Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, využil som vystúpenie v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať faktickými poznámkami na moje vystúpenie, ale chcem povedať a na úvod chcem oceniť, že pôvodne som očakával, že tá diskusia bude relatívne taká nudná, suchá a plná len diskusií o paragrafoch a znení jednotlivých odsekov. A vítam aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, pretože je to typ vystúpenia,...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, využil som vystúpenie v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať faktickými poznámkami na moje vystúpenie, ale chcem povedať a na úvod chcem oceniť, že pôvodne som očakával, že tá diskusia bude relatívne taká nudná, suchá a plná len diskusií o paragrafoch a znení jednotlivých odsekov. A vítam aj vystúpenie pána poslanca Krajniaka, pretože je to typ vystúpenia, ktorý patrí na pôdu parlamentu a je to diskusia o spoločenských témach a predostrel trochu iný názor na informatizáciu, ako prezentujeme možno my i iní.
Ale myslím si, že vo svojej podstate mal, v niektorých veciach mal pravdu a je našou povinnosťou, aby sme nielen o výhodách, ale aj o nástrahách informatizácie vždy otvorene hovorili a aby si každý občan mohol vybrať, do akej miery bude sa ochotný vnoriť do toho digitálneho sveta, alebo do akej miery bude schopný sa od neho držať bokom a zachovať si akú-takú mieru nejakého nepripojenia sa k elektronickým službám. A súhlasím, že ruka v ruke s digitalizáciou a s informatizáciou verejnej správy ide aj kybernetická bezpečnosť a štáty a firmy a všetci tí, ktorí disponujú dátami o občanoch, o osobách, o firmách, sú povinné investovať nemalé prostriedky do ochrany týchto dát, pretože ten život, či sa to niekomu páči alebo nie, sa do toho digitálneho sveta presúva a v digitálnej podobe je dnes k dispozícii množstvo dát. Ale na to opäť existujú mnohé technické riešenia, kedy sa dajú dáta o osobe alebo o človeku uskladňovať oddelene tak, aby ak v prípade, že by došlo k hackerskému útoku a získaniu nejakých dát, tak to budú vždy len čiastkové dáta, nie komplexné. Ale o tom môžeme niekedy podiskutovať a ja budem veľmi rád, keď sa takej diskusie, možno aj takej filozofickejšej budem môcť zúčastniť.
Nemôžem ale súhlasiť v jednom. To by som bral skôr ako kompliment, keby platilo, že štát je ten, tým motorom, ktorý núti alebo tlačí tých ľudí do digitalizácie a do elektronizácie. To by sme sa potom mohli pochváliť, že poskytujeme také úžasné služby a tak sme všetko zdigitalizovali, že tí občania ani inú možnosť nemajú. Tu skôr, žiaľ, platí opačne.
Do digitálneho sveta začali ľudia prenikať viac vďaka rôznym firmám, súkromným spoločnostiam, službám, ktoré sú im poskytované. No a takéto podobné služby a takúto istú kvalitu začínajú občania žiadať aj od štátu. Čiže štát, by som skôr povedal, je ten posledný v rade, ktorý by mal dobehnúť ten trend a napĺňa len požiadavky občanov, pretože tak, ako si vybavujú letenky, hotely, ako cestujú, ako si nakupujú cez internet, tak si chcú vybavovať aj agendu so štátom z pohodlia svojho domova alebo zo svojho pracoviska. Takže v tom to neplatí, že my by sme boli tí, čo ľudí tlačíme do digitalizácie. My len reagujeme na trendy a na požiadavky obyvateľstva.
Ak sa mám dotknúť zákona ako takého, áno platí, že v tomto sa pravdepodobne ukazuje, a teraz nechcem obhajovať vznik nášho úradu, ale ak by som popísal ten stav, pretože sme hovorili, že niečo posúvame, niečo sa nedokončilo alebo dokončilo, tak platí zákon o e-Governmente, ktorý k 1. 8. 2013 povedal, že právnické osoby majú mať aktivované schránky. Takže čo urobil Úrad vlády a spoločnosť NASES? K 1. 8. 2016 pripravila schránky nielen pre právnické osoby, ale aj pre všetkých obyvateľov tejto krajiny podľa registra právnických osôb, registra fyzických osôb a tak ďalej. A máme ich dnes k dispozícii cez päť miliónov, blížiac sa pomaly k šiestim miliónom a sú pripravené. Z pohľadu NASES-u, úloha splnená.
