurentom? Čo to teraz ako chcete z nás spraviť? Chcete urobiť, aby sme tu žili v strachu, len aby som si nepovedal o Dankovi, že to je vlastne obyčajný tunelár, ktorý vytuneloval Lesostav Revúca, ktorý sprivatizoval so svojou rodinou preto, lebo bol Slotov kamarát a sprivatizoval to od Mečiara? Že odtiaľ ukradol 52 mil. eur, že rozpredal majetok, nechal dlhy štátu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a nechal dlhy zamestnancom toho Lesostavu Revúca? To akože toto odo mňa očakáva Danko?! Že už jednoducho toto tu nikdy nepoviem, lebo to už by mohol posúdiť ako, že som prekročil nejakú mieru slušného správania a ma zastraší s dvojtisícovou pokutou? Andrej Danko, ak si to myslíš, tak si na omyle. Ale nie preto, že mám na to peniaze, ale že si toto právo nedám zobrať. Nemáte žiadne právo brať opozičnému poslancovi právo hovoriť slobodne, kedykoľvek, čo uzná za vhodné. A duplom nemáte žiadne právo posudzovať, čo bolo vhodné a čo bolo za hranicou vhodnosti.
A preto návrh, ešte raz hovorím, to, čo povedala Veronika Remišová, ak chce Andrej Danko, aby tu niekto posudzoval, čo je a čo nie je slušné, musí vystúpiť z SNS a musí byť nezávislý. Presne tak ako v krajine, od ktorej hovorí, že si zobral príklad. Ako to je vo Veľkej Británii. Áno, keď si chceme odtiaľ odpozerať veci, tak si nepozerajme iba to, čo nám vyhovuje alebo čo Dankovi vyhovuje v sne. Berme si aj to, čo nám dáva nejaké povinnosti. Čiže nielen výhody, že budem mať trsteničku na tých opozičných neposlušníkov, že budem prelepovať ústa Veronike Remišovej, lebo však náhodou by povedala niečo a okradne svoju vlastnú rodinu o 2 tisícky, lebo Danko jej ju naparí cez väčšinu vo výbore, ktorému to odkáže akože nezávisle rozhodnúť, ale zobrať si aj tie povinnosti, ktoré v tej Veľkej Británii pre predsedu Národnej rady z toho vyplynú. A toho, že sa vzdá členstva v politickej strane. Áno, ak sa vzdá, aj keď bude mať pochybnosti, že niekedy dokáže byť nestranný, začnem mu minimálne trochu veriť, že chce byť nestranným sudcom a rozhodcom.
To, čo dnes tu vy navrhujete, je obdobne tomu, jak kebyže sa zídu dva kluby premiér líg alebo našej, ja neviem, jak sa to volá, Fortuna liga alebo ako sa to volá, futbalová, tie dva kluby sa stretnú, rozhodca po ceste sa opil alebo havaroval a teraz ten jeden klub si povie, že: "Vieš čo, my sme prví v tabuľke, vy ste poslední, tak keďže my sme prví, tak náš brankár bude rozhodca v tomto zápase." A začne sa hrať akože normálny futbalový zápas a zrazu niekto z pozície sily alebo z pozície väčšieho psa, jako to pán Paška niekedy hovoril, si rozhodne, že on bude rozhodcom. A prečo? Z akého dôvodu? Čo vám na tom pripadá demokratické a v súlade s ústavou, alebo minimálne s duchom ústavy?! Áno, ústava vám dáva možnosť zmeniť tento rokovací poriadok ako akýkoľvek iný zákon. Áno, dáva vám tú možnosť. Ja nehovorím, že to nebude, že to bude, nezákonne zmeníte ten zákon. Ale ten zákon, ten plod vašej zákonodarnej činnosti, keď to tak mám nazvať, tak bude zrazu niečo, čo nebude v súlade s tou samotnou ústavou.
A preto dopredu za opozičnú radu, za stranu SaS a za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti hovorím, že v prípade, ak ten zákon schválite v takejto podobe aj po tých formálnych zmenách, ktoré Gábor Gál tu navrhol, určite využijeme svoje právo obrátiť sa na Ústavný súd. Áno, jedným dychom dodávam, že obávam sa taktiež o výsledok rozhodnutia Ústavného súdu, lebo vy ste urobili zo Slovenska iba formálne akože právny štát. V skutočnosti dnes, keď sa pozriete na Ústavný súd, tak okrem de facto jedného človeka sú všetci nominovaní SMER-om. A ten jeden SMK, ktorý vlastne dnes je MOST - HÍD. Čiže v podstate tam máte svojich vlastných ľudí. My ako opoziční poslanci sa de facto úspešne alebo naozaj nemáme úspešne možnosť obrátiť sa na nezávislého rozhodcu. Každému občanovi Slovenskej republiky ústava dáva právo na spravodlivý proces.
