Videokanál poslanca

Vážený, pardon, nevážený Andrejko Danko, ktorý sa zrejme v noci budí z mokrého sna, kedy sa mu prisnije Andrejko, Igorko Matovič, a, vážení kolegovia, chcel by som zhrnúť plodnú rozpravu, ktorú sme si vypočuli, a chcel by som aj z tohto miesta v podstate poprosiť kolegu Krajniaka, keďže aj on bol súčasťou ako politický nominant Fondu národného majetku, že by nám tu niekedy porozprával podrobnosti o tom, čo sa píše v Gorile o tom, ako sa hlasovalo za privatizácie na objednávky nejakých finančných skupín, a že by nám tak zhrnul nejaký príbeh, svoj príbeh vo Fonde národného majetku, aby sme teda aj tento príbeh si vypočuli, aby som tu nemusel stále hovoriť o Lesostave Revúca.
Takže budem, kolegovia, veľmi radi, ak vyriešime... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste sa pridať k tomu, pán poslanec Matovič.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... ak vyriešime teda tento problém, a aby sme trošičku možno jeden mokrý sen našemu pánovi predsedovi Národnej rady uchránili, lebo už mu to nebudem musieť oplieskavať o hlavu to, ako chcel zvýšiť potajomky platy poslancov.
Zároveň sa dôrazne ohradzujem voči tomu, aby predseda Národnej rady si robil, zneužíval svoje postavenie na to, aby si robil posmech z ostatných poslancov, ktorí tu sú a ktorí mu iba nadstavujú zrkadlo. Lebo keď niekto chce hovoriť o slušnosti, tak v prvom rade by sa mal pozrieť do zrkadla, a ak ten, ktorý chce hovoriť a kázať o slušnosti, má morálku na úrovni zlodeja, ktorý okradne svojich vlastných zamestnancov, lebo vytuneluje sprivatizovaný majetok, tak tento človek nemá právo hovoriť o morálke a nemá právo hovoriť o slušnosti.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predstavil návrh zákona, ktorý som podal preto, lebo som sa dozvedel, že predseda Národnej rady chcel potajme zvýšiť platy poslancom Národnej rady tým, že vlastne nepredloží klasické zmrazovanie platov poslancov.
Keďže som na to upozornil a poprosil som pána premiéra, aby dal po krížoch Andrejovi Dankovi, pán premiér ma, našťastie, vypočul, aj keď trošku otáľal, a hovoril, že však teda spravíme to nejakými poslaneckými návrhmi zákonov a pán Matovič asi nevie, že máme viacero možností a netreba na to len skrátené legislatívne konanie, nakoniec skrátené legislatívne konanie presne tak, ako som ho na tlačovke vyzval, že v stredu aby zasadla vláda a predložili skrátené legislatívne konanie, v stredu zasadla vláda, predložili skrátené legislatívne konanie a dnes už teda platy poslancov zmrazené máme. Ale keďže som predpokladal, že zase keď na to Roberta Fica upozorním, pôjdeme tou divadelnou cestou, to znamená, že zmrazíme si platy iba na jeden rok, tak som preventívne predložil návrh zákona, ktorý navrhuje zmraziť platy poslancov dovtedy, dokedy neprestaneme Slovensko zadlžovať.
Tento návrh zákona, či už ako návrh zákona, alebo ako pozmeňujúci návrh, predkladám možno štvrtý-piatykrát za obdobie tých šesť rokov, ktoré som v parlamente, lebo si myslím, že touto cestou by sme mali ísť. Keď zmraziť, tak dovtedy, dokedy sa nezačneme ako politici, a hlavne tí, ktorí nám vládnu a ktorí zabezpečujú vládnu väčšinu alebo teda podporu vládnym návrhom tuná v parlamente, dokedy sa nezačnú správať zodpovedne, to znamená, dokedy neprestanú zadlžovať naše budúce generácie.
Ja si uvedomujem, že ľudia, ktorí nám vládnu a ktorí aj vedú tento parlament, v podstate môžu im byť ukradnuté nejaké budúce generácie tých pracujúcich ľudí, tých ľudí práce, ktorí žijú zo 400, z 500, 600 eur a ktorí horko-ťažko z toho svojho príjmu ešte potom platia dane do našeho štátneho rozpočtu. Nejakému Ficovi môže byť úplne ukradnuté, z čoho budú ľudia, ktorí tu zostanú, žiť, po tom, ako on odíde niekam na Belize užívať si nakradnuté, z čoho budú splácať tie dlhy, ktoré tu Fico narobil. Nejakému Dankovi môže byť úplne ukradnuté, z čoho tu budú splácať naše deti alebo deti tých ľudí práce tie dlhy, ktoré tu bude kryť a ktoré sa tu budú naďalej vyrábať, lebo on si nakradol pri Lesostave Revúca aj so svojím tatíčkom, kedy sa bez hanby sprivatizovali, a iba preto, lebo boli kamaráti s nejakým Slotom, sprivatizovali za bagateľ firmičku od Mečiara a potom za tri roky vytunelovali, ako sa patrí, po slovensky, rozpredali majetok. A čuduj sa svete, kto zostal na konci ťahať za kratší povraz? No zamestnanci Lesostavu Revúca, lebo Danko prišiel za nimi ako člen predstavenstva, hovorím Danko, ten, čo teraz ako vedie Národnú radu, a ktorého máme postaveného ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa, a ten prišiel za tými zamestnancami: "Prepáčte, nevychádza vám na vaše výplaty." Len nepovedal tým ľuďom, že vytuneloval firmu a 52 mil. korún majetku rozpredal, presunul si na svoje pofidérne iné účty aj s tatíčkom, a zostal takto dlžný výplaty svojim zamestnancom, štátu kúpnu cenu alebo Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovni odvody a zdravotným poisťovniam takisto zdravotné odvody. Čiže takýto výkvet nám dnes vedie Národnú radu.
A takýto výkvet chcel potichučky si zvýšiť platy, lebo ľudia, ktorí veľa majú nakradnuté, potrebujú mať ešte aj vyššie platy, samozrejme. A keďže mi tu majú opičky stláčať tlačítka tak, ako im prikážeme, aby nám hladko prechádzali naše vládne návrhy, tak predsa im musíme dať o dva banániky viacej, aby poslušne hlasovali, lebo náhodou by nám začali závidieť a začali by sa pýtať: "Andrejko, nepodelíš sa o tých 52 mil. korún, čo si ukradol z Lesostavu Revúca? My nebudeme ťa kritizovať, my budeme tichúčko len hryzkať a budeme šuchotať s nožičkami a budeme stláčať tlačitká, ale mohol by si a podeliť. A keď sa Andrejko nepodelíš, tak potom budeme chcieť vyššie výplaty." Tak Andrejko si povie: "Nepodelím sa, a teda zvýšim výplaty."
A práve preto som predložil tento návrh zákona, aby sme tu takéto šaškarády nerobili, aby sme zmrazili platy poslancov dovtedy, dokedy sa títo páni, ktorým je osud Slovenska ukradnutý a ktorí nebudú splácať tie dlhy, lebo nakradnutého majú na tisícky generácii dopredu, a ktorí si budú užívať šťastný dôchodok niekde v tých karibských krajinách, tak aby sme zmrazili platy, dokedy sa poslanci nezačnú zodpovedne správať. Takže o tomto je môj návrh zákona, bol som veľmi rád, aby ste ho podporili, sľubujem, že už asi..., alebo možno vystúpim, asi ani nevystúpim v rozprave.
Všetko je povedané, všetko je jasné, a takže poprosím pána spravodajcu, nech ma nasleduje. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, pri otázke amnestií asi je najlepší spôsob, keď rozmýšľate o tom, ako by ste chceli hlasovať, sa skúsiť zamyslieť, že čo by ste očakávali od poslancov Národnej rady, ak by ste dnes boli matka Róberta Remiáša. Ak vy by ste boli matka, ktorej 26-ročného syna niekto dá odpáliť len preto, lebo náhodou by sa prezradilo, že štátna moc mala svoje krvavé paprče v tom, že unášala mladého Kováča do Rakúska. Pevne verím, že každý z vás, ktorému by vašeho syna zavraždili takýmto spôsobom, by chcel sa domôcť spravodlivosti. Pevne verím, že každý z vás, ak by Národná rada prišla s nejakou deklaráciou, s nejakým zdrapom papiera o tom, že áno, je nám to ľúto, že vám zavraždili syna, ale my toho vraha na trestné stíhanie nevydáme, každý z vás by si myslel, že v tej Národnej rade sú asi blázni a sa zbláznili. Dnes si toto môže myslieť pani Remiášová o každom jednom poslancovi vládneho zlepenca, ak jej chcete zalepiť oči s pozlátkom s názvom nejaká deklarácia.
Prijať deklaráciu a formálne sa tváriť, že vám to je ľúto, ale v skutočnosti, keď máte v rukách moc vydať vraha na trestné stíhanie, neurobiť to len preto, lebo, preto, lebo si zmyslel Robert Fico a nejaký jeho právny puritánizmus, alebo jak sa to nazýva, zvíťazí nad zdravým rozumom a nad svedomím, tak je to vaša hanba. Ak dnes chcete matke, ktorá 20 rokov čaká na spravodlivosť, vašou deklaráciou zalepiť oči a zároveň chcete chrániť svojím nestlačením správneho tlačítka vraha, tak sa môžte hanbiť. Dnešné hlasovanie bude práve o tom, či máte kúsok svedomia alebo nie, či chcete matke, ktorej zavraždili syna, zalepiť oči len nejakým papierom, alebo chcete naozaj páchateľov vydať trestnému stíhaniu.

