Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Napriek tomu, že tá otázka pána poslanca Marčeka ohľadom môjho exmanžela Toma Nicholsona bola teda úplne mimo program tejto schôdze, tak mu odpoviem. Pán poslanec Marček, môj exmanžel Tom Nicholson je vzdelaný a veľmi múdry muž. Je to kvalitný investigatívny novinár, ktorý musel prísť až z Kanady, aby ukázal Slovensku pravdu, v akej politickej stoke to žijeme. V akej politickej stoke to žijeme, kde nám vládnu oligarchovia, ktorí si podchvíľou dajú Coca-Colu s Robertom Ficom.
Tom Nicholson utiekol zo Slovenska, ja vám poviem, prečo utiekol zo Slovenska. Utiekol zo Slovenska práve kvôli predajným politikom, kvôli oligarchom, kvôli mafii, o ktorej písal on a o ktorej písal aj Ján Kuciak, a kvôli primitívom, ako ste vy. (Reakcie z pléna. Potlesk.)

Pánovi Osuskému a pani kolegyni Cigánikovej ďakujem za faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Som teda vďačná, že môžem v tomto pléne ešte na desať minút vystúpiť ako podpredsedníčka Národnej rady. Nikdy predtým to problém nebol, kolegyne, kolegovia, zrazu to problém je. Som veľmi zvedavá na výklad ústavnoprávneho výboru.
Minule som sa vyjadrovala k tomu, prečo nedám dôveru tejto vláde, a to v súvislosti s pánom ministrom Richterom, s pani ministerkou Matečnou. A dnes budem hovoriť o pánovi ministrovi Druckerovi. Budem hovoriť, prečo si myslím, že napriek tomu, že mohol zvládnuť Slovenskú poštu, napriek tomu, že zvládol aj prvé dva roky v rezorte ministerstva zdravotníctva, si naozaj nemyslím, že dokáže zvládnuť ministerstvo vnútra. Prečo?
Pretože pán minister Drucker, akokoľvek je schopný krízový manažér, je nominantom SMER-u a pozná sa s Robertom Kaliňákom. Dokonca veľmi dobre. Pozná sa s pánom Počiatkom. Dnes sme všetci videli fotografie z letiska, kde boli spolu. Pozná sa s pánom ministrom Kaliňákom natoľko, že ho sám prehováral, aby vydržal tlaky na jeho odstúpenie po kauze Bašternák.
Jediné úprimné na nominácii pána Druckera na post ministra vnútra považujem to, že SMER tak priznáva, že po desiatich rokoch, ako viedol rezort ministra vnútra, po desiatich rokoch, ako ho viedol jeho nominant Robert Kaliňák, sa polícia a celý rezort nachádza v stave hlbokej krízy, a preto musia nasadiť krízového manažéra.
Chcem sa ale pána ministra Druckera opýtať, ako bude riešiť niektoré konkrétne prípady. Chcem sa ho opýtať, ako bude riešiť Gorilu. Ako bude riešiť kauzu, najväčšiu kauzu podvodov na DPH na východe Slovenska. Kauzu, v ktorej je priamo zainteresovaný pán minister Kaliňák a pán Počiatek. A to nehovorím ja, ale hovorí to korunný svedok v tomto prípade pán Milan Chovanec.
Mohli by ste si kľudne povedať, že kto je to ten Chovanec, prečo by sme mu mali veriť. Nuž je to človek, ktorý vypovedal a na základe jeho výpovede bolo len nedávno obvinených v tejto kauze ďalších dvanásť ľudí. Ja sa pýtam, že ak boli brané do úvahy jeho slová v súvislosti s tými dvanástimi, dnes už obvinenými ľuďmi, prečo neberú vážne tú stať Milana Chovanca, kde hovorí o priamom zaangažovaní sa do dépeháčkarskej kauzy ministra Kaliňáka a pána Počiatka?
Chcem sa pána Druckera tiež opýtať na jeden starý prípad, ktorý sa nám ale vynára a vynára sa práve s kauzou podvodov na DPH, a to je kauza kokaínu za miliardy, ktorý mal skončiť v spaľovni. Bolo to v roku 2008 v polovici februára, keď sa vtedajší policajný viceprezident Kopčík, ktorého inak tiež spomína Milan Chovanec vo svojej výpovedi, že je tiež zaangažovaný do dépeháčkarskej kauzy, tak tento pán viceprezident sa vtedy pochválil, že zadržali obrovské množstvo kokaínu. Ten kokaín bol absolútne čistý, mal pochádzať z Kolumbie. Bol zadržaný vo fľašiach od červeného vína, akurát že namiesto červeného vína tam bolo 163,7 kilogramu vysokokvalitného kokaínu. Znalci potvrdili a vyčíslili teda jeho sumu na čiernom trhu na 1 600 mil. Zaujímavé je, že keď som sa snažila dopátrať, že ako skončil tento prípad, dopátrala som sa už iba k jednému jedinému článku a ten bol z aktualne.sk a píše sa v ňom toto: „Polícia je bezradná. Ani po vyše trištvrte roku nevie, kto pašoval do Európy cez Slovensko stopercentný kokaín za 1,6 mld. korún. Polícia zatiaľ nikoho neobvinila a zrejme ani neobviní.“ Informáciu potvrdil aktualne.sk zdroj z prostredia Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Policajný viceprezident Michal Kopčík, ktorý vo februári o rekordnom úlovku kokaínu informoval, už o prípade hovoriť nechce a odkazuje nás všetkých na tlačové oddelenie. A z tlačového oddelenia sa dozvedáme, o operatívnych záležitostiach nemôže informovať. Polícia, ktorú colníci privolali k prípadu dodatočne, pôvodne prostredníctvom viceprezidenta Kopčíka, tvrdila, že na zadržaní sa podieľali aj špeciálne policajné zložky. Podľa informácií aktualne.sk však o obrovskom množstve kokaínu v colnom sklade nemala Národná protidrogová jednotka ani len potuchy.
A teraz sa dostávame k zaujímavej pointe, pretože v roku 2012 práve v súvislosti s obrovskou kauzou, takmer 80-miliónovou kauzou podvodov na dépeháčkach, na východnom Slovensku urobili raziu. Urobili raziu a zaistili viacerým ľuďom viaceré veci. Okrem iného zaistili počítač človeku, ktorý je tiež obvinený v kauze DPH na východnom Slovensku. Je to inžinier Jozef B. Podľa mojich informácií, ktoré mám od vyšetrovateľov, ktorí na tom pracovali, bol to nesmierne inteligentný človek, ktorý toho pavúka dépeháčkarského pomáhal snovať a zaistili mu počítač. A ten v tom počítači mal zaujímavý hovor skypový, ktorý je prepísaný a ktorý je dnes súčasťou spisu dépeháčkarskej kauzy na východe Slovenska. A on tvrdí, že kokaín za 1,6 mld. korún bol vymenený za cukor.