Ja sa pýtam, aký spravodlivý proces, právo na spravodlivý proces bude mať Jožo Viskupič, keď tu náhodou povie niečo, čo sa Andrejovi Dankovi nebude páčiť a on rozhodne, že: "Tam marš, vypadni odtiaľto! A dostaneš pokutu z mandátového a imunitného výboru." Aké bude mať právo na spravodlivý proces? Kto má väčšinu v tom mandátovom, imunitnom výbore? Nie ste to náhodou znova vy? Kde sa bude môcť nejako obrátiť, hájiť svoje práva? Nikde nič.
Toto je náhubkový zákon, ktorým všetkým nás (pozn. red.: správne "nám") chcete prelepiť ústa, lebo sa vám nepáči, čo tu hovoríme. Nemáte radi odvahu. Vy máte radi banániky a za to stláčať príslušné tlačítka. Banániky myslím, samozrejme, obrazne, nikto z vás tu nepapá, lebo však teda bude to aj zakázané. Banániky máte iné, ktorí sa dostanete na kandidátku, keď budete štyri roky slušne stláčať tlačítka. To, že si sestranicu môžete dosadiť za šéfku Daňového úradu v Hornej Dolnej, keď budete štyri roky poslušne stláčať tlačítka. To, že urobíte kšeftík, keď budete štyri roky stláčať tlačítka.
To, že Kaliňák nepôjde po krku Dankovi za jeho podvody s jeho rodinou pri privatizácii Lesostavu Revúca, vytunelovanie tejto firmy, lebo nie že bude štyri roky stláčať tlačítka, ale bude držať štábnu kultúru v rámci koalície.
To, že Bugára sa nikto nebude pýtať, ako to je s tou kúpou toho pozemku, ktorý kupoval vtedy, keď už dobre vedel, kade pôjde trasa na južné Slovensko, a ktorý kupoval nie od cudzieho človeka, ale od rodiny. Rodinu pripraviť o pol milióna eur iba preto, lebo mám informácie, kade pôjde trasa na diaľnice či rýchlostné cesty na Dunajskú stredu, to už je iný "harakter", že?
Toto by vás malo, pán Kresák, trápiť a nie teraz sa tam rehotať a byť vysmiaty jak lečo. Toto by vás malo trápiť, vysmiaty. (Reakcia z pléna.) Ako? Nepotykal som si vami, ale dobre, tak odteraz si s vami tykám, akože rád si takto potykám aj s celým týmto plénom. Pán Kresák, ja som od vás čakal ako od bývalého ústavného sudcu ako taký rešpekt, úctu voči ústave. Ale vy ste sa vlastne zaradili rovno do šíku k slotovcom, k ficovcom a kryjete ich. Kaliňáka, Fica, obhajujete všetky tie svinstvá, čo robia. Vy ste navrhli, že treba počkať s Matovičovým konaním dovtedy, dokedy prvé konanie bude ukončené, aby sme mu mohli zobrať mandát. Že sa nehanbíte! Takto účelovo kriviť zákon. Vy, ktorý by ste ten zákon mali chrániť. Môžte sa smiať, koľko len chcete, môžte kývať s hlavou, koľko len chcete, toto nezmeníte. To, čo ste mali dobrý kredit doteraz, ste si ho úplne pokazili. A môže si Béla Bugár písať milión listov na južné Slovensko a vysvetľovať svoju zradu, že nie je zradou, stále to bude zrada. (Pauza. Rečník odišiel od rečníckeho pultu pozbierať svoje papiere, ktoré mu padli pred rečnícky pult.)
Každopádne to, čo navrhujete, je len pomsta. V prvom rade osobná pomsta Andreja Danka voči mne, ale na ktorú doplatia nevinní ľudia. A nevinní ľudia sú všetci opoziční poslanci, ktorí dnes tu sedia a ktorí kedykoľvek v budúcnosti v tejto sále sedieť budú. Lebo to sa nebude týkať len nás, ale v budúcnosti aj všetkých tých ostatných, ktorí sa v opozícii vyskytnú. A ja viem, že si myslíte, že budete vládnuť večne, ako si Lenin myslel, že bude asi žiť večne, alebo si tí komunisti mysleli, že žije večne, ale raz v tejto pozícii môžete byť aj vy. Ja viem, že možno vám to chýbať nebude, lebo videl som vás v opozícii, tie vaše vystúpenia také isté ako dnes. Nemali ste k čomu, lebo jednoducho nie ste naučení parlamentne pracovať.
