Videokanál poslanca

Áno, ďakujem veľmi pekne, ono je to tak, ja to podávam vlastne v dvoch rôznych návrhoch noviel a týmto návrhom vstupujem do návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide mi o to, že ak nebude schválený ten zvýšený rodičovsky príspevok, čo predpokladám, akokoľvek je to už smutné, že nebude pre rodiny s dieťaťom, ktoré má ťažké zdravotné postihnutie, tak dovtedy sú tieto rodiny odkázané vlastne na systém kompenzácie. Aký je, taký je, ale je.
Najväčší problém v tomto systéme majú onkologicky choré deti a to z mnohých dôvodov. Jeden z tých dôvodov je aj ten, že tie úrady, pokiaľ tam príde onkologicky choré dieťa, ako keby tak vždy váhajú, že či sa im to ešte oplatí mu priznať, či náhodou nezomrie za krátky čas, načo by mu to priznávali, načo by sa s tým vlastne trápili, načo by to posudzovali, pretože, viete, tie akože onkologické ochorenia, to tu dnes je, zajtra to tu nemusí byť. Buď dieťa zomrie, alebo vyzdravie, napríklad transplantáciu kostnej drene a podobne, a tam je tá situácia, by som povedala, taká najvypuklejšia, samozrejme to sa netýka iba detí, ale onkologicky chorých pacientov. Preto vstupujeme do tohto systému s tým, že sa snažíme explicitne povedať niečo o onkologických ochoreniach. O to, ako nahliadať na takéhoto pacienta z pohľadu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by teda chcel byť v systéme kompenzácie a získať aký-taký príspevok.
V citovanom ustanovení sú príkladmo upravené druhy zdravotných postihnutí, pre ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú problémy prepravovať sa vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy, a preto sa považujú za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Návrhom sa dopĺňajú príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí o závažné a ťažké onkologické ochorenia liečené chemoterapiou, rádioterapiou, transplantáciou a s následnou stratou imunity. Tento druh zdravotného postihnutia je potrebné zaradiť medzi príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí, nakoľko výrazným spôsobom znemožňujú deťom a dospelým s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa verejnou hromadnou prepravou, nakoľko medzi ostatnými spolucestujúcimi sú vystavení vysokému riziku infekcií, čo následne ohrozuje ich život a zdravie v nadväznosti na ich základné závažné onkologické ochorenie.
Napriek tomuto vysokému riziku ohrozenia života a zdravia občanov so závažnými onkologickými ochoreniami so stratou imunity v dôsledku závažnej liečby v lekárskej posudkovej praxi na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sa občania s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodiny často stretávajú s tým, že nie sú posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Cieľom návrhu je jednoznačne upraviť vyššie uvedené situácie a uľahčiť tak život a prístup občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane detí a ich rodičov k poskytovaniu adekvátnej podpory prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu a iných foriem pomoci.
Dopad navrhovanej zmeny na verejné zdroje nie je možné vyčísliť, nakoľko ak by v zmysle platnej právnej úpravy posudkoví lekári objektívne a správne posudzovali aj doteraz všetkých občanov s ťažkými onkologickými ochoreniami s potrebou imunosupresívnej liečby nielen niektorých, mali a mohli ich posúdiť za odkázaných na individuálnu prepravu aj pred prijatím predmetného návrhu. Navyše, posúdenie občana za odkázaného na individuálnu prepravu neznamená v každom prípade poskytnutie peňažného príspevku, lebo musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ako len napr. možnosť vydať parkovací preukaz, ktorý nemá žiadny dopad na verejné zdroje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ja vás chcem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, pretože neviem, či to viete alebo nie, na niektorých klopniach sák som si všimla žltý narcis, dnes je 7. apríl, Deň narcisov. A teda aj pri tejto príležitosti by som chcela napríklad priblížiť aj rozhovor s pani Ľudmilou Kolesárovou z Dobrého anjela, ktorý nájdete, myslím, aj v dnešnom SME. A tá jednoznačne tvrdí, že štát by sa mal postarať o pacientov a charita by mala len ponúknuť nadštandard. Žiaľ, tá realita je iná, častokrát tie úrady čakajú naozaj až do smrti toho, ktorý žiada o tú smiešnu almužnu, ktorú mu na papieri priznávame v zákone o kompenzáciách, a čaká do poslednej chvíle, kým ten človek zomrie a aspoň ako-tak uľahčuje to sprevádzanie toho ťažko zdravotne chorého človeka práve tá charita.
