Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán minister, ja len malé, za čerpanie do studnice prísloví. Povedali ste, "na hrubú dieru hrubá záplata". To slovenské príslovie hovorí, "na hrubé vrece hrubá záplata". Diera nemôže byť hrubá, môže byť malá, veľká, ale hrubá z podstaty veci byť nemôže. Takže nabudúce, "na hrubé vrece hrubá záplata".

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, ja svoje názory nemením podľa toho, či je kampaň, alebo nie je kampaň. A musím povedať, že na rozdiel od vás by som si nikdy nerobil kampaň za peniaze svojich vnukov a pravnukov. Lebo toto je kampaň za peniaze vnukov a pravnukov. Väčšina predkladateľov si robí kampaň, tých zopár, ktorí sú tam na semeno pridaní, aby tam boli aj iní, na tom nič nemenia. Predviedli ste krásnu apologetiku požičiavania si, obviniac nás, že my sme proti požičiavaniu. Viete, keď si podnikateľ, ktorý robí subdodávateľa Širokého Váhostavu požičia, aby si vybavil techniku, s ktorou bude plniť zadané úlohy, tak si tú techniku bude musieť splatiť. Viete, v čom je spoločné jeho situácia so splácaním pôžičky a tohto, o čom hovoríte? Že obidve pôžičky bude splácať on a jeho zamestnanci. I tú prvú bude musieť splácať i túto, ktorú teraz predkladáte. Proste to je to čaro tejto ponuky, že si tú pôžičku nakoniec vždy splatia občania.
Je pekné, keď sa teraz hovorí o zadefinovaní pravidiel, o hodnote za peniaze, keď sme roky rokúce stavali autostrády kilometer drahšie ako v Rakúsku či v Nemecku, vtedy toto neplatilo? Vtedy sme neboli dobrí hospodári? Teraz to tam rýchle dáme?
No, musím povedať, že je pekné, keď nás vyzývate, aby sme sa bavili vecne. Ja som v minulom volebnom období s kolegami alebo sám predložil 38 predlôh. Vecne sme sa nebavili o žiadnej, každá žila 20 sekúnd. Vy teraz potrebujete môj hlas a voláte, aby sme sa bavili vecne. Ale ja mám dobrú pamäť.

Na úvod jedna korektúra. Tá výstava v Moskve sa volá "Vystavka dostiženij narodnovo chazjajstva". Teda nie "gosudarstva". A zažil som ju pred 45 rokmi a musím povedať, že bola pôsobivejšia ako správa o drobných rybách chytených do sietí špeciálnej prokuratúry. Predsa len raketa Vostok v plnej šírke, ale i malý ligotavý Sputnik pôsobili predsa akýmsi spôsobom priekopnícky. Spomínam si v súvislosti s bojom proti ťažkým kalibrom korupcie na mediálnu správu o akomsi občanovi z Oravy či Kysúc, ktorý bol v súlade s paragrafmi stíhaný za korupciu lekára vo výške, myslím, 15 euro. Áno, to je komunálna úroveň boja s korupciou, tak ako Ladislav Smoljak vo filme Jáchyme, hoď ho do stroje hovorí kandidátovi výchovy proti korupcii: "Zuby nebrat, zuby nebrat!" A pravda je, že v tejto úrovni, samozrejme, nie je hádam ani potrebná špeciálna prokuratúra, pretože chytanie tých, čo dávajú 15 euro lekárovi za péenku, je, samozrejme, možné na akejkoľvek úrovni a peniaze sa dajú stroviť aj lepšie, než aby sa spotrebúvali takto. A preto sa domnievam, že ozaj táto výstavka úspechov nedáva priveľký dôvod na to, aby vystavovateľ jej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Marosz sa dotkol tak ako takmer každý, lebo sa toho nedá nedotknúť, i otázky hlasu, ktorý je podobný hlasu Roberta Fica. Pre mňa ako nepochybne právneho laika, ale vlastne občana z ulice v tomto zmysle je takmer korunným dôkazom, že sa nepreverí, či to bol hlas Roberta Fica. Lebo ak by som bol Robertom Ficom a bol by som presvedčený o tom, že to nie je môj hlas, tak budem verejne ako občan Fico vyzývať orgány činné v trestnom konaní, aby dokázali moju nevinu. Ak ale roky je tento hlas zametený pod koberec, je to podľa mňa jasný dôkaz toho, že niet záujmu dokázať pravdu. A v tomto jednom prípade ako v kvapke vody sa zrkadlí celé more podobných vecí. Samozrejme nie je trestným činom, ako hovorí pán špeciálny prokurátor, piť Coca-Colu na Vazovovej, nepochybne nie. Je otázkou, či nie je trestným činom čierne financovanie politických strán. Domnievam sa, že o tom, či to je trestné a ak to je trestné, aká sadzba za to má byť udelená, v normálnej krajine riešia nezávislé súdy. Na tie sa ale táto otázka najprv musí dostať, než by mohol niekto zo svojej pozície povedať, že to nie sú trestné činy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, som ako mnohí v tejto sále pamätníkom televízie, ktorú riadili ľudia typu Darma, Stadtruckera, Kubiša, Nižňanského, ale aj Rybníčka, Hrehu a tak ďalej. Musím povedať, že patrím k tým, ktorí si vedia predstaviť svet bez verejnoprávneho média, televízie a rozhlasu, ale na druhej strane a v tomto zmysle sa teraz, dovolím si parafrázovať Jána Wericha, když už verejnoprávní media máme, tak máme hľadieť, aby nejako vyzerali. A musím povedať, že Václav Mika urobil preto, aby tieto médiá vyzerali lepšie, ako vyzerali, dosť. Na to, že sú vlastne, nepotrebujem veľmi híring, aby som pochopil, že trénera víťazného mužstva nemusím bezpodmienečne prekádrovať a vymeniť.
A pokiaľ ide o veľmi nosnú tému, ktorou je verejná voľba, už roky som zástancom verejnej voľby poslancami v Národnej rade v každom jedinom prípade, pretože sme skutočne platení občanmi za to, aby sme zastávali ich názor. Ja som presvedčený, že v tom, čo tu hovorievam, zastávam názory mojich voličov a oni, samozrejme, majú právo posúdiť, či ich zastávam tak, že mi ten hlas opäť dajú. A ja si prajem, aby moji voliči vedeli, koho som im volil za riaditeľa RTVS, a bolo by, samozrejme, na nich zvážiť, či som im vybral dobre.
Preto si myslím, že utiekať sa k tajnej voľbe, čo tu je národným zvykom koalície a predtým vládnuceho SMER-u, je rozhodne nie nasledovaniahodné.

