Videokanál poslanca

Myslím si, že ničím neprekvapil primitív, ktorý vedie Národnú radu, a chcel by som vás oboznámiť s tým... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega, toto je čo?!

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... čo predseda Národnej rady povedal predkladateľovi návrhu zákona, keď odchádzal od tohto pultu. Povedal mi: "Ty hovno". Chápete to? Andrej Danko, predseda Národnej rady, predkladateľovi návrhu zákona pri odchode od rečníckeho pultu povie "ty hovno", citujem. (Reakcia predsedu NR SR: "Klamete, v kuse klamete!"

Ďakujem za faktické. Ale chcel by som sa vyjadriť k faktickej poznámke podpredsedu, podotýkam podpredsedu Národnej rady pána Hrnčiara. To, ako formuloval svoju faktickú v spojitosti so mnou a s Veronikou Remišovou, bol vrchol parlamentného primitivizmu, ktorý by som tak očakával od Jána Slotu, od kapitána Danka, ale Andrej Hrnčiar dokázal, že je absolútne rovnaký primitív ako tieto dva kalibre.
Keď tu hovorí o tom, že pri Natálii Blahovej, veď však robila za 3-tisíc a čo tu ja sa sťažujem, že však robila normálne v noci jak všetci ostatní a čo to je, aký problém, že robila v noci, tak to je vidieť, že ako plytko dokáže tento človek rozmýšľať a zároveň primitívne. Lebo ak by ma počúval, tak by vedel, že ja som hovoril o tom, že Natália tu musela byť včera od rána od deviatej dodnes do rána do štvrť na deväť, čiže 23, skoro 24 hodín a dnes tu má byť znova ďalších 7 - 8 hodín, čiže viac jako 30 hodín v práci. Áno, má 3-tisíc eur plat, ale to neznamená, že nejaký arogantný primitív vo vedení Národnej rady a jeho podpredseda jej má prikázať, aby tu ako otrokyňa bola 30 hodín v kuse s hodinovou prestávkou. O tomto bol môj príspevok, a preto som sa zastal našich žien-matiek bez ohľadu na to, že či sú v koalícii alebo opozícii.
Rovnakou ženou-matkou je Veronika Remišová, ktorú primitív Hrnčiar tu odporným nízkym spôsobom urážal, lebo jemu to je normálne podvádzať svoju ženu. Ale takýto jazyk si naozaj vyprosím, lebo potom to bude aj naviac ako na faktickú poznámku.

Dovoľte, aby som začal tým, v podstate takým príkladom, ktorý sme všetci na vlastnej koži zažili. Pred pár hodinami, lepšie povedané, pred hodinou z tohto miesta odišla navrhovateľka Natália Blahová. V podstate chlapi vo vedení Národnej rady alebo vedení koalície, ktorá nám vládne, rozhodli, že bez ohľadu na to, že to je žena-matka s malými deťmi, bude pracovať proti noci a dohnali sme ju, že tu musela byť 23 hodín v kuse v práci. Zároveň sme odvolávali ministra Richtera, ktorý má na starosti ochranu zamestnancov a mal by zabezpečiť v prvom rade asi, aby tie ženy-matky, ktoré vychovávajú malé deti, mohli byť s tými deťmi doma v čase mimo práce. Nie, tuná hnusne politicky a chlapsky bezohľadne rozhodlo vedenie koalície o tom, že sa bude rokovať proti noci, a ženy-matky, či Natália Blahová alebo ostatné, či už v koalícii alebo v opozícii tu museli si odsedieť a bojovať 23 hodín v kuse. A teraz chceme od nich, aby tu boli dnes ďalej ďalších sedem, osem hodín. Čiže 30 hodín v kuse v práci s dvojhodinovou prestávkou včera na obed. Toto sme my, chlapi. Alebo s hodinovou prestávkou, áno, lebo včera bola ešte skrátená prestávka. Bohužiaľ, takto arogantne pristupujú mnohí aj zamestnávatelia voči svojim zamestnankyniam, hoci teda takýto rekord asi otrokársky veľmi málokrát robia. Myslím si, že to je veľmi zlá vizitka vedenia parlamentu, hlavne kapitána Danka, keď takýmto spôsobom chcel umlčať opozíciu, umlčať ženy-matky, nechať ich proti noci a nechať ich vystavených dileme, či teda pôjdu v noci za svojimi deťmi domov, alebo teda tu budú bojovať za odvolávanie ministra Richtera. Je to bezcitné, bezcharakterné, ale zároveň to je voda na mlyn práve tomuto návrhu zákona.
Týmto návrhom zákona chceme práve poukázať na úlohu matky v rodine. Všetci chlapi, je nás tu síce teraz málinko, lebo však, piatok doobeda, možno niekto ťažkú noc mal, tak keď si dáme ruku na srdce, a myslím si, že je veľmi málo výnimiek medzi nami, priznajme si, že naše ženy pre naše rodiny robia omnoho, omnoho viac jako my, chlapi. Čím viac detí zároveň rodina má a čím viac tých detí zodpovedne tá rodina alebo matka vychováva, tým viac venuje času svojej rodine. A prelomme konečne tabu hovoriť pri matkách, že ony sú v práci iba tých osem hodín. Nie, ženy-matky, starostlivé matky, ale aj ženy, ktoré sa starajú možno aj o bezdetné rodiny, ale určite o to menej, tie ženy-matky, čím viac zodpovedne vychovávajú detí, tým dlhšiu šichtu majú, pracovnú šichtu po oficiálnej pracovnej šichte.