Vážené dámy, vážení páni, v roku 2008 v Duslo Šaľa, keď zadržali ten kokaín, tak ho následne pompézne spálili v Dusle Šaľa za prísne strážených podmienok a boli z toho aj zábery jednotlivých televízií, aj to vysielali. Ale tento človek tvrdí, že ten kokaín bol vymenený za cukor a spálený bol cukor. A neskôr ten kokaín policajti, colníci a SIS-kári rozpredávali na čiernom trhu. Je zaprotokolovaná v spise ohľadom dépeháčkarskej kauzy na východnom Slovensku, je zaprotokolovaná jeho výpoveď. Ja vám teraz prečítam približný prepis, ktorý mám od vyšetrovateľa tejto kauzy na východe od doktora Pavla Milana. A ten píše toto:
„Fú, ale to píše.“
„Čo píše?“
„Ale šľahol som si fajnovku.“
„Akú fajnovku?“
„Colníci zaistili koks vo fľašiach, že vraj 160 kíl, si predstav, že ho mali spáliť, lenže oni ho vymenili za cukor. A teraz ho SIS-kári predávajú.“
„A to sa dá?“
„U nás sa dá všetko. Fú, ale ten píše. No za 20 eur, to je naozaj silná káva.“ (Reakcie z pléna.)
Čo sa pýtate? Skadiaľ? Od vyšetrovateľa. Priamo od vyšetrovateľa. Táto vec je zaprotokolovaná v spise ku kauze DPH na východe, kde sú vaši ľudia, tak sa ma nepýtajte. Choďte sa opýtať iných.
Chcem sa opýtať pána ministra Druckera, že čo je s týmto prípadom? Čo bude s týmto prípadom? Ako sa budete venovať podobným prípadom, ktoré sú priamym zlyhaním vášho predchodcu Roberta Kaliňáka? Ako sa budete venovať prípadom, kde je priamo podozrivý váš predchodca minister Kaliňák? Ako sa napríklad budete venovať iným kauzám, ktoré policajtom podľa mňa čoskoro pristanú na stole, v ktorých figuruje ako podozrivá z korupcie napríklad štátna tajomníčka Jankovská? Dnes sú toho plné médiá. Existujú dvaja svedkovia, vraj, ktorí tvrdia, že ju videli, ako prijíma úplatok.
Chcem sa opýtať, či je možné, aby nominant SMER-u dokázal pripustiť, aby sa takéto prípady a kauzy vyšetrili. Kto v tejto v miestnosti tomu verí? Čo urobí pán nový minister s vyšetrovacím tímom, ktorý prípad dépeháčkarsky vyšetruje? Pretože zaujíma ma to preto, lebo viacerí tí vyšetrovatelia, ktorí sa snažili o to, aby sa to vyšetrilo, čo nám aj dnes sľubujú, že oni urobia všetko pre to, aby sa vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky vyšetrila. A ja verím tomu, že v tom tíme niekde sú policajti, ktorí to chcú vyšetriť.
Ja sa ale pýtam, že ako ďaleko ich pustí pán minister Drucker? Po prvú zmienku o mene, ktoré je spájané so SMER-om? Lebo veď o tom písal Ján Kuciak. Ako im máme veriť? Čo urobí s vyšetrovacím tímom dépeháčkarskej kauzy? Čo urobí s Milanom Chovancom? Pretože to je človek, ktorý je podobne ako Vasiľ Špirko, aj keď, samozrejme, on je v úplne inom postavení, ale prenasledovaný, tlačený do úzadia napríklad z pozície prokuratúry.
Ja vám pripomeniem, čo hovorí Milan Chovanec vo svojej výpovedi. Spomína mená zo SMER-u, poslanca a prešovského šéfa SMER-u Stanislava Kubánka, bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra Jozefa Bučeka a bývalého policajného viceprezidenta Michala Kopčíka. V súvislosti s Kaliňákom a Počiatkom hovorí toto, vysvetľuje prepis telefonického rozhovoru zo 16. novembra 2009: „Ja som mu povedal, nech zabezpečí cez Kubánka," zo SMER-u, "aby prestali s nezmyselnými útokmi prostredníctvom daňových konaní voči TTC a spol. a nech prestanú bezdôvodne škodiť. Tiež sa rozprávame o tom, nech to s Kubánkom prekonzultujú so strapatým“ a tým myslí na Jána Počiatka ako priameho nadriadeného Šulaja a člena SMER-u.
Ďalej vysvetľuje prepis telefonického rozhovoru zo 17. novembra 2009. Spaľonder spomína Roba, myslí tým Roba Kaliňáka, pričom spolu telefonicky prejednávajú aktivity Dobroviča a nadmerný odpočet DPH, ktorý Dobrovič zadržiaval Renoáru. Kaliňák sa vyjadril, že do konca týždňa má Renoár peniaze na účte a je to hotová vec.
Týmto chcem povedať, že urobili sa tu nejaké kozmetické výmeny. Vymenil sa pán Pellegrini za pána Fica, vymenil sa pán Drucker za pána Kaliňáka.
Ja sa vás pýtam, či sme naozaj natoľko naivní, že dokážeme povedať, že toto je úspech. Či sme naozaj natoľko naivní, že im dokážeme dať dnes v hlasovaní dôveru.
Ďakujem.

4.
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem vyjadrovať k viacerým členom novej vlády a tým vysvetlím, prečo nemôžem hlasovať za programové vyhlásenie tejto vlády a prečo táto vláda a v tomto zložení nemá moju dôveru.
Najprv by som chcela povedať niečo o tom, prečo minister Richter už nemal byť ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pretože nezvládol systémovo riešiť sociálne služby vrátane ich financovania.
Pretože nereflektuje na návrhy na systémové zmeny, ktoré jej predkladá opakovane a roky občianska spoločnosť. Napríklad nezisková organizácia, občianske združenia, ktoré by mali byť pre nich partnerom. Takmer každou novelou zákona o sociálnych službách sa roky odsúva termín hodnotenia kvality podmienok, ktoré by mohlo priniesť zlepšenie kvality v sociálnych službách a bolo by prevenciou neporušovania základných práv a slobôd, ktoré sa u nás neuveriteľným spôsobom porušujú.
Pred neplnením si povinností zo strany obcí, miest, vyšších územných celkov voči klientov a poskytovateľom zatvára oči. Stále omieľa dokola, že je to ich pôsobnosť, ale nevie a ani nechce prevziať zodpovednosť za túto situáciu a riešiť to. Stále máme klientov prvej a druhej kategórie, ktorým sa na sociálne služby prispieva z verejných zdrojov a ktorým sa neprispieva, a tým aj dve kategórie poskytovateľov, kde neverejní poskytovatelia ťahajú za kratší koniec, sú v nevýhodnom, teda v nerovnoprávnom postavení.
Neplní si záväzky vyplývajúce z dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Proces deinštitucionalizácie sa na Slovensku nepohol ani o krok. Upozorňujú nás na to medzinárodné organizácie, že nevieme využiť ani len európske zdroje na podporu tohto procesu.
Nerieši hrozivú situáciu v sociálne vylúčených spoločenstvách.
V systéme previazanosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti sme stále na začiatku. Len teraz po desiatich rokoch sa začína pripravovať prvá voda, aj to na ministerstve zdravotníctva, ale nie na ministerstve práve, sociálnych vecí a rodiny, ktorá o to vôbec nemá záujem.
Nemáme jednotný, nezávislý posudkový systém ktorý by zjednotil systém posudzovania pre invaliditu, ťažké zdravotné postihnutia, sociálne služby a rodinné dávky a ktorý by ako jediný zabezpečil efektivitu, transparentnosť a hlavne nezaťažovanie a objektivitu pre občanov.
Opatrovateľská služba ako terénna sociálna služba je nedostupná. Ľudia, najmä osamelí seniori, zostávajú v 21. storočí bez akejkoľvek pomoci. Profesionálne opatrovateľky kvôli chudobe utekajú opatrovať do zahraničia. Platy opatrovateliek, ale aj iných zamestnancov v sociálnych službách sú na úrovni minimálnej mzdy a mnohokrát aj nižšie a neboli menené celé roky.