A som dnes pri odvolávaní ministra Richtera hovorila už o tých otrasných prípadoch, napríklad štvorročného chlapca, ktoré úrad rok posudzoval, rok ho posudzoval. On už bol v paliatívnej liečbe a stále ho posudzovali a mali mu vydať jeden parkovací preukaz, prosím vás pekne, ktorý nič nestojí, o ktorý požiadala tá rodina, aby to dieťa, ktoré zomieralo, nemuseli jednoducho prenášať kade-tade z väčších diaľok, pretože nedokázali jednoducho zaparkovať. Ani toto ten úrad nebol schopný tej rodine priklepnúť, až nakoniec ten chlapec zomrel. Ďalší príklad je chlapec, ktorý má vážny nádor na mozgu, má za sebou niekoľko operácií. Ani tomu úrad nebol schopný dať príspevok na kúpu motorového vozidla. Práve naopak, v momente, keď rodina tohto ťažko zdravotne postihnutého desaťročného chlapca s nádorom na mozgu požiadala o príspevok na kúpu motorového vozidla, zobrali mu ešte aj to, čo mu priznali predtým, a to bol ten parkovací preukaz, pretože vychádzali z tej premisy, že keď má nárok na parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého, tak to mu ako keby zväčšuje alebo zvyšuje nárok na príspevok na kúpu na motorové vozidlo. Takže predstavte si, že tá rodina proste chcela príspevok na kúpu auta a nakoniec zostala bez všetkého, zobrali im ešte aj to, čo im dovtedy prisúdili.
Toto sú otrasné, otrasné prípady. Ja naozaj si myslím, že v tomto zákone príliš veľa toho nechávame na svojvôľu jednotlivých pracovníkov na úrade práce. Ja viem, že aj oni to majú ťažké. Už dnes sme o nich toľko rozprávali, že každému sa musí čkať. A ja si myslím, že je tam kopec slušných ľudí, ale keď raz príde príkaz z hora, z ministerstva, že musia stoj čo stoj šetriť a oni sú na odbore, ktorý prichádza do styku len s ťažko zdravotne postihnutými ľuďmi, tak niekedy možno ani oni veľmi nemajú na výber, keď chcú pánovi ministrovi odovzdať, koľko oni konkrétne ušetrili pre ten daný úrad. Tiež sú, myslím, medzi takými dvoma mlynskými kameňmi. A najlepšie, ako sa s tým vysporiadať, je, nenechať to na ich svojvôľu, dať to do zákona, že pri ťažkých onkologických pacientoch jednoducho im musí patriť to, čo sa tvárime na papieri, že im patrí.
Takže ešte raz, aj kvôli tomu, že dnes je toho 7. marca (pozn. red.: správne má byť –"7. apríla"), by som vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrhom sa zvyšuje suma rodičovského príspevku pre rodiča, t. j. oprávnenú osobu, ktorá sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do šesť rokov. Potreby rodín, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, jednoznačne preukazujú, že ich náklady na zabezpečenie starostlivosti ich detí, ktoré súvisia s ich nepriaznivým zdravotným stavom, sú mimoriadne vysoké. Je to pre nich vysoká finančná záťaž a rodiny nie sú schopné si ich zabezpečovať zo svojich príjmov a to ani s pomocou súčasnej sumy rodičovského príspevku vo výške 203 eur. Z uvedených dôvodov sa doterajšia suma rodičovského príspevku pre túto cieľovú skupinu navrhuje zvýšiť zo sumy 203 eur 20 centov na sumu 345 eur mesačne, čo vlastne predstavuje jeden a pol násobok sumy súčasnej výšky rodičovského príspevku.
Rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom majú však viacero výdavkov v porovnaní s rodinami s dieťaťom bez zdravotného postihnutia, ak chcú dieťaťu so zdravotným postihnutím poskytnúť komplexnú zdravotnú a terapeutickú starostlivosť a ešte k tomu aj normálne žiť. No nie sú to len zvýšené výdavky na dopravu, rôzne pomôcky, úhrada liečebných procedúr a pobytov, či už v nemocnici alebo v iných zariadeniach, ale mnohokrát aj strata príjmu zo strany zamestnania na jednej strane a na druhej strane fyzická a psychická záťaž rodičov, absencia odpočinku a regenerácie a nedostatok príležitostí a finančných zdrojov na takúto regeneráciu síl.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledovných dôvodov...
