Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.6.2018 o 15:37 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 15:37 - 15:39 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Kolega Pčolinský, kolega Klus, hovoríte, že príklad Švajčiarska nie je moc vhodný, lebo tam je už nejaká dlhšia tradícia. Kolega Pčolinský doslova povedal, že tam je taká iná mentalita. No a čo my sme, akože my tu na vozoch chodíme? Alebo neviem, sme v 21. storočí? Používame internet, používame laptopy, mobily, s autami chodíme, chodíme do školy, myslím, že sa normálne celkom aj stravujeme. Myslím, že mohli by sme trošičku viacej veriť našim ľuďom. A použiť príklad spoločnosti, ktorú tie referendá nezhumplovali, ale jej pomáhajú rozvíjať sa, si myslím, že práveže bolo vhodné. Som používal príklad štátu, v ktorom tie referendá ten štát dlhodobo spravujú, a chcel som ukázať, že tá dlhodobá správa toho štátu prostredníctvom referend tomu štátu z dlhodobého hľadiska vôbec neublížila, ale mu pomohla. Čiže použiť pozitívny príklad na to, aby ste, aby som motivoval ostatných, alebo aj vy v živote použijete pozitívny príklad na to, aby ste motivovali vaše dieťa, aby chodilo do školy, ale ukážete mu nejakého úspešného vedca, úspešného podnikateľa, čiže ukážete mu niečo, naozaj čo už, čo je, čo je rozvinuté, neukazujete mu nejaký príklad jeho spolužiaka, ktorý včera začal chodiť do školy a včera sa začal dobre učiť. Ukážete mu naozaj to absolútno, ktoré chcete, aby postupne sa možno k tomu aj on dopracoval. Takisto som použil aj ja tento príklad toho Švajčiarska.
Pán poslanec Kresák, mrzí ma, že keď poviete o predkladateľoch, to znamená, skoro všetkých ľuďoch na našom klube, že sme neseriózni a že to je taký lacný populizmus. Ja si myslím, že neseriózne je ako koaličný poslanec a budúci kandidát na sudcu Ústavného súdu uzatvárať zmluvu s ministerstvom financií na 300 eur mesačne, na 90-tisíc eur do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 15:03 - 15:29 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Takže, kolegovia, kolegyne, tak ako som povedal, v Ústave Slovenskej republiky, ktorej sviatok každý rok 1. septembra spoločne slávime, tak už v druhom odseku, čiže u na tej prvej strane, keď si ju otvoríme, tak je napísané, že ľudia si môžu alebo občania Slovenskej republiky si môžu spravovať veci verejné priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov. Nikde to nenájdeme napísané, že jedna z týchto možností je menejcenná a ľudia jednoducho by mali uprednostňovať voľby pánov poslancov a pani poslankýň. A to právo spravovať si verejné veci priamo, čiže prostredníctvom referenda, že to by mali využívať iba kedy-tedy, keď im páni poslanci dovoľujú. Lenže keď sa potom pozrieme aj napríklad na posledné zmeny zákonov, ktoré upravujú vlastne volebné pravidlá, tak keď my sme chceli teraz organizovať referendum, pozeráme, že kde tam je niekde, pravidlá pre kampaň do referenda, žiadne. Pravidlá pre kampaň do Národnej rady, kampaň do Európskeho parlamentu, pre voľbu prezidenta, pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, o všetkom pravidlá v zákone sú, ale akosi pravidlá pre kampaň pre referendum žiadne. Aj z toho je vidieť, že vtedy minister vnútra Kaliňák aj celá vládna moc, SMER, ktorý nám počas druhej Ficovej vlády vládol sám, sám jediný, tak úplne ignoroval toto právo ľudí na referendum a ani tie základné predpoklady na kampaň do volebných zákonov nedal, lebo si povedali, že však to nejakým spôsobom budeme paralyzovať a budeme sa tváriť, akoby to tam nebolo. A výsledkom toho je, že za históriu Slovenskej republiky sa konalo 8 referend a len jedno jediné bolo platné.
Čiže my si formálne do druhého odseku ústavy rovno napíšeme alebo článku ústavy napíšeme právo veci spravovať priamo a prostredníctvom volených zástupcov, čiže voľbami, dáme to tam do roviny, že to sú úplne dve rovnaké možnosti pre ľudí, ale v skutočnosti, za celý čas existencie, za 25 rokov existencie Slovenskej republiky sme ľuďom nevytvorili žiadnu možnosť, aby sme im zjednodušili možnosť si uplatniť svoje právo pri referende a aby sme urobili nejaké kroky, aby referendá ľudia viacej chceli využívať pri správe vecí verejných. A mám z toho pocit akoby politikom zachutila moc. Momentom, jak sa stanú zvolení, tak začínajú mať už na ten druhý, tretí deň pocit, že im aj kľučka hovorí, dobré ráno, pán poslanec, pani poslankyňa, ako sme sa vyspinkali, do ružova dneska. A zrazu poslanci si začínajú uvedomovať, že to je dobré byť poslancom a vlastne my sme tá elita národa, my by sme mali rozhodovať a my sme tu vlastne v takej tej našej slonovinovej veži a my sme majitelia pravdy. Čo by tí ľudia, prosím vás, hlúpi, mali rozhodovať v nejakom referende? Však to by im ešte ublížilo. A preto výsledok je taký, že za tých 25 rokov žiadny krok zo strany politikov, aby sme ľuďom zjednodušili možnosť uplatniť si svoje právo na referendum.
Možno taký príklad toho, ako, by som povedal, až zhubným spôsobom niektorí politici berú ten pobyt v politike na to, že si zrazu myslia, že môžu až vytvárať morálku a že niekedy aj zvrátené veci považujú za morálne, je to, že stalo sa to plus-mínus tu v roku 2010, keď sme sem prišli štyria na konci kandidátky SaS, tak sme si tu cítili ako Alenka v ríši zázrakov, o ničom sme nič nevedeli. A tuto bol taký ujo jeden, volal sa Hort, podpredseda parlamentu, myslím, že SDKÚ, tak nejako sa k nám mal, tak sme sa mu prihovorili a on potom teda nám vysvetľoval, jako to teda tie kancelárie sú, jako sú asistenti a potom sám od seba tak spontánne, že: ´Buďte vďační Bohu za to, že ste sa stali poslancami; lebo viete, jak to je super? Minulý týždeň mi volá kamarát, že polroka čaká v Ružomberku vo vojenskej nemocnici na operáciu srdca. Prosím ťa, Milanko, nevedel by s tým niečo spraviť? Povedal som sekretárke, nech zavolá riaditeľovi, zavolala, na druhý deň bol operovaný. Viete, koľkým ľuďom som ja takto pomohol?´ Ja som si skoro odpľul pred ním. Ten človek si vôbec neuvedomoval, že koľkým ľuďom ublížil, ktorých predbehol v tom poradovníku. Ale nie on pomohol, on vlastne to nemorálne si sám pre seba povedal, že to je vlastne morálne.
