Videokanál poslanca

Ďakujem za vysvetlenie. Ešte mi napadla jedna taká kľúčová vec, ktorú by tiež bolo potrebné povedať, a to je ten, že väčšina verejných inštitúcií alebo teda orgánov štátnej správy, keď vyžaduje tieto výpisy, tak ich vyžaduje nie staršie ako tri mesiace. A je otázka, do akej miery sú výpisy nie staršie ako tri mesiace záväzné, keďže vieme, že zmena údajov v obchodnom registri trvá menej ako tri mesiace. To znamená, že keď mi niekto prinesie trojmesačný výpis z obchodného registra, ja aj tak v skutočnosti neviem, či ten papier je ešte stále aktuálny alebo už medzičasom sa zapisuje alebo zapísalo niečo iné. Čiže naozaj treba s ním niečo robiť a trošku tých podnikateľov odbremeniť od byrokracie.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja vítam tento návrh zákona, ako tu kolega Rajtár povedal, je to veľmi, veľmi prospešný zákon najmä pre podnikateľov, ktorí naozaj nemajú čas behať z úradu na úrad a vybavovať nejaké povolenia. Ako som čítal v dôvodovej správe, tak ste identifikovali zhruba 150 nejakých výskytov, kde verejné inštitúcie vyžadujú od podnikateľov výpisy z registra trestov, pričom sa odvolávate na to, že tieto registre sú už verejne prístupné.
Ja tento návrh zákona podporujem a aj ho podporím, ale predsa len tu vidím také trošku drobné riziká, hlavne ako predstaviteľ verejnej správy. Aj my máme občas potrebu naozaj si overiť identitu podnikateľa, s ktorým prichádzame do kontaktu. A nezdá sa mi fér, alebo byť férové to, že náklady na overenie identity máme znášať my. Poviem konkrétny príklad, týka sa to najmä verejných obstarávaní, kde naozaj neviete, ktoré ponuky sú reálne, ktoré sú fiktívne, aj keď už v súčasnosti existujú nejaké registre, kde keď sa firmy zaregistrujú, tak sa dajú veľmi rýchlo overiť. Jednoducho nepovažujem za správne, aby náklady na prípadné overovanie identity podnikateľov prešli na verejného obstarávateľa a verejnú správu, pretože podnikatelia sú tí, čo sa uchádzajú o nejaké zákazky.
Odvolávate sa na elektronické výpisy, ja s tým súhlasím, a tak by to aj malo byť. Predsa dneska už naozaj každý normálny úradník si snáď dokáže naťukať do prehliadača orsr.sk a overiť si tam nejakú identitu spoločnosti. Problém týchto výpisov je ale, že nie sú právne záväzné. Ja tu mám pred sebou screenshot takéhoto výpisu. Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný na právne úkony, čo je trošku ťažkopádna situácia.
Zopakujem teda ešte raz, jednoducho v súčasnosti neexistuje alternatíva, neexistuje bezplatný spôsob, ako si s právnou určitosťou overiť, že daná firma alebo teda daný živnostník je v poriadku.
Na riešenie tejto situácie je možno použiť nejaké dva spôsoby. Po prvé, buď spraviť tieto elektronické výpisy právne záväzné, alebo zaviesť bezplatný prístup k výpisom z obchodného registra a zo živnostenského registra.
Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale bol by som rád, keby ste mi vy ako predkladatelia možno ozrejmili tieto možné riziká alebo teda ako sa s nimi plánujete vysporiadať do budúcna.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vítam tento návrh zákona, ktorým by sa zaviedol trestný čin nevyplatenia faktúry, ako celkom rozumnú iniciatívu. Mám k tomu zopár pripomienok, ani nie tak politických, ako skôr takých možno odborných postrehov.
Tento návrh zákona považujem za, nechcem povedať, že ultimátny nejaký nástroj zabezpečovania pohľadávok, ale za jeden z nástrojov zabezpečovania pohľadávok, keďže v súčasnosti sa využívajú najmä teda nejaké zábezpeky, záložné práva, zálohy alebo teda nejaké zmenky a uznania záväzkov. Garancia, že nejaký váš klient vám vyplatí faktúru, by určite prospela každému podnikateľovi. Škoda, že tento zákon nemôže platiť aj exteritoriálne, čiže mimo výsosť štátu, ale to už teda nie je na našom mieste.