Minister Richter nebol schopný ochrániť ohrozené deti a mládež pred zneužívaním, ponižovaním a týraním. Viac ku kauze Čistý deň budú hovoriť moji kolegovia. Nedokázal ochrániť ani tie najmenšie deti, bábätká, opustené deti, lebo to bol práve detský domov Peto, dcéry pani Tomanovej, ktoré tam nemali čo robiť. Kryl jej prešľapy, hoci boli porušované právne predpisy. Jeho úrady práce, sociálnych vecí a rodiny si robia v rámci rozhodovania, čo len chcú. Veselo porušujú platné zákony, a to vo všetkých oblastiach. Jeho viacerí úradníci na ministerstve sú nekompletní, vyvolávajú chaos a právnu neistotu, napríklad v priebehu dvoch týždňov sú schopní vydať právne stanoviská, ktoré sú absolútne protichodné.
Zabezpečil trafiku pre celú stranícku smerácku kolegyňu pani Tomanovú na pozícii komisárky pre deti, a to aj napriek tomu, že jej výber kritizoval samotný Výbor OSN.
Nezvládol tzv. jasličkový zákon pre poskytovateľov služby pre deti do troch rokov, teda jasle, a rodičom narobil viac škody ako osohu, kvôli hlúpym návrhom musel opakovane zákon meniť, na to si všetci pamätáme.
Poberatelia invalidných dôchodkov sú a boli poškodzovaní zo strany Sociálnej poisťovne a nič s tým ako minister neurobil napriek tomu, že sme na to upozornili, že celé roky si Sociálna poisťovňa neplnila svoju zákonnú povinnosť, čím okradla invalidných dôchodcov. Reakciou Sociálnej poisťovne bolo to, že na mňa podali trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy, ktoré im vyšetrovateľka vráti naspäť.
Teraz by som sa chcela venovať pani ministerke Matečnej. Pani ministerke Matečnej som venovala, myslím, dve tlačové konferencie, pretože sa nám podarilo zdokumentovať z rôznych zdrojov rôzne zistenia. Teraz toho bude ešte o čosi viacej.
Pani ministerka Matečná sa postarala o to, že schvaľovala pozemky a postupné dodatky, ktoré zaručovali zväčšovanie záberu pre firmu TRA.CE.R. export-import, a to vo veľmi krátkom čase. Zmluva a všetky dodatky boli uzatvorené v priebehu sedem a pol mesiaca, čím predĺžila prenájom až do roku 2045. To bol absolútne rekordne krátky čas. Tieto pozemky skončili vo firmách, kde operovala talianska mafia. Je pravda, že v tom čase bola vo firme majiteľka a konateľka Katarína Kusáková, ale pani Kusáková vo veľkom podnikala v iných firmách s Rodovcami a podľa mne dostupných informácií je intímnou priateľkou Diega Rodu. Dotácie pre túto firmu išli vo výške viac ako 600-tisíc eur. To sú tie, ktoré sú zverejnené na stránke PPA. Išlo napríklad o prenájom pozemkov pod sídliskom SNP v Michalovciach, nie pod námestím, pod sídliskom SNP v Michalovciach na poľnohospodársku činnosť. Mám k dispozícii fotografie zo sídliska v Michalovciach, kde sú panelákové domy a veľmi málo trávnatých plôch, pričom na zmluve pre tieto pozemky sa uvádza, že účelom nájmu je poľnohospodárske využitie prenajímaných pozemkov pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, na pestovanie poľnohospodárskych plodín, rastlinnú a živočíšnu výrobu.
Pani ministerka Matečná už ako šéfka Pozemkového fondu musela vedieť o praktikách Talianov, ktorí majú na východe Slovenska prenajaté štátne pozemky, pretože ju na to upozornil jej priamy podriadený regionálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu v Michalovciach ešte v novembri 2012 a zaslal pani Matečnej ako šéfke Slovenského pozemkového fondu dva listy, kde ju upozorňoval na nekalé praktiky Talianov. Upozornil ju konkrétne na firmu CO.BE.R., ktorá neplatila daň za prenajaté pozemky od štátu a neoprávnene využívala ďalšie pozemky, ktoré si od fondu prenajali viacerí drobní roľníci. Na tieto pozemky brala firma CO.BE.R. agrodotácie. Jedným z konateľov firmy CO.BE.R. bol v tom čase Diego Roda, o ktorom písal vo svojom texte aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Diego Roda priamo túto firmu spoluzakladal.
Ako iste viete, v médiách odvtedy bolo uverejnené, že Rodovci a Vadalovci na základe využívania slovenskej štátnej pôdy dostávali dotácie v celkovom objeme 68 mil. eur.
Toto sú informácie, ktoré ale už zazneli, čo ale nezaznelo, je to, že tam vonku naozaj lieta nespočetne veľa dôkazov o tom, ako sa na Slovensku kšeftuje a podvádza s pôdou a aký obrovský je to biznis pre ľudí, ktorí sú prepojení so SMER-om v rôznom meradle. A faktom je, že prepojená so SMER-om je aj pani ministerka Matečná, ktorá síce v tejto vláde zastupuje SNS, ale ako generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu tam bola nanominovaná práve stranou SMER.
A ja som mala takýmto spôsobom v rukách niektoré informácie o pani Roškovej. Tej nenápadnej pani, na ktorú si možno viacerí spomínate z pléna, ktorú na východe práve kvôli biznisom s pôdou volajú Grófka. Ja by som vám odporučila, milí kolegovia a milé kolegyne, keby ste si prečítali dnešný článok na Denníku N, ktorý je veľmi obsiahly. Napísal ho pán novinár Andrej Bán, pretože ako jeden z mála na východe naozaj bol a zdokumentoval tam. A tam uvidíte, že talianska mafia oproti tej slovenskej, ktorá na východnom Slovensku kšeftuje s pozemkami, je nič. Naozaj to je, to je neporovnateľné. A predstavte si, že jedna z ústredných postáv tých, ktorí na východe vo veľkom kšeftujú s pozemkami, je aj pani exposlankyňa Rošková, to by ste asi neboli povedali. Patrila tu medzi tých tichších.
Aj ku mne sa teda dostalo zopár informácií. Ja sa veľmi rada o ne podelím. Len vám napíšem, teda prečítam vám niečo, čo napísal Andrej Bán v tom, v tej svojej reportáži: "V tomto pokračovaní je dôležitou súčasťou príbehu aj Gabriela Matečná, nominantka SNS, ktorá z tretej vlády Roberta Fica prešla ako ministerka pôdohospodárstva do vlády Petra Pellegriniho." Odrazu detaily o tom, že Taliani poberali na Zemplíne od roku 2004 dotácie vo výške 67 mil. eur, čo je inak dôkaz, že v celoštátnom meradle agrobiznisu sú to skôr malé ryby, ochotne médiám poskytuje aj Hovanova bývalá spolužiačka, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Tú na Zemplíne považujú za človeka SMER-u, ktorého nominovala SNS. A nikto z investigatívnych novinárov sa nepýta logickú otázku, či to nie je manéver, ktorý má odpútať pozornosť od inej mafie alebo rodiny, od tej slovenskej.