Preto si myslíme, že ak hovoríme o zásluhovom alebo zásluhovosti v dôchodkovom systéme, mali by sme zohľadňovať nielen to, čo muži alebo ženy odpracujú v oficiálnej práci, ale aj v tej práci doma. Lebo my, muži, si zvyčajne ten čas viac podelíme tak, aby nám vyšlo aj na naše koníčky, záľuby, niekto na slovenskú hádzanú, to je jedno, ale jednoducho vždy v priemere matky alebo naše manželky sa starajú výrazne, výrazne viac o naše rodiny a hlavne o deti, ako sa staráme my, muži.
Preto je veľmi dôležité, aby sme zaviedli práve princíp zásluhovosti do dôchodkového systému, ktorý dnes túto prácu matiek po práci, čiže prácu pre rodinu a pre deti úplne ignoruje. To, čo tu bolo za socializmu, viete o tom, že ja som kritik socializmu, komunizmu a čohokoľvek alebo takého rovnostárstva, ale práve keď hovoríme o zásluhovosti v dôchodkovom systéme, mali by sme začať konečne posudzovať aj tú prácu, ktorú matky venujú štátu de facto, síce to venujú deťom, ale venujú to štátu, ako budúci platitelia daní tie detí budú, a odvodov, ktoré venujú v podstate v prospech našej spoločnosti.
Videl som štúdiu, ktorá v podstate napočítavala tú prácu matiek, keď zodpovedne vychovávajú deti, koľko približne matka vlastne strávi výchovou toho ďalšieho dieťaťa v rodine. Ono to v priemere, akože sa to nedá samozrejme pozerať na extrémne prípady, že neni dobré pozerať možno ani na jedno dieťa, ale ani nie už potom desať a viac, ale v priemere pri tom bežnom počte detí, povedzme si, okolo tých dvoch, troch detí, jeden, dva, tri detí to vychádzalo, že čo dieťa v rodine, to približne sedem pracovných rokov matka strávi navyše pri výchove tohto ďalšieho dieťaťa v rodine. Inak povedané, ono to približne hovorilo o tom, že prvé dieťa do rodiny je asi desať rokov výchovy navyše, čo vlastne matka pracovných rokov venuje pre to dieťa, v podstate navyše voči svojmu pracovnému času. Ďalšie dieťa vychádzalo nejakých šesť, ďalšie približne päť, päť rokov. Priemerka to, vychádzala sedem rokov pri tomto počte detí od jedna do troch. Čiže inak povedané, ak naša manželka alebo žena, ktorákoľvek na svete, ale povedzme si slovenská žena alebo na Slovensku, má jedno dieťa alebo má tie tri deti, tak mimo práce tých 45 pracovných rokov si odmaká 21 rokov mimo pracovného času, ktoré venuje týmto trom deťom, ktoré by inak venovala sebe alebo svojmu manželovi, ale jednoducho venuje výchove týchto troch detí. Táto práca v našom dôchodkovom systéme je dnes úplne ignorovaná.
A ešte raz hovorím, keď hovoríme o zásluhovosti, že dôchodkový systém by mal byť zásluhový, tak mal by zohľadňovať zrejme, čo ten-ktorý zamestnanec alebo teda občan Slovenskej republiky počas svojho pracovného života urobí, čo, aké hodnoty vytvorí. Čiže nielen. A dnešný dôchodkový systém pozerá len na to, čo tá žena-matka urobí u svojho zamestnávateľa, čo odmaká si za pásom ako predavačka, ako zdravotná sestra, ako lekárka, ale úplne ignoruje to, čo si odmaká žena-matka ako vychovávateľka, zodpovedná vychovávateľka svojich detí. A to je takisto devíza, obrovská, pre našu spoločnosť. Nielen to byť zamestnaná, produkovať nejaké HDP, hrubý domáci produkt, vyrábať nejaké tovary a poskytovať nejaké služby v svojej práci, ale aj vychovávať budúcich platiteľov daní a platcov odvodov. Ľudí, ktorí budú nám prispievať na dôchodky. Duplom by sme sa mali zaoberať na tento, alebo zaoberať týmto problémom v situácii, keď vieme, že dnes na jedného dôchodcu, Jožko Mihál ma opraví prípadne, keď budem trochu nepresný, ale ten pomer sa dramaticky teda mení, keď dnes na jedného dôchodcu možno robia... Koľko, Jožko? Dobre, Jožko je neochotný poradiť. (Smiech.) Dobre, dnes na jedného dôchodcu robí výrazne viacej zamestnancov, ako bude robiť za dvadsať, tridsať rokov. Inak povedané, my ako Slovensko stojíme nad obrovskou priepasťou, do ktorej môžeme spadnúť a do ktorej padáme, a je to, bohužiaľ, niečo, čo sa tak ľahko opraviť nedá. A to je to, že sa nám posledných 27 rokov od revolúcie rodilo extrémne málo detí. Áno, doteraz sme si mohli, keď sme boli nezodpovední a pozerali sme iba na ten krátkodobý prospech, tak sme si mohli hovoriť, že v