Čiže ja sa pýtam, aký zmysel má obmedziť čas okrem toho, že chcete zavrieť ústa svojim kritikom? Aký zmysel má obmedziť vizuálne pomôcky okrem toho, že chcete zavrieť ústa svojim kritikom? Sami poznáte odpoveď, že vašou jedinou motiváciou je pomsta a strach. Príliš nízke pudy na to, aby ste dokázali meniť zákony k lepšiemu, a preto vás vyzývam, choďte z kratšej cesty späť, stále máte čas túto zmenu rokovacieho poriadku stiahnuť. (Potlesk.)

Veronika, ja by som ti odporučil, aby si si nerobila nič naozaj z ľudí, ktorí vyzývajú k slušnosti a obviňujú ťa z toho, že klameš, zavádzaš, a v skutočnosti sú to ľudia, ktorí ani pravdu vysloviť nevedia.
Máš veľmi veľkú pravdu, že to, čo hlása Andrej Danko, čo hlásal pred voľbami a na čo nachytal svojich voličov, že keď nám sľuboval slušnosť, odbornosť a hrdosť alebo hrdo, odborne a slušne, tak táto novela, ktorú predkladá, tak nie je ani hrdá, ani odborná, ani slušná. Je drzá, je amatérska a je predkladaná najhorším, najvulgárnejším možným spôsobom, ako predložená môže byť.
Myslel som si, že nikto nedokáže tromfnúť dno, ktoré prerazil Pavol Paška v tomto parlamente, ale je to zvláštne možno z mojich úst po tom, jako ma tento človek alebo Pavol Paška žaluje za taký jeden smiešny výrok, ale Pavol Paška si ctil demokraciu, si ctil parlamentarizmus a nikdy nepristúpil, aj keď tú moc mal, k tomu, aby prerazil dno tým, že zmení rokovací poriadok bez dohody, ako sa hovorí, naprieč politickým spektrom.
Andrej Danko bez toho, aby si niekedy v živote čo i len odskúšal byť opozičným poslancom, sa zrazu zobudil, a keďže on ten pocit dlhodobo má a zrejme ho má aj ráno, na obed aj večer, že zjedol všetku múdrosť sveta alebo že funkcia zrazu dáva múdrosť, tak si povedal, že on to tu predsa uprace. A to nie je vôbec slušné. A presne tak, ako ty si povedala, nie slušné bude to, keď, alebo slušnosť sem zavedieme vtedy, keď prijmeme tento rokovací poriadok, ale slušnosť by Andrej Danko presadzoval vtedy, ak by si buchol po stole a povedal, že Kaliňák ide z kola von. Ale to on nedokáže, lebo na to je jednoducho dostatočne zbabelý a tam tú odvahu nemá. Lebo veľmi dobre vie, že zároveň Kaliňák mu veľmi dobre vyhovuje na to, aby kryl aj jeho podvody pri Mečiarovej privatizácii.

Ďakujem pekne za vaše reakcie, len chcel som ešte, som to nestihol všetko prečítať, že vlastne jak, jak sa naša vládna moc ide tváriť, teda že keď tam zvolí s týmto zákonom Radu pre štátnu službu, aký to bude teda nezávislý koordinačne monitorovací orgán, tak ja som tam spomenul iba to, že vlastne príslušný výbor, v ktorom má koalícia väčšinu, navrhne kandidáta potom väčšinovo, táto Národná rada bude voliť prvého člena. Ďalšieho navrhne verejný ochranca práv, ktorého táto koalícia bude čoskoro si voliť, takže takisto to bude ich človek, takže znova ich nominant, ktorého si následne väčšina tuná zvolí. Ďalšieho predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorého si SMER v minulom volebnom období spolu s Frešom takisto zvolil. Štvrtého poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácii a rozvoja občianskej spoločnosti, ten, ktorého si vláda vyberie, znova koalícia, a piaty nominant má byť z Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí, vieme, že majú podpísanú družbu s vládnou, dominantnou vládnou stranou. Takže naozaj čisto potemkináda, že kde sa tu hráme na to, že tu bude niečo nezávislé, ale v skutočnosti to bude 5 nominantov, ich nominantov, ktorých tu väčšina v Národnej rade, znova, ich ľudí, ktorá je zložená z ich ľudí, si zvolí, a budeme sa všetci tváriť, ako tu máme Radu pre nezávislú štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe. Čisto zabetónovanie ich nominantov a mňa to veľmi, veľmi mrzí.