Mám zopár takých praktických postrehov k paragrafovému zneniu zákona. Autori, predkladatelia do Trestného zákona pridávajú § 214e Nevyplatenie faktúry, ktorý znie, ja ho celý prečítam:
"Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Okrem toho, že je to jedna veľká dlhá veta, sa to zle trošku chápe. Mám zopár kritických postrehov, ako konštruktívnych kritických postrehov. Po prvé, slovné spojenie "nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry". Napadla ma myšlienka, že čo ak cena práce nebude položka faktúry, čo ak tí veľkoodberatelia, ktorí drvia tých malých živnostníkov, ich budú na spôsob supermarketov vydierať, aby tí živnostníci neuvádzali do faktúry cenu práce, ale napríklad uvádzali tam len nejaký, nejakú konštrukčnú činnosť alebo niečo podobné, čo nebude definované ako práca. V tom prípade, ak na faktúre nebude uvedená práca ako samostatná položka, by som navrhoval, aby faktúra musela byť vyplatená ako celok. Čiže nielen tá časť, ktorá zodpovedá práci, ale keď tam práca nie je definovaná, tak nech je vyplatená celá faktúra ako celok.
Ďalšie také slovné spojenie "osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia", možno taká úvaha, či by sa to nedalo naozaj stiahnuť aj na právnické osoby, na eseročky. Neviem, či to je cieľ tohto návrhu zákona. To len taká, taký nápad do budúcna.
Ďalší kritický bod: "Trestného činu sa dopustí ten, kto mal peňažné prostriedky na vyplatenie faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa.". Myslím si, že tento bod navádza k akýmsi špekuláciám a výhovorkám. Môžme použiť ako ilustratívny príklad ten Váhostav, podobnosť s realitou, samozrejme, čisto náhodná. Váhostav možnože aj mal nejaké peňažné prostriedky na účtoch, ale stále by sa mohol začať krútiť, mohol by sa začať vyhovárať a mohol by začať rozprávať, že tieto peniaze potrebuje na svoju podnikateľskú činnosť, na zabezpečenie nejakých budúcich investičných akcií alebo investičných zámerov. Samozrejme, trestný čin by to bol, len ak by sa prejavil úmysel.
Ďalší taký praktický postreh. Myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry krytej explicitnou objednávkou. To znamená, aby sme sa nedostali na nejaký tenký ľad. Veľa faktúr je vystavovaných tak nadivoko. Sú rôzne automaticky generované faktúry, veľa nevyžiadaných faktúr, ktoré častokrát ten odberateľ ani nechcel. Čiže myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry, ktorá je krytá explicitnou objednávkou. To znamená, že niečo si objedám alebo teda nejaký môj klient si odo mňa niečo objedná a potom mi za to nezaplatí.
Ďalší bodom, a toto je jeden z najzávažnejších bodov zavedenia trestného činu nevyplatenia faktúry, považujem problém druhotnej alebo sekundárnej platobnej neschopnosti, to znamená, že ak nejaký dlžník nevyplatí svojmu veriteľovi finančné prostriedky práve preto, že jemu ich nevyplatil niekto iný. Inými slovami môže vzniknúť akási reťaz, že mne niekto nevyplatí faktúru a tým pádom ani ja nemôžem vyplatiť faktúru ďalej. Čo sa stane potom? Spáchame trestný čin všetci v tej reťazi? Alebo spácha ten trestný čin len ten prvý v tej reťazi? Treba to trošku nejak, nejak trošku lepšie možno definovať.
A ešte jeden taký praktický postreh zase. Netreba zabúdať na to, aby tento zákon nebol príliš prísny, príliš taký drsný. Jednoducho niekedy sa faktúry zabudnú zaplatiť. A povedzme si rovno, každému z nás sa určite stalo, že zabudol zaplatiť nejaký účet, nejakú faktúrku. Nehovorím, že je to úmyselné, ale sme len ľudia a zabúdame a bolo by možno trošku likvidačné hneď vyvolávať alebo teda niekoho obviňovať z trestného činu len kvôli tomu, že naozaj niečo zabudol.