Kolegovia, kolegyne, pána Číža nevidím, jemu som sa chcel prihovoriť, ale pevne verím, že ma bude počuť. Takže, keďže vo faktickej sa to nedá stihnúť, takže využijem svoje vystúpenie na to, aby som reagoval na svojho predrečníka, keďže veľa ostatných rečníkov potenciálnych z vládnej koalície alebo z vládneho zlepenca nemá tú odvahu prísť a obhajovať najväčšie pošliapanie demokracie za posledných 27 rokov na Slovensku.
Pán Číž tu kadenciou slov, akú len on je schopný vygenerovať; my sme to minule počítali na klube, je to asi päť slov za sekundu, čiže tristo slov za minút; a tak či tak nestihol ten čas, ktorý si vyčlenil a povedal, že bude rozprávať relatívne krátko. Tak pri tejto kadencii slov povedal pár myšlienok, a teda snažil by som sa ich zosumarizovať do toho, že používal príklady z krajín ako napr. Dánsko, o tom, že vlastne v Dánsku ako sú tí rečníci obmedzení. Len zabudol povedať napríklad, že prečítajte si rozhovor s dánskou kongresmankou z minulého týždňa v Denníku N, ktorá so zhrozením hovorí, že niečo také ako kauza Bašternák, niečo také, že by minister vnútra obchodoval s daňovým podvodníkom, ktorého finančná správa vyšetruje, v Dánsku by minister vnútra neprežil. Ktorá so zhrozením hovorí, že v Dánsku by premiér, ktorý by býval v byte daňového podvodníka, obhajoval by daňového zločinca, jednoducho nebol premiérom, lebo ľudia by ho vypoklonkovali z toho úradu. Zabudol spomenúť pán Číž, že v prieskume spokojnosti s platením daní boli najspokojnejší v celej Európskej únii práve Dáni, ktorí majú najvyššie sadzby daní, a zabudol povedať pán Číž, že Dáni boli najspokojnejší preto, lebo vedia, že čo štátu dajú, to im štát vráti, lebo majú nulovú korupciu.
Áno, v takomto štáte, kde jednoducho nie je zvykom kradnúť, kde nie je zvykom, že minister vnútra si obchoduje s daňovým podvodníkom, kde priamo premiér nebýva v symbole korupcie a daňového podvodu pána Bašternáka, v takom štáte môžme obmedziť zrejme čas opozičným alebo koaličným poslancom, lebo nie je o čom. Lenže my tu zvádzame dennodenne zápas o charakter štátu, lebo vy vo vládnej koalícii ste si povedali, že toto je vaše Slovensko a vy ste Slovensko. Že vy nám ho môžete ukradnúť a tí ľudia, ktorí vám platia dane do štátneho rozpočtu, sú vám ukradnutí. Lebo tých alebo tí vás zaujímajú iba raz za štyri roky, kedy vás prídu zvoliť, kedy vám nakŕmia štátny rozpočet a potom už je to vaše. A nech sa vám nikto do toho nestará, lebo vy ste si povedali, že ste Slovensko, a každý kto si dovolí povedať, že Slovensko nie ste, kto si dovolí upozorniť na to, že kradnete z našeho spoločného, tak pre našeho pána premiéra, ktorého vy kryjete aj hlasovaním o tomto návrhu zákona, sú protislovenské špinavé prostitútky.
Vy sa nehanbíte za takéto vyjadrovanie premiéra, že nám urobil najväčšiu hanbu, akú Slovensko za posledných 20 rokov existencie alebo od začiatku existencie vo svete malo?
Áno, možno mali sme hanbu vtedy, keď Madeleine Albright si odmietla podať ruku s Vladimírom Mečiarom. Okej, tiež to asi bola hanba a silný signál do sveta. Ale dnes, 20 rokov viac-menej bolo ticho, Mečiara sme sa zbavili a zrazu tu Robert Fico prekoná aj pravdovravného Jána Slotu, ktorého výroky zrejme nezarezonovali tak, jako zarezonoval výrok Roberta Fica o protislovenských špinavých prostitútkach. A čuduj sa svete, koho nazval protislovenskými špinavými prostitútkami? Práve tých, ktorí sa pýtajú, ako je to možné, že tu Lajčák si urobí biznis aj z predsedníctva. Tí, ktorí sa pýtajú, ako je to možné, že Fico naďalej býva v ukradnutom byte, postavenom z daní poctivých pracujúcich ľudí. Týchto ľudí Robert Fico, ktorého vy kryjete, nazve protislovenskými špinavými prostitútkami.
A ja sa pýtam, či skôr nie je protislovenskou špinavou prostitútkou človek, ktorý slúži daňovému podvodníkovi, ktorý ho obhajuje a ktorý kryje ministra vnútra, ktorý priamo obchoduje s daňovým podvodníkom. Áno, podľa mňa Robert Fico hovoril do zrkadla, keď tento výrok hovoril redaktorovi Dobšinskému. A keď si myslí, že sa dotkol alebo zranil srdcia tých ľudí, ktorí veria tomu, že sa raz vás zbavíme, tak nezranil, nepodlomil nám nohy, dodal nám viacej odvahy. A ja pevne verím, že aj každému statočnému novinárovi, ktorému ide o to, aby sme zlo, ktoré vy kryjete a hlasovaním podporujete, konečne zo Slovenska vykynožili.
Áno, ja chcem takisto zo Slovenska, aby sme boli Dánsko. Aby o korupcii nemohlo byť ani chýru, ani slychu. Aby ľudia sa nezaujímali o to, že koľko platia dane, lebo vedia, že každé euro, ktoré zaplatia štátu, im štát vráti v svojich službách. Áno, ja snívam takisto o Dánsku. Ale pán Číž si vybral z Dánska iba to, koľko majú obmedzenie tam poslanci, a nehovoril o tom, v akej krajine tí poslanci žijú. Že nemusia bojovať o to alebo proti skorumpovaným politikom, skorumpovanému premiérovi, skorumpovanému ministrovi vnútra.
Pán Číž použil takisto príklad Švédska. Takisto krajina, ktorá sa nachádza v rebríčkoch výskytu korupcie na tých posledných priečkach. Jednoducho nulová korupcia. Jasné, obmedzme poslancov aj na dve, na tri minúty, lebo všetko je jasné, lebo vedia tí ľudia, že či to je opozícia, alebo koalícia, tak bojujú naozaj za tých svojich voličov a nebojujú za svoj vlastný prospech, ako to robíte vy a robíte to dlhodobo.
Pán Číž spomenul príklad Anglicka, ako tam sú obmedzení poslanci. Ale prečo zároveň nespomenul, že šéf snemovne je zároveň viazaný, že musí vystúpiť z politickej strany, za ktorú bol zvolený? Jasné, my tu máme dnes rozhodcu, Andrej Danko sa zobudil zrejme z nejakého mokrého sna a povedal si, že ja budem rozhodcom, hoci nie je nezávislý.
Ja som tu použil príklad a židovskej obce sa dotkol. Chcel som ale tým iba naznačiť to, že naozaj to je rovnako zvrátené, rovnako ako keby že v tom koncentráku si ten šéf povie, že bude robiť nezávislého arbitra pri futbalovom zápase.
Dobre, tak nepoviem vám ten príklad, ale to je hocijaký iný príklad. Predstavte si, že vy normálne idete kamaráti, navzájom hrávate futbal a idete si zahrať futbal. Ale zrazu niekto, kto sa momentálne cíti silnejší, kto má viacej ľudí v tíme, ktorí prišli na futbal, povie, nás je viac, tak my budeme mať rozhodcu. To je aká logika, prosím vás?
Vás je viac, máte moc, máte absolútnu moc nad Slovenskom a vy chcete mať zároveň rozhodcu. Prečo potom ten rozhodca nepovie, že vystúpi z politickej strany, tak ako to je v Anglicku? Prečo pán Číž vyberá iba hrozienka a nepovie, že v tom Anglicku, teda keď chce používať príklad Anglicka, že je tam obmedzený čas, že zároveň majú nezávislého arbitra, nezávislého rozhodcu? Prečo to nepovie? Lebo mu to nevyhovuje, lebo pán Číž je klamár, klamár a klamár, ktorý klame ráno, na obed a večer a myslí si, že kadenciou slov, keď teda narozpráva za svoje vystúpenie 50-tisíc slov, tak jednoducho tým si nejakým spôsobom uchlácholí pravdu. Nie, pravda nie je o počte slov, pravda je o faktoch, pán Číž, takže jeden, druhý, tretí príklad ste klamali.
A dovolím si možno iba pánovi Čížovi povedať, keď teda nám tu tak hovoril o tej morálke. Ja mu už nechcem, už som mu tu dvakrát spomenul jeho životnú traumu, dúfam, že aspoň teda ho to mrzí, ale okrajovo to spomeniem, lebo si myslím, že od každého z nás, keď chceme byť poslancami a chceme sa postaviť čestne pred ľudí a keď chceme kázať o morálke, mali by sme mať aj čistý morálny profil. A keď ho niekto nemá, tak by nemal rozprávať. A, pán Číž, naozaj poprosím vás, nabudúce nemoralizujte, lebo skúsim vám povedať viac podrobností o vašom dieťati, hluchonemom dieťati, ktoré ste zapreli a na ktoré ste odmietali platiť alimenty. A keď vám to nebude stačiť z mojich úst, tak žena, ktorá pomáhala matke vašeho hluchonemého dieťaťa, mi dala mobil na seba, je to síce staručká pani, ale povedala, že sama na tú tlačovku príde, nech celé Slovensko vie, kto nám tu o morálke káže. A keď v tomto prípade použijem, keďže pán Hrnko mi to dovolil, reagoval na mňa tým, že nevedel o čom pán Kryl v tej pesničke spieva, keď hovoril, že vrah na rohu ulice o morálke káže, tak, pán Číž, dovolím si parafrázovať pána Hrnka, naozaj mi to teraz pripadalo, že vrah na rohu ulice o morálke káže.