A veľmi ma mrzí to, čo som teda hovoril aj vo vystúpení, že nemáme tú ambíciu, aby sme mali tých najlepších zamestnancov v štátnej správe, aby sme im dali špičkové platy, aby nám odtiaľ neodchádzali. Alebo aby tí špičkoví ľudia, ktorí tam robia, aby nerozmýšľali nad tým, že kedy sa vyskytne príležitosť niekde v súkromnom sektore.
Týchto ľudí systematicky odtiaľ štveme preč, nechávame súdnych úradníkov a zamestnancov Finančnej správy robiť za almužny a potom sa čudujeme prípadom Bašternák.

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, myslím si, že nemá zmysel opakovať to, čo povedala Veronika Remišová, ja by som len vypichol možno jednu, jeden návrh, ktorý je súčasťou tohto návrhu, a to je zriadenie rady, Rady pre štátnu službu, v ktorej, v § 12 v bode 1 hovoríme, že zriaďuje sa rada ako - a podčiarkujem - nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.
A keď potom čítame ďalej, tak sa dozvieme, že čo je to nezávislosť. A to ma na tom mrzí, že hráme sa tu so slovíčkami a tvárime sa, že zrazu tu urobíme radu, kde sa budú môcť dotknutí ľudia obrátiť a nezávisle niekto bude o nich rozhodovať, ale v skutočnosti, keď si prečítame, že akým spôsobom sa rada kreuje, tak je to čisto de facto politický orgán, lebo tak, ako je napísané v návrhu zákona, rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší 4 členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. A teraz - členov rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.
Následne sa rozoberá, kto tých kandidátov prípadných navrhuje, už tam je vidieť, že keď jednoducho navrhuje výbor Národnej rady, ktorý určí Národná rada, no jasné, keď má raz, napríklad súčasný stav, koalícia väčšinu v každom jednom výbore, tak nenavrhne opozičného kandidáta, navrhne si koaličného kandidáta. A potom následne tuná v pléne budeme hlasovať akože o nezávislých členov nezávislej Rady pre štátnu službu. Prepáčte mi, divadielko! Tak ako to isté dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií zákon o ochrane verejného záujmu. Áno, týka sa to mňa. Tvárime sa, že chránime verejný záujem? Nezávislý orgán rozhoduje, zabezpečuje spravodlivý proces?
Väčšina, ktorú tu máte, a v tom konkrétnom výbore, kde ste si zvolili ústavnú väčšinu, 9 z 15 poslancov politicky hlasovaním rozhodne o svojom opozičnom protipóle. Ako ja mám nárok na nezávislý proces, spravodlivý proces, keď máte v tom výbore väčšinu? Ako môžte vy tvrdiť – aj vy, pán minister –, že idete predkladať a zriaďovať Radu pre štátnu službu, ktorá bude chrániť zamestnancov v štátnej správe, aby nezávisle dohliadala na ich práva, keď to bude vašou koalíciou ovládaný výbor navrhovať kandidáta a následne ho tu vaša väčšina v pléne bude voliť ako člena tejto rady. A na 7 rokov.
Čiže zjednodušene chcem povedať o tomto zákone môj pocit, iba idete zabetónovať svojich ľudí na úradoch, tak aby ich potom následne vaši ľudia, ak, keď sa im náhodou vymení vláda, aby ich tam chránili, aby sa nič nezmenilo. Toto je podľa mňa cieľom novely, ktorú predkladáte a všetko ostatné je bohapustá vata.