Ale celkovo zhrnuté a podčiarknuté. Myslím si, že za prácu človeka by malo byť vždy zaplatené bez ohľadu na to, či je to živnostník, alebo či je to firma. Faktúry sa jednoducho platiť musia. Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale ak sa to dostane do druhého čítania, tak určite pripravím nejaký pripomienkový alebo pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Ja by som len doplnil predsedu Mariána Kotlebu, pretože som tak isto postrehol niečo podobné. Ja mám skôr takú psychologickú otázku. Neviem, čo stále motivuje rôznych aktivistov, stále majú takú tendenciu, takú snahu stavať sa na stranu zločincov, na stranu tých, ktorí páchajú nejakú kriminalitu, obhajovať ich práva, dbať na to, aby bol dodržaný ľudský prístup voči týmto ľuďom, ale za práva slušných ľudí, za práva tých obetí sa už nikto nepostaví. Dôkazom toho sú aj mnohé kauzy, keď naozaj polícia tvrdo zasiahne proti nejakým, nejakým zločincom alebo gaunerom a tí aktivisti namiesto toho, aby sa začali zaujímať o to, čo sa stalo tej obeti, sa starajú skôr o to, či bol skrivený alebo nebol skrivený vlas nejakému asociálovi.
Keď sa jedná o kauzu Bašternák, tak viete veľmi tvrdo biť do prokuratúry, do polície, že je nečinná, že nič nerobí, ale keď sa jedná o trestnú činnosť páchanú na obyčajných ľuďoch, keď im niekto kradne záhrady alebo im ublíži na zdraví, tak vtedy, vtedy zďaleka nie ste takto aktívni. Jednoducho si myslím, že by sme sa mali viacej zastávať práv tých obetí, ako práv tých zločincov, pretože ako sa spieva v jednej piesni: "So zlom sa bojuje, so zlom sa nehrá, kto toto nechápe, ten prvý prehrá."
Ďakujem.

Dobrý deň. Rád by som podal interpeláciu na ministra kultúry pána Maďariča vo veci týkajúcej sa Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Múzeum Slovenského národného povstania so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré je príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, už druhý rok po sebe prekročilo plánovaný rozpočet výdavkov. Na rok 2014 boli pôvodne rozpočtované celkové výdavky na úrovni 1 076 000 eur. Táto suma výdavkov bola následne rozpočtovými opatreniami zvýšená na sumu až 1,76 mil. eur, čo predstavuje nárast celkových výdavkov oproti pôvodne plánovanej úrovni o závratných 64 %.
Na rok 2015 boli pôvodne rozpočtované celkové výdavky na úrovni 1 096 000 eur. Táto suma výdavkov bola zase následne rôznymi rozpočtovými opatreniami opäť zvýšená až na sumu 2 061 000 eur. To predstavuje nárast celkových výdavkov oproti pôvodne plánovanými nákladom alebo výdavkom o takmer 88 %.
Napriek tomuto neustálemu navyšovaniu výdavkov mzdové náklady Múzea SNP mimo poistného a príspevku do poisťovní stúpli z úrovne 438-tisíc eur v roku 2014 na úroveň až 521-tisíc v roku 2015. To predstavuje medziročný nárast mzdových nákladov o takmer 19 %. Čo je dosť.
V súvislosti s opakovanou potrebou dodatočného navýšenia rozpočtových prostriedkov pre Múzeum SNP mám na vás tieto otázky.
Čím bolo spôsobené také rapídne medziročné navýšenie mzdových nákladov? Do akej miery je nárast mzdových nákladov spôsobený rastom miezd zamestnancov a do akej miery rastom počtu zamestnancov?
Druhá otázka. Z akého dôvodu bolo potrebné opakovane navýšiť rozpočet pre Múzeum SNP? Bol opakovaný, nesprávne navrhnutý počiatočný rozpočet alebo bolo opakované prekročenie plánovaného rozpočtu spôsobené nekompetentnosťou riaditeľa múzea či inými príčinami? Bol alebo bude voči zodpovednému riaditeľovi Múzea SNP vyvodený osobný postih za nezodpovedné hospodárenia napríklad formou zníženia alebo odobratia osobného príplatku?
Ďakujem za odpoveď.