Na druhej strane na to, aby bolo možné vstupovať do schránky, začalo vydávať ministerstvo vnútra eID kartu, teda občiansky preukaz s čipom. Je ich vydaných viac ako milión niečo. Z ich pohľadu možno úloha splnená.
Obidva rezorty si môžu myslieť, že splnili všetko, čo bolo treba, len akosi sa zdá, že niekde je problém, a preto asi uznáte, že informatizácia bez koordinácie, to znamená bez niekoho, kto bude spájať jednotlivé rezorty a jednotlivé typy služieb, nemôže na Slovensku fungovať. A preto tu sa ukázala, ukázala tá potreba, aby sme do toho vstúpili, pretože áno, musíme si povedať otvorene a ja to kedykoľvek priznám, ustanovenie, ktoré je už dnes v zákone, ktoré hovorí, že ak si pôjdete teraz požiadať o občiansky preukaz s čipom, už na žiadosť si vypíšete bezpečnostný osobný kód, aby keď vám ho dáme, tak už ten BOK alebo to pinko k tomu občianskemu už budete mať.
Doteraz to v zákone nebolo, to znamená, mnohí si občiansky preukaz vybavili a nezaktivovali si ten PIN a ten BOK. To znamená, že mnohí budú musieť navštíviť ešte raz oddelenie dokladov, aby si vybavili bezpečnostný osobný kód, aj keď už občiansky preukaz s čipom majú, len ho nemajú aktívny a nemôžu do svojej schránky prísť.
Čiže to sú veci, v ktorom áno, dobiehame nejaký proces, ktorý ja som našiel a snažím sa urobiť ho čo najpriateľskejší pre firmy, aby to spôsobovalo čo najmenší stres, pretože zavádzame elektronickú službu a tá nemôže ísť len tak natvrdo, že štát povie, v zákone je to tri roky, mali ste si splniť, všetci ste mali vedieť, čo ste mali urobiť. Keď vidíme, že sa tak nestalo je našou povinnosťou reagovať. Ja som rád, že sme vytvorili nejaký priestor. Ja pevne verím, že v najbližších naozaj už dňoch predstavíme nejakú formu kampane, ktorá bude hlavne rozumná, efektívna, nie zas nejaká drahá, pompézna, ale taká, aby plnila svoj účel a aby sa dostalo ku každému jednému konateľovi a štatutárovi, aby sa k nemu dostala informácia, že čo musí spraviť, aby si k 1. 1. 2017 alebo aj skôr, ak chce, aktivoval dátovú schránku.
Ale ešte možno tak laicky aj pre ostatných kolegov, ktorým sa možno text zákona zdá veľmi komplikovaný. Čo to vlastne tie dátové schránky sú?
Víziou je, aby naši úradníci a naše úrady akékoľvek konanie, ktoré budú robiť vo svojej kancelárii, ukončili rozhodnutím, ktoré ale bude mať elektronickú podobu, to znamená, bude sa nachádzať v počítači bez toho, aby museli toto rozhodnutie vytlačiť, oraziť, opečiatkovať, zabaliť do obálky, odniesť na poštu, poslať, čakať, kým bolo doručené, doručenku si niekde založiť a mať takéto stohy papiera. No a na druhej strane, aby toto elektronické rozhodnutie mohli doručiť, tak sa štát rozhodol, že každému občanovi aj každej firme zriadi elektronickú schránku. Pri firmách je táto schránka povinná k 1. 1. 2017, pri občanoch to bude dobrovoľné a ten princíp dobrovoľnosti aj bude zachovaný.
To znamená, štát v budúcnosti by mal fungovať asi takýmto spôsobom: akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na to, či sa týka právnickej osoby, občana, neziskovej organizácie a tak ďalej, vykoná úradník, úradníčka elektronicky a pošle ho dotyčnej osobe elektronicky. A národný doručovateľ, napríklad Slovenská pošta, sa rozhodne. Ak aktivovaná schránka je, tak jednoducho elektronické rozhodnutie príde priamo do schránky právnickej alebo fyzickej osoby. Ak takáto schránka aktivovaná nie je z dôvodu toho, že si to občan neželá, pošta alebo iný doručovať zmaterializuje toto rozhodnutie a doručí mu ho fyzicky domov. Ale pre úrady to znamená odosielanie rozhodnutí elektronicky bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte aktivovanú schránku. To, či vám príde elektronicky alebo fyzicky, to už je len otázka doručenia. Na tom chceme teraz, teraz pracovať.