Ďakujem, pán predsedajúci. Zaznievajú tu celkom vážne obvinenia o nehospodárnom vynakladaní prostriedkov. Viem si predstaviť, že ak toto zistí správna rada v roku 2014, má hádam istú povinnosť, ak je presvedčená o svojej pravde, obrátiť sa na orgány, ktoré môžu viac ako laický názor súboru ľudí posúdiť, či sa tak stalo. Dozvedáme sa, že sa porušuje Zákonník práce. Opäť, neexistujú inštitúcie, ktoré dohliadajú v tejto krajine nad dodržiavaním Zákonníka práce? Čo urobila správna rada, ako sa obrátila na inštitúcie, aby rozhodli, či dochádza k tomu, čo tvrdí? Dozvedáme sa, že v roku 2014 je ústav v úplnom rozvrate. Ja som sa v rokoch, ktoré po tomto úplnom rozvrate nasledovali, zúčastňoval podujatí poriadaných ÚPN a nikto tam rozvrátený nebol.
Takže pokiaľ ide o legendárny vstup do volebnej kampane, ak niekto bez súhlasu kohosi na svoj volebný poster či pútač do rohu dá akési logo, tak, samozrejme, došlo k nejakému porušeniu. Ale vyvodiť z toho, že je za to zodpovedný ten, ktorý reprezentuje inštitúciu, ktorej logo bolo využité kýmsi, je taká zložitá úvaha. To znamená opäť, o tom, či bol porušený zákon, musí rozhodnutí nestranný – v civilizovanej krajine – súd. Musím povedať, že všetky tieto tvrdenia sú presne vzaté, ak sa neodhodlali ísť s nimi pre rozsudok, na vode. Takže v tomto zmysle je ľahko urobiť znôšku tvrdení, ale nejsť za nimi do dôsledkov a nedokázať, že to tak bolo.