Kolegovia, ja som strašne unavená, ja fakt tu ledva stojím teraz, tak prosím vás pekne.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledujúcich dôvodov: Napriek tomu, že v slovenskej legislatíve máme vytvorené nástroje, ktoré by mali kompenzovať zdravotné znevýhodnenie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane malých detí, existujúce nástroje nie sú z rôznych dôvodov pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím využiteľné. Jednou z príčin je aj stupeň či percentuálna miera funkčnej poruchy, od ktorej sa odvíja konkrétna podpora. A pokiaľ ju dieťa so zdravotným postihnutím nedosahuje, napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, rodina nedostane žiadnu pomoc zo systému.
Ďalším dôvodom je príliš subjektívne posudzovanie nárokov detí na rôzne druhy kompenzácií, mnohokrát svojvôľa zamestnancov úradov, ale aj priame porušovanie platnej právnej úpravy a výsledok je vždy rovnaký. Rodina, respektíve dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom nemá nárok na žiadnu kompenzáciu a podporu. Je možné to ilustrovať na štatistických údajoch. V systéme kompenzácií bolo k 31. 12. 2015 celkovo 226 168 poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu. Z uvedeného počtu, hlavne pokiaľ ide o deti od nula do šesť rokov veku, poberá rôzne druhy peňažných príspevkov absurdne zanedbateľný počet detí, a to spolu 2 247. Ale ani s postupne sa zvyšujúcim vekom, t. j. deti do 18 rokov veku nie sú enormnými poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu. Sú zanedbateľnými poberateľmi, pričom celkový počet detí od nula do 18 rokov je 18 098 v systéme kompenzácií posúdených ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím. A o týchto číslach som už hovorila niekoľkokrát a opakovane, ale asi toho nikdy nie je dosť. Pretože z detí od nula do šesť rokov poberalo jedno dieťa peňažný príspevok na kúpu pomôcky, päť detí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, jedno dieťa príspevok na opravu pomôcky, jedno dieťa príspevok na kúpu dvíhacieho zariadenia, dvadsaťpäť detí príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a tri deti príspevok na prepravu. Prosím vás, toto sú čísla z celého Slovenska vyzbierané zo všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aj počet poberateľov peňažného príspevku z radov detí vo veku od nula do šesť rokov na rôzne zvýšené výdavky – benzín, diéta, hygiena, opotrebovanie, ktorých počet sa pohybuje od 896 do 592 poberateľov, 896 hygiena a opotrebovanie, 723 benzín, 592 diéta, čo je spolu 2 211 poberateľov, je v porovnaní s celkovým počtom týchto príspevkov na zvýšené výdavky pre všetky vekové kategórie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím priam zanedbateľný. Priemerný mesačný počet poberateľov tohto peňažného príspevku, teda celkovo všetky druhy zvýšených výdavkov, tvorilo 165 692 poberateľov, čo predstavuje 1,33 % detí. Z uvedeného počtu všetkých detí vo veku do 18 rokov, napríklad v roku 2016 pooberalo peňažný príspevok na osobnú asistenciu len 363 detí, pričom ide o veľmi progresívny nástroj, ktorý by mohol nielen podporiť deti s ťažkým zdravotným postihnutím pri ich sociálnom začlenení. Mohli by si splniť svoje sny a záujmy, ísť od školy, na ihrisko, do prírody, do kina či na diskotéku so svojimi priateľmi. Súčasne by osobná asistencia výrazne pomohla a uľahčila život ich rodičom, súrodencom a iným členom rodiny. Z uvedeného počtu bol v roku 2016 poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla 66 deťom od nula do 18 rokov. Hovoríme o ťažko zdravotne postihnutých deťoch. Na úpravu rodinného domu bol poskytnutý jeden príspevok, jeden jediný, slovom jednému dieťaťu.