Takže malo by to zrýchliť doručenie, malo by to zlacniť doručenie, pretože sa vyhneme pošte, vyhneme sa tým zásielkam, overovaniu doručenia a tak ďalej. Platí fikcia doručenia, ale tá platí dnes už aj pri fyzickom doručení poštovej zásielky. Ak si ju neprevezmete do určitého momentu bez ohľadu na to, že sa vyhovoríte, či ste dostali alebo nedostali žltý lístok, považuje sa za, považuje sa za doručené.
Tam súhlasím s kolegami, ktorí podporili túto úpravu, pretože napríklad, ak pani ministerka Žitňanská chce intenzívnejšie bojovať s platobnou neschopnosťou medzi jednotlivými firmami, resp. neochotou platiť faktúry, ak chce vytvoriť jednotné elektronické pracovisko na jednom okresnom súde na Slovensku, ktoré sa bude venovať len tomu a ktoré by malo automatizovaným systémom zasielať platobné rozkazy tým neplatičom, ktorí nie sú schopní a nechcú platiť svoje faktúry, tak je, myslím, veľmi efektívne, aby sa takéto platobné rozkazy a rozhodnutia doručovali do schránky právnickým firmám a aby tieto do 15 dní museli reagovať. V prípade, že si tú schránku neotvoria, aj tak sa to považuje za doručené, aby sa nevyhýbali prijímaniu a preberaniu pošty, aby sa tak zrýchlil, aj zlepšila platobná, platobná schopnosť, zlepšil sa platobný styk. A jednoducho aj vymožiteľnosť práva ako taká, čo myslím si, privítala aj odborná verejnosť.
Ak by som prišiel k pozmeňujúcim návrhom, samozrejme, zazneli tu niektoré. Možno by som sa vyjadril ku všetkým, aby som odporučil alebo naznačil, aký je návrh navrhovateľa alebo postoj.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána spravodajcu, pána poslanca Bučeka, ide len o došpecifikovanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe a týka sa elektronickej žiadosti o eID kartu. Tam, samozrejme, s takýmto pozmeňujúcim návrhom súhlasíme.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku, ide ešte o lepšiu a precíznejšiu dikciu toho, aby sa, akým spôsobom sa bude zaoberať zákon neziskovkami, občianskymi združeniami, odborovými organizáciami a tak ďalej, aby nedošlo k žiadnym pochybnostiam a nikomu nevznikli žiadne škody.
Čo sa týka dvoch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých hovoril pán poslanec Galek, môžem z tohto miesta povedať, že absolútne súhlasím, že v tomto štáte do budúcna musí fungovať len jedna jediná elektronická podateľňa, aby občan nemusel hľadať, kde a na akom portáli má ktorému ministerstvu alebo štátnemu orgánu inému podať svoje podanie. Urobí tak vždy na ústrednom portáli verejnej správy na Slovensku.sk a už je úlohou tohto portálu, aby rozdistribuoval to elektronické podanie príslušnému úradu a aby sa dostalo na stôl tam, kde sa dostať má.
Na druhej strane ale musím povedať, že som mu aj na výbore, keď sme o tom rokovali, sľúbil, že urobím všetko pre to, aby takáto povinnosť do zákona sa dostala. On sám v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil, navrhuje, aby tam bolo prechodné obdobie 2020 a tak to pôvodne zamýšľal aj zákon, pretože mnohé podateľne jednotlivých úradov fungujú, častokrát boli financované z verejných zdrojov alebo zo štrukturálnych peňazí a je potrebné zachovať ich životaschopnosť päť alebo sedem rokov.
Na druhej strane ale zase, ak by som mal byť férový, tak zákon, ktorý som prevzal pod svoju gesciu, som už našiel po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, kde mnohé rezorty vzniesli proti tomu riešeniu zásadnú pripomienku a preto tieto ustanovenia zo zákona vypadli. A dnes by som považoval nefér, aby som využil alebo zneužil parlament, aby sme vlastne takto obišli medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som pánovi, aj keď samozrejme, parlament má na to právo a keď rozhodne, tak vláda bude musieť takéto ustanovenia plniť. Ale ja osobne si myslím, že to spraviť treba. Ja si myslím, že to aj spravíme, len ja by som bol rád, keby sme mohli absolvovať riadny legislatívny proces a aby som osobne mohol s tými ministrami alebo s tými rezortmi, ktoré vzniesli tieto zásadné pripomienky, osobne zoči-voči hovoriť, aby mi to vysvetlili, prečo vtedy taký názor mali. A ja pevne verím, že ten zákon príde do parlamentu bez rozporov, pretože stále si myslím, že v oblasti informatizácie neexistujú pravé ani ľavé riešenia, existujú len dobré alebo nedobré. A pevne verím, že rezorty od svojich pripomienok, ktoré mali pred tromi-štyrmi mesiacmi, po dobrej argumentácii ustúpia.