A toto je chyba politikov, toto je chyba tých, ktorým zachutí moc, ktorí sa dostanú na takéto miesta a miesta obdobné. Niekomu stačí aj obecný úrad a miestne zastupiteľstvo v Hornej Dolnej, ale zrazu on je majiteľom pravdy. On je schopný pretransformovať nemorálne na morálne a prezentovať to a tváriť sa, že čo mu vlastne niekto vyčíta, že on sa nemorálne správa. A občania a ľudia sú už niekde inde. Už sú občania druhej kategórie a potom dôsledok je taký, že keď si politik, ktorému teda aj tá kľučka už vyká, keď zrazu on si prečíta v tej ústave, že čo ľudia by si mali spravovať svoje veci verejné priamo referendami? Ten hlúpy ľud na ulici? No to určite teda nie.
A to sa prejaví potom aj do postoja politických strán, tých štandardných politických strán, ktoré sa s tým chvália. Že jak teda dobre oni spravujú štát, že neurobia nič, aby ľuďom tie referendá zjednodušili. A ja mám taký pocit, že vlastne je to taká falošná hra na demokraciu, že do tej ústavy napíšeme síce to právo, ľudia, však v pohode, uplatnite si, máte právo na referendum, však zozbierajte 350-tisíc podpisov, ale tak poza bučky, poza pec sa tí politici potom chichúňajú, že: cha-cha-cha, aj tak vám nepríde 50 % ľudí. Akoby správa vecí verejných priamo štátom ubližovala a to sa snažíme aj tým ľuďom nahovoriť.
Len krásny príklad toho, že správa vecí verejných prostredníctvom referend štátu neubližuje, je príklad Švajčiarskej konfederácie. Tam si už viac ako 100 rokov ľudia povedali, že budeme si dôverovať a my ako masa ľudí, predsa keď budeme sa spoločne nabádať k tomu, že pome rozhodovať o dôležitých veciach v našom štáte, v našom spoločenstve a spoločne budeme zodpovední, tak Švajčiari si tú krajinu takýmto spôsobom spravujú. By som chcel nájsť toho blbca, ktorý by povedal, že vlastne sa im nejako nedarí. Myslím si, že každý z nás by chcel, aby zo Slovenska bolo raz Švajčiarsko, ktoré nám tu už párkrát niekto sľuboval. Títo ľudia si tú krajinu spravujú väčšinou sami prostredníctvom referend. Tej krajine neublížili, ale tá krajina je špičkou svetovou, ktorej môžme závidieť.
A ja dlhodobo zastávam názor, že takáto forma parlamentnej demokracie, kedy politické strany si vyberú pár pusipajtášov, ktorí im potom budú zobať z ruky, ktorí nevedia napočítať veľakrát do päť, ktorí získajú tristo krúžkov niekde v Hornej Dolnej, a to aj omylom, lebo jednoducho ho ani najbližší susedia, možno ani z vlastného domu ľudia nevolia, že takíto ľudia a kvalita takejto zastupiteľskej demokracie je omnoho horšia, ako by sme zverili správu vecí verejných samotným ľuďom, alebo robili náhodný výber s nejakým veľkým lasom na ulici a povedali by sme si raz za štyri roky, že hodíme laso a 150 ľudí, ktorí do neho padne, dáme do parlamentu.
Som naozaj hlboko presvedčený, že v stave, akým vyberá poslancov napríklad vládna strana SMER, SNS, MOST – HÍD, že to je absolútna väčšina ľudí bez svedomia, bez schopnosti sa postaviť za spravodlivosť, bez schopnosti sa postaviť proti bezpráviu. Omnoho lepšie by bolo náhodne vyberať kdekoľvek na ulici, hovorím, kdekoľvek na Slovensku. Áno, v tej rómskej osade by bolo lepšie, že tí ľudia by tu mali viacej svedomia ako mnohí z vás.
Preto si myslím, za tejto situácie, keď ľudia strácajú dôveru v politické strany, keď sa cítia príliš ďaleko od štátu, príliš ďaleko od správy vecí verejných, by sme mali ukázať ľuďom, že nám na nich záleží. Že nám nezáleží na vyjadrení ich názoru len raz za štyri roky, ale že chceme počuť ich názor kedykoľvek, kedy majú pocit, že politici zlyhávajú, alebo že politici neriešia nejakú dôležitú vec, na ktorej ľuďom záleží.
Ak by sme tu mali inštitút efektívny a teda sfunkčneného referenda, kde ľudia by vedeli, že teda, dobre, keď už máme vyzbierať 350-tisíc podpisov, vyzbierame, čo teda nie je málo, podotýkam, keď ešte musíte vyzbierať nejakú zásobu, lebo vždy sa nájdu nejaké sfalšované podpisy, takže povedzme 400-tisíc podpisov, tak aby v tejto situácii vedeli, a teda keď už to vyzbierame, tak potom to referendum aj reálne prebehne a je veľká šanca, že aj bude úspešné, alebo na ten výsledok sa bude prihliadať, tak verte, že o mnohých veciach by ľudia už dávno na Slovensku rozhodli. Dávno by ľudia prijali prostredníctvom referenda, keď sa teda pánom poslancom a poslankyniam nechce, účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Fico nám ho tu sľuboval v roku 2006, o tom, jako zbohatlíkom klepne po prstoch. V nedeľu som bol v diskusii s pánom Čížom a ten mi pripadal, jak keby že je v roku 2011, tak 7 rokov kebyže zostal niekde zamrznutý v čase. Lebo keď sa ho moderátor pýtal, že však ste to navrhovali, ako je možné, že to stále neni funkčné a nikto neprišiel o majetok, povedal: lebo Mečiar nedovolil, ani Slota nedovolil. Ale to, že vládli od roku 2012 do roku 2016, že tu mali 83 poslancov, že si mohli meniť takto každý jeden deň ten zákon a vyštrngať ho tak, že by každý zbohatlík prišiel, nemorálny zbohatlík prišiel o majetok, to né. On bol zamrznutý v 2011. roku, lebo Mečiar a Slota. A to, že tu štyri roky vládli sami, to nevadí.
