Videokanál poslanca

Pán poslanec Kvorka, ďakujem veľmi pekne za fundovaný a odborný príspevok, takto nejako si to predstavujem. Čo sa týka vašich nejakých právnych alebo legislatívnych pripomienok, tak samozrejme, môže to byť v budúcnosti v druhom čítaní skorigované, aby boli naozaj ošetrené všetky prípady. Tak isto, čo sa týka aj tých počtov alebo výmer napríklad tých rybníkov, my sme vychádzali zo skúseností, ktoré nám dali naši odborníci. Je to samozrejme na ďalšiu diskusiu.
Čo sa týka toho dopadu na štátny rozpočet, že prijatie tohto zákona, respektíve zvýšenie chovu, domáceho chovu povedie k zníženiu nákupov v supermarketoch a tým pádom aj k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu, áno, bude to mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Otázka je, že či chceme napĺňať štátny rozpočet až naozaj takto násilím a druhá vec je, že väčšina potravín na Slovensku je momentálne zo zahraničia, o tom svedčí aj tých takmer 4 mld. eur, za ktoré potraviny ročne Slovensko dováža a štatisticky vychádza väčší predpoklad, že ľudia, keď prestanú kupovať mäso, tak prestanú kupovať práve to zahraničné mäso. Čiže ja si myslím, že v konečnom dôsledku to povedie len k pozitívnym vplyvom a k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám teda v krátkosti predstavil našu navrhovanú novelu zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom a Jánom Kecskésom za účelom zrušenia pokút pre domácich chovateľov. Primárnym cieľom tejto našej predkladanej novely zákona je uľahčiť život drobným domácim chovateľom odbyrokratizovať ich a oslobodiť ich od nezmyselných pokút. Súčasná legislatíva je totiž, bohužiaľ, našitá viac v prospech supermarketov, viac v prospech dovozcov, importérov mäsa a v prospech veľkovýrobcov, ako v prospech domácich chovateľov. Drobní domáci chovatelia sú povinní registrovať svoje chovy, sú povinní viesť záznamové knihy, prepravovať zvieratá certifikovanou firmou, skrátka, sú na nich kladené nesplniteľné byrokratické nároky, ktoré ich demotivujú od domáceho chovu a doslova ich naháňajú nakupovať mäso radšej zo supermarketov.
Sekundárnym cieľom tohto návrhu zákona je naša snaha o opätovné obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. V minulosti bola potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky zabezpečovaná najmä výrobou v jednotlivých roľníckych družstvách, na štátnych majetkoch, domácou produkciou. Žiaľ, kvôli nečinnosti všetkých doterajších predchádzajúcich vlád túto domácu slovenskú výrobu časom nahradili najmä potraviny z dovozu. Vieme veľmi dobre, že tieto potraviny z dovozu sú často pochybnej kvality, niekedy druhotriednej až treťotriednej a z vlastnej skúsenosti mnohí potvrdíte, že sú veľmi nevýraznej chuti.
Podľa najnovšej ročenky Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo zistené, že v roku 2011 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v priemere 22 kg vyprodukovanej živej hmotnosti jatočných zvierat. V roku 2015 to bolo už len 13 kg. To znamená, že za štyri roky poklesla hmotnosť vyprodukovaných jatočných zvierat takmer na polovicu.
A takáto situácia je aj v celom slovenskom poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol deficit alebo saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a poľnohospodárskych produktov za uplynulý rok 1,3 mld. eur. To je rekord. A oproti roku 2015 je to zhoršenie o ďalších 26 %. Skrátka, neustále dovážame viac a viac potravín. Ročne na Slovensko dovezieme potraviny už za takmer 4 mld. eur. Štyritisíc miliónov eur skončí v rukách zahraničných výrobcov potravín.