Takže ja predpokladám, že v krátkej dobre predložíme novelu zákona o e-Governmente, pretože treba zmeniť možno aj ďalšie veci. Tu chcem upriamiť pozornosť na jednu vec. Hovoríte mnohí, že predkladáte návrhy odbornej verejnosti. Chcem povedať, že aj náš prístup k odbornej verejnosti je veľmi otvorený a po vzniku nášho úradu sme opätovne otvorili diskusiu o Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy, u ktorej som identifikoval jednoducho kritiku zo strany odbornej verejnosti. Dnes máme na stole nový draft, resp. znenie so zapracovanými pripomienkami, ktoré naozaj zodpovedá požiadavkám odbornej verejnosti. Tak chcem iba, aby nevznikol dojem, že vládna koalícia akoby s odbornou verejnosťou nediskutovala a len kolegovia z opozície s nimi komunikujú. A myslím, že to odborná verejnosť aj privítala. Dokonca verejne minulý týždeň som čítal ich stanovisko, kde oceňujú náš prístup k NKIVS - Národnej koncepcii informatizácii verejnej správy.
Po jej schválení o týždeň, o dva, respektíve do konca septembra na Rade vlády pre digitalizáciu a samotnej vláde by sme radi prišli s novelou zákona o eGovernmente, pretože treba riešiť nielen centrálnu podateľňu. Mali by sme konečne vyriešiť platobný portál. To znamená, aby ten občan mohol naozaj kreditnou kartou zaplatiť svoj správny poplatok tak, ako bežne platí lietadlo a svoj hotel a nemusel robiť prevod zo štátnej pokladnice a čakať na potvrdenie, či peniaze prebehli a tak ďalej. Predsa už nemôžme byť sto rokov za opicami. To poviem úplne na rovinu.
Takže tieto veci chceme v krátkej dobe priniesť a preto by som považoval za férovejšie, aby sme to urobili cez riadny legislatívny proces a ja z tohto miesta naozaj chcem deklarovať, že sa tak stane do niekoľkých mesiacov a ešte dúfam, že v tomto roku možno prvé čítanie novely zákona o eGovernmente by sme mohli absolvovať. Ten posun do roku 2020 nám dáva relatívne dobrú časovú rezervu. A ja som aj na výbore deklaroval, že neumožním žiadnemu rezortu či z verejných zdrojov štátneho rozpočtu alebo z európskych peňazí pracovať na nejakom riešení svojej vlastnej podateľne od tohto momentu, respektíve od momentu, kedy sme o tom diskutovali, aby nevznikali duplicitné riešenia, lebo výsledok vidím aj ja v centrálnej podateľni. Ale toto riešenie týmto komplikovaným pozmeňujúcim návrhom a obísť medzirezortné pripomienkové konanie, respektíve prelomiť odpor zúčastnených sa mi nezdá momentálne z mojej strany férové rešpektujúc aj koaličných partnerov a jednotlivé rezorty. Takže by som odporúčal tento pozmeňujúci návrh neprijať a zároveň pevne verím, že sa čoskoro objaví v riadnom vládnom návrhu zákona.
