Áno, ďakujem veľmi pekne, ono je to tak, ja to podávam vlastne v dvoch rôznych návrhoch noviel a týmto návrhom vstupujem do návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide mi o to, že ak nebude schválený ten zvýšený rodičovsky príspevok, čo predpokladám, akokoľvek je to už smutné, že nebude pre rodiny s dieťaťom, ktoré má ťažké zdravotné postihnutie, tak dovtedy sú tieto rodiny odkázané vlastne na systém kompenzácie. Aký je, taký je, ale je.
Najväčší problém v tomto systéme majú onkologicky choré deti a to z mnohých dôvodov. Jeden z tých dôvodov je aj ten, že tie úrady, pokiaľ tam príde onkologicky choré dieťa, ako keby tak vždy váhajú, že či sa im to ešte oplatí mu priznať, či náhodou nezomrie za krátky čas, načo by mu to priznávali, načo by sa s tým vlastne trápili, načo by to posudzovali, pretože, viete, tie akože onkologické ochorenia, to tu dnes je, zajtra to tu nemusí byť. Buď dieťa zomrie, alebo vyzdravie, napríklad transplantáciu kostnej drene a podobne, a tam je tá situácia, by som povedala, taká najvypuklejšia, samozrejme to sa netýka iba detí, ale onkologicky chorých pacientov. Preto vstupujeme do tohto systému s tým, že sa snažíme explicitne povedať niečo o onkologických ochoreniach. O to, ako nahliadať na takéhoto pacienta z pohľadu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by teda chcel byť v systéme kompenzácie a získať aký-taký príspevok.
V citovanom ustanovení sú príkladmo upravené druhy zdravotných postihnutí, pre ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú problémy prepravovať sa vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy, a preto sa považujú za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Návrhom sa dopĺňajú príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí o závažné a ťažké onkologické ochorenia liečené chemoterapiou, rádioterapiou, transplantáciou a s následnou stratou imunity. Tento druh zdravotného postihnutia je potrebné zaradiť medzi príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí, nakoľko výrazným spôsobom znemožňujú deťom a dospelým s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa verejnou hromadnou prepravou, nakoľko medzi ostatnými spolucestujúcimi sú vystavení vysokému riziku infekcií, čo následne ohrozuje ich život a zdravie v nadväznosti na ich základné závažné onkologické ochorenie.
Napriek tomuto vysokému riziku ohrozenia života a zdravia občanov so závažnými onkologickými ochoreniami so stratou imunity v dôsledku závažnej liečby v lekárskej posudkovej praxi na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sa občania s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodiny často stretávajú s tým, že nie sú posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Cieľom návrhu je jednoznačne upraviť vyššie uvedené situácie a uľahčiť tak život a prístup občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane detí a ich rodičov k poskytovaniu adekvátnej podpory prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu a iných foriem pomoci.
Dopad navrhovanej zmeny na verejné zdroje nie je možné vyčísliť, nakoľko ak by v zmysle platnej právnej úpravy posudkoví lekári objektívne a správne posudzovali aj doteraz všetkých občanov s ťažkými onkologickými ochoreniami s potrebou imunosupresívnej liečby nielen niektorých, mali a mohli ich posúdiť za odkázaných na individuálnu prepravu aj pred prijatím predmetného návrhu. Navyše, posúdenie občana za odkázaného na individuálnu prepravu neznamená v každom prípade poskytnutie peňažného príspevku, lebo musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ako len napr. možnosť vydať parkovací preukaz, ktorý nemá žiadny dopad na verejné zdroje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ja vás chcem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, pretože neviem, či to viete alebo nie, na niektorých klopniach sák som si všimla žltý narcis, dnes je 7. apríl, Deň narcisov. A teda aj pri tejto príležitosti by som chcela napríklad priblížiť aj rozhovor s pani Ľudmilou Kolesárovou z Dobrého anjela, ktorý nájdete, myslím, aj v dnešnom SME. A tá jednoznačne tvrdí, že štát by sa mal postarať o pacientov a charita by mala len ponúknuť nadštandard. Žiaľ, tá realita je iná, častokrát tie úrady čakajú naozaj až do smrti toho, ktorý žiada o tú smiešnu almužnu, ktorú mu na papieri priznávame v zákone o kompenzáciách, a čaká do poslednej chvíle, kým ten človek zomrie a aspoň ako-tak uľahčuje to sprevádzanie toho ťažko zdravotne chorého človeka práve tá charita.
A som dnes pri odvolávaní ministra Richtera hovorila už o tých otrasných prípadoch, napríklad štvorročného chlapca, ktoré úrad rok posudzoval, rok ho posudzoval. On už bol v paliatívnej liečbe a stále ho posudzovali a mali mu vydať jeden parkovací preukaz, prosím vás pekne, ktorý nič nestojí, o ktorý požiadala tá rodina, aby to dieťa, ktoré zomieralo, nemuseli jednoducho prenášať kade-tade z väčších diaľok, pretože nedokázali jednoducho zaparkovať. Ani toto ten úrad nebol schopný tej rodine priklepnúť, až nakoniec ten chlapec zomrel. Ďalší príklad je chlapec, ktorý má vážny nádor na mozgu, má za sebou niekoľko operácií. Ani tomu úrad nebol schopný dať príspevok na kúpu motorového vozidla. Práve naopak, v momente, keď rodina tohto ťažko zdravotne postihnutého desaťročného chlapca s nádorom na mozgu požiadala o príspevok na kúpu motorového vozidla, zobrali mu ešte aj to, čo mu priznali predtým, a to bol ten parkovací preukaz, pretože vychádzali z tej premisy, že keď má nárok na parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého, tak to mu ako keby zväčšuje alebo zvyšuje nárok na príspevok na kúpu na motorové vozidlo. Takže predstavte si, že tá rodina proste chcela príspevok na kúpu auta a nakoniec zostala bez všetkého, zobrali im ešte aj to, čo im dovtedy prisúdili.
Toto sú otrasné, otrasné prípady. Ja naozaj si myslím, že v tomto zákone príliš veľa toho nechávame na svojvôľu jednotlivých pracovníkov na úrade práce. Ja viem, že aj oni to majú ťažké. Už dnes sme o nich toľko rozprávali, že každému sa musí čkať. A ja si myslím, že je tam kopec slušných ľudí, ale keď raz príde príkaz z hora, z ministerstva, že musia stoj čo stoj šetriť a oni sú na odbore, ktorý prichádza do styku len s ťažko zdravotne postihnutými ľuďmi, tak niekedy možno ani oni veľmi nemajú na výber, keď chcú pánovi ministrovi odovzdať, koľko oni konkrétne ušetrili pre ten daný úrad. Tiež sú, myslím, medzi takými dvoma mlynskými kameňmi. A najlepšie, ako sa s tým vysporiadať, je, nenechať to na ich svojvôľu, dať to do zákona, že pri ťažkých onkologických pacientoch jednoducho im musí patriť to, čo sa tvárime na papieri, že im patrí.
Takže ešte raz, aj kvôli tomu, že dnes je toho 7. marca (pozn. red.: správne má byť –"7. apríla"), by som vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.