Na túto nezmyselnú politiku, na túto nezmyselnú praktiku doplácajú najmä ľudia v poľnohospodársky zameraných regiónoch, ľudia v Nitrianskom kraji, v Trnavskom kraji, ale aj v iných krajoch, najmä teda v južných regiónoch Slovenska. Pritom jediné, čo treba začať robiť, je, že namiesto nepriaznivých podmienok pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov a domácich chovateľov začneme vytvárať priaznivé podmienky. A medzi tieto priaznivé podmienky patrí aj zrušenie pokút pre domácich chovateľov. Väčšina z týchto domácich chovateľov predsa nechová, nechová tieto zvieratá kvôli nejakému biznisu. Chovajú ich na vlastnom pozemku pre vlastnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastnej rodiny, chovajú ich s čestným úmyslom buď preto, že si z finančného hľadiska nemôžu dovoliť nakupovať mäso, kvalitné mäso u mäsiara, alebo preto, že radšej uprednostňujú mäso z overeného, s overeným pôvodom, ako nejaké dovezené mäso, ktoré vyrobil nejaký anonym. Alebo jednoducho preto, že ich chovanie baví, že hľadajú zmysluplné využitie svojho voľného času, že hľadajú zmysluplné využitie voľných pozemkov, svojich skúseností alebo nejakých znalostí.
Nie je pravda, že zrušenie pokút za domáci chov by prispelo k zvýšeniu nejakých zdravotných rizík, pretože je v prirodzenom záujme týchto domácich chovateľov, aby si dávali pozor na to, čím svoje domáce hospodárske zvieratá kŕmia, aby dbali na dodržiavanie hygienických a veterinárnych štandardov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto novely zákona zrušením pokút pre drobných domácich chovateľov veľmi výrazne pomôžeme bežným drobným ľuďom najmä na dedinách a takisto pomôžeme naštartovať obnovu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pokiaľ vám aspoň trošku, aspoň trošku záleží na riešení problémov bežných ľudí, na obnove strategickej potravinovej sebestačnosti, tak vás prosím o podporu tohto návrhu. Tento návrh nie je politický, je to vyslovene vysoko praktický návrh. Pokiaľ vám na tom nezáleží, tak sa kľudne zdržte alebo hlasujte proti a my aspoň do budúcna budeme vedieť, odkiaľ vietor fúka.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Martin Beluský je spoluautor tohto zákona. Predniesol alebo predstavil účel tohto zákona z takého technického pohľadu. Ja sa to pokúsim odprezentovať skôr z takého - nazvime to - ideologického pohľadu, že prečo sa snažíme podporovať práve pôrodnosť pracujúcich rodín a nie všetkých rodín.
Viete veľmi dobre, že na Slovensku máme rôzne či už etnické skupiny alebo aj spoločenské skupiny. Časť z nich je pre spoločnosť väčším prínosom, časť menším. Nehovorím, že niekto nie je nežiaduci, ale ako, Slovenská republika ako štát sa musíme zamyslieť nad tým, ktorú pôrodnosť chceme do budúcna podporovať.
Všeobecne vo svete štáty na podporu štátotvorného národa používajú rôzne nástroje populačnej politiky. Medzi tieto nástroje patria rôzne formy prídavkov, rôzne formy finančnej podpory rodinám, ktoré, ktoré by mali dosahovať nejakú pôrodnosť. Vo všeobecnosti platí, že žiadny demokratický štát nemôže zabrániť nejakej rodine mať deti. To je pravidlo, ktoré by malo byť dodržané, snáď, snáď s výnimkou incestu, štát skutočne nemôže niekomu brániť, nejakému páru muža a ženy brániť mať deti.
Na druhej strane ale žiadny štát nie je a priori povinný podporovať rodiny, dávať im nejaké finančné prostriedky. Tým chcem naznačiť to, že žiadny finančný príspevok od štátu pre rodinu nie je nárokovateľný. Je potešujúci, je povzbudzujúci, ale nie je nárokovateľný. Štáty by sa teda v rámci svojich populačných politík mali sústrediť najmä na finančnú podporu tých častí obyvateľstva, tých skupín obyvateľstva, ktoré predstavujú do budúcnosti najväčší potenciál, ktorý, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečia budúci kultúrny a hospodárskych rozmach daného štátu.
Pracujúca časť obyvateľstva nepochybne patrí medzi skupiny hodné takejto podpory, pretože veľmi dobre viete, že pracujúci rodičia s veľkou pravdepodobnosťou budú mať deti, ktoré budú opäť mať pozitívny vzťah k práci. A ako Aristoteles vo svojej Rétorike písal: "dobrí rodičia vychovajú dobré deti a dobré deti majú dobré vlastnosti".