podstate, dobre, však deti sa nerodia, stačí nám menej škôlok, škôlky môžeme predať, vyrastú tam činžiaky alebo možno nejaké fabričky alebo niekto to nejako vykšeftuje, budeme platiť menej rodinných prídavkov, menej učiteľom, menej škôl, ušetríme. Lenže sme neinvestovali a za 27 rokov od revolúcie sa nám narodilo 534-tisíc detí menej, ako by sa nám narodilo, ak by sme si udržali iba pôrodnosť z roku ´89. Vtedy sa rodilo ročne, alebo teda narodilo sa v roku ´89 79-tisíc detí. Za to obdobie tá pôrodnosť klesla až na úroveň niekde okolo 55-tisíc, v posledných rokoch je niekde teda medzi 55-, 60-tisíc. Každopádne za tie, za tie roky dokopy nám chýba viac ako pol milióna detí. Dodnes sme na nich šetrili, lebo sme neprispievali na ich výchovu, ani sme materskú nemuseli platiť matkám, ani rodičák sme nemuseli platiť matkám,
ani teda tie príspevky na škôlku, školu a podobne. Ale čo nás čaká v budúcnosti, že my jak tu pôjdeme na dôchodok, ale dobre, my s trojtisícovými platmi a niekto nakradnuté, ako asi nás nebude nejako trápiť, že kto nám bude prispievať na dôchodok a aký dôchodok bude vysoký, ale ten bežný pracujúci človek, ktorý pôjde za tých 10, 15, 20, 25 rokov do dôchodku, úplne legitímne otrčí, keď to poviem tak, ruku voči štátu a bude si zaslúžene pýtať, daj mi, daj mi dôchodok, však ja som matka, ja som 45 rokov platil na dôchodok, za chvíľku asi 50, 45 rokov som platil na dôchodok, prispieval som, chcem dôchodok, chcem dôstojný dôchodok. Len zrazu tu nebudú ľudia, ktorí by nám na tie dôchodky robili. Alebo inak, bude ich výrazne, výrazne menej ako dnes, tým pádom budú musieť výrazne, výrazne viacej prispievať, tým pádom ich to bude výrazne, výrazne viacej vyháňať zo Slovenska preč a nakoniec rodina, ktorá chcela byť spolu a rodičia porodili svoje deti, aby na starosť ich mali pri sebe, zistia, že síce sa momentálne tešia ako päťdesiatnici, že deti si našli prácu niekde v Anglicku, Nemecku, v Čechách, kdekoľvek, možno aj v Bratislave, ale keď budú sedemdesiatnici a budú potrebovať podať pohár vody, zistia, že tie deti im to cez ten skype alebo cez telefón niekde zo zahraničia, kam za prácou museli utiecť, asi nepodajú.
Toto je osud Slovenska, ktorý nás čaká. Hrozí, že zo Slovenska bude v dohľadnej dobe skanzen, kde zostanú žiť iba starí ľudia, lebo mladí ľudia odtiaľto zdrhnú, lebo nedokážu platiť tak vysoké odvody, aby prispievali na dôchodky svojich rodičov.
Druhý scenár je taký, že nie, že nebudú prispievať viac, že deti a budúcich pracujúcich nezaťažíme viac a budú platiť plus-mínus to isté čo dnes. Ale potom dôchodky budú výrazne nižšie, ako sú dnes. A inak povedané, že každý druhý dôchodca bude chodiť po smetiakoch vyberať nejaké odpadky, ktoré zostali.
Možno si myslíte, že straším. Nie, nestraším. To sú čísla, ktoré nezvrátime. Peniaze sa netlačia v Národnej banke podľa toho, ako prikáže pán premiér. Peniaze do dôchodkového systému nepritekajú podľa toho, ako pán premiér sa vyspí. Alebo kapitán rozkazom prikáže: vytlačte! Peniaze do dôchodkového systému pritekajú podľa toho, koľko ľudí pracuje, koľko odvádzajú odvodov a na základe toho máme kasičku, z ktorej môžme na dôchodky prispievať.
Preto je, si myslíme, veľmi dôležité udržať princíp zásluhovosti teda v dôchodkovom systéme, aby ľudia vedeli, že koľko tomu štátu dám, toľko sa mi nejak vráti, a zároveň a takýmto spôsobom ľudí motivovať k tomu, aby sa snažili tomu štátu viac dať. Ale zároveň teda poukazujeme týmto návrhom na problém, ktorý dnes v odmeňovaní alebo vo výpočte dôchodkov chýba alebo v dôchodkovom systéme chýba, a to je ohodnotenie práce ženy-matky, hlavne teda, ktorá svoje deti vychováva. A zodpovedne vychováva.
Čiže dovoľte, aby som povedal pár teda tých kľúčových pilierov, na ktorých tento návrh zákona stojí. Jeden som tu teda možno aj takýmto širším spôsobom vysvetlil, čiže odmeniť ľudí, hlavne ženy-matky, ktoré dieťa porodili, ale aj tých, ktorí prípadne dieťa mali v starostlivosti, čiže aj prípadne muža alebo teda niekoho, kto si dieťa osvojil, za každé jedno zodpovedne vychované dieťa, to znamená, s ukončenou strednou školou, odchodom do dôchodku o rok skorej.