Ďakujem pekne. Už tu zaznelo opakovane ten prímer o štatutároch a ja skutočne, už nech si myslím čokoľvek, predstava, že by rada prokurátorov hlasovaním väčšinovým, neviem, akým kvórom, rozhodla o tom ako ďalej s Bašternákom alebo s Kočnerom a potom by oznámila Čižnárovi, čo má povedať, sa mi jednoducho nezdá celkom primeraná, ale dobre.
Boli tu reči o inom chápaní ÚPN, ako historického ústavu. Každý iste chápe ich v svetle procesov, ako je ten s Babišom a iných, že toto nie je skúmanie gánoveckého odliatku mozgu, toto nie sú tatárske vojny, toto nie je ani halštatská kultúra. To je jednoducho niečo, čo je ešte príliš živé, aby to mohol byť historický ústav. Rimania v Gerulate sa nebudú brániť na súde. Ale toto nemôže byť historický ústav.
Ja musím povedať, že som vo svojej ére zažil spoluprácu s ÚPN i v čase pána Petranského, teda tú výstavu na univerzite som robil v čase Petranského. A bol to dobrý počin, univerzita teda to prevzala na svoje ramená, ale nemali sme nijaký problém pri dobrej veci spolupracovať so štatutárom zvaným Petranský. Keď som dostal od vedenia univerzity za úlohu urobiť novú tabuľu na počesť obetí zastrelených Červenou armádou pred Univerzitou Komenského, tak som dostal na požiadanie od historikov alebo od pracovníkov ÚPN absolútne detailné podklady o obetiach, o ktorých sa dovtedy takmer ani nehovorilo.
Teda ešte raz hovorím, to je živá inštitúcia, to nie sú tatárske vojny. A preto si myslím, že jeho fungovanie, také, aké bolo, bolo dobré a toto je účelový podnik.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Hrnko, na vás je strašne pekné ako vaše vystúpenie a nech už hovoríte o čomkoľvek, vlastne trošku zobrazujú vás, duchovný a duševný svet. Proste ten svet prebieha vždy v mantineloch, čo za to, keď my toto a čo bude. Furt vyratúvate, že sa toto deje k väčšej sláve božej, KDH a OĽANA. A ja sa teraz, hergot, sám seba pýtam, čo tu OKS v podobe Dostála a SaS v podobe Osuského za toho Ondreja Krajňáka bojujú, čo z toho my máme mať podľa Hrnkových predstáv chodenia sveta?
Inak zvlášť pozoruhodný bol váš výpad proti tomu, že si nechá predseda alebo riadiaci štatutár akejsi inštitúcie urobiť právnu analýzu zákona, ktorý sa bytostne dotýka tej inštitúcie. Ak sa vám to zdá divné, tak sa vám divím, že sa to zdá divné.
A úplne nakoniec teda útok úplne hanebný, nemôže sa brániť, bránim ho ja, na Jána Langoša. Viete, podľa vašej logiky budovania trafík, to je presne to jadro vášho myslenia: vybudujem, zabezpečím sa, dostanem. Vy ste vstúpili do komunistickej strany, aby ste mali lepší kariérny vzostup. To bola trafika, pomerne dobrá, 90 % obyvateľov v tej strane nebolo a muselo prežiť svoj život aj bez tejto trafiky. Asi aj dôstojný farár, pán farár Gauck, ktorý sa stal zriaďovateľom toho nemeckého inštitútu, ktorý je pendantom Ústavu pamäti národa, si zrejme chcel vybudovať trafiku. No vyšlo mu to, stal sa spolkovým prezidentom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Človek nemá ľahkú úlohu, ak nasleduje v takejto rozprave ako štvrtý, a musím povedať, že je mi potešením, že sedím vedľa človeka Ondreja Dostála, ktorý dokáže nájsť aspekty, ktoré my na rozdiel od neho – právnika, stále sa zlepšujúceho, vynikajúceho právnika – nemusíme postrehnúť.
Na margo toho, o čom hovoril, o štatutárovi, ma napadá taká vec, že by sme prípadne zrušili štatutárnosť primátorov a starostov a nechali vládnuť mestské rady. Mestské rady budú hlasovať o tom, o čom normálne rozhoduje primátor a starosta, a iste by to dokázal niekto podobnou argumentáciou obhájiť.
A úplne na margo, napadá má taká kacírska myšlienka v súvislosti s Bobákom a Lackom. Alexander Mach sa dožil pomerne vysokého veku, vyšiel von z väzenia a žil ďalej. Ak by padol komunizmus, červená totalita o niečo skorej, možno by vyhovovalo niektorým, aby ako historici alebo ľudia, ktorí vedia, o čo ide, pracovali v tom Ústave pamäti národa Alexander Mach a generál Lorenc, lebo obidvaja vedeli, o čo ide.

Ďakujem pekne. No, ja nie som celkom ten, ktorý by si prečítal jedno vyhlásenie a potom išiel na barikády. Cítim sa ako minimálne niekto, kto stál v pozadí vzniku Ústavu pamäti národa a staral som sa oňho. Ako prorektor univerzity som sa podieľal na zorganizovaní výstavy, ktorú robil ÚPN s tzv. Gauckovým inštitútom v Nemecku pod názvom Feind ist wer anders denkt - Nepriateľ je ten, ktorý rozmýšľa inak. Sledoval som a zúčastňoval som sa podujatí Ústavu pamäti národa. Kupoval som si jeho časopis i jeho produkciu knižnú. A viem teda, aké je postavenie, akú úctu požíva, ako je akceptovaný podobnými inštitúciami, počínajúc Gauckovým inštitútom cez český inštitút, poľský a ďalšie. I na tomto sa podieľa Ondrej Krajňák.
A pokiaľ ide o štek, ktorý tu teraz zaznel, že Titusa Zemana prenasledovali čechoslovakisti, no, zrejme teda čechoslovakisti zamaskovaní za ústredný výbor komunistickej strany, robotnícku triedu a jej železnú päsť ŠtB. Ešte sa nakoniec dozviem, že aj farára Toufara, ktorého umučili v Čechách, umučili preto, lebo chcel nezávislé Slovensko. Zobuďme sa, historici!