Čo sa týka rodného čísla, ešte na záver, to je také komplikovanejšie. Pán kolega Galek namietal, že náš zákon umožňuje použiť pri elektronickom podpise - rodné číslo? S tým, že namieta, že by to malo vplyv na interoperabilitu. To znamená, ak by napríklad prišla na Slovensko žiadosť nejakej osoby zahraničnej, ktorá má elektronický podpis vydaný v inej krajine, že by nebolo možné takýto certifikát alebo takýto podpis u nás akceptovať. To nie je pravda, pretože dopĺňanie rodného čísla ako jedinečného identifikátora v Slovenskej republike sa týka len podpisov, ktoré vydávame pre občanov s trvalým pobytom v Slovenskej republike na ich jednoznačnú identifikáciu. A musím povedať, že napríklad rodné číslo vo svojom podpise používa Taliansko a Belgicko. Estónsko, ktoré je častokrát brané alebo dávané nám za príklad spolu s inými krajinami, používa takzvané IFO, to znamená Identifikátor fyzickej osoby. To znamená nie číslo, ktoré ako je u nás, rodné číslo generované na základe dátumu narodenia plus nejaké lomítko, ale je to vymyslené číslo, ktoré oni jednoducho v registri fyzických osôb majú. Taktiež používajú nad rámec nariadenia smernice EIDAS. To znamená, každá krajina má niečo takéto navyše. A keď my máme rodné číslo a Estónci majú IFO, tak takisto by sme im mohli namietať, že oni majú IFO, my máme niečo iné, tak ako budeme interoperabilní? No budeme musieť byť, pretože smernica alebo nariadenie je nad zákon a my sme povinní pri zahraničnom certifikáte uznať tie jeho minimálne náležitosti, ktoré sú dané v nariadení a budeme musieť akceptovať takéto certifikáty, ktoré budú niekde zverejnené ako dôveryhodné v rámci celej Európskej únie a budeme ich akceptovať.
Takže v tomto prípade ide na národné riešenie. Žiaľ, momentálne je náš register fyzických osôb nastavený na použitie rodného čísla. Nemáme iný identifikátor, ktorým by sme identifikovali dotyčnú osobu. Môžeme viesť diskusiu, že môžeme namiesto takéhoto rodného čísla používať číslo certifikátu daného, ktorý bude. A to zasa vyžaduje zriadiť nový register, respektíve rozšíriť existujúci, mať tam ďalšiu kolónku a priraďovať ku každému občanovi Slovenskej republiky nejaké ďalšie číslo, voči ktorému ho budeme identifikovať. Takže v tomto prípade ide zase len o názor, ale je to vôbec nie riešenie iba čisto slovenské. Ešte raz hovorím, Taliansko, Belgicko má rodné čísla, ostatné krajiny, vrátane Estónska, majú identifikátor fyzickej osoby, to znamená iné fiktívne číslo, ktoré pre každého občana vymysleli. Akurát, že z toho IFA neviete vyčítať asi dátum narodenia. To je jediný problém.
A čo sa týka pochybností o ochrane osobných údajov, samozrejme, tu máme štátnu autoritu Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý bol súčasťou medzirezortného pripomienkového konania. Nevzniesol námietku, že by používaním rodného čísla pri elektronických podpisoch dochádzalo k zneužitiu alebo k ohrozeniu ochrany osobných údajov. Takže momentálne je naše funkčné riešenie nastavené na používanie identifikátora rodného čísla. Jeho odstránením momentálne by sme naopak pravdepodobne znemožnili a znefunkčnili prístup občanov k elektronickým službám štátu. Zároveň ale zákon hovorí, že môže byť použité to rodné číslo. Z legislatívno-právneho hľadiska asi by platilo, či to tam ustanovenie máme alebo nemáme. Nariadenie hovorí, že štáty si môžu na vnútroštátne riešenie použiť aj dodatočné identifikátory.
Z tohto pohľadu, ak v zákone je napísané, že štát môže použiť rodné číslo, tak na druhej strane mi z toho logicky vyplýva, že keď tam aj nebude nič, tak v zmysle nariadenia zase takúto istú možnosť máme a nič nebráni tomu, aby štát pokračoval v tom technickom riešení, ktoré má. Ja osobne ho za nejakú extrémnu brzdu rozvoja nepovažujem, pretože občanovi je relatívne jedno, čo to vlastne v skutočnosti na tom občianskom preukaze má a čo to ten elektronický podpis je. Ja sa aj snažím, aby každý jeden, ktorý občanom takúto službu ponúka, ju urobil takú, aby občan nemusel ani vôbec rozumieť, o čo v skutočnosti ide, aby ho vedeli intuitívne používať. Takže ak, jediný spor môže byť v tom, či je alebo nie je ohrozený osobný údaj daného človeka, ale to by mal rozlúsknuť Úrad na ochranu osobných údajov a nie my tu poslanci alebo členovia vlády na základe nejakého intuitívneho pocitu. Ale podporujem, pán Galek, centrálnu podateľňu a deklarujem ešte raz, že v krátkej dobe prídeme s riadnym vládnym riešením spolu s riešením ďalších vecí, ktoré by sme mali riešiť.
Ďakujem. Čas na to ešte máme.
Skryt prepis