Pri ťažko zdravotne postihnutých deťoch splnenie podmienky ukončenia strednej školy dieťaťa nevyžadujeme. Myslím si, že každý z nás uzná, že v takomto prípade by sme mali oceniť hlavne človeka alebo toho, kto sa o takéto dieťa stará. Znova je to na 99 % žena-matka, ktorá s tým ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom zostane, že toto dieťa nezverí do ústavnej starostlivosti, kde by sme ako štát prispievali výrazne, výrazne viac, a robí tú starostlivosť v podstate za štát, alebo za štát, jednoducho namiesto, namiesto štátu za výrazne, výrazne menej, v podstate za almužnu, s láskou dlhé roky. V tomto prípade ak sa matka stará o zdravotne ťažko postihnuté dieťa, do zákona sme nedávali podmienku teda dosiahnutia ukončenia strednej školy, úspešného ukončenia strednej školy.
Ak sa o dieťa, starala o viacej detí do úspešného ukončenia stredoškolského vzdelania, tak sme navrhli taký princíp, aby sa pomedzi týchto ľudí ten nárok rozrátal. Samozrejme, treba tam dať, aby to nebolo o tom, že teraz niekto sa staral dva dni, niekto tri roky a podobne, tak aby každý, každý mal ten nárok, aby sme zbytočne nezaťažovali Sociálnu poisťovňu vo výpočtoch, tak sme dali, že minimálna starostlivosť musí byť tri roky, a keď sa stará aspoň tie tri roky, tak sa proporčne rozráta medzi tých ľudí, ktorí sa o to dieťa starali. Rovnako teda sa týka návrh matiek, rovnako sa týka otcov, ak mali zverené dieťa do starostlivosti. V prípade, ak mali zverené do striedavej starostlivosti, týka sa obidvoch rodičov. V prípade, ak sa starali o zdravotne ťažko postihnuté dieťa, nevyžadujeme úspešné ukončenie stredoškolského vzdelania a v prípade, ak, ak si toto dieťa osvojili, tak takisto sa vzťahuje na osvojiteľov.
Ďalší dôvod, prečo tento návrh zákona predkladáme, je memento, ktoré máme k dispozícii zo štatistiky Eurostatu, kedy sa každá žena alebo teda slovenské ženy dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví. To je parameter, ktorý zohľadňuje alebo merá de facto kvalitu života v tej-ktorej krajine a, bohužiaľ, Slovensko je úplne posledná krajina zo všetkých krajín Európskej únie. A znova je to parameter, ktorým vieme merať tú kvalitu toho sociálneho štátu, ktorý nám tu SMER buduje už jedenásty či dvanásty rok, kedy slovenské ženy sa dožívajú iba 54,6 roka v priemere v plnom zdraví a ďaleko pred nami sú Rumunky, Bulharky. Čiže dožívajú sa v plnom zdraví výrazne viacej rokov ako slovenské ženy, slovenské ženy-matky.
Inak povedané, za súčasného stavu, kedy sa vek odchodu do dôchodku predlžuje v závislosti od nárastu strednej dĺžky dožitia, tak v podstate slovenské ženy v priemere odchádzajú do dôchodku a budú odchádzať do dôchodku, tak ako je dôchodkový systém nadstavený, zodraté a staré. Dôchodok by mal byť o tom, že keď niekto na dôchodok príde, tak si aspoň pár rokov užije a nielenže príde na dôchodok a celý dôchodok strávi v podstate u lekára a už iba čaká pomaly na smrť. Bohužiaľ, do tohoto ženieme naše matky. Tak ako som na začiatku hovoril, štatisticky vychádza, každé jedno dieťa, zodpovedne vychovávané v rodine, je záťaž na matku približne sedem pracovných rokov navyše voči pracovnej dobe, ktorú strávi v práci. Zjednodušene, keď tri deti vychováva, v práci strávi 45 rokov plus 21 rokov, to znamená, 66 rokov odpracuje. My jej však počítame dôchodok, ako keby odpracovala iba tých 45 rokov. Chlapi, podľa štatistík vychádza, že sa o deti alebo výchove detí a rodine venujú iba jednu tretinu z toho, čo venujú matky. Inak povedané, keď matka pri troch deťoch odpracuje 45 + 21 rokov, znova by som vám najradšej ukázal vizuálne pomôcky, ktoré nám kapitán zakázal, by sa to krajšie, krajšie hovorilo a ukazovalo, ale, bohužiaľ. Čiže keď matka si odpracuje 45 + 21, to je 66 rokov, chlap si odpracuje 45 + 7, to je 52 rokov. Štrnásť rokov si matka odpracuje v tej istej rodine viac ako jej manžel, obidvaja strávili plný počet rokov v práci, obidvaja majú tri deti, ale matka si odpracuje 66, manžel 52. Štrnásť rokov žene-matke v priemere nezaplatíme a v podstate im hovoríme, že máte rovnaké podmienky pri odchode do dôchodku. Lebo niekto si povedal, že treba rovnaké číslo a treba tu nejaký princíp zásluhovosti pri vychovaných alebo porodených deťoch, ktorý tu bol v socializme, zrušiť a nie je to správne, aby sme to držali ďalej. My si myslíme, že toto pravidlo je správne zaviesť znova do našeho dôchodkového systému, preto ho navrhujeme, aby sa zaviedlo, lebo to je spravodlivé voči matkám, je to zásluhové, a preto by to v dôchodkovom systéme určite malo byť.
Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona dokážete posunúť do druhého čítania, lebo v druhom čítaní máme potom pripravený pozmeňovák, ktorý by v podstate týmto matkám dával aj za každý ten odpracovaný rok, by im rátal do dôchodku, ako by ho normálne odpracovali, čiže by im priznával plnú výšku dôchodku, aj keď by vlastne išli o tie roky skorej. Čiže išli by o tri roky síce skorej, ale mali by plnú výšku dôchodku, ako keby tie roky strávili v práci.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý predkladáme, ktorým chceme vrátiť späť spravodlivosť do vymeriavania dôchodkov pre ženy-matky. Hlavne ženy-matky. Hovorím hlavne, lebo teda následne sa dozviete, že bude sa týkať aj teda ľudí, ktorí, aj iných ľudí, ktorí sa starajú o dieťa, a toto dieťa úspešne ukončí strednú školu.
Podstata nášho návrhu spočíva v tom, že chceme zaviesť späť do dôchodkového systému princíp, že prioritne teda hlavne matka, ktorá dieťa porodí, následne sa o dieťa stará tak, že ukončí úspešne strednú školu, tak za každé takéto vychované dieťa môže ísť o rok skôr do dôchodku. Tento princíp tu v obdobnej podobe bol v minulosti za čias socializmu, ale nebola tam podmienka úspešného ukončenia stredoškolského vzdelania. Túto podmienku dávame preto, aby teda sme predišli kritike, že chceme mnohodetným matkám, ktoré nevychovávajú zodpovedne svoje deti, umožniť, aby ešte skôr išli do dôchodku. Čiže áno, aj keď takáto matka bude mať desať, pätnásť detí, ale keď všetky nám ukončia úspešne strednú školu, alebo jej úspešne ukončia strednú školu, tak je to predpoklad, že toto dieťa sa chytí na pracovnom trhu omnoho väčší, že to nebude poberateľ sociálnych dávok, že bude prispievateľ do dôchodkového systému, a preto si myslíme, že táto žena za výchovu by mala byť odmenená.
Keďže som povedal ženy-matky, zároveň jedným dychom teda chcem dodať, že bude sa vzťahovať tento návrh aj na otcov, ktorí majú zverené dieťa do starostlivosti v prípade, ak teda či matka už zomrela alebo jednoducho dostali toto dieťa do starostlivosti z rozhodnutia súdu, lebo možno matka nie je dostatočne zodpovedná. Takisto ak rodičia majú zverené dieťa do tzv. striedavej starostlivosti, rovnako by sa tento návrh zákona na týchto ľudí vlastne vzťahoval. Každopádne ale v deväťdesiatich piatich percentách to budú hlavne ženy-matky, ktoré dieťa porodili a následne ho zodpovedne vychovali. Takýmto spôsobom by boli, myslíme si, že adekvátne odmenené.
Myslím si, že zatiaľ na úvod stačí a viac v rozprave, do ktorej sa týmto aj zároveň ako prvý hlásim.

Veronika, ďakujem veľmi pekne, že si ukázala ďalšie alebo zverejnila ďalší dôvod, prečo by minister Richter nemal byť na svojom mieste, lebo zneužívať bezbranné, malé bábätká na vlastný biznis a kryť tento biznis, lebo sú to nejakí stranícki kolegovia, to by minister jednoducho v žiadnom prípade nikdy robiť nemal. Vôbec nechápem potom aj tie reakcie a poprosil by som ťa, aby si si nič nerobila z reakcií bláznov, ktorí hovoria, a teda citujem pána Číža, že tým, že poukážeš na tento veľký problém, tak vlastne to je nejaký nový obor ľudskej bezcharakternosti, to je proste ľudský kanál, ako sa žena môže znížiť k takýmto hanebnostiam.
A ja si myslím, že skorej týmto pán Číž pomenoval to, čo ty si zverejňovala, lebo to je bezcharakternosť ľudská, zneužívať malé dojčatá. To je proste ľudský kanál, zneužívať malé dojčatá a to je zníženie sa k hanebnostiam, keď niekto zneužíva malé dojčatá a zneužívanie malých dojčiat kryje. Miesto toho, aby tieto deti mali od malička do vienka zasiate tú budúcnu starostlivosť, ten dobrý život, tak jednoducho využívame ich na biznis a za to, že to je stranícka kolegyňa, tak to kryjeme. Áno, to je ľudská bezcharakternosť, ľudský kanál a hanebnosti.
A najsmutnejšie je, že keď to hovoria ľudia, ktorí svoje dieťa odvrhli, a keď ich raz v potravinách stretol, tak povedali mu, že ho ani nepoznajú.