Čo sa týka rokovacieho poriadku, je mi veľmi ľúto, že takýmto hrubým bezprecedentným a bezkonkurenčným spôsobom idete pošliapať demokraciu, za ktorú naši rodičia a niektorí z nás na novembrových námestiach pred 27 rokmi bojovali. Je mi veľmi ľúto, že demokraciu chápete ako tyraniu, totalitu a diktatúru väčšiny voči menšine. Je mi veľmi ľúto, že nie ste schopní ani vycítiť alebo prečítať si slová pána prezidenta, ktorý vám jednoznačne hovorí o tom, že takýmto spôsobom iba idete si uzurpovať útlak a šikanu opozície, v tomto prípade toho menšieho a slabšieho.
Áno, my opozícia, nech je to ktokoľvek, od Kotlebu po Dostála, každý z nás tu má rovnaké právo hovoriť a toto právo nám chcete zobrať. Ani jedného z nás nemôžete obmedzovať v tom, akým spôsobom sa budeme vyjadrovať a či pritom budeme používať slová, obrazové alebo zvukové pomôcky. Vy to napriek tomu idete urobiť, aj keď priamo ústava vám to zakazuje. A dovolím si vám prečítať článok, alebo teda to, čo hovorí čl. 26 ústavy zo stanoviska pána prezidenta. "Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom (čo je ako formálna podmienka) a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Ústava vám vyslovene v čl. 26 hovorí, čo je sloboda prejavu, že to nie je len rozprávanie, ale že sú to zároveň aj vizuálne pomôcky. Vy napriek tomu nám ich idete zakázať.
Ústava vám zároveň hovorí, že áno, môžete slobodu prejavu obmedziť, ale iba za vyslovene jednoznačne určených podmienok a to je, ak by sme ohrozovali bezpečnosť štátu. Ja som ich tu ukazoval viackrát, nebudem teraz. Čím ohrozí bezpečnosť štátu popísaný zdrap papiera, ktorý vám tu ukážeme preto, aby ste sa pozreli do zrkadla? Keď ide, keď je ohrozený verejný poriadok. Čím bude ohrozený verejný poriadok, keď vám tu ukážem, koľko ste zadlžili Slovensko za 27 rokov? Vtedy, keď ide o ochranu verejného zdravia. Čím ohrozím verejné zdravie, keď ukážem papier, na ktorom ukážem, koľko detí sa nám za posledných 27 rokov nenarodilo a ktoré nám veľmi budú chýbať, keď budeme naozaj v hlbokej demografickej kríze? Čím ohrozím mravnosť, keď vám ukážem číslo, koľko detí je ročne potratených preto, lebo jednoducho nedokážu rodiny vyžiť z peňazí, ktoré majú k dispozícii? Toto sú podmienky za ktorých môžete obmedziť slobodu prejavu. Ani jedna podmienka z tohto nie je splnená, a preto nám idete brať ústavné právo, idete roztrhať ústavu v priamom prenose.
A hanbite sa, poslanci SNS, keď idete takýmto hrubým spôsobom šliapať po ústavných právach, ktoré nám naša ústava, ktorá by pre vás, práve pre vás, keď máte napísané hrdo na hrudi "Slovenská národná strana", mala byť posvätná.
Pán prezident ďalej hovorí, že z judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, a podotýkam, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojujúce. Znepokojivé.
Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ochrana zaručená článkom 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu. Prosím vás, prečítajte si tento odsek. Zajtra o jedenástej budete až hlasovať. Hovorí, že vy nemôžete rozhodovať, že ktorá informácia sa vám páči a ktorá nie. Vy nemôžete preto, že na tých vizuálnych pomôckach vám ukazujeme nepríjemné, šokujúce a možno niekedy útočné informácie, vy nemôžete jednoducho rozhodnúť zákonom o tom, že nám túto časť informácií nedovolíte a dovolíte nám takéto znepokojivé informácie vám hovoriť len slovami, lebo jednoducho vtedy sa vás to menej dotýka. Jednoducho nemáte na to právo. Nemáte na to ústavné právo, nemáte na to právo z medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala.
Na záver si dovolím len citovať začiatok stanoviska pána prezidenta alebo zo začiatku stanoviska pána prezidenta. "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou."
Prosím vás, spamätajte sa, skúste sa na to vyspať a s chladnou hlavou zajtra podporiť pána prezidenta a odmietnuť túto totalitnú novelu rokovacieho poriadku.
Zároveň vám jedným dychom sľubujem, ako som viackrát sľúbil, ak to urobíte, moja sloboda je omnoho cennejšia ako tisíce pokút, ktoré mi dáte. Nič z toho, čo spravíte a čím mne osobne budete, alebo ostatným opozičným poslancom budete chcieť zobrať slobodu, mi ju nezoberiete, lebo budem robiť presne to isté, čo by som robil predtým. A prednášať a predkladať vizuálne pomôcky, šokujúce, znepokojivé a pravdivé informácie o vás, o vašom vládnutí budem aj za všetkých opozičných kolegov, ktorí túto moju službu sprostredkovateľa budú chcieť využiť. Čiže ničomu tomu nezabránite, iba tomu, že tie informácie, ktorým chcete takýmto spôsobom zabrániť, sa k vám dostanú alebo k ľuďom dostanú ešte vizuálnejším spôsobom, obraznejším spôsobom, šokujúcejším spôsobom a dám si záležať, aby sa k nim dostali aj v hojnejšom počte. Takže poprosím vás, z krátkej cesty, máte druhý pokus, choďte radšej z toho alebo od toho preč.

Pán poslanec Číž, boli ste dosť osobný. Kritizujete, že niekto iný je osobný vo vystúpeniach, tak som fakt zvedavý, ako budete vystupovať po zmene rokováku, ale zrejme, čo nie je dovolené volovi, je dovolené bohovi, takže, keďže budete mať väčšinu aj na tom výbore trestnom, kde nás budete chcieť posielať, tak tam, samozrejme, všetci, jak v prípade Kaliňáka, kontokorentný úver odhlasujete, že nie je úver a že nepovedal alebo nepriznal pôžičku voči Bašternákovej firme, však to nevadí, pôžička nie je pôžička. Zrejme takýmto spôsobom jednoducho vaše osobné útoky nebudú osobné útoky a čo i len náznak osobného útoku opozičného poslanca bude osobným útokom. Pripadá vám naozaj toto normálne, v súlade s nejakými demokratickými pravidlami?
A prepáčte mi, možno ja si teda dovolím takú osobnú poznámku. Keď som vás počúval a naschvál som, lebo počul som vás najprv dole na klube, potom, že idem to zažiť osobne, pre mňa, aj keď som to obdobie hlbokého komunizmu, hlbokého totáča, totality nezažil na vlastnej koži ako dospelý človek, išiel som si to zažiť teraz, jak ste vystupovali za tým mikrofónom. Mne ste pripadali jak nejaký Vasil Biľak, Ludovít Štrougal, ktorí na V. zjazde KSČ obhajoval to, že však zavreme tie hranice a však ľudia sú naďalej slobodní, len nám napíšu papier, žiadosť o nejaké vycestovanie a my blahosklonne, keď budú poslúchať, my im dáme papier, že môžu vycestovať a potom možno im dáme aj nejaký devízový prísľub, že aby mali na čo, alebo z čoho na tom, pri tom vycestovaní žiť. Pripadali ste mi ako odporný komunista v 70. rokoch minulého storočia.

Ďakujem za faktické poznámky za všetky aj tú od pána Hrnka. Ďakujem a mimoriadne si v takýchto chvíľach, kedy sa zvádza boj o ochranu demokracie alebo tie základné piliery demokracie vážim faktickú poznámku od človeka, ktorý vtedy stál na námestí pred tými 27 rokmi a svojím lampášom nám ukazoval cestu.
A k pánovi Hrnkovi. Pán Hrnko, asi ste trošku zbabelý, keď sem vbehnete a potom rýchlo zase sa skováte niekde dozadu za plentu. Nikdy v živote som taký výrok, čo ste čítali, nepodpisoval ani neprezentoval, nie sú to moje slová, nikdy v živote som pod tým jednoducho vedomým spôsobom podpísaný nebol, ani nevedomým alebo teda vedomým, jednoducho neprihlasujem sa k týmto slovám. A dokážte mi, že som ich povedal niekde alebo že som takého slová šíril.
Skôr si ale myslím po tých informáciách, ktoré o vás mám, pán Hrnko, že ste citovali nejaké svoje vystúpenie na stretnutí s voličmi SNS. Lebo ja zase o vás mám informácie sprostredkované, nebol som na takom stretnutí, takže vy musíte povedať, aká je pravda, že ste obrovským fanúšikom Jozefa Tisa, na každom jednom mítingu, keď ste takúto otázku dostali, ste ho obhajovali, že nemal inú možnosť a v podstate ten počet Židov nebol taký veľký, ako sa hovorí. A presne to, čo ste citovali, viac-menej dostávam o vás informácie, že pozor na toho Hrnka, však to tam je omnoho horší, ako je radový poslanec u Kotlebu, len to skrýva za takú nejakú mustru historika.
Takže myslím si, že, pán Hrnko, mali by ste nám to vysvetliť, ako je to s vaším antisemitizmom, ako je to s vaším zvelebovaním Tisovho režimu, Slovenského štátu. A ešte raz vám hovorím, v živote som slová, ktoré ste prezentovali, nehovoril ani nepodpisoval.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil k vrátenému návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident Andrej Kiska.
Veril som, že pán prezident k tomuto kroku pristúpi, ale keď som si prečítal rozhodnutie, tak ma naozaj veľmi, veľmi milo prekvapilo a ešte raz som mu veľmi za neho vďačný. Argumenty, ktoré predložil, jednoznačne potvrdzujú naše doterajšie slová, že predloženou novelou rokovacieho poriadku vládnej moci nejde o nič iné len o útlak a šikanu opozície v Národnej rade, ako, myslím si, že pri tejto príležitosti povedala Veronika Remišová a dovolím si od nej toto vyjadrenie skopírovať.