Čo som ja od SMER-u očakával, bolo možno niečo, čo urobil jeden odvážny človek pred 40 rokmi v Singapure. Singapur bola obyčajná rybárska osada, ale jeden, áno, možno osvietený človek a tak trošku diktátor si povedal, že z tej rybárskej osady urobí perlu tej časti Ázie, a to sa mu podarilo. Dnes, myslím si, že nikto z nás nedokáže pochybovať nad tým alebo nebude pochybovať nad tým, že Singapur je výstavná skriňa juhovýchodnej Ázie. Urobil to práve tým, že si povedal, že začnem od štátnych zamestnancov, že ja chcem, aby pre štát slúžili tí najlepší z najlepších a ja tých ľudí najlepších zaplatím, budú mať špičkové platy a ľudia sa v Singapure v tej rybárskej osade budú biť o to, kto bude robiť pre štát, a toto spravil ako prvý krok. Čo to spôsobilo, dnes vidíme na tom Singapure. Toto som ja očakával od vás. Odvahu povedať, že chceme mať v štátnej správe najlepších ľudí, ktorí sú k dispozícii na trhu. Nie tí, ktorí zostanú, ale najlepších. Že im umožníme ich profesionálny rast, že budú vedieť, že keď budú dobrí, že oni budú vedúci oddelenia, že oni budú vedúci sekcie, že z neho raz bude minister. Že má nárok na postup. Na kariérny postup či na úrade, možno toho ministra som nemal povedať, že bude šéfom úradu.
Vy napriek tomu nerobíte pre to nič. Napriek alebo, alebo nieže napriek tomu, nerobíte pre takýto cieľ absolútne nič. Naďalej to bude o tom, že kto si vytvorí koalíciu, a teraz to je jedno, že aj keď niekedy vznikne z opozície súčasnej vládna moc, naďalej nezabraňujete tomu, aby vedúci na týchto úradoch sa naďalej dosadzovali, aby sa títo vedúci dosadzovali čisto po politickej línii. Aby pani Laššáková si v Bystrici povedala, koho si dosadí na daňový úrad a na pozemkový úrad a na neviem ešte aký úrad. Ďalší, každý z vás je tu nejaký okresný predseda, si povie zase v tom svojom okrese, koho si dosadí. Jednoducho toto je tá zvrátenosť, ktorú v štátnej správe máme a ktorá je veľmi škodlivá. Ambíciu toto zmeniť, vôbec nemáte. Zákon to nemení a iba tú kopu slov ste napísali, kopu peňazí ste určite minuli, ale ten podstatný problém, aby sme pritiahli do štátnej správy špičkových ľudí, dali im špičkové platy a následne očakávali aj špičkové služby a, samozrejme, dali im ten komfort, že najlepší z najlepších bude viesť ten ich úrad, na ktorom robia, túto ambíciu v tomto zákone vôbec nemáte.
A preto vás vyzývam, choďte z kratšej cesty späť! Ak máte záujem urobiť naozaj profesionálnu štátnu správu na Slovensku, naše hlasy, ľudí z našeho klubu pre takýto úmysel aj chránený ústavným zákonom, určite by ste k dispozícii mali. Poďte, sadnime si za stôl a vymyslíme ústavným zákonom chránený zákon o štátnej službe, ktorá odreže všetky úrady od politiky, kde ľudia na úradoch vôbec sa nebudú musieť strachovať, že kto teraz príde nový, kto vyhrá voľby, kto zostaví vládu, ale budú vedieť, že ich úrad vždy bude viesť ten najlepší človek. Budú vedieť, že robia za platy, ktoré sú konkurencieschopné tomu, čo by získali v súkromnom sektore, a budú vedieť to, čo som povedal už trikrát, že ich úrad, v ktorom robia, bude vždy viesť ten najlepší človek spomedzi nich. Vtedy by som vás pochválil, ak takúto ambíciu by ste si dali. A ešte raz opakujem – verejnú ponuku. My neobchodujeme s našimi hlasmi, ale ak ukážete, že vám naozaj ide o dobro, že chcete oddeliť štátnu správu od politiky, my sme k tomu k dispozícii kedykoľvek sa s vami o tom baviť. Poďme to urobiť a ochráňme taký zákon ústavnou zmenou alebo ústavným uzákonením. Slovensko a ľudia na Slovensku si zaslúžia profesionálny výkon štátnej služby, zaslúžia si profesionálnych úradníkov, ktorí budú mať ale za to aj profesionálne platy. Ak týmto ľuďom profesionálne platy dáme a budú profesionáli, tak ľudia budú mať profesionálnu službu. Nemáme na tom čo stratiť.
Dnes, bohužiaľ, keď sa pozriete na súdy, vyšší súdni úradníci, či jak sa títo ľudia robia, volajú, robia za 500-600 eur. Robili by ste vy túto prácu, ktorá je tretinová, pätinová z toho, čo dostávajú sudcovia? Veľakrát ktorí robia v podstate de facto tú istú prácu, ako robia sudcovia? Robili by ste to vy? Na rukách by mali nosiť vyšších súdnych úradníkov, že ešte odtiaľ z tých súdov neodišli. Vy si ale nekladiete ambíciu týmto ľuďom dať aj dvojnásobné platy. Mali by ste lepšie spravované súdy. Mali by ste rýchlejšie rozhodovanú spravodlivosť a ľudia by sa rýchlejšie k tej spravodlivosti dostali. Nie, vy ste si dali jedinú ambíciu, akože formou nezávislej rady pre štátnu službu zabetónovať svojich ľudí tam naveky a ochrániť ich pred prípadnou zmenou politickej garnitúry.