Jožko, ďakujem za hrnutie rozpravy a myslím si naozaj, že tá rozprava mala zo strany opozície hlavu a pätu, kvantum argumentov, voči ktorému sa koaliční poslanci len tak chabo, chabo bránili, a mi to veľakrát pripadalo jak také povinné jazdy aj od jedného kľúčového poslanca SMER-u, ktorý teda dostal tú právomoc vystupovať za klub. Ja som normálne mal pocit, jak kebyže našiel drevené želiezko, že teda niečo mu napísali, on to môže prečítať a celý je z toho vytešený, hoci tomu nerozumel, ale tak ako v ich prípade asi to nehrá nejakú zásadnú rolu. Ale každopádne nechcem zľahčovať vážne otázniky. Pri toľkýchto obvineniach stále jeden najväčší otáznik, prečo minister Richter toto zariadenie kryje, prečo ignoruje ako v podstate analfabet na túto problematiku rozhodnutie profesionálov v tejto problematike, to znamená rozhodnutie a názor akreditačnej komisie.
Osobne si myslím, že Richter bráni Čistý deň preto, lebo má špinavé svedomie, a to je dosť zásadné a mal by kvôli tomu zo svojho postu odísť.
Čo sa týka rozoberania kauzy pána Tománka, pardon, nieže kauzy, ale diagnózy, trošičku mám pocit, že tak skĺzame do roviny praktík kapitána Danka, ktorý je schopný zneužiť svoju pozíciu a loviť vo vojenských archívoch a zisťovať si na opozičných poslancov, že prečo neboli odvedení, a hrabať sa v ich zdravotnej dokumentácii. Skôr by som to zobral z druhej strany, že mali by sme trošku naozaj pozerať aj v tejto veci, aj keď Tománek môže byť čert, podľa toho, čo sme popísali, a nie človek na svojom mieste, ale jeho diagnózu by som nerozoberal, skorej znova pozerať na Richtera, prečo dovolil, aby takýto človek na takomto mieste bol.

Či návrh, ktorý predkladáme, zavádza do Zákonníka práce automaticky nárok pre zamestnancov na príplatok za prácu v sobotu 50 % a za prácu v nedeľu 100 %. Sme veľmi prekvapení, že po jedenástich rokoch budovania tzv. sociálneho štátu na Slovensku vláda Roberta Fica ani prvá, ani druhá, ani tretia tento príplatok pre zamestnancov do Zákonníka práce nedala, alebo teda neukotvila ho a naďalej necháva, aby sa zamestnanci museli doprosovať svojim zamestnávateľom, čo veľakrát nezvládnu vzhľadom na to, že v ich regióne je vysoká nezamestnanosť alebo sú znevýhodnení zamestnanci na pracovnom trhu. To znamená, že už sú možno po päťdesiatke alebo pochádzajú z iného etnika, alebo sú mladí, neskúsení, tak si netrúfnu vypýtať príplatok a tým pádom robia v sobotu, v nedeľu veľakrát bez akéhokoľvek príplatku.
Bolo tu spomenuté, že v niektorých fabrikách tieto vyjednávania majú na starosti odbory. A tam, kde odbory nie sú, jednoducho tí ľudia zostávajú napospas osudu a, bohužiaľ, veľakrát aj tam, kde odbory sú, vyjednajú iba symbolické príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu.
Možno aj niektorých z vás, ako keď sme vlastne s touto témou prišli, tak aj niektorí z vás, z poslancov SMER-u ste boli prekvapení, že to neni napísané v Zákonníku práce. Aj my sme boli z toho zhrození a naozaj úprimne priznávam, myslel som si, že to je automaticky jedna z prvých vecí, ktoré v Zákonníku práce sú. Ale počkám, kým tu pán Hrnko začne používať svoj zvonivý hlas a kým tu bude ticho. (Reakcia z pléna: Prepáčte, pán poslanec, že som vás vyrušoval svojou prítomnosťou, odchádzam.) Ďakujem pekne.
Takže boli sme prekvapení z toho, že toto základné ustanovenie, ktoré v moderných krajinách Európskej únie je automaticky zakotvené v Zákonníku práce, v našom Zákonníku práce chýba. Preto vás na túto chybu aj týmto návrhom zákona upozorňujeme. Pevne veríme, že vyhodnotíte, že je namieste ľuďom túto základnú ochranu poskytnúť aj v situácii, kedy nezamestnanosť na Slovensku klesá. Môžme si dovoliť takýto, v niektorom prípade mierny, niekedy možno výraznejší tlak na zamestnávateľov.
Na druhej strane, ak by zamestnávatelia v takejto situácii argumentovali, že nemajú na to, aby ľuďom priplatili za prácu v nedeľu a jednoducho budú argumentovať, že chcú naďalej ľudí platiť v nedeľu rovnako, ako v strede týždňa, tak si myslíme, že naozaj je na zamyslenie takéto podnikanie. Lebo toto je podnikanie, kedy z ľudí robíme otrokov.
A aby to nebolo iba také slovo do luftu, krásny, existuje štatistické číslo Eurostatu, ktoré hovorí, že slovenské ženy sa dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví zo všetkých žien v Európskej únii. Toto je číslo, ktoré hovorí o tom, že koľko rokov v priemere sa žena alebo chlap, chlapi sú na tom veľmi podobne, ale nie sú číslo jedna, ale myslím si, že sú druhí od konca, alebo druhí od začiatku. Čiže to je číslo, ktoré hovorí o tom, že v priemere koľko sa žena dožije v plnom zdraví. Je to definované naozaj nezávislými štatistikami, tá definícia toho plného zdravia. A je naozaj na pováženie, keď Bulharky, Rumunky sa dožívajú o 5, 6, 8, 10 rokov viacej v plnom zdraví, ako sa dožívajú Slovenky.