A v takýchto situáciách by práve nastúpili ľudia, by si povedali: no tak počkať, Fico tu niečo sľúbil, mali by sme klepnúť skorumpovaným politikom po prstoch, podnikateľom, ktorí si, podnikateľom v úvodzovkách, ktorí si celý svoj podnikateľský úspech postavili na neplatení faktúr, napríklad. A ľudia by si povedali, že tak dáme si jednu otázku, účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, druhú otázku majetok, ktorý bol nadobudnutý z neplatenia faktúr druhým ľuďom, prepadá v prospech štátu a rozdelí sa medzi tých, ktorým faktúry neboli zaplatené napríklad, a ľudia by si tie problémy vyriešili. Ale nie, my radšej necháme 50-percentné kvórum, tým pádom vieme, že tie referendá úspešne nebudú, a ľudí necháme, nech sa naďalej trápia so svojimi problémami. A potom sú, áno, potom sú neriešené problémy, potom je 100 traktorov v Bratislave, potom sú farmári, čo som včera počul príbeh, ktorý ide PPA-čku a úplne zúfalý hovorí, ako je to možné, že mi niekto zoberie pôdu, tam sa mu teta vysmeje a povie, keď povie názov firmy, a tak to nie, to nevyriešite nič. Príde domov, šľak ho trafí a na druhý deň umrie. Jednoducho nemorálne správanie sa skorumpovaných politikov spôsobuje smrť mnohým ľuďom. A či sa to tým potom prisluhovačom páči, alebo nie, ale sú toho účastní.
Takisto keď dlhodobo tu niekto nerieši problém toho, že sa tu vo veľkom rozkráda štát, a príde novinár, ktorý na základe toho píše články a odhaľuje tieto zlodejiny, tak vy sa, páni a dámy vo vládnej koalícii, nemôžete tváriť, že to bolo nejaká nehoda, nejaká náhoda, že sa vás to netýka. Vy tento systém podporujete, vy tento systém udržiavate a tým pádom zlyhávate a ste rovnako za to zodpovední. Jasné, nikto z vás nezavolal vrahovi, počúvaj, tam to choď spraviť a toľko, toľko za to dostaneš. Ale udržiavate zhnitý systém, o ktorom potom ten novinár píše. Ak by ste ho neudržiavali, možno by písal o kultúre, možno by bol nezamestnaný, ale žil by. Žil by so svojou snúbenicou, dnes manželkou a možno by sa tešili na svoje dieťatko. Ten človek už nežije a snúbenica nežije. A vy mnohí si pred zlom, ktoré nám tu vládne, len zakrývate oči.
V takýchto práve situáciách, keď štát zlyháva, je veľmi dôležité, aby si ľudia mohli uplatniť právo z čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby si mohli spravovať veci priamo. Inak povedané, referendum alebo táto možnosť je akoby poistka voči nezodpovedným politikom. Keď voliči najprv to teda dajú, však nechcú, voliči si chcú žiť svoj život. Politici by mali robiť politiku. Čiže dobre, fajn, sú voľby, predtým kortešačka, prídu voľby, odvolia a povedia si, dôverujem, dal som hlas tomu, komu verím, páči sa mi jeho program a chcel by som vidieť teda, že to naplní. Ale keď ľudia zrazu majú pocit, že sa im politici postavili chrbtom, že ignorujú ich problémy a dobrí im boli iba pred voľbami, tak vtedy má nastúpiť možnosť ľudí si uplatniť svoje právo na referendum a na úspešné referendum, alebo platné referendum.
Ale dajme si sami sebe otázku. Keď niekto chce zmeniť niečo v našom zákonnom systéme, tak chceme od neho, aby prišlo 50 % ľudí. Ale pri voľbách do Národnej rady, ak by prišlo k najbližším voľbám aj 40, aj 30, aj 20 % ľudí, možno by sme si iba povzdychli, ale kto z nás by spochybňoval platnosť tých volieb? Asi nikto. A naozaj najviac do neba volajúci príklad sú voľby do Európskeho parlamentu, 2014. rok, myslím, že 13,04 percenta účasť. Čiže tam nám stačí 13, ale ľuďom povieme na referendum 4-krát viac, 50, lebo však predsa keď ľudia si využijú tú svoju poistku proti skorumpovaným politikom, alebo politikom, ktorí sa ľuďom otočili chrbtom, tak potom musia mať predsa aj politici poistku, aby tá poistka tých ľudí, to referendum, nakoniec neuspela alebo nebola platná.
Preto navrhujeme dva spôsoby, ktorými by sme zefektívnili a sfunkčnili referendá. Prvý je teda ten, aby sme spojili každé referendum s najbližšími celoštátnymi voľbami. Či už by to boli voľby do Národnej rady, Európskeho parlamentu, VÚC voľby alebo komunálne voľby do obcí a miest, alebo teda ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky za odvolanie prezidenta, čokoľvek. Jednoducho niečo, čo by sa dialo na celom Slovensku, aby sme spojili tie voľby v tento jeden termín. Výhoda jedna, tá, že teda dobre, nebude ľudí obťažovať viackrát, čiže s jednou špinou, okej, dajú to aj politikom, aj si odhlasujú veci, o ktorých sa ich niekto pýta, aký majú názor. A zároveň ušetríme kopu peňazí. Lebo keď bude dobrá vôľa, tak bez problémov to môže byť spojená jedna volebná komisia v jednej miestnosti, jedenkrát dám občiansky, dostanem lístky na voľby a dostanem lístok na referendum. A budem tam mať možno dve urny, do jednej hodím jedno, do druhej hodím druhé. Môže to byť skoro s minimálnymi, naozaj s minimálnymi nákladmi, ak by bola dobrá vôľa. Stačí, ešte raz hovorím, dobrá vôľa.
Druhá vec, ktorú navrhujeme, je, aby sme znížili účasť požadovanú na platnosť referenda z 50 percent na 25 percent. Myslíme si, že ak by 25 % ľudí prišlo k referendu, čo je stále dvakrát viac ako pri tých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, tak by sme mohli akceptovať rozhodnutie takejto veľkej skupiny ľudí. Dvadsaťpäť percent oprávnených voličov, to je niečo vyše milióna ľudí, niečo vyše 1,1 milióna ľudí, čo asi teda ten názor by bol hodný akceptácie.