Pán poslanec Budaj nie je tu. Spomínal nejakú inventúru systému. Naozaj má pravdu. Podľa mňa si takisto tento systém vyžaduje dôsledné, dôkladné prešetrenie, pretože ako keby mal nejakú vrodenú chybu. Štát okráda ľudí, ľudia okrádajú štát, ten uzáver naozaj niekedy ťažké nejakým spôsobom rozmotať. Je to na zamyslenie, keď tento systém za vyše 25 rokov nedokázal vygenerovať slušné politické vedenie, ktoré by naozaj pracovalo v prospech ľudí, respektíve ľudia to tak vnímajú. Naozaj treba zaviesť a sprísniť zodpovednosť politikov, zvýšiť transparentnosť. A nemyslím si, že stačí na to odvolať len Kaliňáka, ale, samozrejme, viacerých, Žitňanskú a tak ďalej, a obmedziť hádky v tomto pléne, ktoré sa zakrývajú pod rúškom demokracie, ale v skutočnosti len zvyšujú akúsi nechuť ľudí k tomuto systému.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k nášmu návrhu na zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu aj trošku z iného pohľadu. Tento návrh je súčasťou nejakého nášho komplexného plánu na zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Sme totiž presvedčení, že nie je správne financovať činnosť politikov a politických strán z peňazí daňových poplatníkov. Demokracia, ktorou sa tu tak často mnohí kolegovia oháňajú, by nemala byť súťažou v množstve bilbordov, súťažou reklamných kampaní a súťažou v množstve predvolebných mítingov, gulášov, množstve párkov. Malo by to byť, mala by to byť súťaž ideí, súťaž myšlienok, nápadov a riešení.
Mnohí argumentujú tým, že zrušenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu bude mať negatívny vplyv na financovanie strán oligarchami. Tvária sa, ako keby tu tento fenomén neexistoval, ako povedal predrečník, predkladateľ Marian Kotleba, v skutočnosti tento vplyv je tu, je zrejmý a financovanie strán zo štátneho rozpočtu spôsobuje len to, že sa dvíha latka, úroveň, za ktorú si oligarchovia kupujú priazeň a sympatie politických strán. Naším cieľom je zrušiť jednak súčasné a tiež aj budúce financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu. Myslíme si, že nielen platy poslancov, ale aj mnohých ďalších sú dostatočne vysoké na to, aby si politici svoju činnosť platili z vlastných peňazí, tak ako sme si my financovali našu vlastnú predvolebnú kampaň.
Z tohto dôvodu sme zvolali včera aj tlačovú konferenciu, kde sme požiadali predsedu Národnej rady Andreja Danka, aby zvolal stretnutie predsedov politických strán za účelom predebatovania, prediskutovania a deklarácie politických strán o vzdaní sa príspevkov zo štátneho rozpočtu, to znamená o vzdaní sa príspevkov, tých peňazí, ktoré politické strany získali za posledné voľby v marci 2016. Ja si dovolím z tohto miesta tú deklaráciu ešte raz prečítať. Nie je to dlhé, poprosím vás o chvíľu trpezlivosti.
Deklarácia politických strán o vzdaní sa príspevkov zo štátneho rozpočtu.
My dolupodpísaní predsedovia politických strán sme si vedomí, že poberanie príspevkov zo štátneho rozpočtu v situácii, kedy je všeobecný nedostatok peňazí na školstvo, zdravotníctvo a iné oblasti verejného záujmu, je nesprávne a nemorálne. Sme presvedčení, že politické strany by mali byť financované výlučne z dobrovoľných príspevkov svojich členov a sympatizantov a voličov.
Preto vyhlasujeme, že naše politické strany sa spoločne vzdávajú príspevkov zo štátneho rozpočtu, ktoré získali v zmysle zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali dňa 5. marca 2016.
Zároveň vyhlasujeme, že podporíme legislatívnu zmenu umožňujúcu politickým stranám vrátiť všetky štátne príspevky naspäť do štátneho rozpočtu. Bezodkladne po prijatí tejto legislatívy vyššie uvedené štátne príspevky všetci spoločne vrátime do štátneho rozpočtu.