Jedna vec je to, vizitka zdravotníctva a rozkrádania, kde SMER pustil košickú zdravotnícku mafiu do zdravotníctva, ktorá z neho tuneluje ročne stovky miliónov eur. Druhá vec je dôsledok toho, že ženieme ženy do práce v noci za naozaj symbolický príplatok a naši ľudia, tuším, pracujú druhí najviac v noci z celej Európskej únie. A ženieme naše ženy, ale tak isto, samozrejme, aj chlapov ženieme do práce v sobotu a v nedeľu najviac zo všetkých krajín Európskej únie, robíme z nich de facto otrokov, lebo im ani negarantujeme príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu a garantujeme im iba jediný príplatok, a to je za prácu v noci 20 %.
Tak isto, ruku na srdce, kto si z vás myslí, že ten príplatok v Zákonníku práce je 20 % z ich mzdy? Ak by sme tu hlasovali tajne, verím tomu, že to bude, absolútna väčšina z vás si myslí, že dnes v Zákonníku práce nočný príplatok je 20 % z priemernej mzdy zamestnanca. Čuduj sa svete, v Zákonníku práce je napísané 20 % z minimálnej mzdy.
Čiže keď je priemerná mzda zjednodušene 900 eur, minimálna polovička z toho, keď im garantujeme, zamestnancom, príplatok 20 % pri nočnej práci, 20 % z minimálnej mzdy, de facto ten zamestnanec, ktorý robí za priemernú mzdu 900 eur, má iba polovičný príplatok. To znamená 10 % svojej priemernej mzdy. Keďže pri 900 eurách, znova by sa mi teraz tu zišli vizuálne pomôcky, aby ste to lepšie videli, ale kapitán zakázal, takže budeme si to jako opice tu ukazovať prstami. Takže keď máme 900 eur priemerný plat, garantujeme im 20 % zo 450, tak v podstate im garantujeme iba 10 % z 900 eur, príplatok za nočnú prácu. Čiže takto máme Zákonník práce, čo by mala byť Biblia sociálnej demokracie na ochranu práv zamestnancov, že pri nočnej práci okrádame zamestnancov, za 10 % ženieme ľudí, aby išli robiť v noci a v sobotu a v nedeľu nám je jedno. Jednoducho negarantujeme im žiaden príplatok a prepáčte, naozaj odpustite si tie neoliberálne teórie, že však nechajme to na zamestnancov, nech sa dohodnú. Potom by sme mohli povedať, že zrušme minimálnu mzdu, nech sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú. A potom v tých hladových dolinách, kde Robert Fico tvrdí, že sú takí rozmaznaní nezamestnaní, že nechcú robiť ani za 1 300 eur, potom by tam tí ľudia robili asi za misku ryže.
Čiže je na mieste v niektorých veciach ľudí chrániť a niekde dať priestor voľnému trhu. A tak ako je na mieste, aby bola garantovaná minimálna mzda hlavne pre tých slabších, na ochranu tých slabších, tak takisto je na mieste, aby sme garantovali príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu práve z pohľadu tých slabších.
Ten, kto je na koni, ten, kto si môže vyberať zamestnanie, ktoré len chce, o ktorého sa zamestnávatelia pobijú, toho náš príplatok nezaujíma, lebo on si vyrokuje možno ešte vyšší, ako navrhujeme. Ale tí ľudia, ktorí sú z znevýhodnených skupín, a to sú hlavne ľudia päťdesiatnici, tak pre zamestnávateľov mnohých, ako som to aj povedal, zamestnávateľ sa pozerá, päťdesiatnička, to už neni ani mladé, ani pekné, hoci sú pekné a povedzme si, že pohľadu dožitia aj mladé. Ale jednoducho tak to na nich pozerá a chce radšej zamestnať mladé nejaké dlhonohé 20-ročné dievky, tak áno, tie päťdesiatničky sú znevýhodnené.
Takisto aj chlapi sú znevýhodnení, keď majú pred dôchodkom a už tí zamestnávatelia nejako otáčajú nosom a nechcú príliš, príliš týchto ľudí zamestnávať a vymýšľajú si všetky možné výhovorky. Takisto mladí ľudia vstupujúci na trh. Takisto, áno, tí Rómovia, ktorí sa premordujú cez tie všetky prekážky, ktoré v osadách majú a nakoniec vstúpia na ten pracovný trh, chcú ísť, ukončili si tú učňovku, chcú tam ísť, oni si netrúfnu v takej situácii vypýtať príplatok za tú sobotu a nedeľu.