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol v roku 2015 prirodzený prírastok populácie na Slovensku na úrovni 0,3 %. Podobne nízka miera prírastku bola zaznamenaná aj v predchádzajúcich rokoch a len tak pre zaujímavosť, prirodzený prírastok obyvateľstva vyšší ako 2 % bol naposledy zaznamenaný v roku 1994. V rokoch 2001 až 2003 prišlo dokonca k úbytku populácie Slovenskej republiky. Slovenská republika pri súčasnom nastavení systému, v súčasnej legislatíve podporuje pôrodnosť viacerými spôsobmi. Teraz nepočítam rôzne jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa alebo rôzne príspevky od samospráv, ale systematické dlhodobé príspevky. Je tam prídavok na deti a je tam daňový bonus. Prídavok na deti považujeme za nesystémovú a zlú formu podpory pôrodnosti, pretože prídavok na deti predstavuje nezásluhovú formu finančného príspevku. To znamená, že tento prídavok dostane absolútne každý a, bohužiaľ, veľká časť asociálov na tom postavila svoj tzv. rodinný biznis, rodinný biznis.
Takúto, o takéto zvyšovanie pôrodnosti my záujem nemáme. Preto sme sa sústredili radšej na podporu zvyšovania pôrodnosti pracujúcej časti obyvateľstva, pracujúcich rodín, a to práve vo forme zvýšenia daňového bonusu. Ale nejde tu len o také obyčajné zvýšenie, ale ako povedal kolega Martin Beluský, keď predstavoval návrh zákona, tak zavádzame aj závislosť výšky uplatniteľného daňového bonusu od počtu vyživovaných detí. Systém sme nastavili tak, aby bolo optimálne mať v rodine tri deti, aby bolo jednoducho finančne najvýhodnejšie mať tri deti, pretože práve tri deti predstavujú z hľadiska nejakého populačného rastu a udržateľnosti populácie to optimálne číslo.
Ja vás takisto prosím o podporu tohto návrhu, pokiaľ nám skutočne záleží na tom, aby v budúcnosti na Slovensku prevládala slušná a pracujúca časť obyvateľstva a nie tá neslušnejšia a nepracujúca časť obyvateľstva, tak toto je jeden z nástrojov, ako to môžeme dosiahnuť.
Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, vyjadrovali ste sa k návrhu, ktorý by umožnil rodinám byť v nedeľu do 16.00 dokopy a potom by išli do práce. My ako Ľudová strana Naše Slovensko dlhodobo presadzujeme agendu úplne voľnej nedele, čiže toto riešenie považujeme za polovičné a prichádzajúce neskoro, napriek tomu nemáme inú možnosť, ako ho podporiť, pretože vždy je to lepšie riešenie ako nijaké. Aj keď my sme zástancami toho, ako ste to nazvali, absolutistického režimu, to znamená, aby nedeľa naozaj aspoň ten jeden deň, aby bol voľný. Povedali ste to pekne, aby to bol deň oddychu a rodiny a aby bol zabezpečený rytmus siedmich dní. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, samozrejme, je to dobrý nápad. Zrušenie stravných lístkov tu už bolo na pretrase aj v minulosti. My sme to podporili, podporíme to znova. Čo sa týka tých argumentov za, ktoré tu zazneli, ja si myslím, že vy ste ich povedali, tam je tých 60 mil. eur ročne, ktoré tie vládne pijavice nejakým spôsobom vyťahujú od zamestnancov, od každého jedného zamestnanca vytiahnu 60 eur len preto, aby namiesto peňazí vo svojej peňaženke mal nejaké stravné lístky.
Ja sa ale obávam, že ani tento návrh zákona neprejde, pretože viem si veľmi dobre predstaviť, ako budú vyzerať titulky. Bude to niečo v štýle Matovič chce zrušiť stravné lístky a to voličom SMER-u bohate stačí. Oni už nebudú samozrejme informovaní o tom, že tie stravné lístky sa nejdú rušiť bez nejakej náhrady, že to isté dostanú vyplatené aj v hotovosti alebo na účet. Jednoducho, oni budú mať pocit, oni budú mať dojem, že áno, je tu niekto, kto nám chce zobrať stravné lístky a my v konečnom dôsledku dostaneme menej.
Čiže tohto sa ja obávam, ale inak ten návrh zákona podporíme.