Sú ľudia, ktorí si ale hovoria, že keď takýmto spôsobom by sme znížili kvórum, tak nám tu hŕstka fašistov rozhodne o tom, že Slovensko vystúpi z NATO a podobne. Neobávam sa toho. Nepodceňujem priemerného slovenského voliča a verím tomu, že ak by sme znížili kvórum a zároveň by sme všetky strany nabádali v tom prípade na účasť a na hlasovanie, lebo vtedy sa už neoplatí nabádať, že nechoďte, lebo je veľká pravdepodobnosť, že ľudí príde dosť, tak ľudia by k tomu referendu prišli a zodpovedne by rozhodli. A nejaká úchylná menšina by stále bola v menšine a by nám nič sa nestalo, ak by sme vlastne takto tú laťku znížili. A nazdávam sa, že nakoniec by to bolo ešte práve opačne, že zníženie toho kvóra by zvýšilo účasť na referendách, lebo dnes mnohí ľudia na referendum neprídu iba preto, lebo si povedia, že tá laťka je príliš vysoko, tak sa neoplatí ani rozbehnúť a skočiť. Ak tú laťku postavíme nižšie, bude to nabádať ľudí, aby mali záujem o veci verejné, lebo zúčastniť sa akýchkoľvek volieb, rozmýšľať, debatovať o politike, baviť sa o starostovi, poslancovi, ísť na referendum je v prospech každého z nás. Verím, že nikto z nás, ak to myslí so Slovenskom vážne, nechce, aby ľudia boli úplne apatickí a povedali si, dajte mi pokoj s politikou, dajte mi pokoj s referendami, ma nezaujíma, kto je premiér, kto je minister financií. Asi to by sme dosiahnuť nechceli. Čiže skúsme urobiť takýto symbolický krok – podanú ruku ľuďom a ukázať im, že nám na ich názore záleží.
Nič sa v podstate nezmení, lebo ešte raz, za takejto situácie všetci budeme stáť na jednej lodi. Nebudeme si robiť naprieky a nebudeme robiť naprieky akejkoľvek nejakej občianskej skupine, ktorá by vyzbierala na Slovensku podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda. Lebo robiť kampaň – a nechoďte a nezúčastnite sa toho referenda – by si pri 25 % už nikto netrúfol, lebo by to zrejme nebolo ani úspešné. Všetci by sme boli na jednej lodi, všetci by sme museli nabádať svojich vlastných voličov, choďte a v tejto veci rozhodnite miesto nás, lebo my sme neboli schopní rozhodnúť.
Možno niekedy by nám to padlo aj vhod. Pred týždňom, alebo kedy sme tu mali – nie? – hlasovanie, alebo teda pred mesiacom diskusiu o potratoch, interrupciách. Zrazu sme sa pomaly báli o tom rozhodnúť. Radšej sme povedali, že nie, ani nehlasujeme, aby sme sa nevyfarbili. Možno toto by boli situácie, kedy by sme si povedali, že v takýchto hodnotových otázkach je lepšie, aby rozhodli ľudia a nebudeme si to právo brať my, poslanci, my, vyvolení, ktorých nás tu niekto v nejakých voľbách zvolil. A mne by sa to páčilo omnoho viac, jako sa škriepiť tu na tomto mieste, ale podporiť verejnú diskusiu, pármesačnú, a na konci každý z nás, každá politická strana by nabádala svojich voličov: choďte a voľte podľa svojho svedomia, rozhodnite pri tých interrupciách tak, ako to vy cítite!
Nemalo by omnoho väčšiu legitimitu takéto rozhodnutie, ako rozhodnutie skupiny ľudí, kde sa niekedy tu vyskytne konzervatívna väčšina, inokedy liberálna väčšina, nebolo by to rozhodnutie stabilnejšie? Neukľudnilo by viacej tú atmosféru spoločnosti, ak by to rozhodnutie spravili si ľudia priamo v referende? Ja si myslím, že áno.
Čiže padlo by to vhod ľuďom, ktorí to cítia tak viac pre priamu demokraciu, padlo by to vhod každému demokratovi, ktorému by malo záležať na tom, aby ľudia chceli využívať svoje ústavné práva, padlo by to vhod každému, kto chce, aby ľudia sa zaujímali o veci verejné a aby politici nedemoralizovali záujem ľudí o veci verejné. Lebo tak ako sú dnes pravidlá pre referendum nadstavené, tak je to o tom, že ako kebyže chceme postupne tých ľudí zdemoralizovať, tak nestačilo vám ich osem, spravte si ešte dve, tri a potom vás to už definitívne prestane baviť. Lebo keď už ich budete mať na triku desať neúspešných, tak potom už prestanete pokúšať s takouto somarinou, a konečne to nechajte na nás, na nás vyvolených v slonovinovej veži, nás jediných múdrych, ktorých ste si zvolili.
Ja naozaj si myslím, že by sme tento krok urobiť mohli. A keď si zoberieme príklad z toho Švajčiarska, kde kvórum nie je, tak účasť v tých referendách je výrazne vyššia ako v našich voľbách, či už prezidentských a to nehovorím o europarlamentových alebo teda, hlavne teda voľbách do Národnej rady. Priemerná účasť vo Švajčiarsku na referendách je 83 % ľudí. A keď si pozriete alebo si vygooglite alebo si možno pamätáte niektoré otázky, o ktorých referendá v poslednej dobe boli vo Švajčiarsku, tak veľakrát tu boli, dosť ťažký populizmus o znížení daní a podobne, a tí ľudia odolali tomu pokušeniu. Jednoducho tá skupina ľudí, ktorej dlhodobo politici dali dôveru, aby rozhodovala o veciach verejných, tá skupina ľudí, ktorí sú v podstate všetci občania toho štátu, ktorý teda sú, ktorí už volebné právo majú, tak sa dokáže v takýchto situáciách bez problémov správať zodpovedne a nepodlieha populizmu. Mohli by sme sa vydať touto cestou a bol by som veľmi rád, aby ste takýto návrh zákona dokázali posunúť do druhého čítania.
Jasné, možno niekto bude mať obavu, že, hop-hop, počkať, 25-percentná účasť, tak to by potom možno niekto zorganizoval hneď referendum o predčasných voľbách. Keď chcete, dajme si výnimku, že nemôže byť referendum o predčasných voľbách alebo že na referendum o predčasných voľbách musí byť 50-percentné kvórum. Dajme to tam! Ale pri ostatných veciach prečo by nemohlo byť 25-percentné kvórum? Ak si myslíte a bojíte sa alebo že by sme sa báli všetci ako spoločnosť, že asi by bolo riziko teraz dať 25-percentné kvórum a naozaj by nejaký magor teraz si dal referendum o vystúpení z EÚ, tak vyčleňme rozhodovanie o našich medzinárodných záväzkoch, aby podliehalo 50-percentnému kvóru, a ostatné otázky, dajme 25-percentné kvórum. Buďme grandi voči tým ľuďom alebo zrušme to kvórum úplne! Takýmto spôsobom, možno aj kompromisným, ktorý by chránil teda nejaký ten, ten vyšší záujem a také tie naozaj dôležité otázky, môžme chrániť vyšším kvórom, ostatné otázky nižším kvórom a ľudia budú radi, že im konečne ukážeme aj z tohto miesta, že nám na ich názore záleží aj inokedy jako v čase volieb.