Ale našou ambíciou spoločnou by malo byť, tak ako opakujem možno po piatykrát, aby na úradoch robili tí najlepší z najlepších za špičkové platy a ľudia aby odchádzali z úradov s pocitom špičkovej služby. Vtedy môžme prísť a povedať aj úradníkom, áno, bude vás o 20 % menej, ale tie peniaze nieže ušetríme a dáme Kaliňákovi, aby ich niekde rozkradol s Bašternákom, ale použijeme ich na lepšie platy tých úradníkov, ktorí tam budú.
Ešte raz hovorím, poslednýkrát a tým končím, naša verejná ponuka na to, ak chcete naozaj sprofesionalizovať štátnu službu, na to, aby sme si k tomu spolu sadli a ochránili zamestnancov v štátnej službe ústavným zákonom, kedykoľvek sme ochotní sa s vami o tom baviť.
A rovnako ešte jeden príklad. Keď chceme a zároveň sa pozeráme na výber daní na Slovensku, aj keď Kažimír tu môže hovoriť, že jak sa nám zlepšuje, ale zlepšuje sa nám z toho, že tu ani nie sme poslední, že sme druhí od konca vo výbere DPH. Alebo tretí, že sa tam striedame s Gréckom a Rumunskom, inokedy s Bulharskom. Z 27 krajín sme tretí od konca vo výbere DPH. Jednoducho my potrebujeme na daňových úradoch špičkových úradníkov. Dnes tam tí ľudia mnohí majú naháňať zločincov typu Bašternák za 700-800 eur?! Majú si špiniť prsty s takýmito ľuďmi a riskovať, že im povie, že mu tam dá, devinu priloží k hlave?! Jednoducho nebude to robiť za ten plat.
Ak chceme, aby nám daňové úrady vybrali možno o 2 mld. ročne viac, a to by sme boli iba na priemernej úrovni, ako vyberajú dane ostatné priemerné daňové úrady v rámci Európskej únie, v prvom rade musíme zaplatiť tých ľudí. Keď tí ľudia budú vidieť, že nemá 700-800 eur mesačne, ale že bude mať 1 500-2 000, dramaticky sa nám to vráti cez to, že vyberieme 2 mld. eur navyše a práve od týchto podvodníkov od podobných Bašternákov, Kaliňákov a podobných.
Keď máme odvahu a chcete urobiť Slovensku dobre, sme otvorení takejto debate.

Ďakujem pekne, Veronika, za taký hlbší pohľad na návrh, ktorý tu vládna koalícia predkladá, chcel som povedať zlepenec, ale tak dobre, koalícia. A tiež som v podstate smutný z toho, že po tom, ako sa dlho chystali, že takýto zákon prijmú, že nakoniec z toho je len pár formálnych krokov, ktoré sa budú tváriť, že zabezpečia väčšiu nezávislosť ľuďom v štátnej správe, ale v skutočnosti neurobíme tie, tie hlbšie, zásadné zmeny, ktoré štátna správa na Slovensku potrebuje.
My nevyhnutne potrebujeme – a o tom aj hovoriť následne v rozprave, do ktorej sa prihlásim – my nevyhnutne potrebujeme do štátnej správy dostať a možno zároveň rovnako ako dostať, udržať tam špičkových ľudí, ktorí dnes ešte zo zotrvačnosti v štátnej správe robia. Mnohí z nich robia za platy polovičné, tretinové, štvrtinové, ako by dostali v súkromnom sektore, ale robia to napriek tomu, že sú nedocenení, preto, lebo veria, že raz bude lepšie, raz si štát bude ich prácu vážiť. A veľmi ťažko znášajú práve to, že keď vedia, že kariérny postup na ich, v ich úrade nefunguje a vždy šéfom sa stane ten, kto sa, s prepáčením, najhlbšie strčí do zadku miestnemu, okresnému šéfovi príslušnej politickej strany. Za posledné štyri roky to bolo SMER-u, teraz k tomu pribudol iba MOST - HÍD a SNS.