Áno, všetky krajiny na svete majú vládu, len demokracie majú opozíciu. Ale keď má byť opozícia opozíciou vládnej moci, musí mať priestor slobodne sa vyjadrovať a kritizovať a upozorňovať na chybné kroky vládnej moci.
Keď si pozriete video z roku 1998, kedy Robert Fico ako predseda vlády – a je to človek, ktorý dnes má kľúče od miešačky a rozhodol aj o tom, že tento návrh zákona do Národnej rady príde –, ako obhajoval slobodu vyjadrovania sa, tak hovoril, že sloboda vyjadrovania nie je len umožnenie opozícii hovoriť ľúbivé fakty pre vládnu moc, ale prinášať aj informácie častokrát šokujúce aj šokujúcim spôsobom. Presne to nám chcete zakázať. Chcete, aby sme v pléne Národnej rady mohli slobodne prezentovať svoj názor nielen ústne, kedy nás chcete obmedziť na dĺžke rozpravy, ale chcete nám zakázať použitie akýchkoľvek vizuálnych pomôcok.
Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali, že Danko si tu zorganizoval za naše spoločné peniaze – a chcel by som povedať študentom z Oravy zo Zákamenného, že za peniaze ich rodičov –, že Andrej Danko, predseda Národnej rady, s odobrením podpredsedu Národnej rady pána Bugára, ktorý pred chvíľkou vás, študenti, tu vítal, si zorganizoval večeru, pri ktorej len za kultúrny program pri trojhodinovej večeri dal 72-tisíc eur z peňazí, ktoré zaplatili do štátneho rozpočtu vaši rodičia. Čiže pozdravujte na Orave.
Chcete nám zakázať, aby sme tu hovorili o kupovaní, jednoznačnom kupovaní hlasov rómskych spoluobčanov, kde záhadne pán poslanec Chudík a pán poslanec Kubánek za politickú stranu SMER – sociálna demokracia iba v obvode II Rakúsy záhadným spôsobom získali 154, resp. 143 hlasov, hoci ich nikto v tej osade nepozná. Ak takéto niečo tu nabudúce ukážeme, po tom, ako schválite tento rokovací poriadok, nám chcete dať pokutu 2-tisíc eur. Ak to urobíme opakovane, 4-tisíc eur. (Rečník ukázal smerom k plénu graf.)
Chcete nám zakázať vám nastavovať zrkadlo a ukázať, že vizuálne pomôcky v tomto pléne sa v minulosti bežne používali a používal ich aj pán podpredseda Národnej rady, ktorý mal na bilbordoch pred voľbami napísané "charakter", a to je pán Bugár na tejto fotografii vpravo a drží pred Ivanom Lexom vizuálnu pomôcku, na ktorej je napísané "kriminál za zločiny", niekedy v roku 1996, čiže pred dvadsiatimi rokmi. (Rečník ukázal plénu fotografiu.)
Chcete nám zakázať ukázať takúto vizuálnu pomôcku, ktorá hovorí o tom, že počas vlády SMER-u ste zvýšili dlh Slovenskej republiky o 171 %, alebo inak povedané o 26 miliárd eur, čo, podotýkam, je viac jako päťnásobok toho, čo Slovenská republika za rok vyberie na DPH. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Chcete nám zakázať vám ukazovať fakty, nadstavovať vám zrkadlo a s touto nepríjemnou pravdou vás konfrontovať.
Chcete nám nabudúce zakázať, aby sme upozorňovali na to, že si tu Andrej Danko potajme prijme dohodu, že zvýši platy poslancov o 26 %, resp. o nejakých 927 eur. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali vizuálnu pomôcku o tom, že pán Kaliňák záhadným spôsobom zbohatol práve od momentu, kedy sa stal ministrom vnútra. (Rečník ukázal plénu ďalší graf.) Keď v roku 2004, 2005 mal ročný príjem okolo 600-tisíc korún, zrazu od nasledujúceho roku, keď sa stáva ministrom vnútra, má ročný príjem skoro 12 miliónov korún. Chcete nám zakázať, aby sme túto nepríjemnú pravdu vám tu predkladali a vás s ňou konfrontovali. Ale to je našou úlohou.
Chcete nám zakázať, aby sme ukazovali rasistické bilbordy SNS alebo bilbord, ktorý SNS-ka šírila vtedy, keď Andrej Danko, predseda Národnej rady, už bol podpredseda Slovenskej národnej strany a bol na druhom mieste kandidátky za Slovenskú národnú stranu v roku 2012. (Rečník ukázal plénu ďalší materiál.) Na tom bilborde stálo "Matovič chce dostať Cigánov do parlamentu", len aby ste to vedeli. Najrasistickejší bilbord alebo jeden z dvoch najrasistickejších bilbordov, aké Slovensko zažilo. Toto bol priamy útok na Petra Polláka, ktorého sme dali na zvoliteľné miesto a ktorý tým pádom mal reálnu šancu sa do parlamentu dostať a následne sa aj sem dostal, len teda Andrej Danko aj s Jánom Slotom, svojím učiteľom, sa do toho parlamentu vtedy nedostali.
Chcete nám zakázať, aby sme vás konfrontovali s bilbordom, ktorý Andrej Danko ako zástupca, jediný zástupca Slovenskej národnej strany v Ústrednej volebnej komisii v roku 2010 vlastným telom do krvi obhajoval a hovoril, že vôbec nič predsa na ňom nie je rasistické. (Rečník ukázal plénu ďalšiu fotografiu.) Tento bol najrasistickejší bilbord, aký Slovensko v modernej histórii zažilo, a tým pádom človek, ktorý ho obhajoval, sám je rasista. Áno, Andrej Danko je rasista iba preto, lebo tento bilbord obhajoval, a poviem to, či tu chránený imunitou, ako aj pred tými dverami, nechránený imunitou, kedykoľvek.
Hanbím sa za poslancov MOST-u – HÍD. Za poslancov, ktorí pred voľbami sa nehanbili skrývať za bilbordy, na ktorých si napísali, že "charakter rozhoduje". Za poslancov, ktorí v minulosti sa tvárili, že bojujú za ochranu demokracie, proti akýmkoľvek nejakým náznakom obmedzovania demokracie, za poslancov, ktorí dnes mlčia a len stláčajú tlačítka za extrémne nedemokratický zákon a ktorí vopred hovoria, že ešte nepodporia pripomienky prezidenta, lebo zrazu im to nevyhovuje. Za poslancov, ktorí mali na bilbordoch napísané, že "charakter rozhoduje".
Zároveň by som chcel upozorniť na to, že rovno premiér Slovenskej republiky naposledy a aj opakovane, ale naposledy to bolo v Sobotných dialógoch, vedome, úmyselne, krivo obvinil opozíciu z toho, že tu pri vystúpeniach koaličných poslancov opoziční poslanci kričia na vás ako koaličných poslancov, "zabiť, obesiť, upáliť", citujem Roberta Fica. Nikdy v živote takéto slová tu v tejto sále nepadli, ale necháte sa viesť takýmito akože argumentami a dovolíte Robertovi Ficovi verejne v takýchto veciach, závažných veciach klamať.
Zároveň ma veľmi mrzí, že falošne argumentujete. Vyhovárate sa na to, že však Sulík to bol, ktorý zaviedol reguláciu vystúpení, a tým pádom je to spravodlivé. Ale to bol práve ten moment, že vtedy, áno, hrozila obštrukcia, že by sa, myslím, že to bolo prijatie štátneho rozpočtu, že by sa možno nestačilo prijať ten štátny rozpočet, ak by sme spustili tú obštrukciu, že niekoľko dní by tu opozícia blokovala parlament, a vtedy presne tak ako rokovací poriadok umožňuje a aj dnes každému umožňuje, každému predsedovi Národnej rady, vopred pred začiatkom rozpravy povedal, každý poslanecký klub dostane presne podľa toho, koľko má poslancov, čas a rozdeľte si ho medzi seba. Keď aj vtedy dostala opozičná strana SMER, neviem, myslím si, že 12 hodín času k dispozícii na to, aby rozprávala, možno to nebolo úplne demokratické, na druhej strane bolo to výnimočné, použité vo výnimočnej situácii a spravodlivé voči každému.
Dnes princíp, ktorý chcete silou-mocou aj napriek prezidentovmu vetu zaviesť, nie je v ničom spravodlivý voči každému, lebo jedného zakomplexovaného chudáčika tu postavíme nad všetkých, a to bude Andrej Danko. Človek, ktorý tento zákon predkladá len preto, lebo nenávidí Matoviča, nedokáže sa konfrontovať s tým, a dovoľte, aby som si spravil ďalšiu vizuálnu pomôcku, veľmi teda zložitú, nedokáže sa konfrontovať s tým a postaviť sa zoči-voči svojim voličom a bojí sa tohto jediného čísla (rečník napísal číslo na hárok papiera a ukázal ho plénu). To je takisto vizuálna pomôcka, za ktorú nám chcete dávať pokutu 2-tisíc eur. Keď to zopakujeme, 4-tisíc eur. To je 52. To je číslo miliónov korún, ktoré Andrej Danko so svojím tatíčkom vytuneloval zo sprivatizovanej firmy Lesostav Revúca v roku ´97 a ´98. Túto firmu od Mečiara kúpili za babku, vytunelovali za tri roky odtiaľ celý majetok, Andrej Danko ako člen predsedníctva tejto, či predstavenstva tejto firmy, čiže priamo zodpovedný za konanie tejto firmy, sa tomu prizeral, priamo organizoval tunelovanie sprivatizovaného majetku, vytuneloval odtiaľ 52 miliónov korún, ktoré na dnešné peniaze je možno plus-mínus to, čo ukradol Bašternák za rok, tých 8 miliónov eur, a následne nezaplatil štátu kúpnu cenu, zdravotkám odvody, sociálke odvody. A čo je donebavolajúci hriech podľa Biblie, ktorou sa Andrej Danko veľakrát štíti a za ňou skrýva, je, že nezaplatil spravodlivú mzdu svojim zamestnancom. Roky, roky sa následne s ním súdili nato, aby tí, ktorí teda do toho sporu išli a mali na to peniaze, svoje peniaze, nejakým spôsobom aspoň odrobinku z toho vymohli.