Ešte raz hovorím, bol by som veľmi rád, ak by ste dokázali takýto návrh zákona podporiť. A má také symbolické číslo parlamentnej tlače 1000. Čiže ono áno, v tých bodoch, ktoré tu pán kapitán robí, jemu sa to nejako tak vždycky podarí, že, tomu sa hovorí šikana, že návrhy od Matoviča dáva na samý koniec, aj keď boli podané skorej ako tie ostatné. Takže áno, tento návrh má číslo 1000, SaS 1029, ale kapitán, však na vojne sa to nosí, tá šikana, tak asi ho šikanoval niekto v tej kancelárii ministra, tak teraz si to odbíja na tých ostatných, ktorí sa brániť nemôžu. Je to, myslím si, nemorálne od predsedu Národnej rady, hovorím to aj z tohto miesta, aby to bolo v zápise pre, pre budúcnosť. Keď niekto si bude lustrovať, že čo to bol za úkaz ten Andrej Danko, tak aby vedeli ľudia, že hoci sa tu veľakrát hrdí, pýši s históriou SNS 150 rokov alebo nejakým Hurbanom, Hodžom a Štúrom, takže tým ľuďom ani len po špinu na pätách nesiaha. Títo ľudia by nikdy v živote nezneužívali svoje postavenie na to, aby odsúvali návrhy svojho najväčšieho kritika na koniec, lebo môžem, lebo terazky som kapitán.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 14:59 - 15:01 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Kolegovia, kolegyne, viac poviem v rozprave, do ktorej sa týmto aj ako prvý hlásim, ale ide o vlastne to, čo už bolo povedané, chceme zmeniť spôsob, akým si ľudia môžu vykonávať právo, ktoré im je dané už v druhom článku ústavy, a to je spravovať si veci verejné priamo. Lebo dnes akoby politikom záležalo len na to, aby si mohli spravovať veci verejné nepriamo prostredníctvom svojich volených zástupcov a potom štyri roky nám dajte pokoj, ale právo, ktoré im dáva už druhý článok ústavy, to znamená, právo na referendum, kedy môžu si prostredníctvom úspešného referenda prijať také zmeny, ktoré sa parlamentu nejako nechcú alebo parlament nejako nemôže prijať, tak tu im kladieme príliš veľké prekážky.
Takže navrhujeme, aby sa referendum konalo zároveň s inými celoštátnymi voľbami a aby postačovala len účasť 25 % oprávnených voličov, lebo keď uznávame napríklad voľby do Európskeho parlamentu, a v roku 2014 bola účasť 13 % a uznali sme ich a hovoríme, že boli demokratické a rešpektujeme výsledok, mali sme zvolených 13 poslancov Európskeho parlamentu, tak nerozumieme, prečo by sme nemohli akceptovať výsledok, keď príde napríklad 25 % ľudí k referendu, čo je každý štvrtý občan Slovenskej republiky, čo je skoro dvakrát viac ako pri konkrétnych teda tých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, ktoré uznávame a nikto nespochybňuje, že by boli nedemokratické alebo rozhodnutie voličov bolo nedemokratické.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 14:41 - 14:43 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Martin, ja mám tak trošku pocit, že tých našich ľudí, ktorí nám utiekli do zahraničia, o nich príliš slovenskí politici nestoja. Hlavne tí vládni a tí, ktorí to majú na svedomí, že možno 200-tisíc ľudí odišlo alebo utieklo do zahraničia, lebo jednoducho vedia, že to rozhodnutie volebné v ich prípade by zrejme nebolo v prospech tých, ktorí ich zo Slovenska vyhnali. Takže preto sa tvária, že tento problém tu nie je. A zároveň, keď prijať takéto nejaké riešenie, ktoré by uľahčovalo voľby zo zahraničia, bude vyžadovať určite aj odvahu od týchto ľudí, ktorí tú moc v rukách majú, lebo sú si veľmi dobre vedomí, že tie voľby spomedzi hlasov zo zahraničia zrejme v ich prospech dobre nedopadnú.
Na druhej strane je potom také ako naozaj až na usmiatie, že keď sa pozrieme na našeho južného suseda, ktorý robí všetko pre to, aby rozdával občianstva v okolitých krajinách aj ľuďom, ktorí nemajú vôbec trvalý pobyt v Maďarsku konkrétne, a snaží sa vlastne zohnať tieto volebné alebo rozdávať to volebné právo všade možne, kde sa len dá komukoľvek, kto sa prihlási k Maďarsku, je dosť v príkrom rozpore s tým, čo teda my robíme alebo ako my sa staviame k tým našim ľuďom, ktorí zo Slovenska odišli, k našim rodákom, ktorí teda odišli tam iba preto, lebo jednoducho niekto si povedal, že na Slovensku chce mať deň bohatší kráľov.
Takže ja by som bol veľmi rád, aby sme sa touto cestou vydali, aby sme našim zahraničným Slovákom, keď ich takto nazvem, tú pomocnú ruku podali, aby sme im ukázali, že naďalej o nich stojíme. Aj takýmto spôsobom, aby sme im povedali, že veríme, že raz sa vlastne na Slovensko vrátia. Lebo keď na nich dlhodobo kašleme, ani im to volebné právo nezjednodušíme, tak veľmi ťažko môžme mať nádej, že sem niekedy prídu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 20:34 - 20:36 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Pán poslanec Pamula, keď už ste také vyznanie voči mne urobili, ja aj voči vám a naozaj úplne úprimne, ja keď vás vidím, vy ste pre mňa také stelesnenie, by som povedal, takého človeka možno, ktorý to aj dobre myslí v tom SNS, ale, bohužiaľ, pri tom hlasovaní nerozmýšľa. Alebo jednoducho kryjete zlo preto, lebo si netrúfnete možno postaviť sa k tomu zlu, ktoré máte na čele vašej politickej strany a dupľom kebyže som od roku 1992, to znamená 26 rokov, členom tejto strany, tak by som bojoval za očistu strany od zlodejov typu Andreja Danka, ktorý sprivatizoval Lesostav Revúca s tatkom, za dva roky necelé vykradol 60 mil. korún a 200 ľuďom dodnes nevyplatil výplaty za posledné mesiace. Jednoducho takýto človek vám robí hanbu, aj tento strane, aj celej jej histórii.