A takýmto spôsobom sa ku mne dostal jeden zdokumentovaný príbeh. V tom príbehu si dvaja ľudia uplatnili reštitučný nárok na pôdu o výmere 5,8 hektára niekde za Prešovom. Namiesto toho sa počas vedenia Slovenského pozemkového fondu pani Matečnou dopracovali k pozemkom vo Vysokých Tatrách o výmere 200 hektárov. To sú veci, ktoré sú vypodpisované bývalou pani generálnou riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu. Vymenila 5,8 hektára pôdy niekde za Prešovom za 200 hektárov pôdy vo Vysokých Tatrách. Bolo to nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore so zdravým rozumom a mohlo k tomu dôjsť len manipuláciou cien, a to tak, že pri 5 hektároch pôdy za Prešovom cenu absurdne zdvihli a pri 200 hektároch pozemkov pri Veľkej Lomnici cenu rapídne znížili.
Keď pani Matečná vypodpisovala prevod tých 200 hektárov v Tatrách týmto dvom ľuďom, tak títo dvaja reštituenti vložili 155 hektárov vo Vysokých Tatrách len celkom nedávno, v roku 2017, do firmy, ktorá sa volá Investičný útvar. Tí dvaja reštituenti tam s pôdou vstúpili len na dva mesiace do tejto firmy, a to 15. 9., a zostali len do 13. 11. 2017, len dva mesiace. A bolo to len preto, aby tam nechali pôdu o výmere 155 hektárov vo Vysokých Tatrách, ku ktorej im dopomohla bývalá pani generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu.
V tejto firme Investičný útvar figuruje aj doktor Pavol Ovšonka. Možno vám to nič nehovorí, toto meno, ja vám skúsim pripomenúť, že ide o človeka, o ktorom kedysi písal novinár Arpád Soltész, a to si asi budete spomínať, že v prípade Arpáda Soltésza sa jeho prípad dostal až pred Štrasburg, ktorý vyhral. Vyhral v Štrasburgu a Slovenská republika mu musí zaplatiť. Za čo mu musí Slovenská republika zaplatiť? Za to, že on ako novinár v roku 2003 spomínal práve doktora Ovšonku ako jedného z tých, ktorí naposledy videli strateného, nezvestného, asi už mŕtveho, Bachledu z Tatravagónky. Ten novinár o tom napísal toto: "Podnikateľ a prednosta okresného úradu Vladimír Bachleda bol v 90. rokoch kľúčovou osobou v popradskej Tatravagónke. V máji ´97 bez stopy zmizol. Pravdepodobne posledným človekom, ktorý ho videl, bol právnik Pavol Ovšonka."
Novinár Arpád Soltész v roku 2003 v Národnej obrode, už nejestvujúcej, opísal, ako Bachledu pozvali na stretnutie, na ktoré ho mal doviesť práve pán doktor Ovšonka. Do prípadu malo byť zapletených mnoho ľudí z podsvetia. Okrem iných aj Peter Steinhübel, ktorý prebral vedenie Tatravagónky na základe plnej moci od Bachledu. Dokument mal byť údajne podpísaný iba pár dní po Bachledovom zmiznutí. "Nikdy nikto neriešil motív, prečo ho zabili, kto ho nechal zabiť a podobne," komentuje Arpád Soltész okolnosti Bachledového zmiznutia.
Takže človek, ktorý ho podľa Arpáda Soltésza, ktovie, ako to naozaj bolo, videl naposledy zmiznutého Bachledu, je vo firme Investičný útvar, s. r. o., kde dvaja reštituenti za 5,8 hektára niekde za Prešovom dostali pôdu o výmere 200 hektárov v Tatrách a 155 hektárov pri Veľkej Lomnici vložili do firmy Investičný útvar, kde okrem iných ľudí je aj doktor Pavol Ovšonka.
A teraz mne naozaj neprináleží riešiť, to by som nechala na investigatívnych novinárov, aby sa pozreli na to, kde vlastne skončilo 155 hektárov pôdy v Tatrách a ako sa vlastne dostalo týchto 155 hektárov vo Vysokých Tatrách plus ďalších 45 hektárov to bolo, myslím, okolo Levoči, do rúk reštituentom, ktorí žiadali pôdu o výmere 5,8 hektára.

Inak pán doktor Pavol Ovšonka figuruje asi vo viac ako 40 firmách na Slovensku. Okrem Investičného útvaru sú to firmy ako Priemyselný park Veľká Lomnica, Prvá tatranská investičná spoločnosť a ďalšie.
Teraz by som sa chcela venovať trochu polícii, trochu tomu, prečo ma ani náhodou neuspokojuje výmena pána Kaliňáka za pána Druckera a prečo si nemyslím, že toto je dobré považovať za nejaké víťazstvo. Povedzme si niečo o tom, ako vyzerá polícia po desiatich rokoch, počas ktorých ju viedol SMER a Robert Kaliňák.
Do čela polície si infiltroval svojich ľudí ako Gašpar, Krajmer, Lučanský a spol., ktorí sú amorálnymi predĺženými rukami rôznych záujmových skupín. To oni sa šikovných policajtov zbavili. Buď museli byť odídení, alebo ich zdegradovali na štatistov bez akýchkoľvek kompetencií. Ich filozofia bola tá známa filozofia, že skutok sa jednoducho nestal. Tých zopár skutkov, ktoré sa naozaj stali, odkryli nie policajti, ale boli to práve investigatívni novinári ako Ján Kuciak. V takých prípadoch ako Kočner či Bašternák tam boli amorálni posluhovači Kaliňáka a jeho režimu nato, aby zamietli stopy alebo sa dopustili takých procesných chýb, na základe ktorých sa ich ľudia buď udržali na slobode, alebo ich na slobodu prepustili. Po desiatich rokoch Kaliňáka a jeho ľudí je výsledkom demoralizácia všetkých úrovní Policajného zboru. Dôsledok je najnedôveryhodnejšia polícia v rámci Európskej únie. Na čelo rezortu museli dať krízového manažéra, ktorý tomu ale absolútne nerozumie, pretože nemôže tomu rozumieť nikto, kto prichádza zvonku, nemôže tomu rozumieť nikto, kto nebol v systéme.
O NAKE to platí dvojnásobne, pretože ak ona má byť elitou polície, ktorá má bojovať s najzávažnejšou korupciou a rozkrádaním verejných zdrojov, tak sa jej to darilo tak, že túto krajinu dostala na pokraj úplnej anarchie a ľudia už tri týždne v uliciach kričia, ako jej vôbec neveria.
Samotná kapitola je prokuratúra. Tá sa tiež neteší veľkej dôveryhodnosti obyvateľov. Zvlášť špeciálna prokuratúra, hlavne osoba je šéfa Dušana Kováčika, ktorá zatiaľ všetko, čo na stôl dostala, upratala. Najokatejšie upratovanie Gorily, keď ešte v čase, keď ešte od skutkov v nej popisovaných neuplynulo až tak veľa času. Dnes už všetci vieme, že vyšetrenie Gorily je nereálne. Prokuratúra sa dokonca postavila aj proti korunnému svedkovi Milanovi Chovancovi v najväčšej dépeháčkarskej kauze na východnom Slovensku. Chovanec v nej hovorí, na pripomenutie, ale ja sa tomu budem venovať aj obšírnejšie, o Robovi a o strapatom a namiesto toho, aby si jeho výpoveď vážila a patrične využila, urobila všetko pre to, aby mu zapchali ústa. A to isté chcú teraz urobiť s Vasiľom Špirkom, ktorého aj generálny prokurátor, aj Dušan Kováčik v priamom prenose urážajú.