Tohoto čísla sa Andrej Danko bojí. Bojí sa toho, že ho tu budem s týmto číslom konfrontovať a naveky budem všetkým ľuďom pripomínať, kto tu je predsedom Národnej rady. Že to je obyčajný zlodej, ktorý okradol vlastných zamestnancov, okradol štát, sociálku a zdravotku.
Falošne argumentujete takisto tým, že tu niekto, alebo lepšie povedané, hovoríte, že opozícia vedie dlhodobú obštrukciu činnosti Národnej rady a vy ju potrebujete sfunkčniť. A ja sa pýtam, čím tu dlhodobú robíme obštrukciu. Nebodaj tým, že predkladáme návrhy zákonov, nebodaj tým, že máme faktické poznámky, nebodaj tým, že chodíme do rozpravy? To je obštrukcia alebo to je práca, za ktorú sme každý jeden z nás platený? Máte pocit, že tých dokopy možno 15 týždňov v roku, ktoré tu strávime a za to zoberieme plných 12 mesačných platov, čiže inak povedané, za 48 pracovných týždňov, že to je nejako príliš, že tu niekto rozťahuje príliš rozpravu a chcete byť doma skôr? Máte pocit teda, že ste prepracovaní z tých 15 týždňov v roku, za ktorých dostanete 12 krát 3-tisíc eur na účet? Že teda chcete robiť iba nejakých sedem-osem týždňov, lebo tých pätnásť je moc?
Máte pocit, že toto je fér voči zamestnancom, miliónom zamestnancov, ktorí na Slovensku hrdlačia a musia si poctivo odmakať 40 hodín každý jeden z nich týždenne? Máte pocit, že toto je fér voči tým zamestnancom, ktorí musia chodiť na tri, na štyri smeny, ktorí musia robiť v soboty, v nedele? Máte pocit, že toto je fér konanie voči tým matkám, ktoré opatrujú postihnuté deti za almužnu? Máte pocit, že toto je fér voči ľuďom, ktorí poberajú sociálnu dávku 63 eur mesačne?
Máte pocit, že potrebujete robiť kratšie? Preto nám potrebujete zavrieť ústa? Lebo ste tu príliš dlho, tu sedíte na zadku? Už chcete byť niekde? Pán Kvorka možno v cigánskej osade pri Martine, však všetci vieme, čo tam chodieva robiť. Druhí z vás, čo by ste išli robiť, keď získate navyše teda ten voľný čas? Máte pocit, naozaj pocit, že je fér voči tým ľuďom, ktorých som vymenoval, snažiť sa o čo najkratší pracovný čas, ale zároveň sa nesnažiť o to, aby ste mali nižšie mzdy? Ja nemám ten pocit, že to je fér.
Chcem zároveň vyjadriť poľutovanie nad tým, že ak prijmete tento zákon, áno, zavrete ústa všetkým, a teraz to nemyslím dehonestujúco, všetkým neslobodným poslancom Národnej rady. Opozičným teraz myslím. Lebo po tomto, keď prijmete tento zákon, že im budete hroziť, že keď tu ukážu rasistický bilbord Andreja Danka, ktorý obhajoval do poslednej kvapky krvi na Ústrednej volebnej komisii, tak zrazu im za to budete hroziť disciplinárnym konaním a dvetisíc eurami pokuty. (Rečník opäť ukázal jednu z fotografií.)
Áno, moji kolegovia v opozícii, absolútna väčšina z nich, jednoducho ten bilbord tu neukážu, lebo nebudú si môcť dovoliť okradnúť svoju vlastnú rodinu o dvetisíc eur. Samozrejme, ešte duplom, keď im budete hroziť ďalšou, prípadne keby to urobili druhýkrát, že 4-tisíc eur. Za to, že vám iba nadstavia zrkadlo, vy im chcete zobrať viac ako mesačný plat. Samozrejme, 95, 99 percent opozičných poslancov skloní hlavu pred týmto útlakom a touto šikanou a týmto ich zastrašíte.
Ale ja vám z tohto miesta chcem sľúbiť, že všetky tie bilbordy, všetky tie vizuálne pomôcky, ktoré zakážete mojim kolegom ukazovať, ja vám ich tu ukážem. Budem vám ich ukazovať v rovnakom množstve, ako by sme ich ukazovali všetci, a ja si na seba tie pokuty zoberiem. Keď chcete, môžte mi dať denne aj 50 pokút za to, že vám tu ukážem pravdu do očí. Za mojich opozičných kolegov to robiť budem a dávam im týmto verejnú ponuku, aby neohrozovali rozpočty svojich rodín, budem to za nich robiť ja. Keď to chcete, budete to mať! A budete to mať krutejším spôsobom podané, ako by ste to mali, ak by ste nechali slobodne prejaviť slobodný názor svojich opozičných kolegov. Každému jednému z vás tu budem nadstavovať zrkadlo, na každého jedného z vás si nájdem tú najmenej príjemnú vec, ktorou vám veľmi nepríjemne budem znepríjemňovať život, lebo jednoducho to nie je fér, to, čo robíte.
Preto vás vyzývam, skúste ísť z kratšej cesty späť. Pán prezident vám dal túto možnosť. Stačí, ak niektorí z vás neposlúchnete príkaz vašeho straníckeho šéfa, ak niektorí z vás počas hlasovania možno pôjdu na kávu dozadu do parlamentného salónika a nedovolíte, aby tento náhubkový zákon v pléne Národnej rady bol prijatý.
Ešte raz vám hovorím, nepomôže vám to, ak si myslíte, že takýmto spôsobom Matovičovi zavrete ústa. Nezatvoríte, tých vizuálnych pomôcok a bilbordov a transparentov tu budete mať dvakrát, trikrát viac a omnoho nepríjemnejších, ako ste ich mali doteraz. A preto vám hovorím druhý, tretí, piatykrát, mňa pokutami nezastrašíte. Jednoducho moja sloboda je mi omnoho cennejšia jako to, že či budem mať pár tisíc eur navyše na účte alebo nie. Svoju slobodu považujem za najcennejšiu, ktorú sme si práve v tomto období pripomínali výročím, ktorú sme si 17. novembra na námestiach vyštrngali. Ja pevne verím, že aj niektorí z vás z vládnej moci ste na tých námestiach boli alebo vaši rodičia. Pevne verím, že keď sa zamyslíte nad tým, za čo sme štrngali na námestiach niekedy aj v krutom mraze, tak si uvedomíte, že určite to nebolo to, že budete zatvárať ústa opozícii.
Možno pár čísel a pár ďalších vizuálnych pomôcok, aby ste si uvedomili, že hovoriť v parlamente pravdu a v podstate umožniť opozičným kolegom hovoriť, je dôležité. Vizuálna pomôcka, za ktorú chcete dať 2-tisíc eur. (Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.) 534-tisíc detí sa narodilo od roku 1989 na Slovensku menej, ak by sa rodilo, ak by sme to porovnávali s tým, že ak by sa stále rodilo toľko detí ako v roku ´89 na Slovensku, 1989 na Slovensku. Vtedy sa narodilo približne 79-tisíc detí, posledné roky sa na Slovensku rodí okolo 55-, 56-tisíc detí. Inak povedané, chýba nám do budúcna viac ako pol milióna detí alebo do budúcna pol milióna budúcich pracujúcich. Keď dnes na Slovensku máme niečo vyše dvoch miliónov zamestnancov, tak za dvadsať rokov jednoducho tých zamestnancov nebude dva milióny, ale o pol milióna menej. Lebo tie deti tu nemáme akým spôsobom už nahradiť. Tie deti sa nerodili preto, lebo necítili ich rodiny bezpečné prostredie na to, aby tie deti priviedli na svet. Zároveň toto číslo nám spôsobí v budúcnosti obrovský problém.
Stojíme nad priepasťou, ktorá sa volá demografická kríza, kedy tu nebudú ľudia, ktorí by robili na naše budúce dôchodky. Možno my v priemere v parlamente sme, neviem, 45-, 47-, 48-roční. Za dvadsať rokov pôjdeme do dôchodku a otrčíme dlaň voči štátu. Otrčíme dlaň voči našim deťom a vnúčatám, ale hlavne tí ostatní, všetci ľudia, lebo myslím si, že my poväčšine budeme dobre zabezpečení. Ale tí ostatní ľudia práce, tí, ktorí žijú zo 400, 500, 600 eur, budú normálne spravodlivo očakávať, že tak ako oni robili na dôchodky svojich rodičov, sa ujde dôchodok aj im. Týchto ľudí práve kvôli tomuto donebavolajúcemu číslu vystavujeme riziku, že polovička slovenských dôchodcov v budúcnosti bude chodiť po kontajneroch, lebo nebudú tu deti, nebudú tu ľudia, ktorí by robili na budúce dôchodky. Tieto deti sa nenarodili iba preto, lebo slovenskí politici za všetkých 27 predošlých vlád, ktorých súčasťou každej jednej bola niektorá z vládnych strán súčasného zlepenca, rozkrádali vo veľkom naše spoločné peniaze. Toto číslo, toto memento nám tu zakazujete ukazovať, aby sme vás konfrontovali s pravdou. Som rád, že teraz niektorí máte hlavy dole.