Následne sú v deklarácii vymenované všetky politické strany, ktorým vznikol po marcových voľbách nárok na štátne príspevky. Ja si dovolím prečítať tie sumy, aby občania vedeli, koľkými peniazmi sa skladajú na činnosť politických strán:
– strane SMER – sociálna demokracia vznikol za marcové voľby nárok na 16,7 mil. eur;
– strane Sloboda a Solidarita na 7,5 mil. eur;
– Obyčajným ľuďom a nezávislým osobnostiam na takmer 6,9 mil. eur;
– Slovenskej národnej strane na 5,4 mil. eur;
– Ľudovej strane Naše Slovensko 5,0 mil. eur;
– strane SME RODINA Borisa Kollára 4,1 mil. eur;
– MOST-u – HÍD-u 4,0;
– SIET-i 3,5 mil. eur;
– KDH 2,2 mil. eur;
– a nakoniec strana Maďarskej komunity 1,8 mil. eur.
Necháme na vás a takisto na predsedov, na predsedoch vašich politických strán, aby sa zodpovedali občanom za využitie týchto peňazí, aby odprezentovali a postavili sa pred občanov a vysvetlili im, že naozaj tieto peniaze tak urgentne potrebujú pre svoju politickú kariéru a že tieto peniaze naozaj nie sú, by neboli lepšie využiteľné napríklad niekde v zdravotníctve alebo školstve.
Prosím vás o podporu našich návrhov, jednak našej deklarácie a takisto aj nášho návrhu zákona o zrušení financovania politických strán do budúcnosti. Som zvedavý, koľkí z vás za tento návrh zahlasujú a ako sa potom budete občanom zodpovedať.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, ja neviem, či žijem v rovnakej republike ako tuto naši kolegovia. Fakt tie reči o raji na zemi pod záštitou Spojených štátov, slobody, demokracie, presne tie klišéovité frázy, ktoré používajú pri každom jednom napádaní suverénnych nezávislých štátov, pri každej jednej vojenskej akcii a k obhajobe svojho zabíjania a expanzie.
Neviem, kde vidíte všetci tých podivných zelených ruských mužíčkov, možno ešte vo svojich hlavách chránite Slovensko pred nejakým Chruščovom, ale ja vidím, ja keď sa pozriem na Slovensko, ja vidím všade americké mimovládky, počujem z rádií americké piesne, nie ruské pesničky, televízie sú vlastne len americkými firmami, korporáciami, nie ruskými, samé americké filmy, ruský som nevidel ani nepamätám. Všade americké korporácie, ruskú nevidím nikde poriadne. Americké produkty, americké vojenské aliancie, americká politika.
Ja nie som žiadny rusofil, nechcem by som tam naozaj bývať, fakt nie, ale neviem, kde vidíte tú expanziu Ruska, čo, kde, kedy. Nerozumiem, fakt nechápem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu ešte zostali, bavíme sa tu o tom, či súhlasíme s tým, aby Čierna Hora pristúpila k zločineckej organizácii NATO. Samozrejme, každý normálny človek je proti. Ja vysvetlím svoj pohľad na vec, dôvody, prečo nielenže nesúhlasím s členstvom Čiernej Hory v NATO, ale nesúhlasím s tým, aby sme tam ani my ako Slovenská republika boli a existovali.
Severoatlantická vojenská aliancia alebo zločinecká aliancia, dohodnime sa na tom, NATO vznikla ako Washingtonská zmluva podpísaná 12 členskými štátmi. Už z názvu je jasné, kto stál na čele tejto organizovanej skupiny - Spojené štátny americké. Tie potrebovali Severoatlantickú alianciu NATO na uskutočňovanie svojich zahraničnopolitických záujmov. NATO slúžilo pôvodne ako spoločná ochrana pred rozvíjajúcim sa socializmom v povojnovom svete. Ako protiváha vznikla s odstupom času potom Varšavská zmluva. V súčasnosti NATO nemá vo svete oponenta. Varšavská zmluva neexistuje a ten proklamovaný boj proti terorizmu je len akási zámienka na to, aby táto teroristická organizácia mohla stále ďalej pôsobiť, ako to bolo povedané, ako taká voš, ktorá sa rozpína po celom svete a postupne pohlcuje čoraz viacero štátov.