A aj to, že vlastne potom si poviete, že, dobre, tak som súčasťou tejto partie, tak kryjem zlo. Ten, kto kryje zlo, sám zlo pácha v politike aj kdekoľvek inde. To si pozrite, to je v Trestnom poriadku a v tomto prípade, keď to dostaneme do úplne ľudskej roviny, keď budete mať dve deti alebo, neviem, koľko detí máte, keď jedno bude kryť to druhé, keď jedno urobí niečo zlé a to druhé bude o tom vedieť a bude to kryť, tak takisto je za to vinné. A vy ste v tom možno nevinne, však my sa pozdravíme aj na chodbe, ja si naozaj myslím o vás, že môžete byť aj dobrý človek, ale keď raz spolupracujete a kryjete zlo, sám ho páchate.
V tom, v tých Špačinciach som chcel ukázať ešte teda na jeden obludný biznis pani Matečnej, to sú tie sady, ktoré zase takisto tej istej biznisovej skupine okolo firmy REMPO dohodila, a teda okolo pána Druckera, 30 ha tam podpísala, to je 300-tisíc metrov štvorcových im predala po 50-, tuším -7 alebo -9 centov, čiže za 170-tisíc eur, a tie pozemky budú mať reálnu hodnotu 15 mil. eur.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.5.2018 20:21 - 20:31 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Zástupca predkladateľa mi povedal, že mám hovoriť hrdo, odborne a slušne, aby to asi pochopili aj v SNS. Áno, hrdo, odborne a slušne ste si dali na bilbordy a robíte drzo, odporne a nemorálne to, čo robíte, čiže rozkrádate Slovenskú republiku a ešte sa nehanbíte hrdiť, že ste vy tí hrdí národniari, Hejslováci, ktorým vám na Slovensku záleží. Ešte sa nehanbíte skrývať za skutočnú Slovenskú národnú stranu, ktorá vznikla v polovičke 19. storočia, a iba ste si privlastnili tento názov. Ale v ničom, v ničom nereprezentujete DNA, odkaz tých, ktorí svojho času pred skoro 200 rokmi Slovenskú národnú stranu zakladali.
Dovoľte, keďže som vystupoval už v prvom vystúpení a sám viem, že niekedy je dobré rozumieť aspoň trochu tej veci. Ja sám za seba priznávam, keď mi Martin Fecko ixkrát hovoril o reštitúciách, nerozumel som tomu. Vedel som, že to slovo existuje, vedel som, že sú to nejaké nároky, ktoré treba nejako uspokojiť, ale až pri kauze Drucker som sa do problematiky dostal a chcel by som využiť teda túto časť môjho vystúpenia, keďže v prvej som povedal pani ministerke to, čo som uznal za vhodné, to, aby som možno vysvetlil aj vám ostatným, aby ste pochopili obludnosť toho, čo pani ministerka Matečná so stranou SNS pácha a čo, bohužiaľ, každý, kto jej bude chcieť vyjadriť podporu, alebo nebude hlasovať za jej odvolanie, svojím pričinením alebo svojím hlasovaním kryje.
Svojho času tesne po 2. svetovej vojne alebo ešte možno aj niektoré tie nároky vznikali cez 2. svetovú vojnu, niekoľko desiatok tisíc ľudí zo Slovenska, viete, že bolo proti svojej vôli vyvezených zo Slovenska. Títo ľudia tu, jednoducho boli im zhabané majetky, niektoré sa arizovali, čiže sa prepisovali na nejakých druhých, tu je akože veľmi známe tuná z parlamentu, dovolím si pripomenúť pána Glváča, jeho dedo v Pezinku si napísal v roku 1941 žiadosť na okresný odbor nejaký Hlinkovej gardy, že má záujem o obchod toho Žida, neviem presne, ako sa volal, v Pezinku, dajte si do Googlu, prečítate si to, je to dosť obludné. Takže on napísal, že ten Žid ani za svet nechce ten obchod predať a ten Žid sa vyjadril, že jedine vtedy, keď ho k tomu prinúti zákon.
Potom v ďalšej žiadosti o rok neskôr napísal, že, ako zdôvodnenie, že prečo práve jemu Glváčovi by mali ten obchod Žida dať, tak napísal, že on ako Slovák chce ukázať, že dokáže lepšie spravovať ten obchod a to podnikanie bude v jeho rukách rozkvitať omnoho lepšie ako v rukách Žida. Áno, Hlinkova garda, alebo jak sa to vtedy volalo, HSĽS priklepla starému Glváčovi tento dom a v podstate aj dnes, keďže pán Glváč je jeho vnukom, si užíva tieto majetky ukradnuté starému Židovi.
Keď na to denník SME prišiel a konfrontovali pána Glváča vtedy, neviem, akú funkciu zastával, tak povedal, ale čoby, to my sme im ešte aj vyplatili za to nejaké peniaze a oni nám poslali z Izraela ďakovný list, obidve dcéry toho Žida, lebo aj dcéry, aj Žid ušli do Izraela. V skutočnosti, keď denník SME po tom pátral ďalej, tak zistil, že starý Žid v roku 1944 vyskočil z okna, keď pre neho druhýkrát prišli, že jednoducho musí do toho koncentráka ísť, lebo prvýkrát sa tomu vyhol, lebo mal nejakú výnimku. Ale po Slovenskom národnom povstaní už výnimky Nemci fašisti nebrali do úvahy, Žid vyskočil z okna, hoci teda vnuk Glváč tvrdil, že jak oni strašne Židovi pomohli.
Dobre, to bol príbeh o tom, že takto niektorí ľudia prichádzali o majetky, niektorí ďalší prišli jednoducho tak, že si ich zobral štát, a ďalšie majetky, o ďalšie majetky prišli ľudia, ktorí boli násilne vysťahovaní zo Slovenska, o ďalšie prišli kulaci, ktorí nechceli a sa spierali, o ďalšie prišli protištátne živly a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho komunisti znárodňovali. Týmto ľuďom sa zjednodušene pred 70 rokmi stala veľká krivda.