Ďalšia vizuálna pomôcka, za ktorú nám chcete dávať 2-tisíc eur pokutu. (Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.) Dve miliardy eur je suma, o ktorú Slovensko každým rokom prichádza na podvodníkoch typu Bašternák. Slovensko má síce sadzbu DPH 20 %, ale takzvaná efektívna sadzba DPH, to znamená, v priemere koľko vlastne vyberieme, je necelých 15 percent. Inak povedané, viac ako štvrtina sa nám stráca pri podvodoch, ktoré ste umožnili urobiť kamarátovi Roberta Fica, kamarátovi Roberta Kaliňáka, kamarátovi Jána Počiatka Ladislavovi Bašternákovi. Toto sú peniaze, ktoré, ak by sme mali v rozpočte, ale ktoré evidentne tam dostať nechcete, lebo jednoducho naďalej umožňujete tieto podvody, aby sa konali. A ak na ne upozorníme, tak obviňujete tých, ktorí upozornia na podvody, a nie tých, ktorí ich páchajú. Toto sú peniaze, ktoré evidentne nechcete do toho štátneho rozpočtu, a radšej si zoberiete za rok dve miliardy eur pôžičky, ktoré následne naše deti budú splácať.
Toto je číslo takisto z ďalšej vizuálnej pomôcky, ktorá vám je tak nepríjemná. (Rečník ukázal plénu ďalší pripravený materiál.) To je počet miliárd eur, o ktoré ste Slovensko zadlžili odvtedy, odkedy vládne SMER.
Toto číslo je 39 miliárd eur, ktoré symbolizuje číslo, o ktoré sa zadlžilo celé Slovensko odvtedy, odkedy, vlastne od novembra ´89. Začínali sme približne s dvojmiliardovým dlhom, dnes dlh máme 41 miliárd. Čiže zvýšili ste ho, keď dobre počítam, o približne dvetisíc percent, dobre? Dobre.
Ďalšia vizuálna pomôcka: 40 miliárd eur. Tí, ktorí sa podieľali na privatizácii, čiže Andrej Danko je, myslím si, že naozaj veľmi skvelým a svetlým príkladom a je to naozaj hanbou, hanbou, že v 21. storočí máme tunelára a zlodeja, privatizéra mečiarovského za predsedu Národnej rady. Toto je číslo, ktoré Slovenská republika stratila pri privatizácii, mečiarovskej privatizácii našeho spoločného majetku. Čuduj sa svete, že to číslo je plus-mínus rovnaké, ako je dlh alebo o koľko narástol dlh Slovenskej republiky, ktorý som ukazoval pred chvíľkou, tých 39 miliárd eur. Inak povedané, ak by ste za babku nevypredali štátny majetok podvodníkom typu Andrej Danko a jeho oco, tak by sme mali majetok, ktorý by nám bez problémov pokrýval naše dlhy. Inak povedané, boli by sme jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá by dlh nemala žiadny.
Dovolím si teraz ísť stať po stati stanoviska pána prezidenta. Dovoľte mi, aby som si užíval to, že mi zatiaľ neobmedzujete môj čas. A priznám sa, že ak by takáto hrozba nebola, moje vystúpenie by bolo určite aj kratšie.
Úvodnú stať preskočím, ale dovolím si teda odcitovať zo stanoviska pána prezidenta. Citujem: "Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou."
Ospravedlňujem sa pánovi prezidentovi, budem priamo každú jednu stať aj následne komentovať.
Toto je verejná obžaloba najvyššieho ústavného činiteľa Národnej rady alebo vládnej moci, ktorá vládne dnes v Národnej rade Slovenskej republiky. Takéto niečo, takáto verejná obžaloba bola naposledy vnesená v čase mečiarizmu, kedy Mečiar sa snažil prelomiť všetko vo svoj prospech a napríklad vtedy, kedy Mečiar vydal svoje amnestie verejne známe, ktorými zakryl či už vyšetrenie únosu Kováča mladšieho, alebo vyšetrenie vraždy Róberta Remiáša. Vtedy tak isto bol prezident, ktorý bol hlasom svedomia a ktorý upozorňoval, že niečo tu nie je zdravé, niečo tu nie je dobré, niečo je choré, a následne tomuto človeku alebo prezidentovi, dali, samozrejme, za pravdu aj európske inštitúcie.
Ešte raz, vaša snaha je politický tlak aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraný na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Áno, je vám veľmi nepríjemné, že jediné právo, ktoré tu máme, a to je tak, ako som, áno, spomínal minule a čo teda sa Andreja Danka veľmi dotklo, lebo teda že vraj, ja teda som nebol nikdy v koncentračnom tábore a som to možno pre niekoho nevhodne, ale prirovnal s tým, že keď Židia v koncentračnom tábore mali jediné právo dýchať, slobodne dýchať, tak my ako opoziční poslanci tu máme jediné právo slobodne hovoriť a toto právo nám idete zobrať. Je to naše právo, ktorým bojujeme za záujmy všetkých ľudí, ktorí vás nevolili, ale aj za záujmy tých, ktorí si neuvedomujú z vašich voličov, že vaším konaním ich okrádate a spôsobujete práve to, čo som vám ukázal na mojich vizuálnych pomôckach.
Pán prezident hovorí, že takýto účel zákona však nie je dovolený, že nemôžete utláčať opozíciu, nemôžete ju šikanovať, lebo to odporuje princípom právneho štátu podľa článku 31 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd aj jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Jednoducho nie je na tom nič slobodné, ak Robert Fico bude môcť chodiť na samodiskusie do TA3, do Slovenského rozhlasu, do Slovenskej televízie, bude môcť tam na nás kydať hnoj, bude môcť hovoriť o tom, ako tu opoziční poslanci sa vyhrážajú zabitím vládnym poslancom, čo nikdy v živote sa v tejto sále, pokiaľ mi moje vedomosti siahajú, nestalo. A takto verejne krivo obviňovať opozičných poslancov, opozíciu a my sa nebudeme môcť brániť, lebo nám zavrete po dvadsiatich minútach ústa, alebo nám neumožníte tu predniesť trebárs jeho výroky alebo ukázať nejaké vizuály.
Pán prezident ďalej hovorí, že "základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny". Lebo práve o tom je demokracia, lebo demokracia nie je to, že vyhraj voľby a môžeš všetko, jako teda to povedal veľký mysliteľ a filozof, ktorý sa takto definoval, pán Pavol Paška, ale demokracia je to, keď vládna moc rešpektuje svoju menšinu a dovolí jej slobodne dýchať. Vy nám idete povedať, že dýchať slobodne budeme môcť iba 20 minút, viac už nie. Ukázať nejaký transparent alebo nejakú vizuálnu pomôcku, nebodaj dať si tic tac, lebo niekto má nedostatok cukru. Nie, nie, lebo veľký mysliteľ a filozof, ktorý nahradil iného teda mysliteľa a filozofa Pavla Pašku, Andrej Danko v tom prípade ukáže na nás spravodlivo prstom a povie 2-tisíc eur.
Nehanbíte sa, neni vám to trápne? Za toho Danka by vám to mohlo byť trápne. To je zakomplexovaný chudáčik, ktorý si to neuvedomuje, že takto bude iba na smiech každému normálnemu človeku. Ale vy by ste ho mohli zabrzdiť a povedať mu: Chlapče, daj si studenú sprchu, nemaj bobky z toho Matoviča, nemusíš sa budiť štyri razy do noci a stále sa ti nemusí snívať, že sa ti zase zrazu niekde prisnije a nebodaj ťa príde prikryť. Daj mu pokoj, rieš skutočné problémy, ktoré ľudí trápia, skús sľúbiť aspoň alebo splniť aspoň niečo z toho, čo si ľuďom sľúbil pred voľbami, a nesnaž sa vsugerovať ľuďom, že najväčší problém slovenského parlamentarizmu, slovenskej politiky je to, že čo si napíše Matovič na tričko do parlamentu, že či si dá horalku Natália Blahová, či si Jožo Lukáč dá tic tac, alebo ja vám tu ukážem nejaké vizuálne pomôcky. Nie horalky, tic tacy a tričká sú problémom ľudí alebo teda problémom, ktorý ľudí trápi.
Problémom, ktorý ľudí trápi, sú mzdy. To, že ešte 27 rokov po revolúcii naďalej zarábajú tri razy menej ako naši susedia v Rakúsku, to je problém. Problém je to, že tu je nejaký Ladislav Bašternák, ktorý požíva ochranu všetkých. Či už sú to úrady, súdy, polícia, prokuratúra, pán Bugár, pán Danko, pán Fico, všetci chránia jedného človeka, lebo zrejme je to ich biely kôň, cez ktorého perú svoje peniaze. Toto ľudí trápi. Ich netrápia horalky, tričká, tic tacy a nejaké vizuálne pomôcky, ktorými vám nastavujeme zrkadlo.
Pán prezident ďalej hovorí, že "v slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady; v posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente".
Áno, a je k tomu krásny dôkaz, že aj mnou opovrhovaný Pavol Paška, ktorý teda je autorom toho slávneho výroku "vyhraj voľby, môžeš všetko", si v prípade rokovacieho poriadku nedovolil siahnuť na práva opozície podieľať sa na jeho príprave, na prípadnej príprave novely rokovacieho poriadku. Pavol Paška sám tvrdil, že nepôjde do novely rokovacieho poriadku, aj nachystanú novelu rokovacieho poriadku stiahol a povedal, že pôjde do toho až vtedy, keď sa nájde aspoň 130 ľudí v parlamente, to znamená podľa jeho slovníka, podľa takej politickej hantírky povedané, keď ten návrh získa podporu naprieč politickým spektrom, alebo inak povedané, podporí ho nielen koalícia, ktorej bude vyhovovať, ale aj opozícia, ktorej práva rokovací poriadok alebo akákoľvek zmena rokovací poriadok nadstavuje.
Andrej Danko opozíciu v tomto prípade doslova opľul a urobil si z nej srandu. My sme túto jeho hru prekukli od začiatku. Myslím, že SME – RODINA, kotlebovci, zrejme ho nepoznali, alebo ho otypovali trošku inak, predložili návrhy, ktoré si mysleli, že budú zapracované do novely rokovacieho poriadku. Andrej Danko sa im verejne vysmial. Povedal, že hlúposti, ktoré ktoviekto tam napísal, on tam zapracovávať nebude, a nič do rokovacieho poriadku nezapracoval.