Bavíme sa tu o návrhu poslanca Beblavého, ktorý smeruje k ultimátnemu zrušeniu vyšších územných celkov. Pán poslanec Beblavý uvádza dva také principiálne dôvody, ktoré som postrehol z jeho vystúpenia. Prvé bolo argumentácia na nehospodárnosť vyšších územných celkov. Ale treba sa opýtať a odpovedať si na otázku, že prečo sú vyššie územné celky nehospodárne riadené, prečo drvivá väčšina z nich má vydrancované pokladnice a zadlžené a sú zadlžené desiatkami miliónov eur. My to vidíme z pohľadu Banskobystrického samosprávneho kraja práve v tom kontexte, že väčšina z vyšších územných celkov je ovládaná práve politikmi z tých tzv. štandardných politických strán, ktorí nemajú absolútne žiadnu zodpovednosť voči tomu, čo riadia. Samozrejme, diskutabilné sú kompetencie vyšších územných celkov i takisto ich počet, ale to je úplne iná debata.
No a druhý argument, ktorý spomínal pán poslanec Beblavý, mi príde oveľa absurdnejší, a to bol argument o údajnom extrémizme. Pán poslanec Beblavý, mne to pripadá tak, že ako keby ste cítili, že Ľudová strana Naše Slovensko postupne postupuje ďalej a ďalej, čo sa týka aj preferencií, aj nejakého vplyvu, a vaším riešením, ako zabrániť tomuto postupu toho extrémizmu, podľa vás, je začať postupne rušiť všetko to, kam by sme sa nejakým spôsobom mohli dostať alebo kde by sme mohli získať vplyv. A tomuto vy hovoríte demokratický postup, že budeme rušiť a obmedzovať všetko, kde si ľudia; kde len teda hrozí pre vás riziko, že ľudia si zvolia nejakého zástupcu z Ľudovej strany Naše Slovensko? Ja to nepovažujem za rozumné riešenie a tento argument, vyslovene tento argument považujem za absolútne bizarný doslova.

Ja, naopak, s pánom Dostálom tak trošku súhlasím, podľa mňa tiež rozpočet na armádu Slovenskej republiky je malý a mal by sa v budúcnosti výrazne zvýšiť, jednak preto, aby zabezpečila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a jednak preto, že armáda slúži ako nejaký vzor, nejaký etalón disciplíny, poriadku a toho, že veci fungujú tak, ako majú.
S čím ale rozhodne nesúhlasím, je pomoc alebo teda podpora, alebo vyslanie našich vojsk na hranice Ruskej federácie, pretože – znovu zopakujem, nazývame to slovom provokácia. Ako by ste, pán Dostál, nazvali to, keby napríklad ja, Rasťo Schlosár, Milan Mazurek ideme pri nejakú cigánsku osadu v Kozárovciach a nacvičujeme tam streľbu? Na nejaké čierne terče. Nazvali by ste to slovom provokácia? A ako nazvete to, keď naši slovenskí vojaci pôjdu pri ruské hranice, polovica z nich sa bude hrať na zlých invazívnych Rusov, druhá polovica bude cvičiť, že týchto zlých invazívnych Rusov sa snaží vyhnať? Zase to môžeme nazvať jedine slovom provokácia.
My sme proti akýmkoľvek takýmto provokáciám, určite to neprospeje k zlepšeniu bezpečnosti ani v Lotyšsku, pobaltských krajinách, ani tu na Slovensku. Čiže vonkoncom nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že vyslanie vojakov do pobaltských krajín je životným záujmom Slovenskej republiky.

Bavíme sa tu o vyslaní 152 vojakov na ruské hranice. Všetci vieme, že skutočne nejde o žiadne cvičenie, to cvičenie je len nejaká zásterka na to, aby tam naši vojaci mohli ísť. V skutočnosti je to snaha o odstrašenie nejakej virtuálnej hrozby z Ruska. Všetci dúfajú, že práve prítomnosť našich 152 vojakov pomôže zastrašiť Rusko a zastaviť nejakú jeho tzv. údajnú expanziu. Ja si myslím, že to povedie jedine k eskalácii napätia, lebo Rusi logicky zareagujú zase len zvýšením vojenskej prítomnosti na svojich hraniciach, určite ich to nezastraší a budú práve ešte viac investovať do svojej obrany a do svojej vojenskej sily.