Mojím návrhom súčasne zavádzam pre rodičov poberajúcim rodičovský príspevok na dieťa do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom novú povinnosť, a to je, spolupracovať s poskytovateľmi sociálnych služieb, najmä s centrami včasnej intervencie, s rehabilitačnými strediskami alebo poskytovateľmi sociálnej rehabilitácie, špecializovaného poradenstva alebo stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím poskytovanej ako samostatná odborná činnosť alebo s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad s logopedickou poradňou, fyzioterapeutmi, rehabilitačnými centrami alebo so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, najmä centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Zámerom zákonodarcu je, aby spolupráca rodičov detí so zdravotným postihnutím s príslušnými inštitúciami podporila zdravý vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím a jeho začlenenie do spoločnosti.
Požiadavka spolupráce rodičov s odborníkmi v rôznych inštitúciách a centrách nie je samoúčelná. Vytvára predpoklady, aby život rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom nebol plný frustrácie, bezmocnosti a osamotenosti, ako to vyjadrila jedna z matiek dieťaťa so zdravotným postihnutím. Aj preto napríklad včasná intervencia ako nový druh sociálnej služby zakotvená v zákone o sociálnych službách je špeciálnou starostlivosťou určenou práve rodinám a deťom so zdravotným postihnutím a to aj v prirodzenom prostredí rodiny s cieľom podporiť vývin dieťaťa, posilniť kompetencie rodiny a podporiť začlenenie rodiny a dieťaťa do spoločnosti.
V prípade, že rodič nevyužije vyššie uvedené možnosti a podporu a bezdôvodne odmietne spolupracovať s odborníkmi, navrhne sa suma príspevku krátiť na polovicu. Analogicky, ako je to pri starostlivosti o deti do troch rokov, ak rodičia nezabezpečia riadnu dochádzku do školy pre súrodencov týchto detí. Vychádzajúc z údajov o celkovom počte poberateľov rodičovského príspevku pre deti do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom, to je cirka 10 500 detí a pri predpoklade, že výška rodičovského príspevku by bola 345 eur mesačne, by dopad na verejné zdroje predstavoval sumu 17 866 800 eur ročne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona má vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Aby som viacej už potom nenudila kolegyne a kolegov v rozprave, chcem povedať, prosím vás, na margo toho iba toľko, prosím vás, podporte tento návrh zákona, lebo tie rodiny, ktoré majú ťažko zdravotne postihnuté deti, sú na konci svojich síl. Ony nemajú z čoho žiť. Ak mi niekto povie, že na to sú kompenzácie, tak sa mu skutočne vysmejem do očí, pretože tá situácia na jednotlivých úradoch práce z pohľadu priznávania kompenzačných príspevkov takýmto rodinám je absolútne nulová. Ja mám kopec spísaných konkrétnych prípadov takýchto rodín, kedy žiadali opakovane o príspevok na hocičo a nebol im prisúdený práve zo svojvôle posudzovania na týchto úradoch, kedy sa proste prílišná voľnosť necháva pravdepodobne na samotných pracovníkoch úradu alebo, naopak, zhora im prichádza príkaz na to, aby šetrili finančné prostriedky. A oni tie finančné prostriedky šetria na tých, ktorí sú najviac postihnutí, jednak zlým zdravotným stavom dieťaťa, ale aj chudobou, keďže častokrát jeden z rodičov alebo obidvaja rodičia v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa strácajú prácu. Takže veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh novely. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No pravdu máš, Jozef, keď hovoríš, že všeličo už pozatváral a všeličoho činnosť ukončil minister Richter, napríklad aktuálne ukončuje činnosť nie jedného denného stacionára. Odobral už nie jednu akreditáciu podobnému zariadeniu a ja sa tiež pýtam, že čo ho vlastne primälo k tomu, aby doslova nastavil vlastný krk, aby ochránil manželov Tománkovcov a ich zariadenie. Vôbec sa pýtam, čo smerákov primälo k tomu, aby na záchranu Čistého dňa povolali také kalibre, ako je Kočner, Peter Tóth, Erik Tomáš, veď to je katastrofálna znôška katastrofálnych ľudí a vieme, čo všetko za týmito ľuďmi. Ja sa pýtam, že prečo. Čo tak veľmi chránite v tom Čistom dni? To naozaj manželia Tománkovci sú také poklady v oblasti resocializácie?
Ja si myslím, že pravda skôr alebo neskôr vyjde najavo a to bude začiatok konca ministra Richtera, premiéra Fica a celého SMER-u, minimálne.