Pán prezident ďalej hovorí, že "v demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany."
A to je práve to, za čo tu všetci z opozície, myslím si, že v tejto veci sme na jednej lodi, bojujeme. My vieme, že nami budete opovrhovať, vieme, že keď predložíme 500 pozmeňujúcich návrhov, tak možno pri päťdesiatich si zoberiete ten návrh, okopírujete, predložíte ho sami a zahlasujete si, hoci nám ako opozícii ho neschválite. Vieme, že keď chceme, aby ste zahlasovali za náš opozičný návrh, tak veľakrát očakávate od nás hlboký, hlboký predklon, možno až s čelom na zemi. Vieme, že takýmto spôsobom nás buzerujete, šikanujete a že toto je váš štýl práce. My neočakávame od vás ani, že sa zmeníte, lebo jednoducho je to vaše DNA.
A je mi len ľúto, že ľudia z MOST-u – HÍD, ktorí takéto správanie Roberta Fica a strany SMER v minulosti kritizovali, dnes pred tým skláňajú oči a vyžadujú od nás presne to isté. Pán Bugár, pomaly ako, ako tí stredovekí pápeži bude od nás očakávať, príďte a pobozkajte mi prsteň. Potom nejaký ten pozmeňujúci návrh možno podporíme, keď sa nad vami zmilujeme.
My od vás neočakávame na základe toho, ako vás poznáme, že sa zmeníte. Ale chceme od vás, aby ste nám dovolili aspoň slobodne hovoriť, slobodne vás konfrontovať s tým, čo si o vašich názoroch myslíme či už my, alebo naši voliči. Chceme, aby sme mohli slobodne predkladať zmeny.
A dovolím si možno pri tej príležitosti iba upozorniť na to, že keď hovoríte, že však stačí čas pri prednesení pozmeňováku 20 minút každému schopnému poslancovi, tak myslím, že na tejto schôdzi a bola to, myslím, že konkrétne kolegyňa Veronika Remišová predkladala pozmeňovák, ktorý, áno, dlho sa číta, ale vzhľadom na to, že rieši mnoho, mnoho vecí, v tom prípade to, myslím, že bol zákon o hazarde, sa nedá vysvetliť za 20 minút. Jednoducho naozaj sa to nedá.
Na tejto schôdzi sme zažili rozpravu o štátnom rozpočte. Áno, nie sú tu parametre poslancov typu Ivana Mikloša, ktorí naozaj pri rozprave o štátnom rozpočte boli schopní mať jedenapol – dvojhodinové prejavy a naozaj každé jedno slovo k veci. Ale ja pevne verím, že takí poslanci tu postupne vyrastú alebo v budúcnosti prídu, ale aj mnohé z tých prejavov, ktoré zazneli pri tejto rozprave k štátnemu rozpočtu, boli omnoho dlhšie ako 20 minút a boli k veci. Samozrejme, neboli to od vás, neboli to od vládnych poslancov, lebo vy si myslíte, že plníte si vašu úlohu už iba tým, že hlasujete za to, čo vám sem z vlády príde. Ale týmto si trošku mýlite vaše poslanie, lebo parlament by mal kontrolovať vládnu moc a nie byť iba slúžkou vládnej moci.
Pán prezident ďalej hovorí, že v tejto súvislosti pripomína, že "podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt vo voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne a obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty."
Za túto časť a nasledovné slová som veľmi vďačný kancelárii pána prezidenta, lebo upriamuje práve pozornosť na to, čím by sa takáto novela rokovacieho poriadku zaoberať mala a ukazuje, krásne vyzlieka Andreja Danka donaha a ukazuje, že cisár je nahý. Lebo Andrej Danko sa zaoberá doslova absolútnymi nepodstatnými hlúposťami pri práci Národnej rady, ale nezaoberá sa tým, čo v skutočnosti by mohlo skvalitniť prácu Národnej rady.
Pán prezident následne z toho upozorňuje na niektoré z problémov, ktoré v skutočnosti tu máme, a to je napríklad odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády. Zažili sme to v júni a, myslím, začiatkom júla. Boli dve schôdze, kedy bola naozaj mimoriadna okolnosť a chceli sme všetci o tom tuná z opozície s vami z vládnej koalície hovoriť. Áno, vtedy prepukla kauza Bašternáka a bolo to už pár mesiacov už potom, ale vrcholila kauza Bašternák a chceli sme vás konfrontovať s tým, že ako je to možné, že naďalej minister vnútra je ďalej ministrom, keď Robert Fico nám v minulosti opakovane sľúbil, že keď niekto, keď niekto, doslova povedal, do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu. (Rečník ukázal plénu ďalšiu vizuálnu pomôcku.) Pán premiér nám dal takýto verejný prísľub, aj svojim voličom, aj svojim nevoličom.
A my sme úplne legitímne a na základe ústavy chceli si uplatniť naše ústavné právo. Chceli sme zvolať mimoriadnu schôdzu, aby, samozrejme, prebiehala, nielen bola zvolaná, a chceli sme sa o tejto problematike a vážnej problematike na pôde Národnej rady ako najvyššej zákonodarnej inštitúcie na území Slovenskej republiky sa s vami ako vládnymi poslancami rozprávať a konfrontovať aj ministra vnútra, aj Roberta Fica, čo sa stalo, keď si nechce splniť svoj sľub.
Vy ste nám toto právo zobrali! Odročili ste rokovania o mimoriadnej schôdzi de facto donekonečna a prebehla až po troch mesiacoch. Toto je problém, ktorý tu máme. Ten, s týmto problémom by sme sa mali vysporiadať, lebo Národná rada naozaj má kontrolovať vládnu moc a nemá byť slúžkou vládnej moci. Vy ste urobili z parlamentu tým rozhodnutím, že ste poslúchli Roberta Fica, aby sa o nepríjemných veciach tu nerozprávalo, ste urobili z parlamentu rohožku, handru, špinavú handru, ktorú treba zobrať, zahodiť do koša a netreba sa zaujímať o jej názor. A pán prezident vás veľmi dobre a vhodne na to upozorňuje.
Taktiež upozorňuje na to, že máme dlhodobo problém s formalizáciou hodiny otázok. Vieme, akým spôsobom pristupujete k hodine otázok, čo by mal byť priestor v demokratickej spoločnosti na to, aby sa práve opoziční poslanci alebo zástupcovia opozičných strán mohli pýtať vládnej moci na nepríjemné otázky a museli na ne dostať odpoveď. Že príde, teraz už nemáte medzi sebou Kolesíka, ale vlastne je asistentom tuším niektorého z vás, pamätáme si, ako tu rozdával lístočky, koho treba voliť do správnej rady ÚPN a následne o tom klamal, že pozýval ľudí na oslavu svojej štyridsiatky, že príde asi nejaký Kolesík, ktorý vám porozdáva otázky, a všetci sa podpíšete de facto pod rovnakú otázku, dáte to do zlosovania, len aby ste takýmto spôsobom maximalizovali pravdepodobnosť, že pred vašeho pána predsedu Roberta Fica alebo niektorého ministra nebude vylosovaná nejaká nepríjemná otázka.
Úplne detinsky, trápne sa správate k mimoriadne dôležitému inštitútu parlamentnej demokracie a to je hodina otázok. Ale Andrej Danko nepovažuje toto za problém, lebo pre neho väčší problém je tic tac, ktorý si dá ktorýkoľvek opozičný poslanec, lebo to je ohrozenie parlamentarizmu, nie to, že vy si tu robíte handru z parlamentu.
Pán prezident vás rovnako upozorňuje na to, že neustále zavádzate a zneužívate nočné rokovania, aj keď nie sú opodstatnené. Jednoducho vám je téma odvolávania nejakého ministra alebo niektorá, ak sa nám náhodou podarí, čo sa nám vlastne ako opozícii zatiaľ nikdy pri vás nepodarilo, presadiť si mimoriadnu schôdzu pri nejakej závažnej téme, tak vy nám principiálne vždy odhlasujete, že rokovať sa bude proti noci, aj keď na to nie je absolútne žiadne opodstatnenie. A robíte to iba preto, lebo chcete sa zakryť, lebo si myslíte, že keď dáte nočné rokovania, tak novinári stratia trpezlivosť a už pôjde, niektorý pôjde spať vtedy, druhý vtedy a už tých nepríjemných správ, ktoré tu ako opozícia povieme, zaznie v médiách menej. Znova detinsky, hrubo a sprosto opovrhujete takýmto spôsobom rokovaním Národnej rady a parlamentarizmom, ktorý na Slovensku 27 rokov na Slovensku máme.
Toto je problém, ktorý by sme od vás očakávali, že budete riešiť v zmene rokovacieho poriadku. Že prídete s návrhom, že žiadne nočné rokovanie tu nebude, ak nebude nejaká mimoriadna okolnosť ohrozenia, vyhlásenia vojny, alebo čohokoľvek, mimoriadnej škody, ktorá Slovensku bude hroziť. Že budete rešpektovať právo opozície bojovať za práva našich voličov vyspatí a počas pracovnej doby. Toto by sme od vás očakávali, že takúto zmenu presadíte do rokovacieho poriadku, a toto by sme očakávali od Andreja Danka. Ale nie, pre neho je väčší problém, či si ja tu oblečiem tričko, že Andrej Danko je korunovaný zlodej alebo Robert Fico chráni zlodejov. To je omnoho väčší problém jako to, že vy si z parlamentu robíte rohožku. A permanentne a dlhodobo.
Pán prezident hovorí, že tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku, tak ako to vyplýva z ústavy a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady než ochranu efektívneho fungovania Národnej rady obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona. Pán prezident následne argumentuje aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.