Najlepším dôkazom toho je to, že ani pred tým terorizmom nás NATO v skutočnosti nedokáže ochrániť. Keby nás dokázala ochrániť, tak v členských štátoch NATO po teroristických útokoch niet ani zmienky. Ako príklad, že sa to dá, spomeniem napríklad takú Čínsku ľudovú republiku, kde terorizmus prakticky neexistuje rovnako ako krádeže.
Ale povedzme si o Severoatlantickej aliancii, NATO, zopár faktov, zopár mýtov, ktoré sa tak vehementne zvyknú ospevovať najmä tými zástancami Severoatlantickej aliancie. Zločinecká organizácia NATO sa rada maskuje ako mierová organizácia. Radi rozprávajú o mieri, radi ho ospevujú. V skutočnosti sa však ale členské štáty NATO podieľali na rozpútaní najviac vojenských konfliktov na svete. Môžme spomenúť Srbsko, Afganistan, Líbyu, Irak. Ja viem, nie všade vystupovalo NATO ako nejaký garant tých útokov. Niekde to boli len obyčajné členské štáty NATO, ktoré si zobrali zbrane do rúk aj bez požehnania OSN, len tak. Ale stále sú to členské štáty NATO.
Na túto celosvetovú vojenskú mašinériu vynaložili členské štáty NATO len v roku 2013 vyše 1,2 bilióna amerických dolárov. Hovorím po slovensky, bilióna, lebo niektorí to chcú zľahčovať tým, že bilión po anglicky znamená miliarda. Nie, nie. Je to naozaj 1,2 bilióna amerických dolárov. Po slovensky 1 020 mld., alebo ak chcete, tisíc tisícov miliónov. Teraz si to predstavte. Máte milión dolárov. Každý vie, že za milión dolárov sa dá spraviť fakt kopec užitočných vecí. Predstavte si, máte milión, dva, tri, máte sto miliónov, to je už naozaj veľký peniaz. Máte tisíc miliónov. To je fakt veľký peniaz. Teraz z týchto miliónov, tisícov, tísícok miliónov máte tisíc, to je miliarda. Fakt, za to sa už dá a Severoatlantická aliancia vynakladá na zbrojenie tisíc tisícov miliónov dolárov. Že vraj na obranu pred nejakými hrozbami. Možno hrozbami z východu. Stále sa spomína Rusko. Tak len tak pre informáciu. Ruská federácia má v porovnaní s presilou 28 armád Severoatlantickej aliancie približne 11-krát menší rozpočet a celkom očividne jej to stačí na udržanie si suverenity a bezpečnosti. Snáď nikto z nás nemá pochybnosti, že Ruská federácia nie je, nemá zabezpečenú vlastnú obranyschopnosť.
Druhý taký mýtus, taký, čo sa s radosťou proklamuje, je, že zločinecká organizácia NATO slúži ako ochranca v prípade vojny. Že tomu tak nie je, dosvedčuje najlepšie sama samotná Washingtonská zmluva, ktorú sme podpísali aj my ako Slovenská republika, ktorá vyslovene hovorí: "Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej z nich bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak príde k takémuto ozbrojenému útoku, tak každá z nich podnikne takú akciu, ako bude považovať za nutnú." Čiže, povedané po slovensky, v prípade vojenského napadnutia napríklad Slovenskej republiky alebo aj Čiernej Hory môžu štáty NATO alebo NATO ako celok vykonať len takú akciu, akú považujú na nutnú. To je napríklad aj poskytnutie nejakých teplých nápojov alebo spacákov. Lebo to budú považovať za nutné. Len tak mimochodom, tento, pôvodné znenie Severoatlantickej zmluvy bolo také, že členské štáty, ostatné členské štáty zločineckej organizácie NATO boli zaviazané, zaviazané chrániť ostatné členské štáty aj silou, len doslova ich vyzývali, že musia v prípade vojenského napadnutia, musia sa vojensky zastať toho napadnutého štátu. Na podnet Spojených štátov amerických to bolo začiatkom 90. rokov, myslím, zmenené, bol zmenený zmysel zmluvy zo slovíčok "musí zasiahnuť" na "môže zasiahnuť". Čiže Severoatlantická aliancia nie je ani len teoreticky povinná nás chrániť.