Prečo podľa mňa pán minister Drucker nemôže zvládnuť rezort? Pretože ak by hrozil výbuch napríklad v jadrovej elektrárni, myslite si, že by mohol človek, ktorý nikdy v jadrovej elektrárni nebol a nič o nej nevie, nemá o nej ani šajnu, odvrátiť tento výbuch? Pán minister Drucker akokoľvek schopný je krízový manažér, a to nikto nenamieta, je nominantom SMER-u, pozná sa s Kaliňákom, ktorého sám prehováral, aby vydržal tlaky na jeho odstúpenie po kauze Bašternák. Jediné úprimné na jeho nominácii na šéfa rezortu vnútra ako krízového manažéra je to, že SMER tak priznal, že po desiatich rokoch priviedol rezort vnútra do totálneho rozkladu. Do krízy, kedy musí nasadiť krízového manažéra.
Chcela by som sa opýtať pána ministra Duckera, chcem sa ho opýtať, ako bude riešiť kauzu Gorila, ako bude riešiť kauzu DPH na východe, kauzu, v ktorej je priamo zainteresovaný Kaliňák a Počiatek? A to nehovorím ja, to hovorí korunný svedok Milan Chovanec. Mohli by ste povedať, asi si to aj hovoríte, že čo jaký Chovanec. Lenže na základe výpovede tohoto Chovanca polícia nedávno obvinila ďalších 12 ľudí. Tak prečo, keď na základe jeho výpovede obvinila 12 ľudí, prečo sa nemôže venovať aj tej pasáži, kde priamo hovorí o strapatom, čo sám hovorí, že je Počiatek, a o Robertovi Kaliňákovi?
Ale chcela by som sa pána ministra Druckera opýtať aj na ďalší prípad, ktorý sa stal relatívne dávno a týka sa kokaínu. Ten prípad je z roku 2008, kedy sa slovenskej polícii, aspoň to tak tvrdila, podarilo zadržať 163 kilogramov kokaínu a bolo v hodnote viac ako 1 miliarda korún. Ohlásili to vo veľkom. Polícia vo štvrtok za mimoriadnych prísnych bezpečnostných opatrení zlikvidovala v spaľovni podniku Duslo Šaľa 163,7 kg vysokokvalitného kokaínu... (Zaznel zvuk časomeru.) Viete čo, ja to preruším. Ja sa ešte prihlásim.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za skupinu poslancov beriem späť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (pod tlačou 874), ktorý vám bol doručený 22. februára 2018.
Veľmi pekne ďakujem.

Pán poslanec Pamula.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Poliačik, áno, súhlasím, hlavne s tou prvou časťou o tom, čo ste hovorili, že ja som vlastne, mám možnosť voľby, našťastie, a mala som teda možnosť voľby aj pri tom, keď som svoje dieťa dávala do základnej školy. Ja som si úplne vedome vybrala verejnú základnú školu, nechcela som ju jednoducho z mnohých dôvodov dať na súkromnú školu. Ale napriek tomu si myslím, že to, že som ju dala na verejnú školu a že to bola moja slobodná voľba, neznamená to, že nemám právo očakávať kvalitné vzdelávanie od verejnej základnej školy. A toto je to podľa mňa, čoho by sme sa mali ako rodičia domáhať. Lebo naše deti sú nositeľmi normatívu.
Pán podpredseda Bugár, súhlasím s vami, súhlasím aj s tým, o čom ste hovorili, že jednoznačne aj tá kvalita osemročných gymnázií ide dolu. Ale ja sa iba obávam toho, že tú kvalitu vy nenastavíte tým, že to zastropujete na piatich percentách, na desiatich percentách. Ja sa, naopak, obávam, že aby to nespôsobilo, lebo ten tlak rodičov dostať tam svoje dieťa bude veľký. Ja sa obávam, aby to nespôsobilo možnože pôdu pre korupciu, klientelizmus a podobne. Lebo každý, pokiaľ neurobíte niečo so základnou školou, so základnými školami, každý zodpovedný rodič bude chcieť svoje dieťa dať do kvalitnejšej školy a osemročné gymnázium bude prvá voľba.
Braňo Gröhling, to sa veľmi dobre počúvalo. Tak mne už nezostáva nič iné iba sa tešiť na to, keď budeš minister.
Ďakujem.

Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Petrákovi, že som sa takto predbehla, ale umožňuje mi to rokovací poriadok.
Musím povedať, že so záujmom počúvam túto diskusiu a plne sa stotožňujem s tými kolegami, ktorí tvrdia, že osemročné gymnáziá nie sú ničím iným iba leukoplastom na absolútne nefunkčné základné školy na Slovensku. A ja tu teraz nevystupujem ani tak ako politička alebo niekto, kto by sa tváril, že tomu, nedajbože, veľmi rozumie, ja som tu ako rodič. Ako rodič a práve teraz mňa sa to bytostne dotýka, lebo práve teraz stojím presne pred tou situáciou, že budem musieť sa pokúsiť umiestniť moje dieťa na osemročné gymnázium. Moje dieťa má deväť rokov, je štvrtáčka a chodí na základnú školu v centre Bratislavy, ktorá je považovaná za jednu z tých lepších verejných škôl v Bratislave. A napriek tomu, odkedy som ju tam dala, tak počúvam od rodičov starších detí, len nedopustite to, aby chodila na túto školu na druhý stupeň. To je niečo, čo sa medzi nami šíri tradovaním, hovoríme si to, keď nosíme deti ráno do školy a keď ich popoludní z tej školy berieme, naozaj sa to stalo takým strašiakom, že by sa dieťa dostalo teda na druhý stupeň tejto školy. Takže ja som jedna z tých, čo som tomu teda podľahla a dala som dcéru na doučovanie, aby sa nám podarilo zabojovať o to osemročné gymnázium.
Keď to sledujem, tú debatu, tak naozaj si neviem predstaviť, že ako to dopadne, ja sa strašne bojím toho, že tými všelijakými percentami, piatimi percentami, desiatimi percentami, spôsobíte akurát to, že sa začnú nečisté boje o to, aby sa nejaké dieťa uplacírovalo na osemročnom gymnáziu, pretože pokiaľ nezačnete riešiť príčinu a príčina sú tie nekvalitné základné školy, tak rodičia ako ja, ktorých sú tisíce, budú sa snažiť zabezpečiť pre svoje dieťa kvalitné vzdelávanie a jednoducho ich na tie základné, na tie osemročné gymnáziá budú zapisovať.
Ja som tá generácia, že mám naozaj okolo seba veľmi veľa priateľov, to sa netýka iba mňa, veľmi veľa priateľov a priateliek, ktoré majú rovnako staré deti a buď už, buď prechádzajú alebo prešli tým istým problémom. Drvivá väčšina, keď nie všetci, majú dnes školy, dnes deti na osemročných gymnáziách. Tiež, a chodia na iné školy v Bratislave, ktoré sú tiež považované za relatívne kvalitné, na iné základné školy, ale to isté sa im, to isté sa im prihodilo. Tiež ten druhý stupeň tých našich verejných základných škôl bol takým strašiakom, že sa pokúsili teda to svoje dieťa dostať na to osemročné gymnázium.
Riaditelia základných škôl v Bratislave sa veľmi často uspokojujú s výsledkami monitoringov, robí to aj riaditeľ školy v centre Bratislavy, o ktorej hovorím a, ale podľa mňa tam ide o to, že nechcem teraz, aby sa to niekoho dotklo, ale on tam má jednoducho kvalitný biologický materiál. On tam nemá deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré žijú proste v segregovaných, sú, neviem, nedostáva sa im pozornosti, nie sú pripravené na to, aby išli študovať na základnú školu. Keby tam mal takéto deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ja si skutočne neviem predstaviť, ako za súčasného nastavenia tej bežnej verejnej základnej školy by, aké výsledky by dosahovali. Myslím, že toto nie je správne a že príliš veľa riaditeľov škôl v Bratislave skĺzlo do toho, že tú hodnotu školy a kvalitu školy vníma len podľa výsledkov monitoringov.