A som veľmi rád, že aj z prezidentskej kancelárie bol potvrdený argument, ktorým sme vám opakovane argumentovali, že nepáchajte, prosím vás, toto donebavolajúce zlo alebo krivdu na opozičných poslancov, lebo keď podáme sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, tak ako opoziční poslanci uspejeme a ešte vy nám ako každému, ktorému bude upreté právo, budete musieť platiť odškodné za to, že ste nám upreli naše právo slobodne sa vyjadrovať. Ak nás tu ústavný právnik, ktorý chce byť ústavným sudcom, pán docent Kresák buzeroval za to, že si vymýšľame, dúfam, že po tom, ako sa náš argument alebo teda argumentácia alebo zdôvodnenie alebo argumentovanie týmto rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva objavilo v oficiálnom stanovisku prezidentskej kancelárie, že dúfam, že teraz si pán docent Kresák už konečne prestane šliapať po jazyku a prestane kryť protiústavnú novelu rokovacieho poriadku.
Času som si vyčerpal dostatočne a keďže chcem dať priestor aj druhým svojim kolegom a využijem aj svoj priestor v písomnej rozprave, nebudem prechádzať teraz celé stanovisko. Každopádne som veľmi rád, že pán prezident takéto stanovisko k vašemu náhubkovému zákonu prijal.
Vopred hovorím, že ak ho budete chcieť zlomiť cez koleno a budete chcieť poprieť ústavné práva opozície a násilím schválite svojou väčšinou alebo tyraniou väčšiny v tomto pléne tento náhubkový zákon, nebudem ho rešpektovať, lebo od nikoho nemožno chcieť, aby rešpektoval tyraniu, šikanu alebo útlak alebo popieranie základných ľudských práv. Opozícia alebo právo opozičného poslanca hovoriť a obhajovať názory svojich vlastných voličov patrí medzi základné ľudské právo a za takéto to uznal aj Európsky súd pre ľudské práva. Takže žiaden zákon, ktorý si na území Slovenskej republiky prijmete, nebude stáť nad ústavou, nebude stáť nad našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré máme. A preto vám hovorím, váš zdrap papiera rešpektovať nebudem, naďalej sa budem vyjadrovať slobodne, napriek tomu akákoľvek hrozba z vašej strany mi bude hroziť.
Viem, že tento zákon je namierený proti mne a môžme ho nazvať lex Matovič. Viem, že tento zákon je produkt mindrákov zakomplexovaného chudáčika, ktorý, bohužiaľ, nám dnes vedie najvyšší zákonodarný zbor – Národnú radu Slovenskej republiky. Mrzí ma, že takýmto spôsobom zastrašujete ostatných opozičných poslancov, ktorí, bohužiaľ, budú musieť skloniť hlavu pred vašou tyraniou, lebo nebudú chcieť ohroziť rodinné rozpočty ich rodín. Mňa tým nezastrašíte, moja sloboda je mi omnoho cennejšia ako váš zdrap papiera. (Potlesk.)

Ja by som si dovolil taký ústretový krok voči mojej opozičnej..., či... a koaličnej kolegyni Janke Vaľovej, že chcel by som ju upozorniť, že zrejme sa pomýlila pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu a mohla by mať z toho problémy.
Takže odporučil by som, aby sa prihlásila a povedala, že sa jej pokazilo hlasovacie zariadenie.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by zabezpečil, aby sme nemuseli každý jeden rok tu absolvovať či už skrátené legislatívne konanie, alebo prerokovávanie tohto návrhu zákona.
Predkladám tento návrh, neviem, štvrtý, možno piatykrát, v každom jednom roku sa snažím, aby sme prijali systémové riešenie, aby sme zmrazili platy dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovenskú republiku zadlžovať.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 329).
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I doterajší text znie:
Za § 29n sa vkladajú § 29o a § 29p, ktoré znejú:
"§ 29o
(1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15), plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g).
(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v období od 1. januára 2017 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15), rovnaké ako v roku 2011.
(3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa odsekov 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov; ich plat sa v roku 2017 určí podľa § 2 a 27.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
§ 4 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 29p
(1) Poslancovi, prezidentovi, členovi vlády, predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu patrí po prerušení obdobia podľa § 29o plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011, v prípade, ak za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka 1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15).
(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods.1 druhej vety sú po prerušení obdobia podľa § 29o rovnaké ako v roku 2011 v prípade, ak Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje (poznámka1a) o tom, že Slovenská republika dosiahla schodok rozpočtu verejnej správy (poznámka 15).
(3) Skončenie obdobia uplatňovania opatrení podľa ods. 1 a 2 vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Odôvodnenie:
Hlavným účelom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je stanoviť presné pravidlá pre výpočet platov ústavných činiteľov a zaviesť tak pravidlo, podľa ktorého budú platy politikov zmrazené na úrovni platov z roku 2011 od nasledujúceho roka až do obdobia, kým rozpočet verejnej správy nebude hospodáriť bez straty.
V súčasnej ekonomickej situácii by práve ústavní činitelia ako poslanci či ministri mali mať svoj plat naviazaný na hospodárenie štátu. Ak samotný štát vytvára deficit, čiže hospodári so stratou, je nemysliteľné, aby jeho predstavitelia - politici mali nárok na zvyšovanie svojich platov. V prípade, ak Európska komisia vydá rozhodnutie o tom, že Slovenská republika nehospodárila so stratou, a teda že politici sa správali zodpovedne k verejným financiám, t. j. finančným prostriedkom všetkých občanov, budú mať následne nárok na zvýšenie svojich platov.
Okrem zmrazenia platov politikov v tomto období sa zároveň navrhuje aj určitá poistka do budúcnosti pre prípad, ak by politici chceli opäť začať míňať viac, ako sú príjmy rozpočtu verejnej správy. V takom prípade by sa im na základe navrhovaného mechanizmu opätovne znížili platy a ďalšie náhrady na úrovni platov z roka 2011.
2. V čl. II v § 28e v poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
3. V čl. III v § 84f v poznámke pod čiarou k odkazu 40 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
4. V čl. IV v § 140f v poznámke pod čiarou k odkazu 74 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
5. V čl. V v § 32 v poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa za slová „§ 29o" vkladajú slová „a § 29p“.
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu."
Budem veľmi rád, ak po šiestich rokoch konečne, čo som v parlamente, parlament schváli tento návrh zákona, a platy zmrazíme dovtedy, dokedy politici neprestanú Slovensko zadlžovať. Divadlo, ktoré Robert Fico so svojou vládou, či už keď vládne sám, alebo teda s Bugárom a s Dankom, ktoré predvádzajú, že každý rok treba zmrazovať platy a prichádzame ako Ježiško pred Vianocami, ktorí myslia na ľudí, a teda teraz zmrazia platy, je dehonestujúce.
Tento rok, som rád, že Robert Fico klepol alebo dal po krížoch Andrejovi Dankovi, keďže je verejným tajomstvom, že Andrej Danko chcel spraviť tajnú dohodu s opozičnými aj koaličnými poslancami o tom, že keď nikto nebude dávať návrh na zmrazenie platov poslancov, tak sa platy odmrazia a zvýšia sa o viac ako 900 eur, to znamená o 26 %.
Som rád, ešte raz hovorím, že Robert Fico dal po krížoch Andrejovi Dankovi.

Kolega Hrnko to dnes tak zobral dosť osobne. Aj prvýkrát mi povedal, že niečo o tom vrahovi na rohu ulice. Čo som si teda zobral k srdci, lebo to budem používať na jeho predsedu.
Ale teda tak, že budem opakovať osobne alebo replika bude takisto osobná. Človek, ktorý opakovane zbožňuje Tisov fašistický štát, má nemá čo poučovať.
K Janke Cigánikovej a k Ondrejovi Dostálovi:
Janka, hovoríš, že keď nebudeme zmrazovať platy, tak dostaneme kvalitných ľudí do politiky, a teda tí potom prevezmú vládu. Ja si osobne myslím, že politika je trošku viac ako zamestnanie, je to poslanie. A charakter si nekúpiš, jednoducho nenakúpiš ho tým, že bude mať niekto o 300 eur vyšší plat, tak zrazu tu budeš mať, alebo o tisícku, že zrazu tu budeš mať kvalitnejších nejako zásadne ľudí. V prvom rade by malo ísť o kvalitných ľudí, ja som povedal príklad toho Daniela Lipšica. Jednoducho jeho si prachmi nekúpiš. On tú robotu tu dlhodobo robil v politike, hoci mal možno iba desatinu príjmu, ako by mal v súkromnej sfére, lebo jednoducho má iný hodnotový rebríček. A preto si myslím, že tú politiku zmenia práve s takýmito ľuďmi, ktorí pôdu a povedia si, že stačilo, bude 28 alebo 30 rokov po revolúcii, povedia si, že stačilo a obetujú sa možno pre to Slovensko a pôjdu to robiť, áno, aj za tieto platy. A ja takým ľuďom možno trošku viacej verím jako tým, ktorých sme tu teraz silou-mocou nakúpili za neviem aké, o pár eur zvýšené peniaze.
Keď hovoríte, že, aj Ondrej, aj Janka, že Sulíkov vzorec. Sulíkov vzorec je prekonaný, som vám povedal, že ten výpočet berie iba, alebo trestá poslancov alebo aj členov vlády do deficitu 3 %. Za súčasnej situácie vôbec nezoberie poslancovi nič, nedá žiaden trest.
Keď Ondrej hovorí, že nevie si predstaviť merať kvalitu práce ministra, máš tu ministra financií, ja si viem dať ministrovi úkol, že bude deficit pod nulou, alebo jednoducho ušetrí v našej spoločnej kase a dostane za to aj milión euro odmenu, vždycky sa nám to viacej oplatí, ako to nechať takto. (Reakcia z pléna.)