A keď sme sa tu už bavili o tej II. svetovej vojne, kolega s pripnutou židovskou hviezdou to tu raz spomínal, nezabúdajme na to, že aj v minulosti boli podpísané oveľa závažnejšie dokumenty, oveľa závažnejšie pakty a zmluvy a v II. svetovej vojne z nich zostali, z tých tzv. spojencov, len zdrapy papiera.
V podobnom duchu vyznie aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o pristúpení Čiernej Hory do NATO. Nože si to prečítajme. Ja budem citovať len zopár kľúčových viet, aby ste pochopili ten nádych, ktorý sa tam vznáša. "Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy, podpísanej vo Washingtone dňa 4. apríla 1949, spokojné s tým, že bezpečnosť Severoatlantického priestoru sa posilní s pristúpením Čiernej Hory...," to je ako vetička, znie to skôr ako vtip, ale je to tam. "Čierna Hora sa stane zmluvnou stranou dňom uloženia svojej listiny o prístupe u vlády Spojených štátov amerických." Zopár ďalších viet: "Tento protokol nadobudne platnosť v deň, keď všetky zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy oznámia vláde Spojených štátov amerických svoj súhlas s týmto protokolom. Tento protokol bude uložený v archíve vlády Spojených štátov amerických..." a tak ďalej a tak ďalej.
Samozrejme, že to povedie k spokojnosti a k zvýšenému pocitu bezpečnosti Spojených štátov amerických a možno svojím spôsobom to povedie aj k zvýšeniu, v úvodzovkách zvýšeniu, pocitu bezpečnosti Čiernej Hory, keď sa, samozrejme, Spojeným štátom už dopredu dobrovoľne podriadi.
Stačí sa dobrovoľne podriadiť imperialistickej politike USA ako psík s prestrelenou nohou, keď príde za Spojenými štátmi, požiada ich o ochranu, tak samozrejme, Spojené štáty už nebudú do tohto psa kopať, ale pritúlia si ho pod krídelko a budú ho v rámci svojej nekonečnej charitatívnej imperialistickej politiky brániť. Nech ho nenapadnú možno už aktívne v prípade porušenia nejakých demokratických princípov, ale budú naň vplývať len pasívne, to znamená cez platené mimovládky a rôzne zahraničné organizácie, tak ako to oni s radosťou robia po celom svete.
Ale poďme k ďalšiemu mýtu. Členstvo v zločineckej organizácii NATO je údajne výhodné pre našu armádu. V súčasnosti prispievame do NATO viac ako 50 mil. eur. Je zaujímavé, že tá suma sa trošku ťažko vyčísluje, lebo naše financovanie alebo financovanie nášho členstva v NATO pozostáva jednak z priamych rozpočtových príspevkov, a jednak z nepriamych, tzv. zdieľaných príspevkov, ktoré, verejnosť ani nevie, kam idú. To priame rozpočtové financovanie slúži na financovanie civilného rozpočtu, slúži na výstavbu sídla NATO, ktoré stálo viac ako 850 mil. eur., niekoľkokrát predražené, ako je to už zvykom pri takýchto projektoch. Nepriame financovanie slúži na spolufinancovanie projektov a misií NATO v Afganistane, Kosove a tak ďalej, slúži na spolufinancovanie vojenského spravodajstva a celkovo je to veľmi ťažko vyčísliteľné. Len tak pre zaujímavosť, ten príspevok, ktorý platí len Slovenská republika do NATO, predstavuje sume alebo cenu jednej modernej stíhačky, či už Suchoj 32, alebo F16. Myslím si, že obidva stroje sú relatívne, relatívne slušné a na modernej úrovni. Za ten čas, čo sme členmi Severoatlantickej aliancie, mohla mať slovenská armáda nie jednu alebo dve bojaschopné stíhačky, ak vôbec ešte lietajú, ale mohli sme mať za tie, len za tie príspevky vybudovanú našu vlastnú letku.