Nám sa stala taká vec, keď bola moja dcéra druháčka na tejto škole, že zrazu sme dostali mladú učiteľku, ktorá bola veľmi šikovná, veľmi taká pokroková a boli sme s ňou veľmi spokojní. Aj deti ju mali veľmi radi, aj rodičia ju mali veľmi radi a ešte v skúšobnej lehote ju vyradili, ju vyhodili na hodinu. A my sme sa vtedy takmer všetci z toho ročníka ako učitelia postavili za túto učiteľku, nechápali sme, že prečo by ju mala nahradiť pani učiteľka, ktorú po dvoch rokoch stiahli z dôchodku, a vtedy nám bolo povedané, že ona bola ako keby zhnité jablko v košíku plných jabĺk. A mne to vtedy pripadalo tak, a ja nebudem skúmať dôvody, že pre ktoré ju naozaj vyhodili, ale mne to vtedy prišlo tak, že ona tou svojou vlastnou schopnosťou ako keby nastavovala zrkadlo neschopnosti, a teraz nehovorím, že drvivej väčšine vyučujúcich, ale jednoducho takej tej lenivosti, takého toho dinosaurieho života, v ktorom už roky rokúce táto škola, ale aj väčšina verejných škôl na území Bratislavy, keď to tak môžem povedať, žije. A vtedy, keď sme bojovali ako keby za návrat tej učiteľky, tak sme mali stretnutie s vedením školy a tam nám bolo teda povedané, že keď sa nám nepáči, tak máme si zobrať svojich 20 detí, týkalo sa to vtedy 20 detí, máme si zobrať svojich 20 detí a dať ich na nejakú inú školu. Toto je tiež podľa mňa dosť veľký problém. Naše deti, pokiaľ viem, sú nositeľmi normatívov a mne prišlo zvláštne, ako sa k tomu škola postavila, že im naozaj nezáleží na tom, či 20 detí do tej školy bude chodiť, alebo chodiť nebude.
Faktom ale je, že na výber veľmi nie je, pretože nie každý si môže dovoliť súkromnú školu, nie každý si môže dovoliť nejakú alternatívnu školu, a keď sa pozriete na verejné školy, tak musím povedať, že ak ich porovnáte, tú kvalitu, tak je všade rovnaká a to je hlavný dôvod, to je naozaj hlavný dôvod, prečo rodičia ako ja, ktorých je, ktorých je veľmi veľa, neustále rozmýšľajú nad tým, že by dali svoje dieťa do osemročných gymnázií. A preto ja súhlasím s tým, čo tu odznelo, že tu sa neustále rieši iba nejaký dôsledok a je jedno, či to bude 5 %, či to bude 10 %, či to bude 20 %, pokiaľ sa nevyrieši kvalita našich základných škôl, a to chce naozaj podľa mňa veľkú reformu, to chce reformu aj zo strany zmýšľania mnohých rodičov, ktorí by sa mali napriek tomu, že ich dieťa je vo verejnej škole, domáhať nejakej základnej kvality podľa mňa, tak dovtedy, obávam sa, sa nepohneme.
A tu, ešte na záver chcem povedať, že som tu postrehla pána poslanca Petráka, keď som hovorila o tom, že dobrý biologický materiál. Prosím vás pekne, to neberte doslovne, hej? Ja hovorím o deťoch, ktoré sa proste rodia do naozaj dobrých podmienok, ktorým sa venuje, chodia pripravené do tej školy. Prosím vás pekne, tu teraz neurobte akože z tohoto slovičkárčenia meritum toho, čo som chcela povedať, lebo to meritum toho, čo som chcela povedať, lebo to meritum, pán Petrák, je niekde úplne inde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Blaha, pokiaľ viem, tak za Tomanovej boli pilotné projekty sociálnych podnikov. Bolo to z eurofondov a bolo to práve preto, že to bolo po vstupe do Európskej únie v rámci povstupovej pomoci, ktorej sa nám dostalo z Bruselu.
Pani poslankyňa Vaľová, to, že sa kradlo, zneužívalo, to, že sa tunelovali eurofondy, to, že sa nabaľovali na tom regionálne politické štruktúry SMER-u, a keď vy tvrdíte, že SDKÚ, kľudne aj SDKÚ, lebo v tom čase ste veľmi hrali spolu na regionálnej úrovni, ani by ma to neprekvapilo, tak to sme neskonštatovali my, to skonštatovali audítori z Európskej komisie, ktorí urobili veľmi podrobný audit a toto im z toho vypadlo. A práve preto, práve pre túto medzinárodnú hanbu sme sociálne podniky, všetky, ako boli, vypadli z financovania Európskeho sociálneho fondu a boli celé naviazané na štátny rozpočet. A vašu hanbu, to, že vy ste sa na tom nabaľovali, nehovorím vy konkrétne, mne je jedno, kto v rámci SMER-u, tak všetko to zaplatili daňoví poplatníci. Tak tu, prosím vás, teraz na nás nehrajte tú hru, lebo keď ja teraz pôjdem do Bruselu na rokovanie k Európskemu sociálnemu fondu, tak hocijaký opýtaný minister si na to určite spomenie. To bola medzinárodná blamáž, pani poslankyňa Vaľová.
Pán poslanec Mizík, doteraz som do Švédska nechcela ísť, ale po tej vašej faktickej tam zrazu chcem ísť.
A, pán poslanec Blanár, tento návrh my určite nepodporíme, už tu nesedí, chcel to vedieť. Tento návrh my určite nepodporíme. A viete, vy tu desať rokov sa tvárite, že budujete slušnejšiu spoločnosť a sociálny štát. Výsledok je, že nemáme ani sociálny štát a už vôbec nie slušnejšiu spoločnosť.

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, nadviažem alebo začnem tam, kde skončil pán Blaha, to je Švédsko a ostatné krajiny a sociálna ekonomika. Áno, ja som viackrát o nich na rôznych fórach hovorila, a je to, sociálna ekonomika, sociálne podniky v slušných krajinách sú naozaj fantastickým nástrojom, ako zamestnávať tých, ktorí sa nedokážu zamestnať na otvorenom trhu práce.
To, že to u nás nefunguje, nemyslím si, že je kvôli nejakým liberálnym predsudkom. Myslím si, že to je kvôli spackanému projektu sociálnych podnikov pani Tomanovej ako súdružky teda zo SMER-u, ktorá sa o to svojským spôsobom pokúsila začleniť ich do systému zamestnávania istej hendikepovanej skupiny, nazvime to, počas prvej Ficovej vlády. Vieme všetci, ako to skončilo, takže naozaj si dovolím tvrdiť, že to neboli neoliberálne predsudky, pán poslanec, ale to bol SMER a jeho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá nás posunula v čase natoľko, že naozaj dnes nám ten vlak ako keby ušiel a prakticky sa iba snažíme s obrovským časovým oneskorením nadviazať na fantastický nástroj, ktorý v slušných krajinách, kde to nezneužívajú na kradnutie a tunelovanie eurofondov, dokáže fungovať. Áno, príkladom je napríklad švédska ekonomika.