Ďakujem pekne. No ja sa musím pridať k predrečníkom, ktorí mali faktické poznámky, že toto je naozaj úbohý marketingový ťah. My tu, pán poslanec Vážny, 15 hodín hovoríme o pekle, ktoré zažívali deti v Čistom dni, a vy so stoickým kľudom sem prídete a rečníte niečo o štatistikách nezamestnanosti, ktoré inak, medzi nami, aj tak manipulujete, ale ja vôbec tomu nerozumiem, že kde beriete, ja neviem, či to je odvaha, alebo že či naozaj vám Erik Tomáš tak zle radí, alebo že, alebo že je to arogancia, alebo že ako to už nazvať. Ja sama pre seba si hovorím, že vy proste nemáte argumenty na to, čo tu 15 hodín zaznievalo, tak preto to takýmto spôsobom mlžíte.
Len vám chcem povedať, pán poslanec Vážny, že vy ste možno z iných čias človek, vy si možno iné časy pamätáte, ale dnes sú také časy, že ľudia tam vonku nežerú seno.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, aj za faktickú poznámku pána poslanca Čaploviča, to len aby som mu dala najavo, že nie, nenávisť vo mne nie je, vo mne je, viete čo, kus takého pohŕdania vami, napríklad aj vami konkrétne, pánom ministrom za to, že naozaj nevie nazbierať tie zvyšky nejakej cti, nejakej vnútornej integrity a postaviť sa tomu ako chlap. Keď dokáže byť taký chlap, že neakceptuje odporúčania akreditačnej komisie a tvrdí, že Čistý deň má pokračovať a dáva tomu zelenú napriek tomu, čo sa tam deje, napriek tomu, o čom tri hodiny tu čítala Natália Blahová.
A opovrhujem všetkými, ktorí sa snažia takéto správanie ospravedlniť, pretože tu naozaj nie je čo ospravedlniť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Nebudem ja dlho naťahovať čas ani zdržiavať, lebo prakticky všetko podstatné tu bolo povedané, povedali to kolegovia, ktorí celú noc ťahali a vystupovali v rámci rozpravy. Ja len niekoľko faktov. Čistý deň vedie ako odborný garant niekto, kto má podľa pána poslanca Krajniaka schizofréniu s paranoidnými sklonmi, teda nie je spôsobilý viesť resocializačné stredisko. Pani Natália Blahová má desiatky výpovedí klientov Čistého dňa, ktorí poukazujú na šikanu, ponižovanie, teror a rozdávanie návykových látok deťom, ktoré tam súdy umiestňujú na liečenie drogovej závislosti.
Váš argument, kolegovia, že 90 % detí je tam spokojných, je smiešny, lebo ak by išlo čo i len o jedno znásilnené, týrané, ponižované alebo šikanované dieťa, Čistý deň mal prísť o akreditáciu. Preto tvrdím, že sme za celých zhruba 15 hodín nepočuli jeden jediný argument, len urážanie predkladateľky a tlieskanie tých, ktorí sa už nevedia viac vtierať do priazne svojho predsedu, ako tlieskať tomu, keď uráža ženu.
Paradoxne, pán minister, vy nemáte inú možnosť zachrániť sa, ako nájsť v sebe zvyšky cti a zložiť funkciu, pretože je jedno, kedy táto vláda skončí, či predčasne alebo či na konci volebného obdobia, pretože vaša agónia touto schôdzou dnes naplno prepukla. A, pán minister, mali by ste myslieť na ten deň po voľbách, keď budete chodiť po kanáloch, lebo Čistý deň vám ľudia tam vonku nezabudnú nikdy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kéry, veľmi pokojné, jasné a plynulé vystúpenie musím povedať, len škoda, že úplne od veci. Vy ste sa tu naozaj snažili v tom svojom polčase obhájiť niečo, čo je neobhájiteľné, a to je, to je to, o čom rozprávala tri hodiny pani predkladateľka Natália Blahová.
Viete, by ste neverili, že ako relatívne môže byť niečo, čo vy dnes večer pravdepodobne vyhodnotíte ako svojich päť minút slávy, vnímané. Tak ja vám chcem len tak čisto priateľsky povedať, že dnes to ešte na ten hrad nevydá, ale ja myslím, že to svoje 62. miesto na kandidátke ste si obhájili.