Keď prišla sloboda ´89, aj títo ľudia, alebo keď už medzičasom zomreli, ich deti a vnúčatá očakávali návrat spravodlivosti. Očakávali, že keď 40, 50 rokov nemali prístup k svojmu majetku alebo k majetku svojich otcov, mám, dedov a babiek, tak jednoducho ten majetok sa im vráti. Prijali sa zákony, áno, v tomto pléne Národnej rady o tom, že si môžu uplatniť reštitúcie, môžu napísať žiadosť a tak ďalej atď. Lenže ľudia písali, písali a jak do bútľavej vŕby iba niečo, svoje žiadosti, posielali a nič sa neozývalo.
Medzičasom prišli k moci politici, ktorí si povedali, že zo spoločného majetku ľudí si urobia vlastný biznis alebo biznis pre svojich vlastných ľudí. Áno, krásny príklad máme pani Matečnú, ale tých príkladov tu máme v histórii v minulosti o dosť viac. A potom postupne začali prichádzať kauzy ako Veľký Slavkov alebo kauza Čierna Voda, tam pán Glváč alebo, teda, pardon, jeho partnerka alebo firma napísaná na jeho partnerku, s ktorou doteraz žije, získala pozemok, zaplatila za neho 1,4 mil. korún, hop, šup, tralala, ktorý mal hodnotu 500 mil. korún. Nie dnes, ale pred 10 rokmi 500 mil. korún. Keď odrátame 1,4, zárobok 498 600 000 korún. Percentuálne ani sa mi to nechce počítať. Jednoducho tisícky percent.
Ale ako to teda funguje? Tí Židia v prípade, keď teraz zoberiem si príklad posledný pri biznisoch pána Druckera, toho slávneho ministra vnútra, ktorého, bohužiaľ, aj Andrej Kiska teda vymenoval a nechal sa ohlúpiť, že teda to bude garancia čistoty Pellegriniho vlády. Ten etalón spravodlivosti, čistoty a, neviem, ľudského prístupu k ľuďom, stačili tri tlačovky a chlapec si musel zobrať time out niekde v nemocnici a potom jednoducho hodil uterák.
Ten biznis v ich prípade fungoval tak, že bola stará Židovka 94-ročná, ktorá mala nárok, reštitučný nárok v Dolnom Trhovišti, v okrese Dolné Trhovište, na dedine, v Hlohovci. Obyčajná roľa, kde mala niečo posiate, medzičasom bývala v Izraeli, uplatňovala si nárok, písala na reštitučný, SPF, Slovenský pozemkový fond, jednu žiadosť, druhú žiadosť Matečnej, tretiu žiadosť. Nič, nič, nič. Až potom zrazu prišiel nejaký vybavovač, volá sa Marhula, aj Majský sa za slobodna volal Marhula, toto je trošku iný, a ten jej povedal, že keď to prevediete na mňa, ten váš nárok voči Slovenskému pozemkovému fondu, pokúsim sa vám to nejako tam vybaviť a ešte aj od vás ten pozemok odkúpim a nebudete mať s ním starosť. A takto to vzniklo.
Čiže máte nejaký nárok (rečník pre názornosť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu) na túto parcelu, ktorú vám teda buď za slovenského štátu zobrali, alebo komunisti zobrali, mala táto Židovka nárok alebo zrejme asi jej otec ten majetok vlastnil, keďže mala toľko rokov, tak možno aj ona, mala ho v Dolnom Trhovišti. Nie, nie, nie. Pýta si ho, pýta si ho, pýta si ho, 25 rokov nič. Potom príde nejaký pán Marhula, známy to zrejme pani Matečnej, lebo bol veľmi u nej úspešný, povie, že on jej to vybaví. Vybaví a namiesto toho, aby jej dali pozemok v Dolnom Trhovišti, alebo teda v katastri Dolné Trhovište, keď si pozrete kataster Dolného Trhovišťa, sú tam stovky hektárov štátnej pôdy, čiže pôdy Slovenského pozemkového fondu. Avšak to by nebol dobrý biznis, ne, dať, dať Židovke iba takú nejakú pôdu v Dolnom Trhovišti, takže keďže už Marhula vybavoval, tak namiesto toho dostane, sa dohodne s Matečnou, že namiesto toho Dolného Trhovišťa, vieš čo, dáš mi v Špačinciach. A najlepšie, daj mi to hneď v zastavanom území obce. Pozrite si územný plán od roku 2006, zistíte, že ten pozemok, ktorý (rečník pre názornosť opäť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu), tuto bolo, obyčajná roľa kilometer od dediny, tak zrazu je z toho pozemok, ktorý je rovno nakreslený v zastavanom území obce, určený na zástavbu, od roku 2006 zmenený územný plán.
Matečná, príde jej zmluva, však keď kamarát Marhula navrhol, vybavil, zatvorí oči zrejme a podpisuje, lebo však to je všetko v poriadku.
V normálnom štáte každý z nás, ak by sa skrýval raz za Boha a myslel by to s tým Bohom úprimne a prečítal by si, myslím, že Janko na to upozorňoval, prečítal by si to Desatoro, to siedme Božie prikázanie, že nepokradneš, tak sa zaujímam o to a logiku hľadám. Tak v Dolnom Trhovišti chceš roľu za 50-tisíc možno, teraz strelím, sumy vymýšľam, 50-tisíc, tak ja ti ale nemôžem dať takú istú veľkú roľu v Špačinciach v zastavanom území obce, ktorá je hodná 3 milióny, prepáč, prepáč, Marhula, si kamarát, ale ja ti môžem dať, tu je to hodné 50-tisíc, tak tu ti dám o to menšiu parcelu alebo dám ti teda v tom Dolnom Trhovišti za tých 50-tisíc.
Ale Matečná nestráži verejný záujem, Matečná stráži záujem svojich kamarátov, svojho predsedu strany, svojich mecenášov, oligarchov, sponzorov, ľuďom, ktorým sa potrebuje zavďačiť, a podpisuje takú zmluvu, že namiesto tohto málo cenného, nechcem povedať bezcenného, málo cenného pozemku, obyčajnej, naozaj obyčajnej role v Dolnom Trhovišti podpisuje pozemok v zastavanom území obce určeného na zástavbu v Špačinciach. No a, čuduj sa svete, na konci sa k tomu dostane pán minister Drucker.