Pán minister, ja som rada, že teda po takmer desiatich rokoch od pre SMER toxických sociálnych podnikov ste našli odvahu a priniesli do parlamentu zákon o sociálnej ekonomike. Ja to chválim a chválim to o to viac, že na tom zákone, na tom návrhu pracovali ľudia, ktorých poznám. Poznám ich osobne a poznám ich ako odborníkov, za všetkých uvediem pani Zuzanu Poláčkovú, ktorá za ten krátky čas, čo my sme sa blysli na ministerstve práce, pracovala ako sekčná šéfka Európskeho sociálneho fondu. Považujem ju za nesmierne šikovnú, nesmierne šikovného človeka, ktorý ovláda problematiku sociálnych podnikov. Precestovala niekoľko krajín, aby si to naštudovala, a dnes prakticky je jedna zo spoluzakladateliek dcéry austrálskej špičkovej firmy, ktorá teda už na Slovensku pôsobí a môžme ju považovať za sociálny podnik.
Preto; poviem, aké sú pozitíva. Pozitíva podľa mňa sú, že napr. v návrhu právnej úpravy sú vybrané podmienky nastavené tak, že sociálne podniky ak chcú dostať akúkoľvek podporu od štátu, tak sa musia aj sami podieľať na financovaní. To považujem za veľmi rozumné, že ste to dali, a teda aj poskytovanie podpory je viazané na dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci a nenarúšania hospodárskej súťaže, lebo toto boli hlavné elementy, ktoré boli vyčítané aj zo strany Európskej komisie vašej predchodkyni pani Tomanovej a pilotnému projektu spustenia sociálnych podnikov.
Tak je fajn, že pri vymedzení viacerých pojmov sa stavia na nových poznatkoch a definíciách zakotvených v európskych predpisoch a v predpisoch iných krajín, ako napr. sektor sociálnej ekonomiky, subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby, zraniteľné osoby, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky. Toto nás bezpochyby niekam môže posunúť.
Ja ale najväčší problém vidím v tom, že napriek tomu, že vy ste veľmi kvalitných ľudí oslovili zvonku, aby participovali na príprave tohto návrhu, tak stále nad nimi visel ten Damoklov meč Tomanovej sociálnych podnikov, a preto vy ste vlastne prišli s návrhom, ktorý je tak strašne komplikovaný, že sa začína podobať na atómovú fyziku, a to nehovorím ja, tá bez vysokej školy, pán poslanec Blaha, ale to hovoria ľudia, ktorí už dnes napríklad, napríklad starostovia, ktorí už dnes majú zabehnutý sociálny podnik. Oni keď si čítali, keď sme spolu sedeli nad týmto vaším návrhom, tak povedali, že ak by sa chceli dodržiavať litery tohto zákona a podľa tohoto nanovo založiť nový sociálny podnik, tak by nepotrebovali že právnika, ale celé právne oddelenie, pretože v opačnom prípade by sa naozaj báli toho, že sa môžu dopustiť niečoho, čo by mohlo byť chápané za rozpor voči tomuto. Ale rozumiem, že to bolo asi preto, že ste boli príliš opatrní, akurát že výsledok je taký, že podľa ich slov toto jednoducho nebude použiteľné v praxi.
Zásadnou mojou pripomienkou, a to aj v nadväznosti na to, že sa venujem sektoru sociálnych služieb, je aj to, že na rozdiel od iných štátov, kde tam majú rozbehnutú sociálnu ekonomiku, vy ste sa – a neviem prečo – vyhli špecializovaným sociálnym podnikom na poskytovanie sociálnych služieb. Dokázalo by to vyriešiť veľmi veľa vecí a problémov práve z vášho rezortu. Je veľká škoda, že kým v iných krajinách majú tieto špecializované sociálne podniky zamerané práve na poskytovanie sociálnych služieb, tak do tohoto vy ste nešli. A to je moja otázka, že prečo ste do toho nešli, lebo myslím, že by to pomohlo vykryť napr. akútny problém teda s nedostatkom opatrovateliek, s nedostatkom tých, ktorí poskytujú terénnu sociálnu službu a podobne. Takže to je naozaj moja otázka.
Na druhej strane chápem, že prichádzate s nástrojom, to sú tie poukážky, ktoré majú ale teraz vykryť neviem presne čo, lebo pravdepodobne tam budú teda aj činnosti, ktoré by sa mohli zdať, že sú príbuzné s tým, čo poskytujú poskytovatelia sociálnych služieb. Ale vy ste to nedali do súvisu so zákonom o sociálnych službách a tým pádom ste vytvorili nepríjemnú situáciu pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú zaregistrovaní v rámci zákona 448 o sociálnych službách a musia spĺňať celý rad podmienok, aby sa dopracovali k tej registrácii. Kdežto taký sociálny podnik, keďže ste nešli do toho prepojenia s týmto zákonom a bude poskytovať sociálne služby, nebude musieť spĺňať to, čo musia poskytovatelia sociálnych služieb, a to vytvára pre nich ako keby nepríjemnú situáciu, hlavne, samozrejme, pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Je to trochu nefér a tam napríklad vidím aj problém s narúšaním pravidiel hospodárskej súťaže a podobne, ale možno mi to budete vedieť vysvetliť.
Ďalším nedostatkom predloženého návrhu je ten podľa mňa, že je úplne bežné v krajinách, kde funguje sociálna ekonomika, kde fungujú sociálne podniky, že vytvárate dopyt po tom, čo vyrába sociálny podnik. Lebo aby ste vy nenarúšali tú hospodársku súťaž, tie povedzme výrobky z toho sociálneho podniku by mali byť rovnako kvalitné, nemali by byť lacnejšie, lebo toto nemá byť proste ten motivátor pre to, aby sa vytvoril ten dopyt. Ale napríklad aj vo Švédsku spolu s tým, ako začali budovať vlastne sociálnu ekonomiku, sa zmáhal ten dopyt tým, že boli tam isté benefity aj pre fyzické osoby. Vy tie benefity ako keby prinášate pre právnické osoby, ale chcem sa opýtať, že čo mne ako tomu bežnému spotrebiteľovi, čo ma prijme k tomu, aby som si nakupovala v sociálnom podniku. Lebo tu nemôžte veľmi rátať podľa mňa s nejakým takým celoplošným sociálnym cítením, možno áno, ale určite nie v takom meradle, ako potrebujete vy na to, aby sociálne podniky boli svojím spôsobom aj konkurencieschopné a dokázali obstáť.
Za veľké riziko považujem návrh v tej časti, a to je, myslím, teraz čl. 3, 5 a 9, ktorá na jednej strane stanovuje, že pozemky štátu, obce a VÚC môžu prechádzať na sociálny podnik, ale bez akejkoľvek verejnej súťaže. Proste príliš tam zmäkčujete ako keby tie pravidlá, ktoré sú inak bežné a zaužívané. A teraz tam ide o odpredaj, hej, tam ide o odpredaj toho pozemku, ktorý patrí štátu, VÚC-ke alebo obci, na sociálny podnik a je tam nejaké pravidlo 30 rokov, že ten sociálny podnik 30 rokov s tým nemôže hýbať, ale aj tak vy tým vytvárate podľa mňa obrovský potenciál pre tých, ktorí budú chcieť s takýmito pozemkami štátu, obce, VÚC nejakým spôsobom kšeftovať. A pýtam sa teraz, že čo vás viedlo k tomu, že chcete tie pozemky na sociálny podnik prevádzať? Prečo to nemôže byť v nejakom dlhodobom prenájme a prečo napríklad vôbec nenarábate s tým, že najprv musí sociálny podnik dokázať, že je životaschopný? A on nemusí vôbec splniť takúto podmienku, tam ide jednoducho len o prílišné zmäkčovanie podmienok prevodu pozemkov štátnych, obecných, vúckarských na sociálny podnik bez splnenia akýchkoľvek kritérií, a to mi príde naozaj veľmi nebezpečné.