Ďalší mýtus. Členstvo v zločineckej organizácii NATO súvisí vraj s hospodárskou prosperitou. Bolo to tu spomínané, opäť pán poslanec Osuský sa tešil z toho, že treba odvšivaviť či odvšiť, či čo to, Čiernu Horu od komunistov a nahradiť ich inou všou Spojených štátov. Členstvo v NATO vôbec nesúvisí s prosperitou krajiny ani nie je garanciou nejakej ekonomickej prosperity krajiny. Pripomeňme si, že jedny z najbohatších krajín, ako je napríklad Švajčiarsko, Rakúsko, Švédsko, nie sú členmi NATO, aj keď vo Švédsku už predlžená ruka americkej vlády, čiže zahraničné mimovládky začali nedávno rozpútavať zase nejakú bilbordovú kampaň o tom, aké výhodné by bolo pre Švédsko, keby sa aj to stalo súčasťou spokojnej rodinky zločineckej organizácie NATO.
Ďalší mýtus je, členstvo v zločineckej organizácii NATO je symbol našej príslušnosti k vyspelým hodnotám vyspelých štátov. To je opäť podobný bod, ako bol aj predtým. Opäť častý argument. V skutočnosti ale, ako povedal, členovia NATO nerozširujú vo svete mier, ale, naopak, účelovo podporujú a vyhľadávajú vojenské konflikty. Ak chceme vybudovať naozaj nový systém založený na nejakej elementárnej spravodlivosti, tak vystúpenie zo zločineckého paktu NATO musí byť naozaj prvým krokom, ktorý každá normálna, slušná krajina musí spraviť. Tieto mýty o Severoatlantickej aliancii sa hovoria nielen na Slovensku, ale verím tomu, že nimi ohlupujú aj obyvateľov Čiernej Hory.
Tak ako spomínala Natália Grausová, pre radových Čiernohorcov nie je členstvo v NATO vítaná pozvánka, práve naopak, NATO je pre nich útočná aliancia, ktorá sa podieľala na bombardovaní aj ich krajiny, na vraždení aj ich nevinných detí. Sme presvedčení, že podmienkou vstupu do zločineckého paktu NATO by mala byť v prvom rade podpora obyvateľstva, a nie podpora vlády alebo parlamentu ako povedzme spomínal pán Osuský a odvolával sa na zastupiteľskú demokraciu. My vidíme, ako funguje zastupiteľská demokracia, že vládne strany alebo strany parlamentné sa dostanú k moci prostredníctvom nejakých sľubov, prostredníctvom namotávania medových motúzov a potom, keď prídu do parlamentu, tak robia niečo úplne iné, ako, ako proklamovali. "Charakter rozhoduje", pamätáte si tie bilbordy, ktoré boli, ktorými bolo oblepené Slovensko ešte nedávno, a vidíte tú realitu, čo tu, čo tu sedí dnes.
Čiže naozaj podporou alebo teda nevyhnutnou, nutnou podmienkou vstupu Čiernej Hory do teroristickej organizácie NATO musí byť referendum v danej krajine, a ak potom a ak by taká podpora bola, alebo ja aj vlastne aj pochybujem, či by niekedy v normálnej krajine taká podpora mohla byť, a až potom sa má zmysel baviť o tom, či Čierna Hora má vstúpiť do tejto zločineckej organizácie, alebo nie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Lipšic, vážená opozícia, vaše obvinenia voči ministrovi Kaliňákovi sú nepochybne opodstatnené, ale ich vážnosť absolútne, ale absolútne utápate v rozvláčnosti, v nekonečnej diskusii, cirkuse. Všetkých to unavuje, nikoho to už nezaujíma. Nič v zlom, ale fakt, je to vyčerpávajúce pre všetkých a doslova kontraproduktívne. Samozrejme, že podporíme odvolanie ministra Kaliňáka nielen kvôli finančným kauzám, ale kvôli celkovému jeho morálnemu profilu. Priviedol na Slovensko imigrantov, ignoroval referendum v Gabčíkove, ani nepohol cigánskym problémom. Ja verím, že v budúcnosti budú padať hlavy viacerých ministrov, lebo zastávam názor, že čo je nenapraviteľné, zhnité, to treba odťať, ale nielen odvolať z verejného života, aby si nakoniec užíval nejaké iné teplé miestočko, ako ďalší odvolaní ministri. Čiže túto aktivitu, samozrejme, podporujeme, ale obávam sa, že nakoniec to skončí len ako šapitó. Ďakujem.