A práve o týchto ľuďoch z hladových dolín, slabších, z etnických skupín, teda znevýhodnených alebo vekovo znevýhodnených, invalidov, títo ľudia potrebujú ochranu v Zákonníku práce explicitne napísanú, a preto navrhujeme, aby tam bolo explicitne napísané: ak pracuješ v sobotu, máš nárok na 50 % zo svojej, ale nie, ako je napísané pri nočnej práci, z minimálnej mzdy, ale 50 % navyše zo svojej priemernej mzdy. A ak pracuješ a núti ťa zamestnávateľ, alebo chce od teba, aby si pracoval v nedeľu, tak máš zo Zákonníka práce priamo nárok na príplatok 100 % zo svojej priemernej mzdy. Takto je to spravodlivé, takto je to ľudské, takto je to sociálne, takto je to kresťanské. Lebo kresťanská politika je v prvom rade o sociálnej náuke.
Ježiš Kristus bol prvý socialista, či sa vám to, socialisti milí, páči alebo nepáči. Lebo Ježiš Kristus vždy chránil tých slabších, tak v tomto prípade skúste ich chrániť aj vy. Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte, lebo je spravodlivý.

Anka, presne ten, ten moment, 54 a pol roka, alebo tento fakt, že slovenské ženy sa dožívajú zo všetkých európskych žien najmenej rokov v plnom zdraví, čo je parameter, podľa ktorého sa v modernom svete dá merať kvalita zdravotníctva, ale aj pracovných podmienok v práci. Práve to, že sme v tomto parametri tým neblahým rekordmanom, je dôsledok toho, že po prvé, najviac našich ľudí pracuje v nedeľu, robia za veľmi nízke platy, nedoprajeme im žiaden príplatok a nakoniec výsledok je, že áno, naše ženy sa dožívajú najmenej v plnom zdraví a najviac pracujú v nedeľu a ešte o nich, o tých ľuďoch, ktorí nemajú prácu, ešte pán premiér hovorí podľa mňa nehorázne lži, keď hovorí, že sú natoľko rozmaznaní, že nechcú pracovať ani za 1 300 eur.
Čiže ja mám taký pocit, jak keď včera sme tu videli také salto mortále, kedy SMER, SNS alebo Fico s Dankom, ktorí vždy hovorili o tom, že sa amnestie zrušiť nedajú a bolo by to nemorálne rušiť takéto niečo, bol by to právny suterén, zrazu urobili kotrmelec, ale aj tu v tejto veci ľudia, ktorí majú plné ústa ochrany zamestnancov, nakoniec robia všetko pre to, aby zamestnancom hádzali polená pod nohy a aby v skutočnosti, keď môžu, aby im vôbec ani nepomohli. Lebo tu vôbec nebolí napísať do Zákonníka práce a nadstaviť také základné pravidlo, že keď raz chce odo mňa zamestnávateľ, že mám pracovať v nedeľu, že budem mať dvakrát viac, ako v bežný deň. Alebo keď v sobotu, tak bude mať o polovičku viac, ale títo ľudia sa dlhodobo tomu bránia, a tým pádom mám pocit, ako keby aj v tomto robili také salto mortále, že síce akože im záleží na ľuďoch, ale v skutočnosti na nich kašlú.

Erika, naozaj mi je smutno a hlavne chcem reagovať na to, čo si hovorila o pánovi Machynovi, ako teda v podstate najväčšom odborárskom bossovi na Slovensku, lebo naozaj mám pocit, že SMER toto ustanovenie a tento nárok nechce dať do Zákonníka práce preto, aby vlastne odbory mali nejaké opodstatnenie. Lebo ak by SMER napísal priamo do Zákonníka práce, že ľudia majú nárok na 50 a 100-percentný príplatok za prácu v nedeľu a v sobotu, áno, ďalší argument, prečo možno tí ľudia tie odbory nepotrebujú, ale na druhej strane je zvrátené, keď šéf odborov v podstate povie, že jeho nezaujímajú ľudia, ktorí nie sú v odboroch. Ja si myslím, že títo ľudia by mali bojovať za všetkých zamestnancov, bez ohľadu na to, či v odboroch sú alebo nie sú a takéto základné ustanovenie by mali v prvom rade lobovať v SMER-e, v tripartite a teda u tých sociálnych partnerov, kde sa stretajú, aby to presadili vlastne do zákonníka, priamo do Zákonníka práce.
Lebo to, že na Slovensku je 21 % ľudí pracujúcich v nedeľu, je práve dôsledok toho, a že sme rekordmani v rámci Európskej únie, práve dôsledok toho, že my ukazujeme Zákonníkom práce, že vlastne nedeľa je rovnaký deň ako streda. Ale potom naozaj, dnes je štvrtok a ja sa teším na zajtrajšok, že je piatok, že bude v sobotu a v nedeľu víkend. A prečo sa teda tešíme na ten víkend? Tešíme sa preto, lebo vlastne tešíme sa na úplne rovnaký deň, ako je v strede týždňa? Nie. Tešíme sa preto, lebo v sobotu a v nedeľu si od tej práce môžme oddýchnuť. Ale my keď nedáme priamo do zákonníka ochranu príplatok, lebo samozrejme, že keď niekto bude musieť zaplatiť zamestnancovi v nedeľu 100 % navyše, tak asi niektorí tí zamestnávatelia si to rozmyslia a doprajú ľuďom voľno v nedeľu. A v takom prípade aj poklesne práca v nedeľu a nebudeme rekordmani v tomto zlom parametri.