Za negatívne považujem aj to, že vy zakotvujete viaceré nástroje podpory sociálneho podniku, napr. dotáciu, poukážky, ale aj investičný, investičnú pomoc, ale mnohé z nich napriek tomu, že ich zavádzate, nie sú právne nárokovateľné. Tak sa pýtam, že vlastne na čo je to dobré. Viete, že aj za splnenia nejakých podmienok ony môžu, ale nemusia dostať tú dotáciu. Proste nie je právne nárokovateľná. Ja som to tam teda nikde nenašla v tom návrhu. Tiež to podľa mňa zakladá takú istú ako keby právnu neistotu pre všetky tie subjekty, ktoré budú môcť podľa vášho návrhu si založiť ten sociálny podnik, že aj keď napĺňa proste x, y podmienok, ony sa vôbec nemusia dostať ani k dotácii, ani k žiadnemu inému stimulu.
No a uvediem vám teraz niektoré vybrané ustanovenia zákona, ktoré mne nie sú úplne jasné, možno mi ich budete vedieť vysvetliť. Napríklad v § 6 ods. 6 sa upravuje, kto sa považuje za dôveryhodného na účely registrovaného sociálneho podniku a je ním ten, "kto bude čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov". Tak sa chcem opýtať na kritériá, že podľa akých kritérií sa to bude hodnotiť a kto bude určovať, kto bude tá inštancia, kto bude určovať, aby to bolo objektívne, či teda ten alebo onen subjekt je tým, ktorý bude čestne a svedomite plniť povinnosti podľa tohto zákona.
§ 9 ods. 7 upravuje, že ak v registrovanom sociálnom podniku nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada, poradný výbor kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy. A to budú členovia poradného výboru, a takým môže byť napríklad aj obyvateľ obce, kde sa podnik nachádza, natoľko kvalifikovaní, aby mohli kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov? To neviem, že ako si to treba vysvetliť, že na nich sa napríklad nebude vôbec vzťahovať pôsobnosť inšpektorátov práce ako na ostatných zamestnávateľov? To tiež vytvára na jednej strane takú ako keby právnu neistotu, na druhej strane neistotu aj pre tých, ktorí tam napríklad budú zamestnaní, či už tí, pre ktorých sociálne podniky primárne vznikajú, alebo aj rôzni, ja neviem, lektori a obdobní ľudia.
V § 10, ktorý upravuje demokratickú správu, sa uvádza, že uplatňovaním demokratickej správy sa rozumie okrem iného, keď vnútornými predpismi je zabezpečené, že každý zamestnanec, ktorý v družstve alebo v občianskom združení bol zamestnaný najmenej 5 rokov, má právo hlasovať na členskej schôdzi alebo obdobnom orgáne občianskeho združenia alebo sa s rovnakým účinkom vyjadriť ku všetkému, o čom sa hlasuje, okrem zamestnanca, ktorý bol v predchádzajúcich piatich rokoch členom družstva alebo občianskeho združenia. Tomuto vôbec nerozumiem. To je veľmi nezrozumiteľné, keď väčšina zamestnancov je členom družstva alebo občianskeho združenia, priamo v písm. b) toho istého odseku sa to uvádza takto. Tak to asi, neviem, na toto teda upozorňovali aj tí z terénu, s ktorými som to konzultovala, nevedia si to nejako vysvetliť.
§ 13 ods. 3; na účely sociálneho podniku bývania. "Oprávnenými osobami na účely ods. 2 sú fyzické osoby, ktoré tvoria domácnosť a ktorých mesačný príjem v úhrne neprevyšuje štvornásobok sumy životného minima." Citovaný odsek ustanovuje, že mesačný príjem bude obmedzený hranicou príjmu, aby sme boli oprávnenými osobami, a to vo výške štvornásobku sumy životného minima. Nie je však ustanovený žiadny mechanizmus, ako sa bude príjem započítavať, ak v rodine žije viacero osôb, či systémom osôb, ktoré sa spoločne posudzujú, alebo ak v rodine žijú fyzické osoby, ktoré sa spoločne neposudzujú. Ako sa bude v takýchto prípadoch postupovať? Pričom pri osobách napríklad so zdravotným postihnutím sa uvádza pojem "spoločne posudzované osoby", ale pri tých iných to ako keby absentuje.
V § 13 ods. 4 sa upravuje, ako sa bude merať pozitívny sociálny vplyv, a súčasne sa uvádza, že byty je možné prenajímať za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. A to bude, pán minister, aká výška nájomného zodpovedajúca nákladom za byt, keď za takéto náklady sa považujú aj náklady na obstaranie tej bytovej budovy? A takéto náklady iste nie sú nízke a nezodpovedajú nákladom spojeným s užívaním bytu. Tak potom toto, tomuto ako rozumiem, prečo idete do sociálnych podnikov určených na bývanie, rozumiem tomu, ale nemáte to vôbec ošetrené, že vlastne kto bude tá skupina, pre koho to primárne bude. Lebo tým, že vy ste to napísali takto nezmyselne podľa mňa, že sa tam zarátavajú aj náklady na obstaranie bytovej budovy, tak si neviem predstaviť, že pre koho to bude, keď sa to premietne potom do toho sociálneho nájmu alebo ako to nazvať. Tak potom budeme tam, kde sme dnes, že rôzni holohlaví hlavohruďoví páni sa zmocnili takzvaných sociálnych ubytovní a dnes za všelijaké bunky plesnivé, postavené zo sadrokartónu pýtajú akože sociálne nájomné, ktoré je na úrovni 350 eur, hej? Napríklad v Bratislave máme takéto ubytovne a týmto tomu zase len ako keby nahrávate.
§ 15 ods. 4. Registrovaný sociálny podnik je povinný zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Myslím, že o tom hovorilo aj OĽANO, že, pani Soňa Gaborčáková, že toto je tiež veľká slabina vášho návrhu. Lebo sa chcem opýtať, že prečo sociálny podnik, ktorý nemá webové sídlo, nie je povinný zverejniť výročnú správu. Podľa mňa zákon by to mal jednoznačne uložiť ako povinnosť bez rozdielu na to, či on má, alebo nemá zriadenú nejakú webovú stránku, nejaké webové sídlo.
Takže záverom tu je, je to napísané tak strašne komplikovane, pán minister, že ja si neviem predstaviť, možnože obce, možno pani Vaľová sa prihlási, už je prihlásená, a povie nám, že teda ľavou zadnou. Možno je tu toľko starostov, že to naozaj pôjde. Starostovia, s ktorými som to ja komunikovala, a sú to veľmi úspešní starostovia vo svojich obciach a majú veľmi úspešný sociálny podnik, tomu nerozumeli a netrúfali by si podľa tejto legislatívnej úpravy ísť do zakladania sociálneho podniku, keby pred tým stáli dnes. A ja si už naozaj neviem predstaviť neziskovky, občianske združenia, ktoré podľa vášho návrhu vlastne tiež môžu byť zriaďovateľom sociálneho podniku. Takže za takýchto okolností, ak mám hovoriť za klub SaS, tak s tým máme vážny problém.
Ďakujem pekne.