To som ani vedel, že tak rýchlo skončíme. (Zaznel zvuk časomeru.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 20:18 - 20:20 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Kolega Budaj, zaujalo ma to prirovnanie s tým, s tým filmom Krstný otec, že naozaj oni, že vlastne aký je rozdiel medzi slušným človekom v obleku v nejakej funkcii a slušným človekom v obleku, ktorý zneužíva svoje postavenie na to, aby vlastne okrádal ľudí, ktorých zastupuje a pre ktorých by mal strážiť to verejné blaho, že, áno, jedni sú slušní a tí druhí sú mafiáni, je to mafia. A to, čo nám tu vládne, tak oni úplne krásne, dokonale spĺňajú všetky parametre mafie a aj v Trestnom zákone je napísané, že organizovaná zločinecká skupina, čo je po slovensky povedané mafia, má existovať dlhšiu dobu. SMER, SNS, MOST - HÍD, to existuje dlhšiu dobu. Má to mať viac členov. Ešte sa tým hrdia, že koľko tisícov členov majú. A tretia podmienka v Trestnom zákone je, že táto organizovaná zločinecká skupina je založená, ktorá existuje dlhšiu dobu a má viacej členov, je založená za účelom legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Všetky tri podmienky z Trestného zákona na definíciu mafie v slovenskom právnom poriadku krásne spĺňate a iba si o sebe myslíte, že ste slušní ľudia, ale v skutočnosti ste mafia, ktorá okráda ľudí tohto štátu o budúcnosť. Vyháňa mladých ľudí do zahraničia. Rozbíja, doslova rozbíja rodiny, kde dnes na Slovensku je 200-tisíc rodín, z ktorých deti museli odísť do zahraničia alebo matky chodia utierať zadky rakúskym dôchodcom a budúcnosť, nie práve ružovú budúcnosť týchto rodín, keď tí rodičia zostarnú, im nebude mať kto podať pohár vody, máte na rukách vy. Bude to na vašom svedomí a veľmi by som vám rád v tejto situácii pripomenul to siedme Božie prikázanie, keďže tak často sa tu odvolávate a skrývate za Boha, to siedme Božie prikázanie je nepokradneš.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 18:33 - 18:35 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Tak toto ale nie je o uletení. Podpredseda Národnej rady, ktorý vedie schôdzu, nemá čo nazývať poslanca, ktorému dáva slovo, akýmkoľvek pejoratívnym prívlastkom. Ničím. Má mu dať slovo. Jednoducho porušil rokovací poriadok, mal by byť za to potrestaný. Samozrejme, je to náš človek, nič sa mu nestane. Kebyže to spravím ja na jeho mieste, tak to by ste videli ten lynč.
Ale teraz sa vyjadrím k tomu, čo teda sa tu obhajoval tento podvodník z Martina. Hovorí, že predávalo mestské zastupiteľstvo, nie primátor. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, žiadny podvodník...

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čiže predávalo ho mestské zastupiteľstvo, nie primátor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
... lebo vám zoberiem slovo.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ako?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Žiadny podvodník.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Vy to môžte vyhodnotiť?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No prepáčte, ani vy to nebudete.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ale ja mám právo hodnotiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Vy žiadate, aby podpredseda vás takto neoslovil, a vy použijete takýto slovník?

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ale však ja vám teraz dokážem, že je to podvodník, hneď, nebojte sa.
Takže hovorí, že predávalo mestské zastupiteľstvo, nie primátor. Väčšinu v tom mestskom zastupiteľstve má svoju. To je taká detinská výhovorka jak malého chlapca, päťročného, na ihrisku.
A potom je úplne úžasné, ako sa priznal. Reagoval na to, že som povedal, že je vlastne zaviazaný Matečnej, lebo vlastne 1,1 mil. eur vybavil u nej dotáciu na hotel Impozant. A v tom, v tej reakcii povedal, a citujem: "Ja som sa opakovane vyjadril, že by sme mali dávať dotácie len na verejnú infraštruktúru, a nie na súkromné hotely." Chápete? Ja tu kritizujem, že on vybaví 1,1 mil. eur na súkromný hotel svojho spolupodnikateľa, a on povie, že však, áno, on predtým asi v predvolebnej kampani hovoril, že eurofondy len na verejnú infraštruktúru, čiže na cesty, cyklochodníky, rybníky, neviem čo, ale nie na súkromné hotely. Ale keď už je pri moci, tak vtedy vybaví kamarátovi 1,1 mil. od Matečnej a potom ju obhajuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 18:20 - 18:21 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
Lucia, chcel som ti iba vysvetliť, že keď si sa teda čudovala, že prečo podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar tak si dovolil vystúpiť a porušiť rokovací poriadok, kedy mi slovo ako poslancovi dal so slovami... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, to nemôžte reagovať na podpredsedu.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Reagujem Lucii Nicholsonovej slová, ona sa pozastavovala nad tým, ako mohol takto vystúpiť, tak jej to chcem vysvetliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pardon, to som nepočul, pardon.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Takže na vysvetlenie, odpoveď je veľmi jednoduchá. 17. apríla pani ministerka Matečná dala dotáciu na postavenie alebo rekonštrukciu, ono v skutočnosti je to dostavba obrovskej osemposchodovej budovy, firme Hotel Impozant. Keď sa, budeme hľadať, čo to je Hotel Impozant, tento Hotel Impozant sídli vo Valčianskej doline pri Martine, a keď si pozreme, že kto je majiteľom tejto firmy, tak je istý Jozef Kubinec. Keď budeme zisťovať ďalej, kto je Jozef Kubinec, no, Jozef Kubinec je spolupodnikateľ s pánom Andrejom Hrnčiarom z MOST-u - HÍD, spoločne vlastnia firmu GEONET Invest, ktorej ešte Andrej Hrnčiar z MOST-u - HÍD ako primátor mesta Martin sám sebe predal pozemky, ktoré boli hodné 50 eur, si ich predal za 16,60. Čiže keď je primátor, predá si za 16,60, keď je potom podpredseda Národnej rady za MOST -HÍD, tak si vybaví u Matečnej, aby dala dotáciu kamarátovi, s ktorým podniká, na rekonštrukciu hotela za 1,1 mil. eur z peňazí, ktoré majú byť na rozvoj cestovného ruchu. Žiaden iný hotel v tom regióne nedostal, iba kamarát Andreja Hrnčiara. Čiže Andrej Hrnčiar je veľmi zaviazaný pani ministerke Matečnej, lebo mu dohodila vlastne kvázi do rodiny 1,1 mil. eur. Tu je odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 17:55 - 17:55 hod.

Igor Matovič Zobrazit prepis
To, čo teraz zaznelo, svedčí o úrovni podpredsedu Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
95.
Pán poslanec, zato, že vás pustili na priepustku, nemáte právo urážať ľudí. Vy ste tu používali vo svojom... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Matovič, Igor, poslanec NR SR
96.
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky...
Skryt prepis