Čo je ironické, v rámci Severoatlantickej aliancie Slovenská republika nemá povinnosť zúčastniť sa tohto cvičenia, je to len prejav nejakej politickej nadpráce, nejakej politickej dobrej vôle. A čo je ale ešte ironickejšie, že tento návrh predkladá práve minister za Slovenskú národnú stranu, minister za Slovenskú národnú stranu. Nikdy v živote by som si nepomyslel, že práve politici zo Slovenskej národnej strany budú tí, ktorí budú posielať slovenských vojakov na ruské hranice.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek, maximálne súhlasím s tým, že výstavba Mochoviec je jedna veľká národná tragédia. Talianska skupina, ktorá sprivatizovala elektrárne, sa od začiatku netajila tým, teda tí, čo boli v zákulisí energetiky, vedia, že oni od začiatku Mochovce ani nikdy neplánovali dostavať. To nebol ich zámer. Ich zámer bol stavbu Mochoviec naťahovať až dovtedy, kým ich dostavať nebudú musieť a kým sa im vrátia náklady, za ktoré celé elektrárne sprivatizovali. Čiže zvýšenie nákladov na dostavbu elektrární z 4,6 na 5,4 miliardy eur je len to, čo sme všetci už dávno očakávali, a to, čo všetci ľudia v energetike už dávno tušili. A tušili sme to aj my na fakulte elektrotechniky a informatiky, kde som pôsobil. Proste všetci to vedeli, bolo to také verejné tajomstvo, ale napriek tomu vláda s tým nič nerobila.
A čo sa týka tých energetických odvetví, tých ostatných energetických odvetví, tak nebolo mi celkom z vašej reči jasné, či teda schvaľujete alebo neschvaľujete kontrolu v regulovaných odvetviach. Lebo podľa mojej mienky aj podľa medializovaných informácií kontrola Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v distribučných a plynárenských spoločnostiach priniesla isté výsledky minimálne v poslednom období, kedy sa ukázalo, že množstvo distribučných spoločností si zvyšovalo nákladové položky o nevyužívané objekty, ktoré si účtovali do nákladov a tým pádom, tým pádom bola aj vypočítaná cena energií drahšia.
Len pre informáciu, na čele ÚRSO stojí nominant SMER-u pán Holjenčík, je tam od roku 2007 a, bohužiaľ, v drvivej väčšine týchto spoločností majú zase podiel zahraniční investori. V Stredoslovenskej energetike a v SPP-čku má 49-percentný podiel J&T... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ja som povedal, že nemáme nič proti slušným, poctivým zahraničným investorom, ktorí sem prišli s úprimným záujmom podnikať, dosahovať zisk a dobre platiť slovenských občanov. Proti tomu sa logicky nedá nijakým spôsobom argumentovať a nedá sa proti tomu ani nič mať. Rozdiel je, že tu máme zahraničných kvázi investorov, ktorí sem prišli Slovensko a Slovákov drancovať, ktorí sprivatizovali našej strategické podniky práve pod rúškom a záštitou Európskej únie a ktorí vlastne ovládli naše monopolné trhy a drancujú práve Slovákov skrz tieto strategické firmy. Hovoríte, že ste proti privatizácii podnikov v strategickom odvetví, že dlhodobo to kritizujete. Ale opäť, mali ste jednofarebnú vládu, mali ste jedinečnú možnosť niečo s tým spraviť, neurobili ste s tým nič.
A čo sa týka toho, že Slovensko má nejakú kompetenciu alebo nejakú právomoc nebodaj v Európskej únii rozhodovať, a že tejto právomoci sa vzdali aj iné krajiny, to nie je pravda. Viete veľmi dobre, že Slovensko má naozaj veľmi zanedbateľný, malilinký vplyv na rozhodnutia Európskej únie, no napriek tomu ich musíme všetky akceptovať. Kolega Schlosár hovoril, že z 97 % rozhodujú o nás cudzie štáty, Slováci majú zhruba len 3,5 % hlasov v tých kľúčových rozhodujúcich orgánoch Európskej únie. Pritom tie najväčšie krajiny, ktoré sú tam, majú oveľa väčší percentuálny podiel a povedzme si rovno, Európska únia nespraví nič, čo nechce Nemecko alebo čo nechce Francúzsko, alebo čo donedávna nechcelo Anglicko. Ale urobí všetko, čo nechce Slovensko.
Ďakujem.